Ahojte opäť milí poraďáci,
dávam na vedomie, že v priloženom znení možno očakávať vyhlášku v zbierke zákonov. Súbor som nazval 630/2009, pretože neviem pod akým číslom bude vyhláška "zabookovaná". Účinnosť od 15.09.09 a bude platiť pre rok 2010.

Jednou zo zmien sú zrušené pomery ZZ a SZ vo vykurovaní 30:70, 40:60, 50:50 a stanovenie pevného ZZ 60, SZ 40. Nie je to preklep! A viďte ďalšie "zaujímavosti".
Majte sa a príjemné štúdium.

MORHO!!!

Alebo Mor ho ?

Ahojte opäť milí poraďáci,
dávam na vedomie, že v priloženom znení možno očakávať vyhlášku v zbierke zákonov. Súbor som nazval 630/2009, pretože neviem pod akým číslom bude vyhláška "zabookovaná". Účinnosť od 15.09.09 a bude platiť pre rok 2010.

Jednou zo zmien sú zrušené pomery ZZ a SZ vo vykurovaní 30:70, 40:60, 50:50 a stanovenie pevného ZZ 60, SZ 40. Nie je to preklep! A viďte ďalšie "zaujímavosti".
Majte sa a príjemné štúdium.

Ak som správne pochopil, zrušili sa maximálne a minimálne limity v pomere ZZ:SZ. Zrejme sa vlastníci budú môcť dohodnúť podľa §7 ods. 10) vyhlášky aj na pomere 0:100. , toto bude voda na mlyn chytrákom napr. tam, kde väčšinu majú stredové byty. nepríjemné.

Sa dáš, alebo sadáš?

Hoj, mor ho! detvo môjho rodu,
kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu:
a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom:
Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.
Samo Chalupka : Mor ho !

K teplu, energii.

Vyhláška č. 206 / 1991 §7 odsek 9 ukladá meranie ako povinnosť.

(9) Vlastníci alebo správcovia obytných budov sú
povinní inštalovať meradlá8) tepla na vykurovanie u
jednotlivých odberateľov, ak to sústava ústredného vykurovania
umožňuje, po vybavení jednotlivých spotrebičov
regulačným zariadením (§ 8 ods. 5).

poznámka 8) Vodomery a meradlá tepla podľa zákona č. 505 (http://www.porada.sk/t59003-505-tvorba-a-zuctovanie-opravnych-poloziek-k-zasobam.html)/1990 Zb. o metrológii, rozdeľovače vykurovacích nákladov podľa zákona č. 30/1968 Zb.
o štátnom skúšobníctve, odbor výrobkov 484 zariadenia na ústredné vykurovanie a odbor 388 prístroje meracie.

(4) Termíny plnenia jednotlivých ustanovení pre zariadenia
na zásobovanie teplom zriadené a uvedené do
prevádzky pred nadobudnutím účinnosti tejto vyhlášky
sú

g) § 7 ods. 9 do 1. 9. 1995,

(5) Pokiaľ nebude zariadenie na zásobovanie teplom
uvedené do prevádzky po nadobudnutí účinnosti tejto
vyhlášky vybavené meracím a regulačným zariadením,
sú dodávatelia povinní poskytnúť zľavu z ceny dodaného
tepla odberateľom vo výške 30 % z fakturovanej sumy.

Ako dopadol ZÁKON? Ako Štát, ako vlastníci ?

Ak ma pamäť nemýli, tak vyhláška č.206/1991 Zb. bola zrušená v § 43 ods.12 zákona č.70/1998 Z.z a následne ten bol zrušený v § 71ods.1 zakona 656/2004 Z.z. Takže v súčasnej dobe platí iba zákon č. 656/2004 Z.z Tak načo sa dovolávať niečoho, čo už neplati 11 rokov ? Treba sa oprieť o právny stav, ktorý je platný.

Vlastníci alebo správcovia obytných budov sú
povinní inštalovať meradlá8) tepla na vykurovanie u
jednotlivých odberateľov, ak to sústava ústredného vykurovania
umožňuje, po vybavení jednotlivých spotrebičov
regulačným zariadením (§ 8 ods. 5).

Ako to dopadlo? Vlastníci obytných domov, bytové družstva, bytové podniky, atd. na to kašlali. V tej dobe bol počet bytov v osobnom vlastníctve minimálny. Takže nájomníci bytov sa radovali, že v konečnom dôsledku cez FOaU nemusia financovať pomerové meranie v dome.

Štátny úradníci si nerobili ťažkú hlavu, že vlastníci domov povinnosť ignorovali. Povinnosť inštalovať meradlá zrušili. Zároveň zrušili aj štátne dotácie na teplo.

Postupom času narastal počet bytov v osobnom vlastníctve, vlastníkov. Ale narastala aj cena za jeden Gj. Rozdiel, 140 a 750 Sk. za Gj. A vlastníci začali uvažovať o pomerovom meraní tepla v domoch. Nikto im to nemusel nariadiť ako povinnosť.

Keďže sa rozhodli sami, tak si sami schvália spôsob rozdelenia nákladov za teplo. Alebo im má niekto, kto zrušil jednú povinnosť, nariadiť teraz povinnosť ako rozdeliť náklady? Žeby vlastníci bytov nemysleli?

.....
Keďže sa rozhodli sami, tak si sami schvália spôsob rozdelenia nákladov za teplo. Alebo im má niekto, kto zrušil jednú povinnosť, nariadiť teraz povinnosť ako rozdeliť náklady? Žeby vlastníci bytov nemysleli?
No väčšina vlastníkov bytov veru nerozmýšla a ani ich skoro nič nezaujíma. :o

§ 7, odsek (10) Ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodnú podľa osobitného predpisu6)7) inak, rozpočítavanie množstva dodaného tepla na vykurovanie podľa odsekov 2 1 až 9 sa neuplatňuje.


§ 9. odsek (8) Ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodnú podľa osobitného predpisu7) inak, rozpočítavanie množstva dodaného tepla v teplej úžitkovej vode podľa odsekov 2 až 7 sa neuplatňuje.


§ 10, odsek 2, písmeno d) skutočná merná spotreba objektu na celkovú podlahovú plochu v kilowatthodinách na meter štvorcový alebo obostavaný objem v kilowatthodinách na meter kubický bytov, nebytových priestorov a spoločných priestorov,

Prvé dve zmeny umožňujú vlastníkom bytov rozmýšľať. Tretia, vidieť ako sa správa v dome pri odbere a úhrade tepla.

Len aby to už bolo, oficiálne.

§ 7, odsek (10) Ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodnú podľa osobitného predpisu6)7) inak, rozpočítavanie množstva dodaného tepla na vykurovanie podľa odsekov 2 1 až 9 sa neuplatňuje.


§ 9. odsek (8) Ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodnú podľa osobitného predpisu7) inak, rozpočítavanie množstva dodaného tepla v teplej úžitkovej vode podľa odsekov 2 až 7 sa neuplatňuje.


§ 10, odsek 2, písmeno d) skutočná merná spotreba objektu na celkovú podlahovú plochu v kilowatthodinách na meter štvorcový alebo obostavaný objem v kilowatthodinách na meter kubický bytov, nebytových priestorov a spoločných priestorov,

Prvé dve zmeny umožňujú vlastníkom bytov rozmýšľať. Tretia, vidieť ako sa správa v dome pri odbere a úhrade tepla.

Len aby to už bolo, oficiálne.

Prosím pouč ma, lebo som z toho jeleň. Vo vyhláške ktorú priložil peton a má úpravy zelene sú iné údaje v §7 iba malé ale § 9 a 10 vôbec nie sú.
A v tejto vete dotazy priamo v texte
Prvé dve zmeny umožňujú vlastníkom bytov rozmýšľať. ktoré sú to? Tretia,ktorá to je vidieť ako sa správa kto?v dome pri odbere a úhrade tepla.

Ahoj, Zitka. Postupne, od roku 2005 platí vyhláška 630. URSO chystalo zmenu vyhlášky. Boli dva týždne na predloženie pripomienok. Peton, ako zadávateľ predložil vyhlášku 630 v nej zeleným písmom navrhované zmeny URSO.

Neviem koľko bolo pripomienok, ale ja som poslal.

V druhom príspevku Peton predložil zasa vyhlášku 630 a červeným písmom sú napísané zmeny vyhlášky, ktoré by mali platiť od roku 2010.

§ 7, odsek (10) Ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodnú podľa osobitného predpisu6)7) inak, rozpočítavanie množstva dodaného tepla na vykurovanie podľa odsekov 2 1 až 9 sa neuplatňuje.

V tomto § nastala zmena, že ak sa vlastníci dohodnú inak ako je napísané v odsekoch 1 až 9. Príklad: Pomer základnej a spotrebnej zložky 40 : 60, no môžu sa dohodnúť aj na 60 : 40, čo pred tým nebolo možné. Pre byt bez pomerového merania 1,5 násobok priemeru, no môžu aj 2,5 násobok. Jednoducho odsek 1 až 9 môžu spraviť vo spôsobe rozdelenia podľa svojho rozdelenia, no nemusia, môžu sa držať doporučeného spôsobu rozdelenia.

Čo sa týka teplej vody, rozdelenie základnej zložky, 10 % zostáva nezmenené. Ostatné odseky môžu vlastníci prispôsobiť podmienkam svojho domu.

§ 9. odsek (8) Ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodnú podľa osobitného predpisu7) inak, rozpočítavanie množstva dodaného tepla v teplej úžitkovej vode podľa odsekov 2 až 7 sa neuplatňuje.


Rozdelenie nákladov podľa m2 je priemer na jeden m2. Ak si vlastník vydelí svoje náklady na byť priemerom nákladov dostane percentuálnu odchýlku od priemeru.

