gast
13.10.09,07:36
Dobrý deň,
mám otázku na výpočet mesačnej zrážky zo mzdy. Zamestnanec je rozvedený, platí výživné vo výške 99,59 € mesačne - dobrovoľne. Teraz dostal exekučný príkaz na zrážky z jednej tretiny mzdy. Podľa tabuľky na výpočet zrážky pri výkone rozhodnutia som si vypočítala, koľko mu môžem mesačne zraziť, jeho príjem je minimálna mzda, v čistom 256,08 €, keby neplatil výživné, zrazila by som mesačne 48 €. Neviem ako odpočítam výživné, ako jedno vyživované dieťa alebo v plnej výške výživné. Vyjde mu vôbec nejaká zrážka.
Ďakujem za odpoveď.
Gabriela
mám otázku na výpočet mesačnej zrážky zo mzdy. Zamestnanec je rozvedený, platí výživné vo výške 99,59 € mesačne - dobrovoľne. Teraz dostal exekučný príkaz na zrážky z jednej tretiny mzdy. Podľa tabuľky na výpočet zrážky pri výkone rozhodnutia som si vypočítala, koľko mu môžem mesačne zraziť, jeho príjem je minimálna mzda, v čistom 256,08 €, keby neplatil výživné, zrazila by som mesačne 48 €. Neviem ako odpočítam výživné, ako jedno vyživované dieťa alebo v plnej výške výživné. Vyjde mu vôbec nejaká zrážka.
Ďakujem za odpoveď.
Gabriela
J+K
13.10.09,07:57
Z čistej mzdy sa odráta životné minimum na neho a jednu vyživovanú osobu /dieťa, ktoré vyživuje/. Nie je možné odpočítať sumu reálne plateného výživného .
Zita5
12.10.10,06:45
Z čistej mzdy sa odráta životné minimum na neho a jednu vyživovanú osobu /dieťa, ktoré vyživuje/. Nie je možné odpočítať sumu reálne plateného výživného .
Ktorý predpis o tom hovorí, že nie je možné odpočítať sumu reálne plateného výživného .
Ďakujem .
Ktorý predpis o tom hovorí, že nie je možné odpočítať sumu reálne plateného výživného .
Ďakujem .
VieraPopluharova
12.10.10,07:08
Prednostnými pohľadávkami sú (§71 ods. 2 EP):
a) pohľadávky výživného,
b) pohľadávky náhrady škody spôsobenej poškodenému ublížením na zdraví,
c) pohľadávky náhrady škody spôsobenej úmyselnými trestnými činmi,
d) pohľadávky daní, poplatkov a ciel, pohľadávky na poistnom voči osobám, ktoré sú povinné platiť poistné na zdravotné poistenie a sociálne poistenie, pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie voči osobám, ktoré sú povinné platiť príspevky na starobné dôchodkové sporenie, pohľadávky na preplatkoch na náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dávkach sociálneho poistenia, dôchodkoch starobného dôchodkového sporenia, prídavku na dieťa, pohľadávky náhrady za príspevok na výživu dieťaťa a príspevok na úhradu potrieb dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti, pohľadávky úhrady za sociálne služby poskytované podľa osobitného predpisu. 8b)
•§71 ods. 3 EP predpokladá určenie sumy, nad ktorú sa vykonávajú zrážky zo mzdy bez obmedzenia
•nariadenie vlády vust. §3 určuje sumu, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy povinného zrazí bez obmedzenia, na 150% sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu vpríslušnom mesiaci
Zaužívané chápanie:
•150% ŽV sa rozdelí na tretiny (do každej tretiny 50%) a prevyšujúca časť sa pripočíta k prvej tretine
•toto nenapĺňa hypotézu právnej normy, nakoľko suma, nad ktorú sa zrazí bez obmedzenia, bude 50%, nie 150%
•tento „strop“ by mal byť chápaný ako maximálna výška tretej tretiny zvyšku čistej mzdy
§72 ods. 2 EP:
Ak podľa §71 ods. 1 sa vykonávajú zrážky z druhej tretiny zvyšku čistej mzdy, uspokoja sa z nej bez zreteľa na poradie najskôr pohľadávky výživného a až potom podľa poradia (odsek 3) ostatné prednostné pohľadávky.
Ak suma zrazená z druhej tretiny nestačí na uspokojenie všetkých pohľadávok výživného, uspokojí sa najprv bežné výživné všetkých oprávnených a až potom nedoplatky za skorší čas, a to podľa pomeru bežného výživného.
