jedna z podmienok je splnená - netreba platiť daň z prijmu

Prosím poraďte, pozemok bol kúpený v roku 1999,bola na ňom postavená nehnuteľnosť,ktorá bola skolaudovaná asi v 9/2004 / musím ešte overiť/,súpisné číslo bolo pridelené v 11/2004 a táto nehnuteľnosť bola predaná v 9/2009. Vychádza povinnosť platiť daň z príjmu,lebo neviem od ktorého dátumu počítať päť rokov?

Prosím poraďte, pozemok bol kúpený v roku 1999,bola na ňom postavená nehnuteľnosť,ktorá bola skolaudovaná asi v 9/2004 / musím ešte overiť/,súpisné číslo bolo pridelené v 11/2004 a táto nehnuteľnosť bola predaná v 9/2009. Vychádza povinnosť platiť daň z príjmu,lebo neviem od ktorého dátumu počítať päť rokov?



Je tu málo info, nevieme, či bola alebo nebola budova zaradená do OM: Od kt. dátumu sa dočítame v texte od drsr, nejdem to prepisovať


Prikladám pokyn drsr, platný v roku 2005, ohladom nehnutelsnosti sa tu moc nezmenilo, ...... Sú tu velmi pekné a názorné príklady, kt. možu nastať:


II. časť

Oslobodenie príjmov z predaja nehnuteľností od dane z príjmov fyzickej osoby
[§ 9 ods. 1 písm. a) až c) a § 9 ods. 1 písm. e) a f) zákona]






Podmienky na oslobodenie príjmov plynúcich fyzickým osobám z predaja nehnuteľností od dane z príjmov (ďalej len „oslobodenie od dane“) sú ustanovené v § 9 ods. 1 písm. a) až c) zákona. Splnenie podmienok (t. j. podmienky dĺžky trvalého pobytu, resp. doby vlastníctva) sa u predávajúceho alebo prevodcu posudzuje podľa dňa prijatia prvej platby alebo preddavku alebo podľa dňa uzavretia zmluvy o prevode nehnuteľnosti, pričom rozhodujúci je vždy ten deň, ktorý nastal skôr. Na účely oslobodenia od dane u predávajúceho nie je podstatné, v ktorom zdaňovacom období nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti kupujúci (§ 9 ods. 4 zákona).



Príklad č. 1:
Daňovník nadobudol garáž kúpou 15. marca 2000. V roku 2005 sa ju rozhodol predať. Zmluva o prevode garáže bola uzavretá 14. marca 2005. Platbu za nehnuteľnosť daňovník prijal 16. marca 2005. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol kupujúci v máji 2005. Splnenie podmienok pre oslobodenie od dane sa v nadväznosti na § 9 ods. 4 zákona v danom prípade posudzuje podľa dňa zavretia zmluvy o prevode nehnuteľnosti (14. marec 2005), nakoľko uvedený deň nastal skôr, ako bola prijatá platba za nehnuteľnosť.

Príklad č. 2:
Daňovník nadobudol chatu kúpou 20. júna 2000. V roku 2005 sa ju rozhodol predať. Zmluva o prevode bola uzavretá 21. júna 2005. Platbu za nehnuteľnosť daňovník prijal už 16. júna 2005. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol kupujúci v septembri 2005. Splnenie podmienok pre oslobodenie od dane sa v nadväznosti na § 9 ods. 4 zákona v danom prípade posudzuje podľa dňa prijatia platby (16. jún 2005), nakoľko k platbe došlo skôr, ako bola uzavretá zmluva o prevode nehnuteľnosti.

Ak ide o predaj nehnuteľností vydaných oprávnenej osobe a predaj nehnuteľností zahrnutých do konkurznej podstaty, oslobodenie príjmov z ich predaja je upravené v § 9 ods. 1 písm. e) a f) zákona.

Ak daňovník predáva napr. rodinný dom spolu s pozemkom, pričom v kúpnej zmluve je kúpna cena dohodnutá úhrnnou sumou a nie je stanovená jednotlivo pre každú z predávaných nehnuteľnosti, aj v takomto prípade je potrebné posudzovať splnenie podmienok na oslobodenie príjmov z predaja predmetných nehnuteľností od dane samostatne za každú z predávaných nehnuteľností – samostatne za pozemok a samostatne za rodinný dom. Ak napr. príjem z predaja pozemku je oslobodený od dane a príjem z predaja rodinného domu je zdaniteľným príjmom, potom musí daňovník, kúpnu cenu rozčleniť a určiť aký príjem z celkového dosiahnutého príjmu dosiahol z predaja rodinného domu (zdaniteľný príjem) a aký príjem za predaj pozemku (príjem oslobodený od dane). Postup správcu dane v prípade, ak má pochybnosti o správnosti rozčlenenia kúpnej ceny a určenia výšky zdaniteľného príjmu, je upravený v zákone č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (napr. § 29 a § 41 cit. zákona).


