Odpoveď na dopyt bola doručená 23.2.2009
Je to síce prelomové obdobie 2008/2009, ale podstata problému zostáva zachovaná, DN na rok 2010 budeme nakupovať niektorí už v decembri 2009.

Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Vzhľadom k tomu, že informácie nie sú dostatočné vychádzame z predpokladu, že úhrada bola uskutočnená v slovenských korunách.
Platiteľ dane má nárok na odpočítanie dane v rozsahu a za podmienok vymedzených v § 49 až § 51 zákona o DPH. Podľa § 49 ods.1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. V zmysle § 51 ods.2 platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods.2 písm.a/ v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie vzniklo, alebo v prvom zdaňovacom období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom právo na odpočítanie vzniklo, má doklad podľa odseku 1 písm.a/.
V nadväznosti na uvedené, platiteľ dane si môže uplatniť odpočet dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom mu vzniklo právo na odpočet podľa § 49 ods.1 (t.j.dodávateľovi služby-národná diaľničná spoločnosť a.s. vzniká daňová povinnosť dňom prijatia platby podľa § 19 ods.4 zákona o DPH), t.j. za zdaňovacie obdobie december 2008, najviac do výšky odvedenej dane po splnení podmienok vymedzených v § 49 až § 51 zákona o DPH

Váš dopyt:

Dobrý deň,
zakúpila som si diaľničnú nálepku(ďalej len DN) v decembri 2008. DN je na rok 2009. Moja otázka znie, kedy mám nárok na odpočítanie DPH z uvedenej DN? V decembri 2008, alebo až v januári 2009? Podotýkam, že daň je uvedená na podkladovej časti DN v EUR.
Ďakujem

odpoveď marec 2009

Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Ak má platiteľ faktúru - podkladovú časť diaľničnej nálepky (§ 71 ods. 4 písm.b/ zákona o DPH) môže si uplatniť odpočet dane pri splnení ostatných podmienok § 49 - § 51 zákona o DPH. Podmienkou odpočtu dane nie je preukázanie úhrady faktúry, ani zaúčtovanie DPH. Platiteľ je povinný viesť záznamy podľa § 70 zákona o DPH.

Váš dopyt:

Zamestnanec na služobnej ceste (firemným vozidlom) zakúpil ročnú diaľničnú nálepku.
Doklad o úhrade stratil, avšak predložil podkladovú časť diaľničnej nálepky, ktorá sa podľa §74, odst. 4, b) zákona o Dph považuje za faktúru.
Ako má postupovať platiteľ dane v takomto prípade.
Môže zaúčtovať nákup (ako?) a uplatniť odpočet Dph ?

odpoveď 06/2009:

Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Účtovníctvo: V prípade, kedy účtovná jednotka účtuje v nákladoch o predplatnom napr. časopisu, ktoré je zaplatené vopred aj na iné účtovné obdobia, resp. jeho časť, postupuje podľa § 56 ods. 2 platných postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústve podvojného účtovníctva. To znamená, že náklady časovo rozlíši prostredníctvom účtu 381.
Daň z príjmov: Ak daňovník v záujme skvalitnejšia svojich služieb, zvýšenia výnosov a tržieb, obratu atď. predplatil svojim zákazníkom a obchodnáým partnerom odborný časopis súvisiaci s predmetom jeho činnosti, z ktorej príjmy podliehajú zdaneniu, potom náklady na predplatné tohto časopisu vstupujú do základu dane v zaúčtovanej výške (§ 17 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov v platnom znení), ak vie daňovník preukázať splnenie podmienok definovaných v ustanovení § 2 písm. i) zákona.
Daň z pridanej hodnoty: Podľa § 8 ods. 3 zákona o DPH bezodplatné dodanie tovaru na obchodné účely, ak jeho hodnota nepresiahne 16,60, eura bez dane za jeden kus, a bezodplatné dodanie obchodných vzoriek sa nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu. Platiteľom predplatenie 1- ročného predplatného na časopis, (obsahom ktorého je problematika, v ktorom podniká) pre obchodných partnerov sa môže posudzovať podľa citovaného ustanovenia; zároveň platiteľ môže na základe § 49 ods. 2 zákona o DPH odpočítať daň, pri splnení ostatných podmienok § 49 - § 51 zákona o DPH.

Odbor služieb pre verejnosť DR SR BB

Váš dopyt:

Sme s.r.o. zaoberajúca sa výstavbou montovaných drevodomov.
Pre našich bývalých i súčastných zákazníkov a obchodných partnerov sme predplatili 1-ročné predplatné na časopis Môj dom.
Považujeme tento náklad za daňový?
Môžem uplatniť DPH?
Ak je predplatné na obdobie týkajúce sa prechodu cez rok, treba časovo rozlišovať?
Ďakujem.

odpoveď 10/2008

Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Spol. s r.o. môže poskytnúť svojim zamestnancom stravné lístky v skladbe 40+50 Sk na jeden pracovný deň.

Odbor služieb pre verejnosť

Váš dopyt:

Rada by som sa informovala, či môže sro poskytnúť svojim zamestnancom stravné lístky v skladbe 40 + 50 Sk na jeden prac. deň , alebo musí poskytnúť len jeden v hodnote Sk 90,-, ( N spoločnosti 48,95 Sk, príspevok zo SF 4,05 Sk, úhrada zamestnanca Sk 37,- )

Odpoveď prišla v júli 2009

Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Novelou zákona č. 83/2009 Z.z. o DPH účinnou od 1.4.2009 sa zmenilo ustanovenie § 51 ods.2 zákona o DPH, ktoré upravuje uplatnenie práva na odpočítanie dane. Podľa § 51 ods.2 zákona o DPH platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods.2 písm.a/, c/ alebo písm.d/ najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm.a/, c/ alebo písm.d/. Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm.a/, c/ alebo písm.d/ do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm.a/, c/ alebo písm.d/. Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods.2 písm.b/ najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.
Do účinnosti citovanej novely zákona o DPH, t.j. do 31.3.2009 si mohol platiteľ dane uplatniť odpočítanie dane z prijatých tovarov resp. služieb v zdaňovacom období, v ktorom mu vzniklo právo na odpočítanie dane alebo v prvom nasledujúcom zdaňovacom období. V prípade, ak si toto právo platiteľ neuplatnil v týchto zdaňovacích obdobiach, mohol si uplatniť odpočítanie dane podaním dodatočného daňového priznania k zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom si mohol uplatniť právo na odpočet dane.
V prípade, ak platiteľovi dane vznikol nárok na odpočet dane z prijatých tovarov resp. služieb napr. za zdaňovacie obdobie február 2009 a nárok nebol uplatnený do účinnosti novely zákona o DPH, môže si uplatniť odpočítanie dane po splnení ďalších podmienok vymedzených v § 49 až § 51 zákona o DPH v daňovom priznaní do konca kalendárneho roka 2009.V súvislosti s odpočítaním dane po novom, zákon o DPH v § 70 ods.1 ukladá platiteľovi dane novú povinnosť vedenia záznamov, t.j. v záznamoch platiteľ uvedie zdaňovacie obdobie, v ktorom vykonal odpočítanie dane alebo pomerné odpočítanie dane.

Váš dopyt:

Dobrý deň, umožňuje novela zákona o DPH účinná od 1. apríla 2009 uplatniť si DPH v riadnom DP napr. za jún z daňového dokladu, ktorý bol vystavený s dátumom zdaniteľného plnenia pred účinnosťou tejto novely (napr. február 2009) a účtovná jednotka ho nedopatrením nezúčtovala a neuplatnila si DPH vo februári, alebo sa musí podať DDP za február?

Odpoveď - október 2009

Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Osoba, ktorá sa stala platiteľom, si môže odpočítať daň viažúcu sa k majetku, ktorý nadobudla pred dňom, keď sa stala platiteľom podľa podmienok uvedených v § 55 zákona o DPH. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia si platiteľ môže odpočítať daň v rozsahu a za podmienok uvedených v § 49 až 51 zákona o DPH. Platiteľ dane si nemôže dodatočne oddaniť tovar, ktorý nadobudol z iného členského štátu, pretože dodávateľ z iného členského štátu uplatnil daň platnú v členskom štáte dodania (§ 49 zákona o DPH neumožňuje odpočítanie dane uplatnenej podnikateľom v inom členskom štáte).

Váš dopyt:

Dobrý deň,

pri registrácii platiteľa dph je možnosť odpočítania dane zo zásob nadobudnutých pred dňom registrácie podľa § 55 Zákona o DPH, ktoré sú ku dňu registrácie zistené inventúrou na sklade. Týka sa to zásob nakúpených len od slovenských dodávateľov, alebo sa to vzťahuje aj na zásoby nakúpené z iných členských štátov EU, napríklad od českého dodávateľa?

November 2009

Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Platiteľ postupuje pri výpočte pomernej výšky dane pomocou koeficientu (§ 50 zákona o DPH), ak použije nakúpené tovary a služby (napr. režijné náklady, výdavky) pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých môže odpočítať daň, a súčasne pre dodávky tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až § 41 zákona o DPH Pokiaľ však tento platiteľ vie presne priradiť nakúpené tovary alebo služby k svojim zdaniteľným obchodom, ktoré zdaňuje alebo bude zdaňovať 19% DPH, potom si môže odpočítať daň z týchto nákupov v plnej výške, pri splnení ostatných podmienok uvedených v § 49 a § 51 zákona o DPH. Obdobne, ak vie presne priradiť nakúpené tovary alebo služby k svojim zdaniteľným obchodom, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až § 41 zákona o DPH, potom si z nich vôbec nemôže odpočítať daň.
Informácie k odpočítaniu dane môžete nájsť na www.drsr.sk, v sekcii ?Daňové informácie?:
?Pokyny a iné predpisy?, ? DR SR?, ? DPH? ? ? Metodický pokyn DR SR k odpočítaniu dane podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 350/2004 Z.z? . a
?Dodatok č. 1 k metodickému pokynu k odpočítaniu dane podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 350/2004 Z.z..

Váš dopyt:

Dobry den, dovolujem si Vas poziadat o stanovisko v nasledujucom probleme:

SZCO prevadzkuje cestovnu kancelariu a cestovnu agenturu. Je platitelom DPH. Poskytuje aj plnenia oslobodene od dane (podla § 37 - poistovacie sluzby) - sprostredkovava poistenie pre jednu poistovnu na zaklade zmluvy. Na tuto cinnost samu osebe nema ziadne naklady.

Je SZCO povinna pri vypocte danovej povinnosti DPH postupovat podla § 50 a pouzivat pomerne odpocitanie dane (koeficient)?

Odpoveď z apríla 2009

Otázka sa netýka novely zákona o DPH, ale týka sa novely zákona dane z príjmov, ktorá je účinná od 1. 3. 2009 a týka sa odpočtu DPH z pohonných hmôt, pri ktorých sa uplatňuje odpočítanie dane vo výške 80 %, pričom z hľadiska dane z príjmov nie je potrebné viesť evidenciu jázd. Je možné odpočítať si DPH v plnom rozsahu? Za akých podmienok? Čo v prípade, ak si platiteľ DPH uplatní odpočítanie DPH vo výške 80 %?
Je potrebné na účely odpočtu DPH viesť evidenciu jázd?
K uvedenej problematike som si prečítala komentáre účtovníkov na www.porada.sk, kde sa spomína aj moje meno v súvislosti s odpočtom DPH.
Prečítala som si názor aj pani Jany Ascovej, ktorá tvrdí, že pri odpočte DPH je dôležité splniť zásadnú podmienku – že vozidlo je využívané v súvislosti s dodaním tovarov a služieb, ktoré sú predmetom dane. T.j. ak sa vozidlo využíva na podnikanie, je nárok na odpočítanie DPH z PHL.
S týmto názorom samozrejme súhlasím, ale s podmienkou.
Na základe smernice ES 2006/112 o spoločnom systéme DPH, ktorá je transponovaná v zákone o DPH č. 222/2004 je podmienok na odpočítanie DPH viac:
-pri dodaní tovaru alebo služby vznikla daňová povinnosť v tuzemsku (t.j. ak si chcem odpočítať DPH, môžem si odpočítať len takú DPH, ktorá bude odvedená do štátneho rozpočtu buď dodávateľom, alebo „samozdaniteľom). Takže – ak nakúpim PHL v tuzemsku od platiteľa, ktorému vznikla daňová povinnosť predajom PHL a vystavil mi napr. doklad z ERP, potom je táto podmienka na odpočítanie DPH splnená.
- DPH, ktorá sa má odpočítať sa musí použiť na dodávky tovarov a služieb, ktoré sú predmetom dane – t.j. ak som platiteľom dane a predávam napr. služby, ktoré sú predmetom dane (stavebné práce, reklamné služby, poradenské služby apod.), pričom žiadne iné služby (napr. oslobodené podľa § 28 až 41) neuskutočňujem, potom je splnená ďalšia podmienka, že právo na odpočítanie dane mi vzniká v plnom rozsahu, t.j. bez ohľadu na pomerné odpočítanie dane vo výške 80 % z pohľadu zákona o dani z príjmo
-Platiteľ je povinný v súlade s § 70 viesť podrobné záznamy podľa jednotlivých zdaňovacích období o ...prijatých tovaroch a službách, pričom v týchto záznamoch sa uvádzajú údaje rozhodujúce pre správne určenie dane. Zároveň vedie tieto záznamy s možnosťou odpočítania dane, bez možnosti odpočítania dane...
Z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že prijaté plnenia (nákup PHL) si vecne priraďuje k uskutočneným plneniam. Aby vedel preukázať, že nakúpené PHL sú použité na plnenia, ktoré sú predmetom dane, musí preukázať že tá-ktorá jazda a k nej nakúpené PHL – bola za účelom podnikania platiteľa. Akým spôsobom toto preukáže – je na rozhodnutí samotného platiteľa dane.
Argumentácia, že platiteľ si vedie stav tachometra na začiatku a na konci sledovaného obdobiam ku ktorému zodpovedajú aj nakúpené PHL čím sa preukazuje, že sa používa len na podnikanie, pre účely DPH nestačí. Rovnako neobstojí argument, že platiteľ má auto evidované v majetku, preto tým preukazuje, že je využívané výlučne na podnikanie.
Potom by bolo zbytočné ustanovenie § 49 ods. 5, podľa ktorého ak platiteľ použije nadobudnutý hmotný majetok (iný ako odpisovaný, t.j. pod hmotným majetkom podľa § 8 ods.1 sa rozumejú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda..) aj na iný účel ako podnikanie, odpočíta daň len v pomere rozsahu použitia na podnikanie k celkovému rozsahu použitia. Pýtam sa preto - ako chce platiteľ bez evidencie jázd, alebo inej vhodnej evidencie preukázať, že vozidlo využil výlučne na podnikanie a teda má nárok na 100 % -ý odpočet DPH z nakúpených PHL?
Táto problematika bola opätovne prejednaná s metodikmi daňového riaditeľstva Banská Bystrica , ktorí potvrdili, že pre účely DPH musí platiteľ dane preukázať, že nakúpené PHL využil výlučne alebo pomerom na podnikateľské účely – teda v súlade § 49 až 51 zákona o DPH. Toto preukazovanie je možné len na základe evidencie, ktorá správcovi dane preukáže, že vozidlo bolo využité len na jazdy súvisiace s podnikaním a nie aj na súkromné účely, ak si chce DPH z nákupu PHL odpočítať v plnom rozsahu. Ak si chce uplatniť odpočet PHL pomerom – postupuje v zmysle § 49 ods. 5 zákona o DPH. Naďalej teda platí, že rozsah a použitie prijatých plnení (nakúpené pohonné hmoty) na účely dodania tovarov a služieb je potrebné preukázať podrobnou evidenciou, pričom spôsob jej vedenia je na rozhodnutí platiteľa DPH.

Ing. Alžbeta Hermanová


a tu je odpoveď z DRSR BB

Dobrý deň. Práve mi prišla aj oficiálna písomná odpoveď z DRSR Banská Bystrica, ktorá potvrdzuje to, čo ste dostali v mojom materiáli. Ešte raz s úctou a prianím pekného dňa Hermanová


Dobrý deň.

Keď subjekt vie preukázať nákup PH iným spôsobom ako v knihe jázd (evidencia sa nemusí presne tak volať), môže. Ale zostáva mu povinnosť preukazovať prijaté plnenia a ich použitie na svoje plnenia, ktoré vykonáva ako platiteľ. Nám určite nestačí poč. stav km na začiatku a na konci konečný stav.

Ing. Ľubomíra Rosenbergerová
DR SR Banská Bystrica
Oddelenie metodiky nepriamych daní

Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Zákon o DPH v § 77 ods. 4 umožňuje platiteľovi dane s obratom nižším ako 10 miliónov ročne zvoliť si mesačné zdaňovacie obdobie a túto skutočnosť oznámiť písomne daňovému úradu. Zákon o DPH nestanovuje lehotu na podanie uvedeného oznámenia, avšak platiteľ dane by mal uvedenú skutočnosť oznámiť najneskôr s podaným daňovým priznaním za kalendárny mesiac, ktoré bude podané za prvý mesiac po uplynutí kalendárneho štvrťroka.

Váš dopyt:

Dobrý deň .

Prosila by som o zodpovedanie na môj dotaz resp. usmernenie , ktoré sa týka Zákona o dani z pridanej hodnoty § 77 Zdaňovacie obdobie , konkrétne § 77 odst.4 .


SZČO platiteľ DPH za rok 2008 dosiahol obrat nižší ako 10 000 000 a podľa Zákona o DPH
§ 77 odst.2 jeho zdaňovacím obdobím je kalendárny štvrťrok .
Vyššie uvedená SZČO, platiteľ DPH , by si chcel zvoliť od 1.1.2009 zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac . Túto zmenu zdaňovacieho obdobia je podľa ZoDPH § 77 odst.4 povinný písomne oznámiť príslušnému daňovému úradu .

SZČO zaslala na daňový úrad dňa 12.1.2009 oznámenie o zmene zdaňovacieho obdobia od 1.1.2009 zo štvrťročného na mesačného platiteľa DPH .


Moja otázka znie :
1/ Postupovala SZČO správne ?
2/ SZČO mala zaslať toto oznámenie k 31.12.2008 , alebo dátum zaslania 12.1.2009 je ešte v lehote v rámci zákona ?
3/ Nie je mi jasné obdobie , do kedy môže platiteľ DPH zaslať oznámenie o zmene zdaňovacieho obdobia a z toho dôvodu Vás prosím o ujasnenie resp. o upresnenie , ako chápať danú oznamovaciu povinnosť na základe § 77 odst.4 .

Za odpoveď vopred ďakujem .

