mne sa zatial nic podobne nastastie nestalo, tiez mam z takycho veci divny pocit, ale sestrinho byvaleho priatela zabili (uz v tej dobe spolu neboli) a kym este boli spolu, tak sa raz tak rozpravali a dohodli, ze ked jeden z nich zomrie, tak ten druhy mu donesie na hrob pupavy alebo fialky...sestra sa na to nejako necitila, tak na hrob uz po pohrebe viac nesla.V obdobi prveho vyrocia smrti sa v noci prebudiala na to, ze ju niekto strasne stekli...dva roky po smrti ju uz niekto skrtil (ako tu uz bolo aj niekde spominane) a vznasal sa nad nou poplon...viac sa to uz neopakovalo.....

Rozhodol som sa, že napíšem....
Niečo veľmi podobné som tu už na začiatku čítal...Mal som priateľku dlhšiu dobu...Jej maminka dostala mozgovú príhodu bola asi 4 dni v nemocnici ale na nič nereagovala. Cez jednu noc, bola taká ako každá iná, už sme spali keď zrazu priateľka sa niečoho strašne zľakla, pričom úplne vyskočila z postele, ževraj to bol zlý sen..To by bolo v poriadku stáva sa každému, ale popritom ako sa zlakla...Mali sme také staršie digitálne hodiny s červeným displejom buchla do nich oni spadli na zem, praskol dispej pričom tam tam bledulinko zostal svietiť aktuálny čas ..Bolo to presne 23:52 hodiny sa už v živote nepohli a dodnes tam ten čas je z určitého uhlu vidieť...A bol to čas presne na minútu smrti jej mamičky..
Takže verím v takého pre nás čudné "javy"....Je to niečo úžasné, čítať tieto príbehy..citová previazanosť medzi blízkymi určite existuje....Či na Zemi či v Nebi...

Pred rokmi som nastúpila pracovať na nové miesto mala som velmi sympatického šéfa,ked som mala dostať výplatu čakala som kedy sa objaví ale akosi meškal,moc som žila v očakávaní-peniaze som velmi potrebovala,ráno som sa zobudila na sen ked mi jeho kolegovia prišli oznámiť ,že šéf havaroval a leží v kome.poobede prišiel s výplatou a len tak zo srandy som mu povedala že sa mi s ním snívalo ale bolo mi trápne hovoriť podrobnosti,aby to nevyzeralo že trepem,on ešte posrandoval či niečo pekné.prešli asi dva týždne ja som na sen zabudla ked raz doobeda sa vo dveroch objavili kolegovia a prišli mi oznámiť ,že šéf havaroval a leží v kome ale teraz to už bola pravda nie sen.zomrel v deň mojich narodenín

ezoterikou sa zaoberám od svojej mladosti a preto mi veci okolo duchov neprídu divné, skôr začiatočnícke. Takmer každý človek čo niečo hľadá sa najskôr začína zaoberať duchmi. Až neskôr keď už mu je jasné, že život smrťou nekončí, prechádza od duchov k iným paranormálnym a duchovným oblastiam. S mojou mamou sme viedli dlhé rozhovory nad tým čomu veriť a čomu nie. Vysvetľovali sme si vzájomne svoje postoje a názory. Pri jednej príležitosti mi maminka povedala viac menej zo žartu, že keď zomrie príde ma strašiť. Nebojím sa duchov lebo viem, že môžu ublížiť len vtedy ak na to z nejakého dôvodu moja duša dá súhlas. Takže nič čo by som vlastne nechcela sa nemôže stať. Toto je však už asi na inú debatu. V každom prípade nemusí byť stretnutie s duchom príjemná záležitosť lebo v rovine matérie sa zdržiavajú viazané a nevysporiadané duše. Preto som mame povedala aby sa neopovážila, že radšej pristúpim na inteligentnejšiu rozlúčku..mne už nemusí dokazovať existenciu niečoho v čo verím, respektíve o čom som presvedčená. Nakoniec naša dohoda bola vzájomná. Ak by ktorá koľvek z nás zomrela, nejakým nenásilným spôsobom to dá tej druhej vedieť. Koncom roka 2008 obsolvovala moja maminka operáciu. Asi po mesiaci začala odchádzať. Lekári to pripisovali depresiám, ale ja som svoju mamu veľmi dobre poznala a vedela som, že je to nezmysel. Mama dokázala neuveriteľne zabojovať s vecami o ktorých by sa iným ani nesnívalo. To, že bola zanedbaná starostlivosť je už dnes márne opisovať. Prišiel predvečer mojích narodenín. Bola som navštíviť maminku v nemocnici. Vtedy už bola v bezvedomí v obyčajnej izbe, napojená len na dýchací prístroj. Vyzerala tak veľmi vyrovnane a krásne, že som verila, že sa z toho ešte dostane. Ráno ma budík budieva o 05:30. Nechcelo sa ani mne a ani dcére ešte vstať a preto sme si povedali že ešte 15-20 min. potiahneme. Zaspala som a snívalo sa mi, že za mnou prišla mama a vravela neboj sa všetko bude dobré. To boli aj jej skutočne vyslovené posledné slová, ktoré mi vravela skôr ako sa dostala do bezvedomia. Celá šťastná som sa prebrala cca 10 min po opätovnom zaspatí. Hneď na to prišla do mojej izby aj dcérka a opísala mi presne to isté stretnutie so svojou babkou a tie isté slová. Dá sa povedať, že sa nám to obom prisnilo takmer v rovnakom čase. To znamená od 05:30 do 05:40. Asi po hodine mi telefonoval lekárka z nemocnice a oznámila mi, že moja mamička zomrela o 05:35. Dodržala svoj sľub a oznámila mi to nesmierne inteligentne, žiadne buchotanie, žiadne padajúce obrazy, ani mráz na tele. Viem že jej je už dobre, ale aj napriek mojej silnej viere v život po živote mi nesmierne chýba. Boli sme si veľmi blízke.

