Pre zaplatenie dodavky tepla do bytoveho domu je rozhodujuci udaj z fakturacneho meraca tepla na vstupe bytoveho domu. Vase dieliky, ako udaj z PRVN, sluzia iba na pomerove rozpocitanie vykurovacich nakladov v bytoch bytoveho domu. V tychto dielikoch napriklad nemate zahrnute straty tepla v spolocnych priestoroch, na rozvodoch tepla.... Porovnavanie spotreby tepla v dvoch bytovych domoch cez dieliky PRVN je naprosty nezmysel. Uz iba preto, ze nema naprosto zhodne tepelne straty, ako su u vas.

483 000 : 863 = 559,68
347 000 : 620 = 559,68

Takže cenou to nie je.

483 000 : 2044 = 236,30; 1,39 %
347 000 : 2044 = 169,76

Tu už rozdiel je. Prečo?


483 000 : 90 000 = 5,37; 1,25 %
347 000 : 81 000 = 4,28

Tu je tiež rozdiel. Prečo? Vo vedľajšom dome mali efektívnejšie nastavené hlavice. Minuli menej tepla, menej platia. Teda viac sa venovali spotrebe tepla v dome, bytoch, miestnostiach.

Je to v termostatických hlaviciach, alebo v hlavách?

Ja si myslím že tu predsa nejde len o údaje na meračoch. Vstupných. Záleží aj od vyregulovania. Či vôbec je vyregulovaný vykurovací systém v obidvoch domoch. To je podľa mňa základ ale zadávateľ to vo svojom príspevku neuvádza. Ešte doplním ... v konečnom dôsledku merače aj na vstpe do dom majú zachovaný stav k 31. 12. predchádzajúceho kalendárneho roka. Takže treba pozrieť koncový stav k 31.12. 2007 a k 31. 12. 2008 máte na merači zachovaný. Nemal by byť problém skontrolovať a vypočítať spotrebu GJ za rok 2008.

1. vdaka za reakcie
2.tie domy sú celkom rovnaké, takže aj tepelné straty by mohli byť len min. rozdielne,učite nie 40 percentné
3.máme vyregulovaný vykurovací systém

Tak ešte treba zájsť k meraniu a pozrieť tie stavy na meračoch. Aj tu sa mohla stať chyba. A treba pozrieť aj fixnú zložku tepla. Tú tiež nemusíte (a podľa mňa ani určite nemáte) rovnakú. A ak už porovnávate so susedným domom vôbec by nezaškodilo porovnať aj minuloročné spotreby GJ na UK.

2.tie domy sú celkom rovnaké, takže aj tepelné straty by mohli byť len min. rozdielne,učite nie 40 percentné
3.máme vyregulovaný vykurovací systém

Tepelne straty v dvoch rovnakych bytovych domoch su rovnake, ale iba tie vypoctove.Skutocna spotreba tepla je predsa predovsetkym zavisla od spravania sa uzivatelov bytov a teda ich narokov na tepelnu pohodu v byte. Medzi tepelnou pohodou v byte a spotrebou tepla je priamy vztah. Cim vyssia teplota v byte, tym vyssia spotreba tepla. A vieme tiez, ze kazdy stupen teploty v byte navyse, predstavuje zvysenie nakladov na teplo o 7 %. A predovsetkym od narokov na tepelnu pohodu sa odvija aj spotreba tepla v bytoch a teda aj bytoveho domu. A kedze nemozeme ocakavat rovnake spotreby tepla v bytoch ani v danom jednom bytovom dome, tak nemozeme ocakavat ani rovnake spotreby tepla v porovnatelne rovnakych bytovych domoch. U nas bola priemerna spotreba tepla v bytovom dome okolo 5000 kWh. No boli byty, ktore ju mali aj okolo 2000 kWh a aj byty, ktore ju mali 11 000 kWh, teda dvojnasobne vyssiu, ako bola priemerna. Su predsa byty, v ktorych ziju vlastnici s vysokymi prijmami, miluju teplo a "nohavickovu teplotu v byte" , takze ziadne setrenie s teplom ich nezaujima. Preto je mozne porovnavat spotreby tepla v porovnatelnych bytovych domov iba s toleranciou plus -minus autobus.

Nameraného tepla (podla dodávatela) bolo 660 Gj čo nám vyúčtovali ako variabilnú zložku, a k tej ešte 203 Gj fixnej zložky a tak nám vyšla spotreba tepla 863 Gj...Ešte by som poprosil o vysvetlenie pojmov variabilná a fixná zložka tepla, vďaka

Fixná zložka sa do r. 2008 platila podľa množstva objednaného tepla, variabilná podľa skutočne spotrebovaného množstva. Od r. 2009 je to už inak - Výnos ÚRSO 6/2008.
Spotrebu tepla ste teda nemali 863 GJ, ale 660 GJ - tých 863 ste mali objednaných. Teda sa neráta 863 x 1000, ale 660 x 750 a potom 863 x 250 - to je len príklad.

Nameraného tepla (podla dodávatela) bolo 660 Gj čo nám vyúčtovali ako variabilnú zložku, a k tej ešte 203 Gj fixnej zložky a tak nám vyšla spotreba tepla 863 Gj...Ešte by som poprosil o vysvetlenie pojmov variabilná a fixná zložka tepla, vďaka


URSO vášmu dodávateľovi schválilo cenu za jeden Gj.