Ak by však sumou zrazenou z druhej tretiny nebolo kryté ani bežné výživné všetkých oprávnených, rozdelí sa medzi nich suma zrazená z druhej tretiny pomerne podľa výšky bežného výživného bez ohľadu na výšku nedoplatkov.
a) pohľadávky výživného,
b) pohľadávky náhrady škody spôsobenej poškodenému ublížením na zdraví,
c) pohľadávky náhrady škody spôsobenej úmyselnými trestnými činmi,
d) pohľadávky daní, poplatkov a ciel, pohľadávky na poistnom voči osobám, ktoré sú povinné platiť poistné na zdravotné poistenie a sociálne poistenie, pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie voči osobám, ktoré sú povinné platiť príspevky na starobné dôchodkové sporenie, pohľadávky na preplatkoch na náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dávkach sociálneho poistenia, dôchodkoch starobného dôchodkového sporenia, prídavku na dieťa, pohľadávky náhrady za príspevok na výživu dieťaťa a príspevok na úhradu potrieb dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti, pohľadávky úhrady za sociálne služby poskytované podľa osobitného predpisu. 8b)
•§71 ods. 3 EP predpokladá určenie sumy, nad ktorú sa vykonávajú zrážky zo mzdy bez obmedzenia
•nariadenie vlády vust. §3 určuje sumu, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy povinného zrazí bez obmedzenia, na 150% sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu vpríslušnom mesiaci
Zaužívané chápanie:
•150% ŽV sa rozdelí na tretiny (do každej tretiny 50%) a prevyšujúca časť sa pripočíta k prvej tretine
•toto nenapĺňa hypotézu právnej normy, nakoľko suma, nad ktorú sa zrazí bez obmedzenia, bude 50%, nie 150%
•tento „strop“ by mal byť chápaný ako maximálna výška tretej tretiny zvyšku čistej mzdy
§72 ods. 2 EP:
Ak podľa §71 ods. 1 sa vykonávajú zrážky z druhej tretiny zvyšku čistej mzdy, uspokoja sa z nej bez zreteľa na poradie najskôr pohľadávky výživného a až potom podľa poradia (odsek 3) ostatné prednostné pohľadávky.
Ak suma zrazená z druhej tretiny nestačí na uspokojenie všetkých pohľadávok výživného, uspokojí sa najprv bežné výživné všetkých oprávnených a až potom nedoplatky za skorší čas, a to podľa pomeru bežného výživného.
Ak by však sumou zrazenou z druhej tretiny nebolo kryté ani bežné výživné všetkých oprávnených, rozdelí sa medzi nich suma zrazená z druhej tretiny pomerne podľa výšky bežného výživného bez ohľadu na výšku nedoplatkov.
VieraPopluharova
12.10.10,07:37
Nuž myslim, že striktne to zakon nezakazuje a to v zmysle
•§71 ods. 3 EP predpokladá určenie sumy, nad ktorú sa vykonávajú zrážky zo mzdy bez obmedzenia
•nariadenie vlády vust. §3 určuje sumu, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy povinného zrazí bez obmedzenia, na 150% sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu vpríslušnom mesiaci
Zaužívané chápanie:
•150% ŽV sa rozdelí na tretiny (do každej tretiny 50%) a prevyšujúca časť sa pripočíta k prvej tretine
•toto nenapĺňa hypotézu právnej normy, nakoľko suma, nad ktorú sa zrazí bez obmedzenia, bude 50%, nie 150%
•tento „strop“ by mal byť chápaný ako maximálna výška tretej tretiny zvyšku čistej mzdy
•§71 ods. 3 EP predpokladá určenie sumy, nad ktorú sa vykonávajú zrážky zo mzdy bez obmedzenia
•nariadenie vlády vust. §3 určuje sumu, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy povinného zrazí bez obmedzenia, na 150% sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu vpríslušnom mesiaci
Zaužívané chápanie:
•150% ŽV sa rozdelí na tretiny (do každej tretiny 50%) a prevyšujúca časť sa pripočíta k prvej tretine
•toto nenapĺňa hypotézu právnej normy, nakoľko suma, nad ktorú sa zrazí bez obmedzenia, bude 50%, nie 150%
•tento „strop“ by mal byť chápaný ako maximálna výška tretej tretiny zvyšku čistej mzdy
VieraPopluharova
12.10.10,08:18
Ktorý predpis o tom hovorí, že nie je možné odpočítať sumu reálne plateného výživného .
