a hlavne pozitívnym myšlienkam, že šťastie ešte na svete existuje.
dôležitý je postoj k danej situácií - to, že je človek rozvedený, nemusí nutne znamenať, že je nešťastný, resp. že "musí" byť nešťastný
pridávam link o riadiacich myšlienkach
http://www.riadiacamyslienka.eu/html/kurzy.html

Ano jestvuju, my napr, zijeme s manzelkou 20 rokov v stastnom manzelstve a nechystame sa to zmenit. Poznam desiatky takychto manzelstiev, najma (hoci mnohi tu tu neardi pocuju) z radov veriaich ludi - (hoci nie vylucne, samozrejme).

No mas asi pravdu v tom, ze celkovy trend v spolocnosti je jasny - je to coraz zriedkavejsie. Ma to vela pricin a bolo by to na dlhu debatu. Som presvedceny, ze k tomu prispieva znacne aj akysi zacarovany kruh, ci domino efekt, pretoze dnes je mnozstvo mladych ludi, ktori vyrastali mimo zdravu komplletnu rodinu, a ti chudaci ani nevedia, co maju vlastne hladat. Ked si predstavim, aky zuzeny vyber partnerov maju teraz moje deti - snad dve teretiny mladych chlapcov a dievcat vyrastali tak, ze sa o nich hadaju rodicia, stahuju sa kazde dva tyzdne od mamy k otcovi, a vychovava ich tam nejaky "ujo" alebo "teta", pripadne stihnu vystriedat do dospelosti aj viac "ujov" alebo "tiet"... Ked clovek potom pocuje ich nazory na zivot - ale na druhej strane nic im nemozeme vycitat, pretoze, ak sa niekto narodi v dzungli, tiez nema mat odkial ponatia napr. o stolovani...

Šťastné manželstvo je aj o rešpektovaní, pochopení, tolerancii. V Októbri bude už 33 rokov čo som sa vydala a prišla z Bratislavy do Košíc. Nemali sme dosť dlho dieťa, užívali sme si to na dovolenkách, rekreáciach, BSP (za komíkov "brigáda socialistickej práce", MDŽ, narodenie dieťaťa a iné. Bola to iná doba ako teraz. Ale bola záruka práce, preddavky na mzdy a výplata.
Konečne prišlo dieťa a začali sa iné starosti a problémy. Nebol problém niekoľko krát požiadať o rozvod, ale milovala som a milujem svojho manžela, ktorý je tolerantný a starostlivý (hoci aj on má svoje chyby ako aj ja) a dieťa, ktoré sme si adoptovali. Doteraz sa čudujem ako som to všetko zvládla. Ale mám svoju rodinu, ktorú milujem a snažím sa ju držať pokope a to znamená pre mňa viac, ako keby som mala začínať od znova.

ja som vydatá 12 rokov, môžem povedať, že mám šťastné manželstvo, super manžel, super dcéra ... čo viac si priať?