-------------------------------------------------------------------------

Odpoveď z DR Nitra na tú istú otázku :

Vec

Informácia

K Vašej žiadosti zo dňa 13.01.2009 uvádzame:

Zákona o DPH v § 77ods. 4 určuje len to, že platiteľ musí skutočnosť, že si zvolil mesačné zdaňovacie obdobie, oznámiť písomne daňovému úradu, pričom zmena zdaňovacieho obdobia je možná od prvého mesiaca po uplynutí štvrťroka a platí do konca kalendárneho roka. Lehotu, dokedy môže platiteľ podať toto písomné oznámenie zákon neurčuje, ale podľa nášho názoru musí byť podané tak, aby v čase podania daňového priznania za prvé mesačné zdaňovacie obdobie správca dane už mal vedomosť o skutočnosti, že ste zmenili zdaňovacie obdobie a preto podávate daňové priznanie ako mesačný platiteľ.








Ing. Radoslav Uharka
vedúci odd. metodiky daní a služieb

Presný dátum nemám zaznamenaný, korešpondencia prebehla v 5-6/2007.

Vec: Žiadosť o vyjadrenie

Obraciam sa na Vás so žiadosťou o vyjadrenie sa k nasledujúcej problematike dane z pridanej hodnoty:

SZČO má predmet podnikania:
- realitná agentúra s účinnosťou od 14.7.1993,
- samostatne hospodáriaci roľník s účinnosťou od 2.11.1992.
Fyzická osoba v súčasnosti aktívne vykonáva iba činnosť realitnej agentúry v rámci svojho predmetu podnikania.

V roku 2003 kúpila poľnohospodársku pôdu od súkromných osôb – občanov za účelom jej obhospodarovania. Pôda bola obstaraná na základe kúpnych zmlúv, kde predmetom kúpy bola práve poľnohospodárska pôda. Podnikateľ pôdu v roku 2003 zaradil do obchodného majetku podľa § 2 písm. m) zákona č. 595/2003 (http://www.porada.sk/autolink.php?id=16&script=private&forumid=) Z. z. o dani z príjmov v platnom znení. Keďže predmetný majetok nikdy nevyužíval v rámci činnosti samostatne hospodáriaceho roľníka, preradil majetok do osobného užívania dňom 1. januára 2006.

V júni 2006 sa stal platiteľom dane z pridanej hodnoty. V roku 2007 majiteľ pozemkov (pôdy) rozhodol o ich predaji. V súčasnosti sa však predmetná poľnohospodárska pôda nachádza v územnom pláne obce ako stavebný pozemok. Môže fyzická osoba predať pozemky obstarané ako poľnohospodárska pôda, ktoré boli ku dňu predaja v osobnom užívaní (súkromnom majetku) s tým, že:


na predaj pozemkov neuplatní daň z pridanej hodnoty,
predaj sa nepremietne v daňovom priznaní pre účely dane z pridanej hodnoty.


Za pozornosť venovanú mojej žiadosti vopred ďakujem.




DAŇOVÉ RIADITEĽSTVO SLOVENSKEJ REPUBLIKY


pracovisko Košice


Garbiarska 1, 040 85 Košice


__________________________________________________ _____________


Vybavuje Ing. Filipová


Vec: Informácia k dopytu

Daňové riaditeľstvo SR, pracovisko Košice, na Vaše podanie týkajúce sa uplatňovania zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov/ďalej len zákon o DPH/, oznamuje:

Uplatňovanie dane z pridanej hodnoty pri predaji pozemkov platiteľa, ktoré preradil z obchodného majetku do osobného užívania v období pred registráciou platiteľa DPH, vychádza z definície predmetu dane. Predmetom dane z pridanej hodnoty je okrem iného dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb za protihodnotu uskutočnené zdaniteľnou osobou. Z uvedeného vyplýva, že je potrebné mať na zreteli, ako osoba, ktorá určitú činnosť vykonáva, koná, či ako zdaniteľná osoba alebo v pozícii súkromnej osoby. Zdaniteľnou osobou sa na účely DPH rozumie každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Takouto osobou je predovšetkým podnikateľ, ale zdaniteľnou osobou môže byť aj osoba, ktorá nie je založená alebo zriadená na účely podnikania, ak vykonáva ekonomickú činnosť /§ 3 ods. 2 zákona o DPH/.

Pri zisťovaní, či má fyzická osoba pri predaji pozemkov, ktoré sa považujú za stavebné pozemky a na ktoré sa vzťahuje úprava podľa § 38 zákona o DPH, postavenie zdaniteľnej osoby, je potrebné posúdiť, či v prípade činnosti, ktorú vykonáva, koná ako súkromná osoba. Ak určitú transakciu (predaj tovaru alebo poskytovanie služieb) vykonáva osoba v postavení súkromnej osoby, teda nekoná ako zdaniteľná osoba, potom takáto transakcia nepodlieha DPH. Jedným z faktorov posudzovania ekonomickej činnosti je to, či povaha tovaru (majetku), ktorý osoba nadobudne, príp. to, akým spôsobom tento tovar využíva, umožňuje, aby bolo možné určitú činnosť považovať za ekonomickú činnosť na účely DPH vykonanú zdaniteľnou osobou. Pri posudzovaní postavenia fyzickej osoby ako zdaniteľnej osoby na účely DPH je podstatné to, ako fyzická osoba konala pri nadobudnutí pozemkov a ako ich využívala pred samotným predajom. Ak platiteľ dane kúpil do súkromného vlastníctva stavebné pozemky, t.j. pri kúpe stavebných pozemkov konal ako súkromná osoba, a tieto využíval na súkromné účely, nekoná pri predaji týchto pozemkov ako zdaniteľná osoba. To znamená, že pri predaji pozemkov neuplatňuje zákon o DPH.

Odlišne je potrebné posudzovať prípad, kedy platiteľ dane predáva nehnuteľnosť, ktorú nemá zahrnutú do obchodného majetku, ale pri kúpe konal ako podnikateľ /účel kúpy pozemkov, prostriedky použité na kúpu, skutočné využitie, .../. Vtedy pri predaji, aj vzhľadom na charakter podnikateľskej činnosti, uplatňuje daň podľa § 38 ods. 2 zákona o DPH.
Pre uplatnenie správneho postupu je potrebné zohľadniť všetky skutočnosti súvisiace s kúpou, využitím, a následným predajom majetku – pozemkov, t.j. predpokladaný účel pri kúpe majetku, ďalšie súvisiace skutočnosti, jeho skutočné využitie, postup podľa osobitných predpisov pri preradení obchodného majetku do súkromného užívania, predmet užívania, predmet podnikania platiteľa, atď.

Na vedomie: DÚ Košice II


JUDr. Vladislav Vašiv
Riaditeľ




DAŇOVÉ RIADITEĽSTVO SLOVENSKEJ REPUBLIKY


Nová ulica 13, 975 04 Banská Bystrica


__________________________________________________ ______
Vybavuje Ing. Ťažký


Vec
Informácia k podaniu

Daňové riaditeľstvo SR v Banskej Bystrici k Vášmu podaniu vo veci uplatňovania zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov /Ďalej len zákon o DPH/ uvádza nasledovné:
Pri posudzovaní opísaného prípadu je potrebné vychádzať zo znenia § 2 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, podľa ktorého predmetom dane je dodanie tovaru za prihodnotu uskutočnené zdaniteľnou osobou. Z uvedeného plynie, že je potrebné vždy skúmať, či posudzovanú činnosť vykonáva osoba v pozícii zdaniteľnej osoby alebo v pozícii osoby, ktorá tieto podmienky nespĺňa, napr. súkromná osoba.
Ak určitú transakciu (predaj tovaru) vykonáva osoba v postavení súkromnej osoby, teda nekoná ako zdaniteľná osoba, potom takáto transakcia nepodlieha DPH.
Jedným z faktorov posudzovania ekonomickej činnosti je to, či povaha tovaru (majetku), ktorý osoba nadobudne, prípadne to, akým spôsobom tento tovar využíva, umožňuje, aby bolo možné určitú činnosť považovať za ekonomickú činnosť na účely DPH vykonanú zdaniteľnou osobou. Ak napr. súkromná osoba predáva rodinný dom, kedy pri jeho kúpe konala ako súkromná osoba a využívala ho stále na súkromné účely, potom pri jeho predaji koná ako súkromná osoba. V takomto prípade nejde o vykonávanie ekonomickej činnosti na účely DPH.
Ak však fyzická osoba, ktorá aj podniká napr. podľa živnostenského oprávnenia po nadobudnutí nehnuteľnosť preradí z osobného používania do obchodného majetku a používa ju na účely svojho podnikania a neskôr ju predá v postavení platiteľa ako obchodný majetok, potom pri predaji postupuje podľa § 38 zákona o DPH.


Ing. Beáta Uhrínová
riaditeľka odboru služieb pre verejnosť

Na vedomie
DR SR pracovisko Košice
DÚ Košice I

2.4.2008
Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Platiteľ dane si môže odpočítať daň v rozsahu a za podmienok podľa § 49 až 51 zákona o DPH. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane z tovarov a zo služieb vzniká platiteľovi dane v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia si platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH môže platiteľ dane uplatniť právo na odpočítanie dane, ak má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 zákona o DPH. Z uvedeného vyplýva, že ak platiteľ dane spĺňa podmienky uvedené v § 49 až 51 zákona o DPH, môže si odpočítať daň. Platiteľ dane je povinný viesť podrobné záznamy v zmysle § 70 zákona o DPH.

Váš dopyt:

Daňovník FO si uplatňuje výdavky percentom. Od 1.4.2008 sa stal povinným platiteľom DPH, ale napriek tomu chce pokračovať aj v roku 2008 výdavkami percentom.
Otázka:
Pri výpočte DPH , napriek tomu, že si výdavky uplatňuje percentom, si môže uplatniť odpočet DPH z výdavkov , ktoré súvisia s podnikaním, len o nich neúčtuje?

30.10.2009 dátum je správny - prikladám to len pre "pobavenie"
Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Podľa § 78 ods. 7 zákona o DPH každá osoba, ktorá je povinná podať daňové priznanie, uvedie v daňovom priznaní všetky údaje (napr. údaje z pásky mesačnej uzávierky, ktorá je vyhotovená elektronickou registračnou pokladnicou) potrebné na výpočet celkovej dane a na výpočet celkovej odpočítateľnej dane vrátane celkovej hodnoty tovarov a služieb vzťahujúcich sa na celkovú daň a na odpočítavanú daň. Údaje v daňovom priznaní sa zaokrúhľujú na celé koruny smerom nahor.

Váš dopyt:

Dobrý deň,
robím jednoduché účtovníctvo. Môj klient platiteľ DPH predáva tovaru, ktorý sa váži a registračnú pokladňu má nastavenú na 3 desatinné miesta a výslednú sumu samozrejme na 2 desatinné miesta.
Na mesačnej páske vzniká rozdiel v DPH oproti základu dane. DPH na páske je vyššie max. o 1 EUR.
Otázka:
Musím "povýšiť" základ dane v daňovom priznaní DPH aby zodpovedal DPH na páske z registračnej pokladne, alebo sa akceptuje základ dane a DPH v takej výške ako je uvedené na mesačnej páske?

Požiadala som ich znova o odpoveď s tým, že mi citovali starý zákon. Do dnešného dňa nemám odpoveď

V súvislosti so súhrnným výkazom DPH:
21.12.2009

Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Zastupovanie daňového subjektu je upravené v § 9 a § 10 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o správe daní).
Podľa § 9 ods. 3 zákona o správe daní daňový subjekt, jeho zástupca alebo jeho opatrovník sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne s úradne overeným podpisom alebo ústne do zápisnice u správcu dane.
Podľa § 10 ods. 2 zákona o správe daní zástupca môže zastupovať súčasne len jeden daňový subjekt u jedného správcu dane, ak nejde o blízke osoby; to neplatí, ak je zástupcom daňový poradca alebo advokát alebo ak ide o spoločného zástupcu, alebo ak zástupca splnomocnený na doručovanie doručuje jednému správcovi dane za viacero daňových subjektov písomnosti elektronickými prostriedkami.

Cit. ustanovenie zákona o správe daní upravuje, v akom prípade môže zástupca zastupovať na jednom daňovom úrade aj viacero daňových subjektov. V iných prípadoch, ako je tu uvedené, zástupca môže zastupovať súčasne len jeden daňový subjekt na jednom daňovom úrade.
Podľa uvedeného ustanovenia zákona, v prípade, ak bude Vaša spoločnosť splnomocnená daňovými subjektmi, môžete doručovať písomnosti elektronickými prostriedkami aj za viacero daňových subjektov jednému správcovi dane (na jeden daňový úrad).

Váš dopyt:

Naša spoločnosť poskytuje účtovnícke služby svojim klientom. Vlastníme zaručený elektronický podpis a prostredníctvom tohto podpisu by sme chceli podávať daňové priznania elektronicky za svojich klientov, pričom nemáme štatút daňového poradcu ani advokáta, Je to možné ? Nie je to v rozpore s ustanovením § 10 zákona č.511/1992 Zb.?

2.12.2009
Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Podľa novely zákona o DPH platnej od 1.1.2010 (zákon č. 471/2009), ak sa dodanie tovaru alebo služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane, považuje sa tovar alebo služba za dodanú posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu vzťahuje s výnimkou podľa písmen a) až d) (§19 ods. 3 zákona o DPH platný od 1.1.2010).
Z uvedeného vyplýva, ak bude fakturované opakované dodanie za obdobie IQ/2010, potom sa opakované dodanie považuje za dodané posledným dňom obdobia, t.j. 31.3.2010. Ustanovenie § 19 ods. 4 zákona o DPH týmto nie dotknuté.

Váš dopyt:

Dobrý deň,
podľa pripravovanej novely zákona o DPH platnej od 1.1.2010 sa v § 19 ods. 3 píše, že pri opakovanom alebo čiastkovom dodaní sa tovar alebo služba považujú za dodané posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba vzťahuje - vypustilo sa slovko "najneskôr". Mám tomu rozumieť tak, že už sa nemôžeme rozhodnúť, že dátum dodania tovaru a teda vznik daňovej povinnosti bude napríklad deň vystavenia faktúry? Lebo nie je tam vyslovene napísané, že to musí byť ten posledný deň.
príklad - naša firma fakturuje za opakované dodanie za obdobie 1.1.-31.3.
dátum vystavenia fa - 5.1.
dátum splatnosti - 20.1.
môže byť po novom dátum dodania 5.1. alebo to musí byť 31.3.?
Vopred ďakujem.

Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Dobrý deň.
Predpokladáme, že ste v pozícii povinného. Ak je to tak, potom Vám nevzniká právo na odpočítanie dane z odmeny a trov exekútora - nejde o prijaté plnenie, ktoré by sa dalo použiť na účely vášho podnikania, čo je základným predpokladom pre uplatnenie práva na odpočítanie dane.

Ing. Alžbeta Hermanová
metodik DPH a ERP
pracovisko DRSR Trenčín
č. tel. 0326517265
e-mail: alzbeta.hermanova@tn.drsr.sk

Váš dopyt:

Exekúcia ( oprávnený Sociálna poisťovňa - nezaplatené poistné )
exekútor si vyčíslil trovy exekúcie, ktoré sa skladajú z:
odmena exekútora
náhrada hotových výdavkov
+ DPH 19%.
Môže si s.r.o., ktorá je plátcom DPH uplatniť vyčíslenú DPH?

Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Dobrý deň.
Predpokladáme, že ste v pozícii povinného. Ak je to tak, potom Vám nevzniká právo na odpočítanie dane z odmeny a trov exekútora - nejde o prijaté plnenie, ktoré by sa dalo použiť na účely vášho podnikania, čo je základným predpokladom pre uplatnenie práva na odpočítanie dane.
Ing. Alžbeta Hermanová
metodik DPH a ERP
pracovisko DRSR Trenčín
č. tel. 0326517265
e-mail: alzbeta.hermanova@tn.drsr.sk

Váš dopyt:
Exekúcia ( oprávnený Sociálna poisťovňa - nezaplatené poistné )
exekútor si vyčíslil trovy exekúcie, ktoré sa skladajú z:
odmena exekútora
náhrada hotových výdavkov
+ DPH 19%.
Môže si s.r.o., ktorá je plátcom DPH uplatniť vyčíslenú DPH?

v Otázky a odpovede DRSR - daň z príjmu je odpoveď na otázku iného pýtajúceho sa z iného hľadiska takáto:

" jeso
9.2.2010
Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Daňovým výdavkom podľa § 2 písm.i/ zákona č. 595/2003 (http://www.porada.sk/t6023-zakon-o-dani-z-prijmov-uplne-znenie.html) Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov je výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve.
Podľa § 19 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona medzi daňové výdavky patria aj výdavky, ktoré je daňovník povinný uhradiť podľa osobitných predpisov teda
aj súdne poplatky podľa zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskoršíchj pedpisov
a patria tu aj náklady spojené s exekúciou - trovy exekučného konania, exekučne poplatky, exekučná odmena.

Váš dopyt:
Dobrý deň,
chcela by som poprosiť o odpoved
PO -spoločnosť sro neuhradila svojmu dodávateľovi faktúru za dodávku tovaru v lehote splatnosti , dodávateľ dal spoločnosť na exekúciu exekútorovi aby vymohol peňažné plnenie,
exekútor po ukončení exekúcie zaslal povinnému / spoločnosti, ktorá zaplatila istinu oprávnenému+ trovy exekúcie / faktúru o ukončení exekúcie , na ktorej bolo vyčíslené -
pohľadávka / istina / oprávnenému
trovy súdneho konania pre oprávneného
trovy právneho zastúpenia pre oprávneného
trovy exekúcie vrátane DPH (http://www.porada.sk/t7176-zakon-o-dani-z-pridanej-hodnoty-od-01-01-2010-a.html)
môže si PO - povinný dať do daňových nákladov / daňovo uznané náklady - podľa § 19 ods. 2 písm. a / všetky trovy , exekučné poplatky , exekučnú odmenu exekútora spojenú s exekúciou na základe faktúry od exekútora ?
Sú tieto náklady spojené s exekúciou daňovo uznané ?"

Mne sa zdá, že tieto odpovede si nejako protirečia, veď keď sú podľa zákona o dani z príjmov uvedené výdavky daňové, tak by sa podľa mňa mohla DPH odpočítať. Čo myslíte?

Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Slovenský platiteľ dane, ktorý kúpi tovary alebo služby pre potreby svojich podnikateľských aktivít v zahraničí, sa na možnosť uplatnenia si práva na vrátenie dane z pridanej hodnoty zaplatenej v inom štáte musí informovať na úrade daňovej správy príslušného členského štátu, v ktorom zaplatil daň. Slovenský podnikateľ môže požiadať o vrátenie dane v členskom štáte, v ktorom mu boli dodané tovary a služby v prípade, ak je platiteľom dane v tuzemsku. V prípade, ak platiteľ dane splní podmienky na vrátenie dane požadované legislatívnou úpravou príslušného štátu, potom nárok na vrátenie dane uplatní podaním žiadosti o vrátenie dane elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronického portálu Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky (§ 55f zákona o DPH).

Váš dopyt:

Dobrý deň,
podnikateľ, zdaniteľná osoba, kúpila v Nemecku ojazdený automobil. Nemecký dodávateľ, zdaniteľná osoba, vystavil faktúru s DPH. Slovenský podnikateľ faktúru zaplatil. Je možné požiadať o vrátenie dane v tomto prípade z Nemecka? Bude táto DPH vrátená?
Za odpoveď ďakujem.

