Určite to každý z vás pozná. Lenivosť ma občas postihne a večer keď rekapitulujem čo som mala urobiť a čo som urobila som zhrozená. Viem, že ani zďaleka neurobím to, čo by som dokázala bez nej. Väčšinou idem na 90% a občas na 30%. Aký recept máte na prekonávanie lenivosti a vlastných hraníc?

Zodpovednosťou. Ale vážne nemôžem to nazvať lenivosťou, ale niekedy robím niečo celkom iné, ako by som mala a potom ma naháňa termín a je to. Aj teraz mala by som robiť DPH a namiesto toho tu vypisujem a odreagúvam sa v tomto teple od toho, čo by som mala robiť. Ale niečo užitočné som ešte spravila, varovala malú vnučku, teraz je s ňou deduško vonku.:)

ja som na tom rovnako ako Alda, ale donútim sa k práci, keď si asi 10-15 minút nahováram, že tá práca ma predsa baví, ako mi pri nej bude fajn a hlavne ako super sa budem cítiť, keď ju už konečne dorobím a nebudem sa nervovať, že to ešte stále nemám...

Kým tvoje fungovanie na 90% prevažuje nad 30% je celkom v poriadku. Nenazvala by som to lenivosťou. Ak chodiš do práce, druha šichta ťa čaká doma, tak je normálne že si občas unavená a napriek naplanovanej práce oddychuješ. To nie je lenivosť. Myslím, že som to celkom dobre napísala, ale sama mám problém držať sa toho. Prídem domov a robím do úmoru, keby som to neurobila "zboril by sa svet". Teraz ma zmohla choroba a zrazu všetka robota ide bokom. Urobím len to najnutnejšie a oddychujem. Škoda len, že keď sa z toho dostanem, určite budem robiť, robiť a robiť. Neviem oddychovať.

Súhlasim nenazvala by som to lenivostou ale unavou. Základ je, že ked vies pracovat musis vediet aj oddychovat tak aby sa telo zregenerovalo. Ja si raz za dva týzdne doprajem den /nastastie mám chápavého partnera, ktorý má rád pizzu/, kedy sa fakt nehnem. Ci som v posteli alebo na sedacke. Je to jedno. Oddychujem spím driemem, pozeram TV, to je jedno. Hlavne neupratujem, nestresujem, nepracujem. A ani nad tým nerozmýšlam. Zistila som ešte jednu zaujímavú vec, že odkedy behávam /cca 3 mesiace/ okrem toho, že som schudla tak mám aj viac energie. Telo je zivsie a je schopné viac fungovat. Zaujímavé ale potesujúce. Ked už ale fakt nevládzes a potrebujes aj tak nieco robit tak treba na 10 - 15 minut vypnut, spravit si caj, vylozit nohy. Pomáha to. Aspon mojej maminke to pomáhalo. Robila a teda este robí dlhé roky účto.

Určite to každý z vás pozná. Lenivosť ma občas postihne a večer keď rekapitulujem čo som mala urobiť a čo som urobila som zhrozená. Viem, že ani zďaleka neurobím to, čo by som dokázala bez nej. Väčšinou idem na 90% a občas na 30%. Aký recept máte na prekonávanie lenivosti a vlastných hraníc?

To sa stáva aj mne, že večer rekapitulujem a nie som spokojná. No a čo? Zbláznim sa? Nedá sa všetko stihnúť, však som len slabá, bezbranná žena s unavenými končatinami, nie som patológ aby som mala v zásobe rezervné ručičky a nožičky :D:D:D
A keď už ma tá lenivosť prepadne zásadne sa nebránim, nebudem riskovať stratu života :---

ja mám dnes napríklad strašne ťažký deň. Celý čas bojujem sama so sebou. Strašne to unavuje ;)

Ako prekonávam svoju lenivosť? V týchto horúčavách ťažko. Prekonám ju až večer, keď horúčavy opadnú, a to sa mi vtedy "z kečky parí" Horúčava je hrozná....

...ja nijako. Občas treba aj relaxovať....:)

A čo má hovoriť taký typ človeka, ktorý sa cíti "nevyužitý"?