ezoterikou sa zaoberám od svojej mladosti a preto mi veci okolo duchov neprídu divné, skôr začiatočnícke. Takmer každý človek čo niečo hľadá sa najskôr začína zaoberať duchmi. Až neskôr keď už mu je jasné, že život smrťou nekončí, prechádza od duchov k iným paranormálnym a duchovným oblastiam. S mojou mamou sme viedli dlhé rozhovory nad tým čomu veriť a čomu nie. Vysvetľovali sme si vzájomne svoje postoje a názory. Pri jednej príležitosti mi maminka povedala viac menej zo žartu, že keď zomrie príde ma strašiť. Nebojím sa duchov lebo viem, že môžu ublížiť len vtedy ak na to z nejakého dôvodu moja duša dá súhlas. Takže nič čo by som vlastne nechcela sa nemôže stať. Toto je však už asi na inú debatu. V každom prípade nemusí byť stretnutie s duchom príjemná záležitosť lebo v rovine matérie sa zdržiavajú viazané a nevysporiadané duše. Preto som mame povedala aby sa neopovážila, že radšej pristúpim na inteligentnejšiu rozlúčku..mne už nemusí dokazovať existenciu niečoho v čo verím, respektíve o čom som presvedčená. Nakoniec naša dohoda bola vzájomná. Ak by ktorá koľvek z nás zomrela, nejakým nenásilným spôsobom to dá tej druhej vedieť. Koncom roka 2008 obsolvovala moja maminka operáciu. Asi po mesiaci začala odchádzať. Lekári to pripisovali depresiám, ale ja som svoju mamu veľmi dobre poznala a vedela som, že je to nezmysel. Mama dokázala neuveriteľne zabojovať s vecami o ktorých by sa iným ani nesnívalo. To, že bola zanedbaná starostlivosť je už dnes márne opisovať. Prišiel predvečer mojích narodenín. Bola som navštíviť maminku v nemocnici. Vtedy už bola v bezvedomí v obyčajnej izbe, napojená len na dýchací prístroj. Vyzerala tak veľmi vyrovnane a krásne, že som verila, že sa z toho ešte dostane. Ráno ma budík budieva o 05:30. Nechcelo sa ani mne a ani dcére ešte vstať a preto sme si povedali že ešte 15-20 min. potiahneme. Zaspala som a snívalo sa mi, že za mnou prišla mama a vravela neboj sa všetko bude dobré. To boli aj jej skutočne vyslovené posledné slová, ktoré mi vravela skôr ako sa dostala do bezvedomia. Celá šťastná som sa prebrala cca 10 min po opätovnom zaspatí. Hneď na to prišla do mojej izby aj dcérka a opísala mi presne to isté stretnutie so svojou babkou a tie isté slová. Dá sa povedať, že sa nám to obom prisnilo takmer v rovnakom čase. To znamená od 05:30 do 05:40. Asi po hodine mi telefonoval lekárka z nemocnice a oznámila mi, že moja mamička zomrela o 05:35. Dodržala svoj sľub a oznámila mi to nesmierne inteligentne, žiadne buchotanie, žiadne padajúce obrazy, ani mráz na tele. Viem že jej je už dobre, ale aj napriek mojej silnej viere v život po živote mi nesmierne chýba. Boli sme si veľmi blízke.
Krásne vystihnuté, po prečítaní som mala slzy v očiach, dakujem za pekny prispevok. Citit z neho hlboku lasku a vyrovnanost.

Skusim citovat nieco, co ma oslovuje:

Mladík se zeptal profesora: "Pane, existuje zlo?"
Tentokrát profesor nejiste odpovedel: "Samozrejme, vidíme to kazdý den, brutalita ve vztazích mezi lidmi, trestné ciny, násilí, vsechno toto není nic jiného, nez projev zla."

Na to student odpovedel: Zlo neexistuje, pane. Zlo je jen neprítomnost dobra. Zlo je výsledek neprítomnosti lásky v srdci cloveka.
Zlo prichází tak, jako kdyz prichází tma, nebo chlad - tedy v neprítomnosti svetla, tepla a lásky."


Ten student byl mladý Albert Einstein

ja som bola na regresnej terapii,išla som s tým, že tomu neverím, ale vyskúšam, lebo som mala zdravotné problémy. No a videla som zvláštne veci......
Ale teraz ma napadol jeden príbeh ešte zo strednej školy s pred 20 rokov. Boli sme na lyžiarskom a baby vo vedľajšej izbe o pol noci vyvolávali duchov. Nič sa nestalo, tak sme všetci zaspali. Ale o tretej ráno išla jedna kočka z tej izby na WC, na chodbe bolo začaté také slabé svetlo, to svetlo zrazu zhaslo a praskla žiarovka. My sme sa zobudili na strašný krik a plač, keď sme vybehli už tam boli profesorky a kočka bola v takom šoku, že ju museli prísť zobrať rodičia.

neviem či je to paranormálny jav ale pre mňa to malo veľký význam
- zomrela mi mama, ťažko som sa s tým vyrovnávala lebo bývala už dva roky u mňa, bola v pohode a plánovala veľkú oslavu menín, hovorila, že to bude posledná veľká oslava no nestihla to. Zomrela náhle v priebehu troch dní na mozgovú príhodu. Ja som to akosi neprijala a stále som plakala a vykrikovala "čo si mi to urobila", "ako si mi to mohla urobiť", toto ti neodpustím a podobné veci ... akoby chúďa ona zato mohla, ale ja som to jednoducho neprijala a nemohla som sa z jej smrti spamätať. Každý deň som plakala a takto sa s ňou rozprávala. Trvalo to asi dva týždne keď sa mi prisnil sen: Niekto zazvonil pri vchodových dverách, išla som otvoriť a vo dverách stála mama oveľa mladšia, krásna, usmiata, oblečená v letných pestrých šatách a svietilo slnko, všetko bolo zaliate slnkom, také teplé slnko a za chrbtom mala krásnu ukvitnutú lúku a mama mi povedala:" Dcérenka moja, nerob si starosti o mňa, pozri aká som šťastná, mám sa dobre, naozaj sa mám dobre. Objali sme sa a aj ja som sa smiala a bolo mi dobre. Bol to veľmi, veľmi živý sen, ktorý si pamätám dodnes a to už ubehlo 6 rokov. Zobudila som sa šťastná, spokojná, vyrovnaná a dozvuky tohto sna veru trvali dlho. Stále som cítila taký zvláštny dobrý pocit z toho sna. Odvtedy som už neplakala. Kamarátka mi vysvetlila, že tým mojim správaním som nechcela pustiť jej dušu, vraj som ju tu stále držala, bola pripútaná ku mne a preto sa musela so mnou takto rozlúčiť. Asi by som sama vážnejšie ochorela keby nebolo toho sna! Ale bola to krásna rozlúčka na ktorú sa nedá zabudnúť nech to bolo ako chcelo.....

