Romidar
24.08.05,17:39
SÚHLASITE S TYMTO STANOVISKOM DRSR, uverejneným 19,08,2005?
JA NIE A PRETO BY SOM RADA POZNALA VAS NAZOR NA MOJE TVRDENIA:
Stanovisko k vystaveniu faktúry pri vývoze tovaru § 47 zákona o DPH
Podľa § 47 ods. 3 zákona odoslanie alebo prepravenie tovaru do miesta určenia na území tretieho štátu je platiteľ dane povinný preukázať písomným colným vyhlásením o prepustení tovaru do colného režimu vývoz, v ktorom je potvrdený colným orgánom výstup tovaru z územia Európskych spoločenstiev, a dokladom o odoslaní alebo preprave tovaru. Platiteľ dane musí mať k dispozícii písomné colné vyhlásenie o prepustení tovaru do colného režimu vývoz najneskôr do konca šiesteho mesiaca nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatnil oslobodenie od dane pri vývoze tovaru. Podľa § 19 ods. 9 zákona, ak je tovar odoslaný alebo prepravený z tuzemska do miesta určenia na území tretieho štátu, za deň dodania tovaru sa považuje deň výstupu tovaru z územia Európskych spoločenstiev, ktorý je potvrdený colným orgánom v písomnom colnom vyhlásení. Vývoz tovaru do tretích štátov uvádza platiteľ dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom tovar vystúpil z územia Európskych spoločenstiev.
Ustanovenie § 71 zákona upravuje povinnosť platiteľa dane vyhotoviť faktúru pri dodaní tovaru a služby v tuzemsku a ustanovenia § 72 a 73 zákona upravujú povinnosť platiteľa dane vyhotoviť faktúru pri dodaní tovaru alebo služby do iného členského štátu Európskej únie. Vyhotovenie faktúry pri dodaní tovaru do tretieho štátu zákon neupravuje.
K vzniku daňovej povinnosti pri službe prijatej od zahraničnej osoby uvádzame, že v prípade, ak platiteľ dane poskytne preddavok zahraničnej osobe, ktorá dodáva službu s miestom dodania v tuzemsku, pričom osobou povinnou platiť daň je podľa § 69 ods. 2 až 4 zákona platiteľ dane v tuzemsku, daňová povinnosť vzniká príjemcovi služby v súlade s § 19 ods. 4 zákona dňom prijatia preddavku na službu zahraničnou osobou.
Neviem, či ste čítali toto stanovisko daňového úradu vo veci vystavovania faktúr pri vývoze, a vznik daňovej povinnosti z platby prijatej u dodávateľa služby.
Rada by som zverejnila svoju interpretáciu daných paragrafov, a pokiaľ sa niekto tiež zaoberáte tým, že hráte tú „hru na slovíčka“ v zákone, bola by som rada, keby ste vyjadrili svoj názor na moje slová, prípadne prispeli vlastným výkladom.
1, Vyhotovenie faktúry pri dodaní tovaru do tretieho štátu zákon neupravuje.
Toto je jeden veľký omyl, ktorý dokazuje, že samotný orgán, ktorý zákon vykladá ho nepozná natoľko, nakoľko by sa na tvorcu stanovísk patrilo. Svoje tvrdenie podkladám následným reťazcom paragrafov, odsekov, písmen ........
a) § 71 upravuje povinnosť vyhotoviť faktúru pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre PO, ktorá nie je zdaniteľnou osobou. Vychádzam samozrejme z predpokladu, že vyvážame zdaniteľnej osobe, čiže podnikateľskému subjektu (§ 3 ods.1), alebo PO.
b) Keď §71 hovorí o dodaní tovaru v tuzemsku, mali by sme si určiť kde je miesto dodania pri vývoze tovaru. Pri určení miesta dodania tovaru postupujeme v zmysle § 13. Tu sa po prečítaní písm. a) dozvedáme, že „ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto DT, miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať....... Z daného vyplýva, že ak sme vývozcovia, tovar máme zložený na území SR a odosielame, alebo prepravujeme tovar odberateľovi do tretích krajín, miesto plnenia bude v zmysle tohto paragrafu definované ako tuzemsko – čiže miesto, kde sa v čase odoslania tovar nachádza. Iný paragraf na určenie miesta dodania pre vývoz v zákone nie je. Ono totiž v zdaniteľných obchodoch (§8-§12)nikde nenájdete samostatnú definíciu pre vývoz. Ten spadá pod § 8, a síce dodanie tovaru. Preto následne určujeme miesto zdaniteľného obchodu podľa §13, ako som vyššie uviedla.