Môžem sa aj ja pridať do tejto diskusie. Nemyslím, že môj príbeh je celkom rozprávkový, tiež sme mali krízu v začiatkoch, ale je to o tolerancii oboch partnerov. Sme spolu 30 rokov a po 5 ročnej známosti, hádam aj 35, keďže aj našich 5 roky chodenia boli takých, že sme boli dennodenne spolu. S pribudajúcimi šedinkami si stále častejšie uvedomujeme ako dobre, že sme spolu a snažíme sa jeden druhému urobiť, čo mu vidíme na očiach. Držíme sa motta, že žiť znamená urobiť niekoho šťastným a pritom byť aj sám šťastný. Podarilo sa nám vychovať 2 deti, dať im možnosť sa vysokoškolsky vzdelať a tešiť sa z toho, že sú uspešní a šťastní v partnerskom živote, pretože doma videli porozumenie, lásku a ochotu rozdávať sa navzájom pre iných. Keď sme si s manželom pripíjali na 30 výročie našho spoločného manželského života, tak sme si obaja povedali, že by sme to urobili znova a že sme vlastne mali šťastie, že sme sa stretli a že sme chceli žiť spoločne pre rodinu. Tá bola pre nás vždy najdôležitejšia zo všetkého a to naozaj v dobrom aj v zlom. Ja vidím dnes veľa mladých ľudí, ktorí sa rozvádzajú hneď pri prvom probléme. Niekedy je to nevyhnutné, ale niekedy je potrebné dať tomu druhému šancu na opravu svojej chyby. Já som ju dala svojmu manželovi a dodnes to neľutujem. Človek musí vedieť aj odpúšťať, je to pre pevný vzťah nevyhnutné. Život nieje len prechádzka ružovou záhradou. Niekedy svieti slnko a inokedy príde búrka... Ak je to ale nevyhnutné, ak je tam alkohol alebo nejaký iný veľmi dôležitý fakt, že napr. trpia deti, tak nevylučujem rozvod. Je to tragédia, veď každý povie, že rozvod je 10 rokov zo života človeka, ale niekedy je to nutné. Naopak vidím, že aj v seniorskom veku je láska krásna, že ma poteší, ak mi manžel donesie len tak pre radosť kvetinku, alebo ma pohladí, či mi dá pusu, alebo povie, poď nech si ťa trošku objímem a nech mi je dobre pri srdci, že ťa mám, že je rád ak ma môže hrdo držať za ruku pri našich prechádzkach, či nákupoch. Sú to pekné chvílky a vtedy si človek uvedomuje, že aj keď sme po 50-tke, vek neni rozhodujúci. Láska je príjemným korením života a netreba sa jej brániť za každú cenu. Je to veľké bohatstvo a nedá sa kúpiť žiadnymi peniazmi. Preto som na svojho manžela hrdá a cítim, že je to také aj z jeho strany. Michaela, prajem ti, aby si stretla lásku a prežila život plný lásky, aby si ju dávala ty plným priehrštím a zároveň aby si jej aj toľko dostávala.

Aj ja mám šťastné manželstvo, s manželom sme spolu už 18 rokov, a stále cítime tú lásku medzi nami ako na začiatku. V poslednej dobe sa v našej blízkosti stále viac rodín rozpadá, zrovna začiatkom júla sa aj naši známi rozišli asi po 17 ročnom manželstve manželka zrazu odišla aj s deťmi k rodičom nikto to nevieme pochopiť, veď tvorili tak dokonalí pár ani úplne najbližší to nechápu. Neviem prečo sa hneď všetci rozchádzajú keď príde nejaký problém, veď problémy sa majú riešiť spoločne aj o tom je láska o pochopení, porozumení treba to riešiť vzájomne a treba vedieť aj odpúšťať. ;)

Práve dnes oslavujeme s manželom 13. výročie svadby (predtým sme spolu chodili asi 7 rokov) a za seba môžem povedať, že som nesmierne rada, že som stretla takého človeka ako je môj manžel. Keď vo svojom okolí počúvam, koľko manželstiev sa rozvádza je mi z toho smutno a uvedomujem si, že je obrovské šťastie stretnúť v živote niekoho, s kým dokážete prežiť aj to dobré aj to zlé a hlavne to zlé. Keď som sa s mojim manželom zoznámila mal už jeden rozvod za sebou (jeho bývalá si našla iného). V tom období nebol rozvod až taký bežný a tak, keď sa moji rodičia dozvedeli, že chodím s rozvedeným a o 10 rokov starším mužom boli strašne proti tomu. Napriek tomu, že som sa málokedy dokázala vzoprieť svojim rodičom, bola som poslušné dieťa, v tomto prípade nepomohli žiadne zákazy ani príkazy. Zobrali sme sa, rodičia sa s tým zmierili a dnes máme 2 deti a ja som nikdy neoľutovala svoje rozhodnutie. Nebola to vždy prechádzka ružovou záhradou, prežili sme aj manželskú krízu, ale všetky problémy sa dajú riešiť, len to chce veľa ochoty, tolerancie, trpezlivosti, vzájomného pochopenia ale aj trochu obetovania zo strany oboch partnerov. Takže šťastné manželstvá existujú a ja dúfam, že aj to naše vydrží ďalších x rokov.