Rozhovory o duchoch som si vypočula akurát pri driapačkách a považovala som to za viac menej "zábavné príhody" starých žien, ktoré v nás deťoch chceli vzbudiť strach, vždy to bolo tak smerované.
Ako 15-ročnej mi zomrela mamička, bola som pri jej smtrti-mozgová príhoda.
vtedy som si prvý krát uvedomila, že existujú znamenia, predzvesti. Asi týždeň pred jej úmrtím nám na streche kuvikal kuvik, práve mamička sa vyslovila "chudera suseda, asi odíde..., kuvik ju volá" suseda bola s rakovinou prsníka dosť zle...zostala, odišla moja mamička.
jeden deň pred jej úmrtím som išla večer od tety a v našich vchodových dverách som "videla" bielu labuť" ako búcha do dverí krídlami, bála som sa ísť domov, ale ako som sa blížila labuť odletela, keď som to hovorila doma rodičom pousmiali sa, to sa ti zdalo! nezdalo..neskôr som sa náhodou dopočula o rovnakej predzvesti u úplne cudzieho človeka, ktorý to rozprával ako neuveriteľný zážitok.
Po dvoch mesiacoch od odchodu mojej mamičky som sa ocitla náhle na operačnom stole...perforácia slepého čreva, zdanlivo bežná operácia...nie pre mna.
Zobudila som sa zakrytá plachtou, ktorú poodkryla spolupacientka, ktorá nado mnou plakala...keď uvidela, že som pootvorila oči, privolala lekára, ktorý udivene skonštatoval" ako sa to mohlo stať?"
Vraj Klinická smrť! neviem, nevidela som svetlo, ani tunel ...iba som videla -cítila moju mamičku, /bola už dva mesiace po smrti/ ktorá ma tlačila, že musím ísť na dvor, nech si dokončím robotu...
Priebežne od toho času sa stretávam so situáciami, o ktorých veľmi nechcem verejne rozprávať, lebo sú niekedy príliš "nadnesené"
Nie je výnimkou, že predvídam "niečo zlé" vždy ma to veľmi zaťažuje a nemám odvahu to vysloviť. Ak niekoho upozorním, že má byť opatrný a nešpecifikujem to konkretne, iba náznakom, dostanem spätné informácie, kedy skutočne predvídavosť zabránila nešťastiu..v konkrétny deň, na ktorý upozorním.
Jedna príhoda za všetky: bola som na návšteve u priateľky Jany v Prahe, kúpili dom, ktorý si čiastočne prezariadili. Poprezerala som si ich nové bývanie a posadili sme sa do obyvačky " na kávičku". Janka odišla do kuchyne a ja som zostala sama v izbe. Zrazu sa začalo posúvať kreslo..?!
Udivene porerám a neveriacky som sa postavila a chcela som sa presvedčiť, či je to pravdy, /nebol to môj jediný zážitok/. Chytím kreslo a chcem ho potiahnuť, cítila som odpor. V tom prišla Janka a hovorím jej prečo som pri tom kresle. Na to mi ona hovorí, vieš, že sa to často stáva aj vtedy, keď tu je aj iná návšteva!? Tak jej hovorím, Jani, to je nejaký duch, porozpúrávame sa s ním...ona mi ukázala na hlavu, že mi šibe!
Tak som prebrala iniciatívu a prihovorila som sa: tak si ešte medzi nami? posuň si kreslo...a kreslo sa posunulo! Jana vykríkla a vybehla z izby, zavolala manžela, ktorý bol v pivnici. Ten prišiel a jasné, vyhlásil, že nám šibe! Keď som mu však predviedla ďalší dôkaz, a duch, nazvali sme ho Adam mu odtiahol kreslo zostal v nemom úžase. Dnes, už s ním komunikujú aj oni, je to duch predošlého majiteľa, ktorý tragicky zahynul, nie je tu dostatok priestoru, popisovať ďalšie podrobnosti, ale mám veľa ďalších príbehov, do ktorých som zainteresovala "neveriacich" na duchov a boli zaskočení..
Ak sa pousmejete, je to prirodzené, ale považujem sa za normálnu a zmysluplnú osobnosť, svoje vízie nepresadzujem a nepresviedčam o nich iných, nepovažujem sa za jasnovidnú, je to niečo iné...
Nie je pre mňa jednoduché s tým žiť, to mi verte!

Môj svokor, keď ešte žil, /80-te roky/, a bol tiež už chorý, tak spával v kuchyni a raz v noci, keď nemohol spať, si zapálil cigaretu a prázdny obal/marsky/ odhodil /ako na dedine/ ku šporáku. A ten obal sa sám otočil, svokor išiel a znova ho otočil a ten obal sa znova otočil naspäť. To sa niekto známi, čo predtým umrel, bol s ním rozlúčiť. Hovorí sa, že mŕtvi sa chodia rozlúčiť so živými, ktorých mali radi...

v poslednej dobe vidím malú striebornú hviezdičku,ktorá sa mi na sekundu zablysne pred očami,včera sa mi to stalo na maminom pleci bola velmi jasná a strieborná ,moja mama sa lieči na rakovinu,môže to byť anielik?

Ak máš ten pocit,že vidíš anjelíka, tak mu poďakuj. Budeš prekvapená, čo sa stane.:)

no mam zimomriavky prave... brrrrrrr ja som osobne ziadneho ducha nevidela,ale tiez mam vselijake pocity... A nevysvetlitelne cuda zazivam v snoch...
Ospravedlnujem sa, nechtiac som klikol na "nevhodne". Keby som vedel ako to zrusit, tak to dam prec...Mrzi ma to.

Je mnoho teórií o duchoch, možno je to pravdivé alebo ľudia ktorí o tom vravia sú tým len natoľko zaujatí, že si myslia že je to skutočnosť. Ja z duchmi nemám skúsenosti možno tak z filmov :)

Ludia, a mava z vas niekto tzv. "spankovu paralyzu"? Neviem, ci sa to takto aj po slovensky vola, ja to poznam z anglictiny. Je to jav, ked sa clovek v noci prebudi a citi sa uplne ochrnuty. Vraj dost vela ludi to mava. Ja to zazivam hadam raz za rok, ale vzdy to stoji za to. V detstve som to volal "Ufoni ma pozoruju", totiz pri tomto jave clovek ma velmi hmatatelny, realny (a fakt neprijemny, az desivy) pocit, ze pri nom niekto stoji a pozoruje ho. Zaroven je pritomne to celotelove ochrnutie a ja pri tom pocujem v sebe obrovsky hluk, ci prievan - ako keby vychrica prechadzala celym mojim telom... Dlhe roky som nevedel presne co to vlastne je a vyhovaral som sa na ufonov (chudaci, co vsetko si zliznu...) :-) ale potom som nasiel na webe kopec materialu o tomto jave.
No a vraj sa pocas takejto spankovej paralyzy da vystupit z fyzickeho tela a robit tzv. astralne putovanie. Takze rad by som cital pripadne vase skusenosti ;-).

Zoli, tak toto som zažívala nejaké obdobie a boli to moje najhoršie, najdesivejšie sny. Občas som sa až bála zaspať, lebo som tušila, že toto sa mi bude snívať. Presne tie pocity: niekto stojí pri mojej posteli (mimozemšťania - je ich viac), díva sa na mňa, ale ja ich nevidím - vlastne som nevidela nič, len tmu a toto bol taký strašne silný pocit, že ešte niekto v izbe je. V hlave počujem hlas, že sa nemusím ničoho báť. Raz som mala taký sen, že som sa sama na seba dívala počas spánku zhora. Chcela som kričať, ale žiaden zvuk som nemohla zo seba vydať (v tom sne. V skutočnosti som možno aj kričala, lebo raz som vystrašila sestru :D, keď som niečo kričala či mrmlala zo sna a zrazu som sa posadila. Ségra skoro zinfarktovala.:D) Keď som si v sne uvedomila, že sa mi zase toto isté sníva, tak som si stále len hovorila: musíš sa zobudiť, musíš sa zobudiť a počula a cítila som, ako mi hučí v ušiach. Aj som sa zobudila, ale ani oči som sa neodvážila otvoriť, veď čo ak by niekto stál pri mojej posteli.
Alebo sa mi sníval zase tento blbý sen a v ňom som úplne jasne videla celú izbu, aj dvere, aj to, že v susednej izbe sa svieti a je tam rodina, chcela som na nich zakričať, ale nedalo sa.
(A sakra, načo som do tejto témy zablúdila, zas sa budem báť zaspať.)

