Teraz kym zije tak dat na lv vecne bremeno v jeho prospech na dozitie ale to dedenie je problem. Ak vydedi syna a spise zavet na vas a dceru tak by ho mohla byvala manzelka napadnut v mene syna ako opravneneho dedica a to mate problemy ktorym sa chcete vyhnut. Ja osobne by som este za zivota na nu napisala tu cast ktoru by mala zdedit. Tak bude mat ona svoje vy tiez a on bude mat pravo dozitia. Ak sa mylim opravte ma.

Ďakujem za rýchlu odpoveď. Ešte by som mala otázku. Asi by to bolo dobré riešenie, len sme sa chceli vyhnúť tomu, aby na priateľovu dcéru bola napísaná časť domu, lebo keď je tam viac spoluvlastníkov, ťažko sa potom dohodnú. Rozmýšlali sme, že by sme celý dom prepísali na mňa, priateľovi dali na LV právo dožitia a dohodli sa, akú čiastku priateľovej dcére vyplatí ten, kto po mne zdedí dom. Nevieme, akou formou zabezpečiť vyplatenie priateľovej dcéry- či by to mohlo byť ako ťarcha v LV, alebo by to bola nejaká zmluva medzi mnou a priateľom,alebo jeho dcérou? Ako by sa dalo zabezpečiť, aby mal priateľ istotu, že jeho dcéra dostane to, čo sa teraz dohodneme. A ešte: bolo by lepšie už teraz dohodnúť presnú sumu vyplatenia, alebo zaviať vyplatením nejakých % pre ňu pri zdedení domu z thovej ceny alebo z ceny zo znaleckého posudku? Vopred ďakujem za radu. Daniela

Pokial sa potrebujes vyhnut problemom s poctom vlastnikov do tej istej resp.horsej situacie sa dostanes v pripade zapisu tarchy v prospech dcery na lv. Bez jej suhlasu nespravis ani tuk. Ako zmluvne to osetrit neviem mozno poradi niekto iny len by to bola dost morbidna zmluva "az umrie priatel tak sa zavazujem vyplatit" ale nerealne to nie je a riesila by som to percentualnou castou teda podielom na majetku. Ak das presnu sumu tak je to dvojsecne. Klesne stupne nehnutelnost nevies. Nebolo by jednoduchsie vyplatit ju teraz a budes mat pokoj? Aj to jej das mozno viac ako o desat rokov ale mas pokoj.

Pokial sa potrebujes vyhnut problemom s poctom vlastnikov do tej istej resp.horsej situacie sa dostanes v pripade zapisu tarchy v prospech dcery na lv. Bez jej suhlasu nespravis ani tuk. Ako zmluvne to osetrit neviem mozno poradi niekto iny len by to bola dost morbidna zmluva "az umrie priatel tak sa zavazujem vyplatit" ale nerealne to nie je a riesila by som to percentualnou castou teda podielom na majetku. Ak das presnu sumu tak je to dvojsecne. Klesne stupne nehnutelnost nevies. Nebolo by jednoduchsie vyplatit ju teraz a budes mat pokoj? Aj to jej das mozno viac ako o desat rokov ale mas pokoj.

Zmluva "az priatel umrie" neexistuje, pravne ukony sa robia medzi zivymi. Jedinym pravnym ukonom pre pripad smrti je zavet /testament/.

