dávam do pozornosti zákon o cestovných náhradách § 5 ods. 6...

... musí to byť bezplatné stravovanie!!!

až potom postupujete podľa toho odseku.

Pekný deň

ale to je bezplatné stravovanie na pracovnej ceste a on na tej ceste nemal žiadne

tak potom nechápem tvoju otázku - skús napísať jasnejšie.
- bol na pracovnej ceste viac ako 5 hodín?
- obyčajne sa stravuje v nejakej blízkej jedálni pri vašej firme?
- ale ak je na služobnej ceste napr. v Blave a vy máte firmu v Košiciach, tak je nemožné aby išiel na obed do Košíc, nie?
Možno som to celé zle pochopila. Tak skús to na mňa ešte raz. Ďakujem - ak viem, poradím. Pekný deň

napr. ak je zamestnanec od 8,00 do 16,30 v praci - ma narok na stravu
o 17,00 vyrazi na sluzobnu cestu, takze ta cesta bude nad 5 hodin, tak by mu malo patrit stravne v plnej vyske, aj ten stravny listok pocas pracovnej doby, ci nie?

Konkretizujem: zamestnanec má pracovnú dobu od 7,00 do 15,00 bol vyslaný na pracovnú cestu o 14,30 do 20,10. Mal obed v poskytnutý vo svojej firme obyklým spôsobom. Keď mal obed má nárok ešte na 80,- Sk alebo nie? Cesta trvala vyše 5 hodín ale mňa tam mätie ten obed ke´d ho mal.

ale na obed mal narok, kedze odpracoval viac ako 4 hodiny v praci

ja by som mu diétu dala, lebo ak má pracovný čas od 7.00 - 15.00 - tam je povinnosť zamestnávateľa poskytnúť obed (alebo kupón) a ide na pracovnú cestu - ešte v rámci pracovnej doby - ale ja by som mu nárok na diétu počítala až od tej 15.00 - 20.10 je to v rozpätí 5-12 hodín. Nakoniec by dostal aj obed aj diétu. Podľa mňa to treba posudzovať zvlášť ako pracovný čas a zvlášť ako pracovnú cestu.

Mám tiež taký názor ako Vladan. Bola som však na jednom školení, nepamätám sa na meno prednášajúcej, ale na túto tému sme mali dosť dlhú diskusiu. Ona tvrdila, že je to súbeh nárokov a nemôže dostať "aj - aj". A na moje počudovanie bola väčšina poslucháčov toho názoru ako prednášajúca. Tak neviem ...

ako nakoniec ste to ako vyriešili??? Veľmi by ma to zaujímalo, keď (podľa prednášajúcej) by som sa mala mýliť.
Pekný deň

Na šťastie pre mňa to bola vtedy, tak ako aj teraz teoretická otázka, takže som nemusela nič riešiť. Ale keby som mala taký prípad, rozhodla by som sa za diety a aj stravný lístok.

mne niečo hovorí že sa môže poskytnúť len jedno z tých dvoch, väčšinou je to to čo je výhodnejšie....len záleží z koho pohľadu či z pohľadu zamestnávateľa alebo zamestnanca...

prajem dobre rano vsetkym a dakujem za vase prispevky prave tiez hovorime s kolegynou ze je to nedoriesene v zakone takze mozeme len dohadovat.Kolegyna tvrdi ze ak pracuje zamestnanec 12 hodin tak ma narok aj na obed a veceru a potvrdila mi to aj nasa mzdova pracovnicka mal by byt zakonnik prace § 152 . takze logicky vzato by sa dalo obhajit ze narok na stravne mu vznika aj ked mu bol poskytnuty obed a nakolko by mal mat aj veceru tak by som mu tych 80,- Sk dala.Myslite, ze taketo nieco moze obstat? Ja myslim ze ano. Dakujem za vase nazory.

Alexaneta, práve pozerám DÚPP č. 12/2003, str. 53, kde je zákon o cestovných náhradách aj s komentárom a vyberám: v § 5 Stravné je v komentári:
V praxi sa môže vyskytnúť prípad, že zamestnanec má súčasne nárok na poskytnutie stavného, ak pracovná cesta trvala napr. 5 hodín a súčasne má nárok aj na obed poskytnutý v rámci "závodného" stravovania (§ 152 Zákonníka práce - ďalej ZP).
Podmienky poskytovania stravného a výška stravného pri pracovných cestách je upravená v § 5 zákona o cestovných náhradách. Ak je zamestnanec vyslaný na pracovnú cestu, jeho nároky na stravné je potrebné posudzovať v zmysle tohto ustanovenia.
Následne je potrebné posúdiť nárok zamestnanca aj na stravovanie v zmysle § 152 ZP. Podľa § 152 ZP je zamestnávateľ povinný zabezpečovať pre zamestnancov vo všetkých zmenách stravovanie najmä podaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja v priebehu pracovnej zmeny, pričom na účely stravovania sa za pracovnú zmenu považuje výkon práce dlhší ako 4 hodiny.
Ako vyplýva z uvedeného, pri vyslaní zamestnanca na pracovnú cestu je potrebné nárok na stravné posudzovať v zmysle zákona o cestovných náhradách, podľa § 5 tohto zákona, pri výkone práce na pravidelnom pracovisku (mimo pracovnej cesty) sa na zamestnanca vzťahuje § 152 ZP, v prípade, ak výkon práce bol dlhší ako 4 hodiny.
Koniec citácie.
Tak dúfam, že to pomôže, ináč je to pravdepodobne tak, ako som písala niekde v predchádzajúcej odpovedi.
Pekný deň.