c) Ak by chcel niekto namietať, nech pozvoľna prejde na §47, ktorý hovorí, že
oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený predávajúcim alebo na jeho účet do miesta určenia na území tretieho štátu
oslobodené od danie je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený kupujúcim alebo na jeho účet do miesta určenia na území tretieho štátu, ak kupujúci nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko...............
odoslanie alebo prepravenie tovaru do miesta určenia na území tretieho štátu podľa odsekov 1,2 je platiteľ povinný preukázať..........to už poznáme.
Z daného jasne vyplýva, že vývoz je dodanie tovaru s miestom plnenia v tuzemsku, s následným oslobodením od dane za predpokladu splnenia podmienok daných v §47. Ešte raz pripomínam. Vývoz tovaru, nie je samostatne definovaný ako zdaniteľný obchod. Je to dodanie tovaru s následným oslobodením od dane. Je to to isté ako dodanie pozemku. Tiež je to dodanie tovaru s následným oslobodením od dane (ak samozrejme nejde o stavebný pozemok.)
Toľko môj názor a moja interpretácia povinnosti vystavenia faktúry pri vývoze.
2. Druhá vec, ktorá ma v stanovisku DRSR zdvíha zo stoličky je, že odberateľ (tj my platiteľ) je povinný zisťovať si u svojho dodávateľa v zahraničí, kedy ten prijal od nás platbu a tento deň máme v zmysle § 19 ods. 4 považovať za podnet k samozdaneniu §69 ods 2-4. Toto je trošku tvrdší oriešok a nedovolím si to tvrdiť s takou istotou ako v prvom prípade, ale nesedí mi tu jedno. A síce znenie §69 ods. 2-4. Vo všetkých troch prípadoch, ktoré určujú osobu povinnú platiť daň správcovi dane, je uvedené:
Ods. 2 ............pri službe a pri tovare dodanom s inštaláciou alebo montážou, ktoré jej DODALA zahraničná osoba...............
Ods. 3 ............pri službách podľa § 15 odst. 8, ktoré jej DODALA zahraničná osoba........
Ods. 4 ............pri službách podľa § 16 DODANÝCH zahraničnou osobou.
Neviem, či ste si všimli, ale vo všetkých troch prípadoch je čierne na bielom čas minulý. To znamená služba musela byť už poskytnutá zahraničnou osobou, aby sa z platiteľa stala osoba povinná platiť daň. (§69) Ja súhlasím s tým, že § 19 ods. 4 hovorí, že daňová povinnosť vzniká dátumom prijatia platby. Prijatím platby naším dodávateľom od nás možno vznikne nejaká pochybná daňová povinnosť, ale stále nie sme osobou POVINNOU podľa viac krát zmieneného §69 2-4, pretože SLUŽBA NÁM NEBOLA DODANÁ.
A ja sa pýtam : je vznikom daňovej povinnosti služba dodaná? Muselo by to tu byť v zákone niekde uvedené. Ono je to naopak. Dodaním služby je daňová povinnosť vzniknutá.
§19 ods. 2 okrem iného hovorí, že daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby......
§19 ods. 4 hovorí, že ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatej platby. Je to zreteľné nie? Samotný odsek hovorí ......pred dodaním služby! Z toho vyplýva, že služba nebola dodaná. Daňová povinnosť vzniká z prijatej platby, ale služba NEBOLA EŠTE DODANÁ. Z tohto podľa mňa jasne vyplýva, že § 19 ods. 4 je v rozpore s §69 ods. 2-4, a preto §19 ods. 4 nemôže byť aplikovaný na povinnosti vyplývajúce platiteľovi z § 69.
Ďalšia vec, ktorá ma ešte na tomto paragrafe zarazila je, že §19 ods. 2 bol zákonom 651/2004 novelizovaný a od vtedy znie nasledovne:
(Veta 1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. (Veta 2) Ak je služba dodaná zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo z tretieho štátu a osobou povinnou platiť daň v tuzemsku je príjemca služby podľa § 69 ods 2-4 daňová povinnosť vzniká dňom vyhotovenia faktúry, ak faktúra nie je vyhotovená do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho...atď. Z toho mi vyplýva že v prípade prijatých služieb od zahraničnej osoby (§69) nevzniká daňová povinnosť dodaním služby, ale v zmysle druhej vety.