1. Oslobodenie od dane po splnení podmienky dĺžky trvalého pobytu
[§ 9 ods. 1 písm. a) zákona]

Podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona je od 1. januára 2005 oslobodený príjem z predaja bytu alebo obytného domu najviac s dvoma bytmi (ide aj o rodinný dom, ktorý má maximálne dva byty) vrátane súvisiacich pozemkov, ak v ňom mal predávajúci trvalý pobyt najmenej po dobu dvoch rokov bezprostredne pred jeho predajom (predávajúci mal v byte alebo obytnom dome najviac s dvoma bytmi trvalý pobyt dva roky alebo viac ako dva roky bezprostredne pred predajom).
▲ Poznámka:Podľa znenia § 9 ods. 1 písm. a) zákona, ktoré bolo platné do 31. decembra 2004, bol príjem z predaja bytu oslobodený od dane, ak boli splnené dve podmienky: predávajúci musel byt vlastniť a súčasne musel v ňom mať aj trvalý pobyt aspoň po dobu dvoch rokov bezprostredne pred predajom. Podľa znenia ustanovenia platného do konca roka 2004 sa na účely oslobodenia príjmu skúmala jednak dĺžka trvalého pobytu a súčasne aj doba, po ktorú daňovník byt vlastnil bezprostredne pred jeho predajom. S účinnosťou od 1. januára 2005 bola zákonom č. 659/2004 Z. z. z ustanovenia § 9 ods. 1 písm. a) zákona podmienka doby vlastníctva predávaného bytu vypustená. Rovnako od 1. januára 2005 došlo k úprave prechodného ustanovenia § 52 ods. 7 zákona a to v tom zmysle, že príjem z predaja bytu nadobudnutého do konca roka 2003, dosiahnutý od 1. januára 2005 sa považuje za oslobodený od dane vtedy, ak sú splnené podmienky ustanovené v § 9 zákona v znení platnom od 1. januára 2005. To znamená, že ak napr. v januári 2005 daňovník predá byt, v ktorom mal trvalý pobyt najmenej po dobu dvoch rokov bezprostredne pred jeho predajom a ktorý vlastní od decembra 2003 (byt nie je a ani nebol zahrnutý do obchodného majetku), príjem z predaja bytu je oslobodený od dane, pričom nie je rozhodujúce, či tento byt mal predávajúci vo vlastníctve po dobu aspoň dvoch rokov bezprostredne pred jeho predajom. Podľa cit. prechodného ustanovenia sa na príjem z predaja bytu nadobudnutého do konca roka 2003, ktorý bol dosiahnutý do konca roka 2004 použijú ustanovenia zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov platného do konca roka 2003.

Príklad č. 3:
Daňovník užíval byt od roku 2001 ako nájomca – člen bytového družstva a od roku 2001 v ňom mal aj trvalý pobyt. V januári 2005 tento byt nadobudol do vlastníctva (byt nemal zahrnutý do obchodného majetku). V roku 2005 daňovník uzavrel zmluvu o prevode tohto bytu a kupujúci mu aj vyplatil kúpnu cenu. Príjem z predaja bytu je oslobodený od dane, nakoľko predávajúci mal v byte trvalý pobyt viac ako dva roky bezprostredne pred jeho predajom.

Výnimky
⇨ ak ide o predaj bytu alebo obytného domu najviac s dvoma bytmi, ktorý bol zahrnutý do obchodného majetku predávajúceho (predaj nehnuteľnosti po jej vyradení z obchodného majetku daňovníka), zákon ustanovuje prísnejšie podmienky pre oslobodenie príjmu z predaja od dane (bližšie v 3. bode tejto časti metodického pokynu),



⇨ od dane nie je oslobodený
· príjem z predaja bytu alebo obytného domu najviac s dvoma bytmi vrátane súvisiacich pozemkov, v ktorom mal predávajúci trvalý pobyt najmenej po dobu dvoch rokov bezprostredne pred predajom, ak predmetný príjem plynie daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji takejto nehnuteľnosti, ktorá bola uzavretá do dvoch rokov od začiatku trvalého pobytu v predávanej nehnuteľnosti, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po dvoch rokoch od začiatku trvalého pobytu

Príklad č. 4:
Daňovník bol od januára 2005 vlastníkom bytu, v ktorom má trvalý pobyt od mája 2003. V marci 2005 uzavrel zmluvu o budúcom predaji tohto bytu, na základe ktorej mu bola v júni 2005 vyplatená suma 1 000 000 Sk. Kúpnu zmluvu s kupujúcim uzavrel v septembri 2005. Nakoľko predmetný príjem plynul daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji bytu a táto zmluva bola uzavretá do dvoch rokov od začatia jeho trvalého pobytu v predávanom bytu, príjem z predaja bytu plynúci daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti nie je oslobodený od dane.

