dedic
21.10.09,06:55
Moj problem je nasledovny. Vlastnil som s bratrancom rodinny dom, ktory sme zdedili po nasich matkach, ktore ako sestry zdedili uvedeny dom po svojich rodicoch. Bratranec nedavno zomrel a nema ziadneho priameho dedica, najblizsi pribuzny som ja ako bratranec. Od smrti matky, ktoru som pochoval za svoje peniaze, som bratrancovi vsemozne pomahal, ci uz financne ci materialne az do jeho smrti. Jeho pohreb som financoval opat ja z vlastnych penazi, nakolko bol nezamestnany a to dlhodobo. Mam trvaly pobyt v meste vzdialenom cca 25 km, mam vlastnu rodinu. Pri prejednavyni pozostalosti som s hrozou vypocul verdikt, ze nemam pravo po bratrancovi dedit a uvedenu polovicu domu“zdedi“ stat! Ja to posudzujem, ako obycajnu kradez, lebo som sa zucastnoval aj pri stavbe uvedeneho domu, bratranec bol malolety, dieta este. Stat sa nezaujimal o to, ako ziju s matkou, ktora zomrela ta tazku diagnozu, mali minimum prostriedkov, snazil som sa ako som mohol pomahat a dokonca oba pohreby som financoval z vlastnych penazi, co v dnesnej dobe nie je zanedbatelna suma! Prali sme im, zehlili, varili, pomahali, ako sa dalo, na vlastne naklady, nezistne! Myslite, ze je spravodlive, ze ten stat, ktory kaslal na mojich pribuznych, nechal to na mna, ma teraz chce hrubym sposobom „obrat“ o dom, ktory postavili moji stari rodicia a vlastne cela nasa rodina spolu?! Nejaky nenasytny statny uradnicek vypotil jednu sablonu o deicskych pravach a bolo mu jedno, ci niekoho znici! Taketo veci by sa mali poszdzovat individualne a velmi citlivo! Kde sa ta mozem dovolat pravdy?! Poradi mi niekto? Ze by az Strasburg?! Je toto pravny stat?! Pri informacii, ze nemam narok na nic, som skoro dostal infarkt. A to by asi statu vyhovovalo este viacej, keby som sa ani ja nedozil dedicstva ani po vlastnej matke! Take paragrafy si mozu dat mili pani s nadstandardnymi platmi za kalap! Nezasluzia si ani minimalnu mzdu! Snad sa niekto seriozny najde, co poradi, vopred dakujem.
hanelie
21.10.09,07:03
jediná možnosť by bola, ak by ste vedeli spoľahlivo preukázať, že ste s poručiteľom žili v spoločnej domácnosti /trvalý pobyt v tomto prípade nie je smerodatný/a starali ste sa o ňho po dobu min jedného roku - forma čestného prehlásenia, podpísaná svedkami, ktorý o takejto skutočnosti vedeli
inak platí:
Dedenie zo zákona a dedičské skupiny
Dedičov, ktorí nadobúdajú dedičstvo priamo zo zákona, môžeme rozdeliť do nasledovných dedičských skupín:
1. Do prvej skupiny patria členovia najužšej rodiny, t. j. poručiteľov manžel/ka a deti. Predpokladom dedenia v tejto skupine je, aby poručiteľ mal aspoň jedného potomka. Ak nededí žiadny potomok, manžel dedí až v druhej skupine. Pokiaľ ide o manžela ako o dediča, rozhoduje trvanie manželstva v čase poručiteľovej smrti. Nededí bývalý rozvedený manžel. K dedeniu sú povolané všetky deti poručiteľa bez ohľadu na to, či sa narodili v manželstve alebo mimo neho.
Dedičia v tejto skupine dedia rovnakým dielom. Pre výšku dedičského podielu každého z nich je rozhodujúci celkový počet dedičov. Ak nededí niektoré dieťa, zákon povoláva na jeho miesto jeho potomkov.
2. Dedičia druhej skupiny nastupujú v tom prípade, ak niet potomka, ktorý by po poručiteľovi dedil, t. j. ak poručiteľ nemal deti alebo ak sa ani jeden potomok nedožil jeho smrti, prípadne ak sú nespôsobilí dediť, sú vydedení a pod.
Do druhej dedičskej skupiny patrí:
– manžel,
– rodičia poručiteľa,
– spolužijúce osoby.