Môj priateľ má dve deti z prvého manželstva, pričom syn má mozgovú obrnu a žije so svojou matkou. Dcéra žije samostatne. Môj priateľ mal dom vo výlučnom vlastníctve po vysporiadaní BSM. Teraz žijeme spolu v tomto dome, z ktorého priateľ daroval 1/2 mojej dcére a 1/2 mne, keďže som do rekonštrukcie domu investovala nemalú finančnú čiastku. Hlavným cieľom prepisu domu bolo, aby jeho bývala manželka v prípade smrti môjho priateľa, nemohla mne a mojim deťom znepríjemňovať život a robiť si v dedičskom konaní nároky na nehnuteľnosť. Priateľova dcéra sa od matky odsťahovala, zostal s ňou žiť len syn. Priateľ chce mať právo dožitia v našom dome a chce, aby jeho dcéra po jeho smrti zdedila časť domu, preto chce prepísať polovicu domu naspäť na seba. Keďže priateľ má 2 deti, dedili by v prípade jeho smrti rovnakým dielom (dcéra, ktorá je osamostatnená a syn, ktorý žije s matkou). Mám obavy, že priateľov syn, za ktorého vo všetkom rozhoduje bývalá manželova manželka, by sa nikdy nedohodol na nejakom dedičskom vyrovnaní a mali by sme potom obrovské problémy užívať naďalej nehnuteľnosť. Moja otázka je: Ako najlepšie zabezpečiť, aby priateľ mal doživotné právo užívať našu nehnuteľnosť a zanechal dcére určitý podiel z nej po jeho smrti, aby sme neboli ohrození v pokojnom živote jeho bývalou manželkou?

DAný problém sa v rámci našej platnej legislatívy nedá elegantne vyriešiť. Máte veľa podmienok, ktoré sa navzájom vylučujú (pre dedenie po smrti by otec musel nehnuteľnosť vlastniť, to ale nechce kvôli synovi). Tým, že on nič nevlastní, tak po jeho smrti ani nemôže byť ani nič vyplatené tak, aby to bolo viazané na jeho smrť (ako je v prípade testamentu). Jedine sa spoľahnúť na terajšiu manželku, aby po jeho smrti vyplatila jeho dcéru.

Riešenia sú dve, záleží od toho, komu viac dôveruje, či terajšej manželke, alebo dcére. Pokiaľ dcére, tak nech dá prepísať časť domu (napr. 1/5) na dcéru. Tým bude mať ona istotu, že po otcovi dostala časť majetku.

Pokiaľ verí terajšej manželke, tak mu bude musieť stačiť, že ona ústne sľúbi, že po jeho smrti vyplatí jeho dcéru. Bude to ale na "čestné slovo", pretože takú dohodu, že "po mojej smrti osoba XY vyplatí osobe ZZ..." sa nedá uzatvoriť.

DAný problém sa v rámci našej platnej legislatívy nedá elegantne vyriešiť. Máte veľa podmienok, ktoré sa navzájom vylučujú (pre dedenie po smrti by otec musel nehnuteľnosť vlastniť, to ale nechce kvôli synovi). Tým, že on nič nevlastní, tak po jeho smrti ani nemôže byť ani nič vyplatené tak, aby to bolo viazané na jeho smrť (ako je v prípade testamentu). Jedine sa spoľahnúť na terajšiu manželku, aby po jeho smrti vyplatila jeho dcéru.

Riešenia sú dve, záleží od toho, komu viac dôveruje, či terajšej manželke, alebo dcére. Pokiaľ dcére, tak nech dá prepísať časť domu (napr. 1/5) na dcéru. Tým bude mať ona istotu, že po otcovi dostala časť majetku.

Pokiaľ verí terajšej manželke, tak mu bude musieť stačiť, že ona ústne sľúbi, že po jeho smrti vyplatí jeho dcéru. Bude to ale na "čestné slovo", pretože takú dohodu, že "po mojej smrti osoba XY vyplatí osobe ZZ..." sa nedá uzatvoriť.

1. Pokial chce nieco dcere zanechat, nebolo by ucelnejsie riesit to zaziva? Myslim financne, darovanie podielu je problematicke jednak preto, lebo "otec" momentalne nevlastni ani cast nehnutelnosti, a preto by bolo potrebne vykonat ukony smerujuce k vrateniu daru (od priatelky alebo od jej dcery), a jednak preto, lebo cim viac spolulvastnikov, tym vacsi potencialny problem.
2. Elegantnym riesenim problemu, s definovanou podmienkou "po smrti" je urobit dceru opravnenou osobou na vyplatu casti/celeho plnenia zo zivotnej poistky, ak "otec" nejaku ma. On ma istotu, ze dcera nieco dostane, a nijako to ani jeho, ani terajsich ci buducich vlastnikov nehnutelnosti neobmedzi.

