Narok na vyzivne ma dieta dovtedy, kym nie je schopne sa samo zivit, nekonci automaticky ukoncenim studia alebo vekom dietata.

A este poznamocka, ak sud vyzivne urcil, moze ho jedine sud aj zrusit, takze navrh na zrusenie je potrebne dat na sud.

..súhlasím s ivkou, ale je to len do 25.roku,veku dieťaťa, pokiaľ nepracuje a teda nie je schopné sa samo uživiť..

tým, že ho zaevidoval úrad práce, by som povedal, že už je schopné sa dieťa živiť samo... len nemá pracovnú príležitosť...
Zákon posudzuje schopnosť živiť sa, nieje dôležité či sa aj živí samo. Podajte návrh na súd na zrušenie vyživovacej povinnosti.

tým, že ho zaevidoval úrad práce, by som povedal, že už je schopné sa dieťa živiť samo... len nemá pracovnú príležitosť...
Zákon posudzuje schopnosť živiť sa, nieje dôležité či sa aj živí samo. Podajte návrh na súd na zrušenie vyživovacej povinnosti.

Len zaregistrovanie nestaci.
Narok na podporu v nezamestnanosti mu nevznikol, nema narok ani na davku v hmotnej nudzi, lebo do 25 rokov zivota je posudzovany jeho prijem spolu s prijmami rodicov /ak s nimi zije/, do tohto prijmu sa pocita aj vyzivne od rodica, s ktorym nezije.

..súhlasím s ivkou, ale je to len do 25.roku,veku dieťaťa, pokiaľ nepracuje a teda nie je schopné sa samo uživiť..

Nesuhlasim, zakon o ziadnych 25 rokoch nehovori.


Zánik vyživovacej povinnosti
Zánik vyživovacej povinnosti je u každej oprávnenej osoby individuálnou záležitosťou. U dieťaťa sa zohľadňuje vek, jeho zdravotný stav, štúdium ako príprava na budúce povolanie a uplatnenie sa v spoločnosti, samotná schopnosť zamestnať sa a vykonávať prácu, jeho majetkové pomery atď. Dieťa je schopné samo sa živiť až vtedy, keď je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby z pravidelnej odmeny za svoju prácu, pritom musí to byť práca, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a psychickým schopnostiam a potrebám spoločnosti. Vyživovacia povinnosť zaniká aj v prípadoch, kedy nastane niektorá z právnych skutočností, napr. smrť dieťaťa, smrť rodiča, uzavretie manželstva a pod. Vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu zaniká, ak dieťa uzavrelo manželstvo. V tomto prípade nie je rozhodujúce, či došlo k uzavretiu manželstva pred dosiahnutím osemnásteho roku veku dieťaťa, alebo po jeho dosiahnutí. Relevantná je však tá skutočnosť, že uzavretím manželstva sa dieťa stáva plnoletým občanom. K zániku v tomto prípade dochádza aj z toho dôvodu, že vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom. Rodičia sú povinní túto vyživovaciu povinnosť plniť podporne len vtedy, ak manžel vzhľadom na svoje schopnosti a možnosti nie je schopný ju plniť vôbec, alebo nie v plnej miere, napr. tým, že študuje na vysokej škole dennou formou štúdia.(19)
Vyživovacia povinnosť zaniká smrťou povinného alebo oprávneného. To znamená, že vyživovacia povinnosť nemôže prejsť na dedičov, okrem situácií, keď nedoplatok na výživnom ku dňu smrti povinného môže sa stať predmetom dedenia, ako v dedičskom konaní uplatnená pohľadávka oprávneného.(20)
V praxi môže dôjsť k situácii, že vyživovacia povinnosť, ktorá už raz zanikla priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu, sa môže v určitých prípadoch obnoviť. Najčastejším dôvodom je strata schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Napr. dieťaťu sa zhorší zdravotný stav natoľko, že nemôže pracovať a nespĺňa podmienky na iný spôsob zabezpečenia jeho výživy – dávkami sociálnej pomoci. V takomto prípade je možné vyživovaciu povinnosť obnoviť.
Ak bolo výživné určené rozhodnutím súdu, tak zaniká na základe rozhodnutia súdu o zrušení vyživovacej povinnosti. Len samotné naplnenie skutočnosti, že nastal právny stav, kedy dieťa je schopné samo sa živiť, nezbavuje povinnú osobu povinnosti plniť vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu bez toho, aby vo veci rozhodol súd. Preto ak odpadnú predpoklady, ktoré zákon vyžaduje pre učenie výživného, povinná osoba môže podať návrh na súd, ktorým sa bude domáhať zrušenia tejto povinnosti.(21)

Sú prípady, že dieťa nikdy nenadobudne schopnosť samo sa živiť. Ide napr. o deti postihnuté vážnou telesnou chybou alebo duševnou chorobou. Vtedy trvá vyživovacia povinnosť rodičov až do smrti dieťaťa.