pan učitel s najvacsou pravdepodobnostou narazal na § 479 Občianskeho zákonníka, v ktorom je ustanovené, že potomok pokial je plnoletý, tak jeho dedičský podiel je minimálne jedna polovica dedičského podielu zo zákona. Potomok je totižto tzv. neopomentuteľný dedič a pokiaľ tomu závet odporuje je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu potomkov. Vydedenie sa spravuje § 469a Občianskeho zákonníka, a vydediť je možné len zo zákonom stanovených dovodov.

dedenie zo zavetu ma prednost pred dedenim zo zakona. Avsak existuje skupina tzv. neopomenutelnych dedicov, aj pri dedeni zo zavetu. Riesi to § 479 OZ "Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov". Na vydedenie potomkov musia byt dodrzane zakonne podmienky.

pan učitel s najvacsou pravdepodobnostou narazal na § 479 Občianskeho zákonníka, v ktorom je ustanovené, že potomok pokial je plnoletý, tak jeho dedičský podiel je minimálne jedna polovica dedičského podielu zo zákona. Potomok je totižto tzv. neopomentuteľný dedič a pokiaľ tomu závet odporuje je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu potomkov. Vydedenie sa spravuje § 469a Občianskeho zákonníka, a vydediť je možné len zo zákonom stanovených dovodov.
Tak ak napíšem závet a niektorej z dcér sa nebude ľúbiť po mojej smrti, čo zdedia, vyhlásia závet za neplatný a budú dediť zo zákona? Tak nejak to mám chápať?

Takze v tvojom pripade, ak by zo zavetu vylucena dcera bola plnoleta a neboli by ini neopomenutelni dedici, tak "zabudnuta" by zdedila 1/4 celeho majetku /polovicu svojho zakonneho podielu/ a ta v zavete zvysok.

Takze v tvojom pripade, ak by zo zavetu vylucena dcera bola plnoleta a neboli by ini neopomenutelni dedici, tak "zabudnuta" by zdedila 1/4 celeho majetku /polovicu svojho zakonneho podielu/ a ta v zavete zvysok.
No začínam tomu rozumieť, ale potom na čo písať závet, keď aj tak to po smrti bude všetko inak, ako ja chcem za života.:o

oni ho nemozu svojvolne vyhlasit za neplatný museli by sa domáhat aby sud vyhlasil závet za neplatný, pricom sud by skumal ci su splnene podmienky § 469a OZ alebo nie, v časti týkajúcej sa vydedenia

oni ho nemozu svojvolne vyhlasit za neplatný museli by sa domáhat aby sud vyhlasil závet za neplatný, pricom sud by skumal ci su splnene podmienky § 469a OZ alebo nie, v časti týkajúcej sa vydedenia
Ale keď tak na to pozrem rozumne, tak závet sa neoplatí potom písať. ;)

Možno ešte jedna otázočka.
Pred rokmi mi zomrela mamka. Sme tri sestry, čiže sa dedilo, otec polovicu a z druhej polovice išlo na 4 časti.
Jedna najstaršia sestra spomínala, vraj my sme nemali dediť nič, pretože ona mala list, kde mamka odkázala "jej" všetok majetok.

Keďže ste mi tu vysvetlili, že by to nebolo možné (ak by išlo o závet), že by teda jedna sestra zdedila všetko, tak teda sme oprávnene dedili aj my, ďalšie dve sestry.

No začínam tomu rozumieť, ale potom na čo písať závet, keď aj tak to po smrti bude všetko inak, ako ja chcem za života.:o

musis napisat zavet tak, aby neodporoval zakonu. Potom ho nemoze nikto napadnut :)
Slusny pravnik, s ktorym ten zavet spises, ta musi na take veci upozornit.
Ak si budes trvat na svojom, budes vediet aj nasledky pre dedicov :)

Možno ešte jedna otázočka.
Pred rokmi mi zomrela mamka. Sme tri sestry, čiže sa dedilo, otec polovicu a z druhej polovice išlo na 4 časti.
Jedna najstaršia sestra spomínala, vraj my sme nemali dediť nič, pretože ona mala list, kde mamka odkázala "jej" všetok majetok.

