este pre doplnenie:

ZDP §21 ods. 2 pism. e/ - definuje ako daňovo uznané "stratné v maloobchodnom predaji na základe ekonomicky odôvodnených noriem úbytkov tovaru určených daňovníkom"

ZDPH §53 ods. 3 - uklada povinnosť opravy odpocitanej dane iba pri kradezi tovaru

no neviem s tou DPH, účtovala som pražiareň kávy, kde bol prirodzený úbytok pri pražení 20% z celkovej hmotnosti kávy, ale do DPH som zahŕňala celú sumu. Neviem, ak by som mala zakaždým ponižovať o 20%, musela by som presne evidovať, že tento mech bol kúpený v apríli, v auguste sa upražil a musela by som podať dodatočné DP. Ak by sa však ďalší mech upražil v septembri - znovu by som podávala dodatočné? Pri kúpe zelenej kávy som predsa zaplatila celú sumu DPH, na odpočítanie ktorej mám podľa zákona nárok - splnila som podmienky určené zákonom. Mala som v tejto firme kontroly DPH - nebolo mi nič vytknuté. Možno sa mýlim - do zákona nestíham pozerať, mám zajtra kontrolu, ale nezdá sa mi, že by som mala ponižovať odpočet DPH kvôli prirodzenému úbytku. Iné by boli manká a škody, ale prirodzený úbytok je podľa môjho názoru niečo iné.

Pokiaľ si chce firma zahrnúť preukázané úbytky zásob do daňových nákladov, musí mať vypracovaný vnútorný predpis (viď §43 odst. 14 postupov účtovania), v ktorom si stanoví Normy prirodzených úbytkov zásob. Prirodzené úbytky sa účtuju do nákladov podľa skutočných úbytkov, ovšem daňovo sa uznávajú do výšky stanovených noriem. Normy prirodzených úbytkov nie je možné paušalizovať, t.j. stanoviť rovnakú normu pre rozdielne zásoby a mali by sa stanovovať pre každé účtovné obdobie zvlášť (t.j. zohľadniť napr. vývoj za predošlé účtovné obdobia). Podľa môjho názoru prirodzené úbytky zásob nemajú vplyv na DPH (t.j. netreba dodaniť).

a viete niekto ako takato norma v optimalnom pripade vyzera?

predpokladam, ze ak definujem dokument, ktory bude mat nazov "Normy pre prirodzene ubytky" a v nom definujem troma vetami, ze pri tovare XY je norma prirodzeneho ubytku 2% z celkoveho rocneho objemu, bude to pripadnej kontrole pripadat prinajlepsom "ucelove". predpokladam, ze takato norma je sucastou dokumentu sirsieho zaberu...

nechcem tu sice nazerat inym firmam pod pokrievku :D, ale dajte niekto typ, ako to konkretne riesite...

...predpokladam, ze ak definujem dokument, ktory bude mat nazov "Normy pre prirodzene ubytky" a v nom definujem troma vetami, ze pri tovare XY je norma prirodzeneho ubytku 2% z celkoveho rocneho objemu...

ja zas prepokladám, že by to malo byť trocha obsažnejšie :).

Citujem:

" Účtovné jednotky, ktorých predmetom činnosti je výroba a predaj, by mali vždy pre kalendárny rok v zmysle Postupov účtovania vydať normy prirodzených úbytkov s presným vymedzením objektívnych kritérií pre ich uplatňovanie a možnosť ich kontroly a to aj pre potreby daňových kontrol. Ďalej by mali byť v nich určené druhy a položky zásob, u ktorých dochádza k prirodzeným úbytkom alebo stratám pri ich skladovaní, vydávaní do spotreby, vo výrobnom procese alebo pri odbyte, resp. predaji alebo inej manipulácii s nimi.

V interných predpisoch účtovnej jednotky je potrebné vymedziť najmä:


vybrané druhy zásob po položkách, na ktoré sa stanovené normy vzťahujú,
výšku normy prirodzených úbytkov stanovenú v percentách pre jednotlivé položky zásob, ktoré sú sledované v naturálnych merných jednotkách, napr. v kilogramoch, litroch. U zásob sledovaných v peňažných jednotkách (Sk), napr. v predajniach, sa výška normy stanoví v Sk - tzv. stratné,
účel stanovených noriem, napr. normy úbytkov, sa stanoví na krytie prirodzených a nezavinených strát vznikajúcich:

dlhotrvajúcim skladovaním (vyschnutím, vyparením a pod.),
manipuláciou so zásobami v skladoch (rozliatím, rozdrtením a pod.),
v predajniach prirodzeným úbytkom tovaru (vysušením, sekaním, vypečením a pod.), zmenami akosti a krádežou tovaru zákazníkmi,

podmienky, za ktorých je možné uplatniť normy úbytkov (strát), napr.

normy môžu byť použité len v prípadoch, keď sa pri fyzickej inventúre zistí schodok, ktorý je vykázaný v inventárnom súpise, čo znamená, že normu úbytku nie je možné uznať vopred napr. v paušálnej výške,
je zakázané uplatňovať v rámci normy úbytky, ktoré nikdy nevznikli alebo vznikli inak,
pri rozmiestňovaní tovaru a iných zásob z jedného skladu do druhého v rámci jedného podniku sa môže norma úbytku použiť len raz,
pri preprave zásob sa počítajú úbytky podľa protokolárne zisteného stavu bez použitia normy,

základňu, z ktorej sa vypočíta celkový úbytok do normy, pričom takouto základňou môže byť napr.