Nemal by teda podľa poriadku (ak zákonodarca chce túto povinnosť zviazať s §69) § 19 odst. 4 znieť nasledovne?:
Ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, alebo pred vystavením faktúry v zmysle §19 ods. 2 druhá veta., vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatej platby.
Ja mám pocit, že táto druhá veta je ďalším kľúčom k spochybneniu stanoviska DRSR k §19 odst.4. A síce preto, lebo táto druhá veta jednoznačne dokazuje, že veta č. 1 vôbec neupravuje vznik daňovej povinnosti pri prijatí služby od zahraničnej osoby. T toho titulu si myslím, že ak v § 19 odst. 4 nie je táto 2 veta spomenutá, tak sa jedná vyslovene o plnenia, ktoré sa § 69 odst. 2-4 netýkajú.
Je to trošku domotané, skúste si to niekoľko krát prečítať a možno prídete na to, čo tým chcel básnik povedať.
Na Vaše reakcie veľmi dychtivo čakám, najmä od tých, ktorí skutočne študujú zákony a vedeli by mi prípadne oponovať. Možno som niečo prehliadla. Nikto nie je dokonalý. Keď nám to denne predvádzajú tvorcovia zákonov, je možné, že som si nevšimla niečo podstatné a mení to vec. Rada si prečítam takého informácie.
Ďakujem
JA NIE A PRETO BY SOM RADA POZNALA VAS NAZOR NA MOJE TVRDENIA:
Stanovisko k vystaveniu faktúry pri vývoze tovaru § 47 zákona o DPH
Podľa § 47 ods. 3 zákona odoslanie alebo prepravenie tovaru do miesta určenia na území tretieho štátu je platiteľ dane povinný preukázať písomným colným vyhlásením o prepustení tovaru do colného režimu vývoz, v ktorom je potvrdený colným orgánom výstup tovaru z územia Európskych spoločenstiev, a dokladom o odoslaní alebo preprave tovaru. Platiteľ dane musí mať k dispozícii písomné colné vyhlásenie o prepustení tovaru do colného režimu vývoz najneskôr do konca šiesteho mesiaca nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatnil oslobodenie od dane pri vývoze tovaru. Podľa § 19 ods. 9 zákona, ak je tovar odoslaný alebo prepravený z tuzemska do miesta určenia na území tretieho štátu, za deň dodania tovaru sa považuje deň výstupu tovaru z územia Európskych spoločenstiev, ktorý je potvrdený colným orgánom v písomnom colnom vyhlásení. Vývoz tovaru do tretích štátov uvádza platiteľ dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom tovar vystúpil z územia Európskych spoločenstiev.
Ustanovenie § 71 zákona upravuje povinnosť platiteľa dane vyhotoviť faktúru pri dodaní tovaru a služby v tuzemsku a ustanovenia § 72 a 73 zákona upravujú povinnosť platiteľa dane vyhotoviť faktúru pri dodaní tovaru alebo služby do iného členského štátu Európskej únie. Vyhotovenie faktúry pri dodaní tovaru do tretieho štátu zákon neupravuje.
K vzniku daňovej povinnosti pri službe prijatej od zahraničnej osoby uvádzame, že v prípade, ak platiteľ dane poskytne preddavok zahraničnej osobe, ktorá dodáva službu s miestom dodania v tuzemsku, pričom osobou povinnou platiť daň je podľa § 69 ods. 2 až 4 zákona platiteľ dane v tuzemsku, daňová povinnosť vzniká príjemcovi služby v súlade s § 19 ods. 4 zákona dňom prijatia preddavku na službu zahraničnou osobou.
Neviem, či ste čítali toto stanovisko daňového úradu vo veci vystavovania faktúr pri vývoze, a vznik daňovej povinnosti z platby prijatej u dodávateľa služby.
Rada by som zverejnila svoju interpretáciu daných paragrafov, a pokiaľ sa niekto tiež zaoberáte tým, že hráte tú „hru na slovíčka“ v zákone, bola by som rada, keby ste vyjadrili svoj názor na moje slová, prípadne prispeli vlastným výkladom.
1, Vyhotovenie faktúry pri dodaní tovaru do tretieho štátu zákon neupravuje.