Samozrejme, že chodí do práce, vedie domácnosť /dieťa, manžel/, ale stále niečo hľadá, zatiaľ asi nevie čo, ale chce činiť ešte viac. Nepozná stres. Bežná činorodosť mu proste robí dobre, posúva ho to ďalej.
Čo by ste poradili takému človeku?:)

...ja nijako. Občas treba aj relaxovať....:)
Pravda veliká, tiež občach nechávam svoju lenivosť poriadne vybúriť.

No tak k tejto téme sa rada priznám, lebo aj napriek tomu, že sa mi zdá, že stíham viac ako iní, prípadne rovesníci sa priznám, že som pohodlná, lenivosťou by som to nenazvala, ale pohodlnosť :) čo poviete? recept nemám, ale keď mi muž doma ponadáva, že neni upratané, tak sa vytočím, že to upracem a je po lenivosti :)

No tak k tejto téme sa rada priznám, lebo aj napriek tomu, že sa mi zdá, že stíham viac ako iní, prípadne rovesníci sa priznám, že som pohodlná, lenivosťou by som to nenazvala, ale pohodlnosť :) čo poviete? recept nemám, ale keď mi muž doma ponadáva, že neni upratané, tak sa vytočím, že to upracem a je po lenivosti :)
Tiež sa obviňujem , že som niekedy lenivá , a nejdem podľa "plánu" , že akurát som nespravila čo bolo na pláne , ale s odstupom času zisťujem , že zdanie klame , stále som v pohybe , stále niečo robím ,keď len drobotinky ,a najlepšie na tom bolo zrovna pred dvoma dňami , keď sme boli (celá rozvetvená rodina)na menšej brigádičke u mamy (stavali sme altánok asi pre 35 ľudí) a všetci boli už večer unavení , posedávali , pili vychladené pivko , len ja som ešte stále behala s metlou , hrablami , motykou ... tak môj manžel povedal : Nechajte ju tak , ona stále robí , aj doma nemáme pokoja , furt voľačo majstruje ....

Ja som sa včera vybrala pešo ako za mladých čias, keď sme nemali auto a šla som ale šesť km na štrkovisko si zaplávať. Po ceste na mňa trúbili šoféri, vykrikovali, že ma zoberú, ale mne sa chcelo jednoducho ísť pešo. Proste išla som si v kľude sama a spomínala na mladosť, vôbec ma nohy neboleli. Cesta mi trvala jednu hodinu. Neviem čo je to lenivosť, potrebujem sa stále hýbať. Poznám len únavu s roboty pri počítači. Po celodennej práci pri PC som unavená viacej, ako keby som kopala celý deň vo vinici.

Tiež sa obviňujem , že som niekedy lenivá , a nejdem podľa "plánu" , že akurát som nespravila čo bolo na pláne , ale s odstupom času zisťujem , že zdanie klame , stále som v pohybe , stále niečo robím ,keď len drobotinky ,a najlepšie na tom bolo zrovna pred dvoma dňami , keď sme boli (celá rozvetvená rodina)na menšej brigádičke u mamy (stavali sme altánok asi pre 35 ľudí) a všetci boli už večer unavení , posedávali , pili vychladené pivko , len ja som ešte stále behala s metlou , hrablami , motykou ... tak môj manžel povedal : Nechajte ju tak , ona stále robí , aj doma nemáme pokoja , furt voľačo majstruje ....

Neboj, príde čas a aj Ty budeš vedieť sedieť ako ostatní, aspoň nejaký čas. Potom príde zasa obdobie, keď budeš stále niečo porábať. Po rokoch som zistila, že som rodinu skutočne trápila s tým stálym upratovaním a niečo robením.:mee: Vek a zdravotné problémy urobia svoje.
Manželovi som nedávno hovorila ako som to všetko mohla stíhať, 3 deti, robota, poriadok, záhrada, štrikovanie, vyšívanie, hlavne denné varenie a pod. Dnešné mladé mamičky nestíhajú nič a ani im to nevadí, čo im závidím
Ale neľutujem, že som to všetko robila a synovia mi hovoria: Mami takú ako si bola a si TY, už nenájdeme.:)

Dúfam, že nie som mimo témy.