· príjem z predaja bytu alebo obytného domu najviac s dvoma bytmi vrátane súvisiacich pozemkov, ak v ňom mal predávajúci trvalý pobyt najmenej po dobu dvoch rokov bezprostredne pred predajom a ktorý má daňovník (predávajúci) zahrnutý do obchodného majetku (bližšie v III. časti tohto metodického pokynu), s výnimkou uvedenou v § 9 ods. 1 písm. e) a f) zákona (bližšie v 4. a 5. bode tejto časti metodického pokynu)






2. Oslobodenie od dane po splnení podmienky doby vlastníctva
[§ 9 ods. 1 písm. b) a c) zákona]

Podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona je od dane oslobodený príjem z predaja nehnuteľnosti, na ktorú sa nevzťahuje oslobodenie podľa písmena a) alebo c) a to po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia. Podľa cit. ustanovenia sú oslobodené napr. aj príjmy z predaja bytu alebo obytného domu najviac s dvoma bytmi vrátane súvisiacich pozemkov, v ktorých predávajúci nemal trvalý pobyt alebo v nich mal trvalý pobyt po dobu kratšiu ako dva roky bezprostredne pred predajom, ak k predaju takýchto nehnuteľností dochádza po piatich rokoch od ich nadobudnutia.

Príklad č. 5:
V apríli 2005 uzavrel daňovník zmluvu o prevode bytu a súčasne mu aj bola vyplatená kúpna cena. V predávanom byte mal trvalý pobyt od mája 2004 a vlastnil ho od januára 2000. Byt využíval len na osobné účely (nemal ho zahrnutý do obchodného majetku). Pretože daňovník predal byt po uplynutí piatich rokov od jeho nadobudnutia, príjem z predaja je oslobodený od dane.

Príklad č. 6:
Daňovník vlastní byt od decembra 2000. Nemal v ňom trvalý pobyt a ani ho nemal zahrnutý do obchodného majetku (byt využíval len na osobné účely). V roku 2005 sa rozhodol byt predať. V novembri 2005 dôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy a v januári 2006 zaplatí kupujúci predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu. Kupujúci nadobudne vlastnícke právo k bytu v decembri 2005. Podľa § 9 ods. 4 zákona sa splnenie podmienok na účely oslobodenia u predávajúceho posudzuje podľa dňa prijatia prvej platby alebo preddavku alebo podľa dňa uzavretia zmluvy o prevode bytu, pričom rozhodujúci je vždy deň, ktorý nastal skôr. Z cit. ustanovenia tiež vyplýva, že na účely oslobodenia príjmov z predaja bytu u predávajúceho nie je podstatné, v ktorom zdaňovacom období nadobudol vlastnícke právo k bytu kupujúci V danom prípade dôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy v novembri 2005 a až následne - v januári 2006 bude zaplatená kúpna cena. To znamená, že splnenie podmienok na účely oslobodenia od dane sa bude posudzovať podľa dňa uzavretia kúpnej zmluvy. Vzhľadom na skutočnosť, že predávajúci nemal v byte trvalý pobyt a k momentu uzavretia kúpnej zmluvy byt vlastnil menej ako päť rokov, príjem z predaja tohto bytu nie je oslobodený od dane. Príjem je daňovník povinný zahrnúť do základu dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom mu bude kúpna cena vyplatená (do základu dane za zdaňovacie obdobie roka 2006).


►oslobodenie od dane pri predaji nehnuteľnosti po zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov

Ak ide o predaj nehnuteľnosti po zániku a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 149 až 151 Občianskeho zákonníka, do doby vlastníctva nehnuteľnosti sa započítava aj doba, počas ktorej bola takáto nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (§ 9 ods. 3 zákona).
▲ Poznámka: Podľa § 149 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vykoná sa vyporiadanie. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniká zánikom manželstva zo zákona, za trvania manželstva súdnym rozhodnutím a za trvania manželstva zo zákona. K vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva môže dôjsť dohodou, súdnym rozhodnutím alebo uplynutím doby. Podľa § 149a cit. zákona pokiaľ sa dohody medzi manželmi týkajú nehnuteľností, musia mať písomnú formu a nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra.

Príklad č. 7:
Vo februári 2000 manželia nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva pozemok. V septembri 2004, po rozvode manželstva, nadobudla uvedený pozemok na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva do výlučného vlastníctva manželka. V apríli 2005 manželka pozemok predala (pozemok nebol zahrnutý do obchodného majetku). Nakoľko ide o predaj nehnuteľnosti po zániku a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, do doby vlastníctva sa započítava aj doba, počas ktorej bola nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve. Vzhľadom na to, že od nadobudnutia nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva manželov do jej predaja uplynulo viac ako päť rokov, príjem z predaja pozemku je oslobodený od dane.

►oslobodenie od dane pri predaj nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným
dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov

Ak ide o predaj nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov, potom podľa § 9 ods. 1 písm. c) zákona, je príjem z predaja oslobodený od dane za podmienky, že uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov).
▲ Poznámka: O dedenie v priamom rade ide vtedy, ak poručiteľom je príbuzný v priamom rade, t. j. priamy predok alebo priamy potomok (napr. rodičia, deti, starí rodičia, vnuci).

Príklad č. 8:
V marci 2005 daňovník predal záhradu, ktorú zdedil v decembri 2004 po smrti starej matky. Stará matka (poručiteľka) nadobudla záhradu kúpou v roku 1999. Príjem z predaja záhrady je oslobodený od dane, pretože od nadobudnutia záhrady poručiteľkou (starou matkou) do predaja záhrady uplynulo viac ako päť rokov.

