tvoja dcerka je asi velmi citliva, dobrosrdecna, bude to mat tachsie, pretoze dnes su deti ovplyvnovane drsnym sposobom,,
skoda, ze mnohokrat ich takto vedu ich samotni rodicia,
mozno by pomohlo, keby ste si v okoli nasli rodicov, ktori maju dieta podobnej povahy, pricom ich vychova by bola porovnatelna s vasou, s nimi by ste mohli aktivne travit vela casu, kedy deti by si mohli vytvorit kamaratsvo, a sucasne by ste vedeli, ze hodnoty, ktore mate vy, budu pestovane aj u toho druheho dietata,
co sa tyka ucitelky, tu, zial, nezmenite, dcerka nech si plni svoje povinnosti a skuste ju smerovat tak, aby si z nezaujmu (pripadne odmietania) nic nerobila, pestujte v nej sebavedomie, pomohlo by, keby sa aktivne venovala nejakej aktivite, v ktorej by vynikala, od vas to bude vyzadovat vela energie, pretoze v prvom rade rodicia su ti, ktori dieta v takomto veku zapajaju do pravidelnych aktivit, napriklad tak, ze ju budete 2 x denne vozit na treningy, verim, ze casom to pominie, zatial budte trpezlivi a venujte jej co najviac casu, zazijete nadherne chvile, ktore sa uz nikdy nebudu opakovat

Tiež myslím, že najaká aktivita, krúžok možno s umeleckým zameraním, by mohol byť vhodný. Tam by aj mohla nájsť kamarátku s podobnýmí záujmami.
(pozri aj môj web v profile)

ja by som v podstate tiez odporučila zistiť, čo dcérku zaujíma, v čom je dobrá a podporovať ju v tom. Mimoškolsky. Možno tanec, možno hudba, možno šport, možno výtvarné práce. Alebo šach...

Myslím, že každé dieťa je v niečom výnimočné, len to treba hľadať a potom podporovať.

A nemá vek a vlohy na 8 ročné gymnázium? Zmena by možno prospela.

Mám dcérku, ktorá je presne ako tá tvoja, majú to v tomto svete veľmi ťažké, jej učiteľka ju volá anjelik, každého uzmieruje a neznáša keď niekomu ubližujú, poviem ti príklad- keď má niekto sviatok, tak oslávenec si vyberie niekoho z triedy, aby mu za celý kolektív zablahoželal, väčšinou to býva najlepší priateľ, moja dcérka si vybrala jedného chlapca, ktorému sa všetci vysmievajú, lebo sa trošku zajakáva, všetci boli prekvapení, ale jej naj kamarátka to pochopila a mne doma vysvetlovala prečo " vieš maminka jeho si za celé 3 roky nikto nevybral a vieš aký bol šťastný keď mi gratuloval a ani raz sa nezakoktal", proste je to môj anjelik. :) Ináč je od mala veľmi citlivá a pre všetko si poplačká, mala od 1 triedy veľké problémy nájsť si spriaznenú dušu, pritom je to krásne dievčatko s dlhými blond vláskami a učí sa na samé, ale proste jej to nešlo, až v tretej triede k nim pristúpilo jedno dievčatko, také veľké šidlo a sú nerozlučiteľné kamarátky, takže ono to chce len čas kým nájde tú správnu kamarátku. A s tým koníčkom je to pravda, prihlásila som ju na flautu a strašne sa jej to zapáčilo, chodí už druhý rok a ide jej to super, ani so netušila, že je taký skrytý talent:D:D:D

Mám dcérku, ktorá je presne ako tá tvoja, majú to v tomto svete veľmi ťažké, jej učiteľka ju volá anjelik, každého uzmieruje a neznáša keď niekomu ubližujú, poviem ti príklad- keď má niekto sviatok, tak oslávenec si vyberie niekoho z triedy, aby mu za celý kolektív zablahoželal, väčšinou to býva najlepší priateľ, moja dcérka si vybrala jedného chlapca, ktorému sa všetci vysmievajú, lebo sa trošku zajakáva, všetci boli prekvapení, ale jej naj kamarátka to pochopila a mne doma vysvetlovala prečo " vieš maminka jeho si za celé 3 roky nikto nevybral a vieš aký bol šťastný keď mi gratuloval a ani raz sa nezakoktal", proste je to môj anjelik. :) Ináč je od mala veľmi citlivá a pre všetko si poplačká, mala od 1 triedy veľké problémy nájsť si spriaznenú dušu, pritom je to krásne dievčatko s dlhými blond vláskami a učí sa na samé, ale proste jej to nešlo, až v tretej triede k nim pristúpilo jedno dievčatko, také veľké šidlo a sú nerozlučiteľné kamarátky, takže ono to chce len čas kým nájde tú správnu kamarátku. A s tým koníčkom je to pravda, prihlásila som ju na flautu a strašne sa jej to zapáčilo, chodí už druhý rok a ide jej to super, ani so netušila, že je taký skrytý talent:D:D:D
Až mi slzy vyhrkli pri čítaní, máš zlatú dcérku.

Mám známu, ktorej vnučka je tiež citlivá dušička. Chodí na keramický krúžok a vytvára veľmi pekné veci. U takýchto detí je možno dobré, aby mali aj nejaké zvieratko, pokiaľ to okolnosti dovolujú.

Veronka si strašne praje na narodeniny, ktoré bude mať za mesiac škrečka, už som spracovala manžela, ktorý je proti mať zvieratko v byte, ale tvárim sa pre ňou, že to neprichádza ani do úvahy, takže to bude veľké prekvapenie:D:D:D už sa strašne na to teším. Ináč chcela som ešte dodať, že je strašné mojko a nikdy nechcela sama bez nás niekam ísť na noc a tento rok ide do tábora, samozrejme so svojou kamoškou, som strašne šťastná, že sa tie dve našli :):):)

Mám podobnú dcéru. Riešili sme to takto: chodí na krúžky, kde si našla kamošky a stretávame sa s mojou kamarátkou, ktorá má dcéru o rok mladšiu a sú super kamošky (škoda, že spolu nechodia do školy). Ale ty si sa pýtala na nejakú knihu ak som dobre čítala. Moja slečna je taký knihomoľ a najviac ju bavia knihy o dievčatách, zvieratách a enciklopédie. Dobré knihy píše Gabika Futtová - Dokonalá Klára, Psia škola kocúra Červenochvosta...., alebo Danka a Janka...
A ešte ma napadlo: skús pozvať jej spolužiačky na návštevu. Môžeš ich nenápadne pozorovať a potom svojej dcére poradiť.

