Mayline
14.10.09,15:25
V zákone o dani z príjmu v § 19, ods.2,písm.k/ nie sú limitované výdavky na reklamu, celkom sa mi to nezdá. To znamená, že daňový subjekt si môže účtovať do výdavkov za rok 2009 v JU neobmedzenú sumu na reklamné účely, /pokiaľ spĺňa ostatné náležitosti uvedené v zákone/, ak keď jeho príjmy aj daňový základ budú veľmi nízke, resp.strata, alebo je to na posúdení pracovníka DÚ pri kontrole?
Marianna01
14.10.09,13:27
nie je to na posúdenie, je to v zmysle zákona
Mayline
14.10.09,19:40
v zmysle zákona,teda neobmedzene?
Marianna01
15.10.09,05:34
v zmysle zákona,teda neobmedzene?
samozrejme, musíš dodržať podmienky uvedené v zákone - za 1 ks reklamného predmetu nie viac ako 500 Sk (v eurách ešte neviem)...ale ináč neobmedzene
samozrejme, musíš dodržať podmienky uvedené v zákone - za 1 ks reklamného predmetu nie viac ako 500 Sk (v eurách ešte neviem)...ale ináč neobmedzene
vikinka
15.10.09,05:54
Doplním 16,60 EUR
babi2
15.10.09,16:51
samozrejme, musíš dodržať podmienky uvedené v zákone - za 1 ks reklamného predmetu nie viac ako 500 Sk (v eurách ešte neviem)...ale ináč neobmedzene
Áno súhlasím, ale toto je o reklamných predmetoch a o nároku na odpočet DPH. Keďže otázka bola zadaná v sekcii Daň z príjmu, tak to bolo možno myslené aj inak, to môže byť napr. reklama vo forme inzercie v tlačovinách, v televízii, rozhlase, na internete,zverejňovania plagátov, reklamných nápisov a tu to už nie je obmedzené sumou 16,60 EUR.
Tu je odpoveď z DRSR na podobnú otázku:
Výdavky (náklady) na reklamu vynaložené podľa podmienok stanovených v § 19 ods. 2 písm. k) a § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o dani z príjmov) sú uznanými daňovými výdavkami na rozdiel od výdavkov (nákladov) na reprezentáciu, ktoré nie sú uznanými daňovými výdavkami podľa znenia § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov s výnimkou tu stanovenou.
Náklady na reklamu zákon inak neobmedzuje, ani bližšie nešpecifikuje. Ak dochádza u daňovníka k predaju tovaru, daňovo uznanými výdavkami na reklamnú činnosť sú napr. náklady na poskytnutie jednorázových spotrebiteľských balení alebo vzoriek tovaru, organizovanie ochutnávok tovaru, inzercia, poskytnutie reklamných a propagačných predmetov a pod.
V prípade, že daňovníkovi vzniknú v rámci reklamnej činnosti tovaru aj iné náklady, tieto sú posudzované v zmysle platných ustanovení zákona. Inými nákladmi sú napríklad náklady na poskytnutie darčekov pre zákazníkov, dopravu zákazníkov do miesta, v ktorom dochádza k predvedeniu výrobku, na poskytnutie obedov pre zákazníkov, na prenájom miestnosti a na poskytnutie odmeny pre hovorcu.
To znamená, že v súlade s vyššie uvedeným náklady vynaložené na obstaranie darčekov, dopravu a obed pre zákazníkov sú nedaňovými výdavkami daňovníka (§ 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov). Náklady na prenájom miestnosti a odmenu pre hovorcu sú uznané za daňové výdavky pri predpoklade splnenia podmienok stanovených zákonom.
Áno súhlasím, ale toto je o reklamných predmetoch a o nároku na odpočet DPH. Keďže otázka bola zadaná v sekcii Daň z príjmu, tak to bolo možno myslené aj inak, to môže byť napr. reklama vo forme inzercie v tlačovinách, v televízii, rozhlase, na internete,zverejňovania plagátov, reklamných nápisov a tu to už nie je obmedzené sumou 16,60 EUR.
Tu je odpoveď z DRSR na podobnú otázku:
Výdavky (náklady) na reklamu vynaložené podľa podmienok stanovených v § 19 ods. 2 písm. k) a § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o dani z príjmov) sú uznanými daňovými výdavkami na rozdiel od výdavkov (nákladov) na reprezentáciu, ktoré nie sú uznanými daňovými výdavkami podľa znenia § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov s výnimkou tu stanovenou.
Náklady na reklamu zákon inak neobmedzuje, ani bližšie nešpecifikuje. Ak dochádza u daňovníka k predaju tovaru, daňovo uznanými výdavkami na reklamnú činnosť sú napr. náklady na poskytnutie jednorázových spotrebiteľských balení alebo vzoriek tovaru, organizovanie ochutnávok tovaru, inzercia, poskytnutie reklamných a propagačných predmetov a pod.
V prípade, že daňovníkovi vzniknú v rámci reklamnej činnosti tovaru aj iné náklady, tieto sú posudzované v zmysle platných ustanovení zákona. Inými nákladmi sú napríklad náklady na poskytnutie darčekov pre zákazníkov, dopravu zákazníkov do miesta, v ktorom dochádza k predvedeniu výrobku, na poskytnutie obedov pre zákazníkov, na prenájom miestnosti a na poskytnutie odmeny pre hovorcu.
To znamená, že v súlade s vyššie uvedeným náklady vynaložené na obstaranie darčekov, dopravu a obed pre zákazníkov sú nedaňovými výdavkami daňovníka (§ 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov). Náklady na prenájom miestnosti a odmenu pre hovorcu sú uznané za daňové výdavky pri predpoklade splnenia podmienok stanovených zákonom.