priemerný obrat zásob v naturálnych merných jednotkách za inventarizované obdobie,
vydané množstvo zásob v naturálnych merných jednotkách za inventarizované obdobie,
tržby za predaný tovar v Sk za inventarizované obdobie,

spôsob výpočtu úbytku (strát) do normy v absolútnej výške čo do množstva a Sk (tržby v predajniach). V tejto súvislosti je potrebné upozorniť, že vypočítaná výška úbytku do normy sa odpočíta od inventarizačného rozdielu (manka) v plnej výške, ak tento rozdiel (manko) prevyšuje vypočítaný absolútny úbytok v rámci normy. Ak bude zistený inventarizačný rozdiel (manko) nižší ako absolútna výška vypočítaného úbytku v rámci normy, bude sa výsledný inventarizačný rozdiel rovnať nule, teda nevznikne žiadne manko, ani prebytok. V tomto prípade sa z vypočítanej absolútnej výšky normovaného úbytku použije len tá časť, ktorá je potrebná na pokrytie zisteného inventarizačného rozdielu (manka),
prípady, na ktoré sa normy strát nevzťahujú, napr.

na tovar a iné zásoby dopravované bez váženia v kusoch alebo vo výrobnom balení,
na úradne zistené straty, straty skazením, vyradením vadného materiálu alebo tovaru v dôsledku nehôd a pod.,
na materiál, tovar a zásoby vlastnej výroby, ktoré prechádzajú skladom iba evidenčne bez toho, aby boli v ňom uskladnené,
zásoby vrátené dodávateľom,
materiál, tovar a zásoby vlastnej výroby odpísané do škôd podľa úradného protokolu v dôsledku jednorázovej samostatne zistiteľnej škody a pod.


V súvislosti s tvorbou interného predpisu je potrebné upozorniť na to, že od prirodzených úbytkov zásob, ale aj mánk a škôd, sa odlišujú úbytky zásob napr. materiálu, ku ktorým dochádza pri ich spotrebe vo výrobe. V tomto prípade ide o spotrebu materiálu bez ohľadu na to, či je spotreba nižšia, vyššia alebo rovná než určuje technologická norma spotreby. Vyššia alebo nižšia spotreba so vzťahom k norme spotreby charakterizuje úroveň hospodárnosti ovplyvňujúcu výšku výrobných nákladov a tým aj výšku hospodárskeho výsledku účtovnej jednotky. Vzhľadom na to, že správca dane môže pri daňovej kontrole posúdiť, či výška stanovenej normy prirodzených úbytkov zásob zodpovedá charakteru činnosti daňovníka a o zistený rozdiel upraviť základ dane, odporúčame účtovným jednotkám, aby v prípade pochybností odsúhlasili vopred interný predpis pre uplatňovanie noriem prirodzených úbytkov s príslušným správcom dane, čím predídu spochybneniu používaných noriem úbytkov pri daňovej kontrole."
zdroj:
http://www.enoviny.sk/?sekcia=3&uroven=2&obsah=5&cid=4540

je to síce staršieho dáta, ale ako metodika na vypracovanie stačí...

a mohol by som sa spytat, preco sa straty skazenim nemozu zaratavat do normy ubytkov? ake je za tym racio?

a mohol by som sa spytat, preco sa straty skazenim nemozu zaratavat do normy ubytkov? ake je za tym racio?Rácio za tým nie je žiadne. Ak máš straty skazením, tak len v prípade, že nemáš obchodného ducha.;) Nenakupuješ pre skazu, ale pre zisk. Avšak aj v takých prípadoch / ovocie, zelenina/ je možné normovať prirodzené úbytky,,,,,v dôsledku vysušenia,,,,etc,,,,:) Prvým príspevkom si mohol vkročiť aj optimistickejšie.....:D

vav, dakujem za odpoved. optimisticky vnimam ze naozaj niekto odpovedal.

preformulujem trocha otazku. a kezde som pravnik, tak trocha pravnicky. a kedze ma zaujima danova uznatelnost, tak aj trocha z toho pohladu.

stefan2005 hore vymedzil niektore naklady, ktore dokazem odnormovat do spotreby. skutocne straty prevysujuce tieto normy pojdu na 549 manko/skoda.

dobry hospodar samozrejme nakupujue aj pre skazu. Ak dokazem kupit vyhodne urcity objem bananov, a potom vela z nich predat vyhodne, tak ratam s tym ze sa mi moze stat ze nejake percento z nich sa skazi a vyhodim ich. dobry hospodar vie, ze radsej vecer vyhodi trocha bananov, ako prestat na obed predavat lebo uz nie je co. prave dobry hospodar musi vediet co je ta spravna miera nakupu.

rozumiem ze mozem normovat vysusanie potravin :-) alebo nejaku anjelsku dan pri konaku... vyssie uvedene straty na skazeniach moc asi ale normovat nejdu.

chcel by som preto tieto vsetky straty povazovat za spotrebu a nie skodu nad normu (rozlisovanie potrebne cisto z danovej perspektivy). chcel by som sa spytat. vedeli by ste sa stotoznit s takouto uvahou?:

vsetky naklady ktore mam z dovodu napr. zhnitych a teda nepredajnych bananov, ktore som utrzil napriek tomu ze som sa rozhodoval s odbornou obchodnickou starostlivostou, su naklady uctovane ako spotreba 501,504 alebo 548 a teda su danovo uznatelne