Alexanete - v konkretnom prípade mal zamestnanec nárok na obed aj na na stravné za pracovnú cestu od 14,30 /nie od 15,00 hod/ do 20,10 hod.
Pekný deň.

Kedže zamestanaec odpracoval viac ako 4 hodiny na svojom obvyklom pracovisku má nárok na stravné.Zamestnávateľ ho vyslal na SC po uplynutí týchto "štyroch" hodín a preto mu počítaš diety na dobu ktorú strávil mimo pracoviska. Jedná sa o súbeh náhrad. Je to podobné ako ked máš nárok aj na druh teplé jedlo pri odpracovaní viac ako 10hodín.

Vďaka za pomoc tak som to aj urobila uznala som mu nárok na stravné aj keď mal poskytnutý obed vo firme

Ak zamestnanec nevyužije stravovanie v jedalni, napr. lebo si nevie vybrať zo štyroch ponúknutých jedál, tak môže byť za to firma nejak stíhaná?

selena, ja by som mu dala podpísať vyhlasenie, že mu bolo poskytnuté vo firemnej jedalni stravné, ktoré on neakceptuje.A ak by došla kontrola tak by som to vytiahla ak by mali problém. Ty si si predsa povinnosť splnila, mate jedáleň.

Vdaka, mame vsak aj taky pripad, ze napr. kazdy treti den iba nejde (podla menu na jed. listku), no proste chaos, zakazdym mu mam davat podpisovat nejaky papier?

Selena , urob taký univerzalny prípis, že ak si neuplatnia obed vo vašej jedálni nemaju nárok na poskytnutie inej náhrady.nakoľko firma zabezpečila obedy takouto formou čím si splnila podmineky zákona.Nebudeš predsa evidovať kto bola nebol na obnede a potom im davať lístky ked jedaleň maju pod nosom.Ine je ked oracuju mimo pracoviska a nemaju možnosť prísť v čase obeda do jedalne.

Naša firma to rieši takto, nakupujeme stravné lístky z jednej konkrétnej jedálne a kto chce ísť na obed tak si lístok kúpi. Stravovanie sme zabezpečili takouto formou a keď niekomu nevyhovuje výber jedál /čo sa stáva/, alebo cena lístka, tak jednoducho na obed nejde. Pýtala som sa na to daňového poradcu a on povedal, že zamestnanci si lístky na obed kúpiť môžu alebo nie, že ja nikoho nemôžem donútiť, aby na obed išiel.
Samozrejme, že ak na obed nepôjde a ísť môže, nemá nárok na diéty.
Je to na rozhodnutí každého zamestnanca.
Pekný deň.

PS - Môžem z vlastnej skúsenosti potvrdiť, že sa zo šiestich jedál denne dá niečo vybrať a varia výborne. Nuž ale kto nechce, tak nechce, ale možnosť tu je ...

Veď aj mne osobne stačí, ak si môžem vybrať zo 4 jedál a nechápem takých hyperprieberčivých ľudí. V našej firme je to však trošku komplikovanejšie. Pracovníci-robotníci, ktorí pracujú na zmeny, dostávajú stravné poukážky - dejenuer a THP pracovníci chodia na obed do blízkej jedálne. A ak si THP pracovník nevie vybrať z jedál, ktoré ponúka jedáleň, mohol by si vymyslieť, že za tie dni chce stravné poukážky. Chvalabohu ešte nikto s tým za mnou neprišiel, to by bol fajný chaos, keby som mala evidovať kto kedy a kde bol na obede, koľko chce stravných poukážok a koľko lístkov z jedálne. Všakže by som to tak nemusela robiť.

Ja nemám veľa zamestnancov a môžu si vybrať či chcú lístky do jedálne alebo šeky. Podpíšu aké lístky prevzali, také aj zaplatia, a ďalej ma netrápi, čo s nimi robia.

Vie mi niekto poradiť, či sa v priebehu roka môže meniť %, ktorým prispieva zamestnávateľ zamestnancom na stravu? Viem, že je to min. 55% z hodnoty jedla max. 55% z dennej sadzby stravného je daň. uznaný náklad. Napr. do mája prispieval 55% a potom viac. Vďaka.

Je to na rozhodnutí organizacie, ale do daňových dávaš len hodnotu 55% z 80Sk, a doporučujem urob si kalkulaciu