PS - preventivne: uvodzovky pri slove "otec" nemaju ziaden vyznam okrem zvyraznenia.

1. Pokial chce nieco dcere zanechat, nebolo by ucelnejsie riesit to zaziva? Myslim financne, darovanie podielu je problematicke jednak preto, lebo "otec" momentalne nevlastni ani cast nehnutelnosti, a preto by bolo potrebne vykonat ukony smerujuce k vrateniu daru (od priatelky alebo od jej dcery), a jednak preto, lebo cim viac spolulvastnikov, tym vacsi potencialny problem.
2. Elegantnym riesenim problemu, s definovanou podmienkou "po smrti" je urobit dceru opravnenou osobou na vyplatu casti/celeho plnenia zo zivotnej poistky, ak "otec" nejaku ma. On ma istotu, ze dcera nieco dostane, a nijako to ani jeho, ani terajsich ci buducich vlastnikov nehnutelnosti neobmedzi.

PS - preventivne: uvodzovky pri slove "otec" nemaju ziaden vyznam okrem zvyraznenia.

Tá poistka je perfektný nápad. Otec môže založiť životnú poistku s maximálne možnou poistnou dobou a bude trebárs ročne vkladať peniaze na poistku. Poistnú sumu stanoví takú, ktorú pôvodne chcel aby terajšia žena vyplatila jeho dcéru. Ak sa dožije konca poistného obdobia, tá tie peniaze dcére, ak nie, dcéra dostane poistné plnenie a jeho manželku do toho nemusí vôbec zaťahovať, nebude musieť ona nikoho vyplácať.

Tá poistka je perfektný nápad.
Tá poistka je ozaj zaujímavé riešenie. Len neviem, aký by mala poistka vzťah k BSM, keď poistné by manžel platil zrejme zo spoločných prostriedkov. A tiež mi nie je jasné, aký vzájomný vzťah má plnenie z poistky a dedičstvo, keď obidva právne tiruly závisia od jednej právnej skutočnosti, a to smrti otca. Skutočne to neviem, preto sa pýtam a nechce sa mi nad tým dumať.

Tá poistka je ozaj zaujímavé riešenie. Len neviem, aký by mala poistka vzťah k BSM, keď poistné by manžel platil zrejme zo spoločných prostriedkov. A tiež mi nie je jasné, aký vzájomný vzťah má plnenie z poistky a dedičstvo, keď obidva právne tiruly závisia od jednej právnej skutočnosti, a to smrti otca. Skutočne to neviem, preto sa pýtam a nechce sa mi nad tým dumať.

Z mojho pohladu ma plnenie z poistenia pre pripad smrti obdobne postavenie ako "odkaz" v anlosaskom prave alebo v navrhovanom zneni Obcianskeho zakonnika.
Ked si ma uz prinutila nad tym rozmyslat, je to v podstate skryty, ale pritom legalny ukon mortis causa, pretoze to nie je majetok, ktory vlastnil porucitel ku dnu svojej smrti (narok na vyplatenie vznika az jeho smrtou), a preto nepatri do dedicstva, ale zaroven urcenim opravnenej osoby "porucitel" ako poistnik a zaroven poisteny ma vyhradne pravo urcit, ako sa s poistnym plnenim v pripade jeho smrti nalozi - a to tym, ze urci opravnenu osobu.

MOze byt?