S manželom sme spolu už 36 rokov. Súhlasím s už napísanými príspevkami.
Ale sa musím priznať, že som niekedy mávala s tromi stovkami /toľko bol tuším poplatok za rozvod/, že sa rozvediem a po čase som si povedala, že stačilo.
Keď sa ma manžel raz spýtal: Nemáš peniaze? Na odpoveď prečo, odpovedal:
Už si dávno nespomínala rozvod. To ma vytočilo a odpovedala som, že ja nebudem podávať o rozvod, že ja ho doženiem k rozvodu, nech on platí. A vidíte sme spolu až doteraz, neviem, či z lakomosti, alebo...:D
Ale vážne, pokiaľ jeden druhého rešpektujú a spolu komunikujú malo by manželstvo vydržať.:) A dôležitá je aj vernosť, vedieť odolať nástrahám a kontrolovať a usmerňovať svoje srdiečka a rozum. Je pohoda s niekým sedieť pri debate a poháriku, ale žiť s niekým 24 hodín s dennými problémami to je už o niečom inom a s tým si sadnúť a debatovať, to je liek na dlhé manželstvo.:)
Myslím si, že tak ako nikto nie sme dokonalý, ani také rozprávkové manželstvo neexistuje.

Opíšem to v skratke ............bolo aj slniečko , bola aj búrka ...... som vydatá 32 rokov , 4 roky pred sobášom sme sa priatelili.Máme 3 deti , som veľmi šťastná , že mám úžasnú rodinu, dobrého manžela , dobré deti .Máme s manželom rodinnú firmu v ktorej spolu podnikáme už 17 rokov a deti sa pridali pred 10 rokmi ku nám .
No a vidíte , že sa to dá , aj žiť spolu , ale ešte byť aj celý deň spolu v práci . Nám to utužuje vzťahy ako manželské tak aj s deťmi .Veľmi sa navzájom ľúbkame a pomáhame si v akejkoľvek situácii, či už v zlej , alebo v dobrej .

Jedine čo si želám pre nás , tak kopec kopec zdravia.

Zituš pekne si to napísala. :)

Súhlasím so všetkým akurát by som ešte dodala- okrem tej tolerancie a úcty jedného voči druhému ešte aj schopnosť partnerov počúvať sa a pomáhať si. Ak sa dvaja prestanú spolu rozprávať, postupne sa vzďaľujú. Ak sa počúvajú nie sú len manželmi, ale aj priateľmi :)

Práve dnes oslavujeme s manželom 13. výročie svadby (predtým sme spolu chodili asi 7 rokov) a za seba môžem povedať, že som nesmierne rada, že som stretla takého človeka ako je môj manžel. Keď vo svojom okolí počúvam, koľko manželstiev sa rozvádza je mi z toho smutno a uvedomujem si, že je obrovské šťastie stretnúť v živote niekoho, s kým dokážete prežiť aj to dobré aj to zlé a hlavne to zlé. Keď som sa s mojim manželom zoznámila mal už jeden rozvod za sebou (jeho bývalá si našla iného). V tom období nebol rozvod až taký bežný a tak, keď sa moji rodičia dozvedeli, že chodím s rozvedeným a o 10 rokov starším mužom boli strašne proti tomu. Napriek tomu, že som sa málokedy dokázala vzoprieť svojim rodičom, bola som poslušné dieťa, v tomto prípade nepomohli žiadne zákazy ani príkazy. Zobrali sme sa, rodičia sa s tým zmierili a dnes máme 2 deti a ja som nikdy neoľutovala svoje rozhodnutie. Nebola to vždy prechádzka ružovou záhradou, prežili sme aj manželskú krízu, ale všetky problémy sa dajú riešiť, len to chce veľa ochoty, tolerancie, trpezlivosti, vzájomného pochopenia ale aj trochu obetovania zo strany oboch partnerov. Takže šťastné manželstvá existujú a ja dúfam, že aj to naše vydrží ďalších x rokov.
Prepáčte mi ak budem teraz trochu mimotemy ale nemôžem opustiť tému bez tohoto želania.
Zanetth dovoľujem si Ti pri príležitosti tej 13-ky zaželať Vám obom veľa trpezlivosti, tolerancii a hlavne nekonečnú úctu znásobenú láskou,aby ste mali každý deň v ďaľších rokoch manželstva naplnený 24-mi hodinami šťastia.http://pic.tutikepeslapok.hu/0000136060i.jpg (javascript:kep("http://pic.tutikepeslapok.hu/0000136060.jpg",640,479);)