Komplexná odpoveď autor x DPH (http://www.porada.sk/t7176-zakon-o-dani-z-pridanej-hodnoty-od-01-01-2010-a.html) x zrážková daň (zaradila som ju do oboch sekcií vzhľadom k prepojeniu zaujímavej problematiky):

Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Príjem autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie, ak nejde o umelecký výkon v súlade s osobitným predpisom sa považujú za príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov, z ktorých sa podľa § 43 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov daň vyberá zrážkou ( 19 %). Podľa § 43 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov je základom dane pre daň vyberanú zrážkou z príjmov uvedených v § 43 odseku 3 h) zákona o dani z príjmov je príjem znížený o výdavok vo výške ustanoveného percenta pre tento príjem podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov. ( aj v prípade ak je daňovník platiteľom DPH (http://www.porada.sk/t7176-zakon-o-dani-z-pridanej-hodnoty-od-01-01-2010-a.html) celé zdaňovacie obdobie).
Podľa § 43 ods. 7 zákona č. 595/2003 (http://www.porada.sk/t6023-zakon-o-dani-z-prijmov-uplne-znenie.html) Z. z. o dani z príjmov daň vybraná zrážkou, ak nejde o prípady podľa odseku 6 , sa považuje za preddavok na daň a daňovník si tento preddavok môže odpočítať od dane v daňovom priznaní. Ak sa daňovník rozhodne , že uplatní tento postup a bude považovať daň vybranú zrážkou za preddavok na daň, musí príjmy (príjmy za príspevky do časopisov ) zahrnúť do daňového priznania a to podľa § 4 ods. 6 ZDP. V tomto prípade príjmy zaradí medzi príjmy podľa § 6 ods. 2 a) zákona o dani z príjmov. Ak sa daňovník takto rozhodne, v daňovom priznaní si k príjmom podľa § 6 ods. 2 a) zákona o dani z príjmov nemôže uplatniť v roku 2010 paušálne výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov, nakoľko bude celé zdaňovacie obdobie roku 2010 platiteľom DPH (http://www.porada.sk/t7176-zakon-o-dani-z-pridanej-hodnoty-od-01-01-2010-a.html).
Odbor služieb pre verejnosť, DR SR Banská Bystrica

Váš dopyt:

Od februára 2009 som platiteľom DPH (http://www.porada.sk/t7176-zakon-o-dani-z-pridanej-hodnoty-od-01-01-2010-a.html). Prispievam do odborných publikácií ako autor s tým, že v roku 2009 mi vydavateľstvá z btto príjmu zrážali daň zo základu dane podľa § 43 ods. 5 písm. b) po odpočítaní výdavku vo výške 40 % z príjmov podľa § 6 ods. 10. V tejto súvislosti mám otázku, či rovnakým spôsobom môžu vydavateľstvá postupovať v roku 2010, keď je zrejmé že autor je platiteľom dane z pridanej hodnoty od začiatku roka (zdaňovacieho obdobia). Zaujíma ma, čo je základom dane z príjmu autora vyplácaného vydavateľstvom v roku 2010 v prípade, že je autor platiteľom DPH (http://www.porada.sk/t7176-zakon-o-dani-z-pridanej-hodnoty-od-01-01-2010-a.html) počas celého zdaňovacieho obdobia.

Ďakujem za pozornosť venovanú mojej otázke.

Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH č. 222/2004 Z.z. v z.n.p. , zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkáreň alebo bydlisko v tuzemsku, je povinná platiť daň pri službe a pri tovare dodanom
s inštaláciou alebo montážou, ktoré jej dodala zahraničná osoba z iného členského štátu alebo z tretieho štátu, ak ide o službu alebo tovar s miestom dodania v tuzemsku.
Zdaniteľná osoba nie je povinná platiť daň, ak je zahraničná osoba platiteľom.
Miesto dodania služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť je podľa § 15 ods. 2 v znení zákona o DPH do 31.12.2009 miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza, čo je vo Vašom prípade tuzemsko, z čoho vyplýva, že ste osobou povinnou platiť daň.
Zároveň Vám vzniká právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b/ a uplatniť si právo na odpočítanie je možné podľa § 51 ods. 1 písm. b/,ak je daň uvedená v záznamoch podľa § 70 zákona o DPH.
Oddelenie metodiky daní a služieb
DR SR pracovisko Banská Bystrica

Váš dopyt:

Dobrý deň,

Firma má sídlo v SR,je platiteľom DPH a prijala faktúru v roku 2009 od českého živnostníka (neplatca DPH),ktorý vykonal stavebné práce na stavbe na SK.
V takomto prípade slovenská firma použije metódu samozdanenia (vstup aj výstup)?


Ďakujem.

Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
V súlade s novelou zákona o DPH / zákon 471/2009 Z. z. o dani z pridanej hodnoty/ sa zmenilo ustanovenie § 19 odsek 3 . V prípade ak je dodaná služba alebo tovar čiastkovo alebo opakovane počas trvania zmluvy považuje sa služba alebo tovar za dodaný posledným dňom obdobia na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu vzťahuje okrem výnimiek, ktoré sú uvedené pod písmenom a/ až d/.
V súlade s ustanovením, ktorý je uvedené vo výnimke pod písmenom d/ v prípade ak sa opakovane poskytujú elektronické komunikačné siete a elektronické komunikačné služby a spolu s nimi elektronické služby osobami, ktoré majú na poskytovanie takýchto služieb a sietí povolenie podľa zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách za deň dodania slkužby sa považuje najneskôr deň vyhotovenia faktúry a v prípade ak faktúra nie je vyhotovená do konca tretieho kalendárneho mesiaca po mesiaci v ktorom bola služba dodaná daňová povinnosť vzniká posledným dňom tretieho mesiaca nasledujúce ho mesiaci v ktorom došlo k dodaniu služby..

oddelelnie metodiky daní a služieb DR SR Pracovisko Prešov

Váš dopyt:

Dobrý deň!
Prosím Vás týmto o odpoveď na nasledovný problém.
Mestská polícia fakturuje služby PCOO štvrťročne. Teraz vystavila fa na I. Q 2010 dňa 4.1.2010, s tým istým dátumom povinnosti fakturovať a s dátumom splatnosti 18.1.2010, ale bez dátumu dodania...
Vraj "za deň dodania služby sa považuje deň vyhotovenia faktúry". Odvolávajú sa na novelizovaný Zákon o DPH § 19, písmeno d).

Niečo k vyvolanej investícii. Možno niekomu pomôže :cool::

Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
V prípade, ak platiteľ dane, ktorý uskutočňuje zdaniteľné obchody s právom na odpočítanie dane,vybuduje inžiniersku stavbu a uplatní si odpočet dane, ktorú zaplatil v cene služieb a tovarov súvisiacich s výstavbou tejto vyvolanej investície a po vybudovaní inžiniersku stavbu odovzdá bezodplatne do majetku samosprávy, je povinný odviesť DPH pri odovzdaní inžinierskej stavby , pretože bezodplatne dodal tovar na iné účely ako na svoje podnikanie.

Oddelenie metodiky daní a služieb
DR SR pracovisko Banská Bystrica

Váš dopyt:

Dobry den,

Nasa spolocnost realizuje vystavbu bytovo ? kancelárskeho objektu. Aby sme ziskali stavebne povolenie pre nas stavebny projekt, samosprava nam dala podmienku, ze okrem nami zamyslanej budovy, musime postavit aj inziniersku stavbu, kde budu ulozene vsetky inzinierske siete z daneho okolia. Pri vystavbe nasej budovy a aj inzinierskej stavby (vyvolanej investice) sme si uplatnovali narok na odpocitanie DPH. Ide pre nasu spolocnost o vyvolanu investiciu, na kolaudacnom rozhodnuti pre tuto inziniersku stavbu sa uvadza, ze ide o vyvolanu investiciu, teda tuto skutocnost konstatoval aj stavebny urad. Po dobudovani tejto stavby sme povinni inziniersku stavbu bezodplatne previest do majetku miestnej samospravy. Je tento bezodplatny prevod vyvolanej investicie do majetku samospravy povazovany za pouzitie majetku na iny ucel ako na podnikanie ? Ide teda o dodanie tovaru za protihodnotu a sme povinni odviest DPH z ceny bezodplatne prevadzanej nehnutelnosti pri jej prevode do vlastnictva samospravy ?

Dakujem velmi pekne za odpoved.

odpoveď zo 4.marca 2010
Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Podľa § 80 ods. 1 písm. d) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom od 1.1.2010 (ďalej len ?zákon o DPH?), sa v súhrnnom výkaze uvádzajú služby s miestom dodania v inom členskom štáte podľa § 15 ods. 1 poskytnuté zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je identifikovaná pre daň, a táto osoba je povinná platiť daň. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia sa v súhrnnom výkaze neuvádzajú služby oslobodené od dane podľa zákona platného v členskom štáte, v ktorom je miesto dodania služby.

Z uvedeného vyplýva, že služby s miestom dodania v inom členskom štáte ES určeným podľa § 16 zákona o DPH (bez ohľadu na to, či sú v členskom štáte, v ktorom je miesto ich dodania, oslobodené od dane, alebo sa pri nich uplatňuje daň) sa v súhrnnom výkaze neuvádzajú.

Smernica Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, okrem iného, stanovuje podmienky na uplatnenie oslobodení od dane, ktoré sú záväzné pre všetky členské štáty ES. Jednotné princípy pre uplatňovanie oslobodenia sa musia dodržiavať v členských štátoch ES striktne. Platiteľ dane, resp. zdaniteľná osoba registrovaná podľa § 7a zákona o DPH, pri posudzovaní uplatňovania režimu dane v nadväznosti na charakter poskytnutej služby, vychádza z princípov pre uplatnenie oslobodenia od dane uvedených v príslušných článkoch smernice 2006/112/ES (pre orientáciu, podmienky uplatnenia oslobodenia od dane stanovené citovanou smernicou sú premietnuté do zákona o DPH platného v SR). Daňová správa SR nedisponuje súhrnnou informáciou o oslobodení od dane uplatňovanom vo všetkých členských štátoch ES. Daňové orgány i daňové subjekty môžu získať tieto informácie z právnych predpisov jednotlivých členských štátov, prípadne priamo zaslaním dopytu daňovej správe konkrétneho členského štátu (adresy daňových správ jednotlivých členských štátov sú zverejnené na www.drsr.sk v časti ?Daňové informácie/ Ostatné?).

Odd. metodiky daní a služieb
pDR SR Košice

Váš dopyt:

Do suhrnneho vykazu v zmysle novely zakona o dph od 1.1.2010 sa maju uvadzat aj sluzby, poskytnute v zahranici (t.j. napr. kulturne) OKREM sluzieb oslobodenych od dane podla zakona o DPH platneho v clenskom state, v ktorom je miesto dodania sluzby.
Kde najdem JEDNO miesto, kde su uvedene oslobodenia sluzieb v jednotlivych statoch EU?
Predpokladam, ze MF SR, resp. zastupcovia SR v europskych instituciach, resp. Eurostat tieto podklady ma a Vy by ste ich mohli vyvesit na Vasej stranke.
Ak to mame zistovat v jednotlivych krajinach, tak kazda skola, kazda kulturna neziskova organizacia , atd...musi zohnat cloveka, ktory to bude mnohojazycne ziskavat v roznych statoch... Predpokladam, ze Vy pre kontrolu to budete potrebovat tiez.
Dakujem za odpoved.

Poslala som dopyt na DRSR, takže DPH je nedaňový náklad a účtuje sa na 538!
Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Podľa § 71 ods. 4 písm. b) z. č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov za faktúru sa považuje aj podkladová časť nálepky, ktorou sa preukazuje zaplatenie úhrady za užívanie diaľnic. Z uvedeného dôvodu si nemôžete uplatniť celú sumu do nákladov. Ak ste kúpili diaľničnú známku v máji 2009 /platnosť od 1.1.2009 do 31.12.2010/ diaľničná známka sa časovo nerozlišuje. Nákup diaľničnej známky sa účtuje na účet 538 ? Ostatné dane a poplatky.

Váš dopyt:

Posielala som už tento dopyt v dobe, keď bol server preťažený, tak neviem či prešiel, pretože ma zo stránky vyhodilo, takže dopyt posielam ešte raz.
V roku 2009 sme kúpili ročnú diaľničnú nálepku. Na doklade z registračnej pokladne je uvedená suma s 0% DPH. Tento doklad sme zaúčtovali na účet č.518.
1/ Ak nemáme podložku k diaľničnej nálepke a nenárokovali sme DPH, môžeme dať celú sumu do nákladov?
2/ Je potrebné ročnú diaľničnú nálepku časovo rozlíšiť? Jej platnosť je od 1.1.2009 do 31.1.2010. /čo v prípade ak je kúpená v máji 2009?/
3/ Účtovať náklad na účet 518, alebo 538?
Ďakujem vopred za odpoveď

Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
V prípade, ak tuzemský platiteľ dane vykoná prepravu tovaru zo SR do iného členského štátu pre českého odberateľa, ktorý má v ČR pridelené IČ DPH, miesto dodania služby sa určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, t.j. podľa sídla príjemcu služby. To znamená, že v danom prípade je miesto dodania služby v ČR a platiť daň je povinný príjemca služby. Poskytovateľ služby fakturuje prepravu tovaru bez dane a IČ DPH príjemcu služby a hodnotu služby uvedie v súhrnnom výkaze. Pri vyhotovení faktúry postupuje platiteľ dane podľa § 73 zákona o DPH, v zmysle ktorého je platiteľ dane povinný vyhotoviť faktúru do 15 dní od dodania služby alebo prijatia platby s náležitosťami uvedenými v ods. 2 tohto ustanovenia. Ak platiteľ dane v priebehu kalendárneho mesiaca uskutoční viac dodaní služieb toho istého druhu alebo prijme viac platieb pred dodaním služby, môže vyhotoviť súhrnnú faktúru podľa § 75 ods. 1 zákona o DPH najneskôr do 15 dní od skončenia kalendárneho mesiaca.

Váš dopyt:

Dobrý deň,

prosím o usmernenie:

- Firma PO plátca DPH v SR prepravuje tovar do Českej republiky, ktorý naloží v Poprade v SR a odvezie do Brna niekoľkokrát v mesiaci.
Prepravu uskutočňuje pre českého odberateľa PO registrovaného v ČR pre DPH.

- Raz mesačne k 31. dňu fakturuje za celý mesiac odberateľovi prepravné služby bez DPH podľa §15 ods.1, miesto dodania služby je v ČR a platiť daň je povinný príjemca služby.

- Postupujeme správne?

Ďakujem za odpoveď

Otázka:
Bude zmena v tlačive Priznanie DPH kvôli zavedeniu 6% sadzby od 1.5.2010?
Odpoveď z Ministerstva financií:

Na základe Vašej žiadosti o sprístupnenie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov Vám poskytujem informáciu vypracovanú príslušnou organizačnou jednotkou.

Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov sa s účinnosťou od 1. mája 2010 doplnil zákonom č. 83/2010 Z. z., podľa ktorého sa bude uplatňovať znížená sadzba dane 6 % na tovar podľa prílohy č. 7a (tzv. „tovary predávané z dvora).

Ministerstvo financií Slovenskej republiky pripravilo pre platiteľov dane oznámenie, ktoré bude publikované vo Finančnom spravodajcovi číslo 4/2010. Podľa neho platitelia dane z pridanej hodnoty, ktorí po 1. máji 2010 vyrobia a uvedú na trh tovar podliehajúci zníženej sadzbe dane 6 %, uvedú príslušné údaje v riadkoch súčasne platného daňového priznania k dani z pridanej hodnoty, v ktorých sa uvádzajú údaje o tovare podliehajúcom zníženej sadzbe dane 10 %.

Od 1. januára 2010 sa používa daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty. Jeho vzor je ustanovený Opatrením MF SR z 25. novembra 2009 č. MF/23282/2009-731. Uverejnený je vo Finančnom spravodajcovi č. 14/2009, oznámenie č. 539/2009 Z. z.. K tomuto daňovému priznaniu bolo vydané poučenie na jeho vyplnenie, ktoré bolo zverejnené Oznámením MF SR č. MF/28452/2009-73 (Finančný spravodajca č. 14/2009).

REGISTRÁCIA § 7a

Váš dopyt:

Dobrý deň.
Zdaniteľná osoba v SR, neregistrovaná pre DPH plánuje dodať do EU službu "dodávka software - prevod práv" pre zdaniteľnú osobu v EU neregistrovanú pre DPH v domovskej krajine, konkrétne CZ. Je potrebné sa pre tento účel registrovať podľa § 7a zákona o DPH? Ak ano, musí sa aj osoba v CZ registrovať v domovskej krajine z dôvodu príjmu služby? Ak sa neregistruje daná osoba v CZ, a slovenská ano, ako vystaviť následne faktúru, súhrnný výkaz.....?
Ďakujem



Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
V zmysle § 7a ods. 2 zákona o DPH má povinnosť registrovať sa zdaniteľná osoba, ak dodáva službu osobe z iného členského štátu, ktorá je tiež zdaniteľnou osobou a miesto dodania služby je v členskom štáte, kde je zdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom služby, usadená (povinnosť platiť DPH zo služby má príjemca služby , miesto dodania služby je určené podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH).
Podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH ak poskytovateľ služby je zdaniteľnou osobou usadenou v SR a dodá službu zdaniteľnej osobe z iného členského štátu, musia obidve tieto strany mať pridelené IČ DPH. Aj keď táto skutočnosť nevyplýva priamo z §15 ods. 1 zákona o DPH, uvedené vyplýva z iných ustanovení ? napr. § 7a a taktiež z § 80 zákona o DPH. To znamená, ak poskytovateľ služby nemá k dispozícii IČ DPH objednávateľa-zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte, nemôže uplatniť pravidlo podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, ale uplatní pravidlo podľa § 15 ods. 2 zákona o DPH, to znamená, že v danom prípade si poskytovateľ služby slovenská zdaniteľná osoba príjmy z danej služby zahrnie do obratu pre účely registrácie za platiteľa DPH v zmysle § 4 zákona o DPH, t.j. v tomto prípade nie je povinná sa registrovať podľa § 7a zákona o DPH. To však neznamená, že prijímateľ služby, ak je zdaniteľnou osobou v inom členskom štáte, nebude niesť daňové dôsledky v členskom štáte, kde je usadený (v štáte, kde má sídlo resp. miesto podnikania, ak ide o fyzickú osobu).

Jednou z odpovedí je aj odpoveď na Rozalkin dopyt.

Otázka:
Ak chceme vyvážať tovar zakúpený v inom členskom štáte priamo do tretích krajín, ako máme postupovať?

Otázky boli zaslané na dva colné úrady v SK a jednej firme v CZ, ktorá sa colnou deklaráciou zaoberá.
Odpovede:

I.