Neboj, príde čas a aj Ty budeš vedieť sedieť ako ostatní, aspoň nejaký čas. Potom príde zasa obdobie, keď budeš stále niečo porábať. Po rokoch som zistila, že som rodinu skutočne trápila s tým stálym upratovaním a niečo robením.:mee: Vek a zdravotné problémy urobia svoje.

ja sa snažím rodinu upratovaním netrápiť :D moja mamka vkuse upratovala, všetko muselo byť vždy uložené na svojom mieste - asi vo mne vyvolala k tejto činnosti odpor :D aj keď ma občas prekvapia záchvaty upratovania, tie však po niekoľko hodinovej drine opäť našťastie pominú :)

ja sa snažím rodinu upratovaním netrápiť :D moja mamka vkuse upratovala, všetko muselo byť vždy uložené na svojom mieste - asi vo mne vyvolala k tejto činnosti odpor :D aj keď ma občas prekvapia záchvaty upratovania, tie však po niekoľko hodinovej drine opäť našťastie pominú :)

Keď sa pravidelne upratuje, netreba záchvaty upratovania. Stačí iba udržovať, tak som to myslela.

Keď sa pravidelne upratuje, netreba záchvaty upratovania. Stačí iba udržovať, tak som to myslela.

udržiavať čo pri dvoch malých deťoch? :D:D:D absolútne nevychádza tento postoj, chalani udržiavanie poriadku považujú za tak absolútne okrajovú a malichernú vec, že sa dokážu denne diviť, keď im poviem, že veci si treba upratať... majú v tej hlavičke kopec iných vecí a starostí, nestíhajú myslieť aj na takéto ......ako to nazvať........ maličkosti :D

Myslím, že vo veľa prípadoch nejde tak o lenivosť, ale o dosť veľké nároky na samých seba.
A platí to hlavne v takých prípadoch, keď si chce človek porobiť všetko sám, lebo tak to bude najlepšie a ostatným to nedovolí, alebo tí si už na to zvykli a pomáhať už ani nechcú.

Tiež sa obviňujem , že som niekedy lenivá , a nejdem podľa "plánu" , že akurát som nespravila čo bolo na pláne , ale s odstupom času zisťujem , že zdanie klame , stále som v pohybe , stále niečo robím ,keď len drobotinky ,a najlepšie na tom bolo zrovna pred dvoma dňami , keď sme boli (celá rozvetvená rodina)na menšej brigádičke u mamy (stavali sme altánok asi pre 35 ľudí) a všetci boli už večer unavení , posedávali , pili vychladené pivko , len ja som ešte stále behala s metlou , hrablami , motykou ... tak môj manžel povedal : Nechajte ju tak , ona stále robí , aj doma nemáme pokoja , furt voľačo majstruje ....
To si písala o mne:D:D Tiež večne v pohybe no a keď m deti povedia, že čistále musím niečo robiť, tak ma to ešte naštve.:--- Ale ako sa hovorí príde na psa mráz. Miulý piatok mi zostalo tak zle v robote, že som musela ísť k lekárovi. Že vraj vysoký tlak. Celý život mám problémy s nízkym a teraz aha ho. Potom som celý deň polihovala a bolo mi do plaču aká som nemožná:mee:

Dale Carnegie: "Ako sa tesit zo zivota a z prace".

(Napr na: http://www.martinus.sk/knihy/autor/Dale-Carnegie/)

Dale Carnegie: "Ako sa tesit zo zivota a z prace".

(Napr na: http://www.martinus.sk/knihy/autor/Dale-Carnegie/)
Poznáme, poznáme... ale skutek utek :)

Dnes som dostala úder pod pás: môj výkon je vraj 40% oproti iným ženám. To povedal otec mojich troch detí, zobral do auta syna a odišiel na víkend k mame. Mám večer, keď dorobím DPHčky všetkých pobaliť, naložiť dve zostávajúce dcéry a prísť... Hrozne zúúúúríííím

Dnes som dostala úder pod pás: môj výkon je vraj 40% oproti iným ženám. To povedal otec mojich troch detí, zobral do auta syna a odišiel na víkend k mame. Mám večer, keď dorobím DPHčky všetkých pobaliť, naložiť dve zostávajúce dcéry a prísť... Hrozne zúúúúríííím


Zabiť a zakopať! ;)

P.S.: Nie deti.

