Jozef Mihál
31.08.09,17:19
V roku 2009, kedy sa hľadajú možnosti úspor intenzívnejšie ako inokedy, je aktuálnou téma ako znížiť náklady na zamestnávanie. Niekto si ako riešenie vyberie prepustenie časti zamestnancov. Iní zamestnancom znížia platy, respektíve ich vôbec nezvyšujú. Tzv. "cena práce" však zahŕňa aj 35,2%-né odvody a preto jedno z riešení je zamerať sa na zníženie sumy zaplatených odvodov. Zákony o sociálnom i zdravotnom poistení sú v definícií vymeriavacích základov značne benevolentné, preto v súlade so zákonmi je poľahky možné znížiť túto časť nákladov zamestnávateľa.
Vymeriavací základ zamestnanca definuje § 138 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a § 13 ods. 1 až 4 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení.
Zo znenia uvedených predpisov vyplýva, že zamestnanec a zamestnávateľ neplatia odvody z ďalej uvedených príjmov, ktoré môžu plynúť zamestnancovi z pracovného pomeru.
Odstupné a odchodné
Odstupné a odchodné je definované v § 76 Zákonníka práce (viac tu: http://www.porada.sk/t58691-odstupne-a-odchodne.html).
Čo je pre túto tému podstatné je skutočnosť, že Zákonník práce definuje dolnú hranicu sumy odstupného alebo odchodného, zamestnávateľ môže zamestnancovi vyplatiť vyššie sumy.
Napríklad odchodné sa musí vyplatiť najmenej v sume danej ako jeden priemerný mesačný zárobok. Pri odchode zamestnanca do dôchodku je preto výhodné namiesto iných zložiek mzdy vyplatiť radšej vyššie odchodné, než vo výške jedného priemerného mesačného zárobku.
Pripomínam pritom, že pre následný výpočet starobného dôchodku, prípadne predčasného starobného dôchodku, nie je podstatná výška vymeriavacieho základu v tom roku, v ktorom zamestnanec požiada o dôchodok. Inými slovami je jedno, či posledný vymeriavací základ zamestnanca bude povedzme 400 € alebo 1400 €, výšku jeho dôchodku to neovplyvní.
Cestovné náhrady
Cestovné náhrady poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi v súlade so zákonom č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách. Tento zákon stanovuje o.i. výšku stravného (§ 5), konkrétne sumy sú priebežne upravované opatreniami MPSVaR, sumy platné od 1.4.2009 nájdete tu: http://www.porada.sk/t107758-stravne-sa-od-1-4-2009-zvysuje.html
Podľa § 9 zákona môže zamestnávateľ (podnikateľ) poskytnúť zamestnancovi aj iné náhrady alebo vyššie náhrady. Vyššie sumy a sumy nad rámec povinných náhrad však vstupujú do základu dane zamestnanca, do vymeriavacieho základu zamestnanca na zdravotné poistenie a súčasne sa neuznajú ako daňové výdavky právnickej osoby - zamestnávateľa.
Pokiaľ ide o odvody, cestovné náhrady sa v plnej výške nezapočítajú do vymeriavacieho základu na sociálne poistenie. Vzľadom na povinnosť odviesť z cestovných náhrad nad limit daný zákonom daň z príjmu, zdravotné poistenie a naviac nemožnosť započítať túto časť náhrad do daňových výdavkov, nie je výhodné zamestnancom vyplácať cestovné náhrady nad limit.
Náhrada za pracovnú pohotovosť
Podľa § 96 ods. 4 Zákonníka práce sa pracovná pohotovosť, počas ktorej sa zamestnanec nezdržiava na pracovisku a je pripravený na výkon práce, považuje za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa nezapočítava do pracovného času. Za takúto pracovnú pohotovosť patrí zamestnancovi náhrada a to najmenej vo výške 20 % minimálneho mzdového nároku ustanoveného v § 120 ods. 4 v Sk za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce (pre rok 2009 to znamená najmenej 0,3396 € za hodinu). Horná hranica tejto náhrady neexistuje, to znamená, že zamestnanec môže mať dohodnutú sumu náhrady povedzme 1 € za hodinu i viac.
Podľa § 97 ods. 7 môže zamestnávateľ zamestnancovi pracovnú pohotovosť (na pracovisku alebo mimo pracoviska) nariadiť najviac v rozsahu osem hodín v týždni a najviac v rozsahu 100 hodín v kalendárnom roku. Po dohode so zamestnancom však môže byť rozsah hodín pracovnej pohotovosti vyšší, Napríklad zamestnávateľ sa so zamestnancom môžu dohodnúť na 4 hodinách pracovnej pohotovosti mimo pracoviska denne počas pracovných dní a na 8 hodinách pracovnej pohotovosti mimo pracoviska počas voľných dní. Za jeden mesiac tak môže počet hodín pracovnej pohotovosti mimo pracoviska dosiahnuť povedzme 160 hodín a pri sume náhrady 1 € za hodinu tak môže mesačná suma náhrady za pracovnú pohotovosť dosiahnuť 160 €.
Príspevky zo sociálneho fondu
Akékoľvek peňažné alebo nepeňažné príspevky zamestnancovi, ktorých zdrojom je sociálny fond, nevstupujú do vymeriavacieho základu zamestnanca, inými slovami z takýchto príspevkov sa za žiadnych okolností odvody neplatia.
Použitie sociálneho fondu (http://www.porada.sk/t37258-socialny-fond-tipy-na-jeho-cerpanie.html) je upravené v § 7 zákona č.152/1994 Z.z. o sociálnom fonde. Sociálny fond je možné použiť okrem iného aj na príspevky na stravné lístky alebo gastrolístky (najvýhodnejšia forma, pretože takéto plnenie nie je ani zdaniteľným príjmom na strane zamestnanca) alebo povedzme na príspevky na ubytovanie (v takomto prípade však ide o zdaniteľný príjem zamestnanca).
Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie
Pozor, z príspevkov zamestnávateľa zamestnancovi na doplnkové dôchodkové sporenie sa neplatia len odvody na sociálne poistenie. Príspevok zamestnávateľa zamestnancovi na doplnkové dôchodkové sporenie je zdaniteľným príjmom zamestnanca a preto sa započítava i do vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie (tento druh príjmu nie je uvedený v § 13 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení).
Životné poistenie a účelové sporenie zamestnanca, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca
Platí to isté, čo pri príspevkoch zamestnávateľa zamestnancovi na doplnkové dôchodkové sporenie. Ak bude zamestnávateľ platiť zamestnancovi životné poistenie, prípadne prispievať na tzv. účelové sporenie, tieto príspevky síce nevstupujú do vymeriavacieho základu na sociálne poistenie ale započítavajú sa do zdaniteľného príjmu zamestnanca a do vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie.
Príjem zamestnanca v súvislosti s používaním motorového vozidla na služobné účely a súkromné účely
Je to zvláštne ale z nekonečnej palety možností nepeňažných zvýhodnení a rôznych benefitov zákon o sociálnom poistení a rovnako aj zákon o zdravotnom poistení exaktne definuje len túto formu benefitu ako príjem zamestnanca, ktorý sa nezapočítava do vymeriavacieho základu.
Ak teda zamestnávateľ poskytne zamestnancovi služobné vozidlo aj na súkromné účely, v súlade s § 5 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov sa do zdaniteľného príjmu zamestnanca započíta suma vo výške 1 % zo vstupnej ceny vozidla za každý aj začatý kalendárny
mesiac poskytnutia motorového vozidla.
Do vymeriavacích základov sa však tento príjem nezapočíta.
Pokiaľ by šlo o iné nepeňažné príjmy (benefity), ktoré sa započítavajú do zdaniteľného príjmu zamestnanca (napr. poskytnutie služobného bytu), započítajú sa len do vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie. Ak je obhájiteľné, že nejde o príjem za vykonanú prácu, takéto benefity sa nezapočítavajú do vymeriavacieho základu na sociálne poistenie.
Odmeny vyplácané pri pracovných jubileách a životných jubileách
Trúfam si povedať, že pôvodný zámer navrhovateľov oboch zákonov (o zdravotnom i sociálnom poistení) bol zvýhodniť zamestnancov odmeňovaných podľa zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, kde podľa § 20 ods. 1 písm. c) zamestnávateľ môže poskytovať zamestnancovi odmenu za pracovné zásluhy pri dosiahnutí 50 rokov veku. Podobne podľa § 94 ods. 1 písm. c) zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe.
V definícií príjmov, ktoré sa nezapočítavajú do vymeriavacieho základu, však nie sú takto detailne špecifikované odmeny vyplácané pri pracovných alebo životných jubileách (napríklad odkazom na vyššie uvedené zákony).
Znamená to, že akákoľvek odmena, ktorú zamestnávateľ označí ako odmenu pri pracovnom jubileu alebo životnom jubileu zamestnanca, nebude zahrnutá do vymeriavacieho základu na odvody.
Nie je pritom dôležité, o akú vysokú sumu ide, o aké konkrétne jubileum ide.
Pozor, neplatí to pre odmeny poskytnuté pri jubileu zamestnávateľa - napríklad pri príležitosti 10.-ho roku existencie spoločnosti.