Vývoz aj dovoz tovaru a jeho prepustenie do colného režimu vo všeobecnosti zahŕňa uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov Európskej únie - nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92[1] (http://www.porada.sk/#_ftn1), ktorým sa ustanovuje colný kódex spoločenstva v znení neskorších predpisov (ďalej len „colný kódex“) a nariadenie Komisie (EHS) č. 2454/93[2] (http://www.porada.sk/#_ftn2), ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje colný kódex spoločenstva v znení neskorších predpisov (ďalej len „vykonávacie nariadenie“), ako aj všeobecne záväzných právnych predpisov Slovenskej republiky – zákon č. 199/2004 Z.z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (všetky spomínané predpisy je možné vyhľadať na internetovej stránke colnej správy www.colnasprava.sk (http://www.colnasprava.sk).)
Čo sa týka Vašich konkrétnych otázok „Ako je treba postupovať? Kto spraví colné doklady v CZ?“ Vám oznamujeme, že v tomto prípade je potrebné sa informovať v mieste vývozu prostredníctvom splnomocnenej osoby v ČR (z čoho vyplýva odpoveď aj na Vašu ďalšiu otázku), ktorá by Vás v krajine vývozu zastupovala, príp. tieto otázky konzultovať priamo s firmou „B“, ktorá sa nachádza v krajine vývozu. V zmysle článku 4 ods. 18 colného kódexu je deklarantom osoba, ktorá podáva colné vyhlásenie vo vlastnom mene, alebo osoba, v ktorej mene sa colné vyhlásenie podáva, pričom článok 5 colného kódexu pojednáva o podmienkach na zastupovanie v colnom konaní.



K otázke „Aké budú vývozné doklady?“ Vám oznamujeme, že colný úrad nie je kompetentný sa vyjadriť, nakoľko táto skutočnosť bude zrejmá až pri konkrétnom prípade vývozu, nakoľko colný úrad len rozhoduje o prepustení alebo neprepustení tovaru do navrhovaného colného režimu a to na základe návrhu deklaranta alebo jeho zástupcu. Túto otázku je potrebné si pred obchodnou transakciou preveriť v krajine vývozu (napr. prostredníctvom splnomocnenej osoby), pričom vo všeobecnosti je k colnému konaniu okrem colného vyhlásenia (podávaného elektronicky v zmysle ustanovení nariadenia Komisie (ES) č. 414/2009[3] (http://www.porada.sk/#_ftn3),, s návrhom na prepustenie tovaru do príslušného colného režimu potrebné mať k dispozícii (predkladajú sa na vyžiadanie príslušného colného úradu), v súlade s ustanoveniami článkov 218 až 221 vykonávacieho nariadenia všetky dokumenty súvisiace s uplatňovaním navrhnutého colného režimu, pričom o náležitostiach a obsahu faktúr pojednávajú ustanovenia zákona č. 513/91 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.


Zároveň si Vás dovoľujeme informovať, že od 1. júla 2009 sa začalo uplatňovať ustanovenie čl. 4l nariadenia Komisie (ES) č. 312/2009[4] (http://www.porada.sk/#_ftn4),, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 2454/93, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva, pričom toto ustanovenie určuje, že hospodársky subjekt usadený na colnom území Spoločenstva musí byť registrovaný colným orgánom alebo určeným orgánom členského štátu, v ktorom je usadený. Hospodárske subjekty požiadajú o registráciu pred začiatkom činností, pričom hospodárske subjekty, ktoré o registráciu nepožiadali, môžu o ňu požiadať počas vykonávania svojej prvej činnosti.


Uvedená registrácia spočíva v pridelení čísla EORI pre dotknutý hospodársky subjekt. Základné informácie môžete získať na internetovej stránke www.colnasprava.sk (http://www.colnasprava.sk/) v časti „Colný dohľad“ sekcia „Identifikácia hospodárskych subjektov EORI“ v podsekcii „Základné informácie“, v ktorej okrem informácií a postupu je pripojený i registračný formulár. Informácie o registrácii a identifikácii hospodárskych subjektov so sídlom v Slovenskej republike od 1. júla 2009 nájdete i na úradných tabuliach CR SR a colných úradov a na úradných tabuliach obecných a mestských úradov, ako aj na úradných tabuliach daňových úradov.


Všetky predpisy EU uvedené v tomto liste je možné vyhľadať na internetovej stránke EÚ http://eur-lex.europa.eu/, v časti „úradný vestník“ ak do vyhľadávača uvediete údaj uvedený v príslušnej poznámke pod čiarou, ktorý je v spodnej časti príslušnej strany tohto listu. Pre vysvetlenie skratiek v poznámke pod čiarou uvádzam príklad: Ú. v. ES L 324, 10.12.2009, s. 23, kde - Ú. v. ES znamená úradný vestník Európskeho spoločenstva,
- L znamená sériu úradného vestníka,
- 324 znamená číslo úradného vestníka
- 10.12.2009 je dátum uverejnenia predpisu
- s. 23 znamená strana, na ktorej je začiatok predpisu.

V prípade predpisov č. 2913/92, 2454/93 a 2658/87 je možné vyhľadať na internetovej stránke EÚ http://eur-lex.europa.eu/ iba konsolidované znenie týchto predpisov, a to v časti „základné vyhľadávanie“ a ďalej v časti „vyhľadávanie podľa čísla dokumentu“ a voľbou „konsolidované znenie“. Do tabuľky vyhľadávača je potrebné uviesť číslo predpisu (napr.: 2913) a príslušný rok (napr.: 1992).

Národné predpisy SR sú v elektronickej verzii uvedené na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR http://jaspi.justice.gov.sk/, aj v aktuálnom znení, pokiaľ do vyhľadávača je uvedený konkrétny dátum, číslo príslušného predpisu. Úradný zdroj všetkých národný predpisov je pre účely právnych konaní zbierka zákonov v tlačenej forme, ktorého každý výtlačok majú občania k dispozícii na obecnom úrade.


II.

Na základe colných predpisov je možné aby vo vami uvedenom príklade podal Slovenský subjekt colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do colného režimu vývoz v Českej republike. V zmysle článku 5 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva je taktiež prípustné zastúpenie v colnom konaní. V tomto prípade bude konať v rámci colného konania splnomocnená osoba a to v rozsahu, ktorý jej určí slovenský subjekt v splnomocnení.

V prípade ak chce subjekt vyvážať, prípadne dovážať tovar v rámci obchodných stykov s tretími krajinami (krajiny, ktoré nie sú členmi EÚ) , musí byť v zmysle ods. 1, článku 4l nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva registrovaný colnými orgánmi. Následne sa registračné číslo (EORI) používa na identifikáciu subjektu pri styku s colnými orgánmi v ktorejkoľvek krajine Spoločenstva. Pre viac informácií odporúčame navštíviť stránku www.colnasprava.gov.sk (http://www.colnasprava.gov.sk/) , kde v sekcii COLNÝ DOHĽAD / SYSTÉM IDENTIFIKÁCIE A REGISTRÁCIE HOSPODÁRSKYCH SUBJEKTOV (EORI) nájdete podrobné informácie o tom čo je to EORI, kto musí byť registrovaný, kedy použiť číslo EORI, ako a kde sa zaregistrovať a kto v SR zabezpečuje registráciu. Pre bližšie informácie môžte kontaktovať Oddelenie miestnej jednotky analýzy rizika Colného úradu Prešov na tel. č. +421 52 7142841, +421 52 7142803, +421 52 7142858, ktoré je registračným útvarom pre celé územie Slovenskej republiky.
K colnému vyhláseniu na prepustenie tovaru do colného režimu vývoz je nutné priložiť hlavne doklad o cene predávaného tovaru, ktorým je najmä faktúra, prípadne iný doklad z ktorého je zrejmá hodnota tovaru. V prílohe žiadosti o prepustenie tovaru do colného režimu by nemal chýbať výpis z obchodného alebo živnostenského registra vývozcu nie starší ako tri mesiace a ďalšie doklady súvisiace s vývozom tovaru (licencie a pod.), prípadne s jeho prepravou (napr. prepravný doklad CMR, letecký nákladný list, alebo lodný nákladný list - závisí od druhu dopravy). Vývozné formality a samotný vývoz realizuje subjekt (prípadne ním splnomocnená osoba), ktorý predáva tovar inému subjektu do tretej krajiny. Vo vami uvedenom príklade je to Slovenská firma bez ohľadu na to či tovar vstúpil alebo nevstúpil na územie Slovenskej republiky. Na základe skutočnosti, že vo vami opísanom prípade dochádza k prevodu vlastníckych práv na tovar a k jeho následnému vývozu do tretej krajiny bez vstupu tohto tovaru na územie Slovenskej republiky, odporúčame sa preto o veciach súvisiacich s daňou z pridanej hodnoty pri tomto tovare informovať ešte na kompetentných miestach daňovej správy.

III.
Zboží je nutné projednat ve vývozu do USA v ČR, do Intrastatu se nebude vykazovat.

Vhledem ke skutečnosti, že zboží se nachází přímo v ČR a bude odtud vyváženo, měl by se režim vývozu otevřít v ČR.
Vývozcem by měla být ta společnost ze Slovenska. (z daňového pohledu by zde měla být i registrována). Z celního pohledu lze vývoz udělat i bez registrace slovenské společnosti k DPH
Tento postup není správný, ale hojně se používá. Jde totiž o to, že česká firma, která prodává zboží té slovenské by tento prodej neměla osvobodit od DPH dle § 64 (osvobození při dodání zboží do jiného členského státu) jelikož k obchodu dojde a místo plnění je v ČR. Slovenské společnosti nehrozí žádné riziko jelikož ta se nedopouští žádného daňového úniku (i když zde provádí ekonomickou činnost - nákup a prodej - a z toho důvodu by měla být registrována.

Slovenská firma tedy k vývozu potřebuje pouze EORI číslo a jestliže jej vlastní, tak my jim můžeme vývoz udělat.

Při správném postupu by slovenská společnost měla být registrovaná, nakoupit s DPH (v daňovém přiznání uvést nárok na odpočet) a vyvést (osvobodit dle §66 - osvobození při vývozu zboží). Zaplacenou daň by jí tedy vrátil Fú.

Pro skutečnost, zda zboží do USA je vyvezeno na slovenskou nebo českou firmu , je důležité, zda se zboží stane majetkem kupujícího na území EU či mimo něj.
Pokud by se zboží stalo majetkem slovenské firmy až na území mimo EU, pak by byl vývoz uskutečněn na českou firmu. Pokud k tomuto dojde na území EU, pak vývozcem bude firma slovenská, která by však měla být správně daňově registrovaná v ČR, viz stanovisko výše.


[1] (http://www.porada.sk/#_ftnref1) Ú. v. ES L 302, 19.10.1992, s. 1

[2] (http://www.porada.sk/#_ftnref2) Ú. v. ES L 253, 11.10.1993, s. 1

[3] (http://www.porada.sk/#_ftnref3) Ú. v. EÚ L 135, 30.5.2009, s. 19 – 20

[4] (http://www.porada.sk/#_ftnref4) Ú. v. ES L 98, 17.04.2009, s. 3

Medzi nami, z tých odpovedí som sa zaslúžila len o jednu, dve zabezpečila Evka. Ja som to potom skompletizovala.

Medzi nami, minimálne polovica bodov patrí Rozalke.

Zrušenie registrácie a povinnosť zdaniť majetok nadobudnutý leasingom:

Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Daňová povinnosť, ktorá vzniká platiteľovi dane v poslednom zdaňovacom období, v zmysle § 81ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len ?zákon o DPH?), sa viaže na majetok, pri ktorého nadobudnutí alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná, a na majetok, ktorý nadobudol bez dane (§ 10 ods. 1) a pri ktorého nadobudnutí alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola daň u predchádzajúceho vlastníka úplne alebo čiastočne odpočítaná.
Poskytnutie práva užívať hmotný majetok (operatívny nájom, ako aj finančný nájom s právom kúpy prenajatej veci) je v zmysle § 9 ods. 1 písm. b) zákona o DPH dodaním služby. Výnimkou je odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky, ktoré sa považuje za dodanie tovaru v zmysle § 8 ods. 1 písm. c) zákona o DPH.

Z uvedeného vyplýva, že daňová povinnosť v zmysle § 81 ods. 6 zákona o DPH sa nevzťahuje na prijaté služby, z ktorých platiteľ odpočítal daň v súlade so zákonom o DPH.

Odd. metodiky daní a služieb
pDR SR Košice

Váš dopyt:

Dobrý deň. Firma je platca DPH a plánuje podať žiadosť o zrušenie registrácie. Podľa zákona platiteľovi vzniká povinnosť vzťahujúca sa na majetok, pri ktorého nadobudnutí bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná. Daň sa vypočíta zo zostatkovej ceny majetku ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia. Firma nadobudla stroj formou finančného nájmu. Zaradila ho do užívania v celej obstarávacej cene, t.j. 34 000 EUR. DPH si uplatnila z prvej zvýšenej splátky a z ďalších mesačných splátok, t.j. spolu 4000 EUR. Po odrátaní odpisov má tento stroj zostatkovú cenu 26 000 EUR. Pri zrušení registrácie v tomto období by teda vznikla daňová povinnosť 4940 EUR. To znamená, že by vznikla daňová povinnosť vyššia ako bola odpočítaná zo splátok do doby zrušenia registrácie. Je to tak správne? Vzťahuje sa paragraf 81 ods. 6 aj na leasingový majetok, pri ktorého splácaní bola odpočítaná nižšia DPH ako vychádza povinnosť pri zrušení registrácie do určitého obdobia?
Ďakujem za odpoveď.

Opakované služby - dátum dodania.
Poznámka: časopis DPH aktuálne uverejnil v čísle 5/2010 opravu svojej informácie. Oprava je v duchu odpovede z drsr.

Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Pri použití § 19 ods.3 zákona o DPH je potrebné si uvedomiť, že opakované dodanie služby za príslušné obdobie predstavuje dodávanie služieb napr. od 01. do 31. dňa príslušného obdobia ? t.j. v priebehu toho mesiaca je už služba priebežne dodávaná (napr. nájom).
Pri poskytovaní služby vedenia účtovníctva ? spracovanie účtovných dokladov za kalendárny mesiac január 2010 si je potrebné uvedomiť, že účtovná firma poskytuje svoje služby napr. od 16.2.2010 do 25.2.2010, kedy januárové doklady zaúčtuje, t.j. túto službu môže vykonávať, až keď sú jej účtovné doklady vyhotovené subjektom predložené k spracovaniu, pričom daný subjekt podľa § 71 ods.1 zákona o DPH môže vyhotoviť faktúru najneskôr do 15 dní po vzniku daňovej povinnosti, t.j. napr. za dodávku tovaru 31.1.2010 môže teoreticky vyhotoviť faktúru až 15.2.2010.
Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade dochádza k mylnému zamieňaniu dňa dodania služby s posledným dňom obdobia, za ktoré boli účtovné doklady vyhotovené.
V prípade, ak účtovná firma spracuje januárové účtovné doklady 25.2.2010, potom z jej pohľadu je deň dodania služby 25.2.2010, tento deň jej vzniká daňová povinnosť, ktorú zahrnie do daňového priznania za február 2010. Podľa nášho názoru ide o čiastkové plnenie.
Pri posudzovaní jednotlivých prípadov je potrebné vychádzať zo znenia uzavretých príslušných zmlúv a zo správnej aplikácie § 19 zákona o DPH.


Váš dopyt:

Dobrý deň,
stretla som sa s rôznym výkladom § 19 (3) po 1.1.2010 v súvislosti s opakovane dodávanými službami spracovania účtovníctva a miezd, preto prosím o vyjadrenie.
Ak platiteľ DPH spracuje pre iný subjekt mzdy za 1/2010, ide síce o obdobie 1/2010, avšak služba nemôže byť reálne dodaná v 1/2010, ale najskôr 1.2.2010. Správny dátum dodania za opakovanú službu je 31.1.2010 alebo 28.2.2010?
Podobne je to pri spracovaní účtovníctva za 1/2010, pričom však aspoň časť služby môže byť reálne vykonaná v 1/2010 a časť v 2/2010. Aký je správny dátum dodania takejto opakovanej služby - 31.1.2010 alebo 28.2.2010? Pritom v 2/2010 sa môže spracovávať už aj časť obdobia 2/2010.
S odlišným výkladom som sa stretla na seminári o DP (Ing.Kováčiková - dátum 28.2.2010) a v časopise DPH aktuálne 3/2010, vydavateľstvo Verlag Dashofer - dátum 31.1.2010).

Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Základ dane pri dodaní tovaru alebo služby sa určí podľa § 22 zákona o DPH, t.j. základom dane je protihodnota, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od kupujúceho alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, znížená o daň. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia sa do základu dane zahŕňajú aj iné dane, clá a poplatky vzťahujúce sa na tovar alebo službu a súvisiace náklady. Všetky náklady, ktoré dodávateľovi tovaru alebo služby vzniknú v spojitosti s dodaním tovaru alebo služby, sa nezdaňujú osobitne. Osobitne je možné zdaňovať iba taký náklad, ktorý tvorí samostatné poskytnutie služby alebo tovaru, t.j. ak si ho objednávateľ objednal ako samostatné plnenie. Z uvedeného vyplýva, že ak poštovné je súvisiacim nákladom dodávateľa pri dodaní tovaru, potom poštovné je súčasťou základu dane pri dodaní tovaru a podlieha rovnakému daňovému režimu ako dodanie tovaru.

Váš dopyt:

Dobrý deň,

poprosím o radu pri predaji cez internet:

- FO plátca DPH predáva tovar cez internet, pričom fakturuje tovar - príjem z predaja tovaru ovplyvňujúci základ dane a ďalšiu položku na faktúre - poštovné - ostatné príjmy ovplyvňujúce ZD.
- Ide mi o to poštovné v skutočnej výške, ktoré zaplatí na pošte, keďže je plátcom DPH, fakturuje ho s DPH alebo bez DPH? sú poštové služby oslobodené od dphačky ak sú faktúrované v skutočnej výške alebo nie?

ďakujem za usmernenie

dňa 05.05.2010

Odpoveď 23.januára 2008


Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Podľa § 22 ods.1 zákona o DPH je základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok , ktorý je priamo spojený s cenou tovaru alebo služby.
Podľa § 22 ods. 2 sa do základu dane podľa ods. 1 zahŕňajú aj iné dane, clá a poplatky vzťahujúce sa na tovar alebo službu ako aj súvisiace náklady .
Z uvedeného vyplýva, že náklady, ktoré dodávateľovi tovaru alebo služby vzniknú v spojitosti s dodaním tovaru alebo služby, sa nezdaňujú osobitne. Osobitne je možné zdaňovať iba taký ?náklad?, ktorý tvorí samostatné poskytnutie služby alebo tovaru, t.j. ak si ho objednávateľ objednal ako samostatné plnenie. To znamená, ak poštovné je súvisiacim nákladom dodávateľa pri poskytnutí služby, potom poštovné je súčasťou základu dane pri poskytnutí služby.