§ 10, odsek 2, písmeno d) skutočná merná spotreba objektu na celkovú podlahovú plochu v kilowatthodinách na meter štvorcový alebo obostavaný objem v kilowatthodinách na meter kubický bytov, nebytových priestorov a spoločných priestorov,


A potom môže vidieť, či je eskimák, hospodári s teplom efektívne, alebo je masaj.


Prve dve § 7 a § 9.

Tretia § 10.

Ak som správne pochopil, zrušili sa maximálne a minimálne limity v pomere ZZ:SZ. Zrejme sa vlastníci budú môcť dohodnúť podľa §7 ods. 10) vyhlášky aj na pomere 0:100. , toto bude voda na mlyn chytrákom napr. tam, kde väčšinu majú stredové byty. nepríjemné.

To asi nie. Veď § 7 odsek 1 hovorí z.z=60% a s.z. 40% jednoznačne a žiadná alternatíva. či nie?

(1) Ak sú v objekte rozpočítavania zapojené pomerové rozdeľovače tepla rovnakého typu alebo určené meradlá1) tepla rovnakej triedy presnosti na meranie množstva tepla u konečných spotrebiteľov, náklady na množstvo dodaného tepla na vykurovanie sa rozdelia na základnú zložku a spotrebnú zložku. Základná zložka tvorí 60 % a spotrebná zložka 40 % z celkových nákladov na dodané teplo na vykurovanie.

To asi nie. Veď § 7 odsek 1 hovorí z.z=60% a s.z. 40% jednoznačne a žiadná alternatíva. či nie?

(1) Ak sú v objekte rozpočítavania zapojené pomerové rozdeľovače tepla rovnakého typu alebo určené meradlá1) tepla rovnakej triedy presnosti na meranie množstva tepla u konečných spotrebiteľov, náklady na množstvo dodaného tepla na vykurovanie sa rozdelia na základnú zložku a spotrebnú zložku. Základná zložka tvorí 60 % a spotrebná zložka 40 % z celkových nákladov na dodané teplo na vykurovanie.
Ale v rovnakom § prečítaj ods. 10.

Tak ako napísal majkii, Zz. : Sz., 0 : 100, ale rovnako môže byť aj 100 : 0. Prípadne inak dohodnutý pomer. Záleží na vlastníkoch bytov konkrétneho domu ako sa rozhodnú. No, musí to byť v súlade so Zákonom 182/1993, §14. Ak rozhodnutie, dohoda nie je v súlade s uvedeným zákonom, je neplatná.

Rozhodnutie môže byť ovplyvnené tým, ktorý počet bytov v dome prevláda, výhodne a nevýhodné, vnútorné a vonkajšie, menej ochladzované a viac ochladzované. Prípadne ďalšie iné vplyvy na byty. No rozhodnutie je v súlade so zákonom.

Pretože väčšina prehlasovala menšinu, nie pretože rozhodnutie je objektívne, ale preto že sú vo výhode, v dome je viac výhodných bytov. No môže to byť aj opačne, náš prípad.

Ak niekto nie je spokojný s rozhodnutím a je jedno z ktorej skupiny bytov je má právo požiadať súd, aby vo veci rozhodol.

Pokiaľ vlastníci bytov porozmýšľajú, pouvažujú, môžu sa dohodnúť aj bez súdu.

Podstatou pomerového merania je aby sa efektívne využívalo hydraulické vyregulovanie vykurovacieho systému domu, hlavne termostatické hlavice.

Ak je vyregulovanie spravené dobre a funguje na 100 percent. Ak si vlastníci dohodnú Zz. 50 percent, tým znížia efektivitu vyregulovania o 50 percent.

Ak má vyregulovanie v dome fungovať len na 50 percent a splní svoj účel len na 50 percent. Aký majú vlastníci dôvod na to, aby vyregulovanie nebolo využívané v dome na 100 percent?

Takže, vyhláška je už dnešným dňom uverejnená v zbierke a má č. 358/2009. ;)

Takže, vyhláška je už dnešným dňom uverejnená v zbierke a má č. 358/2009. ;)

http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=209180&FileName=zz2009-00358-0209180&Rocnik=2009
Prikladám ... aj keď v pripravovanej "verzii" to bolo v plnej verzii... nakoniec je z toho ... "dopĺňa". :mee:

Elenka, keď sa lepšie prizrieš, tak je to už aj po novom v plnom znení. ;):D Príspevok č. 2.

Elenka, keď sa lepšie prizrieš, tak je to už aj po novom v plnom znení. ;):D Príspevok č. 2.

Peťo dík... som to hľadala aj v takej podobe... ale našla som len "dopĺňam". ;):---

Elenka zrejme mala na mysli to, čo vyšlo v Z.z., teda len zmeny.
Teda treba si to stiahnúť z pr. č. 2 a máme plné znenie aj s opravami.

Paradoxný právny stav, ktorý trval až do novelizácie vyhlášky:

Znenie §7 ods.10 vyhl.č.630/2005 Z.z. (10) Ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodnú podľa osobitného predpisu6) inak, rozpočítavanie množstva dodaného tepla na vykurovanie podľa odsekov 2 až 9 sa neuplatňuje.

Znenie §9 ods.10 vyhl. č.358/2009 Z.z. (10) Ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodnú podľa osobitného predpisu7) inak, rozpočítavanie množstva dodaného tepla na vykurovanie podľa odsekov 1 až 9 sa neuplatňuje.“.

Upozorňoval som URSO na právny nedostatok, právnu vágnosť ustanovenia, chybu v znení ods.10 § 7 vyhl.č.630/5005 Z.z., kde namiesto čísla 1, čim by došlo k neúčinnosti ustanovenia aj v odseku 1 §7 vyhl.č.630/2005 Z.z. a teda by bola možná dispozícia, číže možnosť vlastnej dohody pri rozpočítavaní množstva tepla, bolo napísané číslo 2, čim sa stali pri dohode neúčinné všetky ostatné odseky §7 vyh.č. 630/2005 Z.z., mimo ale odseku 1, takže vlastne nebola možná dispozícia a dohoda vlastníkov bytov pri rozpočítavaní množstva tepla, pretože bolo stále v platnosti ustanovenie odseku 1 §7 vyhl. č.630/2005 Z.z., ktoré ale kogentným spôsobom stanovovalo, že :
" Ak v objekte rozpočítavania sú zabezpečené pomerové rozdeľovače tepla alebo určené meradlá tepla na meranie množstva tepla u konečných spotrebiteľov rovnakej triedy presnosti, náklady na množstvo dodaného tepla na vykurovanie sa rozdelia na základnú zložku a spotrebnú zložku. Základná zložka tvorí 40 % a spotrebná 60 % z celkových nákladov na dodané teplo na vykurovanie. Ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu6) dohodnú, môže byť základná zložka minimálne 30 % a maximálne 50 % a spotrebná zložka minimálne 50 % a maximálne 70 % z celkových nákladov na dodané teplo na vykurovanie.
Tým vlastne bola možná dispozícia iba v rámci dispozície kogentného ustanovenia odseku 1. § 7 vyhl.č.630/2005 Z.z.

Z dopisu adresovanému URSO :

Prosil by som Vás o Vaše vyjadrenie k nasledujúcemu problému : V § 7ods.10 vyhlášky 630/2005 Z.z je stanovené: " Ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodnú podľa osobitného predpisu6) inak, rozpočítavanie množstva dodaného tepla na vykurovanie podľa odsekov 2 až 9 sa neuplatňuje.“
Ostáva teda ale v platnosti ustanovenie ods.1 § 7, ktoré stanovuje: " Ak v objekte rozpočítavania sú zabezpečené pomerové rozdeľovače tepla alebo určené meradlá tepla na meranie množstva tepla u konečných spotrebiteľov rovnakej triedy presnosti, náklady na množstvo dodaného tepla na vykurovanie sa rozdelia na základnú zložku a spotrebnú zložku. Základná zložka tvorí 40 % a spotrebná 60 % z celkových nákladov na dodané teplo na vykurovanie. Ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu6) dohodnú, môže byť základná zložka minimálne 30 % a maximálne 50 % a spotrebná zložka minimálne 50 % a maximálne 70 % z celkových nákladov na dodané teplo na vykurovanie.
Takže, ak správne chápem gramatický, logický a systematický výklad ustanovenia § 7 uvedenej vyhlášky, v ods.10 je daná dispozícia, že vlastníci bytov sa podľa zákona č.182/1993 Z.z môžu dohodnúť inak a to tak, ako je stanovené v ods.1 § 7 vyhlášky 630/2005 Z.z. a teda nasledovným spôsobom :
Ak v objekte rozpočítavania sú zabezpečené pomerové rozdeľovače tepla alebo určené meradlá tepla na meranie množstva tepla u konečných spotrebiteľov rovnakej triedy presnosti, náklady na množstvo dodaného tepla na vykurovanie sa rozdelia na základnú zložku a spotrebnú zložku. Základná zložka tvorí 40 % a spotrebná 60 % z celkových nákladov na dodané teplo na vykurovanie. Ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu6) dohodnú, môže byť základná zložka minimálne 30 % a maximálne 50 % a spotrebná zložka minimálne 50 % a maximálne 70 % z celkových nákladov na dodané teplo na vykurovanie.Takže ustanovenie stanovene v ods.10 § 7 vyhlášky 630/2005 Z.z. iba zdôrazňuje, že to, čo je stanovene v ods.1 v 3 vete naozaj platí ?
Mne to pripadá ako pravidlo, ktoré hovorí : čl. 1. Riaditeľ ma vždy pravdu. čl.2. Ak riaditeľ nemá pravdu, tak platí čl. číslo 1.
Budem rad, ak mi vysvetlite výklad Vašej vyhlášky, aká je to vlastne dispozícia v danom ustanovení, ktorá smeruje ku kogentnému ustanoveniu.
Prajem Vám pekný deň a ďakujem Vám za Vašu ochotu.