Pri využívaní tejto formy odmeňovania odporúčam spracovať si smernicu (pracovný poriadok podľa § 84 Zákonníka práce), v ktorom budú špecifikované podmienky vyplácania odmien pri pracovných alebo životných jubileách zamestnancov.
Plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení okrem podielu na zisku
Pozor, ak zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi, ktorý nemá majetkovú účasť u zamestnávateľa a nie je ani štatutárnym zástupcom u zamestnávateľa, podiely na zisku, tak podiely na zisku sa musia započítať do vymeriavacieho základu zamestnanca.
Akokoľvek inak definované príjmy zamestnanca vyplatené zo zisku zamestnávateľa po zdanení (na strane zamestnávateľa) však nevstupujú do vymeriavacieho základu na odvody.
Plnenia poskytnuté zamestnávateľom po skončení pracovného pomeru
Často sa reálne stáva, že odmeny, prémie a podobne, viazané na splnenie určitej úlohy, vie zamestnávateľ určiť a zamestnancovi vyplatiť až po ukončení pracovného pomeru - myslí sa tým skutočnosť, kedy odmena je vyúčtovaná a vyplatená vo výplatnom termíne za kalendárny mesiac, v ktorom už pracovný pomer netrval ani jeden kalendárny deň.
Ďalším častým prípadom je doplatok náhrady za nevyčerpanú dovolenku - vyúčtovaný a vyplatený za mesiac, nasledujúci po mesiaci, v ktorom pracovný pomer skončil.
V týchto prípadoch potom platí, že toto plnenie sa nezapočíta do vymeriavacieho základu, odvody sa neplatia. Dôvod je pomerne logický - ide o bývalého zamestnanca, pracovný pomer skončil, zamestnávateľ zasla odhlášky do poisťovní.
Pozor, niečo iné sú prípady, kedy ide o príjmy bývalého zamestnanca plynúce z neplatne skončeného právneho vzťahu. Ak súd rozhodne o neplatnosti skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, z dodatočne doplatenej mzdy bývalého zamestnanca sa odvádza poistné na sociálne poistenie - viď § 139a zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Vymeriavací základ na sociálne poistenie sa potom určí tak, že za každý kalendárny mesiac neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi je vymeriavacím základom alikvótna časť príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho
vzťahu.
Vymeriavací základ zamestnanca definuje § 138 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a § 13 ods. 1 až 4 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení.
Zo znenia uvedených predpisov vyplýva, že zamestnanec a zamestnávateľ neplatia odvody z ďalej uvedených príjmov, ktoré môžu plynúť zamestnancovi z pracovného pomeru.
Odstupné a odchodné
Odstupné a odchodné je definované v § 76 Zákonníka práce (viac tu: http://www.porada.sk/t58691-odstupne-a-odchodne.html).
Čo je pre túto tému podstatné je skutočnosť, že Zákonník práce definuje dolnú hranicu sumy odstupného alebo odchodného, zamestnávateľ môže zamestnancovi vyplatiť vyššie sumy.
Napríklad odchodné sa musí vyplatiť najmenej v sume danej ako jeden priemerný mesačný zárobok. Pri odchode zamestnanca do dôchodku je preto výhodné namiesto iných zložiek mzdy vyplatiť radšej vyššie odchodné, než vo výške jedného priemerného mesačného zárobku.
Pripomínam pritom, že pre následný výpočet starobného dôchodku, prípadne predčasného starobného dôchodku, nie je podstatná výška vymeriavacieho základu v tom roku, v ktorom zamestnanec požiada o dôchodok. Inými slovami je jedno, či posledný vymeriavací základ zamestnanca bude povedzme 400 € alebo 1400 €, výšku jeho dôchodku to neovplyvní.
Cestovné náhrady
Cestovné náhrady poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi v súlade so zákonom č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách. Tento zákon stanovuje o.i. výšku stravného (§ 5), konkrétne sumy sú priebežne upravované opatreniami MPSVaR, sumy platné od 1.4.2009 nájdete tu: http://www.porada.sk/t107758-stravne-sa-od-1-4-2009-zvysuje.html
Podľa § 9 zákona môže zamestnávateľ (podnikateľ) poskytnúť zamestnancovi aj iné náhrady alebo vyššie náhrady. Vyššie sumy a sumy nad rámec povinných náhrad však vstupujú do základu dane zamestnanca, do vymeriavacieho základu zamestnanca na zdravotné poistenie a súčasne sa neuznajú ako daňové výdavky právnickej osoby - zamestnávateľa.
Pokiaľ ide o odvody, cestovné náhrady sa v plnej výške nezapočítajú do vymeriavacieho základu na sociálne poistenie. Vzľadom na povinnosť odviesť z cestovných náhrad nad limit daný zákonom daň z príjmu, zdravotné poistenie a naviac nemožnosť započítať túto časť náhrad do daňových výdavkov, nie je výhodné zamestnancom vyplácať cestovné náhrady nad limit.
Náhrada za pracovnú pohotovosť
Podľa § 96 ods. 4 Zákonníka práce sa pracovná pohotovosť, počas ktorej sa zamestnanec nezdržiava na pracovisku a je pripravený na výkon práce, považuje za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa nezapočítava do pracovného času. Za takúto pracovnú pohotovosť patrí zamestnancovi náhrada a to najmenej vo výške 20 % minimálneho mzdového nároku ustanoveného v § 120 ods. 4 v Sk za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce (pre rok 2009 to znamená najmenej 0,3396 € za hodinu). Horná hranica tejto náhrady neexistuje, to znamená, že zamestnanec môže mať dohodnutú sumu náhrady povedzme 1 € za hodinu i viac.
Podľa § 97 ods. 7 môže zamestnávateľ zamestnancovi pracovnú pohotovosť (na pracovisku alebo mimo pracoviska) nariadiť najviac v rozsahu osem hodín v týždni a najviac v rozsahu 100 hodín v kalendárnom roku. Po dohode so zamestnancom však môže byť rozsah hodín pracovnej pohotovosti vyšší, Napríklad zamestnávateľ sa so zamestnancom môžu dohodnúť na 4 hodinách pracovnej pohotovosti mimo pracoviska denne počas pracovných dní a na 8 hodinách pracovnej pohotovosti mimo pracoviska počas voľných dní. Za jeden mesiac tak môže počet hodín pracovnej pohotovosti mimo pracoviska dosiahnuť povedzme 160 hodín a pri sume náhrady 1 € za hodinu tak môže mesačná suma náhrady za pracovnú pohotovosť dosiahnuť 160 €.
Príspevky zo sociálneho fondu
Akékoľvek peňažné alebo nepeňažné príspevky zamestnancovi, ktorých zdrojom je sociálny fond, nevstupujú do vymeriavacieho základu zamestnanca, inými slovami z takýchto príspevkov sa za žiadnych okolností odvody neplatia.
Použitie sociálneho fondu (http://www.porada.sk/t37258-socialny-fond-tipy-na-jeho-cerpanie.html) je upravené v § 7 zákona č.152/1994 Z.z. o sociálnom fonde. Sociálny fond je možné použiť okrem iného aj na príspevky na stravné lístky alebo gastrolístky (najvýhodnejšia forma, pretože takéto plnenie nie je ani zdaniteľným príjmom na strane zamestnanca) alebo povedzme na príspevky na ubytovanie (v takomto prípade však ide o zdaniteľný príjem zamestnanca).
Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie
Pozor, z príspevkov zamestnávateľa zamestnancovi na doplnkové dôchodkové sporenie sa neplatia len odvody na sociálne poistenie. Príspevok zamestnávateľa zamestnancovi na doplnkové dôchodkové sporenie je zdaniteľným príjmom zamestnanca a preto sa započítava i do vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie (tento druh príjmu nie je uvedený v § 13 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení).
Životné poistenie a účelové sporenie zamestnanca, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca
Platí to isté, čo pri príspevkoch zamestnávateľa zamestnancovi na doplnkové dôchodkové sporenie. Ak bude zamestnávateľ platiť zamestnancovi životné poistenie, prípadne prispievať na tzv. účelové sporenie, tieto príspevky síce nevstupujú do vymeriavacieho základu na sociálne poistenie ale započítavajú sa do zdaniteľného príjmu zamestnanca a do vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie.
Príjem zamestnanca v súvislosti s používaním motorového vozidla na služobné účely a súkromné účely
Je to zvláštne ale z nekonečnej palety možností nepeňažných zvýhodnení a rôznych benefitov zákon o sociálnom poistení a rovnako aj zákon o zdravotnom poistení exaktne definuje len túto formu benefitu ako príjem zamestnanca, ktorý sa nezapočítava do vymeriavacieho základu.
Ak teda zamestnávateľ poskytne zamestnancovi služobné vozidlo aj na súkromné účely, v súlade s § 5 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov sa do zdaniteľného príjmu zamestnanca započíta suma vo výške 1 % zo vstupnej ceny vozidla za každý aj začatý kalendárny
mesiac poskytnutia motorového vozidla.
Do vymeriavacích základov sa však tento príjem nezapočíta.
Pokiaľ by šlo o iné nepeňažné príjmy (benefity), ktoré sa započítavajú do zdaniteľného príjmu zamestnanca (napr. poskytnutie služobného bytu), započítajú sa len do vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie. Ak je obhájiteľné, že nejde o príjem za vykonanú prácu, takéto benefity sa nezapočítavajú do vymeriavacieho základu na sociálne poistenie.
Odmeny vyplácané pri pracovných jubileách a životných jubileách
Trúfam si povedať, že pôvodný zámer navrhovateľov oboch zákonov (o zdravotnom i sociálnom poistení) bol zvýhodniť zamestnancov odmeňovaných podľa zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, kde podľa § 20 ods. 1 písm. c) zamestnávateľ môže poskytovať zamestnancovi odmenu za pracovné zásluhy pri dosiahnutí 50 rokov veku. Podobne podľa § 94 ods. 1 písm. c) zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe.
V definícií príjmov, ktoré sa nezapočítavajú do vymeriavacieho základu, však nie sú takto detailne špecifikované odmeny vyplácané pri pracovných alebo životných jubileách (napríklad odkazom na vyššie uvedené zákony).
Znamená to, že akákoľvek odmena, ktorú zamestnávateľ označí ako odmenu pri pracovnom jubileu alebo životnom jubileu zamestnanca, nebude zahrnutá do vymeriavacieho základu na odvody.
Nie je pritom dôležité, o akú vysokú sumu ide, o aké konkrétne jubileum ide.
Pozor, neplatí to pre odmeny poskytnuté pri jubileu zamestnávateľa - napríklad pri príležitosti 10.-ho roku existencie spoločnosti.
Pri využívaní tejto formy odmeňovania odporúčam spracovať si smernicu (pracovný poriadok podľa § 84 Zákonníka práce), v ktorom budú špecifikované podmienky vyplácania odmien pri pracovných alebo životných jubileách zamestnancov.
Plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení okrem podielu na zisku
Pozor, ak zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi, ktorý nemá majetkovú účasť u zamestnávateľa a nie je ani štatutárnym zástupcom u zamestnávateľa, podiely na zisku, tak podiely na zisku sa musia započítať do vymeriavacieho základu zamestnanca.
Akokoľvek inak definované príjmy zamestnanca vyplatené zo zisku zamestnávateľa po zdanení (na strane zamestnávateľa) však nevstupujú do vymeriavacieho základu na odvody.
Plnenia poskytnuté zamestnávateľom po skončení pracovného pomeru
Často sa reálne stáva, že odmeny, prémie a podobne, viazané na splnenie určitej úlohy, vie zamestnávateľ určiť a zamestnancovi vyplatiť až po ukončení pracovného pomeru - myslí sa tým skutočnosť, kedy odmena je vyúčtovaná a vyplatená vo výplatnom termíne za kalendárny mesiac, v ktorom už pracovný pomer netrval ani jeden kalendárny deň.
Ďalším častým prípadom je doplatok náhrady za nevyčerpanú dovolenku - vyúčtovaný a vyplatený za mesiac, nasledujúci po mesiaci, v ktorom pracovný pomer skončil.
V týchto prípadoch potom platí, že toto plnenie sa nezapočíta do vymeriavacieho základu, odvody sa neplatia. Dôvod je pomerne logický - ide o bývalého zamestnanca, pracovný pomer skončil, zamestnávateľ zasla odhlášky do poisťovní.
Pozor, niečo iné sú prípady, kedy ide o príjmy bývalého zamestnanca plynúce z neplatne skončeného právneho vzťahu. Ak súd rozhodne o neplatnosti skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, z dodatočne doplatenej mzdy bývalého zamestnanca sa odvádza poistné na sociálne poistenie - viď § 139a zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Vymeriavací základ na sociálne poistenie sa potom určí tak, že za každý kalendárny mesiac neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi je vymeriavacím základom alikvótna časť príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho
vzťahu.
natcha
03.09.09,11:22
V § 139a zákona č. 461/2003 Z.z. je v závere uvedené:
... § 138 ods. 1 až 3, 11 až 17, 18, 19a 24 platí rovnako.
Rozumiem tomu tak, že ak je príjem plynúci z neplatne skončeného právneho vzťahu vyplatený po skončení pracovného pomeru, tak sa to nezahŕňa do vymeriavacieho základu alebo sa mýlim?
... § 138 ods. 1 až 3, 11 až 17, 18, 19a 24 platí rovnako.
Rozumiem tomu tak, že ak je príjem plynúci z neplatne skončeného právneho vzťahu vyplatený po skončení pracovného pomeru, tak sa to nezahŕňa do vymeriavacieho základu alebo sa mýlim?
Jozef Mihál
03.09.09,11:55
Ak súd rozhodol o neplatnosti skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, tak pri stanovení vymeriavacích základov za každý kalendárny mesiac neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi sa:
1. Vymeriavací základ zamestnanca určí podľa § 138 ods. 1 až 3 (príjmy ktoré sa započítavajú, resp. príjmy ktoré sa nezapočítavajú).
2. Vymeriavací základ ohraničuje maximálnou možnou sumou danou v § 138 ods. 11 až 17.
3. Pri výpočte poistného zamestnanca ktorý mal v daných mesiacoch viacero poistení, sa postupuje podľa § 138 ods. 18.
4. Ak v nejakom mesiaci poistenie trvalo len časť mesiaca alebo v mesiaci boli doby podľa § 140, tak vymeriavací základ sa alikvótne upravuje podľa § 138 ods. 19.
5. Vymeriavací základ za jednotlivé mesiace sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.
1. Vymeriavací základ zamestnanca určí podľa § 138 ods. 1 až 3 (príjmy ktoré sa započítavajú, resp. príjmy ktoré sa nezapočítavajú).
2. Vymeriavací základ ohraničuje maximálnou možnou sumou danou v § 138 ods. 11 až 17.
3. Pri výpočte poistného zamestnanca ktorý mal v daných mesiacoch viacero poistení, sa postupuje podľa § 138 ods. 18.
4. Ak v nejakom mesiaci poistenie trvalo len časť mesiaca alebo v mesiaci boli doby podľa § 140, tak vymeriavací základ sa alikvótne upravuje podľa § 138 ods. 19.
5. Vymeriavací základ za jednotlivé mesiace sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.
Ester plus
04.09.09,05:18
Omeny pri pracovných a životných jubileách sa týkajú aj podnikateľskej sféry?
Jozef Mihál
04.09.09,09:12
Áno, aj odmeny vyplácané pri pracovných alebo životných jubileách v organizáciách zriadených podľa Obchodného zákonníka nevstupujú do VZ.
Tieto odmeny sú definované ako mzda podľa § 118 ods. 3 Zákonníka práce, citujem:
"Ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu."
Tieto odmeny sú definované ako mzda podľa § 118 ods. 3 Zákonníka práce, citujem:
"Ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu."
mselo
26.10.09,21:17
Ak zamestnavatel chce vyplatit vianocny prispevok (13.plat) a nechce platit odvody, moze 13.plat nazvat ako odmenu pri pracovnom jubileu (zamestnanec odpracuje k 1.12.2009 viac ako 1 rok) a odvedie iba odvody do zdravotnej poist. Zamestnavatel nema kolektivnu zmluvu.
Jozef Mihál
26.10.09,21:31
Z odmeny pri pracovnom jubileu sa neplatí ani zdravotné poistenie.
mselo
27.10.09,08:29
Odmena pri pracovnom jubileu sa zazapočítava do priemeru pre pracovnoprávne účely? Ako môže zamestnávateľ zamestnancom vyplatiť odmeny bez ďalšieho navýšenia mzdových prostriedkov ?
Jozef Mihál
27.10.09,11:15
Odmena pri pracovnom jubileu sa započíta do pracovno-právneho priemeru, pretože podľa § 118 ods. 3 Zákonníka práce ide o mzdu.
spol
01.11.09,18:03
Môže družstvo vyplatiť vianočný príspevok pre svojich členov z fondu tvoreného zo zisku (po r. 2004)bez akýchkoľvek odvodov a bez dane?
Jozef Mihál
01.11.09,19:17
Bez odvodov áno, bez dane nie.
spol
04.11.09,15:56
Len pre ujasnenie, aký je rozdiel medzi rozdelením vytvoreného zisku po zdanení pre členov družstva,ktorý majú majetkovú účasť na družstve a znovu prerozdelenie toho istého zisku cez npr. štatutárny fond len pre pracujúcich členov. Rád by som mal v tom jasno a nechcel by som sa sa dopustiť chyby. Ďakujem vopred za vyjasnenie.
Jozef Mihál
04.11.09,17:31
V oboch prípadoch ide o členov družstva (je jedno, či je pracujúci alebo nepracujúci), preto - bez dane, bez odvodov.
spol
07.11.09,16:14
Ospravedlňujem sa ,že som sa nevyjadril presne ,ale nejde mi o členov pracujúcich alebo nepracujúcich ale skôr o to použitie fondu tvoreného zo zisku. Chcel so tým si ujasniť odpoveď z príspevku č.10,Ďakujem.
Jozef Mihál
08.11.09,09:39
Skúsim ešte raz.
Zákon o dani z príjmov definuje v § 3 ods. 2 písm. c), že predmetom dane nie je podiel na zisku vyplácaný zo zisku družstva, určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní atď.
V zákone sa uvádza vyslovene podiel na zisku.
Ak ide o iné plnenie - napríklad vo Vašom prípade vianočný príspevok z fondu, ktorý vytvoril zamestnávateľ zo zisku po zdanení, tak odpoveď, či ide o príjem, ktorý je alebo nie je predmetom dane, je problematická.
Na jednej strane nejde o jasne označený podiel na zisku = preto zdaniť.
Na druhej strane ide o plnenie z prostriedkov zamestnávateľa, ktoré boli vytvorené zo zisku po zdanení, teda logicky pri uplatení princípu "jedného zdanenia" by sa takého plnenie zdaniť nemalo.
Odporúčam tento problém riešiť tak, že žiadne vianočné príspevky nevyplácajte a namiesto toho dajte členom družstva peniaze označené ako podiel na zisku.
Zákon o dani z príjmov definuje v § 3 ods. 2 písm. c), že predmetom dane nie je podiel na zisku vyplácaný zo zisku družstva, určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní atď.
V zákone sa uvádza vyslovene podiel na zisku.
Ak ide o iné plnenie - napríklad vo Vašom prípade vianočný príspevok z fondu, ktorý vytvoril zamestnávateľ zo zisku po zdanení, tak odpoveď, či ide o príjem, ktorý je alebo nie je predmetom dane, je problematická.
Na jednej strane nejde o jasne označený podiel na zisku = preto zdaniť.
Na druhej strane ide o plnenie z prostriedkov zamestnávateľa, ktoré boli vytvorené zo zisku po zdanení, teda logicky pri uplatení princípu "jedného zdanenia" by sa takého plnenie zdaniť nemalo.
Odporúčam tento problém riešiť tak, že žiadne vianočné príspevky nevyplácajte a namiesto toho dajte členom družstva peniaze označené ako podiel na zisku.
ekome
10.11.09,07:42
Dobrý den,
chcela by som Vás požiadať o odpoveď v nasledovnej otázke:
Zamestnanec je u nás zamestnaný v riadnom pracovnom pomere (príjem cca 250000 Skk), popri tom vykonáva prácu na dohodu o vykonaní práce u iného podnikatel. subjektu (za r. 2009 príjem 200 000 Skk), jeho manželka do augusta 2009 poberala rodičovský príspevok, teraz má predlženú rodič. dovolenku po 3 roku dieťaťa bez rodič. príspevku a chodí sa hlásiť na úrad práce. Zamestnanec si v rámci ročného zúčtovania uplatňoval na manželku nezdaniteľnú čiastku. Moja otázka je:
Musí z tejto dohody zamestnanec platiť odvody do sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne. Je jeho povinnosť vysporiadaná voči štátu zaplatením 19% dane z dohody? Dotkne sa tento jeho príjem z dohodu manželky, napríklad vo vzťahu uplatnenia nezd. čiastky na ňu?
Ďakujem vopred za vašu odpoveď.
chcela by som Vás požiadať o odpoveď v nasledovnej otázke:
Zamestnanec je u nás zamestnaný v riadnom pracovnom pomere (príjem cca 250000 Skk), popri tom vykonáva prácu na dohodu o vykonaní práce u iného podnikatel. subjektu (za r. 2009 príjem 200 000 Skk), jeho manželka do augusta 2009 poberala rodičovský príspevok, teraz má predlženú rodič. dovolenku po 3 roku dieťaťa bez rodič. príspevku a chodí sa hlásiť na úrad práce. Zamestnanec si v rámci ročného zúčtovania uplatňoval na manželku nezdaniteľnú čiastku. Moja otázka je:
Musí z tejto dohody zamestnanec platiť odvody do sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne. Je jeho povinnosť vysporiadaná voči štátu zaplatením 19% dane z dohody? Dotkne sa tento jeho príjem z dohodu manželky, napríklad vo vzťahu uplatnenia nezd. čiastky na ňu?
Ďakujem vopred za vašu odpoveď.
Jozef Mihál
15.11.09,16:06
Zamestnanec, ktorý popri tom, že pracuje v pracovnom pomere, má aj príjmy na základe dohody o vykonaní práce, z príjmu na dohody neplatí žiadne odvody.
Zamestnávateľ, ktorý ho zamestnáva na dohodu, odvádza garančné a úrazové poistenie.
Manželka nemá žiadne vlastné príjmy (resp. má ich vo výške prijatých dávok v hmotnej núdzi).
To že manžel má aj príjem na dohodu, neovplyvňuje výšku nezdaniteľnej časti, ktorú si on sám uplatňuje v ročnom zúčtovaní dane na svoju manželku. Vašej poslednej otázke jednoducho nerozumiem.
Zamestnávateľ, ktorý ho zamestnáva na dohodu, odvádza garančné a úrazové poistenie.
Manželka nemá žiadne vlastné príjmy (resp. má ich vo výške prijatých dávok v hmotnej núdzi).
To že manžel má aj príjem na dohodu, neovplyvňuje výšku nezdaniteľnej časti, ktorú si on sám uplatňuje v ročnom zúčtovaní dane na svoju manželku. Vašej poslednej otázke jednoducho nerozumiem.
JM1968
08.01.10,13:19
Dobrý deň, prosím vrátenie poistného, ktoré bolo zaplatené SP bez právneho dôvodu - priznanie starob.dôchodku spätne, vstupuje do VZ pre zdrav.poistenie? Ďakujem.
JM1968
08.01.10,13:24
Dobrý deň, prosím vrátenie poistného, ktoré bolo zaplatené SP bez právneho dôvodu - priznanie starob.dôchodku spätne, vstupuje do VZ pre zdrav.poistenie? Ďakujem.
Ešte doplním, že vrátili poistné za 2007-2009.
Ešte doplním, že vrátili poistné za 2007-2009.
Jozef Mihál
08.01.10,22:18
Je to trošku problém legislatívne zdôvodniť, ale nezahrňte.
Ide nie o príjem zamestnanca ale o vratku poistného, ktorú mu vlastne vypláca Sociálna poisťovňa, zamestnávateľ je len "transformátor".
Ide nie o príjem zamestnanca ale o vratku poistného, ktorú mu vlastne vypláca Sociálna poisťovňa, zamestnávateľ je len "transformátor".
JM1968
09.01.10,07:12
Ďakujem veľmi, pekný deň.
TomosP
11.01.10,08:10
Je to trošku problém legislatívne zdôvodniť, ale nezahrňte.
Ide nie o príjem zamestnanca ale o vratku poistného, ktorú mu vlastne vypláca Sociálna poisťovňa, zamestnávateľ je len "transformátor".
Na tutéž otázku ohledně vráceného pojistného na sociální poištění jste v příspěvku 3939, str. 394, téma "Vaše želanie na vypracovanie otázok", odpověděl takto :
Podľa zákona o zdravotnom (http://www.porada.sk/t16146-zakon-o-zdravotnom-poisteni-od-01-01-2009-a.html) poistení je vrátené poistné príjem započítavaný do VZ zamestnanca. Dôvod:
- je to zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. i) ZDP a
- nie je to preplatok z RZZP (http:///) (nejdfe o príjem uvedený v § 13 ods. 4 zákona o zdravotnom (http://www.porada.sk/t16146-zakon-o-zdravotnom-poisteni-od-01-01-2009-a.html) poistení)
Podľa zákona o sociálnom (http://www.porada.sk/t16136-zakon-o-socialnom-poisteni-od-01-01-2009-a.html) poistení vrátené poistné nie je príjem za vykonanú prácu a nezapočítava sa do VZ zamestnanca.
Proto by mne docela zajímalo legislativní zdůvodnění vaší poslední odpovědi.
Díky.
Ide nie o príjem zamestnanca ale o vratku poistného, ktorú mu vlastne vypláca Sociálna poisťovňa, zamestnávateľ je len "transformátor".
Na tutéž otázku ohledně vráceného pojistného na sociální poištění jste v příspěvku 3939, str. 394, téma "Vaše želanie na vypracovanie otázok", odpověděl takto :
Podľa zákona o zdravotnom (http://www.porada.sk/t16146-zakon-o-zdravotnom-poisteni-od-01-01-2009-a.html) poistení je vrátené poistné príjem započítavaný do VZ zamestnanca. Dôvod:
- je to zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. i) ZDP a
- nie je to preplatok z RZZP (http:///) (nejdfe o príjem uvedený v § 13 ods. 4 zákona o zdravotnom (http://www.porada.sk/t16146-zakon-o-zdravotnom-poisteni-od-01-01-2009-a.html) poistení)
Podľa zákona o sociálnom (http://www.porada.sk/t16136-zakon-o-socialnom-poisteni-od-01-01-2009-a.html) poistení vrátené poistné nie je príjem za vykonanú prácu a nezapočítava sa do VZ zamestnanca.
Proto by mne docela zajímalo legislativní zdůvodnění vaší poslední odpovědi.
Díky.
mariapol
11.01.10,10:19
Logicky v mesiaci kedy sme odviedli poistenie na SP bez právneho dôvodu v rámci neskoršieho rozhodnutia SP o priznaní starobného dôchodku, sme zároveň odviedli zdravotné poistenie z plného vypočítaného VZ pre ZP.
Preto nemám prečo zvyšovať VZ pre ZP na základe VRATKY POISTNÉHO zo SP. VZ pre ZP a odvody na ZP boli správne a v plnej výške odvedené. Daň z príjmov je už iná kapitola a určite táto vratka poistného ovplyvňuje zdaniteľný príjem zamestnanca.
Preto nemám prečo zvyšovať VZ pre ZP na základe VRATKY POISTNÉHO zo SP. VZ pre ZP a odvody na ZP boli správne a v plnej výške odvedené. Daň z príjmov je už iná kapitola a určite táto vratka poistného ovplyvňuje zdaniteľný príjem zamestnanca.
TomosP
13.01.10,11:26
Cituji odpověď VŠZP :
Vec: Poistné zaplatené bez právneho dôvodu vrátené Sociálnou poisťovňou
V súvislosti s oznámením Sociálnej poisťovne, ktoré zverejnila dňa 25.05.2009 na svojej internetovej stránke, Vám zasielame nasledovné usmernenie.
V zmysle vyššie uvedeného oznámenia, ak zamestnávateľ za predchádzajúce rozhodujúce obdobia odviedol poistné do Sociálnej poisťovne, na platenie a odvod ktorého nebol právny dôvod (napr. zamestnancovi bol spätne priznaný starobný dôchodok), považuje sa toto poistné za poistné zaplatené bez právneho dôvodu. V súlade s § 13 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších prepisov (ďalej len „zákon“) sa pod vymeriavacím základom zamestnanca rozumie jeho príjem, ktorý podlieha dani z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu. Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších prepisov v § 5 ods. 1 písm. i) radí medzi príjmy zo závislej činnosti aj vrátené poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie a sociálne zabezpečenie, o ktoré si daňovník znížil podľa ods. 8 uvedeného paragrafu v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach príjmy zo závislej činnosti. Ide teda o určitú časť sumy, ktorú na povinné formy poistenia zamestnancovi zrazil zamestnávateľ a o ktorú mu znížil objem príjmov zo závislej činnosti za určité zdaňovacie obdobie pri výpočte základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov zo závislej činnosti za príslušné zdaňovacie obdobie.
Vzhľadom k vyššie uvedenému a vzhľadom na skutočnosť, že takýto príjem nepatrí podľa § 13 ods. 4 zákona k príjmom, ktoré do vymeriavacieho základu nevstupujú, je potrebné takto vrátené poistné zahrnúť do vymeriavacieho základu zamestnanca.
Vec: Poistné zaplatené bez právneho dôvodu vrátené Sociálnou poisťovňou
V súvislosti s oznámením Sociálnej poisťovne, ktoré zverejnila dňa 25.05.2009 na svojej internetovej stránke, Vám zasielame nasledovné usmernenie.
V zmysle vyššie uvedeného oznámenia, ak zamestnávateľ za predchádzajúce rozhodujúce obdobia odviedol poistné do Sociálnej poisťovne, na platenie a odvod ktorého nebol právny dôvod (napr. zamestnancovi bol spätne priznaný starobný dôchodok), považuje sa toto poistné za poistné zaplatené bez právneho dôvodu. V súlade s § 13 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších prepisov (ďalej len „zákon“) sa pod vymeriavacím základom zamestnanca rozumie jeho príjem, ktorý podlieha dani z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu. Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších prepisov v § 5 ods. 1 písm. i) radí medzi príjmy zo závislej činnosti aj vrátené poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie a sociálne zabezpečenie, o ktoré si daňovník znížil podľa ods. 8 uvedeného paragrafu v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach príjmy zo závislej činnosti. Ide teda o určitú časť sumy, ktorú na povinné formy poistenia zamestnancovi zrazil zamestnávateľ a o ktorú mu znížil objem príjmov zo závislej činnosti za určité zdaňovacie obdobie pri výpočte základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov zo závislej činnosti za príslušné zdaňovacie obdobie.
Vzhľadom k vyššie uvedenému a vzhľadom na skutočnosť, že takýto príjem nepatrí podľa § 13 ods. 4 zákona k príjmom, ktoré do vymeriavacieho základu nevstupujú, je potrebné takto vrátené poistné zahrnúť do vymeriavacieho základu zamestnanca.
Jozef Mihál
13.01.10,11:56
Nemám čo dodať. Verím, že v prípade súdneho sporu by súd rozhodol, že vrátené poistné sa nemá zahrnúť do VZ na ZP.
mariapol
14.01.10,06:41
Tak toto je už vrchol. Presne tu vidíme kompetentnosť zodpovedných osôb. Nie len ľudí z ministerstva zdravotníctva, ale aj zodpovedných ľudí na zdravotných poisťovniach.
Jozef Mihál
14.01.10,07:02
Nechcite odo mňa aby som Vám komentoval, ako to "tam" funguje...
ELAST
27.12.12,11:45
Prosím o prípadnú radu v tejto veľmi špecifickej veci - firma ide vyplácať náhradu mzdy v súlade so znením § 73 ods. 8 Zákonníka práce. Platíme z toho, prosím, odvody? A ak áno, ako je to, keď to ide firma vyplácať za mesiac 12/2012 (až po prehratí súdneho sporu), keď bol ukončený pracovný pomer so zamestnancami ešte v roku 2010?
Ďakujem veľmi pekne za prípadné rady!
Ďakujem veľmi pekne za prípadné rady!
Jozef Mihál
27.12.12,14:36
Prosím o prípadnú radu v tejto veľmi špecifickej veci - firma ide vyplácať náhradu mzdy v súlade so znením § 73 ods. 8 Zákonníka práce. Platíme z toho, prosím, odvody? A ak áno, ako je to, keď to ide firma vyplácať za mesiac 12/2012 (až po prehratí súdneho sporu), keď bol ukončený pracovný pomer so zamestnancami ešte v roku 2010?
Ďakujem veľmi pekne za prípadné rady!
Je to zdaniteľný príjem zo závislej činnosti, § 5 zákona o dani z príjmov, nie je uvedený medzi výnimkami - zdaniteľnými príjmami, z ktorých sa odvody neplatia.
Preto sa uvedený príjem zamestnanca započítava do vymeriavacích základov na sociálne poistenie a na zdravotné poistenie.
Uvedený problém je však špecifický tým, že ide o príjem vyplácaný zamestnancom na základe súdneho rozhodnutia v 12/2012, avšak pracovný pomer bol ukončený ešte v roku 2010 - kedy podľa vtedy platných zákonov sa uvedená náhrada mzdy nezapočítavala do VZ na SP (do VZ na ZP sa v roku 2010 započítavala).
Podľa môjho názoru je rozhodujúce, kedy súd rozhodol o výsledku súdneho sporu - a nároku zamestnanca na náhradu podľa § 73 ods. 8 Zákonníka práce - a to bolo v roku 2012.
Preto by sa uvedená náhrada mzdy mala zahrnúť do VZ na SP a ZP.
Ďakujem veľmi pekne za prípadné rady!
Je to zdaniteľný príjem zo závislej činnosti, § 5 zákona o dani z príjmov, nie je uvedený medzi výnimkami - zdaniteľnými príjmami, z ktorých sa odvody neplatia.
Preto sa uvedený príjem zamestnanca započítava do vymeriavacích základov na sociálne poistenie a na zdravotné poistenie.
Uvedený problém je však špecifický tým, že ide o príjem vyplácaný zamestnancom na základe súdneho rozhodnutia v 12/2012, avšak pracovný pomer bol ukončený ešte v roku 2010 - kedy podľa vtedy platných zákonov sa uvedená náhrada mzdy nezapočítavala do VZ na SP (do VZ na ZP sa v roku 2010 započítavala).
Podľa môjho názoru je rozhodujúce, kedy súd rozhodol o výsledku súdneho sporu - a nároku zamestnanca na náhradu podľa § 73 ods. 8 Zákonníka práce - a to bolo v roku 2012.
Preto by sa uvedená náhrada mzdy mala zahrnúť do VZ na SP a ZP.
ELAST
27.12.12,15:19
Ďakujem Vám veľmi pekne, p. Mihál. Úžasná pomoc!
viera37
11.01.13,12:19
Zamestnanec-dôchodca má aj príjem za znalecké posudky, platia sa z tohto príjmu odvody do SP a ZP?
Jana Motyčková
11.01.13,16:09
AK robí znalecké posudky, mal by mť DIČ. Keď má DIČ, je považovaný za szčona účely SP a ZP.
Jozef Mihál
11.01.13,17:59
Zamestnanec-dôchodca má aj príjem za znalecké posudky, platia sa z tohto príjmu odvody do SP a ZP?
Presne ako píše Janka.
Presne ako píše Janka.
TOPKA
21.03.13,14:15
Dobrý deň,
chcela by som sa opýtať ako postupovať po rozhodnutí súdu : vyplatiť zamestnancovi náhradu príjmu z neplatne skončeného pracovného pomeru v sume 4,5tis Eur. Považuje sa tento príjem za nepravidelný príjem, treba zamestnanca riadne prihlásiť do ZP a SP a príjem zdaniť? ďakujem za skorú odpoveď.
chcela by som sa opýtať ako postupovať po rozhodnutí súdu : vyplatiť zamestnancovi náhradu príjmu z neplatne skončeného pracovného pomeru v sume 4,5tis Eur. Považuje sa tento príjem za nepravidelný príjem, treba zamestnanca riadne prihlásiť do ZP a SP a príjem zdaniť? ďakujem za skorú odpoveď.
Jozef Mihál
21.03.13,14:39
Z materiálu na školenie január 2013: Podľa § 139a, ak súd rozhodol o neplatnosti skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, vymeriavací základ za každý kalendárny mesiac neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi je časť príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi pripadajúca na každý taký kalendárny mesiac. Pritom § 138 ods. 1, 6, 8 až 12 a 17 platia rovnako.
To znamená:
Poistné za bývalého zamestnanca, ktorému bol vyplatený príjem plynúci z neplatne skončeného pracovného pomeru sa odvádza za mesiac, v ktorom mu bol vyplatený takýto príjem.
Poistné sa vykazuje na "Výkaze poistného a príspevkov". Vyplatený príjem sa rozpočíta na jednotlivé kalendárne mesiace obdobia, za ktoré súd priznal zamestnancovi príjem. Pri výpočte poistného za jednotlivé mesiace sa postupuje podľa pravidiel platných pre príslušný rok (maximálny VZ, zaokrúhľovanie).
To znamená:
Poistné za bývalého zamestnanca, ktorému bol vyplatený príjem plynúci z neplatne skončeného pracovného pomeru sa odvádza za mesiac, v ktorom mu bol vyplatený takýto príjem.
Poistné sa vykazuje na "Výkaze poistného a príspevkov". Vyplatený príjem sa rozpočíta na jednotlivé kalendárne mesiace obdobia, za ktoré súd priznal zamestnancovi príjem. Pri výpočte poistného za jednotlivé mesiace sa postupuje podľa pravidiel platných pre príslušný rok (maximálny VZ, zaokrúhľovanie).
TOPKA
21.03.13,14:48
Ďakujem veľmi pekne, aj som si myslela.:(
AdrianaA
24.04.13,07:18
Dôchodca za rok 2012 - 25 dní zarobil 1150,- EUR. Ako je to zo zdravotným poistením a RZZP za 2012 ? Daňové priznanie za 2012 nepodával ( §46), jeho príjem neprekročil 50% sumy podľa §11ods. 2a DZP.
Jana Motyčková
24.04.13,08:23
Nerozumiem. 25 dní v roku 2012 bol dôchodca? Alebo čo bol tých 25 dní a z čoho bol príjem? Ale ak nepodával DP, lebo neprekročil 50% nezdaniteľnej časti, tak ani rzzp sa mu robiť nebude.
Líšková2
07.05.13,06:38
Chcela by som sa opýtať: z vráteného preplatku na poistnom zo SP zaplateného bez právneho dôvodu, či mám odvádzať odvody na SP a ZP.
Jozef Mihál
07.05.13,08:41
Vrátené poistné zamestnancovi o ktoré si zamestnanec znížil podľa § 5 ods. 8 v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach (= predchádzajúcich rokoch) príjmy zo závislej činnosti je zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov.
Vrátené poistné zaplatené za aktuálny rok sa nepovažuje za zdaniteľný príjem, ale suma vráteného poistného sa v aktuálnom mesiaci započíta pri znížení základu dane s aktuálnym poistným.
Do VZ zamestnanca na účely zákona o sociálnom poistení sa započítava príjem zo závislej činnosti zdanený podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Príjem zdanený podľa § 5 ods. 1 písm. i) sa do VZ zamestnanca nezapočítava.
Do VZ zamestnanca na účely zákona o zdravotnom poistení sa započítava príjem zo závislej činnosti zdanený podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h),j) a k) a ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Príjem zdanený podľa § 5 ods. 1 písm. i) sa do VZ zamestnanca nezapočítava.
Resumé: Vrátené poistné zaplatené nad rámec zákona za predchádzajúce roky sa síce zdaní ale nezapočítava sa do VZ na odvody.
Vrátené poistné zaplatené za aktuálny rok sa nepovažuje za zdaniteľný príjem, ale suma vráteného poistného sa v aktuálnom mesiaci započíta pri znížení základu dane s aktuálnym poistným.
Do VZ zamestnanca na účely zákona o sociálnom poistení sa započítava príjem zo závislej činnosti zdanený podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Príjem zdanený podľa § 5 ods. 1 písm. i) sa do VZ zamestnanca nezapočítava.
Do VZ zamestnanca na účely zákona o zdravotnom poistení sa započítava príjem zo závislej činnosti zdanený podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h),j) a k) a ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Príjem zdanený podľa § 5 ods. 1 písm. i) sa do VZ zamestnanca nezapočítava.
Resumé: Vrátené poistné zaplatené nad rámec zákona za predchádzajúce roky sa síce zdaní ale nezapočítava sa do VZ na odvody.
Líšková2
09.05.13,07:53
Veľmi pekne ďakujem
AdrianaA
12.06.13,14:00
Nerozumiem. 25 dní v roku 2012 bol dôchodca? Alebo čo bol tých 25 dní a z čoho bol príjem? Ale ak nepodával DP, lebo neprekročil 50% nezdaniteľnej časti, tak ani rzzp sa mu robiť nebude.
dôchodca bol celý rok 2012, ale ten príjem bol za 25 dní. Tiež mi vychádza, že nebude platiť, lebo nebude mať čzd z daňového priznania, nakoľko ho nemusí podávať. Takže nemusí nič oznamovať zdravotnej poisťovni?.
dôchodca bol celý rok 2012, ale ten príjem bol za 25 dní. Tiež mi vychádza, že nebude platiť, lebo nebude mať čzd z daňového priznania, nakoľko ho nemusí podávať. Takže nemusí nič oznamovať zdravotnej poisťovni?.
milanr
13.06.13,05:31
Vrátené poistné zamestnancovi o ktoré si zamestnanec znížil podľa § 5 ods. 8 v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach (= predchádzajúcich rokoch) príjmy zo závislej činnosti je zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov.
Vrátené poistné zaplatené za aktuálny rok sa nepovažuje za zdaniteľný príjem, ale suma vráteného poistného sa v aktuálnom mesiaci započíta pri znížení základu dane s aktuálnym poistným.
Do VZ zamestnanca na účely zákona o sociálnom poistení sa započítava príjem zo závislej činnosti zdanený podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Príjem zdanený podľa § 5 ods. 1 písm. i) sa do VZ zamestnanca nezapočítava.
Do VZ zamestnanca na účely zákona o zdravotnom poistení sa započítava príjem zo závislej činnosti zdanený podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h),j) a k) a ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Príjem zdanený podľa § 5 ods. 1 písm. i) sa do VZ zamestnanca nezapočítava.
Resumé: Vrátené poistné zaplatené nad rámec zákona za predchádzajúce roky sa síce zdaní ale nezapočítava sa do VZ na odvody.
Dobrý deň, chcem sa opýtať, či môžeme požiadať SP prostredníctvom Žiadosti o vrátenie poisteného o vrátenie poistného za zamestnanca, ktorý skončil u nás pracovný pomer a následne si požiadal o priznanie starobného dôchodku. Predložil nám už aj Rozhodnutie o priznaní dôchodku. V prípade, že áno, ako sa s ním máme vysporiadať z hľadiska dane a poistného na SP+ZP, ak mu v mesiaci vrátenia poistného už nebudeme vyplácať žiaden príjem? Vrátené poistné nie je VZ pre SP+ZP, započíta sa len do úhrnu poistného v rámci kal. roka. Zamestnanec pri výstupe nezrušil uplatnenie NČZD na daňovníka. Takže vrátené poistné mu iba upraví základ dane, nakoľko ide o malú sumu, tak v danom mesiaci daň = 0 €. To znamená, že sumu, ktorú nám pošle SP mu jednoducho pošleme na účet, pretože z vráteného poistného nezrazíme ani poistné na SP+ZP ani daň. Ďakujem.
Vrátené poistné zaplatené za aktuálny rok sa nepovažuje za zdaniteľný príjem, ale suma vráteného poistného sa v aktuálnom mesiaci započíta pri znížení základu dane s aktuálnym poistným.
Do VZ zamestnanca na účely zákona o sociálnom poistení sa započítava príjem zo závislej činnosti zdanený podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Príjem zdanený podľa § 5 ods. 1 písm. i) sa do VZ zamestnanca nezapočítava.
Do VZ zamestnanca na účely zákona o zdravotnom poistení sa započítava príjem zo závislej činnosti zdanený podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h),j) a k) a ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Príjem zdanený podľa § 5 ods. 1 písm. i) sa do VZ zamestnanca nezapočítava.
Resumé: Vrátené poistné zaplatené nad rámec zákona za predchádzajúce roky sa síce zdaní ale nezapočítava sa do VZ na odvody.
Dobrý deň, chcem sa opýtať, či môžeme požiadať SP prostredníctvom Žiadosti o vrátenie poisteného o vrátenie poistného za zamestnanca, ktorý skončil u nás pracovný pomer a následne si požiadal o priznanie starobného dôchodku. Predložil nám už aj Rozhodnutie o priznaní dôchodku. V prípade, že áno, ako sa s ním máme vysporiadať z hľadiska dane a poistného na SP+ZP, ak mu v mesiaci vrátenia poistného už nebudeme vyplácať žiaden príjem? Vrátené poistné nie je VZ pre SP+ZP, započíta sa len do úhrnu poistného v rámci kal. roka. Zamestnanec pri výstupe nezrušil uplatnenie NČZD na daňovníka. Takže vrátené poistné mu iba upraví základ dane, nakoľko ide o malú sumu, tak v danom mesiaci daň = 0 €. To znamená, že sumu, ktorú nám pošle SP mu jednoducho pošleme na účet, pretože z vráteného poistného nezrazíme ani poistné na SP+ZP ani daň. Ďakujem.
Jana Motyčková
13.06.13,06:49
dôchodca bol celý rok 2012, ale ten príjem bol za 25 dní. Tiež mi vychádza, že nebude platiť, lebo nebude mať čzd z daňového priznania, nakoľko ho nemusí podávať. Takže nemusí nič oznamovať zdravotnej poisťovni?.
Nemá žiadnu oznamovciu povinnosť.
Nemá žiadnu oznamovciu povinnosť.
Jana Motyčková
13.06.13,06:54
milanr : Áno. Len treba to vrátené poistné evidovať v mzdovom liste, a následne uviesť v potvrdení o zdaniteľnom príjme. Ak je to vrátené za tento rok, tak sa odpočíta od poistného.
Ak časť poistného je vrátená aj za minulé roky, tak je to zdaniteľný príjem a v takom prípade sa to objaví aj v mesačnom prehľade.
Ak časť poistného je vrátená aj za minulé roky, tak je to zdaniteľný príjem a v takom prípade sa to objaví aj v mesačnom prehľade.
milanr
13.06.13,07:55
milanr : Áno. Len treba to vrátené poistné evidovať v mzdovom liste, a následne uviesť v potvrdení o zdaniteľnom príjme. Ak je to vrátené za tento rok, tak sa odpočíta od poistného.
Ak časť poistného je vrátená aj za minulé roky, tak je to zdaniteľný príjem a v takom prípade sa to objaví aj v mesačnom prehľade.
Ďakujem za odpoveď. Ide len o poistné za máj r.2013 aj to len malá suma. Takže zamestnancovi pošleme na účet celú sumu vráteného poistného, poistné na ZP+SP ani daň z neho neplatí. V Potvrdení o zdaniteľnej mzde bude vrátené poistné uvedené ako SP, lebo sa týka tohto kalendárneho roka + zaevidovať na ML.
Ak časť poistného je vrátená aj za minulé roky, tak je to zdaniteľný príjem a v takom prípade sa to objaví aj v mesačnom prehľade.
Ďakujem za odpoveď. Ide len o poistné za máj r.2013 aj to len malá suma. Takže zamestnancovi pošleme na účet celú sumu vráteného poistného, poistné na ZP+SP ani daň z neho neplatí. V Potvrdení o zdaniteľnej mzde bude vrátené poistné uvedené ako SP, lebo sa týka tohto kalendárneho roka + zaevidovať na ML.
Komercnibank
21.06.13,10:59
Ak mal zamestnanec v jednom mesiaci k dispozícii dve motorové vozidlá zamestnávateľa na pracovné aj súkromné účely, platí sa v danom daň z 1% obst. ceny (OC) z oboch vozidiel, alebo iba z jedneho? Ak iba z OC jedného vozidla, tak z ktorého, keď majú odlišnú OC?
Vozidlá nepoužíval paralérne, ale po sebe.
Vozidlá nepoužíval paralérne, ale po sebe.
Iveta Matlovičová
24.06.13,06:08
Ak zamestnávateľ p o s k y t o l zamestnancovi obe vozidlá, mal by k zdaniteľnej mzde pripočítať 1% z ceny oboch vozidiel. Nie je podstatné, že ich nepoužíval paralerne, ale či boli podmienky poskytnutia splnené v príslušnom kalendárnom mesiaci.
Jozef Mihál
24.06.13,08:18
Súhlas.
Komercnibank
24.06.13,09:18
Ak zamestnávateľ p o s k y t o l zamestnancovi obe vozidlá, mal by k zdaniteľnej mzde pripočítať 1% z ceny oboch vozidiel. Nie je podstatné, že ich nepoužíval paralerne, ale či boli podmienky poskytnutia splnené v príslušnom kalendárnom mesiaci.
Ďakujem,
zneistila ma česká legislatíva, kde sa v tomto prípade zdaňuje iba 1% z drahšieho vozidla. :)
Ďakujem,
zneistila ma česká legislatíva, kde sa v tomto prípade zdaňuje iba 1% z drahšieho vozidla. :)
maruška7
03.07.13,11:11
Prosím ako je to v roku 2013 pri odmene zametnanca pri životnom jubileu čo sa týka odvodov?
Jozef Mihál
03.07.13,11:54
Odmena pri životnom jubileu sa započíva do VZ aj do SP aj do ZP.
UMMS
04.12.13,06:53
Prosím o radu.
1.Zam. pracovala od 1.1.2013 do 30.4.2013. Od 1.5. do 20.11. PN. od 21.11- stále je na MD. V 11/2013 dostane odmenu. Odvody: ZP=áno, ÚP=áno.
2.Zam. 1.1.2013-31.3.2013 pracovala. 1.4.-23.11.MD, 24.11.-stále RD. V 11/2013 dostane odmenu. Odvody: ZP=áno,ÚP=áno.
3.Zam. 1.1.2013-15.10.2013 pracovala.Od 16.10.- stále MD. V 11/2013 dostane odmenu.
Odvody: ZP=áno,ÚP=áno.
Ďakujem za skorú odpoveď.
1.Zam. pracovala od 1.1.2013 do 30.4.2013. Od 1.5. do 20.11. PN. od 21.11- stále je na MD. V 11/2013 dostane odmenu. Odvody: ZP=áno, ÚP=áno.
2.Zam. 1.1.2013-31.3.2013 pracovala. 1.4.-23.11.MD, 24.11.-stále RD. V 11/2013 dostane odmenu. Odvody: ZP=áno,ÚP=áno.
3.Zam. 1.1.2013-15.10.2013 pracovala.Od 16.10.- stále MD. V 11/2013 dostane odmenu.
Odvody: ZP=áno,ÚP=áno.
Ďakujem za skorú odpoveď.
Jana Motyčková
04.12.13,08:00
Vo všetkých prípadoch správne - platí ZP a ÚP.
Komercnibank
04.12.13,11:26
Je to pravda?
http://profesia.pravda.sk/zamestnanie/clanok/301357-firemne-auta-zamestnancom-zlacneju/
Bude sa posudzovať za rok používania vozidla už rok 2013?
http://profesia.pravda.sk/zamestnanie/clanok/301357-firemne-auta-zamestnancom-zlacneju/
Bude sa posudzovať za rok používania vozidla už rok 2013?
Jana Motyčková
04.12.13,11:42
Je to pravda?
http://profesia.pravda.sk/zamestnanie/clanok/301357-firemne-auta-zamestnancom-zlacneju/
Bude sa posudzovať za rok používania vozidla už rok 2013?
Viď : http://www.porada.sk/t223705-novela-zakona-o-dani-z-prijmov-k-1-1-2014-prve-citanie-v-nrsr.html
Novela zákona o dani z príjmu bola včera schválená, definitívne znenie bude o pár dní na www.nrsr.sk (http://www.nrsr.sk) .
http://profesia.pravda.sk/zamestnanie/clanok/301357-firemne-auta-zamestnancom-zlacneju/
Bude sa posudzovať za rok používania vozidla už rok 2013?
Viď : http://www.porada.sk/t223705-novela-zakona-o-dani-z-prijmov-k-1-1-2014-prve-citanie-v-nrsr.html
Novela zákona o dani z príjmu bola včera schválená, definitívne znenie bude o pár dní na www.nrsr.sk (http://www.nrsr.sk) .
Komercnibank
02.01.14,09:10
Súhlas.
Dobrý deň,
Stále tu mám s kolegami polemiku ohľadne zdaňovania 1% obst.ceny (OC) vozidla v prípade, že zamestnanec v danom mesiaci používal 2 motorové vozidlá (za sebou, nie paralelne. Prvé vozidlo vrátil na začiatku mesiaca a druhé používal do konca mesiaca. V našom prípade sa nejednalo o poruchu vozidla, ale proste sa vymenilo za nové.) Ja som zdanil obe vozidlá, ale teraz sa mi ozývajú kolegovia, že som mal zdaniť iba to s vyššou OC.
Argumentujú citáciou z poradcu podnikateľa (PP):
"Aplikácia pojmu „poskytnutie vozidla“ prináša v praxi problémy. Podľa názorov prezentovaných Ministerstvom financií SR sa má postupovať nasledovne:
ak zamestnávateľ v tom istom kalendárnom mesiaci poskytne to isté motorové vozidlo na služobné a súkromné účely viacerým zamestnancom, nepeňažným príjmom každého z týchto zamestnancov je suma vo výške 1 % zo vstupnej ceny vozidla.Nie je prípustné rozdeliť 1 % vstupnej ceny na zamestnancov, ktorí vozidlo používajú;
ak zamestnávateľ v tom istom kalendárnom mesiaci poskytne zamestnancovi viac motorových vozidiel na služobné a súkromné účely, postupuje sa odlišne v prípade:
ak má zamestnanec poskytnuté súčasne dve alebo viac motorových vozidiel zamestnávateľa aj na súkromné účely a zamestnanec si môže v priebehu mesiaca kedykoľvek vybrať, ktoré z nich použije, kedy nepeňažným príjmom zamestnanca je suma vo výške 1 % zo vstupnej ceny každého takto poskytnutého vozidla,
ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi viac motorových vozidiel v kalendárnom mesiaci za sebou (napr. vozidlo, ktoré používal časť mesiaca, je nepojazdné a zamestnávateľ zamestnancovi poskytne namiesto nepojazdného vozidla iné vozidlo), kedy sa uplatní § 5 ods. 3 písm. a) zákona len na jedno poskytnuté motorové vozidlo zamestnávateľa – na to, ktorého vstupná cena je vyššia,"
Je to možné takto zdaňovať, a exisutje nejaká vyhláška, alebo predpis alebo ničo čo je záväzné, podľa čoho by som mal postupovať? Lebo v zákone som nikde takúto výnimku nenašiel.
Dobrý deň,
Stále tu mám s kolegami polemiku ohľadne zdaňovania 1% obst.ceny (OC) vozidla v prípade, že zamestnanec v danom mesiaci používal 2 motorové vozidlá (za sebou, nie paralelne. Prvé vozidlo vrátil na začiatku mesiaca a druhé používal do konca mesiaca. V našom prípade sa nejednalo o poruchu vozidla, ale proste sa vymenilo za nové.) Ja som zdanil obe vozidlá, ale teraz sa mi ozývajú kolegovia, že som mal zdaniť iba to s vyššou OC.
Argumentujú citáciou z poradcu podnikateľa (PP):
"Aplikácia pojmu „poskytnutie vozidla“ prináša v praxi problémy. Podľa názorov prezentovaných Ministerstvom financií SR sa má postupovať nasledovne:
ak zamestnávateľ v tom istom kalendárnom mesiaci poskytne to isté motorové vozidlo na služobné a súkromné účely viacerým zamestnancom, nepeňažným príjmom každého z týchto zamestnancov je suma vo výške 1 % zo vstupnej ceny vozidla.Nie je prípustné rozdeliť 1 % vstupnej ceny na zamestnancov, ktorí vozidlo používajú;
ak zamestnávateľ v tom istom kalendárnom mesiaci poskytne zamestnancovi viac motorových vozidiel na služobné a súkromné účely, postupuje sa odlišne v prípade:
ak má zamestnanec poskytnuté súčasne dve alebo viac motorových vozidiel zamestnávateľa aj na súkromné účely a zamestnanec si môže v priebehu mesiaca kedykoľvek vybrať, ktoré z nich použije, kedy nepeňažným príjmom zamestnanca je suma vo výške 1 % zo vstupnej ceny každého takto poskytnutého vozidla,
ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi viac motorových vozidiel v kalendárnom mesiaci za sebou (napr. vozidlo, ktoré používal časť mesiaca, je nepojazdné a zamestnávateľ zamestnancovi poskytne namiesto nepojazdného vozidla iné vozidlo), kedy sa uplatní § 5 ods. 3 písm. a) zákona len na jedno poskytnuté motorové vozidlo zamestnávateľa – na to, ktorého vstupná cena je vyššia,"
Je to možné takto zdaňovať, a exisutje nejaká vyhláška, alebo predpis alebo ničo čo je záväzné, podľa čoho by som mal postupovať? Lebo v zákone som nikde takúto výnimku nenašiel.
anny
04.06.14,12:20
Dobrý deň, potrebovala by som poradiť, vopred veľmi pekne ďakujem. V roku 2009 dala organizácia výpoveď zamestnancovi. Ten to dal na súd. Dnes nám prišlo uznesenie zo súdu. Schválil sa súdny zmier. Skončenie pp výpoveďou je neplatné. Organizácia aj zamestnanec sa dohodli, že pracovný pomer skončil v roku 2009. Organizácia je povinná zaplatiť zamestnancovi určitú sumu na účet. Nikde v uznesení sa nehovorí o náhrade mzdy. Chcem sa spýtať či môžme zamestnancovi zaplatiť uvedenú výšku celú a vôbec nebudeme počítať odvody ani preddavok na daň. Vyjadrenie nášho právnika je, že to nie je náhrada mzdy, pretože sa skutočne pracovný pomer skončil v roku 2009 a čiastka ktorú sme povinný zaplatiť je na základe súdneho rozhodnutia.
Jana Motyčková
04.06.14,12:52
Ak súd nerozhodol o neplatnom skončení právneho vzťahu, tak je to "iba" príjem poskytnutý po skončení zamestnania. Toto je ale zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti (lebo je to z predchádzajúceho právneho vzťahu a je to poskytnuté v súvislosti so zamestnaním).
Čiže preddavok dane platiť.
Zdravotné poistenie - prihlásiť na posledný deň mesiaca, za ktorý je príjem zúčtovaný a zaplatiť preddavky, vstupuje do rzzp.
Sociálne poistenie - keďže zamestnanie skončio v r. 2009 a teda aj posledná doba poistenia skončila v r.2009, poistné do SP sa z tohoto príjmu neplatí. (Poistné by sa platilo, ak by zamestnanie skončilo po 1.1.2011).
Ak odborníci na daň povedia niečo iné, nechám sa poučiť.
Čiže preddavok dane platiť.
Zdravotné poistenie - prihlásiť na posledný deň mesiaca, za ktorý je príjem zúčtovaný a zaplatiť preddavky, vstupuje do rzzp.
Sociálne poistenie - keďže zamestnanie skončio v r. 2009 a teda aj posledná doba poistenia skončila v r.2009, poistné do SP sa z tohoto príjmu neplatí. (Poistné by sa platilo, ak by zamestnanie skončilo po 1.1.2011).
Ak odborníci na daň povedia niečo iné, nechám sa poučiť.
AdrianaA
05.06.14,07:15
Na letné obdobie - zastupovanie dovolenkujúcej zamestnakyne - potrebuje náhradu.
Dohodli sme sa zo zamestnakyňou na rodičovskej dovolenke, že zastúpi. V podstate v júly 2 týždne a v auguste 2 týždne. Jej príjem bude spolu 400,- EUR (200,- v 07 a 200,- v 08 ). Je možné to dať na nejakú zmluvu, aby nemusela byť dohoda ? V priebehu roka nemala žiadny iný príjem.
Dohodli sme sa zo zamestnakyňou na rodičovskej dovolenke, že zastúpi. V podstate v júly 2 týždne a v auguste 2 týždne. Jej príjem bude spolu 400,- EUR (200,- v 07 a 200,- v 08 ). Je možné to dať na nejakú zmluvu, aby nemusela byť dohoda ? V priebehu roka nemala žiadny iný príjem.
JM1968
15.08.14,11:15
Prosím, platí aj v roku 2014, že vrátené zdravotné poistenie (spätne priznaný invalidný dôchodok)nevstupuje do vymeriavacieho základu na platenie poistného do ZP a SP? ďakujem
JM1968
18.08.14,05:41
Prosím, platí aj v roku 2014, že vrátené zdravotné poistenie (spätne priznaný invalidný dôchodok)nevstupuje do vymeriavacieho základu na platenie poistného do ZP a SP? ďakujem
Už som si dohľadala, že nevstupuje,pekný deň.
Už som si dohľadala, že nevstupuje,pekný deň.
Magda Martišková
27.02.19,10:11
Dobrý deň,
v rámci zatraktívnenia nás ako zamestnávateľa by sme chceli zorganizovať zamestnaneckú súťaž. Každý mesiac zadáme súťažnú otázku, vzťahujúcu sa na históriu firmy alebo inú vedomostnú otázku o firme . Správne odpovede by sa každý mesiac žrebovali a za každé stredisko firmy by bola vyplatená výhra (od 30-100 €). Spĺňajú tieto podmienky zamestnaneckej súťaže, kedy je výhra oslobodená od daní a odvodov ?
Ďakujem za odpoveď
Magda
v rámci zatraktívnenia nás ako zamestnávateľa by sme chceli zorganizovať zamestnaneckú súťaž. Každý mesiac zadáme súťažnú otázku, vzťahujúcu sa na históriu firmy alebo inú vedomostnú otázku o firme . Správne odpovede by sa každý mesiac žrebovali a za každé stredisko firmy by bola vyplatená výhra (od 30-100 €). Spĺňajú tieto podmienky zamestnaneckej súťaže, kedy je výhra oslobodená od daní a odvodov ?
Ďakujem za odpoveď
Magda
Iveta Matlovičová
27.02.19,19:16
áno, spĺňajú