Ďakujem .
Na exekúciu sa vždy zráža jedna alebo dve tretiny, alebo suma uvedená v exekučnom príkaze, pritom najviac do jednej alebo dvoch tretín. Iba ak zamestnanec vyslovene súhlasí spíše dohodu o zrážkach zo mzdy na tento účel so zrážaním vyššej zrážky, potom sa môže použiť §73 v súvislosti s §70,to znamená , že sa zráža podľa dohody, najviac však toľko, aby nepostihnuteľné sumy mu ostali.
a nepostihnutelne minimum na povinneho je podla nariadenia vlady 268/2006 doplnene nariadenim vlady 469/2008
Ďakujem .
Na exekúciu sa vždy zráža jedna alebo dve tretiny, alebo suma uvedená v exekučnom príkaze, pritom najviac do jednej alebo dvoch tretín. Iba ak zamestnanec vyslovene súhlasí spíše dohodu o zrážkach zo mzdy na tento účel so zrážaním vyššej zrážky, potom sa môže použiť §73 v súvislosti s §70,to znamená , že sa zráža podľa dohody, najviac však toľko, aby nepostihnuteľné sumy mu ostali.
a nepostihnutelne minimum na povinneho je podla nariadenia vlady 268/2006 doplnene nariadenim vlady 469/2008
Zita5
12.10.10,08:29
Ja potrebujem zistiť , ak je výška výživného stanovená súdom na dieťa , či sa má odpočítať ma vyživované dieťa v stanovenej výške súdom , alebo len vo výške zo zákona t.j.25% zo živ.minima .
VieraPopluharova
12.10.10,08:39
Ja potrebujem zistiť , ak je výška výživného stanovená súdom na dieťa , či sa má odpočítať ma vyživované dieťa v stanovenej výške súdom , alebo len vo výške zo zákona t.j.25% zo živ.minima .
Nuž to by mala , ale napisat Gabika ake jej prislo rozhodnutie v akej vyske je stanovene vyzivne, pretoze v prispevku pise , ze platil dobrovolne 99,59€ a teraz ak sud urcil ine?
Na základe súdneho rozhodnutia, t.j. vo výške stanovenej sudom.
Nuž to by mala , ale napisat Gabika ake jej prislo rozhodnutie v akej vyske je stanovene vyzivne, pretoze v prispevku pise , ze platil dobrovolne 99,59€ a teraz ak sud urcil ine?
Na základe súdneho rozhodnutia, t.j. vo výške stanovenej sudom.
JankaO
12.10.10,08:44
Ja potrebujem zistiť , ak je výška výživného stanovená súdom na dieťa , či sa má odpočítať ma vyživované dieťa v stanovenej výške súdom , alebo len vo výške zo zákona t.j.25% zo živ.minima .
Ak by v zmysle § 278 OSP a Nariadenia vlády SR 268/2006, nebolo taxatívne určených 25 % zo životného minima a bola by tam možnosť "alebo vo výške súdom nariadenej...", mohla by sa takáto čiastka odrátať...
Ak by v zmysle § 278 OSP a Nariadenia vlády SR 268/2006, nebolo taxatívne určených 25 % zo životného minima a bola by tam možnosť "alebo vo výške súdom nariadenej...", mohla by sa takáto čiastka odrátať...
VieraPopluharova
12.10.10,10:13
Dakujem, i ja som sa nieco opät naucila.
Jana Motyčková
12.10.10,10:18
Ja potrebujem zistiť , ak je výška výživného stanovená súdom na dieťa , či sa má odpočítať ma vyživované dieťa v stanovenej výške súdom , alebo len vo výške zo zákona t.j.25% zo živ.minima .
Ak prišla na zamestnanca exekúcia tak dieťa, na ktoré platí výživné (napr. určené súdom alebo dohodou manželov) a na ktoré nie je platný výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného je pre zamestnanca vyživovanou osobou, teda na dieťa sa odpočíta 25% ž.m.. Skutočne platená suma sa neopočítava, lebo zákony presne určujú spôsob výpočtu čistej mzdy a zrážok a neurčujú, že by sa takéto výživné mohlo odpočítať.