Citlivé a inteligentné deti to vôbec v kolektíve nemajú ľahké.
Dnes sa totiž toto medzi deťmi ,,nenosí".
Darmo my rodičia budeme vplývať na ich ego a sebavedomie - oni sa veľmi trápia, keď si nevedia nájsť svoju spriaznenú dušu v kolektíve:mee:.

Najhoršie na tom je, že silnejšie typy v triede to vedia vycítiť a okamžite to zneužívajú a doslova vedia psychycky týrať takéto deti.

Skúste so svojou dcérkou odbehnúť k detskému psychológovi, ten Vám poradí na základe vypracovaného profilu Vášho dieťaťa ako ho podporiť.

Možno by prospela aj zmena školy. Určite by som sa porozprávala aj s triednou učiteľkou a požiadala ju, aby vzťahy v triede korigovala, veď triedny učiteľ najlepšie pozná vzťahy v triede a svojim vplyvom na deti vie dať veci naporiadok.

Držím Vám palce !

Ocenila som, lebo správanie detí- hodnotím ako vplyv výchovy rodičov. Moja tiež ako malá prváčka, druháčka ťažko niesla správanie spolužiakov , posmievania ( nie jej ale iným), ničenie cudzích vecí...., ona to pomenovala sama, že " mami , prečo som iná ako oni?" V živote rodiča, veľmi ťažká otázka a ešte ťažšie vysvetľovanie a odpoveď. .....Ale prešli sme tým, dnes v sedemnástych to berie inak, hoci mi často pošomre, že ( ako som ti Heli napísala:D) "prečo mám názory ako 50-ročná v porovnaní s ich?" Strašne ju irituje, ak nemyslia viac dopredu a potom mi zas lamentuje, že vždy neznášala ako som jej hovorila a vystríhala čo sa môže stať s vykreslením možných situácií a teraz nešťastne povie, že neznášala, ale že sa pristihla, že začína byť ako ja:) . Vraj ju spolužiaci obdivujú, ako je možné, že vie domyslieť aj následky. Nuž ja to volám zodpovednosť a uvedomenie si jej.

Veronka si strašne praje na narodeniny, ktoré bude mať za mesiac škrečka, už som spracovala manžela, ktorý je proti mať zvieratko v byte, ale tvárim sa pre ňou, že to neprichádza ani do úvahy, takže to bude veľké prekvapenie:D:D:D už sa strašne na to teším. Ináč chcela som ešte dodať, že je strašné mojko a nikdy nechcela sama bez nás niekam ísť na noc a tento rok ide do tábora, samozrejme so svojou kamoškou, som strašne šťastná, že sa tie dve našli :):):)



Elpka, vôbec Ti nechcem vyhovoriť kúpiť jej toho škrečka, ale ten škrečok cez deň spí a naopak v noci je čiperný,takže ho bude vidieť cez deň len spať a schovaného pod senom. mali sme ho aj my keď bola moja dcéra malá.
Skúste jej to vysvetliť, a spýtať sa jej , či by radšej nechcela morča. Mali sme aj morča až dvoch. Je aj väčšie, veľmi zlaté, učenlivé, krotké, nechá sa aj pohľadkať, aj ho môže zobrať von do trávy, keď je pekné počasie. Určite by bola veľmi šťastná, keby s ním mohla ísť von.
Ale keď ona veľmi chce toho škrečka, tak jej ho kúpte, jasne.:)

alebo degu chilský - osmák, v noci spí, cez deň bdelý, už sme tu na Porade o ňom hovorili, my sme spokojní. Vôbec nehryzie a dá sa veľmi dobre naučiť - je veľmi inteligentný

Bionda, musím sa Ti priznať, že som to meno počula teraz prvýkrát:D porád som to išla vygúgliť a vygúglila som, a keď ho uvidela, tak som si myslela, že je to činčila:D je tiež zlatý,

alebo ešte mi v tomto momente napadla fretka, aj s ňou sa dá ísť von, na vodítku:D už som to videla ako s tou fretkou špacírujú vonku

Dievčatá ďakujem za odporúčania:):):)len to má byť prekvapko, tak ju nemôžem presviedčať :D Ja mám osobnú skúsenosť z detstva mala som škrečka aj morča a škreška-čiča som mala asi nejakú výnimku, ten mal normálny denný režim.

to boli od nás len také malé iné odporúčania, rozhodnutie je na budúcej majiteľke. Niekedy stačí rozšíriť obzor ku každému uviesť klady a zápory a zase nechať rozhodnutie na majiteľa:)
Ja čo si veľmi pri osmákoch vážim, že môže byť akýkoľvek stres a strach, nikdy neuhryznú. Moja dcéra má párik Lima- Zigi, chová ich asi 4 roky. Začínala na džungaroch - Frk, Frčka, Fantomas a Griggia (dožila sa úctihodného veku, prekročila aj údaje o dĺžke veku :D ). Teraz niekedy prídem do izby po zemi hopkajú osmáčikovia, zapískajú na mňa , prídu si po oriešok ( dcéra neznáša keď ich kŕmim :D), vonku ich má na vodítku- len musíme dať pozor, aby ich naša teriérka neulovila :D. Minule som sa zľakla, keď dcéra stála pri mne a medzi vlasmi sa jej zjavil ksicht dega- v prvom momente na infarkt :D