Narýchlo som vygúglila: http://dobrovodsky.blog.sme.sk/c/206333/Zazil-som-spankovu-paralyzu.html

ja vám napíšem toto:
1/2011 mi zomrel môj dedko... po dlhej a ťažkej chorobe.... v deň keď zomrel sa mi zjavil v izbe, mal na sebe čierny oblek a bielu košeľu.. hovorila som to aj mame (bol to jej otec). keď sme boli na pohrebe bola som sa na neho pozrieť ako leží v truhle a naposledy sa rozlúčiť, ale tak strašne ma zamrazilo... tak ako ležal v tej truhle (čierny oblek a biela košeľa) tak isto som ho videla v mojej izbe stáť!!!!!!!!!!!! a vtedy keď som ho videla u mňa v izbe by sa nikto krvi nedorezal.strašne som sa zľakla aj bála no neviem prečo (ale nemala som prečo, on by mi v živote neublížil)
česť jeho pamiatke!
a mimochodom... často je so mnou, nevidím ho ale cítim jeho prítomnosť... lebo to bol veľmi dobrý človek a mali sme sa navzájom najradšej na svete!
a tak isto som videla jeho tvár v zrkadle vedľa mňa v kúpeľni...

v ten týždeň ako dedko zomrel som ležala a pozerala tv z mojej postele a bola mi strašná zima. vypla som tv aby som rýchlejšie zaspala aby mi nebola zima. no bola...ucítila som ako na mňa niekto položil teplú ruku a celé telo mi zalial krásny teplý pocit. tak si myslím,že to bol dedko.

Ludia, a mava z vas niekto tzv. "spankovu paralyzu"? Neviem, ci sa to takto aj po slovensky vola, ja to poznam z anglictiny. Je to jav, ked sa clovek v noci prebudi a citi sa uplne ochrnuty. Vraj dost vela ludi to mava. Ja to zazivam hadam raz za rok, ale vzdy to stoji za to. V detstve som to volal "Ufoni ma pozoruju", totiz pri tomto jave clovek ma velmi hmatatelny, realny (a fakt neprijemny, az desivy) pocit, ze pri nom niekto stoji a pozoruje ho. Zaroven je pritomne to celotelove ochrnutie a ja pri tom pocujem v sebe obrovsky hluk, ci prievan - ako keby vychrica prechadzala celym mojim telom... Dlhe roky som nevedel presne co to vlastne je a vyhovaral som sa na ufonov (chudaci, co vsetko si zliznu...) :-) ale potom som nasiel na webe kopec materialu o tomto jave.
No a vraj sa pocas takejto spankovej paralyzy da vystupit z fyzickeho tela a robit tzv. astralne putovanie. Takze rad by som cital pripadne vase skusenosti ;-).

ak máš pridaj sem nejaký materiál. alebo mi pošli v SS. je to veľmi zaujímavé... rada by som si to prečítala :) ďakujem

a ešte niečo.... vždy viem predpovedať,že niekto zomrie vďaka snom... prorockým snom... keď sa mi sníva o zuboch, hodinách, sove... vždy to poviem mame a potom len čakáme,že koho čas prišiel...
hovorím mame,že keď príde dedkov čas budem to vedieť a poviem jej to... no nič sa nedialo.. nevedela som predpovedať,že kedy nastane deň D. ale ako som uviedla v predošlom príspevku sa prišiel so mnou rozlúčiť potom...
a tak isto som nevedela predpovedať smrť priateľovej babky 12/2010... ona ma mala rada, no nestalo sa tak isto nič...
vždy keď poviem,že niekto zomrie... zomrie no nie z mojej blízkej rodiny. blízky sa so mnou prišil rozlúčiť až potom... väčšinou je to buď vzdialená rodina alebo niekto známy, známeho známy... a často aj takí ktorích som nepoznala osobne... zaujímavé nie?

Mam alabutkinu fotku v archive. V ten den si vytkla nohu, ledva prisla opuchnuta domov. V noci som na nu myslel ako na jedineho zivitela alabuta. Rano sa zobudila a veselo odskackala zdrava do prace, mne opuchla noha a tyzden som statocne krival. Vie mi to niektora z bosoriek vysvetlit? :-)

a ešte niečo.... vždy viem predpovedať,že niekto zomrie vďaka snom... prorockým snom... keď sa mi sníva o zuboch, hodinách, sove... vždy to poviem mame a potom len čakáme,že koho čas prišiel...
hovorím mame,že keď príde dedkov čas budem to vedieť a poviem jej to... no nič sa nedialo.. nevedela som predpovedať,že kedy nastane deň D. ale ako som uviedla v predošlom príspevku sa prišiel so mnou rozlúčiť potom...
a tak isto som nevedela predpovedať smrť priateľovej babky 12/2010... ona ma mala rada, no nestalo sa tak isto nič...
vždy keď poviem,že niekto zomrie... zomrie no nie z mojej blízkej rodiny. blízky sa so mnou prišil rozlúčiť až potom... väčšinou je to buď vzdialená rodina alebo niekto známy, známeho známy... a často aj takí ktorích som nepoznala osobne... zaujímavé nie?
keď sa sníva o zuboch,to neznamená smrť.....veľakrát sa mi snívalo,buď mi zub vypadol,alebo sa zlomil,alebo,a toto bolo veľmi veľa krát,zrazu som mala plné ústa polámaných zubov...vypľúvala som ich,stále,stále....a pri tom som mala stále všetky zuby,žiadny mi nechýbal....nikto známy ani z rodiny nezomrel.
raz sa mi stalo,že som bola večer strašne nervózna,nemohla som zaspať,bolo mi strašne čudne,nikdy som také pocity nemala,ani to neviem opísať....niečo ma hnalo von z bytu.tak som sa obliekla a išli sme s mužom von sa prechádzať.....po čase som sa ukľudnila a vrátili sme sa domov.o niekoľko dní som sa dozvedela,že v tom čase zomrela švagrova kolegyňa,mala haváriu.....ja som ju nepoznala,takže dodnes nechápem tie čudné pocity.....duchov sa bojím a preto sa mi asi neukazujú a ďakujem im za to....

keď sa sníva o zuboch,to neznamená smrť.....veľakrát sa mi snívalo,buď mi zub vypadol,alebo sa zlomil,alebo,a toto bolo veľmi veľa krát,zrazu som mala plné ústa polámaných zubov...vypľúvala som ich,stále,stále....a pri tom som mala stále všetky zuby,žiadny mi nechýbal....nikto známy ani z rodiny nezomrel.
raz sa mi stalo,že som bola večer strašne nervózna,nemohla som zaspať,bolo mi strašne čudne,nikdy som také pocity nemala,ani to neviem opísať....niečo ma hnalo von z bytu.tak som sa obliekla a išli sme s mužom von sa prechádzať.....po čase som sa ukľudnila a vrátili sme sa domov.o niekoľko dní som sa dozvedela,že v tom čase zomrela švagrova kolegyňa,mala haváriu.....ja som ju nepoznala,takže dodnes nechápem tie čudné pocity.....duchov sa bojím a preto sa mi asi neukazujú a ďakujem im za to....