Keďže ste mi tu vysvetlili, že by to nebolo možné (ak by išlo o závet), že by teda jedna sestra zdedila všetko, tak teda sme oprávnene dedili aj my, ďalšie dve sestry.

Ano, ale keby taky list existoval a mal by nalezitosti zavetu, pomer dedenia by bol v prospech sestry.

Take veci sa potom riesia za zivota porucitela, darovanim alebo kupou, vtedy je problem to napadnut po jeho smrti, ak bol OK, ked dany ukon prevadzal.

Ano, ale keby taky list existoval a mal by nalezitosti zavetu, pomer dedenia by bol v prospech sestry.

Take veci sa potom riesia za zivota porucitela, darovanim alebo kupou, vtedy je problem to napadnut po jeho smrti, ak bol OK, ked dany ukon prevadzal.

No vraj existoval. Ale keďže my dve sestry sme ešte v tedy boli maloleté, takže by teda pomer dedenia nebol v prospech sestry, lebo ste mi vysvetlili, že ak sa jedná o maloleté deti, musia mať podiel, ako zo zákona. Tak už teraz tomu začínam chápať. :) Aspoň nám najstaršia sestra už nemôže do nekonečna vykrikovať, že ona mala všetko zdediť. :(

Ale keď tak na to pozrem rozumne, tak závet sa neoplatí potom písať. ;)

Možno ešte jedna otázočka.
Pred rokmi mi zomrela mamka. Sme tri sestry, čiže sa dedilo, otec polovicu a z druhej polovice išlo na 4 časti.
Jedna najstaršia sestra spomínala, vraj my sme nemali dediť nič, pretože ona mala list, kde mamka odkázala "jej" všetok majetok.

Keďže ste mi tu vysvetlili, že by to nebolo možné (ak by išlo o závet), že by teda jedna sestra zdedila všetko, tak teda sme oprávnene dedili aj my, ďalšie dve sestry.
pokial by sa jednalo o závet splnajuci vsetky nalezitosti, dedili by ste len polovicu dedicskeho podielu, ktory ste vlastne zdedili, takze s najvacsou pravdepodobnostou sa ta listina od mamky nedala povazovat za zavet, pretoze podla toho co pises ste dedili zo zakona. Dufam ze som Ta moc nedoplietla:)

rozdiel kedy si spisala zavet alebo nespisala je vlastne v tom, ze pokial by si mala zavet v ktorom by si na jednu dceru "zabudla" dedila by len polovicu svojho zákonného dedičského podielu ako tu už bolo spomínané, samozrejme pokial je plnoletá

No vraj existoval. Ale keďže my dve sestry sme ešte v tedy boli maloleté, takže by teda pomer dedenia nebol v prospech sestry, lebo ste mi vysvetlili, že ak sa jedná o maloleté deti, musia mať podiel, ako zo zákona. Tak už teraz tomu začínam chápať. :) Aspoň nám najstaršia sestra už nemôže do nekonečna vykrikovať, že ona mala všetko zdediť. :(
pokial ste boli malolete tak hej

potomka možno vydediť, ak:
-vrozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, starobe, alebo v iných závažných prípadoch
-o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý ako potomok mal prejavovať
-bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobdy v trvaní najmenej jedného roka
-trvalo vedie neusporiadaný život
Ak poručiteľ v listine výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na vnukov
§ 469 Obč.zák.

Dobrý deň,
poradíte niekto aj mne??

- s priateľom sme vzali úver a vyplatili jeho bývalú z domu, ktorý tým pádom prešiel na priateľa kupno-predajnou zmluvou a úver, kvôli problémom s bývalou sme ho nemohli kúpiť na nás dvoch lebo inak by nepodpísala zmluvu.