Fixnú zložku, ktorá sa platí za objednané množstvo Gj. bez rozdielu, či objednané množstvo nebolo odobraté, alebo bol odber prekročený.

Variabilnú zložku, ktorá sa platí len za odobraté množstvo Gj.

Výsledok za objednané množstvo Gj. a výsledok za skutočne odobraté množstvo Gj. spolu dáva náklady domu.

V tom prípade sú výpočty v príspevku tri, zavádzajúce.

Ale rozdiel medzi dvoma rovnakými domami je spôsobený prístupom k nastaveniu termostatických hlavíc, ktoré ak je v miestnosti dostatočná teplota, požadovaná, odstavujú radiátory.

Viac ľudí v ich dome ná radšej nižšiu teplotu ako vo vašom dome. Častejšie mali odstavené radiátory a tým menšiu spotrebu Gj. a aj menšie náklady.

Takže fixnú zložku na jeden Gj. ste platili aj za 203 Gj., ktoré ste neminuli. Tým sa predražili vaše náklady o čiastku 203 Gj. krát fixná cena za jeden Gj.

Doplním: do variabilnej zložky si dáva dodávateľ tepla mzdy svoje aj svojich zamestnancov, poistné, vstupné náklady na plyn, elektriku, náklady na telefon, benzín, naftu, odpisy majetku aj firemných áut... Fixná zložku tvorí ako písal sito objednané teplo na UK a TUV. Plus k tomu všetkému nárok na primeraný zisk. Ten tiež určí dodávateľovi URSO.

Variabilná zložka sa na konečnej cene tepla podieľa 65% až 70% a vstupujú do nej všetky nevyhnutné energetické vstupy ako je palivo (zemný plyn, elektrická energia), technologická voda a pod., t.j. náklady na priamy materiál.

Fixná zložka zahŕňa v sebe náklady na odpisy, opravy a údržbu, náklady na rôzne zákonné povinnosti spojené s výrobou tepla, náklady na poistné, audit, služby, personálne náklady a aj kalkulovaný primeraný zisk spoločnosti v zmysle Výnosu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.

Čo nám chystá URSO?

Fixné náklady, 184 039,44 Sk. = 6 108,9902 €.
Variabilné náklady, 314 561,27 Sk. 10 441,5213 €.
Náklady spolu, 498 600,71 Sk. = 16 550,5115 €.

Rozdelenie podľa platnej vyhlášky č. 630/2005 pri 30 % podľa m2.

Základná zložka, 149 580,21 Sk. = 4 965,1534 €. Rozdeliť podľa m2.
Spotrebná zložka, 349 020,50 Sk. = 11 585,3581 €. Rozdeliť podľa výsledku pomerového merania.

Rozdelenie podľa návrhu vyhlášky, ktorá by mala platiť od 1.9.2009.

Fixné náklady, 184 039,44 Sk. = 6 108,9902 €. Rozdeliť podľa m2. To je 36,91 % z nákladov domu.
Zo spotrebnej zložky 30 % nákladov podľa m2. To je 94 368,38 Sk. = 3 132,4564 €. Rozdeliť podľa m2. To je 18,93 % z nákladov domu.
Spolu rozdeliť podľa m2, 278 107,82 Sk. = 9 241,4466 €. To je 55,84 % z nákladov domu.

Dopad na môj byt.

Úhrada podľa výsledku pomerového merania 3 936 Sk. = 130,65 €.

Podľa platnej vyhlášky, podľa m2, 3 429 Sk. = 113,82 €, podľa výsledku merania 2 755 Sk. = 91,45 €, spolu 6 184 Sk. = 205,27 €.

Podľa návrhu vyhlášky, podľa m2, 6 383 Sk. = 211,88 €, podľa výsledku merania 1 738 Sk. = 57,96 €, spolu 8 121 Sk. = 269,57 €.


Je síce pravda, že odsek 10 je v návrhu vyhlášky pod číslom 9. Čo s toho, keď si ho vlastníci bytov nedokázali uplatniť pred návrhom a po schválení asi ťažko, tiež.

(9) Ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodnú podľa osobitného predpisu6) inak, rozpočítavanie množstva dodaného tepla na vykurovanie podľa odsekov 2 až 8 sa neuplatňuje.“.



Načo je pomerové meranie v dome? Načo sa zatepluje? Motivuje spôsob rozdelenia nákladov v kombinácii výsledku pomerového merania v dome s rozdelením podľa m2 k efektívnemu nastaveniu termostatických hlavíc? Oplatí sa eskimákovi šetriť teplo? Nie, lepšie je preňho kúriť a zvyšovať spotrebu domu. A masajovia neprestanú, nemajú dôvod ani zábranu, tiež budú zvyšovať spotrebu dome.


Poskytne vláda šrotovné aj na teplo?

Pane Bože pomôž nám a zbav nás zlého.

V tomto štáte už nepomôže ani svätená voda :rolleyes::cool:

Ozaj, a ja som myslel, že ..., ale myslieť je ... Takže, od platnosti ak bude návrh schválený si niekto bude mädliť ruky a usmievať sa. Vlastníci to nebudú. Isto nie eskimáci, masaji sa budú chytať za brucho, nie od bolesti.