Odpoveď URSO:
Ako správne usudzujete, tak vlastníci sa môžu dohodnúť na výške základnej zložky medzi hodnotami 30% až 50 % tzn., že spotrebná zložka je potom od 70 % do 50 %. Ale na všetkom ostatnom sa môžu vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodnúť. Do toho patria koeficienty nepriaznivej polohy a individuálne vykurovanie, výpočet náhradných údajov pri poruche alebo pri odmietnutí sprístupniť byt.
Ak si precitáte odsek 1 § 7 vyhlášky, nie je v ňom ani napísané, ako sa ma rozpočítať základná zložka ako spotrebná, čo vytvára dostatočný priestorna vytvorenie pravidiel podľa predstav väčšiny vlastníkov.S pozdravom jasenak

A zrazu zmena po novelizovaní vyhlášky č. 630/2005 Z.z. sa to vo vyhl. č. 358/2009 Z.z potichu opravilo a odstránila sa právna vágnosť daného ustanovenia, aj keď URSO tvrdilo niečo iné a trvalo mu to 4 roky, než sa odstránil jeden jeho právny nezmysel. Paradoxom všetkého ale je, že všetky dohody o inom rozpočítavaní množstva tepla podľa vyhl. č. 630/2005 Z.z. boli doteraz vlastne právne neplatne, pretože aj keď je zákon vágny, musia sa podľa neho riadiť upravované právne skutočnosti počas jeho platnosti.

Odpoveď URSO je v poriadku. Takže 30 % základná zložka. Odsek 2, rozdelenie základnej zložky je možné na základe odseku 10, § 7, zmeniť podľa rozhodnutia vlastníkov bytov. Vlastníci sa môžu dohodnúť, že 10 % základnej zložky sa rozdelí podľa m2 a 90 % podľa PRVN. Súčet všetkých položiek rozdelenia základnej zložky musí byť 30 % Nákladov domu. A to zodpovedá odseku1, § 7, vyhlášky 630/2005.

A vo vyhláške 358/2009 je to ešte vylepšené. § 7, Odsek 1 až 9 sa neuplatnujú, ak sa vlastnici dohodnú inak. Takže teraz si môžu vlastníci spraviť také rozdelenie nákladov, aké vyhovuje ich konkrétnemu domu.

Známe je ľudové porekadlo " Tri razy meraj a raz rež ", možno ho ale aplikovať aj do tejto podoby " Tri razy čítaj a raz píš. " Potom možno aj pochopiš.

Sito, ja vyhlasku 630/2005 ovladam, ale budem rad, ak mi zdovodnis pravne tu sankciu, o ktorej tvrdis, ze z pravneho hladiska je v poriadku v zmysle naseho pravneho poriadku. Budem iba rad, ak sa nieco priucim. Myslim tym ale pravne zdovodnenie.

Myslím, že vyhlášku 630/2005 si neovládal a ani neovládaš! Inak by si sa nepýtal na takú jasnú vec.

Prosil by som Vás o Vaše vyjadrenie k nasledujúcemu problému : V § 7ods.10 vyhlášky 630/2005 Z.z je stanovené: " Ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodnú podľa osobitného predpisu6) inak, rozpočítavanie množstva dodaného tepla na vykurovanie podľa odsekov 2 až 9 sa neuplatňuje.“
Ostáva teda ale v platnosti ustanovenie ods.1 § 7, ktoré stanovuje: " Ak v objekte rozpočítavania sú zabezpečené pomerové rozdeľovače tepla alebo určené meradlá tepla na meranie množstva tepla u konečných spotrebiteľov rovnakej triedy presnosti, náklady na množstvo dodaného tepla na vykurovanie sa rozdelia na základnú zložku a spotrebnú zložku. Základná zložka tvorí 40 % a spotrebná 60 % z celkových nákladov na dodané teplo na vykurovanie. Ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu6) dohodnú, môže byť základná zložka minimálne 30 % a maximálne 50 % a spotrebná zložka minimálne 50 % a maximálne 70 % z celkových nákladov na dodané teplo na vykurovanie.
Takže, ak správne chápem gramatický, logický a systematický výklad ustanovenia § 7 uvedenej vyhlášky, v ods.10 je daná dispozícia, že vlastníci bytov sa podľa zákona č.182/1993 Z.z môžu dohodnúť inak a to tak, ako je stanovené v ods.1 § 7 vyhlášky 630/2005 Z.z. a teda nasledovným spôsobom :
Ak v objekte rozpočítavania sú zabezpečené pomerové rozdeľovače tepla alebo určené meradlá tepla na meranie množstva tepla u konečných spotrebiteľov rovnakej triedy presnosti, náklady na množstvo dodaného tepla na vykurovanie sa rozdelia na základnú zložku a spotrebnú zložku. Základná zložka tvorí 40 % a spotrebná 60 % z celkových nákladov na dodané teplo na vykurovanie. Ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu6) dohodnú, môže byť základná zložka minimálne 30 % a maximálne 50 % a spotrebná zložka minimálne 50 % a maximálne 70 % z celkových nákladov na dodané teplo na vykurovanie.Takže ustanovenie stanovene v ods.10 § 7 vyhlášky 630/2005 Z.z. iba zdôrazňuje, že to, čo je stanovene v ods.1 v 3 vete naozaj platí ?
Mne to pripadá ako pravidlo, ktoré hovorí : čl. 1. Riaditeľ ma vždy pravdu. čl.2. Ak riaditeľ nemá pravdu, tak platí čl. číslo 1.
Budem rad, ak mi vysvetlite výklad Vašej vyhlášky, aká je to vlastne dispozícia v danom ustanovení, ktorá smeruje ku kogentnému ustanoveniu.
Prajem Vám pekný deň a ďakujem Vám za Vašu ochotu.

URSO ti odpovedalo, ochotne a jasne.

Odpoveď URSO:
Ako správne usudzujete, tak vlastníci sa môžu dohodnúť na výške základnej zložky medzi hodnotami 30% až 50 % tzn., že spotrebná zložka je potom od 70 % do 50 %. Ale na všetkom ostatnom sa môžu vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodnúť. Do toho patria koeficienty nepriaznivej polohy a individuálne vykurovanie, výpočet náhradných údajov pri poruche alebo pri odmietnutí sprístupniť byt.

Ak si precitáte odsek 1 § 7 vyhlášky, nie je v ňom ani napísané, ako sa ma rozpočítať základná zložka ako spotrebná, čo vytvára dostatočný priestorna vytvorenie pravidiel podľa predstav väčšiny vlastníkov.S pozdravom jasenak


Ty si nepochopil ani 630 a nechápeš ani 358. V 358 URSO doporučuje ako by si mali vlastníci rozdeliť náklady za teplo, ale v § 7 odsek 10, URSO hovorí, je to váš majetok, vlastníkov bytov, Rozdelte si úhradu nákladov tak ako vyhovuje vašemu domu a vám vlastníkom tepla, ktoré ste si kúpili od výrobcu, prípadne dodávateľa tepla. V odseku 1 až 9, § 7 Vám len doporučujeme, ako si môžete náklady rozdeliť.

Ak to nevidíš, tak čítaj, čítaj, čítaj a čítaj.


Čítanie a chápanie sú dve rozdielne veci. Ale spolu dávajú zmysel. Nebalamúť vlastníkov bytov.

Diskutovať s niekým o výklade právnych noriem, kto neovladá ani minimálne základy práva, je to isté, ako keď diskutuje moslim o islame s niekým, kto o islame nič nevie, ale snaži sa islam vykladať moslimovi. Je to naprostá a zbytočná stráta času. Z grafologie je známe, že veľmi veľké písmo použivajú ľudia najmä samoľúbi, ktorí preceňujú svoje schopnosti. Je to pravda? Lepšie, ako veľkosť písma, je používať argumenty. A v práve právne argumenty. A na záver, ja mám ešte dobrý zrak a monitor mám 22 palcový.

Poraďáci, vo vyhláške 358/2009, §7, odsek 1 URSO určilo základnú zložku 60 %. V odseku 2 jej spôsob rozdelenia.

Vždy som tvrdil a aj tvrdím, že ak rozdelenie časti nákladov za teplo podľa m2 nemá opodstatnenie, tak znehodnocuje výsledok pomerového merania tepla v dome.

To, čo navrhol URSO je hlúposť, ktorú si môžu vlastníci schváliť. Ale, ak prídu na to, že to je hlúposť a nesúhlasia s ňou, majú právo a povinnosť porozmýšľať, navrhnúť a schváliť lepší spôsob využitia pomerového merania tepla v dome a rozdelenia nákladov na jednotlivé byty podľa PRVN.

Rozmýšľať sa oplatí.

Sledujem túto tému a zaujímalo by ma:

Ak si vlastníci odsúhlasia, že aj od roku 2010 bude teplo na vykurovanie rozúčtované doterajším spôsobom, teda podľa nezmeneného doporučenia 630/2005 (napr. ZZ 40%, SZ 60% s prihliadnutým na polohu miestností), bude to v súlade zo zmenami 358/2009, teda podľa §7 ods.. 10?

Podľa mňa áno, aký je Váš názor?

Sledujem túto tému a zaujímalo by ma:

Ak si vlastníci odsúhlasia, že aj od roku 2010 bude teplo na vykurovanie rozúčtované doterajším spôsobom, teda podľa nezmeneného doporučenia 630/2005 (napr. ZZ 40%, SZ 60% s prihliadnutým na polohu miestností), bude to v súlade zo zmenami 358/2009, teda podľa §7 ods.. 10?