Váš dopyt:

Dobrý deň ,
prosím o odpoveď ohľadom fakturácie tovaru zaslaného poštou plátcom DPH , konkrétne sa jedná o poštovné.

Príklad:
SZČO plátca DPH je predajcom kníh a tieto posiela na základe objednávky odberateľovi poštou , kedy za túto zásielku uhradí poštovné priamo na príslušnej pošte .Pričom knihu fakturuje v zníženej 10% sadzbe DPH a poštovné,balné v sadzbe 19% DPH. Je tento postup správny ?

Vopred ďakujem za odpoveď .

odpoveď z 26.3.2010

Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Podmienky odpočítania dane platiteľom všeobecne upravujú ust. §49 až 51 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len ?zákon o DPH?). Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7.
Ak zamestnávateľ, platiteľ dane, vysiela vlastných zamestnancov na pracovnú cestu a svojím menom im zabezpečuje a uhrádza náklady spojené s výkonom práce pre zamestnávateľa (faktúra za ubytovanie, resp. za iné náklady vzniknuté v mieste výkonu práce, je vystavená na meno platiteľa), môže si odpočítať daň z plnení prijatých na jeho dodávky tovarov a služieb v súlade s § 49 ods. 2 cit. zákona.
Náklady spojené s pracovnou cestou, ktorých úhradu si zamestnanec uplatňuje u zamestnávateľa prostredníctvom cestovného príkazu, nie sú plneniami prijatými zamestnávateľom. Z plnení (tovarov a služieb) prijatých zamestnancom si zamestnávateľ, platiteľ dane, nemôže odpočítať daň.

Odd. metodiky daní a služieb
pDR SR Košice

Váš dopyt:

Dobrý deň,
chcela by som sa spýtať, že keď mi zamestnanec prinesie cestovný príkaz, súčasťou ktorého budú aj vedľajšie náklady spojené s pracovnou cestou napr. ubytovanie, alebo parkovanie, na ktorých je vyčíslená DPH má firma nárok na odpočet tejto DPH?

Odpoveď zo dňa 17.5.2010

Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Platiteľ dane si môže odpočítať daň v rozsahu a za podmienok vymedzených v § 49 až § 51 zákona o DPH. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. To znamená, že ak platiteľ dane prijatú službu (nájom) použije na svoje zdaniteľné obchody a spĺňa ďalšie podmienky na odpočítanie dane uvedené v týchto ustanoveniach, môže si odpočítať daň.
V prípade, ak ide o nájom osobného automobilu registrovaného v kategórii M1, a ak zmluva o nájme osobného automobilu registrovaného v kategórii M1 bola uzavretá do 31.12.2009 a osobný automobil bol odovzdaný nájomcovi do 31.12.2009 na odpočítanie dane sa vzťahuje § 49 ods.7 písm.a) a § 49 ods.8 a 9 v znení účinnom do 31.12.2009 (§ 85i ods.1 zákona o DPH).

Pokiaľ ide o hmotný majetok (motorové vozidlá - automobily) obchodnej spoločnosti obstaraný formou finančného prenájmu (viď § 2 písm. s) platného zákona o dani z príjmov), náklady zaúčtované ako úrok sú súčasťou daňových výdavkov podľa znenia § 19 ods. 3 písm. o) zákona o dani z príjmov. Poistné (ak ide o povinné zmluvné poistenie motorového vozidla podľa osobitného právneho predpisu) je rovnako uznané za daňový výdavok - viď §19 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov. Uznanie predmetných nákladov za daňové výdavky zaplatením dane z motorových vozidiel zákon nepodmieňuje.


Váš dopyt:

Dobrý deň,
chcel by som sa opýtať na takýto prípad:
Firma prerušila registráciu DzMV na dva mesiace v roku z dôvodu, že ich autá počas týchto dvoch mesiacov nejazdia. Autá sú obstarané formou finančného lízingu.

Moja otázka znie, či má firma nárok na odpočet DPH vymeranej na základe splátkového kalendára počas mesiacov, kedy firma neplatí DzMV a taktiež či má v tomto istom období aj nárok uplatniť si lízingový úrok a poistné ako náklady znižujúce základ dane z príjmu.

Ďakujem za odpoveď.

§ 19 zák o DPH
Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
V prípade, ak sa dodanie tovaru alebo služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane, považuje sa tovar alebo služba za dodanú posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu vzťahuje (pri určení dĺžky obdobia sa vychádza zo zmluvných podmienok) *s výnimkou podľa písmen a) až d) (§19 ods. 3 zákona o DPH).
Z uvedeného vyplýva, ak *bude fakturované opakované dodanie za obdobie január 2010, potom sa opakované dodanie považuje za dodané posledným dňom obdobia, t.j. 31.1.2010. Ustanovenie § 19 ods. 4 zákona o DPH týmto nie dotknuté, t.z. ak je platba prijatá pred dodaním služby, potom daňová povinnosť vzniká dňom prijatia platby a prijímateľovi služby vznikne nárok na odpočítanie dane v ten istý deň, kedy vznikne dodávateľovi daňová povinnosť prijatím platby pri splnení podmienok v zmysle §§ 49 až 51 zákona o DPH.
Podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a predtým, ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím platby a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal platbu, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci.
V prípade, že platiteľ vyhotovil faktúru na základe prijatej platby vopred, ktorá bola zaplatená vo výške 100 % ceny dohodnutej za dodanie tovaru alebo služby, nie je povinný vyhotoviť v zmysle zákona o DPH pri dodaní tovaru alebo služby ďalšiu faktúru.

Váš dopyt:

Dobrý deň, v zákone o DPH v § 19 ods. 3 sa píše, že pri opakovanom alebo čiastkovom dodaní sa tovar alebo služba považujú za dodané posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba vzťahuje. Nakoľko nie je nikde upresnený termín "OBDOBIE", prosím o vysvetlenie, či sa jedná o zdaňovacie obdobie t.j. mesiac resp. štvrťrok podľa registrácie platcu na DPH, alebo obdobie, na ktoré sa vzťahuje opakované plnenie.
Napríklad ak mám leasingovú splátku za obdobie od 5.1. do 4.2. dňom zdaniteľného plnenia by mal byť dátum 4.2.
V splátkovom kalendári od leas. spoločnosti mám napísané:
deň splatnosti 5.1., deň dodania: 31.1. Splátku zaplatím napr. 17.1.
Dňom plnenia je 31.1., alebo mám od leas. spoločnosti žiadať dobropis na splátkový kalendár k dátumu plnenia 4.2. a žiadať daňový doklad k prijatej platbe s dátumom 17.1.???
Ďakujem

§ 19 zák o DPH
Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
V prípade, ak sa dodanie tovaru alebo služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane, považuje sa tovar alebo služba za dodanú posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu vzťahuje (pri určení dĺžky obdobia sa vychádza zo zmluvných podmienok) *s výnimkou podľa písmen a) až d) (§19 ods. 3 zákona o DPH).
Z uvedeného vyplýva, ak *bude fakturované opakované dodanie za obdobie január 2010, potom sa opakované dodanie považuje za dodané posledným dňom obdobia, t.j. 31.1.2010. Ustanovenie § 19 ods. 4 zákona o DPH týmto nie dotknuté, t.z. ak je platba prijatá pred dodaním služby, potom daňová povinnosť vzniká dňom prijatia platby a prijímateľovi služby vznikne nárok na odpočítanie dane v ten istý deň, kedy vznikne dodávateľovi daňová povinnosť prijatím platby pri splnení podmienok v zmysle §§ 49 až 51 zákona o DPH.
Podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a predtým, ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím platby a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal platbu, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci.
V prípade, že platiteľ vyhotovil faktúru na základe prijatej platby vopred, ktorá bola zaplatená vo výške 100 % ceny dohodnutej za dodanie tovaru alebo služby, nie je povinný vyhotoviť v zmysle zákona o DPH pri dodaní tovaru alebo služby ďalšiu faktúru.

Váš dopyt:

Dobrý deň, v zákone o DPH v § 19 ods. 3 sa píše, že pri opakovanom alebo čiastkovom dodaní sa tovar alebo služba považujú za dodané posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba vzťahuje. Nakoľko nie je nikde upresnený termín "OBDOBIE", prosím o vysvetlenie, či sa jedná o zdaňovacie obdobie t.j. mesiac resp. štvrťrok podľa registrácie platcu na DPH, alebo obdobie, na ktoré sa vzťahuje opakované plnenie.
Napríklad ak mám leasingovú splátku za obdobie od 5.1. do 4.2. dňom zdaniteľného plnenia by mal byť dátum 4.2.
V splátkovom kalendári od leas. spoločnosti mám napísané:
deň splatnosti 5.1., deň dodania: 31.1. Splátku zaplatím napr. 17.1.
Dňom plnenia je 31.1., alebo mám od leas. spoločnosti žiadať dobropis na splátkový kalendár k dátumu plnenia 4.2. a žiadať daňový doklad k prijatej platbe s dátumom 17.1.???
Ďakujem

Dávam do pozornosti červeno vyznačené. Písala som to tu už niekoľkokrát, že je to dlhodobejšie deklarovaný názor aj zo strany DRSR - je pravdou, že zákon to tak nepíše.
Problémom nám ostáva hľadisko účtovné, kedy vlastne sa musíme rozhodnúť o spôsobe účtovania faktúry vystavenej na základe prijatej platby, ktorá je z hľadiska účtovného stále zálohovou. Tento spôsob som aplikovala v jednej firme /myslím červeno vyznačené/ a narazila som na problém s inou účtovnou firmou.... a ktorá má pravdu z hľadiska zákona, ale z hľadiska logiky zas ....:)

Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
S účinnosťou od 1. marca 2009 bol zmenený a doplnený zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, pričom bola uskutočnená zmena v zaradení hmotného majetku do príslušných odpisových skupín v nadväznosti na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa zaviedla nová štatistická klasifikácia produktov podľa činností (CPA). V nadväznosti na uvedenú štatistickú klasifikáciu produktov podľa činností (CPA) sa podľa zákona o dani z príjmov zaraďujú jednotlivé druhy hmotného majetku do príslušných odpisových skupín. Daňovník v prípade nejednoznačnosti zaradenia jednotlivých druhov majetku do príslušnej odpisovej skupiny, a to v nadväznosti na novú štatistickú klasifikáciu produktov podľa činností, môže požiadať Štatistický úrad SR o zatriedenie majetku k príslušnému kódu klasifikácie produktov. Na daňové účely sa takéto štatistické zatriedenie majetku akceptuje aj pre účely zatriedenia majetku do jednotlivých odpisových skupín.
Ak daňovníkovi vzniknú výdavky v súvislosti so zatriedením majetku Štatistickým úradom SR, potom tieto výdavky (náklady) možné považovať podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov za výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov daňovníka.

Daňové riaditeľstvo SR B. Bystrica
Odbor služieb pre verejnosť

Váš dopyt:

Dobrý den prajem, prosim vas mam takúto otázku:
ide o predajny stanok, z dreva, s prívodom elektriny, nema pevne zaklady so zemou, za pozemok pod predajnym stankom sa plati ročne nájomne príslusnemu mestu. Predajný stánok slúži na predaj mliečnych a syrových vyrobkov / korbačíkov, syra, ..../ prosim vas môzem ho v zmysle ZDP zaradiť do druhej odpisovej skupiny 2-4 16.23.2 Montované stavby z dreva, teda stanovím si, že ho odpisovať budem rovnomerne, 6 rokov, teda v prípade danovych odpisov. Čo sa týka účtovnych odpisov -môžem si interne stanovit ze stanok budem účtovne odpisovať napr. 10 rokov.
Mozno to vyznie banalne, ale okolo predajnych stankov som toho tolko nacitala, ze uz neviem presne kde je správna odpoveď. Ďakujem za čas a ochotu.

s pozdravom

Garajová

ospravedlnujem sa za zle zaradenie odpovede z drsr, uz som to zavesila aj ku jednoduchemu uctovnictvu, este raz sa ospravedlnujem a dakujem za pochopenie.

Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Podľa § 4 ods. 7 o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení
zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady, a to spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Ak je vlastník nehnuteľnosti vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky, prechádza pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti vlastníctvo vodovodnej prípojky alebo vlastníctvo kanalizačnej prípojky na nového vlastníka nehnuteľnosti.
Podľa odseku 10 citovaného zákona vlastník vodovodnej prípojky alebo vlastník kanalizačnej
prípojky môže previesť darovacou zmluvou alebo iným dohodnutým spôsobom vlastníctvo vodovodnej prípojky alebo kanalizačnej prípojky na vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie.
V nadväznosti na darovanie vodovodnej prípojky, pokiaľ sú naplnené podmienky § 8 ods. 3 zákona o DPH ide o bezodplatné dodanie tovaru, pri ktorom sa vypočíta základ dane podľa § 22 ods. 5 zákona o DPH.
V prípade zmeny tohto názoru budeme Vás informovať.

Váš dopyt:

Dobry den,
nasa spolocnost buduje stavebny objekt na zakazku, po dokonceni a skolaudovani stavby bude prevedena na noveho majitela, ktory si jej zhotovenie u nas objednal. Pricom tento prevod bude podliehat dani z pridanej hodnoty. Okrem zhotovenia stavby, pracujeme aj na zhotoveni vodovodu, pricom miestna vodarenska spolocnost nas vyzvala, ze po jeho dokonceni ho chce od nas bezodplatne nadobudnut. Nasa spolocnost s touto situaciou pocitala, a preto do ceny stavby, s ktorou sme aj vyberove konanie vyhrali, zapocitala aj naklady na zhotovenie tohto vodovodu. Teda v predajnej cene, za ktoru prevedieme vlastnictvo budovy na objednavatela, je zahrnuta aj cena tohto vodovodu, teda naklady na zhotovenie vodovodu budu taktiez predmetom DPH pri prevode vlastnictva stavby. Sme aj napriek tomu, ze vodovod bude predmetom DPH v ramci predajnej ceny stavby, povinny vratit DPH pri bezodplatnom prevode vodovodu do vlastnictva miestnej vodarenskej spolocnosti ? Nepojde o dvojite zdanenie tej istej transkacie. ?

Dakujem za odpoved

Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Miesto dodania tovaru upravuje § 13 zákona o DPH.
Podľa § 13 ods. 1 písm.c/ zákona o DPH miesto dodania tovaru, ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto , kde sa tovar nachádza v čase, kedy sa jeho dodanie uskutočňuje. T.j. miesto dodania nafty pri tankovaní do nádrže auta je na príslušnej čerpacej stanici v danom štáte, V KTOROM DOCHÁDZA AJ K SPOTREBE TEJTO NAFTY.
Podľa § 69 ods. 6 zákona o DPH je povinná platiť daň (?samozdaniť sa?) osoba, ktorá tovar nadobudne podľa § 11 a § 11a. T.j. v takom prípade, keď tovar nakúpený v členskom štáte dodávateľ účtuje oslobodený od dane príslušného štátu, pretože sú splnené podmienky oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu (ako je v SR § 43 zákona o DPH) a tento tovar je v zmysle § 11 zákona o DPH aj fyzicky v celosti prepravený na územie SR, kde dôjde k jeho spotrebe, bez toho aby sa už spotrebúval počas prepravy. Z uvedeného plynie, že nafta nakúpená do nádrže auta takúto podmienku nespĺňa a preto nie je dôvod ju ?samozdaňovať?.

Váš dopyt:

Sme slovenská dopravná firma, platca DPH v SR a prevádzkujeme nákladnú dopravu hlavne v rámci štátov EÚ.
Vodiči tankujú motorovú naftu v SR aj v iných štátoch EÚ formou tankovacích kariet slovenskej spoločnosti AS 24 , ktorá ma založené pobočky aj v štátoch EÚ.
Na konci zúčtovacieho obdobia obdržíme za odobratú naftu faktúry z každého štátu osobitne.
Na faktúre je uvedená ako dodávateľ slovenská spoločnosť AS 24 s IČ DPH SK, ale aj zahraničná pobočka AS 24 príslušného štátu s IČ DPH v tom štáte.
Fakturovaná suma je rozpísaná na základ dane a DPH príslušného štátu.
Všetky faktúry uhrádzame na účet slovenskej spoločnosti, ktorá nám vydala tankovacie karty.
Na konci roka po splnení podmienok žiadame jednotlivé štáty o vrátenie DPH.
Príležitostne vodiči zakúpia motorovú naftu a drobný réžijný materiál v štátoch EÚ aj v hotovosti cez registračnú pokladňu, kde je uvedený základ a DPH príslušného štátu.

Otázka :
Kde je miesto dodania pri dodávke motorovej nafty v štátoch EÚ, ktorá je zakúpená priamo do našich nákladných automobiloch pri prejazde cez štáty EÚ ?
Podliehajú takéto dodania samozdaneniu v SR ?

Váš dopyt:

1) Môjmu známemu - podnikateľovi v SR - ponúkla česká cestovná kancelária prácu delegáta (zástupcu, ktorý sa stará o turistov) v Bulharsku.
Má sa registrovať za platiteľa dane v Bulharsku?
V tomto prípade nie je povinný registrovať sa za platiteľa dane v SR?

2) Mimo letnú sezónu by chcel vykonávať prácu kapitána nákladnej lodnej prepravy - plavba po Dunaji pre spoločnosti z rôznych krajín EÚ.
Je v tomto prípade povinná registrácia za platiteľa v SR?
Bude tieto služby uvádzať v súhrnnom výkaze?

Ďakujeme pekne a prajeme úspešný deň.

Odpoveď:

Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:

Miesto dodania služieb zdaniteľnej osoby delegáta/zástupcu, ktorý sa stará o turistov, pričom tieto služby poskytuje na základe zmluvy/ objednávky cestovnej kancelárie sa určia podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH. T.j. miesto dodania služby je tam, kde má sídlo odberateľ - cestovná kancelária. Ak má odberateľ/ cestovná kancelária sídlo v členskom štáte, delegát je povinný sa registrovať podľa § 7a ods. 2a 3 zákona o DPH.

Pokiaľ si delegát zriadi v príslušnom členskom štáte prevádzkareň spĺňajúcu podmienky § 4 ods. 7 zákona o DPH, je potrebné informovať sa v príslušnom členskom štáte o možnej povinnosti registrácie v danom štáte a postupe pri uplatňovaní dane podľa zákona príslušného štátu.

V prípade poskytovania služieb kapitána nákladnej lodnej prepravy pre zdaniteľné osoby z iných členských štátov predpokladáme, že ide o službu, pri ktorej sa určí miesto dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH.