Príklad č. 9:
V apríli 2005 predala daňovníčka rekreačnú chatu, ktorú nadobudla v roku 2004 dedením po svojej sestre. Sestra nadobudla chatu kúpou v roku 1998. Predávanú nehnuteľnosť síce daňovníčka nadobudla dedením, ale nakoľko nešlo o dedenie v priamom rade, na účely oslobodenia príjmu od dane nie je možné aplikovať ustanovenie § 9 ods. 1 písm. c) zákona. Podmienky na oslobodenie takejto nehnuteľnosti od dane sú ustanovené v § 9 ods. 1 písm. b) zákona. Nakoľko k predaju rekreačnej chaty došlo do piatich rokov od jej nadobudnutia, príjem z predaja nie je oslobodený od dane.

Pri predaji bytu alebo obytného domu najviac s dvoma bytmi vrátane súvisiacich pozemkov nadobudnutého dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov, v ktorom mal predávajúci trvalý pobyt najmenej po dobu dvoch rokov bezprostredne pred predajom, sa oslobodenie posudzuje podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona. Skutočnosť, aká doba uplynula od nadobudnutia takejto nehnuteľnosti poručiteľom do momentu predaja nie je v danom prípade na účely oslobodenia príjmu od dane rozhodujúca.

Príklad č. 10:
V januári 2005 daňovníčka predala byt, ktorý nadobudla v decembri 2004 dedením po otcovi (byt nebol zahrnutý do obchodného majetku). Otec (poručiteľ) byt vlastnil od roku 2003 a do nadobudnutia bytu do vlastníctva ho užíval ako nájomca – člen bytového družstva. Od decembra 2002 mala v tomto byte trvalý pobyt jeho dcéra. Príjem z predaja bytu je oslobodený od dane, nakoľko predávajúca v ňom mala trvalý pobyt viac ako dva roky bezprostredne pred predajom.



Výnimky
⇨ ak ide o predaj nehnuteľnosti, ktorá bola zahrnutá do obchodného majetku predávajúceho (predaj nehnuteľnosti po jej vyradení z obchodného majetku daňovníka), zákon ustanovuje prísnejšie podmienky pre oslobodenie príjmu z predaja od dane (bližšie v 3. bode tejto časti metodického pokynu)

⇨ od dane nie je oslobodený
· príjem z predaja nehnuteľnosti, ktorý plynie daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti, ktorá bola uzavretá do piatich rokov od nadobudnutia nehnuteľnosti, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od nadobudnutia nehnuteľnosti,
· príjem z predaja nehnuteľnosti, ktorá je zahrnutá do obchodného majetku, s výnimkou uvedenou v § 9 ods. 1 písm. e) a f) zákona (bližšie v 4. a 5. bode tejto časti metodického pokynu).


3. Oslobodenie od dane v závislosti od doby, ktorá uplynula od vyradenia nehnuteľnosti z obchodného majetku
[§ 9 ods. 1 písm. a) až c) zákona]

Príjem z predaja nehnuteľnosti, ktorá je zahrnutá do obchodného majetku nie je oslobodený o dane z príjmov [výnimky sú ustanovené v § 9 ods. 1 písm. e) a f) zákona - bližšie v 4. a 5. bode tejto časti metodického pokynu]. Ak k predaju nehnuteľnosti dôjde po vyradení nehnuteľnosti z obchodného majetku (t.j. ak k predaju dôjde po preradení nehnuteľnosti z obchodného majetku do majetku určeného na osobné účely), takýto príjem je oslobodený od dane po piatich rokoch od vyradenia nehnuteľnosti z obchodného majetku.

Príklad č. 11:
Daňovník vlastnil byt od roku 1999 a rovnako od roku 1999 v ňom mal aj trvalý pobyt. V roku 2004 pracoval v zahraničí a počas tejto doby byt prenajímal. Pri príjmoch z prenájmu (§ 6 ods. 3 zákona) uplatňoval preukázateľne vynaložené daňové výdavky a súčasne byt evidoval v evidencii prenajímaného hmotného majetku podľa § 6 ods. 11 písm. b) zákona, t. j. byt mal zahrnutý do obchodného majetku. K 31. decembru 2004 byt z obchodného majetku vyradil (preradil ho z obchodného majetku do majetku určeného na osobné účely). V marci 2005 daňovník byt predal. Pretože ide o predaj bytu, ktorý bol zahrnutý do obchodného majetku, na účely oslobodenia príjmu z predaja je rozhodujúca doba, ktorá uplynula od vyradenia bytu z obchodného majetku do jeho predaja. K predaju bytu došlo do piatich rokov od vyradenia bytu z obchodného majetku a z toho dôvodu príjem z predaja nie je oslobodený od dane.

Príklad č. 12:
Daňovník vlastnil nehnuteľnosť od marca 2000. V rokoch 2001 až 2004 nehnuteľnosť prenajímal. Pri príjmoch z prenájmu podľa 6 ods. 3 zákona uplatňoval preukázateľné daňové výdavky. Prenajímanú nehnuteľnosť nemal zahrnutú do obchodného majetku. V máji 2005 nehnuteľnosť predal. Pretože ide o predaj nehnuteľnosti, ktorá nebola zahrnutá do obchodného majetku, na účely oslobodenia príjmu z predaja je rozhodujúca doba, ktorá uplynula od nadobudnutia nehnuteľnosti do jej predaja. K predaju nehnuteľnosti došlo po uplynutí piatich rokov od jej nadobudnutia a z toho dôvodu je príjem z predaja oslobodený od dane.