Podľa mňa áno, aký je Váš názor?

Môj názor ... vždy bude rozhodujúce uznesenie vlastníkov bytov. Vyhláška ostáva je v doporučeniach.

Sledujem túto tému a zaujímalo by ma:

Ak si vlastníci odsúhlasia, že aj od roku 2010 bude teplo na vykurovanie rozúčtované doterajším spôsobom, teda podľa nezmeneného doporučenia 630/2005 (napr. ZZ 40%, SZ 60% s prihliadnutým na polohu miestností), bude to v súlade zo zmenami 358/2009, teda podľa §7 ods.. 10?

Podľa mňa áno, aký je Váš názor?



Môj názor ... vždy bude rozhodujúce uznesenie vlastníkov bytov. Vyhláška ostáva je v doporučeniach.



Lotarka, p. Navrátilová, poraďáci. Vyhláška 630/2005 čiastočne vlastníkov bytov pri rozdelení nákladov za teplo obmedzovala. No vyhláška 358/2009 dáva vlastníkom bytov neobmedzenú možnosť využiť hydraulické vyregulovanie domu na základe pomerového merania tepla v dome, PRVN, aby bol dom, byty, miestnosti v čo najrovnomernejšej miere. Teda, aby bola percentuálna odchýlka od priemeru v jednotlivých bytov v dohodnutých limitoch, no nemusí. Ale byty, ktoré nedodržujú dohodnuté limity, by mali nedokurovanie a prekurovanie bytov poznať na úhrade podielu z nákladov za teplo v dome pri úhrade za ich byt.

V ďalšom príspevku predkladám tri spôsoby rozdelenia nákladov. 1. Základné rozdelenie. 2. Kombinované rozdelenie. 3. Kombinované, účelné rozdelenie.

V druhom rozdelení sú dva spôsoby, ktoré nebolo možné podľa vyhlášky 630/2005 spraviť.

V tretom je ten istý spôsob dva krát, ale bytom, ktoré nedodržali dohodnuté limity sú dane spotrebované jednotky v dohodnutých limitoch.

Čo sa týka súborov čísel, treba si všimnúť prvé a posledné číslo, dodatočne aj ostatné.

Podstatné si je všímať percentuálnu odchýlku, tá vyjadruje odklon jednotlivých bytov od pôvodného rozdelenia nákladov podľa m2 na jednotlivé byty v dome.

Vyhláška URSO, ako rozdeliť podľa nej náklady za teplo?

Ak nie je v dome pomerové meranie tepla, náklady sa rozdeľujú podľa majetkového podielu, úžitkovej plochy bytu. Teda rovnakou sumou na jeden m2, priemerom.

Ak chce obytný dom znížiť spotrebu tepla, musí spraviť vyregulovanie vykurovacieho systému, namontovať pomerové meranie tepla, zamedziť úniku tepla z domu a schváliť objektívny spôsob rozdelenia nákladov, aby boli uvedené veci efektívne využívané v prospech domu.

Keď sme uvedené veci nemali, dom mál najväčšiu spotrebu tepla 1 776 Gj. Po ich obstaraní, čo sa týka úniku tepla, len čiastočne, zateplenie obvodového plášťa domu, nie všetky okná vymenené, najmenšia spotreba je 616 Gj. Teda rozdiel 1 160 Gj. v prospech domu. Dom, ako celok dokázal znížiť spotrebu o 65 percent. Ako sa na znížení podieľali jednotlivé byty?

Ak je v dome pomerové meranie tepla, tak podľa jeho výsledku.

Odparovacie prístroje pomerového merania majú stupnicu a na stupnici počet dielikov. Elektronické, digitálne majú displej, zobrazujú jednotky, počet jednotiek.

Elektronické prístroje sú na radiátoroch na rovnakom mieste, bez rozdielu ich výkonu, veľkosti. Čím viac jednotiek prístroj zaznamená, namerá, tým viac tepla dodá radiátor do miestnosti. Teoreticky, prakticky treba počet jednotiek upraviť podľa výkonu, veľkosti radiátorov, minimálne. Tuto úpravu zabezpečí dodávateľ pomerového merania, koeficientmi výkonu radiátorov, základné rozdelenie. Upravené jednotky sú základom pre ďalšiu možnú úpravu, až ku konečnému stavu jednotiek.

Dom má 42 bytov. Keď boli náklady rozdelené podľa m2, 28 bytov malo rovnakú úhradu nákladov a 14 bytov malo vyššiu úhradu, 14 bytov má väčšiu plochu bytov.

Pri rozdelení podľa pomerového merania bude poradie bytov podľa počtu jednotiek, bez rozdielu veľkosti bytov.

Poradie počtu jednotiek podľa počtu jednotiek v jednotlivých bytoch.

11 641; 9 032; 8 730; 6 565; 6 369; 6 130; 5 832; 5 606; 5 323; 5 239; 5 230; 4 821; 4 811; 4 808; 4 737; 4 680; 4 437; 4 173; 4 136; 4 063; 3 922; 3 663; 3 534; 3 349; 3 325; 3 043; 3 000; 2 849; 2 791; 2 440; 2 353; 2 193; 2 173; 2 031; 1 950; 1 614; 1 313; 1 275; 1 240; 945; 896; 50. Spolu 166 310 jednotiek na základné rozdelenie.

Spotreba domu bola 872,4 Gj. Podiel na jednu jednotku je 0,0052456256 Gj. Ak vynásobíme počet jednotiek jednotlivých bytov dostaneme podiel zo spotreby Gj. domu, pripadajúci na jednotlivé byty.

Poradie: Počet Gj. pripadajúci na jednotlivé byty podľa jednotiek základného rozdelenia.

61,06; 47,38; 45,79; 34,44; 33,41; 32,16; 30,59; 29,40; 27,92; 27,48; 27,43; 25,29; 25,24; 25,22; 24,85; 24,55; 23,27; 21,89; 21,69; 21,31; 20,57; 19,22; 18,54; 17,57; 17,44; 15,96; 15,74; 14,95; 14,64; 12,80; 12,34; 11,50; 11,40; 10,65; 10,23; 8,47; 6,89; 6,69; 6,51; 4,96; 4,70; 0,26. Spolu 872,4 Gj.

Náklady, reálna cena za jeden Gj. bola 571,5276 Sk. Ak pripadajúci podiel Gj. na jednotlivé byty vynásobíme reálnou cenou za jeden Gj. dostaneme podiel úhrady nákladov jednotlivých bytov z nákladov domu.

Poradie: Podiel úhrady jednotlivých bytov z nákladov domu

34 900; 27 077; 26 172; 19 683; 19 095; 18 378; 17 486; 16 806; 15 957; 15 708; 15 679; 14 452; 14 423; 14 415; 14 201; 14 032; 13 301; 12 510; 12 399; 12 180; 11 759; 10 982; 10 594; 10 042; 9 969; 9 123; 8 995; 8 542; 8 368; 7 314; 7 053; 6 574; 6 514; 6 089; 5 847; 4 839; 3 936; 3 822; 3 718; 2 833; 2 685; 149. Spolu 498 601 Sk.


Poradie: Percentuálna odchýlka od priemeru. Jednotiek základného rozdelenia, pripadajúcej spotreby Gj. a pripadajúcej úhrady nákladov za teplo na jednotlivé byty.

205%; 137%; 129%; 72%; 67%; 61%; 53%; 47%; 40%; 37%; 26%; 23%; 23%; 13%; 13%; 11%; 9%; 8%; 4%; 3%; -4%; -4%; -12%; -13%; -17%; -21%; -28%; -33%; -34%; -36%; -38%; -42%; -43%; -47%; -54%; -58%; -66%; -67%; -67%; -78%; -79%; -99%.

Dodávateľ tepla zohrieva vykurovaciu vodu pri vonkajšej teplote, vždy tak, aby bolo možné v byte dosiahnuť teplotu maximálne 23 °C. Ak niekto prekročí odchýlku do plusu o 15 % požaduje teplotu v byte 23 °C. Ak je to viac, tak už byt s teplom plytvá.

Keď dom znížil spotrebu o - 65 %, maximálne zníženie bytu od priemeru na jeho byt by malo byť tiež len o - 65 %. Ak majú niektoré byty zníženie pod - 65 %, vykurujú byty pod hranicou zníženia domu. Teoreticky pod 20 °C. Dá sa povedať, posledný byt nekúril, ale keď bolo vonku mínus, byt mal plus.

Podľa mňa by mal byť počet pre základné rozdelenie, ešte upravený tak, aby bola zohľadnená plocha bytov, ochladzovaná plocha bytov, vzdialenosť bytov o fakturačného merača, vykurovanie stúpačkami, rovnomerné vykurovanie, prekurovanie, nedokurovanie bytov a priemerné náklady na jeden m2 vo vonkajších a vnútorných bytov by mali byť rovnaké.

To je moja teória, nikto s ňou nemusí súhlasiť, ale môže.

Ja nesúhlasím, ale ostatní môžu.

Na základe pomeru úhrady maximálnej v byte 34 900 Sk. a minimálnej 149 Sk. Teda maximálna úhrada je od minimálnej 234 krát vyššia. Preto niekto pomenoval prístroje pomerového merania: Pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov. Na základe toho dodávateľ prístrojov navrhol pomer rozdelenia nákladov 30 % podľa m2 a 70 % podľa výsledku PRVN. URSO prišlo až potom s vyhláškou, ktorá stále umožňuje až 50 % podľa m2 a 50 % podľa PRVN.