Ak prišla na zamestnanca exekúcia tak dieťa, na ktoré platí výživné (napr. určené súdom alebo dohodou manželov) a na ktoré nie je platný výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného je pre zamestnanca vyživovanou osobou, teda na dieťa sa odpočíta 25% ž.m.. Skutočne platená suma sa neopočítava, lebo zákony presne určujú spôsob výpočtu čistej mzdy a zrážok a neurčujú, že by sa takéto výživné mohlo odpočítať.
VieraPopluharova
12.10.10,12:30
problematiku vyživovacej povinnosti rodičov k deťom upravuje zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine. Pokiaľ je potrebné upraviť výšku výživného, napríklad z dôvodu, že rodičia dieťaťa nežijú spolu, zákon umožňuje rodičom sa na výške výživného dohodnúť. V prípade, že sa rodičia nedohodnú, alebo súd ich dohodu pre rozpor so záujmami dieťaťa neschváli, určí sa výška výživného súdnym rozhodnutím.
Zákon nestanovuje presný spôsob výpočtu výšky výživného. Ustanovuje však niekoľko pravidiel a princípov, na základe ktorých súd, pri zohľadnení osobitostí každého jednotlivého prípadu, určí výšku výživného. Zákon určil minimálnu výšku výživného tak, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Právo dieťaťa na výživné sa nepremlčuje. Výživné však v zásade možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody.
No pri prepocte na zaklade vykonu mi vychádza 48,29€ by mal zaplatit pokial nema inu vyzivovaciu povinnost a je sam.
podľa Zákona o rodine 36/2005 Zb. z. § 62 (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Ak sa s bývalým manželom nedohodnete na výške výživného, tak môžte dať návrh na súd, ktorý zhodnotí jeho i Vaše možnosti a majetkové pomery a následne vyčísli výšku výživného
Zákon nestanovuje presný spôsob výpočtu výšky výživného. Ustanovuje však niekoľko pravidiel a princípov, na základe ktorých súd, pri zohľadnení osobitostí každého jednotlivého prípadu, určí výšku výživného. Zákon určil minimálnu výšku výživného tak, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Právo dieťaťa na výživné sa nepremlčuje. Výživné však v zásade možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody.
No pri prepocte na zaklade vykonu mi vychádza 48,29€ by mal zaplatit pokial nema inu vyzivovaciu povinnost a je sam.
podľa Zákona o rodine 36/2005 Zb. z. § 62 (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Ak sa s bývalým manželom nedohodnete na výške výživného, tak môžte dať návrh na súd, ktorý zhodnotí jeho i Vaše možnosti a majetkové pomery a následne vyčísli výšku výživného
VieraPopluharova
12.10.10,12:58
Este by som doplnila:
Suma životného minima sa upravuje vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka a to buď na základe koeficientu rastu čistých peňažných príjmov na osobu, alebo koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností zistených Štatistickým úradom SR. Pri úprave sumy životného minima sa použije nižší z uvedených koeficientov.
Podľa Štatistického úradu SR bol rast čistých peňažných príjmov na 1 osobu za 1.štvrťrok 2010 v porovnaní s 1.štvrťrokom 2009 0,1% (t.j. koeficient 1,001). Tento koeficient je nižší, ako koeficient rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností (1,4%, koeficint 1,014).
Na základe tejto metodiky ustanovilo MPSVaR opatrením č. 300/2010 Z.z. z 30.júna 2010 sumy životného minima platné od 1.7.2010 nasledovne:
Životné minimum plnoletá fyzická osoba 185,38 € (do 30.6.2010 platila suma 185,19 €)
Životné minimum ďalšia spoločne posudzovaná plnoletá fyzická osoba 129,31 € (do 30.6.2010 platila suma 129,18 €).
Životné minimum dieťa 84,61 € (do 30.6.2010 platila suma 84,52 €).
Zo zvýšenia sumy životného minima vyplývajú ďaľsie zmeny platné od 1.7.2010.
Suma daňového bonusu na jedno dieťa sa zvyšuje z doterajších 20 € na 20,02 €. Daňový bonus sa upravil rovankým koeficientom ako sumy životného minima, t. j. z 20,00 x 1,001 = 20,02 €.