Toto je jeden veľký omyl, ktorý dokazuje, že samotný orgán, ktorý zákon vykladá ho nepozná natoľko, nakoľko by sa na tvorcu stanovísk patrilo. Svoje tvrdenie podkladám následným reťazcom paragrafov, odsekov, písmen ........
a) § 71 upravuje povinnosť vyhotoviť faktúru pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre PO, ktorá nie je zdaniteľnou osobou. Vychádzam samozrejme z predpokladu, že vyvážame zdaniteľnej osobe, čiže podnikateľskému subjektu (§ 3 ods.1), alebo PO.
b) Keď §71 hovorí o dodaní tovaru v tuzemsku, mali by sme si určiť kde je miesto dodania pri vývoze tovaru. Pri určení miesta dodania tovaru postupujeme v zmysle § 13. Tu sa po prečítaní písm. a) dozvedáme, že „ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto DT, miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať....... Z daného vyplýva, že ak sme vývozcovia, tovar máme zložený na území SR a odosielame, alebo prepravujeme tovar odberateľovi do tretích krajín, miesto plnenia bude v zmysle tohto paragrafu definované ako tuzemsko – čiže miesto, kde sa v čase odoslania tovar nachádza. Iný paragraf na určenie miesta dodania pre vývoz v zákone nie je. Ono totiž v zdaniteľných obchodoch (§8-§12)nikde nenájdete samostatnú definíciu pre vývoz. Ten spadá pod § 8, a síce dodanie tovaru. Preto následne určujeme miesto zdaniteľného obchodu podľa §13, ako som vyššie uviedla.
c) Ak by chcel niekto namietať, nech pozvoľna prejde na §47, ktorý hovorí, že
oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený predávajúcim alebo na jeho účet do miesta určenia na území tretieho štátu
oslobodené od danie je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený kupujúcim alebo na jeho účet do miesta určenia na území tretieho štátu, ak kupujúci nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko...............
odoslanie alebo prepravenie tovaru do miesta určenia na území tretieho štátu podľa odsekov 1,2 je platiteľ povinný preukázať..........to už poznáme.
Z daného jasne vyplýva, že vývoz je dodanie tovaru s miestom plnenia v tuzemsku, s následným oslobodením od dane za predpokladu splnenia podmienok daných v §47. Ešte raz pripomínam. Vývoz tovaru, nie je samostatne definovaný ako zdaniteľný obchod. Je to dodanie tovaru s následným oslobodením od dane. Je to to isté ako dodanie pozemku. Tiež je to dodanie tovaru s následným oslobodením od dane (ak samozrejme nejde o stavebný pozemok.)
Toľko môj názor a moja interpretácia povinnosti vystavenia faktúry pri vývoze.
2. Druhá vec, ktorá ma v stanovisku DRSR zdvíha zo stoličky je, že odberateľ (tj my platiteľ) je povinný zisťovať si u svojho dodávateľa v zahraničí, kedy ten prijal od nás platbu a tento deň máme v zmysle § 19 ods. 4 považovať za podnet k samozdaneniu §69 ods 2-4. Toto je trošku tvrdší oriešok a nedovolím si to tvrdiť s takou istotou ako v prvom prípade, ale nesedí mi tu jedno. A síce znenie §69 ods. 2-4. Vo všetkých troch prípadoch, ktoré určujú osobu povinnú platiť daň správcovi dane, je uvedené:
Ods. 2 ............pri službe a pri tovare dodanom s inštaláciou alebo montážou, ktoré jej DODALA zahraničná osoba...............
Ods. 3 ............pri službách podľa § 15 odst. 8, ktoré jej DODALA zahraničná osoba........
Ods. 4 ............pri službách podľa § 16 DODANÝCH zahraničnou osobou.
Neviem, či ste si všimli, ale vo všetkých troch prípadoch je čierne na bielom čas minulý. To znamená služba musela byť už poskytnutá zahraničnou osobou, aby sa z platiteľa stala osoba povinná platiť daň. (§69) Ja súhlasím s tým, že § 19 ods. 4 hovorí, že daňová povinnosť vzniká dátumom prijatia platby. Prijatím platby naším dodávateľom od nás možno vznikne nejaká pochybná daňová povinnosť, ale stále nie sme osobou POVINNOU podľa viac krát zmieneného §69 2-4, pretože SLUŽBA NÁM NEBOLA DODANÁ.