Aký to má prínos, dopad na dom a jednotlivé byty?

Počet jednotiek sa nezmení, ale pripadajúci počet Gj., nákladov v Sk. a percentuálna odchýlka jednotlivých bytov áno.

Teda skúsime podľa platnej vyhlášky 630. Podľa m2 50 % a 50 % podľa PRVN.

Poradie: Počet Gj. pripadajúci na jednotlivé byty podľa jednotiek základného rozdelenia.

40,53; 33,69; 32,90; 27,22; 26,71; 26,08; 25,30; 24,87; 24,70; 23,96; 23,80; 23,78; 23,74; 23,58; 22,79; 22,61; 22,28; 21,81; 20,94; 20,85; 20,43; 20,29; 19,61; 19,14; 18,78; 18,72; 18,63; 18,48; 17,87; 16,40; 16,27; 16,17; 15,75; 15,70; 15,33; 14,23; 13,64; 13,51; 13,44; 13,34; 13,25; 11,29. Spolu 872,4 Gj.

Poradie: Podiel úhrady jednotlivých bytov z nákladov domu
23 165; 19 254; 18 801; 15 557; 15 263; 14 904; 14 458; 14 216; 14 118; 13 694; 13 603; 13 588; 13 569; 13 478; 13 027; 12 923; 12 731; 12 467; 11 970; 11 915; 11 674; 11 595; 11 206; 10 939; 10 736; 10 699; 10 648; 10 561; 10 212; 9 372; 9 300; 9 242; 9 002; 8 972; 8 760; 8 134; 7 794; 7 719; 7 683; 7 626; 7 574; 6 451. Spolu 498 601 Sk.

Poradie: Percentuálna odchýlka od priemeru. Jednotiek základného rozdelenia, pripadajúcej spotreby Gj. a pripadajúcej úhrady nákladov za teplo na jednotlivé byty.

103%; 68% 64%; 36%; 34%; 30%; 26%; 24%; 20%; 19%; 13%; 11%; 11%; 7%; 7%; 6%; 5%; 4%; 2%; 1%; -2%; -2%; -6%; -6%; -8%; -11%; -14%; -17%; -17%; -18%; -19%; -21%; -22%; -23%; -27%; -29%; -33%; -33%; -34%; -39%; -39%; -49%.

Odchýlka ukazuje, že je to správne rozhodnutie. Posledný byt podľa základného rozdelenia ušetril -99 % svojho priemeru na byt. Vlastníci schválili 50 % podľa m2, takže -99 % plus 50 % = -49 %. Pri tomto spôsobe rozdelenia nákladov posledný byt ušetril len 49 % z rozdelenia nákladov podľa m2, teda priemeru bytu v dome. Ale zároveň, prvý byt má znížene prekročenie priemeru z 205 % na 103 %, takže spôsob mu znížil úhradu za plytvanie o 102 %.

V Sk. Prvý byt, 34 900 – 23 165 = 11 735 Sk. ktoré neuhradí. Priemer na jeho byt je 11 430 Sk. Posledný byt, 6 451 – 149 = 6 302 Sk. ktoré zaplatí na viac. Priemer na jeho byt je 12 754 Sk.

V Gj. Prvý byt, 61,06 – 40,53 = 20,53 Gj. ktoré pripadajú na byt, že ich nespotreboval. Priemer na jeho byt je 20,00 Gj. Posledný byt, 12,19 – 0,26 = 11,93 Gj. ktoré pripadajú na byt, že ich spotreboval. Priemer na jeho byt je 22,32 Gj.

Prvý minul, nezaplatil. Druhý neminul, zaplatil. Mne to nedáva zmysel, no ak si väčšina schváli taký spôsob rozdelenia nákladov, tak jej to dáva zmysel, ale aj tak je to nezmysel. Možno ten, čo nekúril začne kúriť, možno. Ale isto neprestane kúriť ten, čo s teplom plytvá. Čo s toho vyplýva, že spotreba domu sa bude skôr zvyšovať ako znižovať.

Ak by bol schválený návrh vyhlášky URSO, bolo by 68,45 % nákladov domu rozdelených podľa m2. To je 341 292 Sk. Zbytok 31,55 % by bol rozdelený podľa PRVN. To je 157 309 Sk.

Poradie: Počet Gj. pripadajúci na jednotlivé byty podľa spôsobu rozdelenia.

32,96; 28,64; 28,14; 24,56; 24,23; 23,93; 23,84; 23,34; 23,25; 23,24; 23,11; 22,97; 22,62; 22,50; 22,36; 22,00; 21,65; 21,44; 21,12; 20,60; 20,53; 20,31; 20,18; 19,99; 19,89; 19,75; 19,23; 19,19; 18,65; 18,50; 17,73; 17,58; 17,32; 17,29; 17,05; 16,84; 16,76; 16,36; 15,86; 15,80; 15,74; 15,36. Spolu 872,4 Gj.

Poradie: Podiel úhrady jednotlivých bytov z nákladov domu

18 835; 16 367; 16 081; 14 034; 13 849; 13 677; 13 622; 13 341; 13 290; 13 280; 13 210; 13 126; 12 926; 12 858; 12 780; 12 573; 12 372; 12 251; 12 072; 11 771; 11 736; 11 608; 11 534; 11 425; 11 370; 11 289; 10 992; 10 969; 10 662; 10 575; 10 132; 10 049; 9 898; 9 879; 9 745; 9 624; 9 577; 9 351; 9 066; 9 030; 8 997; 8 777. Spolu 498 601 Sk.

Poradie: Percentuálna odchýlka od priemeru. Jednotiek základného rozdelenia, pripadajúcej spotreby Gj. a pripadajúcej úhrady nákladov za teplo na jednotlivé byty.

65%; 43%; 41%; 23%; 21%; 19%; 17%; 15%; 12%; 12%; 8%; 7%; 7%; 4%; 4%; 4%; 3%; 3%; 1%; 1%; -1%; -1%; -4%; -4%; -5%; -7%; -9%; -10%; -11%; -11%; -12%; -13%; -14%; -15%; -17%; -18%; -21%; -21%; -21%; -25%; -25%; -31%.

V prípade, že by sa vlastníci dohodli na aj doporučenom spôsobe rozdelenia nákladov: Každý si môže kúriť ako chce, zaznamenať jednotky na prístrojoch pomerového merania sú neobmedzené, no úhrada nákladov nesmie prekročiť priemerné náklady na byt o 40 %. Tak podľa m2 by sa muselo rozdeliť 80,52 %. To je 401 474 Sk. Podľa PRVN by sa rozdelilo 19,48 %. To je 97 127 Sk.

Poradie: Počet Gj. pripadajúci na jednotlivé byty podľa spôsobu rozdelenia.

28,00; 25,33; 25,02; 23,31; 22,89; 22,88; 22,81; 22,81; 22,61; 22,50; 22,37; 22,12; 22,06; 21,83; 21,58; 21,54; 21,46; 21,08; 21,02; 20,89; 20,88; 20,82; 20,37; 20,33; 20,11; 19,96; 19,85; 19,53; 19,50; 19,17; 18,93; 18,88; 18,60; 18,51; 18,34; 18,32; 18,18; 18,02; 17,75; 17,45; 17,41; 17,37. Spolu 872,4 Gj.

Poradie: Podiel úhrady jednotlivých bytov z nákladov domu

16 002; 14 478; 14 302; 13 324; 13 085; 13 079; 13 038; 13 036; 12 923; 12 860; 12 784; 12 642; 12 610; 12 477; 12 333; 12 312; 12 264; 12 047; 12 012; 11 937; 11 933; 11 899; 11 641; 11 619; 11 494; 11 408; 11 343; 11 160; 11 146; 10 956; 10 821; 10 792; 10 629; 10 578; 10 484; 10 473; 10 390; 10 298; 10 146; 9 970; 9 948; 9 928. Spolu 498 601 Sk.

Poradie: Percentuálna odchýlka od priemeru. Jednotiek základného rozdelenia, pripadajúcej spotreby Gj. a pripadajúcej úhrady nákladov za teplo na jednotlivé byty.

40%; 27%; 25%; 14%; 13%; 12%; 10%; 9%; 8%; 7%; 5%; 4%; 4%; 3%; 3%; 2%; 2%; 2%; 1%; 1%; -1%; -1%; -2%; -2%; -3%; -4%; -6%; -6%; -7%; -7%; -7%; -8%; -8%; -9%; -11%; -11%; -13%; -13%; -13%; -15%; -15%; -19%.

Stále tvrdím, že ak sa má pomerové meranie tepla v dome využívať takýmto spôsobom, tak PRVN sú PODVOD.

Zopakujem:
Podľa mňa by mal byť počet pre základné rozdelenie, ešte upravený tak, aby bola zohľadnená plocha bytov, ochladzovaná plocha bytov, vzdialenosť bytov o fakturačného merača, vykurovanie stúpačkami, rovnomerné vykurovanie, prekurovanie, nedokurovanie bytov a priemerné náklady na jeden m2 vo vonkajších a vnútorných bytov by mali byť rovnaké.

Ak sa zohľadnia uvedené veci v spôsobe rozdelenia, tak počet jednotiek na konečné rozdelenie nákladov bude v jednotlivých bytoch takýto:

12 671; 7 373; 7 067; 6 136; 5 822; 5 732; 5 657; 5 499; 5 390; 5 042; 4 816; 4 765; 4 763; 4 470; 4 358; 4 122; 3 960; 3 817; 3 431; 3 387; 3 271; 2 855; 2 795; 2 775; 2 745; 2 616; 2 313; 2 188; 2 159; 2 094; 2 074; 2 070; 1 912; 1 840; 1 832; 1 598; 1 506; 1 415; 1 398; 1 361; 1 231; 1 081. SPOLU 153 409 jednotiek na konečné rozdelenie..