Výnimka
⇨ od dane nie je oslobodený príjem, ktorý plynie daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti, ktorá bola uzavretá do piatich rokov od vyradenia nehnuteľnosti z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch odo dňa vyradenia bytu z obchodného majetku.






4. Oslobodenie od dane pri predaji nehnuteľnosti vydanej oprávnenej osobe
[§ 9 ods. 1 písm. e) zákona]

Príjmy z predaja nehnuteľnosti, ktorá bola vydaná oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov (ide o vydanie v rámci tzv. reštitučných zákonov) sú oslobodené od dane za podmienky, že príjem z predaja takejto nehnuteľnosti bol prijatý touto oprávnenou osobou. Ako osobitný predpis je v danom prípade v zákone uvedený napr. zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov, zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších predpisov, zákon SNR č. 319/19991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií v znení neskorších predpisov. Na účely oslobodenia od dane v danom prípade nie je rozhodujúce ako dlho predávajúci nehnuteľnosť vlastnil, nie je rozhodujúca dĺžka trvalého pobytu, a nie je podstatné ani to, na či je predávaná nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku daňovníka.








5. Oslobodenie od dane pri predaji nehnuteľnosti zahrnutej do konkurznej podstaty


[§ 9 ods. 1 písm. f) zákona ]



Podľa § 9 ods. 1 písm. f) zákona sú príjmy z predaja majetku (aj nehnuteľností), ktorý
je zahrnutý do konkurznej podstaty oslobodený od dane bez toho, aby bola splnená podmienka dĺžky trvalého pobytu, resp. doby vlastníctva predávanej nehnuteľnosti, a nie je podstatné ani to, či ide o predaj nehnuteľnosti zahrnutej do obchodného majetku daňovníka.
Príklad č. 18:
Daňovník predal v roku 2005 nehnuteľnosť za 1 800 000 Sk. Nehnuteľnosť nadobudol do vlastníctva v roku 1999. Od roku 2003 polovicu tejto nehnuteľnosti využíva na prenájom, z ktorého mu plynú príjmy podľa § 6 ods. 3 zákona. Nehnuteľnosť eviduje podľa § 6 ods. 11 zákona (t. j. má ju zahrnutú do obchodného majetku). Vzhľadom na to, že nehnuteľnosť je zahrnutá v obchodnom majetku a polovica nehnuteľnosti je využívaná na prenájom, príjem zodpovedajúci sume 900 000 Sk (polovica príjmu dosiahnutého z predaja nehnuteľnosti) nie je oslobodený od dane a daňovník je túto časť príjmu povinný zahrnúť do základu dane (čiastkového základu dane) z ostatných príjmov podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona. Polovica nehnuteľnosti nebola využívaná na prenájom to znamená, že na účely oslobodenia príjmu z predaja tejto časti nehnuteľnosti je rozhodujúce, aká doba uplynula od nadobudnutia nehnuteľnosti do jej predaja. K predaju došlo po piatich rokoch od nadobudnutia nehnuteľnosti, t. j. príjem zodpovedajúci jednej polovici príjmov dosiahnutých z predaja nehnuteľnosti (900 000 Sk) je oslobodený od dane.



Príklad č. 19:
Daňovník predal v roku 2005 nehnuteľnosť za 12 000 000 Sk. Nehnuteľnosť nadobudol do vlastníctva v roku 1998 a až do konca roka 2004 dve tretiny nehnuteľnosti využíval na výkon živnosti. Nehnuteľnosť účtoval podľa zákona o účtovníctve (mal ju zahrnutú do obchodného majetku). Ku koncu roka 2004 nehnuteľnosť preradil z obchodného majetku do majetku určeného na osobné účely (vyradil ju z obchodného majetku). Vzhľadom na to, že nehnuteľnosť bola zahrnutá do obchodného majetku, jej dve tretiny boli využívané na výkon živnosti a k predaju nehnuteľnosti došlo do piatich rokov od vyradenia nehnuteľnosti z obchodného majetku, príjmy zodpovedajúce dvom tretinám sumy dosiahnutej z predaja nehnuteľnosti, t. j. príjmy v sume 8 000 000 Sk, nie sú oslobodené od dane. Tretina nehnuteľnosti nebola využívaná na výkon živnosti to znamená, že na účely oslobodenia príjmu z predaja tejto časti nehnuteľnosti je rozhodujúce, aká doba uplynula od nadobudnutia nehnuteľnosti do predaja. K predaju došlo po piatich rokoch od nadobudnutia nehnuteľnosti, t. j. príjem zodpovedajúci tretine príjmov dosiahnutých z predaja nehnuteľnosti (4 000 000 Sk) je oslobodený od dane.