Zitulda veľmi pekne ďakujeme.

dôležitý je postoj k danej situácií - to, že je človek rozvedený, nemusí nutne znamenať, že je nešťastný, resp. že "musí" byť nešťastný
pridávam link o riadiacich myšlienkach
http://www.riadiacamyslienka.eu/html/kurzy.html

No to je vsetko pekne, suhlasim, clovek by sa mal snazit byt stale byt dusevne vyrovnany, ci uz je zdravy, chory, bohaty, alebo chudobny, zamestatny alebo nezamestatny, v harmonickom manzelstve alebo rozvedeny...

Lenze v tomto kontexte je to ako keby sa tu niekto pytal napr. "ako neprist o zamestnanie (alebo o zakazky)" a ty napises, ze dolezity je postoj k situacii. Teda ja hovorim, ze postoj je samozrejme dolezity, ale to neznamena, ze nezalezi na situacii - v tomto konkretnom pripade - ci prezijeme zivot s milovanym partnerom v harmonickom manzelstve a v takom prostredi aj vychovame deti, alebo ci to nezvladneme a zvolime rozvod.

Myslim, ze rozvod vzdy znamena zlyhane (teraz neriesim, ci jedneho, alebo obidvoch) a je pravda, ze byva dost velkou ranou pre vacsinu ludi - aj tych, ktori inak vedia brat veci pozitivne. Ked si uz odmyslime ine vplyvy, tak to zvycajne byva pre ludi (aj pre bezdetne pary) dokonca aj ekonomicka zataz.

Ďakujem, som rada, že takto prispievate k tejto téme, veľmi sa mi zlepšuje nálada ak čítam, že sú ľudia, ktorý vytrvali spolu a majú sa radi. No tiež by ma zaujímali príbehy, kde už bol jeden partner (alebo aj obaja) rozvedený a s predchádzajúceho vzťahu majú záväzky, detičky. :---. Či sú šťastné aj takéto páry, kde už vlastne ockov, nahrádzajú ujovia a mamky nahrádzajú tetušky.

Myslim, ze nejake rozpravkove manzelstvo asi ani nie je, ale nase je celkom normalne a trva uz takmer 33 rokov, ale nebolo to vzdy ruzove:---, najvacsie vysvedcenie nam dal nas mladsi syn, ked mi povedal, ze je rad a stastny, ze ma normalnych rodicov.

Ďakujem, som rada, že takto prispievate k tejto téme, veľmi sa mi zlepšuje nálada ak čítam, že sú ľudia, ktorý vytrvali spolu a majú sa radi. No tiež by ma zaujímali príbehy, kde už bol jeden partner (alebo aj obaja) rozvedený a s predchádzajúceho vzťahu majú záväzky, detičky. :---. Či sú šťastné aj takéto páry, kde už vlastne ockov, nahrádzajú ujovia a mamky nahrádzajú tetušky.

ako príklad Ti môžem uviesť mojich rodičov. Dúfam, že sú spolu šťastní, zotrvali, vydržali, napriek problémom, o ktoré sme sa postarali my - deti. Stačilo jedno problémovo dospievajúce najstaršie dieťa a pokazilo všetko čo sa dalo. Môžem Ti povedať, že každého z nás to zasiahlo, každého inak. Ja na svojich rodičov nedopustím, sú to moje slniečka. Sú manželmi 30 rokov, ja som ich jediné spoločné dieťa.
Ak chceš vedieť viac, napíš ss.

Ja som s manželom 9 rokov, spolu žijeme 7 rokov. Náš vzťah prekonal kopec problémov, môj muž tvrdý realista, žiadne ružové bríle u nás neboli. NZ som hľadala prstom na mape, lebo som len približne vedela kde sú. Nemôžem napísať, že máme šťastné manželstvo, také žiadne nie je. JE ale ideálne, každý máme svoje muchy, je to hlavne o tolerancii a pochopení. A pozerám sa na krásne chvíle s úsmevom, veď bývajú aj menej pekné chvíle, a dosť často, ale vždy sa potom pozriem späť, na tie krásne chvíle, vtedy si uvedomím, že bez tých menej pekných by som si nevšimla práve tie krásne.