Tí osmáčikovia sú veľmi zlatí, zaujalo ma čo si o nich napísala a trošku som si ich preguglila a skúsim nenápadne Veronke nadhodiť..... :D:D:D

Asi to bude trošku mimotemytak sa na mňa nehnevajte. Chcem sa sa poďakovať všetkým za ocenenie a Barbarke, Tute a Hanelie sa chcem zvlášť poďakovať za komentáre ku bodíkom- Vaše slová ma veľmi zahriali pri srdiečku, ďakujem...:):):)

Tí osmáčikovia sú veľmi zlatí, zaujalo ma čo si o nich napísala a trošku som si ich preguglila a skúsim nenápadne Veronke nadhodiť..... :D:D:D

Asi to bude trošku mimotemytak sa na mňa nehnevajte. Chcem sa sa poďakovať všetkým za ocenenie a Barbarke, Tute a Hanelie sa chcem zvlášť poďakovať za komentáre ku bodíkom- Vaše slová ma veľmi zahriali pri srdiečku, ďakujem...:):):)


presne toto som Ti chcela navrhnúť, že treba naňu trošku rafinovane a to tak ,že by si pozerala na nejakú fotku toho zvieratka a vykrikla by si, že """ jééééééé aké zlaté zvieratko" a uvidela by si jej reakciu.

Presne ma to isté napadlo, že tak nejako ju navnadím, asi mi čítaš myšlienky :):):)

a čo tak knižky pre dievčatá z našej mladosti?
napr. Biela stužka v tvojich vlasoch
Betka a veterné mesto
tri mínus alebo príhoda v piatej A
Spievajúce drevo Helena (aj s prvým dielom, čo ma nenapadá názov, ale je to v spoločnom viazaní)
Robinsonka
príp. niečo od Maši Haľamovej
veľmi rada som čítala tie knižky a boli veľmi pekné

Dobrý výber, ja som ich všetky prečítala aj Maturantku Evu (myslím tak) , len zisťujem, že tá uvádzaná doba je asi pre dnešné deti zaostalá ;) odvtedy vedecko-technický rozvoj uletel na míle ďaleko.......

Začiatkom roka som Veronke požičala z knižnice jednu knižku, napísala ju Gabriela Futová a volá sa "Psia škola kocúra Červenochvosta", dokonca si ju vybrala na Hviezdoslavov Kubín. Je to úsmevný príbeh jedného mačiatka a myslím, že sa tvojej dcérke bude páčiť :)

Dobrý výber, ja som ich všetky prečítala aj Maturantku Evu (myslím tak) , len zisťujem, že tá uvádzaná doba je asi pre dnešné deti zaostalá ;) odvtedy vedecko-technický rozvoj uletel na míle ďaleko.......

ano, aj maturantka Eva, ale to je pre také malé dievčatko asi náročné čítanie. No a práve táto kniha je asi najviac vzdialená dnešnej mládeži. Tie ostatné (snáď ešte na 3 mínu alebo príhoda v piatej A) sú také čitateľné.
Ešte ma napadla aj Brat mlčanlivého vlka, to je tiež taký liek na dušičku. :)

ano, aj maturantka Eva, ale to je pre také malé dievčatko asi náročné čítanie. No a práve táto kniha je asi najviac vzdialená dnešnej mládeži. Tie ostatné (snáď ešte na 3 mínu alebo príhoda v piatej A) sú také čitateľné.
Ešte ma napadla aj Brat mlčanlivého vlka, to je tiež taký liek na dušičku. :)
súhlasím.

pospomínala som a popozerala dcérinu knižnicu, niečo dnešné, čo by ju mohlo zaujať je, myslím vyšli 3 časti, AMBRA Čierna - Paula Danzigerová :) veľmi milé čítanie o dievčatku s pehami a jej problémy v škole a jej okolí.
Z môjho detstva doporučujem tiež veselé čítanie zo školského prostredia od Miťa Vitéza - Makovník plechom obitý.

Milý poraďáci mám 10ročnú dcérku a včera sa mi posťažovala, že ju v škole nikto nechápe, že nemá ozajstnú priateľku. Dokonca aj pani učiteľka niečo proti nej stále má.Viete ona má veľmi dobré srdiečko a uznáva trochu iné hodnoty, niekedy mám pocit, že spadla na Zem z inej planéty, tak ako Malý princ. Rád by som jej dal prečítať nejakú detskú knihu, ktorá by ju práve teraz pohladila, povzbudila a ktorú by pochopila. Poradte prosím.

Bavite sa o knizkach (predchadzajuce prispevky som necitala) - ja to zoberiem z ineho konca:

Ja som tiez v cca. v tomto veku mala pocit, ze mi nikto nerozumie, ze som "ina" ako zbytok mojich rovesnikov (ale v inom zmysle, nie takom rozpravkovom) a pod. Zasla som za psychologickou (ja som uz v 10tich bola taky samostatny clovek :---) - a ta mi to vysvetlila - ze niet divu (na zaklade vysledkov mnohych testov), ze to este prejde vela casu, kym si budem s rovesnikmi rozumiet, to by museli extremne rychlo dospiet :D. Tak som sa s tym vyrovnala - dokonca som si vtedy nasla podobnu kamaratku (ale to uz bolo na strednej).
Podstatne je, aby dievca malo dostatok pochopenia, lasky, ubezpecenia, aby o sebe nepochybovalo. Ano, zaujmy (ako tu ktosi pisal), osobny rast a uspechy - su vhodne aktivity a ciele.

Prepáčte, ale bol som dva dni mimo...