Podrobnejšie informácie k tejto problematike môžete nájsť na www.drsr.sk, v sekcii /Daňové informácie/Pokyny a iné predpisy/DR SR/DPH/Metodický pokyn DR SR k určeniu miesta dodania služieb a k registrácii zdaniteľných osôb podľa § 7a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov./ a /Metodický pokyn k podávaniu súhrnných výkazov podľa § 80 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov

odpoveď zo dňa 8.6.2010

Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Vzhľadom na to, že určenie miesta dodania služby podľa § 15 ods. 1 a 2 zákona o DPH závisí od postavenia príjemcu služby, poskytovateľ služby sa musí presvedčiť, či je zákazník zdaniteľná osoba prostredníctvom identifikačného čísla pre DPH. Identifikačné číslo pre DPH slúži dodávateľovi ako dôkaz o postavení odberateľa ako zdaniteľnej osoby. Pri dodaní služby osobe inej ako zdaniteľnej je v zmysle § 15 ods. 2 zákona miesom dodania miesto, kde má dodávateľ služby sídlo alebo miesto podnikania.
Pri dodaní cezharničnej služby v rámci EÚ poskytovateľ služby na účely § 15 ods. 1 a 2 zákona o DPH vychádza z predpokladu, že osoba, ktorá má IČ DPH je zdaniteľnou osobou a osoba, ktorá nemá IČ DPH nie je zdaniteľnou osobou. A podľa toho sa uplatní postup podľa § 15 ods 1 alebo ods. 2 zákona o DPH.


odd. metodky daní DR SR pracovisko Nitra

Váš dopyt:

Poskytlii sme programátorské služby do Českej republiky ? takže DPH by sa mala preniesť na odberateľa a my uviesť túto faktúru v súhrnnom výkaze, ale odberateľ nie je platiteľom DPH a ani po našich niekoľkých upozorneniach nie je zaregistrovaný. Takže sa pýtame- čo máme urobiť?

Ďakujem za skorú odpoveď.

Prajem pekný deň

• V uvedenom prípade ide o intrakomunitárne nadobudnutie tovaru z iného ČŠ, pretože tovar predala osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, je doklad o preprave tovaru v súlade s § 43 odsek 5 zákona o DPH a tovar pol odoslaný a prepravený k nadobúdateľovi
• V prípade IKN nie je dôležitý názov dokladu podstatné je aby doklad obsahoval najmenej náležitosti v súlade s § 74 zákona o DPH
• V prípade nadobudnutia platiteľ postupuje podľa § 20 zákona o DPH – čo sa týka vzniku daňovej povinnosti a zároveň v prípade ak splní podmienky § 49 a nasl. zákona o DPH má právo na odpočítanie dane na vstupe.

JUDr. Danuša Staníková
Metodik DPH
DR SR pracovisko Prešov

Prajem príjemný deň,

potrebovali by sme odpoveď na našu otázku: Kúpili sme tovar z Nemecka, ktorý nám prepravila ich dcérska spoločnosť priamo z Českej republiky. Za prepravu sme obdržali faktúru bez DPH ( žiadna formulka o oslobodení a podobne), pričom táto spoločnosť ( s.r.o.) je registrovaná ako platca DPH v Českej republike. Nemecká spoločnosť, ktorá je registrovaná ako platca DPH na území Nemeckej republiky, nám tento svoj predaj vyúčtovala prostredníctvom dokladu s názvom " Barvekaupf" ( čo v preklade znamená pultový predaj), ktorý má ale všetky náležitosti faktúry a celú záležitosť vyfaktúrovala bez DPH a tiež bez akejkoľvek odvolávky na oslobodenie a pod. V prípade tejto nemeckej spoločnosti ide o spoločnosť, ktorá má prevádzky po celom Nemecku a tak nás mätie skutočnosť, že tento doklad nesie názov v preklade: Pultový predaj.

Sumasumárum: máme dodací list, máme faktúru s prefixom CZxxx od prepravnej spoločnosti ( českej s. r. o. ), máme doklad o tzv. pultovom predaji od nemeckej s. r. o. s prefixom DExxx ... tovar bol prepravený z jedného členského štátu do tuzemska ... podľa nášho názoru ide o intrakomunitárne nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, len nevieme, či je možné predmetný doklad s názvom nie Rechnung ale Barvekaupf považovať za faktúru.

Pre úplnosť ešte uvádzam, že slovenská spoločnosť je platcom dane z pridanej hodnoty na území Slovenskej republiky.

Za odpoveď vďaka.

9.7.2010
Dobrý deň,

na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
1. Zdaniteľná osoba je povinná sa registrovať podľa § 7a pred dodaním služby, pri ktorej je miesto dodania podľa § 15 ods. 1 v inom členskom štáte a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby. Za nesplnenie registračnej povinnosti sa uloží sankcia podľa zákona 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov. Podľa § 7a ods. 2 zákona o DPH platí, ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom a ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, dodáva službu, pri ktorej je miesto dodania podľa § 15 ods. 1 v inom členskom štáte a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred dodaním služby; žiadosť o registráciu pre daň táto zdaniteľná osoba nepodáva, ak je registrovaná pre daň podľa § 7.
2. Zdaniteľná osoba registrovaná pre DPH podľa § 7a nie je platiteľom dane, preto nemôže na dodanie služby účtovať daň, je iba osobou registrovanou pre DPH z dôvodu dodania alebo prijatia služby z iného členského štátu s prenosom miesta dodania a daňovej povinnosti. Je nevyhnutné aby odberateľ služby, ktorý je osobou povinnou platiť daň z prijatej služby v inom členskom štáte bol identifikovaný pre DPH a to z dôvodu, že dodávateľ má povinnosť uviesť dodanie služby v súhrnnom výkaze. Faktúra bude vyhotovená podľa § 73 zákona o DPH, s tým, že ak prijímateľ nie je identifikovaný pre DPH nie je ho možné uviesť do súhrnného výkazu.

Váš dopyt:

Dobrý deň,


Slovenský podnikateľ , neregistrovaný pre DPH plánuje dodať reklamnú službu do EU ? českému podnikateľovi , tiež neplatcovi DPH v CZ .
Pred dodaním služby do EU by sa mal slovenský podnikateľ registrovať podľa § 7a zákona o DPH vo svojej krajine . Túto istú povinnosť má aj český podnikateľ pred prijatím služby z EU v CZ.

1.Je povinnosťou poskytovateľa služby registrovať sa podľa § 7a aj v prípade ak objednávateľ služby nie je zaregistrovaný pre DPH v domovskej krajine ? Nebude poskytovateľ služby niesť daňové dôsledky z dôvodu neregistrácie v takomto prípade ?

2.Ako vystaviť faktúru odberateľovi služby do EU ak poskytovateľ / registrovaný podľa §7a / nemá k dispozícii IČ DPH objednávateľa , čiže osoba v CZ sa neregistrovala z dôvodu nadobudnutia služby z EU ?


Ďakujem

Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH miestom dodania služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť vrátane realitnej činnosti a činnosti znalcov, ubytovacích služieb, poskytnutia práva na užívanie nehnuteľnosti, služieb zameraných na prípravu a koordináciu stavebných prác, ako sú služby poskytované architektmi a osobami zabezpečujúcimi stavebný dozor, je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza.
To znamená, ak sa služby vzťahujú na nehnuteľnosť v inom členskom štáte (v Rakúsku) v nadväznosti na ustanovenia § 2 ods. 1 písm. b/ zákona o DPH nie sú predmetom dane v SR. Dodávateľ bude dodanú službu fakturovať bez dane príslušného členského štátu (Rakúska), ak v zmysle legislatívy príslušného štátu bude mať povinnosť zaplatiť daň príjemca služby /obdoba § 69 ods. 2 zákona o DPH/. V prípade ak príjemca služby nebude mať povinnosť zaplatiť daň (napr. občan), mal by sa dodávateľ služby informovať na legislatívu príslušného členského štátu za účelom splnenia si svojich daňových a registračných povinností, nakoľko daň prislúcha príslušnému členskému štátu (Rakúsko).

Váš dopyt:

Dobrý deň,
slovenská s.r.o., plátca DPH bude stavať rodinný dom v Rakúsku, bežnému občanovi, ktorý nie je plátca DPH.
Ako v uvedenom prípade postupovať?
Budeme vystavovať faktúru s DPH alebo bez DPH?
Ďakujem.

Možno niekomu pomôže : pýtala som sa na DPH pri dovoze tovaru z Číni cez Rakúsku firmu, ktorá nám dodala len doklad o premiestnení tovaru. Tu je odpoveď.

Dobrý deň,

k Vášmu dopytu, ktorý sa týka uplatňovania zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH"), v prípade dovozu tovaru z Číny, ktorý vstupuje na územie Európskej únie v inom členskom štáte (Rakúsko),uvádzame:
Ak sa tovar v Rakúsku prepustí dovozcovi do režimu voľný obeh, Rakúsko je miestom dovozu tovaru, ako aj miestom dodania tovaru dovozcom a miestom prípadných ďalších dodaní tohto tovaru (§ 13 ods. 2). V prípade, že je v Rakúsku dovozcom osoba z iného členského štátu (napr. slovenský platiteľ dane), ktorý tento tovar bezprostredne dodáva (resp. premiestňuje) do iného členského štátu EÚ (na Slovensko), môže sa dovozca v Rakúsku nechal zastupovať daňovým zástupcom. Daňový zástupca v mene dovozcu (slovenského platiteľa dane) uplatní oslobodenie pri dovoze tovaru (v konaní pred rakúskym colným orgánom), následne tam podá daňové priznanie k DPH, v ktorom uplatní oslobodenie pri premiestnení tovaru z Rakúska na Slovensko a deklaruje toto oslobodené dodanie tovaru aj podaním súhrnného výkazu v Rakúsku, príp. vyhotoví v mene dovozcu aj doklad o premiestnení (podľa § 72 ods. 3 zákona o DPH sa doklad o premiestnení považuje za faktúru).

Pri využití služieb daňového zástupcu, v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu na Slovensko, slovenský platiteľ dane vysporiada daň z nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu (vznik daňovej povinnosti upravuje § 20 zákona o DPH). Pri premiestnení tovaru môže platiteľ dane uplatniť právo na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. c) zákona o DPH, ak má k dispozícii doklad o premiestnení (nie faktúru od osoby z tretieho štátu).

__________________________
Ing. Elena Filipová
odd. metodiky daní a služieb
DR SR pracovisko Košice
č. tel.: 055/6815 238
e-mail: elena.filipova@ke.drsr.sk

... nakoľko ma prednedávnom trošku prekvapil ( vyjadrený ústne) názor našej pani metodičky pre DPH ( podľa nej je balné poskytnutou službou a ako také dáva podklad pre registráciu podľa § 7a Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty) ... a napokon sa mi pošťastilo riešiť presne takýto prípad, oslovila som DRSR ...

Otázka:

Živnostníkovi, ktorý nie je platcom DPH, bol dodaný tovar z Českej republiky v hodnote cca 500,00 EUR ( lacnejšie pneumatiky). Vo faktúre je ale zvlášť rozpísané s uvedením čiastkových cien, že ide o dodanie tovaru + balné + poštovné. Je takýto živnostník povinný sa vopred zaregistrovať v súlade s ustanoveniami § 7a platného zákona o DPH? Je balné službou, ktorú prijal z územia iného členského štátu?

A zaujímalo by ma to aj z druhej strany:
Je aj na území Slovenskej republiky balné službou, ak ju ako neplatca DPH = živnostník, a zasielateľské služby nemá v predmete podnikania ako živnosť, vyfakturujem pri dodávke tovaru do iného členského štátu EÚ? Mám povinnosť registrácie vopred podľa § 7a? Čo v prípade, ak predajná cena na tento tovar pozostáva v prípade balného iba z refakturovaného balného = žiadny zisk ... aj vtedy poskytnem službu?

... odpoveď v prílohe.

Odpoveď :
Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Každá zdaniteľná osoba, ktorá vykonáva ekonomickú činnosť (§ 3 ods. 2 zákona o DPH) a dosiahla zákonom stanovený obrat za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 ods. 1 zákona o DPH.
V prípade, že platiteľ dane preruší svoju podnikateľskú činnosť, správca dane ponechá registráciu platiteľa v platnosti s tým, že za obdobie prerušenia bude podávať negatívne daňové priznania.

Váš dopyt:

Dobrý deň,
dovoľujem si Vás požiadať o usmernenie a správny postup v nasledovnom prípade:

SZČO v mesiaci december 2010 dosiahne obrat , v súvislosti s dosiahnutím obratu mu vznikne povinnosť sa registrovať za platiteľa DPH § 4 odst.1 Zákona o DPH .
Tento obrat dosiahne 31.12.2010 a od 02.01.2011 nadobúda účinnosť pozastavenia živnosti na 6 mesiacov .Je povinná sa táto osoba registrovať ako platiteľ DPH do 20. januára 2011 aj v prípade , ak je živnosť pozastavená , alebo túto registráciu môže vykonať až po obnovení živnosti o 6 mesiacov ?

Ďakujem xxxxxxxxxxxx

Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR
Banská Bystrica oznamuje nasledovné:

Sankčný úrok upravuje ustanovenie § 35b zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a
poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších
predpisov (ďalej len "zákon o správe daní"). Podľa § 35b ods. 2 zákona o
správe daní správca dane vyrubí sankčný úrok z dlžnej sumy vo výške štvornásobku
základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky (ďalej len ECB) platnej v deň
vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok
na daň zaplatený alebo odvedený alebo splátka dane zaplatená alebo v deň vrátenia
nadmerného odpočtu, ktorý správca dane vrátil daňovému subjektu. Ak štvornásobok
základnej úrokovej sadzby ECB nedosiahne 15 %, pri výpočte sankčného úroku sa
namiesto štvornásobku základnej úrokovej sadzby ECB použije ročná úroková sadzba 15
%.
Podľa § 110j ods. 5 zákona o správe daní ak do 31. decembra 2009 nastala
skutočnosť pre uplatnenie základnej úrokovej sadzby pri výpočte sankčného úroku, po
31. decembri 2009 sa použije základná úroková sadzba podľa zákona účinného do 31.
decembra 2009.
Vychádzajúc z uvedeného, ak daňový nedoplatok vznikol v roku 2010, pri výpočte
sankčného úroku sa použije ročná úroková sadzba 15 %, nakoľko štvornásobok základnej
úrokovej sadzby ECB nedosiahol 15 %.
Ak napr. daňový nedoplatok vznikol v roku 2009, podľa prechodného ustanovenia
zákona o správe daní použije sa pri výpočte sankčného úroku základná úroková sadzba
podľa zákona účinného do 31. 12.2009 (4 x 1 %).
Z uvedeného dôvodu sú teda správne obidva výpočty sankčného úroku v závislosti
od toho, či nastala skutočnosť pre uplatnenie základnej úrokovej sadzby ECB pred 31.
decembrom 2009 alebo až po ňom.
Na Internetovej stránke DR SR v kalkulačke nie je do výpočtu premietnutá uvedená
zmena zákona o správe daní.

Váš dopyt:

Dobrý deň, skúšala som pre kontrolu prepočet sankčného úroku ( ktorý bol vyrúbený
daňovníkovi na základe § 35b ods.2 Zákona o správe daní a poplatkov) na stránke DR SR /daňová kalkulačka. Výsledok je odlišný od sankcie, ktorú vyrúbil Daňový úrad.
Daňová kalkulačka DR SR počíta úrok 4%, správca dane 15 %. Čo je správne ?
Ďakujem.

Dobrý deň,

na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:

Na základe vyjadrení ESD k oslobodeniu zdravotnej starostlivosti v príslušných rozsudkoch (napr. rozsudok ESD C-307/01), na základe konzultácie danej problematiky s Ministerstvom financií SR a v nadväznosti na obsah pracovnej zdravotnej služby (zákon č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov) sú podľa § 29 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane len také činnosti pracovnej zdravotnej služby, ktoré vykoná ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti podľa zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a ak sa jedná o výkony realizované na osobe (t.j. napr. vstupné a preventívne prehliadky). Tieto služby pracovná zdravotná služba oslobodí od dane i v prípade, keď ich nevykoná vo vlastnej réžii, ale ich obstará u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti; uvedené plynie z § 9 ods. 4 zákona o DPH.Iné služby poskytované pracovnou zdravotnou službou v tuzemsku, ktoré nespĺňajú danú charakteristiku, podliehajú 19% DPH (napr. meranie hlučnosti pracovného prostredia a pod..).Služby súvisiace so zdravotnou starostlivosťou sú služby, ktoré sú uvedené v § 13 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Náklady spojené s poskytovaním služby, za ktoré poskytovateľ požaduje úhradu od príjemcu služby sú súčasťou základu dane poskytovanej služby ? pozri § 22 ods. 2 písm. b/ zákona o DPH.V prípade, že platiteľ plánuje poskytovať pre osobu identifikovanú pre daň a sídlom (resp. miestom podnikania) v inom členskom štáte služby pracovnej zdravotnej starostlivosti, pri ktorých je povinný platiť daň príjemca služby v inom členskom štáte (t.j. služby, ktoré nie sú oslobodené od dane), potom je povinný sa registrovať podľa § 7 a zákona o DPH.Podrobné informácie k povinnostiam osôb registrovaných podľa § 7a zákona o DPH nájdete na www.drsr.sk, ?Daňové informácie? ?Pokyny a iné predpisy?, ? DR SR?, ? DPH??
Metodický pokyn DR SR k určeniu miesta dodania služieb a k registrácii zdaniteľných osôb podľa § 7a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.??Metodický pokyn k podávaniu súhrnných výkazov podľa § 80 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.?

Ing. Martin Ťažký
Odbor služieb pre verejnosť
DR SR


Váš dopyt:

Dobrý deň,

Paragraf 29 ZoDPH hovorí o poskytovaní zdravotnej starostlivosti vo vzťahu k DPH. Chcela by som sa opýtať, či je možné Pracovnú zdravotnú službu vykonávanú lekárom s licenciou "pracovné lekárstvo" (vystavený živnostenský list - Pracovná zdravotná služba) zahrnúť pod uvedený paragraf, a teda dívať sa na PZS ako na službu oslobodenú od DPH?

Paragraf 29 ZoDPH dalej uvádza ze od DPH su oslobodené aj služby priamo spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. V prípade, že spoločnost poskytujuca PZS rozpocitava na jednej fakture samostatne polozky - preventívne prehliadky, vyjazd lekára a dopravné náklady - je v tomto prípade možné hovoriť o službách spojených s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (výjazd lekára, dopravné náklady)?

V prípade, že slovenská spoločnosť bude poskytovať PZS aj do iného členského štátu EÚ, je povinná registrovať sa pre IC DPH podla paragrafu 7a?

Dakujem,

Treba podotknúť, že zákon o dani z príjmov (ďalej len "ZDzP") do istej miery v tomto prípade (nemožnosť odpočítať daň uvedenú na faktúre od exekútora podľa zákona o DPH a daňová uznateľnosť výdavku súvisiaceho s uhradením faktúry od exekútora podľa ZDzP) supluje zákon o dani z pridanej hodnoty, a to v tým spôsobom, že ak si platiteľ nemôže odpočítať DPH podľa príslušného zákona, potom táto DPH vstupuje do daňových výdavkov podľa ZDzP. Ide o výnimku, keďže spravidla platí, že DPH na výstupe u platiteľa DPH nie je predmetom dane z príjmov podľa § 3 ods. 2 písm. e) a preto nemôže byť ani daňovým výdavkom, čo je potvrdené v § 21 ods. 2 písm. i).