A ja sa pýtam : je vznikom daňovej povinnosti služba dodaná? Muselo by to tu byť v zákone niekde uvedené. Ono je to naopak. Dodaním služby je daňová povinnosť vzniknutá.
§19 ods. 2 okrem iného hovorí, že daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby......
§19 ods. 4 hovorí, že ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatej platby. Je to zreteľné nie? Samotný odsek hovorí ......pred dodaním služby! Z toho vyplýva, že služba nebola dodaná. Daňová povinnosť vzniká z prijatej platby, ale služba NEBOLA EŠTE DODANÁ. Z tohto podľa mňa jasne vyplýva, že § 19 ods. 4 je v rozpore s §69 ods. 2-4, a preto §19 ods. 4 nemôže byť aplikovaný na povinnosti vyplývajúce platiteľovi z § 69.
Ďalšia vec, ktorá ma ešte na tomto paragrafe zarazila je, že §19 ods. 2 bol zákonom 651/2004 novelizovaný a od vtedy znie nasledovne:
(Veta 1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. (Veta 2) Ak je služba dodaná zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo z tretieho štátu a osobou povinnou platiť daň v tuzemsku je príjemca služby podľa § 69 ods 2-4 daňová povinnosť vzniká dňom vyhotovenia faktúry, ak faktúra nie je vyhotovená do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho...atď. Z toho mi vyplýva že v prípade prijatých služieb od zahraničnej osoby (§69) nevzniká daňová povinnosť dodaním služby, ale v zmysle druhej vety.
Nemal by teda podľa poriadku (ak zákonodarca chce túto povinnosť zviazať s §69) § 19 odst. 4 znieť nasledovne?:
Ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, alebo pred vystavením faktúry v zmysle §19 ods. 2 druhá veta., vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatej platby.
Ja mám pocit, že táto druhá veta je ďalším kľúčom k spochybneniu stanoviska DRSR k §19 odst.4. A síce preto, lebo táto druhá veta jednoznačne dokazuje, že veta č. 1 vôbec neupravuje vznik daňovej povinnosti pri prijatí služby od zahraničnej osoby. T toho titulu si myslím, že ak v § 19 odst. 4 nie je táto 2 veta spomenutá, tak sa jedná vyslovene o plnenia, ktoré sa § 69 odst. 2-4 netýkajú.
Je to trošku domotané, skúste si to niekoľko krát prečítať a možno prídete na to, čo tým chcel básnik povedať.
Na Vaše reakcie veľmi dychtivo čakám, najmä od tých, ktorí skutočne študujú zákony a vedeli by mi prípadne oponovať. Možno som niečo prehliadla. Nikto nie je dokonalý. Keď nám to denne predvádzajú tvorcovia zákonov, je možné, že som si nevšimla niečo podstatné a mení to vec. Rada si prečítam takého informácie.
Ďakujem
Danuska
22.09.05,07:11
neušlo ti náhodou, že pri tretích krajinách nejde o dodanie tovaru a služby, ale o dovoz a vývoz?, netreba v zákone hľadať vystavenie faktúry pri vývoze? atď...???
evina
22.09.05,08:11
Vyjadrím sa zatiaľ k bodu 1, v ktorom, ak som dobre pochopila nesúhlasíš so stanoviskom DR, že pri vývoze tovaru nie je potrebné vystaviť faktúru? Ja si tentokrát myslím, že stanovisko DR je správne a Ty si niektoré paragrafy trošku zbytočne prekombinovala.
Nemôžem súhlasiť s tým, že pri vývoze tovaru je miestom plnenia definované ako tuzemsko.
Vývoz tovaru je pohyb tovaru z členskej krajiny do tretích krajín a miesto plnenia závisí od dodacích podmienok /nebudem rozoberať-široká problematika/. V každom prípade vývoz tovaru začína pri colnom konaní , kde nastane prepustenie tovaru do colného režimu vývoz.
Nemôžem súhlasiť s tým, že pri vývoze tovaru je miestom plnenia definované ako tuzemsko.
Vývoz tovaru je pohyb tovaru z členskej krajiny do tretích krajín a miesto plnenia závisí od dodacích podmienok /nebudem rozoberať-široká problematika/. V každom prípade vývoz tovaru začína pri colnom konaní , kde nastane prepustenie tovaru do colného režimu vývoz.