trápi ťa svedomie, že si si ich neumyla

trápi ťa svedomie, že si si ich neumyla
:D:D:D
nie nie....to znamená,že v Tvojom živote je niečo,čo nechceš,čoho sa chceš zbaviť....ja som bola v tom čase bez roboty.keď som sa zamestnala,sny o zuboch prestali.

keď sa sníva o zuboch,to neznamená smrť.....veľakrát sa mi snívalo,buď mi zub vypadol,alebo sa zlomil,alebo,a toto bolo veľmi veľa krát,zrazu som mala plné ústa polámaných zubov...vypľúvala som ich,stále,stále....a pri tom som mala stále všetky zuby,žiadny mi nechýbal....nikto známy ani z rodiny nezomrel.
raz sa mi stalo,že som bola večer strašne nervózna,nemohla som zaspať,bolo mi strašne čudne,nikdy som také pocity nemala,ani to neviem opísať....niečo ma hnalo von z bytu.tak som sa obliekla a išli sme s mužom von sa prechádzať.....po čase som sa ukľudnila a vrátili sme sa domov.o niekoľko dní som sa dozvedela,že v tom čase zomrela švagrova kolegyňa,mala haváriu.....ja som ju nepoznala,takže dodnes nechápem tie čudné pocity.....duchov sa bojím a preto sa mi asi neukazujú a ďakujem im za to....

mne keď sa sníva o zuboch zásadne vždy niekto zomrie. to je napísané aj v troch snároch čo mám doma ;)

mne keď sa sníva o zuboch zásadne vždy niekto zomrie. to je napísané aj v troch snároch čo mám doma ;)

no vidíš, mne sa tiež sníva o zuboch a nič, ale ak sa mi sníva s mojou mamou, tak vtedy niekto veľmi blízky zomrie.

je to hrozný pocit, lebo na jednej strane som šťastná, že ju vidím, aspoň vo sne, ale na druhej strane sa desím, kto to bude, čo zomrie:mee:.

no vidíš, mne sa tiež sníva o zuboch a nič, ale ak sa mi sníva s mojou mamou, tak vtedy niekto veľmi blízky zomrie.

je to hrozný pocit, lebo na jednej strane som šťastná, že ju vidím, aspoň vo sne, ale na druhej strane sa desím, kto to bude, čo zomrie:mee:.

to mi je lúto, ale nech ťa viac teší prítomnosť mamičky ako to,že niekto zomrie.
je to prirodzené a súčasť každého človeka a jeho života.
narodili sme sa preto aby sme zomreli...

Možno to sem nepatrý, ale stáva sa aj vám že keď myslíte na určitú osobu , tak aj tá osoba myslí na vás , myslím medzi blížšími priateľmi ? Lebo mne dosť často , napríklad keď idem niekomu zavoľať po dlhom čase čo sme sa nestretli , a práve v tej sekunde je obsadená , a po chvíľke keď zavoľám tak mi povie že aj ona mi práve voľaľa , a neverým tomu že to je náhoda . mimotemy ;)

Možno to sem nepatrý, ale stáva sa aj vám že keď myslíte na určitú osobu , tak aj tá osoba myslí na vás , myslím medzi blížšími priateľmi ? Lebo mne dosť často , napríklad keď idem niekomu zavoľať po dlhom čase čo sme sa nestretli , a práve v tej sekunde je obsadená , a po chvíľke keď zavoľám tak mi povie že aj ona mi práve voľaľa , a neverým tomu že to je náhoda . mimotemy ;)
Urob si štatistiku.

Ak to volanie oboch naraz je presne 13% - čaká vás nešťastie.

Možno to sem nepatrý, ale stáva sa aj vám že keď myslíte na určitú osobu , tak aj tá osoba myslí na vás , myslím medzi blížšími priateľmi ? Lebo mne dosť často , napríklad keď idem niekomu zavoľať po dlhom čase čo sme sa nestretli , a práve v tej sekunde je obsadená , a po chvíľke keď zavoľám tak mi povie že aj ona mi práve voľaľa , a neverým tomu že to je náhoda . mimotemy ;)

tomu sa hovorí telepatia a ver tomu ono to skutočne funguje! ;)
a keď tak verím a nie verým :---:);)

....narodili sme sa preto aby sme zomreli...

čo keď je to naopak, zomrieme preto aby sme sa narodili

po precitani vsetkych prispevkov som sa rozhodla sem prispiet aj ja jednym zazitkom. Inac pripajam sa ku vsetkym, koho paranolmalne javy zaujimaju, ale maju voci tomu respekt a zbytocne do toho nesprtaju. Co sa tohoto tyka som bojko, hoci tych skusenosti mam tiez viac...
Som presvedcena o tom, ze v dome mojich rodicov je nejaka bludiaca dusa. Vzdy som sa doma bala sama a stale som mala pocit, ze pri mne niekto je. Za tie roky sme registrovali bezdovodne zaklopanie na okno, zaklopanie v skrini hoci v obyvacke nas bolo viac svedkov, moje sny s domom. No a raz sa mi stalo: bola som studentkou na strednej skole a hanba nehanba, doma som sa bala. Takze vzdy, kym som bola sama, sadla som si v obyvacke na gauc a pozerala po izbe a cakala kym niekto nepride domov. Kedze mi prisla chut na sladke vstala som, a isla do skrinky nieco si vybrat. A vtedy som paralelne zazrela pohyb, otocila som sa a videla som uz len kusok zenskej postavy a za sebou tahala biely priesvitny zavoj. V tom soku som si opat sadla na gauc a v prisernom strachu som sa ani nepohla.
Jeden moj zivy sen bol, ze som chcela zasvietit svetlo v garazi a muzska silna ruka ma chytila za moju ruku a tahala ma dnu. Aj sa mu podarilo ma dnu vtiahnut, bol to silny, zarasteny, zavality chlap.
Raz som mala na navsteve kolegynu, ktora ma paranormalne schopnosti (vidi a citi, co my nie) a bez toho aby som jej nieco povedala, povedala mi, ze v rohu obyvacky je pochovana zena, ktoru zavrazdili. Je to mozne, lebo ked stavali nasi dom, tak just v tej casti je obyvacka nepodpivnicena.
My doma si to vysvetlujeme tak, ze to bol asi ten chlap o ktorom sa mi snivalo. Nasu obyvatelku berieme ako sucast a pomodlili sme sa za jej odpocinok. Avsak vzdy, ked som u nasich na navsteve si na to spomeniem a v obyvacke by som sama nespala za ziadnu cenu.


Z tohoto by si mohla vidieť, že tie vidiny sú :

v tvojej hlave.

Z tohoto by si mohla vidieť, že tie vidiny sú :

v tvojej hlave.

na čo sa k tomu takto vyjadruješ?

na čo sa k tomu takto vyjadruješ?