Ďakujem vám všetkým veľmi pekne, ale aby som bol úprimný, zvieratko máme a nie jedno, krúžok navštevuje, uvažujeme nad ďalším, ale mal som na mysli konkrétnu knihu zameranú na spomínanú problematiku citlivých detských duší, môže byť aj z minulosti. Podobný príbeh zo života, ktorý zároveň obsahuje pre deti návod ako sa s obdobnou krízou vyrovnal hlavný hrdina tohto príbehu.
Ja mám prosto ten problém, že som v mladosti nečítal knihy takmer žiadne a práve preto mi je teraz ťažké odporučiť knižku mojej malej dcérke. Nie je pre mňa problém zájsť do knižnice a niečo požičať, ale chcel som vás požiadať o nejaký konkrétny a vami odskúšaný - prečítaný typ detskej knižky.
Tak ako mi to napísala Bionda, konkrétny autor...
Je zbytočné aby som jej zháňal ďalšiu detskú knihu, ktorá možno i tak skončí nedočítaná niekde v polici, pretože neobsahuje práve to čo moja dcéra práve teraz potrebuje počuť, respektíve čítať.
Chcem jej zohnať niečo , čo zaberie. Niečo na čo sa ma nedávno pýtala a ja som jej nedokázal odpovedať iba jednou vetou...

Ďakujem vám za všetky príspevky a ak si na niečo spomeniete, niečo čo poznáte, čo ste čítali, prosím dajte ešte nejaký typ.

Prepáčte, ale bol som dva dni mimo...

Ďakujem vám všetkým veľmi pekne, ale aby som bol úprimný, zvieratko máme a nie jedno, krúžok navštevuje, uvažujeme nad ďalším, ale mal som na mysli konkrétnu knihu zameranú na spomínanú problematiku citlivých detských duší, môže byť aj z minulosti. Podobný príbeh zo života, ktorý zároveň obsahuje pre deti návod ako sa s obdobnou krízou vyrovnal hlavný hrdina tohto príbehu.
Ja mám prosto ten problém, že som v mladosti nečítal knihy takmer žiadne a práve preto mi je teraz ťažké odporučiť knižku mojej malej dcérke. Nie je pre mňa problém zájsť do knižnice a niečo požičať, ale chcel som vás požiadať o nejaký konkrétny a vami odskúšaný - prečítaný typ detskej knižky.
Tak ako mi to napísala Bionda, konkrétny autor...
Je zbytočné aby som jej zháňal ďalšiu detskú knihu, ktorá možno i tak skončí nedočítaná niekde v polici, pretože neobsahuje práve to čo moja dcéra práve teraz potrebuje počuť, respektíve čítať.
Chcem jej zohnať niečo , čo zaberie. Niečo na čo sa ma nedávno pýtala a ja som jej nedokázal odpovedať iba jednou vetou...

Ďakujem vám za všetky príspevky a ak si na niečo spomeniete, niečo čo poznáte, čo ste čítali, prosím dajte ešte nejaký typ.

v mojom príspevku som Ti napísala konkrétne názvy knižiek:
http://www.porada.sk/1070941-post19.html

pozri ešte raz, prípadne skoč s tými názvami do knižnice, určite ich budú mať a prezri si ich.
Ešte raz doporučujem Bielu stužku v tvojich vlasoch - to je o dievčatku, ktoré sa tiež vyrovnáva s krízou - trošku inou, akú zažíva tvoja dcérka. Jej rodičia sú totiž veľmi starí, otecko už zomrel, mamka je v domove dôchodcov a volá ju mabička :). Dievčatko v domove nemá čo hľadať, tak ju mamka rôzne ukrýva pred personálom... a je to veľmi pekné čítanie, ako sa vyrovnáva s posmechom rovesníkov, neláskou súrodencov, starobou svojej maminky... možno by dcérke pomohlo, keby vedela, že na svete nie je jediná so svojimi starosťami, že roesníci v jej veku môžu mať veľa rôznych ťažkostí.

Ďalšia knižka - Betka a veterné mesto je o chudobnom dievčatku z predvojnovej doby, ktorá má najlepšiu kamarátku Tonku. Spolu sa hrávajú. Dopíšem o chvíľu, mám klienta :)

tak už môžem: Betka je dobrá žiačka, chce ísť študovať za lekárku. Do školy k nim príde dievčatko z veľmi bohatej rodiny, ktorá sa zle učí a Betka ju musí chodiť doučovať. Spolu zdolávajú prekážky a hlavne tú najväčšiu medzi sebou. Keďže však sa hráva s bohatou dievčinou, ostatné chudobné deti ju spomedzi seba vylučujú. Betka nevie, čo má robiť. Na jednej strane sa hanbí za svoju chudobu, chcela by byť bohatou, na druhej strane vie, že chudobné deti sú jej kamaráti... kniha končí smutne, Betka sa stane nakoniec lekárkou a Tonka ako 15 ročná zomiera medzi partizánmi. Je to naozaj nádherné čítanie, plné emócií pre dievčatká.

No a tiež súhlasím s príspevkom pod mojím - Anna zo zeleného domu všetky 3 časti je tiež úžasné čítanie pre dievčatá

Ja mám takého syna. Náš Paľko je z tých chlapcov, ktorí síce hrajú futbal a hokej, ale najradšej je s tatinom na rybách. Chytil síce iba jednu (a aj tá išla nazad do vody) ale tak bude nahadzovať až no. Nemá žiadnych priateľov, len kamarátov na futbal. On totiž vždy vie, kedy je treba prestať, kedy sranda prestáva byť srandou a treba skončiť. A to mnohí nedokážu pochopiť. A potom príde domov, pustí si na DVD Pána Wolodijowského a radšej sedí pri tom. Nebude to mať v živote jednoduché, dnešná doba je priveľmi bezohľadná a ľahostajná. Ale vždy ho utešujem tým, že určite niekde je niekto ako on, a je len otázka času, kedy sa nájdu. Je to proste môj malý chlapisko.
Keďže v prípade v tejto téme sa jedná o dievčatko, čo takto dať jej prečítať alebo kúpiť na DVD príbeh o niekom ako je ona? Napríklad Anna zo zeleného domu. Je to nádherný príbeh o citlivom dievčatku, ktoré tiež bolo trocha iné ako ostatní a napriek tomu si dokázalo nájsť priateľov.:)
A ešte trocha mimotemyMilá Bionda, kde si kúpila postroj na osmáčika? Ja som taký ešte nikde nevidela a tiež by som toho môjho macíka rada zobrala von.:)