A čo má hovoriť taký typ človeka, ktorý sa cíti "nevyužitý"?

Samozrejme, že chodí do práce, vedie domácnosť /dieťa, manžel/, ale stále niečo hľadá, zatiaľ asi nevie čo, ale chce činiť ešte viac. Nepozná stres. Bežná činorodosť mu proste robí dobre, posúva ho to ďalej.
Čo by ste poradili takému človeku?:)

..keď ťa to teší tak to rob. Až toho tvoje telo bude mať dosť, tak sa ozve ... napr. budeš "lenivá" :)

Monika Ty nikam nechoď, pekne ostaň doma s 2 detičkami, urobte si žúrku s pizzou a kofolou, TV, DVD,a DPH nerieš, veď aj pondelok je deň. j:---

mimotemy ja teda nie som lenivá, len sa mi neeeechce:---:---j:---:D:D

Monika Ty nikam nechoď, pekne ostaň doma s 2 detičkami, urobte si žúrku s pizzou a kofolou, TV, DVD,a DPH nerieš, veď aj pondelok je deň. j:---
aj som pobalila, aj som naložila aj DPHčku dorobila, aj nakúpiť som stihla. :)

udržiavať čo pri dvoch malých deťoch? :D:D:D absolútne nevychádza tento postoj, chalani udržiavanie poriadku považujú za tak absolútne okrajovú a malichernú vec, že sa dokážu denne diviť, keď im poviem, že veci si treba upratať... majú v tej hlavičke kopec iných vecí a starostí, nestíhajú myslieť aj na takéto ......ako to nazvať........ maličkosti :D

Ano ja som mala troch chlapcov, aj pomáhali s ocinom. Keď som kontrolovala či dobre povysávali, lebo sa mi to zdalo rýchlo, tak vysávali dlhšie, čo sa mi zasa zdalo véľmi dlho a ked som otvorila dvere, hrali s otcom pri zapnutom vysávači šach. Reakcia môjho muža znela : Chlapci asi sme to prehnali. Na čo hovorca prostredný syn mi vysvetlil, že našli aj kontrólne smeti a všetko dobre povysávali, ale aby som bola spokojná, tak chceli akože dlhšie. Užila som si kade čo a z toho vyplynulo, že som si všetko robia najradšej sama a bola som spokojná a deti a mangel tiež. ALe svoje veci si museli udržiavať v poriadku. V ich domácnostiach to zostalo dvom, tretí iba šomre.:D

aj som pobalila, aj som naložila aj DPHčku dorobila, aj nakúpiť som stihla. :)

... a klesla si na 30%, nie? :D

... a klesla si na 30%, nie? :D

to mi hovor... odkiaľ to vieš? :eek::eek::eek: ty si ma počula kliať?

to mi hovor... odkiaľ to vieš? :eek::eek::eek: ty si ma počula kliať?

poznáme :D:D:D všetky ostatné sú vždy výkonnejšie, nie? :D

Ano ja som mala troch chlapcov, aj pomáhali s ocinom. Keď som kontrolovala či dobre povysávali, lebo sa mi to zdalo rýchlo, tak vysávali dlhšie, čo sa mi zasa zdalo véľmi dlho a ked som otvorila dvere, hrali s otcom pri zapnutom vysávači šach. Reakcia môjho muža znela : Chlapci asi sme to prehnali. Na čo hovorca prostredný syn mi vysvetlil, že našli aj kontrólne smeti a všetko dobre povysávali, ale aby som bola spokojná, tak chceli akože dlhšie. Užila som si kade čo a z toho vyplynulo, že som si všetko robia najradšej sama a bola som spokojná a deti a mangel tiež. ALe svoje veci si museli udržiavať v poriadku. V ich domácnostiach to zostalo dvom, tretí iba šomre.:D

Helenka, museli ste mať doma naozaj veselo:D:D:D

Si predstavte , ja s lenivosťou problém nemám ...:---:D

Naopak , keď ma chytí pracovný elán , tak si pekne sadnem , aby ma prešiel ...;):---:D

Ako povedal Ander z Košíc :

,, Dze še pije , pijem / ja už nie ;)/ , dze še bije , bijem še a dze še robí , nezavadzam ...."

ja zas neobsedím musím niečo robiť,ked ráno začnem zastavím sa až večer..a keď sa mi podarí že nemám čo robiť tak si vždy niečo nájdem len aby som nesedela...skrátka musím niečo robiť..a lenivosť? aj na priek tomu poznám..ale ja to slovo nahrádzam: ....že už nevládzem ".alebo....mám toho dosť...:):)...