V druhej skupine je osobitne vymedzený dedičský podiel manžela. Tu manžel dedí najmenej polovicu dedičstva. O druhú polovicu sa delia ostatní dedičia patriaci do tejto skupiny, a to rovnakým dielom. Ak poručiteľ zanechal len manžela, dedí tento celé dedičstvo. To isté platí v prípade, že po poručiteľovi dedí len jeden z rodičov. Iný prípad ale nastáva v situácii, ak nededí ani manžel a ani rodičia poručiteľa. Spolužijúce osoby dedia v tretej skupine a nie v druhej skupine.
3. V tejto skupine dedia súrodenci a spolu s nimi osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti najmenej po dobu jedného roku pred smrťou a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak niektorý zo súrodencov nededí, nadobúdajú dedičstvo rovnakým dielom jeho deti.
4. Do tejto skupiny sú zaradení prarodičia poručiteľa a ak nededí žiaden z nich, dedia ich deti, t. j. tety, ujovia a strýkovia poručiteľa.
inak platí:
Dedenie zo zákona a dedičské skupiny
Dedičov, ktorí nadobúdajú dedičstvo priamo zo zákona, môžeme rozdeliť do nasledovných dedičských skupín:
1. Do prvej skupiny patria členovia najužšej rodiny, t. j. poručiteľov manžel/ka a deti. Predpokladom dedenia v tejto skupine je, aby poručiteľ mal aspoň jedného potomka. Ak nededí žiadny potomok, manžel dedí až v druhej skupine. Pokiaľ ide o manžela ako o dediča, rozhoduje trvanie manželstva v čase poručiteľovej smrti. Nededí bývalý rozvedený manžel. K dedeniu sú povolané všetky deti poručiteľa bez ohľadu na to, či sa narodili v manželstve alebo mimo neho.
Dedičia v tejto skupine dedia rovnakým dielom. Pre výšku dedičského podielu každého z nich je rozhodujúci celkový počet dedičov. Ak nededí niektoré dieťa, zákon povoláva na jeho miesto jeho potomkov.
2. Dedičia druhej skupiny nastupujú v tom prípade, ak niet potomka, ktorý by po poručiteľovi dedil, t. j. ak poručiteľ nemal deti alebo ak sa ani jeden potomok nedožil jeho smrti, prípadne ak sú nespôsobilí dediť, sú vydedení a pod.
Do druhej dedičskej skupiny patrí:
– manžel,
– rodičia poručiteľa,
– spolužijúce osoby.
V druhej skupine je osobitne vymedzený dedičský podiel manžela. Tu manžel dedí najmenej polovicu dedičstva. O druhú polovicu sa delia ostatní dedičia patriaci do tejto skupiny, a to rovnakým dielom. Ak poručiteľ zanechal len manžela, dedí tento celé dedičstvo. To isté platí v prípade, že po poručiteľovi dedí len jeden z rodičov. Iný prípad ale nastáva v situácii, ak nededí ani manžel a ani rodičia poručiteľa. Spolužijúce osoby dedia v tretej skupine a nie v druhej skupine.
3. V tejto skupine dedia súrodenci a spolu s nimi osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti najmenej po dobu jedného roku pred smrťou a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak niektorý zo súrodencov nededí, nadobúdajú dedičstvo rovnakým dielom jeho deti.
4. Do tejto skupiny sú zaradení prarodičia poručiteľa a ak nededí žiaden z nich, dedia ich deti, t. j. tety, ujovia a strýkovia poručiteľa.
Danila
21.10.09,08:24
Domácnosť / zdroj Občiansky zákonník/
§ 115
Domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby.
Aj keď podmienkou nie je trvalý pobyt, preukázanie skutočnosti, že si bol s poručiteľom v spoločnej domácnosti bude zložité. Žil si a žiješ v spoločnej domácnosti s Tvojou rodinou, vzdialenou 25 km. A dve domácnosti sa asi navzájom vylučujú.
§ 115
Domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby.
Aj keď podmienkou nie je trvalý pobyt, preukázanie skutočnosti, že si bol s poručiteľom v spoločnej domácnosti bude zložité. Žil si a žiješ v spoločnej domácnosti s Tvojou rodinou, vzdialenou 25 km. A dve domácnosti sa asi navzájom vylučujú.
Chobot
22.10.09,10:42
Potom zostáva už len počkať, kým prebehne dedičské konanie a od štátu odkúpiť tú polovicu domu. Ako spoluvlastník máš predkupné právo, dokonca si myslím, že štát by to inému asi ani nepredal. Veď kto by kúpil polovicu domu, ak druhá patrí niekomu úplne cudziemu.