Lebo je to pravda.:D

Lebo je to pravda.:D

áno,áno...

ze som sem ja somar nakukol takto na noc, teraz sa budem bat :eek::eek::eek:

A čo si ty ? Frustrovaná žena:) ?

a prečo by mal/a byť? :D

Ja tomu hovorím: niečo je medzi nebom a zemou.
Priateľka mojej sesternice mala nedávno sen - v deň výročia úmrtia jej mamky sa jej snívalo, že si nahmatala hrčku v prsníku. Keď sa zobudila, prehmatala sa, nič nenašla. No nedalo jej, o pár dní vyhľadala lekára, poslal ju na sono i mamo, jej predtuchy sa potvrdili - prsko už má preč. Lekár jej však dáva veľkú nádej, lebo prišla ešte úplne na začiatku, len nechápal, čo ju doviedlo.
Povedzte - je to náhoda?

A čo si ty ? Frustrovaná žena:) ?


:D tak to si trafil, zazil som taku pred par dnami, v jednej teme :D:D

Ja tomu hovorím: niečo je medzi nebom a zemou.
Priateľka mojej sesternice mala nedávno sen - v deň výročia úmrtia jej mamky sa jej snívalo, že si nahmatala hrčku v prsníku. Keď sa zobudila, prehmatala sa, nič nenašla. No nedalo jej, o pár dní vyhľadala lekára, poslal ju na sono i mamo, jej predtuchy sa potvrdili - prsko už má preč. Lekár jej však dáva veľkú nádej, lebo prišla ešte úplne na začiatku, len nechápal, čo ju doviedlo.
Povedzte - je to náhoda?

Je aj nieje. Môže byť, nemusí však, že telo upozornilo mozog, že sa niečo deje a človek si to vysvetluje po svojom.

Ja som tiez zazila vselico. Umrel mi otec ked som mala 13 rokov, odvtedy sa zacali diat cudne veci. V ten den ked sa to stalo v nemocnici pocitili taketo javy aj susedia, jednym sa otvorila a vysypala skrina so satstvom, druhym sa odrazu zvalilo naukladane drevo na dvore. Nam sa doma zastavili kuchynske hodiny ale takym zvlastnym sposobom, ze spadlo predne sklicko a ostalo visiet na sekundovke a tak ich zastavilo. Maminka tomu neprikladala nejaky vyznam, cas sa zastavil o pol druhej rano az ked presne o pol druhej poobede vosla do mojej izby a vsimla si kolko je hodin na mojich hodinach, ktore som mala zlozene, lebo som odkreslovala obrazok z nich. Potom sa dialo toho este viac. Oznamovali sme smrt telefonicky rodine a ked im zazvonil telefon, vybuchla im flasa s malinovkou, ktoru akurat vyrabala teta cez sifo. Na pohrebe bolo velmi pochmurne pocasie ale neprsalo, az kym sme nevosli na kar domov, vtedy sa spustila strasna burka a nasa pevna linka niekolkokrat kratko zazvonila ale na druhej strane nikto nebol. Potom sme velakrat poculi hluk v dome, ktory sme nevedeli vysvetlit. Raz som pocula akokeby sa nieco rozsypalo po dlazke a bola som sama doma iba s bratom, kazdy vo svojej izbe. Obaja sme vybehli ze co ten druhy robi za hluk, ale nikde nic rozsypane ani spadnute nebolo... Mali sme aj andulky a mala som ich na chodbe vedla mojej izby, mala som pootvorene dvere, ked dvere zavrzali a andulky zacali splasene poletovat v klietke, tiez som znovu pocula ako nieco spadlo, ale nic spadnute nebolo. Alebo som sa raz vratila zo skoly domov a vodovodny kohutik v kupelni bol pusteny naplno ... ale nikto nebol doma ani po navrate si nikto nebol vedomy ze by pustal vodu pred odchodom. Otec zomrel zahadne. Vracal sa vecer domov a maminka ho nasla pod schodami na zemi, myslela si ze ma vypite, tak ho doprevadila domov, lenze na druhy den sa uz neprebral.

Ja som tiez zazila vselico. Umrel mi otec ked som mala 13 rokov, odvtedy sa zacali diat cudne veci. V ten den ked sa to stalo v nemocnici pocitili taketo javy aj susedia, jednym sa otvorila a vysypala skrina so satstvom, druhym sa odrazu zvalilo naukladane drevo na dvore. Nam sa doma zastavili kuchynske hodiny ale takym zvlastnym sposobom, ze spadlo predne sklicko a ostalo visiet na sekundovke a tak ich zastavilo. Maminka tomu neprikladala nejaky vyznam, cas sa zastavil o pol druhej rano az ked presne o pol druhej poobede vosla do mojej izby a vsimla si kolko je hodin na mojich hodinach, ktore som mala zlozene, lebo som odkreslovala obrazok z nich. Potom sa dialo toho este viac. Oznamovali sme smrt telefonicky rodine a ked im zazvonil telefon, vybuchla im flasa s malinovkou, ktoru akurat vyrabala teta cez sifo. Na pohrebe bolo velmi pochmurne pocasie ale neprsalo, az kym sme nevosli na kar domov, vtedy sa spustila strasna burka a nasa pevna linka niekolkokrat kratko zazvonila ale na druhej strane nikto nebol. Potom sme velakrat poculi hluk v dome, ktory sme nevedeli vysvetlit. Raz som pocula akokeby sa nieco rozsypalo po dlazke a bola som sama doma iba s bratom, kazdy vo svojej izbe. Obaja sme vybehli ze co ten druhy robi za hluk, ale nikde nic rozsypane ani spadnute nebolo... Mali sme aj andulky a mala som ich na chodbe vedla mojej izby, mala som pootvorene dvere, ked dvere zavrzali a andulky zacali splasene poletovat v klietke, tiez som znovu pocula ako nieco spadlo, ale nic spadnute nebolo. Alebo som sa raz vratila zo skoly domov a vodovodny kohutik v kupelni bol pusteny naplno ... ale nikto nebol doma ani po navrate si nikto nebol vedomy ze by pustal vodu pred odchodom. Otec zomrel zahadne. Vracal sa vecer domov a maminka ho nasla pod schodami na zemi, myslela si ze ma vypite, tak ho doprevadila domov, lenze na druhy den sa uz neprebral.

to sa stáva aj nám... neviem ako reagovať na tvoj príspevok ale asi si všímaš všedné veci a potom im pripisuješ to,že sú to správy z iného sveta...
neviem... a čo sa týka búrky...
na pohrebe môjho dedka tiež bolo pochmúrne počasie, keď sme ho pochovali začalo krásne svietiť slniečko... mám tomu pripisovať niečo nadnormálne? :rolleyes::confused::confused:

keď sme pochovali môjho ex-a, tak ako sme stáli pri tom hrobe, vietor žiadny , lenže ako náhle začali do hrobu hádzať zeminu, tak ten prach išiel z toho hrobu rovno na nás, na dcéru, na mňa a na zaťka. podľa mňa niečo určite je ,ale čo to je, to akosik my smrtelníci si nevieme vysvetliť.

rudopp počúvaj ma nepíš sem tvoje nezmysli ak sa it to tu nepáči na kerú onú sa k tomu vyjadruješ?nikto na teba neni zvedavý... na tvoje trápne výlevy...