Si predstavte , ja s lenivosťou problém nemám ...:---:D

Naopak , keď ma chytí pracovný elán , tak si pekne sadnem , aby ma prešiel ...;):---:D

Ako povedal Ander z Košíc :

,, Dze še pije , pijem / ja už nie ;)/ , dze še bije , bijem še a dze še robí , nezavadzam ...."

no buchač ..niektorí muži z lenivostou nemajú problém ,lebo za nich urobia všetko ženy..;):):):):)

no buchač ..niektorí muži z lenivostou nemajú problém ,lebo za nich urobia všetko ženy..;):):):):)

Ajáj , škoda , že manželka je ešte v práci ....potvrdila by , že to nie je tak .;)

Má také zodpovedné zamestnanie , že JA som muž v domácnosti / už na výsluhovom /a ONA živiteľkou rodiny ....
Akurát na príjmoch to nejako nevidieť , keď si tak vezmem výpis z účtu ....:rolleyes::cool:

Inak , nesťažujem sa a ani nechválim , konštatujem ....chvália ma iní a manželke závidia ...;):---:D

ja zas neobsedím musím niečo robiť,ked ráno začnem zastavím sa až večer..a keď sa mi podarí že nemám čo robiť tak si vždy niečo nájdem len aby som nesedela...skrátka musím niečo robiť..a lenivosť? aj na priek tomu poznám..ale ja to slovo nahrádzam: ....že už nevládzem ".alebo....mám toho dosť...:):)...

Otázka :

Stalo sa Ti už niekedy , že si bola tak unavená , že po odhryznutí si sústa a následnom prežúvaní si s týmto sústom v ústach zaspala ..?
Alebo , že si išla a prebudila si sa zo spánku tak , že si narazila do prekážky ...?

ALE PRAVDU ....skúste odpovedať ...

Otázka :

Stalo sa Ti už niekedy , že si bola tak unavená , že po odhryznutí si sústa a následnom prežúvaní si s týmto sústom v ústach zaspala ..?
Alebo , že si išla a prebudila si sa zo spánku tak , že si narazila do prekážky ...?

ALE PRAVDU ....skúste odpovedať ...

to nie, to sa mi naozaj nestalo. Ale stalo sa mi, že som bola tak unavená, že som zaspala aj bez jedenia :D

Niekedy si tiež poviem, že fakt už mám toho dosť, toto by asi máloktorá zvládla. Ale je nás dosť takých "praštených", nie som svetlá výnimka. A keď to tu tak rad-radom občas čítam, hlavne v nočných hodinách, hovorím si, že účtovník/čka - to je úchylka, nezmar element, čo sa dokáže vždy naštartovať. Fachčím relatívne bez prestania, som necelé 2 týždne po poslenom ožarovaní, zákazníka som nenechala žiadneho, robila som v krkolomných polohách (lebo niektoré riadne boleli), domácnosť išla ďalej, VŠ (4.ročník) popri zamestnaní zvládam síce s obdretými ušami, ale zvládam, a to tu mám na prázdniných aj vnúčence (ktoré som si "vyvydala"). Teraz makám na DPH-ačkach a v duchu rozmýšľam, čo zase tým hladným krkom ... Som presvedčená, že je takýchto "ojedinelých úkazov" ako som ja dosť. :)

Otázka :

Stalo sa Ti už niekedy , že si bola tak unavená , že po odhryznutí si sústa a následnom prežúvaní si s týmto sústom v ústach zaspala ..?
Alebo , že si išla a prebudila si sa zo spánku tak , že si narazila do prekážky ...?