Výdavky, ktoré je možné uplatniť pri príjmoch z predaja nehnuteľnosti sú taxatívne vymedzené v § 8 ods. 5 zákona. Predmetné výdavky sa uplatňujú v závislosti od spôsobu nadobudnutia nehnuteľnosti a v závislosti od účelu, na aký bola nehnuteľnosť využívaná:
⇨ ak daňovník predáva nehnuteľnosť, ktorú využíva a aj v minulosti využíval len na osobné účely (ak nehnuteľnosť nebola zahrnutá do obchodného majetku daňovníka), výdavkom je
· kúpna cena preukázateľne zaplatená za nehnuteľnosť, ak ide o predaj nehnuteľnosti, ktorú daňovník nadobudol kúpou,
· cena nehnuteľnosti zistená v čase jej nadobudnutia, ak ide o nehnuteľnosť, ktorú daňovník nadobudol dedením, darovaním alebo získal zámenou. V tomto prípade sa vychádza z hodnoty nehnuteľnosti v čase jej nadobudnutia zistenej podľa osobitného predpisu, ktorým je napr. zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Nadobudnutie dedením sa ráta od dátumu smrti alebo od dátumu skončenia dedičského konania?

Posúvam...

Nadobudnutie dedením sa ráta od dátumu smrti alebo od dátumu skončenia dedičského konania?
Odo dňa úmrtia, ale musí prebehnúť dedičské konanie.

Odo dňa úmrtia, ale musí prebehnúť dedičské konanie.

Deň úmrtia je v r. 2004 a dedičské konanie v r. 2005. Vieš mi pomôcť aj v ktorom § je to uvedené? Ďakujem.

Deň úmrtia je v r. 2004 a dedičské konanie v r. 2005. Vieš mi pomôcť aj v ktorom § je to uvedené? Ďakujem.
Okamih nadobudnutia dedičstva je uvedený v § 460 Občianskeho zákonníka. Potvrdenie dedičstva a vyporiadanie dedičov upravuje § 481 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Dobrý deň, chcem sa opýtať, keď predávam záhradku, ktorú mám vo vlastníctve 20 rokov, bude tento príjem oslobodený od dane z príjmov?
Žiadnu inú daň z tohto predaja nemusím platiť?

Ďakujem!

Podľa § 9 ods. 1, písm. b) zákona o dani z príjmov je od dane oslobodený príjem z predaja nehnuteľnosti po uplynutí 5 rokov odo dňa jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku.
Inú daň "z predaja" nepoznám ... Len pre doplnenie - zmenu vlastníka nehnuteľnosti je potrebné oznámiť na mestskom úrade (tušim do 30 dní) a v januári bud. roku podať upravené daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti.

Ahojte, poprosila by som Vás o názor aj o pomoc.
Firma s.r.o. predáva služobný byt, ktorý má v obchodnom majetku od 10/2009 v cene 61.000 eur . V novembri ho predáva fyzickej osobe-občanovi za cenu 54.600 eur. Je mi jasné, že príjem z predaja nie je od dane z príjmov oslobodený, keďže neubudne 5 rokov od vyradenia z obchodného majetku /§9 odst.1 písm.a)/. Za mes. 10/2009 zaúčtujem účtovný odpis na ktorý má firma nárok, na daňový odpis už nárok mať nebude. Čo so stratou z predaja? Môže vôbec firma predať tento byt za nižšiu cenu ako ho eviduje v účtovníctve? Podľa mňa áno, nehnuteľnosti teraz idú dole, bude to teda jeho reálna hodnota.

Ďakujem za každý názor.;)

Predaj uskutočňuje právnicka osoba. (s.r.o).
Tu vôbec neuvažujeme o §9 - ten sa týka fyzických osôb.:D

Účtovne:
Predaj .....641..........54.600,-
úbytok.....541..........61 000 minus odpisy za 10/09

Daňovo:
Daňové príjmy.........54 600,-
Daňové výdavky......daňová zostatková cena t.j. 61 000,-

Strata z predaja bude daňovo uznaná.

Čierne na bielom:

19/3) Daňovými výdavkami sú aj

a) odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku (§ 22 až 29),
b) zostatková cena (§ 25 ods. 3) hmotného majetku a nehmotného majetku pri jeho vyradení predajom alebo likvidáciou alebo pomerná časť zostatkovej ceny vzťahujúca sa na predanú alebo likvidovanú časť majetku; zostatková cena likvidovaného stavebného objektu alebo jeho časti v súvislosti s výstavbou nového stavebného objektu alebo technickým zhodnotením stavby sa zahrnie do obstarávacej ceny, 1)
c) zostatková cena alebo obstarávacia cena hmotného majetku bezodplatne odovzdaného do vlastníctva organizácie zabezpečujúcej jeho ďalšie využitie podľa osobitného predpisu, 90) ak nie je súčasťou obstarávacej ceny stavby odpisovanej odovzdávajúcim daňovníkom,
d) zostatková cena hmotného majetku a nehmotného majetku vyradeného z dôvodu škody do výšky príjmov z náhrad zahrnovaných do základu dane vrátane prijatých úhrad z predaja vyradeného majetku s výnimkou uvedenou v písmene g),
e) vstupná cena pri predaji hmotného majetku vylúčeného z odpisovania podľa § 23, pričom pri predaji majetku uvedeného v § 23 ods. 1 písm. d) až g), § 23 ods. 2 písm. d) a pozemkov nedotknutých ťažbou možno vstupnú cenu zahrnúť len do výšky príjmu z predaja,
f) tvorba rezerv a opravných položiek podľa § 20,
g) škody nezavinené daňovníkom

Ano, Leni. Prihliada sa i na stratu z predaja.