Poradie: Počet Gj. pripadajúci na jednotlivé byty podľa spôsobu rozdelenia.

71,12; 41,53; 39,82; 34,67; 32,92; 32,41; 31,99; 31,07; 30,46; 28,52; 27,26; 26,97; 26,96; 25,32; 24,74; 23,42; 22,48; 21,68; 19,56; 19,31; 18,63; 16,35; 15,97; 15,86; 15,73; 15,01; 13,28; 12,58; 12,42; 12,06; 11,98; 11,96; 11,04; 10,63; 10,63; 9,28; 8,77; 8,26; 8,16; 7,96; 7,23; 6,40. Spolu 872,4 Gj.

Poradie: Podiel úhrady jednotlivých bytov z nákladov domu

40 648; 23 737; 22 761; 19 812; 18 813; 18 525; 18 284; 17 757; 17 407; 16 299; 15 577; 15 412; 15 409; 14 471; 14 139; 13 386; 12 846; 12 388; 11 181; 11 038; 10 646; 9 342; 9 127; 9 062; 8 991; 8 580; 7 590; 7 191; 7 097; 6 890; 6 849; 6 837; 6 309; 6 078; 6 077; 5 305; 5 014; 4 721; 4 666; 4 549; 4 133; 3 656. Spolu 498 601

Poradie: Percentuálna odchýlka od priemeru. Jednotiek základného rozdelenia, pripadajúcej spotreby Gj. a pripadajúcej úhrady nákladov za teplo na jednotlivé byty.

256%; 108%; 99%; 55%; 55%; 52%; 48%; 45%; 43%; 43%; 36%; 35%; 35%; 27%; 12%; 11%; 8%; 5%; -7%; -12%; -13%; -20%; -21%; -27%; -29%; -33%; -34%; -37%; -38%; -40%; -45%; -46%; -46%; -47%; -52%; -54%; -56%; -59%; -59%; -60%; -64%; -68%.

Z percentuálnej odchýlky je vidieť, že 18 bytov, červených ma podiel svojich nákladov nadpriemer.

Z uvedených podkladov domu a osobných údajov je možné vypracovať šablónu úhrady nákladov na jednotlivé byty. Spätne sa dá napočítať z akejkoľvek spotreby Gj., do budúcna kWh, aký počet zaznamenaných jednotiek má byť na jednotlivých prístrojoch, aby rozdelenie bolo podľa šablóny.

V priebehu roka je možné na konci každého mesiaca, podľa spotreby Gj. oznámiť aký stav zaznamenaných jednotiek má byť na prístrojoch pomerového merania. Každý sa môže, ale nemusí prispôsobiť stavu jednotiek podľa šablóny rozdelenia. Na konci roka to spôsob rozdelenia každému zohľadní.

Ak uvedeným 18 bytom zmeníme ich počet jednotiek podľa šablóny, tak nastanú zmeny. Keď je menej jednotiek je menej spotrebovaného tepla, teda aj nákladov.

Po tejto zmene je počet jednotiek na konečné rozdelenie nákladov na jednotlivé byty takýto:

4 003; 3 936; 3 936; 3 862; 3 855; 3 844; 3 694; 3 606; 3 521; 3 505; 3 461; 3 382; 3 377; 3 340; 3 317; 3 310; 2 969; 2 915; 2 878; 2 863; 2 651; 2 612; 2 587; 2 362; 2 162; 2 003; 1 987; 1 930; 1 923; 1 910; 1 792; 1 696; 1 652; 1 509; 1 412; 1 319; 1 299; 1 284; 1 279; 1 202; 1 192; 1 102. Spolu 108 441 jednotiek na konečné rozdelenie.

Poradie: Počet Gj. pripadajúci na jednotlivé byty podľa spôsobu rozdelenia.

24,82; 24,41; 24,41; 23,96; 23,88; 23,84; 22,93; 22,36; 21,84; 21,74; 21,47; 20,99; 20,95; 20,73; 20,59; 20,54; 18,45; 18,16; 17,90; 17,84; 16,54; 16,27; 16,15; 14,74; 13,51; 12,54; 12,45; 12,10; 12,05; 12,00; 11,25; 10,66; 10,39; 9,52; 8,96; 8,35; 8,23; 8,17; 8,14; 7,64; 7,57; 7,03. Spolu 676 Gj.

Poradie: Podiel úhrady jednotlivých bytov z nákladov domu

15 706; 15 445; 15 445; 15 160; 15 111; 15 088; 14 508; 14 148; 13 819; 13 754; 13 585; 13 280; 13 259; 13 117; 13 026; 13 000; 11 678; 11 489; 11 328; 11 289; 10 468; 10 298; 10 220; 9 329; 8 552; 7 938; 7 876; 7 655; 7 628; 7 596; 7 119; 6 746; 6 576; 6 024; 5 668; 5 286; 5 208; 5 172; 5 153; 4 832; 4 793; 4 446. Spolu 427 817 Sk.

Poradie: Percentuálna odchýlka od priemeru. Jednotiek základného rozdelenia, pripadajúcej spotreby Gj. a pripadajúcej úhrady nákladov za teplo na jednotlivé byty.

54%; 44%; 44%; 41%; 41%; 41%; 40%; 39%; 39%; 38%; 35%; 35%; 34%; 33%; 33%; 33%; 19%; 16%; 5%; 5% ;3%; -4%; -5%; -7%; -13%; -19%; -20%; -22%; -22%; -27%; -31%; -31%; -33%; -39%; -46%; -47%; -48%; -51%; -51%; -53%; -53%; -55%.

Zhrnutie: V prvom spôsobe rozdelenia, kombinácia podľa m2 a PRVN je jedno poradie jednotiek na konečné rozdelenie, no sú štyri percentuálne odchýlky. Jedna podľa jednotiek základného rozdelenia a tri, závislé od pomeru rozdelenia podľa m2 a PRVN. Takže, tým, že zvyšujeme percento rozdelenia podľa m2 znižujeme rozdiel nákladov medzi maximálnou a minimálnou úhradou na jednotlivé byty. Teda rozdelenie podľa m2 presúva medzi bytmi peniaze, no nie teplo.

Ten kto má viac jednotiek zaplatí za viac tepla, kto má menej jednotiek zaplatí za menej tepla. Netreba si všímať náklady na konci roka, ale počet zaznamenaných jednotiek v priebehu roka. Ak si vlastníci bytov ustrážia čo najmenší rozptyl zaznamenaných jednotiek, budú aj rozdiely v úhradách na jednotlivé byty zhodné s percentuálnou odchýlkou jednotiek. Tá posledná odchýlka 54 % nadpriemer a 55 % pod priemer je prijateľná pre všetky byty v dome. Takže, keď sa chce, dá sa.

Je možné si porovnať jednotlivé poradia percentuálnych odchýliek: 1. Základné rozdelenie. 2. Rozdelenie podľa môjho názoru. 3. Rozdelenie podľa môjho názoru a zmenených jednotkách.

Takže, prvý byt. 1. Základné rozdelenie, 1. 2. Rozdelenie podľa môjho názoru, 1. 3. Rozdelenie podľa môjho názoru a zmenených jednotkách, 9. v poradí. Posledný byt. 1. Základné rozdelenie, 42. 2. Rozdelenie podľa môjho názoru, 5. 3. Rozdelenie podľa môjho názoru a zmenených jednotkách, 37 v poradí. Červeným písmom sú vyznačené vonkajšie, nevýhodné, viac ochladzované byty. Zeleným písmom sú vyznačené vnútorné, výhodné, menej ochladzované byty.

Najnevýhodnejší byt v dome je na 21. mieste. Dva naj výhodnejšie byty sú na 15. a 16. mieste základného rozdelenia.

1 - 1 – 9; 2 - 13 – 30; 3 - 6 – 25; 4 - 2 – 14; 5 - 14 – 23; 6 - 3 – 7; 7 - 12 – 18; 8 - 11 – 16; 9 - 10 – 11; 10 - 4 – 12; 11 - 17 – 2; 12 - 16 – 20; 13 - 15 – 6; 14 - 8 – 8; 15 - 7 – 4; 16 - 9 – 5; 17 - 19 – 1; 18 - 22 – 13; 19 - 20 – 3; 20 - 27 – 19; 21 - 42 – 42; 22 - 18 – 15; 23 - 23 – 17; 24 - 31 – 28; 25 - 21 – 10; 26 - 36 – 33; 27 - 24 – 21; 28 - 25 – 24; 29 - 26 – 22; 30 - 29 – 27; 31 - 28 – 26; 32 - 30 – 29; 33 - 37 – 34; 34 - 34 – 32; 35 - 32 – 31; 36 - 40 – 35; 37 - 41 – 39; 38 - 38 – 36; 39 - 39 – 38; 40 - 33 – 41; 41 - 35 – 40; 42 - 5 – 37.

Čo potrebuje dom? Aby sa rovnomerne kúrilo podľa PRVN a aj rovnomerne podľa PRVN aj platilo. Alebo, každý si môže kúriť ako chce. A na konci roka ak bude veľký rozdiel medzi bytmi, tak väčšiu časť nákladov rozdelíme podľa m2, aby Tí, čo plytvali platili menej a Tí, čo šetrili zaplatia to plytvanie za tých , čo s teplom plytvali. ÁNO?

Vyhláška je perfektná, ešte vylepšená. URSO nám ustráži cenu u dodávateľa tepla a my vlastníci si náklady na teplo rozdelíme podľa svojho uváženia v konkrétnom dome. Tak som si to, prial. sito.

