Táto problematika je upravená v zákone č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov. Podľa ustanovenia § 22 ods. 1 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom sa zrušenie manželstva rozvodom spravuje právnym poriadkom štátu, ktorého občanmi sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva právnym poriadkom slovenským. Z citácie uvedeného vyplýva, že rozvodový štátu je premenlivý, t. j. smerodajným je štátne občianstvo v dobe podania návrhu na rozvod manželstva, a nie z doby uzavretia manželstva. Podľa právneho poriadku určeného v zmysle citovanej kolíznej normy, bude potrebné posúdiť, či budú dané týmto právnym poriadkom stanovené dôvody na zrušenie manželstva rozvodom a v prípade splnenia tých podmienok rozhodnúť o jeho zrušení.

V prípade, že by o rozvod žiadali príslušníci štátu, ktorých domovský právny poriadok nepripúšťa rozvod, náš súd by nemal právomoc rozhodnúť, pretože by jeho rozhodnutie nebolo uznané v domovskom štáte manželov. To však neplatí, ak manželia alebo aspoň jeden z nich žije na území Slovenskej republiky dlhší čas. V takomto prípade možno aplikovať ustanovenie § 22 ods. 2 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.

Podľa ustanovenia § 38 ods. 1 tohto zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom, je daná právomoc slovenských súdov, a to aj vtedy, keby nebol na Slovensku miestne príslušný súd. Takáto právna úprava umožňuje občanom štátu, ktorí nemajú všeobecný súd z dôvodu, že trvale žijú v cudzine, vyriešiť si osobné pomery. Ak ani jeden z manželov nie je slovenským občanom, je právomoc slovenských súdov daná v zmysle ustanovenia § 38 ods. 2 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ak: a) má aspoň jeden z manželov tu pobyt a ak sa môže rozhodnutie súdu uznať v domovských štátoch oboch manželov; b) aspoň jeden z manželov má v Slovenskej republike pobyt dlhší čas., (Tento prípad zodpovedá kolíznej úprave uvedenej v ustanoví § 22 ods. 2 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ktorý rozširuje použitie slovenského práva na rozvod manželov cudzincov, príslušníkov štátu, ktorých právny poriadok zrušenie manželstva rozvodom nedovoľuje alebo len za okolností mimoriadne obťažných, avšak manželia alebo aspoň jeden z nich žije na území Slovenskej republiky dlhší čas. Pri splnení tejto podmienky je daná príslušnosť slovenských súdov pre rozvod aj konanie v ostatných manželských veciach, bez iných ďalších podmienok. V týchto prípadoch nie je nutné, aby bolo rozhodnutie uznané aj v domovskom štáte cudzincov.), c) ide o neplatnosť manželstva, ktoré sa má podľa slovenského práva vysloviť i bez návrhu, pokiaľ manželia tu žijú. V tomto prípade musia žiť na území Slovenskej republiky obaja manželia. Ide o také závažné dôvody neplatnosti, ktoré podľa slovenského práva vedú k začatiu konania aj bez návrhu, z úradnej moci (bigamia). Na slovenské hmotné právo sa prihliadne len pri rozhodovaní, či je daná právomoc, inak sa vo veci samej bude postupovať podľa práva, na ktoré odkazuje kolízna norma. Právomoc vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva je upravená aj v nariadení Rady Európskeho spoločenstva č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach. Ustanovenia tohto nariadenia sa uplatnia na všetky členské štáty okrem Dánska. Podľa článku 3 nariadenia majú vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva právomoc súdy členského štátu: a) na ktorého území: majú manželia obvyklý pobyt, alebo manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo má odporca obvyklý pobyt, alebo v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym občanom tohto členského štátu alebo, ak ide o Veľkú Britániu a Írsko, má tam „domicil“, b) ktorého štátnymi občanmi sú obaja manželia alebo, ak ide o Veľkú Britániu a Írsko, ak tam majú obaja manželia svoj „domicil“. Súd, ktorý koná podľa predchádzajúceho ustanovenia, má tiež právomoc konať o vzájomnom návrhu, ak patrí do predmetu úpravy tohto nariadenia.

Co sa týka dieťaťa,pokiaľ je manžel moslim,čo asi je,tak ak chytí dieťa a odvedie ho domov,tak Ti žiadny slovenský sud nepomôže.Otec je v tých krajinách zodpovedný za výchovu dieťaťa a jeho vieru,takže deti patria otcovi a slovenský sud si môže povedať čo chce.

dakujem za odpovede. to viem ze patri otcovi(ale iba tam), vsak som suhlasila s pravom sharia ci ako sa to pise..... teraz by som povedala, ze bohuzial.

dakujem za odpovede. to viem ze patri otcovi(ale iba tam), vsak som suhlasila s pravom sharia ci ako sa to pise..... teraz by som povedala, ze bohuzial.
prepáč, nechcem ťa súdiť...ale toto nikdy nepochopím...:confused::confused::confused:

Iba tam?Dievča,dievča,vyzerá že si stupila do niečoho ani nevieš do čoho.Ved ten tvoj muž môže zajtra vziať dieťa za ruku a odviesť ho do Jemenu a nie je tej sily,ktorá by ho zastavila,pokiaľ to bude chcieť spraviť.

Neviete poradit ze ak by mi slov. sud vydal predbezne opatrenie bolo by to platne aj v anglicku?

Dievča,nepochopila si,čo Ti vravím.Slovenský sud vydá rozhodnutie,ktoré by malo platiť v EU,ale ani na Slovensku,pokiaľ len nie je vyslovený zákaz styku dieťaťa s otcom,by nebol problém,pokiaľ otec s dieťaťom niekde vycestuje.

chlapce vdaka za radu ale nestaci mi: "by malo platiť v EU" :)

Rozhodnutia sslovenskych sudov su bez dalsieho vykonatelne na Slovensku, nakolko je dana vylucna pravomoc sudov. Ak by si chcela mat rozhodnutie vykonatelne v UK, musela by si si nechat uznat rozhodnutie podla predpisov platnych v UK. To by Ti vsak stale nepomohlo v pripade, ze by manzel vzal dieta do Sudanu. Druha vec je tiez uznanie rozsudku o rozvode vydaneho slovenskym sudom v krajinach ako je Sudan...