Situácia je taká aká je. Človek musí prežiť a toto je volba najmenšieho zla.

Budem sa opakovať, treba si pozrieť i to, či nejde o závislosť osôb. Či nekupuje tento byt osoba v zmysle par. 2/n, kde je závislou osobou osoba blízka, alebo ekonomicky, personálne alebo inak prepojená.

Odkaz máme na par. 116 a 117 Občianskeho zákonníka, ktorý definuje túto osobu blízku ako osobu v priamom príbuzenskom rade: súrodenec, manžel...... napr. spoločníka s.r.o....
Personálne prepojenie: zamestnanec
ekonomicky prepojená: spoločník, konatel .....

Ak sa má predať tejto osobe, je potrebné zistiť a preukázať ceny nehnutelností v porovnatelnej blízkosti, ďalej možno by bol vhodný aj nezávislý posudok znalca.... (viem že stojí dosť, ale dôležita je preukazatelnosť)
Ak ste dávali inzerát na predaj bytu a cena inzerátu bola xy, nikto sa Vám neprihlásil, potom ste sa po dvoch mesiacoch rozhodli predať osobe blízkej.... (obstojné z dańového pohľadu, nemali by dorubiť)

Leni, všetko treba podchytiť a poriadne spracovať, aby neboli skutočnosti dorubené, že sa predalo sa cenu nižšiu, nebodaj, že by bola cena neobvyklá (cena podobnej, resp. rovnaného bytu bola napr. cca 65 tis. €...

Ak by si predala mne, cudzej osobe, môžeš mi predať i za cenu 10 tis. €

OK? :)

Predaj uskutočňuje právnicka osoba. (s.r.o).
Tu vôbec neuvažujeme o §9 - ten sa týka fyzických osôb.:D

Účtovne:
Predaj .....641..........54.600,-
úbytok.....541..........61 000 minus odpisy za 10/09

Daňovo:
Daňové príjmy.........54 600,-
Daňové výdavky......daňová zostatková cena t.j. 61 000,-

Strata z predaja bude daňovo uznaná.

Aha, právnické osoby: §13:D
Daňovo uznaná strata: 6400 eur sa mi premietne len v DP . Na daňový odpis už nárok nemám keďže majetok už k 31.12. v majetku mať nebudem.
Anka, na 541 bude 61 000 mínus odpisy 10/09 aj 11/09?

Čierne na bielom:

19/3) Daňovými výdavkami sú aj

a) odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku (§ 22 až 29),
b) zostatková cena (§ 25 ods. 3) hmotného majetku a nehmotného majetku pri jeho vyradení predajom alebo likvidáciou alebo pomerná časť zostatkovej ceny vzťahujúca sa na predanú alebo likvidovanú časť majetku; zostatková cena likvidovaného stavebného objektu alebo jeho časti v súvislosti s výstavbou nového stavebného objektu alebo technickým zhodnotením stavby sa zahrnie do obstarávacej ceny, 1)
c) zostatková cena alebo obstarávacia cena hmotného majetku bezodplatne odovzdaného do vlastníctva organizácie zabezpečujúcej jeho ďalšie využitie podľa osobitného predpisu, 90) ak nie je súčasťou obstarávacej ceny stavby odpisovanej odovzdávajúcim daňovníkom,
d) zostatková cena hmotného majetku a nehmotného majetku vyradeného z dôvodu škody do výšky príjmov z náhrad zahrnovaných do základu dane vrátane prijatých úhrad z predaja vyradeného majetku s výnimkou uvedenou v písmene g),
e) vstupná cena pri predaji hmotného majetku vylúčeného z odpisovania podľa § 23, pričom pri predaji majetku uvedeného v § 23 ods. 1 písm. d) až g), § 23 ods. 2 písm. d) a pozemkov nedotknutých ťažbou možno vstupnú cenu zahrnúť len do výšky príjmu z predaja,
f) tvorba rezerv a opravných položiek podľa § 20,
g) škody nezavinené daňovníkom

Ano, Leni. Prihliada sa i na stratu z predaja.

Situácia je taká aká je. Človek musí prežiť a toto je volba najmenšieho zla.

Budem sa opakovať, treba si pozrieť i to, či nejde o závislosť osôb. Či nekupuje tento byt osoba v zmysle par. 2/n, kde je závislou osobou osoba blízka, alebo ekonomicky, personálne alebo inak prepojená.

Odkaz máme na par. 116 a 117 Občianskeho zákonníka, ktorý definuje túto osobu blízku ako osobu v priamom príbuzenskom rade: súrodenec, manžel...... napr. spoločníka s.r.o....
Personálne prepojenie: zamestnanec
ekonomicky prepojená: spoločník, konatel .....