No, aj v našom dome rozhodnú len vlastníci bytov: AKO?

Rozhodnú tak ako sa vedia navzájom presvedčiť... a vždy bude niekto vo výhode, niekto v nevýhode. Je smutné že sa dookola rieši to čo sa tu určite vyriešiť nedá. Vyhláška je a teda tiež nechápem že Tí čo vedia ovplyvniť jej konečný výsledok sú ticho lebo .... a potom ostáva znenie také ako niekto lobuje. A to že zas a znova lobujú len kadejaké združenia za centrálnych výrobcov a dodávateľov tepla je už asi aj škoda riešiť. Veď máme tooooooooooľko kadejakých združení pre spoločenstvá atď. ale ich pôsobnosť sa zameriava akurát na provízne zárobkové aktivity. Nie sledovať a obhajovať záujmy spoločenstiev, užívateľov služieb. Takže asi tak. Majú problém sledovať v zmeny v legislatíve. Pritom práve oni by mohli pripomienkovať a obhajovať znenie práve takých dôležitých "vyhlášok" ktoré sú len a stále pre zisky centrálnych výrobcov a dodávateľov tepla. Ľudia hádajte sa pre svoje lacné bývanie na úkor tých čo platia lebo im tak vychádza podľa vyúčtovania za teplo, prestupy, nevhodnú polohu bytu. To nevyrieši žiadne zateplenie ani žiadne iné opatrenie ktoré by dokázalo zabezpečiť aby si každý svoje teplo v byte platil. Tak skús vyriešiť toto a bytové domy nepotrebujú žiadnu vyhlášku a vôbec nie vyhlášku 630/2005. Nech ostáva pre centrálnych výrobcov a dodávateľov tepla lebo by ostali bez ziskov ktoré si dokázali vybojovať. Aby mali dostatočné príjmy na základe legislatívy.

Asi už nikto neprispeje?

Pani Navrátilová, pokúsim sa odpovedať.

Rozhodnú tak ako sa vedia navzájom presvedčiť...

Hlavne, ako vedia pochopiť vykurovanie domu a jeho dopad na jednotlivé byty cez spoločný merač tepla pre dom, všetky byty v ňom.

a vždy bude niekto vo výhode, niekto v nevýhode.

A dá sa spraviť niečo v obytnom dome, aby to bolo bez toho, že niekto je vo výhode a niekto v nevýhode, aby boli všetci spokojní?

Je smutné že sa dookola rieši to čo sa tu určite vyriešiť nedá.

Nie je vec, ktorá sa nedá riešiť, ale je kopec vecí, ktoré nechce nikto riešiť, ale, ak sa to posere a padne to niekomu na hlavu, ten zvyčajne príde na to, že tú vec treba riešiť.

Vyhláška je a teda tiež nechápem že Tí čo vedia ovplyvniť jej konečný výsledok sú ticho lebo .... a potom ostáva znenie také ako niekto lobuje.

Vyhláška nebola, bola a je novelizovaná. Ja som nevedel, že ovplyvním jej konečný výsledok, ale ticho som nebol. Ak boli moje pripomienky k 630/2005 a k 358/2009 lobovaním, tak som rád ako znejú vyhlášky.

A to že zas a znova lobujú len kadejaké združenia za centrálnych výrobcov a dodávateľov tepla je už asi aj škoda riešiť. Veď máme tooooooooooľko kadejakých združení pre spoločenstvá atď. ale ich pôsobnosť sa zameriava akurát na provízne zárobkové aktivity.

Pravda, ktokoľvek sa živí výrobou, distribúciou tepla, meraním a rozdeľovaním nákladov na teplo, chce na tom len získať. Od koho? Od konečného odberateľa.

Nie sledovať a obhajovať záujmy spoločenstiev, užívateľov služieb.

Ale oni sledujú. A čo sa týka obhajovania, obhajujú, ale svoje záujmy, keby obhajovali záujmy spoločenstiev, domov, bytov, vlastníkov bytov išli by proti vlastným záujmom.

Takže asi tak.

Veru tak.

Majú problém sledovať v zmeny v legislatíve.

Nemajú!

Pritom práve oni by mohli pripomienkovať a obhajovať znenie práve takých dôležitých "vyhlášok" ktoré sú len a stále pre zisky centrálnych výrobcov a dodávateľov tepla.

Myslím, že vyhlášky 630/2005 a 358/2009 sú pre nich nezaújmavé, pretože neriešia výšku ich zisku. Takže, je im jedno kto im zisk zaplatí, ale nie je im jedno čí im ho zaplatí.

Ľudia hádajte sa pre svoje lacné bývanie na úkor tých čo platia lebo im tak vychádza podľa vyúčtovania za teplo, prestupy, nevhodnú polohu bytu.

Ľudia, nehádajte sa, bývanie nie je lacná záležitosť. Snažte sa pochopiť všetky súvislosti s vykurovaním obytného domu, zohľadniť objektívne čo najviac detailov, tak aby bola úhrada nákladov čo najmenej na úkor niektorých vlastníkov bytov v dome. Ale to sa Vám na sto percent nikdy nepodarí.

To nevyrieši žiadne zateplenie ani žiadne iné opatrenie ktoré by dokázalo zabezpečiť aby si každý svoje teplo v byte platil.

Opatrenia na zníženie spotreby, hydraulické vyregulovanie vykurovacieho systému, pomerové meranie tepla v dome, zamedzenie úniku tepla z domu, zateplenie, výmena okien, atď. sa nerobia preto, aby si každý byt platil svoje teplo. Ale preto, aby bola na fakturačnom merači tepla nameraná čo najmenšia spotreba. Čím menšia spotreba v dome, tým menší podiel nákladov pre všetky byty v dome. Keby mal každý byt svoje kúrenie a niektorý byt by nekúril do jeho bytu bude prestupovať teplo zo susedných bytov, no energiu na jeho výrobu susedovi nikdy neuhradí. Je to spravodlivé? Sú tri veci, ktoré ovplyvňujú myslenie vlastníkov bytov, náklady na výrobu tepla, teplo, chlad – tepelná pohoda a teplota v °C.

Tak skús vyriešiť toto a bytové domy nepotrebujú žiadnu vyhlášku a vôbec nie vyhlášku 630/2005.

Bytové domy nepotrebujú vyhlášku 630/2005, ani 358/2009, ani zákon 182/1993, žiaden zákon sú nehnuteľnosti. Ale ľudia, ktorí ich obývajú sa niekedy nevedia dohodnúť, pre tých sú zákony, ale aj pre tých ktorí sa na ich základe, zákonov, dohodli.

Nech ostáva pre centrálnych výrobcov a dodávateľov tepla lebo by ostali bez ziskov ktoré si dokázali vybojovať. Aby mali dostatočné príjmy na základe legislatívy.

Nie len teplo, ale aj plyn, elektrina, voda sú veci pri ktorých má dodávateľ zákonom zabezpečený primeraný zisk. Za to som neloboval! Ale ten zákon schválili tí, ktorých si zvolil národ, síce menšia väčšina, ale národ. A to môže vyriešiť národ. Každé štyri roky.

Náklady na teplo si musia rozdeliť, alebo nechať rozdeliť vlastníci bytov, domu. Teplo je ich majetok, vlastníctvo. Poradiť môže každý, no zodpovednosť a náklady znášajú len a len vlastníci bytov, domu. Nikdy, tí čo poradili.

V mojich pripomienkach som navrhoval, ak majú vlastníci bytov, dom lepší spôsob rozdelenia nákladov ako navrhuje URSO, vyhláška by mu nemala brániť v jeho využití. A to umožňuje odsek 10, § 7. Taktiež rozšíril aj na teplo pre výrobu teplej vody, odsek 8, § 9.

Som presvedčený, že v tejto veci nemôže URSO nariadiť. Výrobcovi, dodávateľovi tepla áno, preto je nezávislý úrad, že kontroluje návrh ceny za teplo výrobcom, dodávateľom, monopolom.


No väčšina vlastníkov bytov veru nerozmýšla a ani ich skoro nič nezaujíma. :o


Myslím, že za to ja nemôžem! Ale môžu a malo by ich. ??????

No ja som si prepočítala náklady /jeden byt - môj - pomer 70:30/ , boli nižšie ako synov byt/ síce v inom meste 60:40/náklady boli vyššie,keby mal prepočet podľa 70:30, tak by mal nižšie náklady na teplo. Dá sa to prepočítať, keby som mala ja rozpočítané podľa 60 :40, tak by som mala vyššie náklady, tak zasa len koncový odberateľ doplatí na prepočet 60:40 a to sme my. Pomaly si do toho naúčtujú aj cestu do práce tí výrobcovia tepla a odmeny ako riaditeľ pošty.../ v miliónoch./

No ja som si prepočítala náklady /jeden byt - môj - pomer 70:30/ , boli nižšie ako synov byt/ síce v inom meste 60:40/náklady boli vyššie,keby mal prepočet podľa 70:30, tak by mal nižšie náklady na teplo. Dá sa to prepočítať, keby som mala ja rozpočítané podľa 60 :40, tak by som mala vyššie náklady, tak zasa len koncový odberateľ doplatí na prepočet 60:40 a to sme my. Pomaly si do toho naúčtujú aj cestu do práce tí výrobcovia tepla a odmeny ako riaditeľ pošty.../ v miliónoch./


Pani Vlasta, máte pravdu, koneční spotrebitelia zaplatia , nie pomaly, ale isto aj tu cestu do práce a nie len to, všetko čo potrebujú aj nepotrebujú k životu. Ak im to URSO prizná v cene tepla v primeranom zisku z výroby tepla.