Barbara ale ako som sa vyjadrovala k inému príspevku.. tá osoba si všíma všetko nehovorím,že to neni pravda... ale keď si to prečítaš 2x po sebe nebude ti to sedieť..

Barbara ale ako som sa vyjadrovala k inému príspevku.. tá osoba si všíma všetko nehovorím,že to neni pravda... ale keď si to prečítaš 2x po sebe nebude ti to sedieť..

Pasuli, a o ktorom príspevku hovoríš?

Barbara 291,292

Z vedeckeho sudka: Горох и бактерии предсказывают землетрясения.

http://www.softmixer.com/2011/07/blog-post_8256.html

Ahojte, v stredu uplynulo presne rok od úmrtia môjho dedka... a samozrejme na to nezabudol a doma sa nám pripomenul :)
zo stredy na štvrtok mi niekto alebo niečo šuchotalo v izbe (nepočula som to iba ja), zo štvrtku na piatok to isté (a tiež som to nepočula len ja) :)

To znamená dežaví :)

Asi to bola Reholná sestra.

Skúste dolovať vo svätom písme, a zistíte, že to démoni sa radi zahrávajú s ľudmi.

Neviem prečo, ale mňa takéto veci nikdy nepostrehli. Asi mám pevnú odolnosť a rád sa venujem duchovným veciam. Nepatrím do žiadnej cirkvi, ani denominácii. Popri hudbe študujem Bibliu. Rád by som osobne navštívil miesta, kde sa niekto trápi s týmito javmi a zistíme, čo to vlastne je.

Je zvláštne že sa o tejto téme tu takto hovorí. Kto nezažije, nepochopí. Moja teta mala dar, ktorý má málokto a keď som bola malá, povedala že som tým darom obdarovaná aj ja. No ak ho nebudem rozvíjať, nebudem o ňom vedieť. Vtedy som tomu veľmi nerozumela, no začala som si to uvedomovať na strednej. Je ťažké hovoriť o pocitoch ktoré človek prežije. Mojej mamke som rozpovedala sen, ktorý som mala. Jej zomrela sestra, moja teta presne v deň keď sa mne narodila dcérka. Mamkinho švagra som mala veľmi rada a od smrti Lídy som ho videla len dva krát. No raz sa mi o ňom snívalo. Ležal na zemi vedľa jeho manželky. Premkol ma strach. No zbadala som živú červenú ružu na jeho tele. Trochu ma to upokojilo. Zapísala som si tento nezvyčajný sen do kalendára, lebo to občas robievam. Po dvoch týždňoch som sa s tým zverila mamke. Ona to nepokladala za divné. No po pol roku mi zavolala ujova nová manželka že mal pred časom vážnu dopravnú nehodu a že sa z nej už zotavuje. Spýtala som sa na dátum a bolo to presne vtedy, keď sa mi o ňom snívalo. Moje sny mi veľa povedali a asi aj ešte povedia. Nie je to vždy dobré, lebo sa tým trápim. A čo sa týka duchov, tiež v nich verím, lebo v najťažších momentoch života mi dali vedieť, ako ďalej.

Nikdy som neverila na duchov ... no teraz mám strach .. boli sme na chate v lese a ja som sa veečer vybrala na prechádzku nižšie na cestu pri jazero. Mala som isť ešte s kamaratom ktorý prave dojedal špekačku , takže som si povedala že zatial pojdem dole sama a potom príde. Prešla som tmavým lesom na dolnu cestu a citila som sa nejak divne , bola mi zima , ale nejako mi to v tej chvíli neprekážalo ... no vtedy z lesa pomaly prišiel asi meter daleko odomna silno čierny odtien človeka ktory tam len stál ... ja som si sadla pomaly na cestu , zatvorila oči a zakričala na kamaráta ... kamarat dobehol ku mne .. no ja som mu nič nepovedala , lebo ako keby mi to povedala že ked mu to poviem že som ho videla , niečo sa mi stane ...vela dalsich vecí sa mi udialo ... ani spať nemôžem ... čitala som uryvok z knihy nosferatu a zaklinadla ... može to mat spolocne nieco s tym ? som posadnuta...

Vážená Alexandra Natalia, váš zážitok je podobný mnohým iným prípadom. Každá vzniknutá hororová situácia je zapríčinená tým, že je každý jedinec citlivý a otvorený voči týmto vplyvom. Neodporúčam citlivým osobám zaoberať knihami, románmi zamerané na SCI-Fi , alebo Hororovú tématiku. Tieto knihy majú úlohu v ľuďoch vytvárať strach a vidieť neskutočné ako skutočné diania. Nemusíte mať židne obavy z posadnutosti, pretože to, čo ste vnímala, nieje skutočné. Je to iba výsledkom spracovania informácii v ľudskom mozgu. Ľudský mozog dokáže vykonštruovať všetko, a dokáže i samotného človeka preniesť do sveta ilúzie a klamu, pričom si človek myslí, že je to pravda. Uisťujem Vás, že vaša situácia je bežná a nemá s Duchovnou sférou nič spoločné. Skúste si cvičiť tvrdšiu povahu a potom vás ani pohyb mravca nevydesí.
Ak máte viac otázok, tak vám rád odpoviem.
Želám Pekný Deň.

Máš pravdu, mne sa to stáva tiež, je to neskutočný pocit, až des.. úplne akokeby som sparalizovaný a raz som sa skúšal pohnúť v tej paralýze a podarilo sa mi minimálnym pohybom pohnúť rukou a po takých 10 sekundách už bolo všetko OK. hrozné niečo fakt..

Oswienčim....

AHojte, dnes podvečer som sa zobudila na to,že som cítila myrhu a samotné kadidlo. prepukol vo mne pocit,že sa niekomu niečo stane. počas spánku som cítila prítomnosť niekoho neviem koho. čo myslíte čo to mohlo byť????a prečo???ďakujem.

Niekto Ťa navštívil, možno príbuzný, známy...a prečo? Možno sa chcel rozlúčiť, možno máte spolu niečo nedoriešené...

Nemaj strach, možno niekto odchádzal hore a prišiel Ti to povedať. Mám s tým skúsenosť.

tak moja babka je v nemocnici po NCMP... a ona je veriaca a chodievala za mlada do kostola, kukala omše v tv. tak to ma napadlo v spojitosti s tou myrhou...

Paranormálne ani nie , skôr strašidelné sny sa my snívali keď som bol malý vo veku zhruba 10 rokov. Jedno obdobie som mával vela snov po sebe , každú noc to malo niaky iný príbeh ale pointa bola ta istá , nevedel som sa dostať zo školy domov. Bolo to kopu príbehov typu došiel som do brány klasický panelák , išiel som klasicky ku výťahu no žiaden tam nebol iba zamurovaná stena ako keby tam výťah nikdy ani nebol , tak isto bolo zamurované aj schodisko čiže niet cesty hore. Čo si spomínam ešte tak to bolo vlastne to isté len keď som vo výťahu stlačil číslo 4 na ktoré som chcel ísť zakaždým ma to vyviezlo na niake iné poschodie a schodov niet , dalši sen bol že ma výťah doviezol niekam do niakeho suterénu plného potrubí a na záver posledným z rady týchto snov čo si pamätám bol že som sa aj dostal na naše poschodie , dvere od bytu boli privreté čo bolo čudné , vstúpil som no byt bol komplet prázdný holé steny , žiadny nábytok . Dosť ma to vtedy vzalo a dlho som rozmýšlal prečo sa my sny tohoto typa snívali .