Ak sa má predať tejto osobe, je potrebné zistiť a preukázať ceny nehnutelností v porovnatelnej blízkosti, ďalej možno by bol vhodný aj nezávislý posudok znalca.... (viem že stojí dosť, ale dôležita je preukazatelnosť)
Ak ste dávali inzerát na predaj bytu a cena inzerátu bola xy, nikto sa Vám neprihlásil, potom ste sa po dvoch mesiacoch rozhodli predať osobe blízkej.... (obstojné z dańového pohľadu, nemali by dorubiť)

Leni, všetko treba podchytiť a poriadne spracovať, aby neboli skutočnosti dorubené, že sa predalo sa cenu nižšiu, nebodaj, že by bola cena neobvyklá (cena podobnej, resp. rovnaného bytu bola napr. cca 65 tis. €...

Ak by si predala mne, cudzej osobe, môžeš mi predať i za cenu 10 tis. €

OK? :)

Jani, vidíš, na toto som nemyslela, ... :rolleyes::confused:
... ale našťastie, nejde o osobu blízku, ide o úplne cudzieho človeka, ktorý súrne potrebuje byt a ten firemný chce majiteľ predať.
Áno, mali sme aj inzerát, tam bola uvedená rovnaká cena za akú sa byt predáva, samozrejme tu sa bavíme o cenách bez DPH, v inzeráte bolo s DPh. Ale strata bude tak či tak,... no bohužiaľ situácia je taká aká je a musí sa predať, hoci pod cenu. Znalecký posudok konateľ nechce, práve kvôli jeho cene.

Aha, právnické osoby: §13:D
Daňovo uznaná strata: 6400 eur sa mi premietne len v DP . Na daňový odpis už nárok nemám keďže majetok už k 31.12. v majetku mať nebudem.
Anka, na 541 bude 61 000 mínus odpisy 10/09 aj 11/09?

Závisí ako máš IS.


Osobne: 11/2009 541/081. Lebo vyraďuješ v OC. na 551 už účtovať nebudeš, lebo si účtovala v 11/2009 ZC na 541.
Ak by si dala aj, aj v 11/2009 (vyskúšaj si to na základe OS) nebude Ti to sedieť.
541 v 11/2009 je už na účte vrátane "sumu tohto odpisu"

Ďakujem Betka,aj keď troch neskoro, za pokyn z drsr,ale tam som nenašla odpoveď na moju otázku.
Mňa zujíma deň "D", od ktorého sa začína počítať 5-ročná lehota na oslobodenie od dane z príjmu pri predaji nehnuteľnosti,ktorú si fyzická osoba-nepodnikateľ svojpomocne postavila.
Po skolaudovaní stavby je stavbe pridelené súpisné číslo a rozhodnutia o pridelení súpisného čísla a návrh na zápis záznamu do KN sa podá na kataster,ktorý má lehotu na vykonanie záznamu 60dní.
A tu mám ten problém,lebo som sa nedopracovala zatiaľ k jednoznačnej odpovedi,ktorý je ten deň ......deň vydania kolaudačného rozhodnutia,deň pridelenia súpisného čísla,deň podania návrhu na zápis záznamu do KN,alebo až vykonanie samotného záznamu katastom?!
Ďakujem za každú odpoveď.

Mne pravnik poradil, aby som brala datum zapisu na LV.

Mne pravnik poradil, aby som brala datum zapisu na LV.
Myslíš dátum,kedy kataster zápis urobil? Lebo ten dátum nevidieť na liste vlastníctva,tam vidím len číslo podania na zápis záznamu a dátum podania zápisu na záznam,ten dátum kedy bol vykonaný samotný zápis by som musela ísť hľadať do spisu na kataster.Už som sa tam bola pýtať,ale sa čudovali,že to ešte nik nechcel po nich.

Myslíš dátum,kedy kataster zápis urobil? Lebo ten dátum nevidieť na liste vlastníctva,tam vidím len číslo podania na zápis záznamu a dátum podania zápisu na záznam,ten dátum kedy bol vykonaný samotný zápis by som musela ísť hľadať do spisu na kataster.Už som sa tam bola pýtať,ale sa čudovali,že to ešte nik nechcel po nich.

Ked kataster vklad vykona, posle ti inoformativne nove LV a opeciatkovane zmluvy. Na peciatke, ktora je na zmluve, je datum, kedy bol prevod vykonany.

Ked kataster vklad vykona, posle ti inoformativne nove LV a opeciatkovane zmluvy. Na peciatke, ktora je na zmluve, je datum, kedy bol prevod vykonany.
Ale pri výstavbe nehnuteľnosti neexistuje zmluva ako pri kúpe nehnuteľnosti. Pri kúpnej zmluve mi to je jasné,že vlastníctvo sa nadobúda až rozhodnutím o povolení vkladu do KN a vtedy posiela opečiatkovanú zmluvu a nový list vlastníctva ako píšeš.
Pri výstavbe nehnuteľnosti kataster len robí zápis záznamu listiny-rozhodnutia o pridelení súp.čísla,čo podľa katastrálneho zákona má len evidenčný charakter a nedochádza k zmene vlastníckych práv.Preto som už z toho zmagorená.......