Keď vás psychicky týra zamestnávaťeľ?

zbytočne zakladáš dalšiu tému- však najlepšie urobíš, to -na čo si sa pýtala v predchadzajucej téme-najlepšie je odísť...

Snažiť sa čím skôr zmeniť zamestnávateľa, nestojí to za to ničiť si tam zdravie.

Keď vás psychicky týra zamestnávaťeľ?
založ si živnosť a staň sa šéfom sám sebe. Možno si budete rozumieť

zbytočne zakladáš dalšiu tému- však najlepšie urobíš, to -na čo si sa pýtala v predchadzajucej téme-najlepšie je odísť...
Nie je to také ľahké ale aj tak ďakujem:)

Nie je to také ľahké ale aj tak ďakujem:)

Akože, na čo si tam budeš kaziť zdravie a nervy??? Fakt najlepšie bude si najsť niečo lepšie,kde si ťa budú vážiť...

Akože, na čo si tam budeš kaziť zdravie a nervy??? Fakt najlepšie bude si najsť niečo lepšie,kde si ťa budú vážiť...
To je fakt len ten ich celoplošný vplyv je dosť nebezpečný je to malé mesto aj okres:cool:

To je fakt len ten ich celoplošný vplyv je dosť nebezpečný je to malé mesto aj okres:cool:

ja neviem, ale zasa že by mal niekto až taku silu???Ja si skor myslím, že máš obavy alebo niečo také-treba sa zbaviť strachu...

To je fakt len ten ich celoplošný vplyv je dosť nebezpečný je to malé mesto aj okres:cool:Ale verím že si určiťe nájdem niečo lepšie veď mám15ročnú prax v obchode a maturitu zo strojariny.A oni iba učňovku ale veľa peňazí.

Ale verím že si určiťe nájdem niečo lepšie veď mám15ročnú prax v obchode a maturitu zo strojariny.A oni iba učňovku ale veľa peňazí.

Neboj,najdeš si niečo-neboj sa prosim ťa
A peniaze aj tak niesú všetko-nech majú...

neviem, co bolo v predchadzajucej teme, ale zazila som nieco obdobne, bol to priamy nadriadeny vo velkej spolocnosti, psychika sa mi uplne rozhasila, tak som po roku aj na odporucanie lekara zmenila zamestnanie, psychika sa pozbierala, ale v stresujucich obdobiach sa mi problemy vracaju spat

nestoji to za to, nicit si zdravie a dufat, ze sa nieco zlepsi, keby som vedela ako to dopadne, uz v skusobnej dobe odtial utekam

ja neviem, ale zasa že by mal niekto až taku silu???Ja si skor myslím, že máš obavy alebo niečo také-treba sa zbaviť strachu...
Ja jej verím. Zažila som to na vlastnej koži. Je veľa ľudí, ktorí majú vplyv, rodinkárstvo, peniaze a pritom v hlave nič nemajú. Tiež som mala takého nadriadeného. Po dvoch rokoch (keďže som mu odmietla robiť milenku) ma prepustil. Toho, čo sa ma zastal, prepustil tiež. Ďalší odišli inde, keďže na nich robil nadriadený nátlak. A keď si spomínal silu, tak aj keď v hlave ten človek nič nemá, zo strany rodiny má taký vplyv a peniaze, že keď sa rozviedol, dal vyhodiť aj svoju bývalú manželku, keďže sa sním rozviedla. A tu sa pritom nejedná o súkromníka, ale ide o štátnu službu. Takže si vieš predstaviť rodinkárstvo a úplatkárstvo v štátnej správe.
Takže som už kvôli tomu bez práce dva roky a neviem si nájsť prácu, pričom sme veľké mesto....:o

