Viem sa vžiť do tvojej kože. Od júna 2005 som bola nezamestnaná 9 mesiacov. Pokiaľ som poberala dávku v nezamestnanosti, tak to bolo "celkom fajn" (môj predchádzajúci plat nebol až taký zlý). No po šiestich mesiacoch som už musela brať dávky v hmotnej núdzi, a priznám sa, mala som sa čo obracať. A to som ešte študovala externe vysokú školu (ktorú som vlastne začala študovať kvôli zamestnaniu, z ktorého ma potom z organizačných dôvodov prepustili). Už v tej dobe som bola vlastne po štyridsiatke, takže nejaké veľké šance zamestnať sa, som nemala (vtedy ešte tej ponúkanej práce bolo viac ako teraz). Chodila som na pohovory, písala i odpisovala na inzeráty. Nakoniec sa mi "pošťastilo" zamestnať sa v jednej pekárni ako referentka odbytu. Po dvoch rokoch sa pekáreň zrušila a ja som "zakotvila" v reštaurácii, kde robím účtovníctvo i mzdy. Počas evidencie na úrade práce som si urobila rekvalifikačný kurz na podvojné a jednoduché účtovníctvo (aj keď mám ekonomickú školu, vlastne som si chcela "oprášiť" a znovu doplniť už získané "vedomosti"). Ak ti môžem poradiť, venuj sa štúdiu cudzích jazykov, využi všetky možnosti, ktoré ti úrad práce ponúkne (alebo sa ich dožaduj).
Držím ti palce, aby si čoskoro našla prácu, pri ktorej zabudneš na skúsenosť z evidencie na úrade práce.

Ja by som veľmi rada privítala akýkoľvek kurz, ale na úrade momentálne nič neponúkajú, na iné kurzy nie sú financie. Ja sa moc rada vzdelávam a vždy som sa snažila vykryť čas podobnou činnosťou, no teraz sa to nedá.

Určite to nevzdávaj.
Ten čas a počet zamestnaní bol u mňa podobný, našťastie som momentálne na stabilnom mieste.
Ak na pohovore pôjde o serióznu prácu, personalisti určite nebudú rozhodovať len na základe toho, aký čas si nezamestnaná.
Nepíšeš nič o poslaných žiadostiach. Možno skús preformulovať a určite pre každú firmu zvlášť naformulovať sprievodný - motivačný list.
Niečo asi treba zmeniť. A hlavne vydržať. Kto chce, prácu si nájde. Držím palce.

Životopis mám na 2 strany, ktorý som si vygenerovala na Profesii. Mám prečítaných nespočetne veľa žiadostí a každú sa snažím prispôsobiť danej pozícii. Poslala som už veľa žiadostí "naslepo", pomaly už nemám skadiaľ čerpať, pretože čakať na prac. ponuku , ktorá sa náhodou trafí na inzertných portáloch nemienim. Som obmedzená smennosťou, pretože mám malé dieťa a manžel pracuje na 3 smeny.

Ahojte, už 10 mesiacov si hľadám zamestnanie a stále bezvýsledne. V minulosti to nebolo pre mňa problémom nájsť si zamestnanie do mesiaca-dvoch, no teraz mi nejak šťastie nepraje. Napísala som už cca 50 žiadostí a stále nič. Bola by som rada keby ste mi napísali vaše názory na to, ako personalisti vnímajú človeka, ktorý je už tak dlho doma. Na jednom diskusnom fóre mi poradili, aby som tento čas vykryla aspoň fiktívnymi aktivitami. Čo si o tom myslíte vy? Mám 30 rokov a 8 zamestnaní za sebou. Je to podľa vás v norme, nieje to primoc na môj vek? Nezakryjem to, no vaše názory ma zaujímajú.

PS: Ak by tu mal niekto z vás v rukáve nejaké triky, ktoré by zvýšili pravdepodobnosť zamestnať sa, tak prosím poraďte. Ďakujem.

Nepoznám žiadne triky ani čary, ktoré by pomohli; Napíšem len moju skúsenosť;

Bol som 7 mesiacov nezamestnaný a v poslednej fáze som už aj prestal počítať koľko žiadostí o zamestnanie som rozposlal, ... proste zúfalstvo a depka ako hrom...

V prvej fáze - prvé 2 mesiace bola pohodička a tu som premrhal určite niekoľko možností zamestnať sa, s mylnou predstavou: ... však si trošku vydýchnem a o mesiac zamakám - ... veď kto by odmietol takého šikovného, pracovitého, nenahraditeľného ... ako som ja... dokonca som mal prisľúbené celkom slušné miesto, ktorým som si bol 100% istý a v talóne prosperujúca živnosť ... ale všetko vypálilo presne naopak:):confused::eek::mee:;

Ďalšou chybou bolo, že veľa mojich známych ani nevedelo, že som nezamestnaný. Pri hľadaní práce treba zapojiť všetok potenciál (rodina, známy, priatelia, bývalí kolegovia, ...)

Ďalšou chybou bolo, že veľa mojich známych ani nevedelo, že som nezamestnaný. Pri hľadaní práce treba zapojiť všetok potenciál (rodina, známy, priatelia, bývalí kolegovia, ...)

Maximálne súhlasím. :)
Aj keď nejde o tlačenicu, minimálne majú uši, aby sa dozvedeli o niečom a ústa, aby sa spýtali na miesto.

Ja som už tak dlho nezamestnaná, že všetci moji známi to vedia.