A ešte trocha mimotemyMilá Bionda, kde si kúpila postroj na osmáčika? Ja som taký ešte nikde nevidela a tiež by som toho môjho macíka rada zobrala von.:)[/QUOTE]

Budem tiež Mimomimotemy , ale dcéra si ho kúpila v niektorých chovateľských. Nebol priamo pre degu, ale splnil veľkosť. :)

v mojom príspevku som Ti napísala konkrétne názvy knižiek:
http://www.porada.sk/1070941-post19.html

pozri ešte raz, prípadne skoč s tými názvami do knižnice, určite ich budú mať a prezri si ich.
Ešte raz doporučujem Bielu stužku v tvojich vlasoch - to je o dievčatku, ktoré sa tiež vyrovnáva s krízou - trošku inou, akú zažíva tvoja dcérka. Jej rodičia sú totiž veľmi starí, otecko už zomrel, mamka je v domove dôchodcov a volá ju mabička :). Dievčatko v domove nemá čo hľadať, tak ju mamka rôzne ukrýva pred personálom... a je to veľmi pekné čítanie, ako sa vyrovnáva s posmechom rovesníkov, neláskou súrodencov, starobou svojej maminky... možno by dcérke pomohlo, keby vedela, že na svete nie je jediná so svojimi starosťami, že roesníci v jej veku môžu mať veľa rôznych ťažkostí.

Ďalšia knižka - Betka a veterné mesto je o chudobnom dievčatku z predvojnovej doby, ktorá má najlepšiu kamarátku Tonku. Spolu sa hrávajú. Dopíšem o chvíľu, mám klienta :)

tak už môžem: Betka je dobrá žiačka, chce ísť študovať za lekárku. Do školy k nim príde dievčatko z veľmi bohatej rodiny, ktorá sa zle učí a Betka ju musí chodiť doučovať. Spolu zdolávajú prekážky a hlavne tú najväčšiu medzi sebou. Keďže však sa hráva s bohatou dievčinou, ostatné chudobné deti ju spomedzi seba vylučujú. Betka nevie, čo má robiť. Na jednej strane sa hanbí za svoju chudobu, chcela by byť bohatou, na druhej strane vie, že chudobné deti sú jej kamaráti... kniha končí smutne, Betka sa stane nakoniec lekárkou a Tonka ako 15 ročná zomiera medzi partizánmi. Je to naozaj nádherné čítanie, plné emócií pre dievčatká.

No a tiež súhlasím s príspevkom pod mojím - Anna zo zeleného domu všetky 3 časti je tiež úžasné čítanie pre dievčatá

Neviem dievčatá... ale mám skúsenosti, že aj tí najzanietenejší čitatelia- dnešná mládež, práve takéto knižky nečíta. Príliš historické sa im zdajú. Dokonca už ani J.Verne nie je pre nich tak atraktívny ako pre nás.
Dcéra mi strčila do rúk nejaké knižky, pridávam :D
Hortense Ullrichová - Bosorky sa nebozkávajú
Karen McCombieová - Alica a ... Dosť dobrá rodina
Jana Šimulčíková - Dievča s bocianími nohami
Lucy Danielsová - Mačiatka v kuchyni
Rosie Ruschtonová - Mami, to mi nerob!
Skús pozrieť, možno niečo zaujme.

Ospravedlňujem sa Marianne 01, že som jej ponuku v prvom momente prehliadol a ďakujem.

Ešte raz Vám všetkým ďakujem za ochotu a snahu pomôcť, snáď vám to budem môcť už čoskoro vrátiť.
A nám "doma" , ostáva už len vybrať si z tej v celku bohatej tu zverejnenej ponuky to najpriliehavejšie.

Veľmi ste mi to uľahčili, "Ďakujeme"

Milý poraďáci mám 10ročnú dcérku a včera sa mi posťažovala, že ju v škole nikto nechápe, že nemá ozajstnú priateľku. Dokonca aj pani učiteľka niečo proti nej stále má.Viete ona má veľmi dobré srdiečko a uznáva trochu iné hodnoty, niekedy mám pocit, že spadla na Zem z inej planéty, tak ako Malý princ. Rád by som jej dal prečítať nejakú detskú knihu, ktorá by ju práve teraz pohladila, povzbudila a ktorú by pochopila. Poradte prosím.

A čo tak prečítať práve Exuperyho Malého princa, ale nenechaj ju čítať samu. Čítajte spolu, alebo jej ju prečítaj ty .... Navštívte spolu s malým princom jeho planéty a potom spolu s dcérkou povymýšlajte a ponavštevujte planéty svoje ...
Napadol ma ešte jeden klasik - H. Ch. Andersen ...,
ale je na tebe ako sa rozhodneš. Verím, že sa rozhodneš správne. A čo je ešte dôležitejšie, verí ti tvoja dcérka.
Možno nie je podstatné akú knihu jej dáš prečítať ....
Podľa mňa je podstatnejšia láska a bezpečie ktoré jej dávaš a samozrejme čas, ktorý jej venuješ ...

skus skočiť do knihkupectva
ja som tak bola a vybrala si 5 kníh..poradila nam predavačka
išlo väčšinou o knihy písané dievčatami - formou denníčkou - možno by ju to zaujalo....

A čo tak prečítať práve Exuperyho Malého princa, ale nenechaj ju čítať samu. Čítajte spolu, alebo jej ju prečítaj ty .... Navštívte spolu s malým princom jeho planéty a potom spolu s dcérkou povymýšlajte a ponavštevujte planéty svoje ...
Napadol ma ešte jeden klasik - H. Ch. Andersen ...,
ale je na tebe ako sa rozhodneš. Verím, že sa rozhodneš správne. A čo je ešte dôležitejšie, verí ti tvoja dcérka.
Možno nie je podstatné akú knihu jej dáš prečítať ....
Podľa mňa je podstatnejšia láska a bezpečie ktoré jej dávaš a samozrejme čas, ktorý jej venuješ ...