Sumy používané pri výpočte exekučných zrážok a zrážok podľa Občianskeho súdneho poriadku :
Nepostihnuteľné sumy od 1.7.2010 (použijú sa najskôr pri výpočte zrážky v júlovej výplate)
- na povinného : 111,22 €
- na vyživovanú osobu : 46,34 €
- suma nad ktorú sa zráža bez obmedzenia : 278,07 €
- na povinného pri zrážke výživného na maloleté dieťa : 77,85 €
- na vyživovanú osobu pri zrážke výživného na maloleté dieťa : 32,44 €
Od 1.7.2010 sa mení aj maximálna výška mzdy alebo odmeny uchádzača o zamestnanie, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť počas evidencie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny na 136,52 €.
Zvýšenie sumy životného minima bude mať dopad aj na priznanie predčasného starobného dôchodku. Na ten má poistenec nárok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. vtedy, ak vypočítaná suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2-násobok životného minima. Od 1.7.2010 teda musí byť novo priznaný predčasný starobný dôchodok najmenej vo výške 222,50 €.
Ďalšie dopady úpravy súm životného minima.
Výška rodičovských príspevkov sa od 1.1.2011 zmení nasledovne : nižší rodicovský príspevok 164,22 € sa zmení na 164,40 €, vyšší rodičovský príspevok 256 € sa mení na 256,30 €.
Od 1.1.2011 sa zvýši prídavok na dieťa sa z 21,99 € na 22,01 €. Príplatok k prídavku na dieťa sa zvýši zo sumy 10,31 € na 10,32 €.
Suma životného minima sa upravuje vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka a to buď na základe koeficientu rastu čistých peňažných príjmov na osobu, alebo koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností zistených Štatistickým úradom SR. Pri úprave sumy životného minima sa použije nižší z uvedených koeficientov.
Podľa Štatistického úradu SR bol rast čistých peňažných príjmov na 1 osobu za 1.štvrťrok 2010 v porovnaní s 1.štvrťrokom 2009 0,1% (t.j. koeficient 1,001). Tento koeficient je nižší, ako koeficient rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností (1,4%, koeficint 1,014).
Na základe tejto metodiky ustanovilo MPSVaR opatrením č. 300/2010 Z.z. z 30.júna 2010 sumy životného minima platné od 1.7.2010 nasledovne:
Životné minimum plnoletá fyzická osoba 185,38 € (do 30.6.2010 platila suma 185,19 €)
Životné minimum ďalšia spoločne posudzovaná plnoletá fyzická osoba 129,31 € (do 30.6.2010 platila suma 129,18 €).
Životné minimum dieťa 84,61 € (do 30.6.2010 platila suma 84,52 €).
Zo zvýšenia sumy životného minima vyplývajú ďaľsie zmeny platné od 1.7.2010.
Suma daňového bonusu na jedno dieťa sa zvyšuje z doterajších 20 € na 20,02 €. Daňový bonus sa upravil rovankým koeficientom ako sumy životného minima, t. j. z 20,00 x 1,001 = 20,02 €.
Sumy používané pri výpočte exekučných zrážok a zrážok podľa Občianskeho súdneho poriadku :
Nepostihnuteľné sumy od 1.7.2010 (použijú sa najskôr pri výpočte zrážky v júlovej výplate)
- na povinného : 111,22 €
- na vyživovanú osobu : 46,34 €
- suma nad ktorú sa zráža bez obmedzenia : 278,07 €
- na povinného pri zrážke výživného na maloleté dieťa : 77,85 €
- na vyživovanú osobu pri zrážke výživného na maloleté dieťa : 32,44 €
Od 1.7.2010 sa mení aj maximálna výška mzdy alebo odmeny uchádzača o zamestnanie, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť počas evidencie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny na 136,52 €.
Zvýšenie sumy životného minima bude mať dopad aj na priznanie predčasného starobného dôchodku. Na ten má poistenec nárok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. vtedy, ak vypočítaná suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2-násobok životného minima. Od 1.7.2010 teda musí byť novo priznaný predčasný starobný dôchodok najmenej vo výške 222,50 €.
Ďalšie dopady úpravy súm životného minima.
Výška rodičovských príspevkov sa od 1.1.2011 zmení nasledovne : nižší rodicovský príspevok 164,22 € sa zmení na 164,40 €, vyšší rodičovský príspevok 256 € sa mení na 256,30 €.
Od 1.1.2011 sa zvýši prídavok na dieťa sa z 21,99 € na 22,01 €. Príplatok k prídavku na dieťa sa zvýši zo sumy 10,31 € na 10,32 €.