ALE PRAVDU ....skúste odpovedať ...

nie.... tak taká unavená som ešte nikdy nebola :)
a stým sústom v ústach,,hm myslím si že, to sa asi najčastejšie stáva malým deťom....:D:D:D:D
raz tak pila moja dcéra mlieko z fľašky,,,no samozrejme fľaša v ústach a ona si veselo drieme...:)

Lenivosť

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie


" Lenivosť (lat. (http://sk.wikipedia.org/wiki/Latin%C4%8Dina) acedia) je opakom činorodosťi (http://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%8Cinorodos%C5%A5) lat. (http://sk.wikipedia.org/wiki/Latin%C4%8Dina) industria). Lenivosť je nečinnosť v duchovnej, pracovnej alebo inej oblasti.
Scott Peck (http://sk.wikipedia.org/wiki/Morgan_Scott_Peck) tvrdí o lenivosti, že je to pasívna neschopnosť milovať. Lenivosť je jediná prekážka duchovného rastu. Keď ju premôžeme, prekonáme aj všetky ostatné prekážky. Lenivosť vedie k snahe vyhnúť sa nevyhnutnej strasti, hľadať vždy najľahšie riešenie, únik.. Lenivosť je opak lásky. Lenivosť je prejav entropickej sily v živote každého z nás. Lenivosť je všadepritomná. Lenivosť je napríklad neochota vstúpiť do nových oblastí myslenia a prijať novú, zrelejšiu zodpovednosť aj pri sebe samom. Vrodenú znalosť toho, čo je správne, prehliadame preto, že sme leniví. Naša neochota viesť vnútorný dialóg medzi dobrom a zlom je príčinou hriešnych skutkov. Vnútorný hlas dobra nás nabáda, aby sme si vybrali ťažšiu cestu, ktorá nás stojí skôr viac než menej námahy. Viesť tuto diskusiu znemená vystaviť sa nebezpečenstvu zápasu a strádania. Prvotný hriech existuje, je to naša lenivosť. Lenivosť je tá entropická sila v nás, ktorá nás všetkých zráža a brzdí vo vývoji nášho ducha. Lenivosť má rôzne formy, ktoré nesúvisia s počtom hodín strávených v zamestnaní alebo venovaných starostlivosti o druhých. Jednou z hlavných foriem, ktorými sa lenivosť prejavuje, je strach (http://sk.wikipedia.org/wiki/Strach). Lenivá časť osobnosti, práve tak ako diabol (ktorým možno skutočne je) sa dokáže vynikajúco pretvarovať a nezastaví sa pred ničím. Vlastnú lenivosť dokážeme vždy úspešne zahaliť do najrôznejších racionalizácií, ktoré druhá časť našej osobnosti - tá, ktorá rastie - ešte nedokáže ľahko prehliadnuť, tobôž s nimi bojovať. Ak však lenivosť správne rozpoznáme a priznáme, že v nás je, urobili sme prvý krok k tomu, aby sme sa jej zbavili. Svoju lenivosť si viac uvedomujú ľudia, ktorí sú na vyššom stupni duchovného rastu. Práve tí najmenej leniví z nás najlepšie vedia, v čom zaostávajú. Vo svojom osobnom úsilí o zdokonalenie sebe samého začínam postupne chápať rad vecí novým spôsobom, i keď tieto nové pohľady majú zdanlivo samovoľnú tendenciu mi unikať. Inokedy zahliadnem nové, sľubné a široké myšlienkové cesty, na ktorých však moje kroky akoby samé od seba začínali viaznuť. Obávam sa, že väčšina takých cenných nápadov skutočne zmizne bez povšimnutia a že z týchto sľubných širokých ciest zídem bez toho, že by som vedel, čo urobím. Keď si však uvedomím, že moje kroky viaznu, stimuluje ma to k tomu, aby som primäl moju vôľu zrýchliť tempo práve v smere, ktorému sa chcú vyhnúť. Boj proti entropii nikdy nekončí, všadeprítomnej sile entropie, ktorá nás vrhá späť do detstva, do matkinho lona a do bažín, z ktorých sme vyšli. "

To, že som citoval z Wikipédie, neznamená, že s prezentovaným názorom súhlasím.

Ja s vlastnou lenivosťou nebojujem, dokonca to, že sa mi v danej chvíli nechce niečo robiť, nepokladám za lenivosť - je to pre mňa signál, že moje telo potrebuje relax alebo zregenerovať a idem ponaháňať endorfíny, resp. zaľahnem a dobijem "akumulátor";)