Milá zlatá, štátna správa je humus, u súkromníka robí ten čo vie a čo chce robiť, v štátnej správe ten, kto sa nevie uplatniť inde. Skúsila som, ospravedlňujem sa tým, ktorí v štátnej správe vidia svoje poslanie, nie zašiváreň. Lenže oni sú potom tí, na ktorých sa "rúbe drevo". Zažila som, keď si vedúca štátnej organizácie priviedla susedu aj kamarátku, robia pomaly 10 rokov a jednoducho nemajú záujem sa čosi naučiť. Ale nadriadenú vyvážajú na aute kam potrebuje, nosia cukríky a tak. Majú jednu pracovníčku, ktorá robí dievča pre všetko, jednu ktorá robí ako-tak no a pani vedúca a dve kamošky nerobia. A už bolo aj tak, že keď tie dve, ktoré robiť vedia, neboli v práci, tak sa úrad zatvoril "z technických príčin". No a čo. Ak sa vyvíja hocijaký nátlak, odísť. Robiť hocičo, ale mať kľud.

Majú jednu pracovníčku, ktorá robí dievča pre všetko, jednu ktorá robí ako-tak no a pani vedúca a dve kamošky nerobia. A už bolo aj tak, že keď tie dve, ktoré robiť vedia, neboli v práci, tak sa úrad zatvoril "z technických príčin".
Ja sa len potom čudujem tým dvom ženám (pracovitým), že tam ešte zostávajú.

Tak to viem o čom hovoríš niekto vie začať robiť ked práve prichádza šéf

Ja sa čudujem tiež, rozprávali sme o tom a vieš čo mi povedali? Že tam majú aspoň istotu že dostanú výplatu a to že inde nie je. Viem, že je ťažké odísť po 15 rokoch ak nie je istota, že si nájde človek niečo lepšie. Osobne som to poriešila tak, že som odišla do dôchodku - nemusela som, zobrala odchodné a robím na dohodu - koľko chcem, kedy chcem a som si sama paňou. Vyhovuje mi to a urobila by som to aj bez toho dôchodku. Lenže ak má človek ešte deti, možno nemá partnera, možno "isté" peniazne sú viac ako pocuchané nervy... Ťažko povedať prečo toľko ľudí "drží hubu a krok". Neviem, lenže mnohým zamestnávateľom to vyhovuje a ak takých zamestnancov majú, môžu si to aj dovoliť.

Neviem, lenže mnohým zamestnávateľom to vyhovuje a ak takých zamestnancov majú, môžu si to aj dovoliť.
Dokonca si môžu dovoliť ešte viac :( - psychickým nátlakom ("Nik vás tu nedrží, príde iný") dosiahne to, že bude robiť aj za smiešnu mzdu bez odmien, len s vedomím, že to má isté.

Mal som niečo podobné, pán "podnikateľ" mi nezaplatil 3 mesiace, keď som sa ho spýtal, kedyže mi už zaplatí, jeho rekcia "Ja sa na teba môžem vy****ť". Tak som mu stroho oznámil, že okamžite končím, chýbajúcu mzdu mi má zaplatiť do konca mesiaca. A ak nie, podám na neho trestné oznámenie. Zaplatil, ale strašne hundral.

Ak máš živnosť alebo vlastnú s.r.o., tiež to nie je med lízať. Ja robím účtovníctvo firmám cez moju s.r.o., po materskej som sa nevrátila do práce a založila vlastnú s.r.o. Výborné na tom je, že môžem robiť, kedy mi to vyhovuje, žiadnych 9-10 hodín v práci a vysvetľovať, prečo zas musím s deťmi k lekárovi... Nevravím, že pracujem menej, skôr ešte práce pribudlo, ale pustím práčku, postavím polievku a klušem do pracovne... V noci, keď všetci spia mám kľud a robota ide lepšie ako cez deň. Hlavné je stíhať termíny načas. Problém je, že už aj u mňa sa prejavila kríza tak, že jedna (tá naväčšia) firma mi dlhuje a zaplatenú mám ako poslednú robotu za január 09 (keď mi to doplatia, budem v balíku:)). Zatiaľ však vždy zaplatili, aj keď vždy meškali.