Ďakujem, tiež som si to uvedomil ako som to napísal, už na tom pracujeme. Dúfam len, že sa neprenáhlim, bola by veľká škoda, keby si kvoli nejakej nerozvážnosti, unáhlenosti moja dcérka tejto knihy nevšímala ani v pokročilejšom veku.

Milý poraďáci mám 10ročnú dcérku a včera sa mi posťažovala, že ju v škole nikto nechápe, že nemá ozajstnú priateľku. Dokonca aj pani učiteľka niečo proti nej stále má.Viete ona má veľmi dobré srdiečko a uznáva trochu iné hodnoty, niekedy mám pocit, že spadla na Zem z inej planéty, tak ako Malý princ. Rád by som jej dal prečítať nejakú detskú knihu, ktorá by ju práve teraz pohladila, povzbudila a ktorú by pochopila. Poradte prosím.
To ako píšeš o problémoch svojej dcérky, prežívame to isté, ale s našim synom. Je tak isto veľmi citlivý, dobrosrdečný, láskavý a pod., ale deti v škole to zneužívajú a medzi chlapcami je to ešte horšie.Nemá kamaráta, s ktorým by si rozumel. Boli so školou na výlete, kde si kúpil hračku. Na naliehanie spolužiaka mu ju požičial a ten ju vzápäti predal svojmu kamaratovi za polovičnú cenu. Chudák prišiel domov z výletu uplakaný a zdesený čo mu to urobili. Tak Ťa plne chápem až budeš mať nejaké dobré nápady budem rada keď sa s nimi podeliš. Prajme si navzájom veľa síl. Prajem pekný deň.

Je to fakt na zamyslenie kde sa v tých malých deťoch berie toľká bezohladnosť :(....., poviem ti príklad ako som podobné riešila ja....Veronka minulý rok pod stromček dostala veľkého koníka- ponnyho, ktorého si tak priala, bola strašne šťastná a po prázdninách si ho zobrala do školy a bolo po poníku, doniesla ho domov celého rozbitého, vhodného tak akurát do koša, preplakala celú noc....... na druhý deň som sa pred začiatkom vyučovania išla porozprávať do triedy s deťmi. Konkrétne dievča mi povedalo svoju verziu a nakoniec som z nej vytiahla aj dôvod, proste jej závidela a chcela sa aj ona pohrať, tak som sa s ňou dohodla že keď si dcérka donesie nejakú hračku do školy, tak jej ju požičia a ona nebude deťom ničiť hračky..... bolo mi jej na koniec ľúto, lebo je to dievčatko ktoré pod stromček dostáva samé "užitočné "veci-oblečenie atď, takže aj takto sa to dá riešiť...., len pri chlapcoch je to ťažšie tí si moc neprajú, aby za nich rodičia riešili ich veci, ale skúsiť to môžeš....., na učiteľky sa netreba moc spoliehať, tie moc toho nevyriešia, to je aspoň moja skúsenosť.

Nechcem nikomu vnucovať svoje názory, ale čo sa týka novo nadhodenej témy súvisiacej s psychologickou šikanou ja som presvedčený o tom, že hračky do školy nepatria a v žiadnom prípade by som nešiel ani za svoje vlastné dieťa ktoré poruší toto základné pravidlo orodovať...
Podľa mňa by mali chodiť deti aspoň do základnej školy v rovnošatách, aby sa mohli viac venovať škole, aby boli medzi nimi týmto rovnakým oblečením zmazané rozdiely, aby bolo jasné, že všetci majú rovnakú šancu aj povinnosti... ani mobily v škole neschvalujem...

Je toho ešte veľmi veľa, čo by sa malo v našom žalostnom školstve zmeniť, ale paradoxné na tom je aj to, že veľmi veľa by sme toho mohli zmeniť aj my rodičia, bez toho, aby nám k tomu musel pomáhať nejaký komplikovaný školský zákon, ale to je už na novú tému...

Boli so školou na výlete, kde si kúpil hračku. Na naliehanie spolužiaka mu ju požičial a ten ju vzápäti predal svojmu kamaratovi za polovičnú cenu.

:eek::eek::eek:

Ja som ako malá strašne žrala Annu zo Zeleného domu. A myslím, že ku tejto knižke sa dá vrátiť v ktorom koľvek veku :-)

[QUOTE=húžva;1076850] hračky do školy nepatria a v žiadnom prípade by som nešiel ani za svoje vlastné dieťa ktoré poruší toto základné pravidlo orodovať...

Jasné, že na vyučovaní nesmú mať hračky....:cool:, veď to by ani učiteľka nestrpela....;) majú s triednou dohodu, že ich môžu z aktoviek vytiahnuť cez veľkú prestávku a v družine, ak nedodržia dá im hračky až na konci šk.roku. Až tak s tebou nesúhlasím o tomto, lebo pokiaľ sa dodržujú pravidlá je to fajn...a veď 9-roční sú to ešte stále deti a tú hru pri tých povinnostiach potrebujú :), nerobme z nich hneď zodpovedných dospelích..., ale samozrejme je to iba môj názor... :)

Deti vedia byť strašne zlé, ale zas viem, že hlavný podiel má na tom rodina a reči, ktoré dieťa doma počuje a ktoré do neho vštepujú rodičia.
(Kto z vás -sa nestretol s vetou- živnostník = milionár??)
Deti, ktoré žiarlia na to čo nemajú, majú sklony zničiť predmet žiarlivosti. Moja staršia to zažila na vlastnej koži, kedy jej spolužiak skákal po škol. taške a pod. vlastné skúsenosti, takže ak by bola na prvom stupni ZŠ povinná rovnaká rovnošata, vôbec by som nič nenamietala.