- po zapísaní v katastri nakolko úver platíme spolu sme uzavreli s priateľom zmluvu a na základe darovacej zmluvy mi prepísal polovicu domu. už je to aj na katastri.

- priateľ má dve deti - dospelé, jedno s nami býva druhé nejaví záujem ani o pozdrav.
- ja mám jedno ešte maloleté dieťa.

- čo sa stane ak by priateľ zomrel??? stále hovorí že chce aby po ´ňom dedil iba jedno jeho dieťa ale neurobil pre to nič.

- teraz budeme mať aj svadbu

tak čo sa stane keby priateľ nedajbože zomrel.

ďakujem

Dobrý deň,
poradíte niekto aj mne??

- s priateľom sme vzali úver a vyplatili jeho bývalú z domu, ktorý tým pádom prešiel na priateľa kupno-predajnou zmluvou a úver, kvôli problémom s bývalou sme ho nemohli kúpiť na nás dvoch lebo inak by nepodpísala zmluvu.

- po zapísaní v katastri nakolko úver platíme spolu sme uzavreli s priateľom zmluvu a na základe darovacej zmluvy mi prepísal polovicu domu. už je to aj na katastri.

- priateľ má dve deti - dospelé, jedno s nami býva druhé nejaví záujem ani o pozdrav.
- ja mám jedno ešte maloleté dieťa.

- čo sa stane ak by priateľ zomrel??? stále hovorí že chce aby po ´ňom dedil iba jedno jeho dieťa ale neurobil pre to nič.

- teraz budeme mať aj svadbu

tak čo sa stane keby priateľ nedajbože zomrel.

ďakujem
Skúsim od konca,
zatial nie ste zosobášený. Ak by priateľ zomrel jeho deti by zdedili každé po 1/4 domu. Ale tiež aj po 1/4 z dlžôb.
Ty máš polovicu domu lebo Ti ho daroval. Tebe ostane polovica dlžoby.
Ak by ste boli manželia a on by zomrel tak by ste dedili ty a jeho dve deti takže každý po 1/6 domu a to isté sa týka dlhov.
Tvoje dieťa by nededilo.

Ak chce aby po ňom dedilo len jedno jeho dieťa tak musí druhé vydediť ( ale je to dosť zložité ). Urobí to notár zápisnicou, ak má priateľ dôvody vhodné na vydedenie.

teoreticky ak by som nahlas uvažoval, možno ma aj právnici opravia resp. povedia svoj názor na istú formu vydedenia mimo zákonom stanovených dôvodov...

Tvoj manžel by spísal závet, v ktorom by dieťaťu, ktoré chce vydediť, znížil jeho zákonom stanovený diel na 1/4 (ak je plnoleté) a zároveň by dal v závete príkaz na započítanie nejakej finančnej čiastky proti jeho zníženému podielu (ktorý by prevyšoval hodnotu jeho dielu) t.j. napr. jeho 1/4 by bola 50 000 € a poručiteľ by dal príkaz na zápočet 70 000 € (zohľadňuje aj nejakú infláciu:), ktoré potomkovi vyplatil v hotovosti počas života v roku xy... (dôkazné bremeno by bolo na žijúcom potomkovi, ktorý by mal hodnoverne preukázať, že danú čiastku v hotovosti nikdy nedostal - čo by asi nemal ako...)

bolo by takéto niečo u notára/na súde priechodné alebo nie?

:eek:

Ahojte poradaci. Dakujem, ze som nasla tuto temu avsak po dnesnych skusenostiach s notarom tomu uplne nerozumiem. Zacnem od zaciatku:

Po st. rodicoch zostal 3 surodencom byt. 2 sestry dedia a ja dedim prava po svojej mame. Jedna zo sestier kratko pred dedkovou smrtou s nim za pochybnych podmienok spisala ZAVET a LISTINU O VYDEDENI formou not. zapisnice ... Druha sestra to na sude napadla a sud vyhrala. Ja som nic nenapadla kedze som mala informaciu, ze ked vyhra jedna sestra a zavet sa povazuje za neplatny a je cely zruseny. Na sude vyhrala a vsetci sme sa stretli u notara.