Konkrétne:
- podľa § 25 ods. 5 súčasťou vstupnej ceny je v zmysle písm. b) aj DPH u daňovníka, ktorý je platiteľom DPH a nemôže ju odpočítať, ak neuplatní postup podla § 19 ods. 3 písm. k),
- podľa § 19 ods. 3 písm. k) daňovým výdavkom je aj DPH, ak v zmysle bodu 2 na jej odpočítanie platiteľ DPH nemá nárok.

Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom a ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, dodáva službu pri ktorej je miesto dodania podľa § 15 ods.1 zákona č.222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v inom členskom štáte a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby v inom členskom štáte, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred dodaním služby v zmysle § 7a ods.2 zákona o DPH. Žiadosť o registráciu pre daň táto zdaniteľná osoba nepodáva, ak je registrovaná pre daň podľa § 7 zákona o DPH.
Odporúčame Vám informovať sa v členskom štáte príjemcu služby, či sprostredkovateľská služba je oslobodená od dane (obdoba nášho § 67 ods.3 zákona o DPH). V prípade, ak ide o službu, ktorá je oslobodená od dane v členskom štáte príjemcu služby, zdaniteľná osoba nie je povinná registrovať sa pre daň.

Ing. Martincová
DR SR Banská Bystrica
odbor služieb pre verejnosť

Váš dopyt:

Dobrý deň,

Právnická osoba SK neplatiteľ DPH , uzavrie zmluvu o obchodnom zastúpení - investičné zlato s firmou v Českej republike , kde sa zaväzuje pre túto firmu vyhľadávať klientov na území SR a uzatvárať s nimi zmluvu o investovaní do zlata .Za túto činnosť jej bude hradená provízia v dohodnutej percentuálnej výške podľa zmluvného dojednania zo strany firmy CZ z každej uzatvorenej zmluvy s klientom.

Je táto právnická osoba SK povinná podať žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty ako zdaniteľná osoba- neplatiteľ dane podľa § 7 a Zákona o dani z pridanej hodnoty .

Ďakujem.
xxxx xxxxxxxx

Odpoveď na dopyt podaný 12/2010


Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Podľa § 65 ods. 1 zákona o DPH služby cestovného ruchu obstarané od iných zdaniteľných osôb, vlastné služby cestovnej kancelárie a prirážka cestovnej kancelárie sa považujú za dodanie jednej služby cestovnou kanceláriou zákazníkovi na konečnú spotrebu - pri ktorej je miesto dodania v tuzemsku (§ 15 ods. 2) a DPH sa uplatňuje podľa § 65 ods. 1 ? 7 zákona o DPH.
Podľa odseku 3 tohto ustanovenia základom dane pri predaji služieb cestovného ruchu je kladný rozdiel medzi celkovou predajnou cenou požadovanou od zákazníka a súčtom cien služieb cestovného ruchu obstaraných od iných osôb vrátane vlastnej služby cestovnej kancelárie. Tento rozdiel predstavuje prirážku cestovnej kancelárie, ktorá sa považuje za cenu s daňou. T.j. z tejto prirážky platiteľ vypočítava DPH tzv. ?spätným spôsobom?. V takomto prípade si cestovná kancelária nemôže odpočítať daň pri službách cestovného ruchu obstaraných od iných osôb viď § 65 ods. 2 zákona o DPH.
Pokiaľ platiteľ zabezpečuje pre zdaniteľnú osobu na účely jej podnikania služby cestovného ruchu, v nadväznosti na § 65 ods. 10 zákona o DPH postupuje pri uplatňovaní DPH podľa § 9 ods. 4 zákona o DPH, t.j. služby obstará vo svojom mene, ale pre inú osobu, a potom pri fakturácii každej jednotlivej služby uplatní režim zdanenia, ako by ju sám poskytol, v závislosti od toho, kde má daná služba miesto dodania, či v tuzemsku alebo v inom štáte; zároveň pri splnení podmienok § 49 - § 51 zákona o DPH má nárok na odpočet dane.
Informácie k uplatňovaniu DPH v cestovných kanceláriách môžete získať aj na www. drsr.sk. v sekcii .“Daňové informácie“ „Pokyny a iné usmernenia“.Metodický pokyn k osobitnej úprave uplatňovaniu dane pre osoby, ktoré poskytujú služby cestovného ruchu podľa zákona o DPH, a Metodický pokyn DR SR k zákonu č. 593/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. resp. v sekcii .Zovšeobecnené informácie. /DPH/ Problémy pri uplatňovaní zákona o DPH u cestovných kancelárií a cestovných agentúr.
Pri čítaní niektorých častí daných pokynov vás upozorňujeme na zohľadnenie ich platnosti, vzhľadom k tomu, že ustanovenie § 65 bolo k 1.1. 2008 novelizované zákonom č. 593/2007 Z.z.. a k 01.01. 2010 novelou 471/2009 Z.z.
Ing. Martin Ťažký
Odbor služieb pre verejnosť
Daňové riaditeľstvo SR
Banská Bystrica
Tel: 048/4393 239

Váš dopyt:

Dobrý deň.
Chcela by som sa spýtať či má cestovná kancelária nárok na odpočet DPH pri došlých faktúrach (platcu DPH) za ubytovanie, ktoré objednala pre svojich klientov. Zároveň to ubytovanie bude ďalej fakturovať klientovi.

Ako je to ak je na faktúrach iba ubytovanie a ako v prípade ak sú faktúrované aj iné služby ako napr. strava, parkovne.


Ďakujem za vašu odpoveď.

Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
V prípade, ak platiteľ dane kúpil osobné vozidlo na účely svojho podnikania ako platiteľ, pri ktorom si odpočítal daň v plnom rozsahu a následne uvedené vozidlo začne používať aj na súkromné účely, je povinný postupovať podľa § 9 ods. 2 zákona o DPH, podľa ktorého sa užívanie hmotného majetku, ktorý je vo vlastníctve platiteľa a pri ktorého kúpe bola daň úplne alebo čiastočne odpočítateľná, na osobnú spotrebu platiteľa, považuje za dodanie služby za protihodnotu, t.j. je predmetom dane. Základ dane sa v tomto prípade určí podľa § 22 ods. 5 zákona o DPH, podľa ktorého základom dane pri dodaní služby podľa § 9 ods. 2 sú náklady na službu, pričom zákon o DPH neustanovuje spôsob výpočtu nákladov vynaložených na službu. Platiteľ dane pri stanovení nákladov, ktoré boli vynaložené pri dodaní služby na iný účel ako na podnikanie, musí vychádzať zo všetkých skutočností a podkladov, ktoré majú vplyv na správne stanovenie nákladov na službu. Platiteľ dane podľa uvedených ustanovení postupuje za každé zdaňovacie obdobie (mesiac alebo štvrťrok, v závislosti od zdaňovacieho obdobia platiteľa dane), v ktorom použije uvedený hmotný majetok na iný účel ako na podnikanie.
V uvedenom prípade sa nepostupuje podľa § 54 zákona o DPH, pretože nedochádza k zmene účelu použitia investičného majetku podľa § 54 ods. 3 zákona o DPH.

Ing. Iveta Debnárová, Odbor služieb pre verejnosť, DR SR B.Bystrica

Váš dopyt:

Dobrý deň,
chcel by som sa opýtať na konkrétny príklad. FO podnikateľ obstaral v júli 2010 osobné vozidlo a zaradil ho do obchodného majetku. Uplatnil si DPH na vstupe v plnej výške. Po troch mesiacoch používania sa rozhodol, že auto bude používať aj na súkromné účely a to v pomere 70% podnikanie, 30% súkromné účely. Moja otázka znie, či má podnikateľ v tomto prípade postupovať podľa §9, ods. 2 a vyčísliť daňovú povinnosť na výstupe každé zdaňovacie obdobie podľa §22, ods. 5 alebo sa jedná o prípad, ktorý pojednáva §54, ods. 3, pism. a) - zmena účelu použitia.

Ak sa jedná o §9, ods. 2, musí v roku 2010 v poslednom zdaňovacom období (4. kvartál) uplatniť daň na výstupe zo ZD rovnajúcemu sa ročnému odpisu a potom v ďalších rokoch v každom kvartáli uplatňovať 1/4 odpisu ako ZD až do doby kým daňová zostatková cena majetku pre účely odpisovania bude 0?

Alebo ak ide o postup podľa §54, ako vypočíta daň, ktorú treba uplatniť na výstupe. Hlavne by ma zaujímalo v ktorom zdaňovacom období tak má urobiť a čo dosadiť do vzorca podľa prílohy č.1 za písmeno B.

Ďakujem pekne za odpoveď.

Pekný deň



Na základe Vášho podania dávame nasledujúce stanovisko



Miestom dodania stavebných prác je podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Stavebnými prácami môžu byť napr. zemné práce, murárske práce, stavebno-inštalačné práce a pod. Pri stavebných opravách a rekonštrukciách nehnuteľností, pri prácach spojených s výstavbou infraštruktúry (diaľnic, železníc), s výstavbou inžinierskych sietí (elektrických vedení, plynovodov, vodovodov, telekomunikačných rozvodov a pod.) je miestom dodania služby miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza.

V prípade ak dodávateľ služby, ktorým je spoločnosť – platiteľ DPH na Slovensku, získal kontrakt na stavebné práce V Českej republike. Miestom dodania stavebných prác je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza, t.j. Česká republika – ide o služby dodané v zahraničí. Vykonané stavebné práce nie sú predmetom dane podľa § 2 zákona o DPH, pretože miesto dodania služby nie je v tuzemsku. Platiteľovi odporúčame informovať sa v Českej republike o svojich daňových povinnostiach z dôvodu vykonávania zdaniteľných obchodov v tomto štáte, resp. o možnosti prenosu daňovej povinnosti na príjemcu služby podľa českého zákona o DPH.

Zdaniteľné obchody s miestom dodania v zahraničí platiteľ neuvádza v daňovom priznaní k DPH. Takéto zdaniteľné obchody platiteľ uvádza v záznamoch o dodaných tovaroch a službách vedených podľa § 70 zákona o DPH.

Vznik daňovej povinnosti v mieste dodania služby / Česká republika/ ako aj prenos daňovej povinnosti z dodávateľa na príjemcu sa vzťahuje tak na finálneho dodávateľa služieb ako aj na jeho poddodávateľov. V prípade ktorý je popísaný v dopyte ak je služba spojená z nehnuteľnosťou, ktorá sa nachádza v ČR nikdy nemôže byť uplatnená daň platná v tuzemsku. V prípade ak by taká faktúra bola u platiteľa DPH v tuzemsku prijatá odberateľ nemá v súlade s § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH právo na odpočítanie dane.



JUDr. Danuša Staníková

Sekcia metodiky daní

Odbor služieb pre verejnosť

DR SR Banská Bystrica







From: Bausad Bj Milka [mailto:bausadbj@stonline.sk]
Sent: Wednesday, January 19, 2011 4:26 PM
To: pdr.po
Subject: ODPOVEĎ NA OTÁZKY V OBLASTI DPH.





Prosím Vás o písomné vyjadrenie sa k mojim otázkam.



Slovenská firma č.1 je platca DPH na Slovensku. Dostala zákazku na montážne práce v CZ na nehnuteľnosti v CZ. Daná firma nie je registrovaná pre DPH v CZ.

Keďže sama dané práce nestíha urobiť uzatvorí zmluvu s ďalšou slovenskou firmou č.2, ktorá je tiež platca DPH na Slovensku.



Moje otázky sú: 1. Slovesnká firma č. 2 má vystavovať svoje faktúry za práce vykonané v CZ, slov. firme č. 1 s DPH, alebo bez DPH?

2. Slov. firma č. 1 má českej firme platcovi DPH v CZ vystaviť faktúru za všetky práce bez DPH, alebo s DPH?

Má daná firma č. 1 povinnosť registrovať sa v CZ? Nakoľko vykonáva práce v rozsahu 2-4 mesiace na jednom mieste a práce bude vykonávať po celej CZ republike.

3. Prosím o vyjadrenie sa ako to má byť správne pre rok 2010 a ako to platí v roku 2011.





Veľmi pekne ďakujem za odpoveď.

S pozdravom



V Bardejove dňa 19.1.2011

Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Zákon o DPH rieši v § 54 Zákona o DPH č. 222/2004 Z.z. v z.n.p. úpravu odpočítanej dane, ak v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom platiteľ nadobudol investičný majetok alebo ho vytvoril na vlastné náklady, zmení účel jeho použitia. Investičným majetkom na účely tohto zákona sú podľa § 54 ods. 2 písm. c/ aj nadstavby budov, prístavby budov a stavebné úpravy budov, bytov a nebytových priestorov, ktoré si vyžadovali stavebné povolenie podľa osobitného predpisu. Platiteľ postupuje pri úprave odpočítanej dane podľa prílohy č. 1 zákona o DPH.




Ing.Ľubica Faráriková
Sekcia metodiky daní
Odbor služieb pre verejnosť

Váš dopyt:

Nájomca v prenajatých priestoroch so súhlasom prenajímateľa vykonal technické zhodnotenie (nové priečky, dvere). Pri zaradení TZ do majetku si na vstupe uplatnil DPH v plnej výške - prenajaté priestory sa používali výlučne na podnikateľskú činnosť. Po 5 rokoch bola predčasne ukončená nájomná zmluva, prenajímateľ sa s nájomcom nedohodli na odkúpení TZ, nájomca mu ho prenechal bezodplatne. Ako má nájomca postupovať v prípade DPH? Má vrátiť daňovému úradu DPH zo zostatkovej ceny vyradeného TZ?

(odpoveď prijatá 28.1.2011)

Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Novela zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Platná od 01.01.2011 doplnila ustanovenie § 27 o odsek 3 podľa ktorého pri zmene sadzby dane sa použije pri každom vzniku daňovej povinnosti sadzba dane platná v deň vzniku daňovej povinnosti. Toto ustanovenie bolo v zákone doplnené z dôvodu právnej istoty pre správne použitie sadzby dane v prípade ak s dodávkou tovaru alebo služby je spojené aj zaplatenie jednej alebo aj viacerých platieb pred dodaním tovaru alebo služby. Sadzba dane sa vždy uplatní podľa toho aká bola platná v čase kedy vznikla daňová povinnosť.
Ak daňová povinnosť vznikla pred 01.01.2011 podľa § 19 ods. 4 dňom prijatia platby a v roku 2011 bude dodaný tovar alebo služba zo zaplatenej platby bude odvedená daň 19% a pri dodávke sa zo základu dane po odpočítaní platby odvedie 20% DPH.
Ak v roku 2010 bola zaplatená platba vo výške 100% ceny budúcej dodávky tovaru alebo služby v roku 2011, kedy dôjde k dodaniu vzniká daňová povinnosť zo základom dane 0.

Váš dopyt:

Nájomníci platia preddavky na energie mesačne podľa splátkového kalendára. Prenajímateľ mesačne na základe účtovných predpisov priznáva DPH na výstupe a odvádza daň daňovému úradu podľa platných splátkových kalendárov, nie podľa skutočne prijatých platieb.
V roku 2011 prenajímateľ vyučtuje nájomníkom skutočnú spotrebu energií na základe prijatých faktúr od dodávateľov energií, kde od rozpočítanej skutočnej spotreby odpočíta skutočne prijaté preddavky za energie.

Ako postupovať v prípade, že nájomca do stanoveného termínu a vyučtovania nezaplatí všetky preddavky podľa splátkového kalendára platného pre rok 2010, kde je sadzba dane 19%?

Ako postupovať v prípade, že prenajímateľ obdrží od nájomcu úhradu preddavkov podľa splátkového kalendára pre rok 2010 až po vyučtovaní, prípadne v neskorších mesiacoch roku 2011?


(odpoveď prijatá 21.1.2011)

Február 2011

Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Miesto dodania tovaru s montážou a inštaláciou podľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona o DPH je tam, kde sa tovar zmontuje, alebo inštaluje, v danom prípade Rakúsko.
Slovenský subdodávateľ neuplatňuje pri dodaní tovaru s montážou a inštaláciou s miestom dodania v Rakúsku, daň v tuzemsku.
Uplatnenie dane členskom štáte, kde je miesto dodania tovaru upravuje právna úprava platná v tomto členskom štáte.


sekcia metodiky daní DR SR
odbor služieb pre verejnosť

Váš dopyt:

Dobrý deň, chcela by som Vás poprosiť o odpoveď



Tri podnikateľské subjekty ? každý podnikateľský subjekt registrovaný pre DPH len vo svojej krajine.

Rakúsky subjekt si objednal u slovenského subjektu dodávku ? výroba vykladacej rampy s montážou ? miesto dodania - v Rakúsku.

Slovenský subjekt, ktorý prijal objednávku však nedokáže sám zabezpečiť uvedenú dodávku a objedná si výrobu aj s montážou u iného slovenského subjektu , ktorý dodávku komplet zabezpečí a následne ju bude fakturovať prvému slovenskému subjektu.


Podľa § 13 ods. 1 b) - miesto dodania tovaru spojené s inštaláciou alebo montážou je miesto , kde je tovar inštalovaný alebo zmontovaný - v tomto prípade Rakúsko

Ako má dodávku vykladacej rampy s montážou v Rakúsku fakturovať druhý slovenský subjekt prvému slovenskému subjektu ? bez DPH - nakoľko uvedená dodávka nie je predmetom DPH na Slovensku.

/ február 2011 /

Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
V žiadosti uvádzate, že slovenský platiteľ, ktorý dostal zákazku od odberateľa z iného členského štátu, obstaral túto dodávku u iného slovenského platiteľa. Išlo o dodanie tovaru s montážou. Podľa § 13 zákona o DPH č. 222/2004 Z.z. v z.n.p. je miesto dodania tovaru, ak je dodanie tovaru spojené s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet, miesto, kde je tovar inštalovaný alebo zmontovaný. Druhý slovenský platiteľ poskytol tovar s inštaláciou a montážou pre slovenského platiteľa s miestom dodania v inom členskom štáte. Druhý slovenský platiteľ sa mal v inom členskom štáte zaregistrovať pred tým, ako začal vykonávať činnosť, ktorá je predmetom dane a dodanie tovaru s IaM fakturovať s nemeckou DPH. Podľa § 8 ods. 4, ak zdaniteľná osoba na základe komisionárskej zmluvy alebo inej obdobnej zmluvy, podľa ktorej koná vo svojom mene na účet inej osoby, obstará kúpu tovaru alebo predaj tovaru, platí, že táto zdaniteľná osoba tovar kúpila a predala. V prípade, ak platiteľ, ktorý dostal zákazku, obstaral jej dodanie /§ 8 ods.4/, mal fakturovať jej dodanie zdaniteľnej osobe z iného členského štátu bez DPH.Podľa § 69 ods. 2 , je zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania v tuzemsku, povinná platiť daň pri tovare dodanom s inštaláciou alebo montážou, ktoré jej dodala zahraničná osoba z iného členského štátu, ak miesto dodania služby alebo tovaru je v tuzemsku. Platiteľ by si mal zistiť, či analogicky toto ustanovenia platí, keď prijala tovar s inštaláciou a montážou osoba z iného členského štátu, ak miesto dodania je iný členský štát a dodanie tovaru s I a M samozdaní, alebo sa slovenský dodávateľ musí zaregistrovať v inom členskom štáte a fakturovať dodanie s daňou iného členského štátu.Platiteľ si môže odpočítať daň za podmienok § 49- 51.
Ak fakturoval slovenský platieľ so slovenskou DPH a miesto dodania je iný členský štát, nevznikla daňová povinnosť t.j. nebola splnená podmienka odpočítania. Slovenský platiteľ je ale povinný odviesť daň, nakoľko ju uviedol na faktúre. /§69/.Ak Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica v zmysle zákona 150/2001 Z.z. o daňových orgánoch poskytuje informácie daňovým subjektom o ich právach a povinnostiach vo veciach daní , ktoré sú všeobecného charakteru a ktoré sú využiteľné pre široký okruh daňových subjektov. V jeho kompetencii nie je posudzovanie správnosti postupu platiteľa pri uplatňovaní DPH v jednotlivých konkrétnych obchodných prípadoch.