Pomery 30 : 70 %, 40 : 60 %, prípadne iné pomery nie sú o zisku. Vlastne sú, ale na inej úrovni.

Pokúsim sa Vám to vysvetliť na fixnom obytnom dome. Dom má štyri byty, rovnakej veľkosti. Náklady na kúrenie má 40 000 Sk. Po koľko majú uhradiť jednotlivé byty?
Byty majú rovnako m2, každý má radiátory pustené na najvyšší stupeň na termostatických hlaviciach. Keďže rovnakým spôsobom vykurujú rovnaké priestory bytu, tak každý byt rovnako, 10 000 Sk. Za predpokladu, že všetci majú v byte rovnako výkonné radiátory?

No, po zvážení nákladov sa rozhodnú, že v dome by malo byť pomerové meranie tepla v bytoch, to preto, aby, ak si niekto nastaví hlavice na nižší stupeň ako najvyšší a prístroje mu zaznamenajú menej jednotiek, mal by platiť menej ako 10 000 Sk. Jasné, že potom klesnú aj náklady domu. Zníženie nákladov domu pocítia všetky byty, najviac ten byt, ktorý si upravil nastavenie hlavíc.

Ale to mení situáciu v dome. Prvý byt zaznamená hodnotu 100, teda 100 jednotiek. Druhý, 400, tretí, 600 a štvrtý 900 jednotiek. Spolu 2 000 jednotiek. Ak si vypočítame priemer na zaznamenanú jednotku, výsledok je 20 Sk. Ak si vynásobíme počet jednotiek jednotlivých bytov, dostaneme rozdielnu úhradu jednotlivých bytov, ktorá spolu za dom je 40 000 Sk.

Koľko uhradia jednotlivé byty? Prvý, 2 000 Sk. Druhý, 8 000 Sk. Tretí, 12 000 Sk. Štvrtý, 18 000 Sk. A tu nastáva problém, ten ktorý uhradil pred pomerovým meraním 10 000 Sk. a pri pomerovom meraní uhradí 18 000 Sk. Sa obráti na dodávateľa pomerového merania, že je špatné, aj napriek tomu, že ten špatný je on, nevie si nastaviť termostatické hlavice.

Dodávateľ sa začne krútiť, jasné, tak to nemôže byť, niečo s tým spravíme? A viete čo, rozdeľme časť nákladov po starom, podľa m2, tak 30 %, súhlasím.

Dopad rozhodnutia:

Tridsať percent je 12 000 Sk. Každý byt 3 000 Sk. Zbytok, podľa zásluh, výsledku pomerového merania. Takže:

1.Byt, 3 000 + 1 400 = 4 400 Sk. Rozdiel oproti výsledku pomerového merania – 2 400 Sk.
2.Byt, 3 000 + 5 600 = 8 600 Sk. Rozdiel oproti výsledku pomerového merania – 600 Sk.
3.Byt, 3 000 + 8 400 = 11 400 Sk. Rozdiel oproti výsledku pomerového merania 600 Sk.
4.Byt, 3 000 + 12 600 = 15 600 Sk. Rozdiel oproti výsledku pomerového merania 2 400 Sk.

Vlastník: „Už je to lepšie“. A nebolo by lepšie ten pomer možné obrátiť? 70 : 30 %. Ale jasné, pre Vás všetko. Takže:

1.Byt, 7 000 + 600= 7 600 Sk. Rozdiel oproti výsledku pomerového merania – 5 600 Sk.
2.Byt, 7 000 + 2 400 = 9 400 Sk. Rozdiel oproti výsledku pomerového merania – 1 400 Sk.
3.Byt, 7 000 + 3 600 = 11 600 Sk. Rozdiel oproti výsledku pomerového merania 1 400 Sk.
4.Byt, 7 000 + 5 400 = 12 400 Sk. Rozdiel oproti výsledku pomerového merania 5 600 Sk.

Takto to budeme robiť! Nám, ako rozúčtovateľovi nákladov, dodávateľovi pomerového merania je to jedno. Dom nám zaplatí a zaplatí aj dodávateľovi tepla. A vy v dome sa môžete aj pozabíjať, ale dom nám musí všetko uhradiť na čom sme sa dohodli.


A čo ostatní traja vlastníci bytov, Tí v dome nebývajú? Nemôžu rozhodovať?



Nase pravne predpisy neriesia problematiku prestupoveho tepla,nikde nie je stanovena explicitne povinnost vykurovat byt na stanovenu teplotu, ak nie je problematika riesena v uzneseni bytoveho domu o rozpocitavani nakladov na teplo, tak je to problem. Riesenim je meranie spotreby tepla v miestnosti kontinualne s meranim teploty v miestnosti. Potom sa da stanovit, ci k danej teplote zodpoveda aj mnozstvo odobraneho tepla. Tam, kde je nizka spotreba tepla a zaroven v prilahlom byte vysoka spotreba tepla , ale nizka teplota v miestnosti, tam prehodnotit naklady na teplo. Ale da sa aj stanovit minimalna spotreba tepla odbornym znaleckym posudkom na zaklade konkretnej stavebnej sustavy, pod ktoru by nemal ist ani jeden byt. Samozrejme, ze proti tomu sa postavi cast ludi, pretoze ......:D



Žiadny zákon to nezakazuje, takže komu teplo patrí, ten môže rozhodnúť, ak ich je viac, musia sa dohodnúť. Alebo aj nedohodnúť. V demokracii rozhoduje väčšina, ak nedôjde k dohode tak súd, ak sa nerešpektuje rozhodnutie súdu, začne boj na život a na smrť. A potom zasa niečo, možno znovu demokracia.

Osobne si myslím, že tepelná pohoda osoby v byte a teplota v °C je vecou každého bytu, dokonca každej osoby v byte. Dve osoby súčasne môžu tvrdiť, že v miestnosti je chladno, alebo, že je prekúrená.

Spôsob rozdelenia nákladov podľa výsledku pomerového merania v dome by mal motivovať, aby na každom prístroji pomerového merania bol dohodnutý minimálny počet jednotiek a maximálny počet jednotiek. Počet jednotiek je závislí od teploty vykurovacej vody, ktorá pretiekla radiátorom a aj fakturačným meračom v dome. Ak niektoré byty nesplnia limity jednotiek, prekročia dohodnuté limity, budú mať zvýšenú úhradu za teplo z vlastného rozhodnutia.

Nerešpektovali správny stupeň nastavenia termostatických hlavíc, súčasť hydraulického vyregulovania vykurovacieho systému domu.

Domu zníži spotrebu vyregulovanie a zamedzenie úniku tepla z domu. V žiadnom prípade pomerové meranie tepla v dome. To je možné použiť, jeho výsledok na objektívne rozdelenie nákladov po dohode vlastníkov v dome, Ako? Ako rovnako, keď obytné domy nie sú všetky rovnaké?

Alebo, každý míňajme teplo ako chceme, ale uhrádzajme rovnako, máme rovnaké byty v m2.

No, nevylučujem aj efektívnejšie riešenie v rôznych domoch, každý má svoje charakteristické vlastnosti podľa stavebnej sústavy, ale hlavne podľa charakteru vlastníkov bytov v dome. Vchod do domu, spoločné priestory prístupné k bytom sú vizitkou všetkých vlastníkov. Každý môže povedať, mne sa to nepáči, ale môže sa skryť za ostatných. ZA KOHO SA SCHOVAJÚ VŠETCI?

Som predsedníčka SVB a potrebujem radu, ako zistiť, kde nám mizne teplá voda, keďže je veľký rozdiel medzi spotrebou TV nameranej vo všetkých bytoch a skutočnou spotrebou nameranou v kotolni. Shodíme aj na namatkové kontroly do bytov, ale nič sme nezistili. ďakujem

Poporiadku. Mate SVB, Vy ste predsedníčka. Mate dom, koľko bytov v ňom? Kotolňu, vlastnú? Dá sa, musí keď je toho veľa. Kde mizne, len vo vašom rozvode v dome? Rozdiely budú vždy, mali by byť primerané podmienkam domu a spotrebe vody. Námatkové kontroly sú jedna možnosť.

Treba systematicky skontrolovať rozvod vody v dome od kotolne až po jednotlivé batérie, či nie je napojený čierny odber medzi domovým vodomerom a pomerovými vodomermi v bytoch.

Skontrolovať dostupné záznamy o spotrebe vody v dome a v jednotlivých bytoch. Na dome musí niekde začať stúpať spotreba. V bytoch, ak je niekde značný pokles, mohol by byť príčinou, ale nemusí.

Doporučil by som sledovať denné domový vodomer v rovnaký čas odpísať stav a spotrebu. Zájsť sa naň pozrieť aj v noci, keď je predpoklad, že nikto vodu neodoberá, či sa netočí.

Ak sa vlastníci chcú v dome s tým vysporiadať, mali by si tiež denne kontrolovať spotrebu vody a zapisovať. Kto nebude mať záujem, môže byť príčinou.

Rozdiely vznikajú povolenou toleranciou vodomerov. Poznáte: " Koľko stojí kvapka rumu?" " Kvapka rumu? Nič!" " Tak mi nakvapkajte liter". Treba zamedziť drobným prietokom, ktoré bytové vodomery nezaznamenajú, ale domový áno. Dátumom odpisu domového a bytových vodomerov, nie všetky sú odpísane v ten čas a deň v ktorom domový. Najväčší rozdiel vzniká, ak niekto vodu kradne ostatným.

Skontrolovať plomby vodomerov, povrch vodomerov, či nie sú porušené a nie je ich možné ovplyvňovať.

Postupným sledovaním sa musí veľký rozdiel objasniť. Rozdiel bude vždy!