Teraz mam otazky:

1) Mam v ruke rozsudok, ktory okrem sv. vypovede sa ma nijako netyka, akurat som si vsimla, ze v rozsudku sa zavet nikde nespomina, iba listina o vydedeni. Je mozne aby pravnik spravil taku chybu, ze napadol iba jednu cast tej listiny a to listinu o vydedeni, pricom zavet zostava v platnosti?

2) Pokial by to tak bolo, ze zavet je platny,ale listina o vydedeni nie, stavam sa neopomenutelnym dedicom? V akej % vyske mi prinalezi podiel? Ak spravne ratam tak 16,5%
kedze by to mala byt 1/2 mojho podielu?

3) Ak som ten dokument aj ja nenapadla sudnou cestou a notar si to vylozi ako, ze rozsudok pre mna nieje platny a mna sa listina o vydedeni nadalej tyka, znamena to, ze som mimo a delia sa obidve sestry, pricom jedna dostane 75% a druha 25%?

Citujem z rozsudku: Súd určuje, že dôvody vydedenia navrhovateľky poručiteľkou XY uvedené v listine o vydedení zo dna XY, nie sú dané.

(nikde nieje spomenuty zavet, preto si myslim, ze ten ostava v platnosti aj ked to bola u notara jedna listina)

Dakujem, dakujem, dakujem a budem vdacna za kazdu radu. :)

Kto bol vydedený listinou - len sestra alebo aj ty? Spochybňuje sa a súd rozhoduje vždy o navrhovateľovi a odporcovi. Jej vydedenie mohlo byt neplatné (čo aj dokázala), tvoje vydedenie mohlo byť platné či neplatné (nič si ani nedokazovala).

Závet je neplatný zo zákona v tej časti, kde ti neprizná aspoň 1/2 tvoho zákonného podielu (ako dospelej).

Ahoj Majka, dakujem za odpoved.
Vydedeny sme boli obidvaja - aj sestra aj ja

Ja som nic na sud nedavala, kedze niesom presvedcena o tom, ci by som uspela. Predsa len, priama dcera ma viac dovodov a argumentov ako ja, vnucka, kedze uprimne tie rodinne vztahy naozaj neboli najlepsie. Avsak sud napisal vyjadrenie pre notara dost dvojzmyselne, cize ani notar si nieje isty, ci sa ma to tyka alebo nie.

Preto chcem byt pripravena na kazdu moznost a potrebujem teda vediet ake v danych pripadoch mam mat % dedicstvo.

Notar totiz vravel, ze LISTINA o VYDEDENI je neplatna (musi este zistit ci aj pre mna) a pokracujeme podla zavetu... je teda mozne, ze obidve listiny boli spisane jednou zapisnicou a sestra napadla iba listinu o vydedeni a nie obidve, teda aj zavet?

Ahoj Majka, dakujem za odpoved.
Vydedeny sme boli obidvaja - aj sestra aj ja

Ja som nic na sud nedavala, kedze niesom presvedcena o tom, ci by som uspela. Predsa len, priama dcera ma viac dovodov a argumentov ako ja, vnucka, kedze uprimne tie rodinne vztahy naozaj neboli najlepsie. Avsak sud napisal vyjadrenie pre notara dost dvojzmyselne, cize ani notar si nieje isty, ci sa ma to tyka alebo nie.

Preto chcem byt pripravena na kazdu moznost a potrebujem teda vediet ake v danych pripadoch mam mat % dedicstvo.

Notar totiz vravel, ze LISTINA o VYDEDENI je neplatna (musi este zistit ci aj pre mna) a pokracujeme podla zavetu... je teda mozne, ze obidve listiny boli spisane jednou zapisnicou a sestra napadla iba listinu o vydedeni a nie obidve, teda aj zavet?