Váš dopyt:

Dobrý deň ,chcela by som poprosiť o odpoveď na nasledujúcu otázku


Slovenský podnikateľ registrovaný pre DPH len na Slovensku dostal zákazku od nemeckého podnikateľa na dodávku ? výroba a aj samotné namontovanie sklápacích nosníkov . Slovenský podnikateľ to dal vyrobiť inému slovenskému podnikateľovi ? platiteľ DPH len na Slovensku , ktorý zabezpečoval výrobu a aj samotné namontovanie v Nemecku.
Následne slovenský podnikateľ , ktorý zabezpečoval výrobu aj s montážou v Nemecku uvedenú dodávku fakturoval prvému slovenskému podnikateľovi so slovenskou DPH .

Postupoval druhý slovenský podnikateľ správne keď fakturoval takúto dodávku , kde je miesto dodania v Nemecku so slovenskou DPH ?

Môže si prvý slovenský podnikateľ odpočítať slovenskú daň z takéhoto plnenia na vstupe ?

Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Každá zdaniteľná osoba, ktorá vykonáva ekonomickú činnosť (§ 3 ods. 2 zákona o DPH) a dosiahla zákonom stanovený obrat za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 ods. 1 zákona o DPH. V zmysle § 4 ods. 9 zákona o DPH na účely registrácie sa do obratu započítajú všetky výnosy a príjmy bez dane, ktoré zdaniteľná osoba dosiahla zo svojich dodávok tovarov a služieb s miestom dodania v tuzemsku, t.j. výnosy (príjmy), ktoré vyjadrujú protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň.
V záujme jednotného postupu pri uplatňovaní § 4 ods. 9 cit. zákona Ministerstvo financií SR vydalo Usmernenie č. MF/12 860/2004-73, podľa ktorého "zdaniteľná osoba, ktorá je účtovnou jednotkou účtujúcou v sústave jednoduchého účtovníctva, zahŕňa do obratu definovaného v § 4 ods. 9 zákona príjmy bez dane z dodávaných tovarov a služieb. Zdaniteľná osoba, ktorá je účtovnou jednotkou účtujúcou v sústave podvojného účtovníctva, zahŕňa do obratu definovaného v § 4 ods. 9 zákona výnosy bez dane z dodávaných tovarov a služieb".

Ing. Jana Šimková
sekcia metodiky daní DR SR
odbor služieb pre verejnosť

Váš dopyt:

Dobrý deň, prosím Vás o informáciu ohľadne obratu a povinnosti registrácie pre DPH. Spoločnosť s r. o. na účtoch výnosov, okrem tržieb, účtuje aj o aktivácii vnútroorganizačných služieb na sociálne účely pri službách vlastného stravovacieho zariadenia pre zamestnancov. Započítava sa táto aktivácia do obratu na povinnú registráciu pri dosiahnutí 49 790 eur ?

Dopyt k žiadosti o vrátenie DPH z nakúpených PHM z iného ČŠ. Vedel by mi niekto na základe tejto odpovedi povedať, či mám pýtať 100 % DPH, alebo len 80%?

Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Platiteľ registrovaný podľa § 4 alebo 4b uplatňuje nárok na vrátenie dane v členskom štáte, v ktorom mu boli dodané tovary a služby alebo do ktorého doviezol tovar, podaním žiadosti o vrátenie dane elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronického portálu DR SR. Žiadosť o vrátenie dane môže platiteľ podať, ak v členskom štáte, v ktorom žiada vrátenie dane, nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v ňom obvykle nezdržiava. Žiadateľ má nárok na vrátenie dane, ak uskutočňuje zdaniteľné obchody, pri ktorých v tuzemsku vzniká právo na odpočítanie dane. Ak žiadateľ uskutočňuje zdaniteľné obchody, pri ktorých môže odpočítať daň, a súčasne zdaniteľné obchody, pri ktorých nemôže odpočítať daň, má nárok na vrátenie pomernej výšky dane, ktorú vypočíta podľa pravidiel platných v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava, v danom prípade v tuzemsku .
Žiadateľ má nárok na vrátenie dane, ak by takáto daň bola odpočítateľná podľa § 49. Na obsah žiadosti o vrátenie dane sa primerane vzťahuje § 55b ods. 2 až 4. Podľa § 55b ods. 3 písm. f) zákona o DPH musí žiadosť o vrátenie dane v prípade potreby obsahovať okrem iných údajov aj pomernú výšku odpočítateľnej dane, vyjadrenú v percentách.

Ing. Anna Jurišová
sekcia metodiky daní DR SR
odbor služieb pre verejnosť

Váš dopyt:

Dobrý deň,

som SZČO, platiteľ DPH a výdavky na pohonné látky uplatňujem vo forme paušálnych výdavkov podľa zákona o DzP § 19 ods. 2 písm. l) bod 3. T.z., že v tuzemsku z nakúpených PHM si odpočítam len 80% DPH a 20% DPH účtujem ako nedaňové výdavky. Ale ako mám postupovať v prípade, ak PHM nakúpim v inom ČŠ EÚ a chcem príslušný ČŠ požiadať o vrátenie DPH. Mám nárok na vrátenie celej DPH z nakúpených pohonných látok, alebo musím žiadať len pomernú časť DPH, na ktorú by som mala nárok, keby som PHM nakupovala v SR?

Informácia k vráteniu DPH zahraničnej osobe z tretieho štátu za obdobie kalendárneho roka 2010
podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov

http://www.drsr.sk/drsr/slovak/danovy_subjekt/brozury_a_letaky/data/vratenie_3_staty.pdf

Overovanie IČDPH v členských štátoch EU

http://www.drsr.sk/drsr/slovak/danovy_subjekt/ostatne/data/overovanie_icdph_2011.pdf

Informácia k uplatňovaniu vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 282/2011

http://www.drsr.sk/drsr/slovak/danovy_subjekt/brozury_a_letaky/data/info_vyk_nar_282_2011.pdf

online overenie v systéme vies je v softwéroch dávno zakomponované. napr. aj pohode v 2 krokoch

... ja som len pridala info z DRSR ...

dal som užitočné.

... ďakujem, ale preto som ti to nenapísala ...

Informácia k novele zákona o DPH od 1. 12. 2011 (http://www.drsr.sk/drsr/slovak/danovy_subjekt/brozury_a_letaky/data/info_novela_1_12_2011.pdf)

Uvedený dotaz som na DRSR zadala, lebo na školení nám pán daňový poradca tvrdil, že v príklade č. 2, pokiaľ uvádzame ako vznik daňovej povinnosti dátum FA, máme to zle.

Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného ČŠ vzniká platiteľovi daňová povinnosť:
- 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, kedy sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, alebo
- dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra pre nadobúdateľa vyhotovená pred vyššie uvedeným 15. dňom.
Ak dodávateľ vyhotoví faktúru z dôvodu prijatia platby predtým, ako dôjde k dodaniu tovaru, na túto faktúru sa na účely určenia vzniku daňovej povinnosti neprihliada. Pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu daňová povinnosť prijatím platby nevzniká.
Ak je faktúra na dodanie tovaru vyhotovená predtým, ako sa tovar prepraví do tuzemska, musí nadobúdateľ určiť, či je tovar fyzicky prepravený do tuzemska najneskôr do podania daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie, príp. do obdobia spracovania podkladov na podanie daňového priznania.
V prípade, že dodávateľ vyhotoví faktúru na dodanie tovaru po uskutočnení prepravy tovaru do tuzemska, určí sa deň vzniku daňovej povinnosti podľa toho, či je faktúra vyhotovená po 15. dni kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci,
V uvádzaných príkladoch daňová povinnosť vzniká podľa § 20 ods. 1 písm. b) dňom vyhotovenia faktúry.

Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica v zmysle zákona 150/2001 Z.z. o daňových orgánoch poskytuje informácie daňovým subjektom o ich právach a povinnostiach vo veciach daní , ktoré sú všeobecného charakteru a ktoré sú využiteľné pre široký okruh daňových subjektov. V jeho kompetencii nie je posudzovanie správnosti postupu platiteľa pri uplatňovaní DPH v jednotlivých konkrétnych prípadoch.

Ing. Anna Jurišová
sekcia metodiky daní DR SR
odbor služieb pre verejnosť

Váš dopyt:

Vznik daňovej povinnosti pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu:

Ako máme správne interpretovať § pri faktúre za tovar z EU -§ 11ods.1, §19 ods.1, §20ods.1a 2 Zákona o DPH?

príklad 1:
tovar doručený 7.októbra, vyhotovenie FA 10.novembra - daňová povinnosť a právo na odpočet je 10.novembra, alebo 15.novembra?

príklad 2:
tovar doručený 11.novembra, vyhotovenie FA 9.novembra - daň.povinnosť a právo na odpočet je 15. decembra, alebo 9.novembra?

príklad 3:
tovar doručený 11.novembra, vyhotovenie FA 14.novembra- daň.povinnosť a právo na odpočet je 15. decembra, alebo 14.novembra?

Ďakujem za odpoveď!

Dobrý deň, na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné: Jednotlivé zdaniteľné obchody, ktoré sú predmetom dane, sú vymedzené v § 2 zákona o DPH. V zmysle § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru (prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby a predmetom dane je aj poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby (o poskytnutie služby, ktoré je zdaniteľným obchodom, ide len v tom prípade, ak existuje právny vzťah medzi poskytovateľom služby a prijímateľom služby, ktorý sa realizuje za určitú protihodnotu). Pokiaľ zdaniteľná osoba požaduje akúkoľvek platbu, ktorá sa týka sankcií za porušenie povinností zo zmlúv alebo požaduje náhradu škody, tieto platby nepredstavujú protihodnotu za dodanie služby príp. dodanie tovaru, a preto nie sú predmetom dane v zmysle § 2 zákona o DPH.
Ing. Iveta Debnárová Sekcia metodiky daní DR SR Odbor služieb pre verejnosť

Váš dopyt:
Dobrý deň, Podľa §2/1b Zákona 222/2004 o DPH je predmetom dane poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Podľa §9/1 je dodaním služby každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru. Pokuty, penále a úroky z omeškania sa v praxi nepovažujú za predmet DPH, ale keďže v §10 nie sú vymenované, na základe čoho možno takto uvažovať? Akú právnu oporu má dané tvrdenie?
Ďakujem, pekný deň

Kompetenčné centrum finančných operácií v Banskej Bystrici k Vášmu podaniu vo veci uplatňovania zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov/ďalej len zákon o DPH/ uvádza nasledovné:

Podľa § 78 ods. 3 ak osobe, ktorá nie je platiteľom (napr. osoby registrované podľa § 7 a 7a), vznikne povinnosť platiť daň (§ 69), je táto osoba povinná podať daňové priznanie do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikla daňová povinnosť, a v tej istej lehote zaplatiť daň s výnimkou podľa ods. 4.
Z uvedeného vyplýva, že ak osobám registrovaným podľa § 7 alebo 7a nevznikne daňová povinnosť daňové priznanie nepodávajú. Keďže nadobudnutím nového dopravného prostriedku vzniká daňová povinnosť aj osobe, ktorá je registrovaná podľa § 7 a 7a, podá daňové priznanie do 25 dní po skončení kalendárneho mesiace (§ 78 ods. 3).


Ing. Antónia Vištiaková
Oddelenie poskytovania informácií____




Otázka:
Podľa Zákona o DPH Ak osobe, ktorá nie je platiteľom, vznikne povinnosť platiť daň, je táto osoba povinná podať daňové priznanie do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikla daňová povinnosť, a v tej istej lehote zaplatiť daň s výnimkou osôb, ktoré nie sú registrované pre daň a nadobudnú nový dopravný prostriedok z iného členského štátu. V tomto prípade je povinná podať daňové priznanie osoba, ktorej sa to týka a to do 7 dní od nadobudnutia nového dopravného prostriedku a v tej istej lehote zaplatiť daň.

Osoba registrovaná podľa §7 alebo §7a sa považuje za platiteľa - môže teda podávať daňové priznanie štvrťročne alebo postupuje podľa horeuvedeného a je povinná podávať DP mesačne.
Ak osobe registrovanej podľa §7 alebo §7a nevznikne v zdaňovacom období daňová povinnosť, je povinná podať nulové DP alebo daňové priznanie nepodáva?

Informácia k podaniu


Kompetenčné centrum finančných operácií Banská Bystrica k Vášmu podaniu vo veci uplatňovania zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH) uvádza nasledovné:

V zmysle § 71 ods. 1 zákona o DPH pri každom dodaní tovaru a služby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti.
V prípade, že platiteľ dane vyhotovil faktúru na základe vopred prijatej platby, ktorá bola zaplatená vo výške 100 % ceny dohodnutej za dodanie služby, nie je povinný vyhotoviť pri dodaní služby ďalšiu faktúru. Z uvedeného vyplýva, že daňová povinnosť vznikla v zmysle § 19 ods. 4 zákona o DPH prijatím platby (jún 2012), z toho dôvodu pri následnom dodaní služby (júl 2012) už daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH nevzniká.


Ing. Ľubomíra Mihalisková
Kompetenčné centrum finančných operácií Banská Bystrica
Oddelenie poskytovania informácií


--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Otázka:
Dobrý deň,
podľa § 71 Zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH
Faktúra pri dodaní tovaru a služby v tuzemsku

(1) Pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a predtým, ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu alebo viac platieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci. Platiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo službu, ktorá je dodaná s oslobodením od dane podľa § 28 až 42.

Ak platiteľ prijme za službu platbu vopred v plnej výške v jednom mesiaci (alebo zdaňovacom období) - napr. 30.06.2012, vystaví s faktúru s dátumom dodania podľa prijatej platby 30.6.2012, odvedie daň za 2. kvartál. Ak službu v skutočnosti dodá až v nasledujúcom mesiaci (zdaňovacom období) - napr. 05.07.2012 - je povinný vystaviť ďalšiu faktúru s dátumom skutočného dodania služby, aj keď je daň odvedená v plnej výške?

podľa mňa stačí interným dokladom preúčtovať z preddavkov do výnosov, resp. nákladov.

No z pohľadu DPH OK.
Ale čo s účtovníctvom? Keď nevystavíš faktúru na službu, tak predsa v účte dodávateľa aj odberateľa zostane suma visieť na účtoch prijaté preddavky a poskytnuté preddavky.
k tomuto sa vyjadrila Ing. Jablonková už cca 2-3 roky dozadu. Ak bolo uskutočnené plnenie, platba 100% a teda dodávateľ nie je povinný vystaviť faktúru, obe strany môžu zúčtovať na základe iného dokladu, ktorým vedia preukázať realizáciu - preberací protokol, zmluva, pôvodná faktúra s popisom /ak existuje popis služby/, príjemka tovaru atp. atp.

Otázka: Dobrý deň,

Od spoločnosti si objedná tovar zákazník z tretieho štátu (Rusko), ale žiada ho dodať priamo do štátu, ktorý je súčasťou EU (Litva).
Keďže uvedený obchod nespĺňa náležitosti oslobodenia podľa §43 (zákazník nie je osoba registrovaná pre DPH v inom členskom štáte) ani oslobodenia podľa §47 (tovar nie je odoslaný na územie 3. štátu) - ako je potrebné postupovať v tomto prípade?

Ďakujem, pekný deň

Odpoveď zo dňa 25.06.2012:

Dobrý deň,

Kompetenčné centrum finančných operácií Banská Bystrica k Vášmu podaniu vo veci uplatňovania zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH) uvádza nasledovnú informáciu:

Podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou miesto dodania tovaru je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru začína uskutočňovať, t. j. v danom prípade tuzemsko.
Vzhľadom na to, že nie je možné uplatniť oslobodenie od dane podľa § 47 zákona od DPH, nakoľko miesto určenia tovaru nie je na území 3. štátu a taktiež nie je možné uplatniť oslobodenie podľa § 43 zákona o DPH, nakoľko nadobúdateľ nie je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte, je potrebné postupovať bežným spôsobom zdaňovania, t. j. na tovar uplatniť slovenskú DPH a uviesť ju vo faktúre.


S pozdravom

Ing. Ľubomíra Mihalisková
odbor služieb pre verejnosť
oddelenie poskytovania informácií
Kuzmányho ul. 18, 975 04 Banská Bystrica

otázka:
Chcela by som spýtať - ako mám chápať osobu popísanú v §16 odst. 16 zákona o DPH -
Miestom dodania služieb uvedených v odseku 17 vrátane prijatia záväzku zdržať sa zámeru ich vykonávania alebo zdržať sa ich vykonávania úplne alebo čiastočne, ak sú tieto služby dodané osobe inej ako zdaniteľnej osobe, ktorá má sídlo, bydlisko alebo sa obvykle zdržiava mimo územia Európskej únie, je miesto, kde má táto osoba sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.

Poprosila by som konkrétny príklad takej osoby.

Uvádzajú sa uvedené služby v daňovom priznaní? Ak áno, ktoré riadky?

Odpoveď zo dňa 24.7.2012:

Kompetenčné centrum finančných operácií Banská Bystrica k Vášmu podaniu vo veci uplatňovania zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH) uvádza nasledovnú informáciu:


Zdaniteľnou osobou je podľa § 3 ods. 1 zákona o DPH každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Zdaniteľnými osobami sú predovšetkým podnikatelia, avšak zdaniteľnou osobou môže byť aj osoba, ktorá nie je založená alebo zriadená na účely podnikania, ak vykonáva ekonomickú činnosť, z ktorej dosahuje príjmy, pričom musí ísť o opakované dosahovanie príjmov a nie o príjem z jednorazovej aktivity.
Ak sú služby podľa § 16 ods. 17 zákona o DPH dodané osobe inej ako zdaniteľnej, ktorá má sídlo, bydlisko alebo sa obvykle zdržiava mimo územia EÚ (napr. občanovi z 3. štátu, ktorý nepodniká), potom miestom dodania týchto služieb je 3. štát. Transakcie s miestom dodania mimo tuzemska sa v daňovom priznaní neuvádzajú.