Lianka
Poraďák


Citát:
Pôvodca textu príspevku: tatramarket
Boli so školou na výlete, kde si kúpil hračku. Na naliehanie spolužiaka mu ju požičial a ten ju vzápäti predal svojmu kamaratovi za polovičnú cenu.


Lianka , ďakujem za upozornenie, ja som si neuvedomil, že som zabudol citovať príspevok na ktorý reagujem.(elpka)

V tomto prípade je to samozrejme celkom iná situácia, pre ktorú môj názor o hračkách neplatí.

Ospravedlňujem sa tatramarket, ak si moju reakciu brala osobne.

[QUOTE=húžva;1076850] hračky do školy nepatria a v žiadnom prípade by som nešiel ani za svoje vlastné dieťa ktoré poruší toto základné pravidlo orodovať...

Jasné, že na vyučovaní nesmú mať hračky....:cool:, veď to by ani učiteľka nestrpela....;) majú s triednou dohodu, že ich môžu z aktoviek vytiahnuť cez veľkú prestávku a v družine, ak nedodržia dá im hračky až na konci šk.roku. Až tak s tebou nesúhlasím o tomto, lebo pokiaľ sa dodržujú pravidlá je to fajn...a veď 9-roční sú to ešte stále deti a tú hru pri tých povinnostiach potrebujú :), nerobme z nich hneď zodpovedných dospelích..., ale samozrejme je to iba môj názor... :)

V celku súhlasím aj s tým, že na deti je toho dnes kladeného veľmi veľa takže hračky by sme im teoreticky mohli v škole za určitých okolností povoliť ... Naozaj sa akosi nestíhajú vyšantiť, vyhrať ...
... ale zasa v tom máme prsty my rodičia, starý rodičia a naše nenaplnené túžby z detstva, či skôr nezrelé sebavedomie ktoré sa možno iba pohráva s myšlienkou na domáceho génia...

Sme s exmanželkou už 6 rok šťastne rozvedený, dcérka je ale u mňa niekedy aj takmer každý tretí deň. Nedávno ma dojala skoro až k slzám.

Zrekonštruoval som jej v záhrade za domom starú šopu v ktorej má svoje kobercové a dečkové kráľovstvo.
Myslel som si, že keď sa bude hrávať v tej šopke, že to bude vzájomne prospešné.
Lenže vykľulo sa z toho to, že dcérka si doviedla kamarátku a spoločne si založili nejaký "turistický" spolok, alebo ešte výstižnejšie povedané cirkus.
Oni si totižto všetky tie koberčeky, handričky a dečky ... aj s podkrovia ponosia vždy do predu na dvor, vytvoria si tam aj s domácimi zvieratami na tráve dovolenku (ten cirkus), lenže potom keď treba ísť domov samo, že to nestíhajú upratovať, keď im poviem včasnejšie tak majú vždy "veľmi veľa času" a nakoniec musím aj ja nechať svoju robotu a ísť im pomôcť.

Snažil som sa to riešiť rôznymi spôsobmi, ale až keď som si dal na to viac času ... Prosto som sa snažil nájsť príčinu toho dcérinho záhradného kočovania. Niekto by povedal, že to je normálne, že to robia všetky deti, ale to by ste museli vidieť, jednoducho extrém...
Uvedomil som si, že dcérke musí niečo chýbať, že ona si s tým určite kompenzuje nejaký nedostatok.

Raz keď som rezignoval a pochopil som, že ja jednoducho nemôžem každý raz upratovať s dcérou jej rozvlečený "cirkus", tak som reku, že jej to uľahčím, a dal som jej z povala dole starý kočár, že aby to na ňom vozila z šopy aj do šopy.

A vtedy som to rozlúskol. Keď som ju na druhý deň videl ako sa k tomu kočíku má, ako sa oň stará oprašuje ho a čistí, ako zháňa z povala zaprášené mrkajúce bábiky...
Keď ich mala cca 10, uvedomil som si že musím zakročiť a povedal som jej, že nech si vyberie iba jednu a jednu si môže zobrať domov. Ona chudinka mi takmer so slzami v očiach povedala, že mama jej ju vyhodí ...! ?

Nechal som jej teda dve a snažil som sa rýchle zmeniť tému.

V tomto zážitku som si uvedomil aký dokážeme byť častokrát bezhlavobezcitný, ako pripravujeme my rodičia vlastné deti o skutočné detstvo a všetko čo ktomu patrí o všetky tie zážitky. Ako sú bezcitne miešané dievčatá s chlapcami a ako sa každý z nich chce hrať po svojom.
Bolo to asi dva roky zadu, keď si jej mama jednoducho chcela urobiť poriadok v byte a všetky dcérkine bábiky vtedy skončili u nás na povale. Nejako ju musela prehovoriť, niečo jej sľúbiť... vtedy, keď sa ich ona dobrovoľne vzdala.

Keď sa začala milá dcérka starať o starú bábiku, keď ju chcela mať upravenú a ... tak jej už nezvyšovalo veľa času na kočovanie s cirkusom a ani potom nejako nebažila, pretože všetky tie koberčeky a ... jej nahradili bábikine vecičky a výbava. Aj keď sa cirkusu celkom nevzdala čo by bola aj škoda. Jednoducho ho sama a dobrovoľne zredukovala.

Ale aby som prešiel k veci ohľadom tých hračiek v škole. Z vlastných skúseností som presvedčený, že ak majú mať naše deti v dospelosti zdravé sebavedomie a s ním aj všetky rozvinuté ľudské cnosti, už od mala jednoducho potrebujú všade "hranice" a medzi nimi si musia všetko zaslúžiť.

No a škola je (by mala byť) práve tou dosť veľkou a podstatnou hranicou v detskom svete, ktorú musia jasne a zrozumiteľne vnímať , chápať a rešpektovať, aby sa mohli niečo naučiť. V opačnom prípade sa nám to začne vymkýnať aj na školách z rúk a výsledky takéhoto smerovania sú nám už aj dnes dosť dobre známe.

Quo vadis homo sapiens?