Ďakujem, ďakujem. Úplne stčí. Ale keď bude chladnejšie, skúsim sa nad tým zamyslieť. Na teraz som niekoľko krokov pozadu.:)

Tá poistka je ozaj zaujímavé riešenie. Len neviem, aký by mala poistka vzťah k BSM, keď poistné by manžel platil zrejme zo spoločných prostriedkov. A tiež mi nie je jasné, aký vzájomný vzťah má plnenie z poistky a dedičstvo, keď obidva právne tiruly závisia od jednej právnej skutočnosti, a to smrti otca. Skutočne to neviem, preto sa pýtam a nechce sa mi nad tým dumať.

Tak ako napísala elli, poistky nie sú predmetom dedičstva. Takže poistka sa riadi vlastnými pravidlami a peniaze z poistky v prípade smrti poisteného dostáva oprávnená osoba. Jedine keby poistený neuviedol oprávnenú osobu v poistke, vtedy poisťovňa vypláca poistku manželke/lovi, ak jej niet, tak deťom, ak tých niet tak rodičom a ak ani tých niet, tak osobe, ktorá žila s poisteným v domácnosti aspoň 1 rok. Čiže plnenie z poistky môže dostať úplne iná osoba, než ktorá bude dediť majetok poručiteľa.

A vzťah poistného k BSM - poistné sa platí síce zo spoločných peňazí, ale partner nemá právo na tieto prostriedky. Onio totiž nejde o klasické sporeniem, kde vklad je v BSM. Poistka je poistka a kým nenastane nejaká poistná udalosť, tie peniaze neexistujú. V prípade dožitia konca poistenia sa poistná suma vypláca výlučne poistenému (nikoho nezaujíma, z akého zdroja sa platili peniaze - či z BSM alebo iného). Ani v prípade rozvodu nemá na poistku nárok partner, nemôže si žiadať vyplatiť polovicu poistky - ono ani nie je čo, pretože sa nedá vyčísliť polovica - z čoho? Poistnej sumy? Vložených peňazí? Na každé by som vedel uviesť protiargument.

Ani v prípade rozvodu nemá na poistku nárok partner, nemôže si žiadať vyplatiť polovicu poistky - ono ani nie je čo, pretože sa nedá vyčísliť polovica - z čoho? Poistnej sumy? Vložených peňazí? Na každé by som vedel uviesť protiargument.[/QUOTE]



Vynimka je pri kombinovanych poistkach, s kapitalovou zlozkou. Kapitalovu zlozku poistenia uznavaju sudy v ramci vyporiadania BSM - sice po tom aktivne nepatraju, ale pokial to jedna zo stran namietne, beru stav "uspor" rovnako ako vklad na klasickej VK alebo ucte.

Ďakujem za odpovede, zápis ťarchy do LV sme na Vaše odporúčanie vylúčili. Zaujala nás možnosť životnej poistky, keďže nemám takúto poistku, zaujímalo by ma, aké sú tam finančné straty z uložených peňazí pre prípad, že sa priateľovi po dobu poistenia nič nestane, či to nie je stratový vklad peňazí. A čo v prípade, že by sme nemali peniaze na ročný povinný vklad? Zruší sa celá poistka? Alebo sú tam nejaké sankcie? Prosím o odpoveď v tejto oblasti, ak niekto vie poradiť.

Vďaka Chobot, vďaka Elli. Tá poistka sa zdá byť ako dobrý tunel.:)

Ďakujem, ďakujem. Úplne stčí. Ale keď bude chladnejšie, skúsim sa nad tým zamyslieť. Na teraz som niekoľko krokov pozadu.:)


Ja v takomto teple zvyknem odpovedat, ze "sa zamyslim, ked budem mat cim" :-)))

Ja v takomto teple zvyknem odpovedat, ze "sa zamyslim, ked budem mat cim" :-)))
Nóó..., však ja som veľmi opatrne formulovala..... “skúsim sa zamyslieť”.:) Pre mňa myslenie=práca v bani, s neistým koncom (aj keď je sa ochladí).;):)