Sestra nemohla napadnut zavet, v tom by neuspela, mozetre napadnut v zavete len tu cast, ktora dospelym detom nenarokuje aspon polovicu ich zakonneho naroku.
Na vydedenie su dane zakono podmienky, podla ktorych listina o vydedeni platna nebola a preto sestra pri jej napadnuti na sude mohla uspiet.

Ajaj ... ta sestra nebude rada :)
Kedze zije mimo SR a nechala sa tu zastupovat pravnikom, predpoklada ze rozsudok sa tyka toho celeho, nielen vydedenia... Cize aby som si to ujasnila...za predpokladu

- ze mna notar nebude akceptovat
zostavam vydedena a delia si to 75% ku 25%, kedze druha sestra dostava 1/2 svojho 50% podielu ako neopomenutelny plnolety dedic

- ze mna notar uzna ako dedica
podla zakona mam dostat 16,5% (33% moja cast a z toho 1/2 ako neopomenutelny plnolety dedic)

Je mi jasne, ze notar o uznani dedicov nerozhoduje, avsak v mojom pripade je ten rozsudok napisany tak dvojzmyselne, ze sam notar vravel, ze musi ist za sudkynou pre vysvetlenie.

Budem rada ak mi to este potvrdite, zacina sa mi blikat ziarovka a mam pocit, ze coskoro zasvieti

Vydedenie je upravené v § 469a obč.zákonníka. Relatívna neplatnosť právneho úkonu je v § 40a, v ktorom nie je uvedený § 469a (je tam ale § 479). Z toho vyplýva, že ak súd vyslovil neplatnosť vydedenia, ide o absolútnu neplatnosť, teda listina nemôže byť účinná ani voči tebe.

§ 479 hovorí: Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.

Pre teba z toho vyplýva, že sa máš dovolať relatívnej neplatnosti závetu, lebo ti patrí polovica zákonného podielu. Takto to povedz notárovi.

Vydedenie je upravené v § 469a obč.zákonníka. Relatívna neplatnosť právneho úkonu je v § 40a, v ktorom nie je uvedený § 469a (je tam ale § 479). Z toho vyplýva, že ak súd vyslovil neplatnosť vydedenia, ide o absolútnu neplatnosť, teda listina nemôže byť účinná ani voči tebe.

Skvela sprava! Cize staci ked jeden z dedicov napadol listinu o vydedeni a sud ju zamietol voci osobe jedneho dedica, stava sa absolutne neplatnou aj v pripade, ze okolnosti vydedenia druheho dedica sud neskumal...

Mam paragrafy prekopirovane a vytlacene a aj ked to znie zle, idem do boja s rodinou :)
Na sud by som si netrufla ale u notara sa podla tohto obhajit dokazem

Listina o vydedení sa nestala neplatnou na súde, ona neplatná bola. Výrok súdu to len potvrdil. Všetko je to za predpokladu, že vás obe vydedil v jednej alebo rovnakej listine, z rovnakých dôvodov, rovnakým spôsobom, a pod.

Listina o vydedení okrem formálnych náležitostí musí obsahovať konkrétny dôvod vydedenia, a to jeden z tých, ktoré sú uvedené v § 469a ods.1. Vydedenie z iných dôvodov je neplatné. Dôvod musí byť výslovne špecifikovaný časovo a miestne, napr. kedy kde akú pomoc neposkytol. Inak je listina absolútne neplatná (§ 39 obč.z.).
Dôvod vydedenia sa skúma konkrétne a podrobne. napr. ak neposkytol pomoc, či bola táto pomoc naozaj potrebná, či mu nepomáhal napr. ten, čo s ním býval (a vytýka to potomkovi v inom meste). ...

(1) Poručiteľ môže vydediť potomka, ak

a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d) trvalo vedie neusporiadaný život.

ako sa dokazuje neplatnost zavetu v pripade vydedenia?-myslim tym ako sa preukazuje dovod vydedenia?