Lucy Maud Montgomeryová: Anna zo zeleného domu - je to neprekonateľná kniha a je aj výborne sfilmovaná a dabovaná. Ráchel v podaní Zdeny Grúberovej je zážitok, ale to som už odbočila. :)

no, húžva, parádne si sa konečne rozpísal o tom, čo Tvoju dcérku trápi.

S tým cirkusom som Ti chcela napísať, aby si si nerobil ťažkú hlavu, že ono to prejde časom. Sám si však prišiel na to, že to prejde... Moji chlapci si síce nerobili cirkus, ale bunker. Tiež do neho navláčili všetky možné aj nemožné veci, od hračiek, cez vankúšiky, knihy, stavebnice, plyšáky, autíčka až po oblečenie. Robili to síce vnútri ( o to horšie...), mali teda čas na upratanie - no niekedy tam tá kopa vydržala...:) Ale postupne od toho upustili, zistili, že treba veľa upratovať - a v neposlednom rade prišli iné, podnetnejšie hračky. Presne to som Ti chcela povedať, že skús dcérke kúpiť, zohnať, priniesť nejaké ďalšie hračky, aby ju to zaujalo.
Je smutné, že ju mamka ochudobňuje o to, čo by chcela a potrebovala, možno toto je ten priestor pre otca, aby sa s ňou o tom porozprával.
Je veľmi milé, že sa snažíš pre dcérku nájsť to najlepšie, aj keď s tebou nežije.
A čo sa týka školy - môj názor je taký, že škola nemá nahrádzať rodinu, to najhlavnejšie pre život musí dať dieťaťu rodina. Škola len dopĺňa ohľadom medziľudských vzťahov a učí učebné látky. Či do školy patria hračky - to je na posúdenie každého rodiča. Niektoré deti potrebujú so sebou do školy veci na hranie cez prestávky, iné si vystačia s kamarátmi. To nie je vec, ktorá sa dá striktne posúdiť.

No Húžva, v prvom rade by si sa mal porozprávať so svojou exmanželkou o tom, ako vnímala Tvoja dcérka ,,návrat" k svojim na povalu odloženým hračkám.
Určite ju s nimi spája viac, než si Vy rodičia viete predstaviť. Možno sa za tými hračkami skrývajú emočné putá z čias, keď ste spolu žili ako rodina a niekde v dcérke je to podvedome zafixované, kto vie...
Svet naších detí je neskutočne tajomný. Najskôr sa nachádzajú v období, keď rozprávajú o všetkom a veľa a zrazu príde obdobie, keď už veľmi rozprávať nechcú a hlavne vtedy, keď ich veľa vecí bolí a oni samé nevedia ako by to povedali.
Snaž sa čítať medzi riadkami a jedným očkom sleduj jej hru. Aj v tajomnom svete bunkra, cirkusu, či strechy nad hlavou vytvorenej pod stolom zakrytým dekou sa dá načúvať. Hlavne vtedy, keď tam je dieťa samo a komunikuje so svojimi hračkami, vytvára si tam svoj ideálny svet, či rieši problémy - spôsobom svojim.
Ja som sa tak naučila svojho času sledovať svoje deti a niekedy ma až zabolelo, aká som slepá, že som nenačúvala a nerozlúštila určité signály trápenia svojich kozliatok.
Nehovorím, že dnes, keď sú moje deti už v puberte - je všetko ideálne. Božechráň, ďaleko do toho, ale viem čítať svoje deti a je medzi nami dôvera, neoceniteľná dôvera.

A keď sme pri tých knihách...
Skúste si prečítať spolu možno aj Harryho Pottera , svojho času nás všetky diely neskutočne pohltili.
Vadili sme sa so synom, kto sa skôr ku knihám dostane, mali sme to na wecku, pri stole, v posteli, syn občas aj zabudol zjesť desiatu, radšej čítal cez prestávku /mal vtedy 10 rokov/.

Milý poraďáci mám 10ročnú dcérku a včera sa mi posťažovala, že ju v škole nikto nechápe, že nemá ozajstnú priateľku. Dokonca aj pani učiteľka niečo proti nej stále má.Viete ona má veľmi dobré srdiečko a uznáva trochu iné hodnoty, niekedy mám pocit, že spadla na Zem z inej planéty, tak ako Malý princ. Rád by som jej dal prečítať nejakú detskú knihu, ktorá by ju práve teraz pohladila, povzbudila a ktorú by pochopila. Poradte prosím.
Dobrá rada - Liek na detskú dušičku? - veľa lásky, objatí, pohladenia, poprípade nejaké zvieratko (pokiaľ to teda rodičia dovolia), empatie, snažiť sa zamestnať detský mozoček činnosťou, ktoré dieťaťu vyhovuje a zaujíma ho, kolektívne športy:eek::)

Dobrá rada - Liek na detskú dušičku? - veľa lásky, objatí, pohladenia, poprípade nejaké zvieratko (pokiaľ to teda rodičia dovolia), empatie, snažiť sa zamestnať detský mozoček činnosťou, ktoré dieťaťu vyhovuje a zaujíma ho, kolektívne športy:eek::)

súhlas ...:D:):D:)... uvádzaš liek na všetky ubolené dušičky..nie len na detské...

Otvorte si internetovú stránku Psychovital.sk. Ukáže sa Vám modrá obrazovka a tam si klepnite na články. Musíte byť dobre naladená a kľudná.
Pozorne si všetko prečítajte a som presvedčená, že určite nájdete pomoc pre
Vašu dcérku. Postupne môžete povyberať z týchto materiálov a zostaviť materiál aj pre Vašu dcéru. Stránka patrí jednej vynikajúcej pani doktorke, ktorá sa venuje hlavne deťom.
Aj mne veľmi pomohla keď som to potrebovala. Spomenuté články sú aj
pre mňa dennodenným liekom.
Pevne verím, že pomôžete svojej dcérke a naučíte ju správne žiť.
Zdravím Vás a držím palce. Mária