Tiež vtomto vekovom období 10 rokov možno aj menej nepamätám si to presne som mal dosť strach z cirkevných vecí ako obrazy , postavy a náboženstvo všeobecne mal som radu snov ktoré boli stýmto spájané figurovali vnich rôzne postavy ako ježíš , panna mária atď. naten vek som stoho bol poriadne vystrašený a dodnes som vlastne ako jediný z celej rodiny ateistom nie že by som sa bál ale z tohoto zážitku z detstva mám proste odpor k cirkvi.

Nakoniec uvediem ešte pár snov ktoré sa nakoniec stali aj realitou ale to boli skôr také maličkosti ako napríklad že niekto dostane chrípku a nakoniec ju dostal , alebo niekdo niečo stratí a potom aj stratil alebo sa niečo pokazí a pokazilo sa.

PS: ak by ste niekdo našli článok alebo niaký materiál ohladom paranormálných aktivít v Bratislave najlepšie petržalke pošlite my pls link do SS. Pred časom som čítal o niakom zapečatenom byte v Petržalke kde myzol nábytok a ostatné veci bolo to aj v Reflexe na Markíze , rád by som si to tiež znovu prečítal ak nájdete tak znova vás prosím pošlite do SS.

Paranormálne ani nie , skôr strašidelné sny sa my snívali keď som bol malý vo veku zhruba 10 rokov. Jedno obdobie som mával vela snov po sebe , každú noc to malo niaky iný príbeh ale pointa bola ta istá , nevedel som sa dostať zo školy domov. Bolo to kopu príbehov typu došiel som do brány klasický panelák , išiel som klasicky ku výťahu no žiaden tam nebol iba zamurovaná stena ako keby tam výťah nikdy ani nebol , tak isto bolo zamurované aj schodisko čiže niet cesty hore. Čo si spomínam ešte tak to bolo vlastne to isté len keď som vo výťahu stlačil číslo 4 na ktoré som chcel ísť zakaždým ma to vyviezlo na niake iné poschodie a schodov niet , dalši sen bol že ma výťah doviezol niekam do niakeho suterénu plného potrubí a na záver posledným z rady týchto snov čo si pamätám bol že som sa aj dostal na naše poschodie , dvere od bytu boli privreté čo bolo čudné , vstúpil som no byt bol komplet prázdný holé steny , žiadny nábytok . Dosť ma to vtedy vzalo a dlho som rozmýšlal prečo sa my sny tohoto typa snívali .

Tiež vtomto vekovom období 10 rokov možno aj menej nepamätám si to presne som mal dosť strach z cirkevných vecí ako obrazy , postavy a náboženstvo všeobecne mal som radu snov ktoré boli stýmto spájané figurovali vnich rôzne postavy ako ježíš , panna mária atď. naten vek som stoho bol poriadne vystrašený a dodnes som vlastne ako jediný z celej rodiny ateistom nie že by som sa bál ale z tohoto zážitku z detstva mám proste odpor k cirkvi.

Nakoniec uvediem ešte pár snov ktoré sa nakoniec stali aj realitou ale to boli skôr také maličkosti ako napríklad že niekto dostane chrípku a nakoniec ju dostal , alebo niekdo niečo stratí a potom aj stratil alebo sa niečo pokazí a pokazilo sa.

PS: ak by ste niekdo našli článok alebo niaký materiál ohladom paranormálných aktivít v Bratislave najlepšie petržalke pošlite my pls link do SS. Pred časom som čítal o niakom zapečatenom byte v Petržalke kde myzol nábytok a ostatné veci bolo to aj v Reflexe na Markíze , rád by som si to tiež znovu prečítal ak nájdete tak znova vás prosím pošlite do SS.

ak niečo nájdeš alebo sa dozvieš mohol by si to posunúť mne? :) ďakujem pekne http://www.kpufo.eu/sk/?p=852 nie je to ono?

jasné , ak nájdem tak pošlem :) a nieje to to čo som chcel ale aj toto vyzerá zaujímavo , každopádne ďakujem :))

http://www.mestozen.cz/pelmel/verite-na-duchy-zacnete-tahle-zena-s-nimi-zije-uz-dva-roky/

v diskusii pod článkom sú popísané zaujímavé zážitky

ahojte po dlhej dobe... nikto nič nové?

Všetko po starom :D.

nestraší Ťa? :D

A čo? Paranormálne javy sa skôr boja mňa.

Mne pred štedrou večerou padol parfém na zem zo skrinky vedľa umývadla a rozbil sa - ale je možné, že ho "zhodil" kábel od fénu, ktorý som predtým použila - takže paranormálne to asi nebude. ;)

ale no, to snáď nie...

avalik, to bolo smradu, čo??? :D

Našťastie to bol parfém a nie savo :D, takže štedrá večera bola doplnená vôňou Giorgio Armani Emporio Diamonds Women ;)

tak to je ten lepší prípad, Ježiško by sa mal poponáhľať a priniesť nový parfumík

Mam na vas otázku čo by ste si mislely keby vo vašej izbe začali zvonit hodiny ktore už cca pet rokou nezvonily


Ps:sú o staré stolné hodiny čo sa natačajú klučom ktorý sa stratyl a už sa viac nenašiel

Mam na vas otázku čo by ste si mislely keby vo vašej izbe začali zvonit hodiny ktore už cca pet rokou nezvonily


Ps:sú o staré stolné hodiny čo sa natačajú klučom ktorý sa stratyl a už sa viac nenašiel


Z uvedeného si o tebe myslím, že je zbytočné sa tebou zaoberať.

Mam na vas otázku čo by ste si mislely keby vo vašej izbe začali zvonit hodiny ktore už cca pet rokou nezvonily


Ps:sú o staré stolné hodiny čo sa natačajú klučom ktorý sa stratyl a už sa viac nenašiel
Mozno ti to zvonenie malo pripomenut,ze sa treba doucit gramatiku :D

Mam na vas otázku čo by ste si mislely keby vo vašej izbe začali zvonit hodiny ktore už cca pet rokou nezvonily


Ps:sú o staré stolné hodiny čo sa natačajú klučom ktorý sa stratyl a už sa viac nenašiel
Mozno ti to zvonenie malo pripomenut,ze sa treba doucit gramatiku :D

Pol roka cibrila svoj príspevok a takto ju sekneš :D

Mam na vas otázku čo by ste si mislely keby vo vašej izbe začali zvonit hodiny ktore už cca pet rokou nezvonily


Ps:sú o staré stolné hodiny čo sa natačajú klučom ktorý sa stratyl a už sa viac nenašiel
Hmmmmm.... písomný prejav a gramatika ti akosi nechutí! Takže - kašli na hodiny a radšej sa uč slovensky. Toľko chýb v dvoch vetách - to sa len tak nevidí......

Ja len toľko: