Pri uzatvarani dohod sme uviedli ze im budu poskytnute stravenky ak vykon prace bude presahovat 4 hodiny. Je v takomto pripade suhlas aj zamestnaneckej rady :confused:
asi sa pýtaš, či je potrebný súhlas zamestnaneckej rady

no pokiaľ sa spoločnosť rozhodne, že bude poskytovať stravné lístky dohodárom, súhlas ZR nie je potrebný, treba to mať uvedené iba v smernici

Maja

Odpoveď na takúto otázku som našla práve v e-mailových novinách dashofera:
Dohodári a stravovanie

Mzdové účtovníctvo - Pracovné právo, vydanie: 16/2005, vyšlo: 12.8.2005



Na výkon niektorých prác využívame inštitút dohody o vykonaní práce. Charakter týchto prác predpokladá výkon práce presahujúci 4 hodiny v rámci pracovného dňa. Podľa § 224 ods. 2 Zákonníka práce sme v dohodách uviedli, že zamestnancom bude poskytovaná strava za predpokladu, že výkon práce bude presahovať 4 hodiny. Je v takomto prípade potrebný aj súhlas zamestnaneckej rady ?

V zmysle § 152 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečovať poskytovanie stravy pre svojich zamestnancov. Zamestnancom sa podľa § 11 Zákonníka práce rozumie fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu.
Na pracovnoprávny vzťah založený niektorou z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa podľa § 223 ods. 1 posledná veta Zákonníka práce vzťahujú len ustanovenia prvej časti Zákonníka práce. Pre fyzické osoby, ktoré pre zamestnávateľa vykonávajú práce napríklad na základe dohody o vykonaní práce, sú osobitne vymedzené základné povinnosti zamestnávateľa v § 224 ods. 2 Zákonníka práce, pričom konkrétne ustanovenia iných častí Zákonníka práce, ktoré sa vzťahujú aj na práce vykonávané na základe týchto dohôd, sú upravené v § 224 ods. 3 a § 225 Zákonníka práce.
Z vyššie uvedených ustanovení Zákonníka práce zamestnávateľovi nevyplýva povinnosť zabezpečiť stravovanie fyzickej osobe, vykonávajúcej prácu na základe dohody o vykonaní práce. Zároveň však z § 224 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce vyplýva dodržiavať ostatné dohodnuté podmienky, medzi ktoré môže patriť aj poskytovanie stravy týmto fyzickým osobám.
Takéto dojednanie nároku v dohode o vykonaní práce je síce v súlade s podmienkou, že v dohode nie je možné dohodnúť plnenia pre túto fyzickú osobu priaznivejšie ako vyplývajú pre zamestnancov z pracovného pomeru, je však v rozpore s podmienkou vyplývajúcou z § 152 ods. 5 písm. b) Zákonníka práce, v zmysle ktorej môže zamestnávateľ rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie len so súhlasom zástupcov zamestnancov.
Táto podmienka sa vzťahuje aj na osoby vykonávajúce práce napr. na základe dohody o vykonaní práce. Poskytovanie stravy týmto osobám, upravené v dohode o vykonaní práce v zmysle § 224 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce, je preto podľa nášho názoru viazané na súhlas zástupcov zamestnancov v súlade s ustanovením § 152 ods. 5 písm. b) Zákonníka práce.

Odpoveď na takúto otázku som našla práve v e-mailových ..
Prosím ak viete odpoveď, tak odpovedajte, ale prosím nekopírujte obsah článkov z iných časopisov, stránok atď....

Prosím ak viete odpoveď, tak odpovedajte, ale prosím nekopírujte obsah článkov z iných časopisov, stránok atď....O.K. Polepším sa.

Podla mojho nazoru dohodar ma narok na stravne len vo firmach,kde je kolektivna zmluva a je to tak dohodnute. Iny predpis kolektivnu zmluvu nenahradza a teda v inych firmach narok nema.

Prikláňam sa k príspevku 6.
Pretože Zákonník práce neukladá za povinnosť zamestnávateľovi zabezpečiť stravovanie dohodárom, avšak na druhej strane mu to nezakazuje. Takže si myslím, že je na vôli zamestnávateľa či dohodárom poskytne stravovanie alebo nie.

Stravovanie poskytnuté dohodárom na základe ustanovenia v KZ alebo s súhlasom zamestnáneckej rady je záväzne pre zamestnávateľa a je teda jeho daňovým výdavkom.
Zamestnávateľ môže jednostranne sa rozhodnuť, že bude poskytovať stravovanie dohodárom bez KZ alebo ZR, vtedy to je jeho dobrovoľné plnenie a teda nie je daňovým výdavkom.