Neviem, akú odpoveď od nás čakáš ? Keď mi je niekde zle, tak stadiaľ odídem, nie?
Nikto nenúti Tvoju matku, aby zostávala vo zväzku, ktorý jej ubližuje ...
Pýtala si jej na jej názor prečo toľké roky zostáva s takým človekom, ako opisuješ? Je to dospelá žena, určite má na to svoj názor prečo je to tak.
Každý sme iná povaha. Niekto bude mlčky trpieť a berie to ako svoj údel, niekto to rieši hneď v začiatkoch.

Predpokladám, že mamina má už deti dospelé, takže tam nie je problémom "mám malé deti , čo si počnem s nimi sama..."

Mamina má asi možnosť sa rozviesť a začať nový život sama, s pomocou svojich detí. Veď tisíce ľudí začína "nový" život v strednom aj staršom veku. Netreba sa toho báť, aj keď to nie je jednoduché...
keď bude chcieť, určite to dokáže, vy deti ju v tom podporte ( ak to chce aj ona) a pomáhajte jej v začiatkoch.
Držím palce, veľa šťastia!

Neviem, akú odpoveď od nás čakáš ? Keď mi je niekde zle, tak stadiaľ odídem, nie?
Nikto nenúti Tvoju matku, aby zostávala vo zväzku, ktorý jej ubližuje ...
Pýtala si jej na jej názor prečo toľké roky zostáva s takým človekom, ako opisuješ? Je to dospelá žena, určite má na to svoj názor prečo je to tak.
Každý sme iná povaha. Niekto bude mlčky trpieť a berie to ako svoj údel, niekto to rieši hneď v začiatkoch.

Predpokladám, že mamina má už deti dospelé, takže tam nie je problémom "mám malé deti , čo si počnem s nimi sama..."

Mamina má asi možnosť sa rozviesť a začať nový život sama, s pomocou svojich detí. Veď tisíce ľudí začína "nový" život v strednom aj staršom veku. Netreba sa toho báť, aj keď to nie je jednoduché...
keď bude chcieť, určite to dokáže, vy deti ju v tom podporte ( ak to chce aj ona) a pomáhajte jej v začiatkoch.
Držím palce, veľa šťastia!

Veľmi laický pohľad.
Špeciálne pre pisateľku týchto odporúčaní posielam ako malý príklad tejto zložitej problematiky túto stránku - http://www.manzelstvo.sk/index.php?show=clanok&id=65&roz=3
Inak je ich plný internet, dostupná literatúra, občianske združenia po celom Slovensku. Kampaň Každá piata bola neprehliadnuteľná verejnosťou.

mimotemyMám kamošku s podobným problémom. Na krku dvoch vysokoškolákov, pôžičku na dom a manžela, ktorý ju roky psychicky deptá... trpí, pretože nemá odvahu zo svojho platu financovať podnájom, deti, pôžičku, základné potreby. Je finančne závislá na manželovi...kto sa neocitne v podobnej situácií, nepochopí

Každá aktivita, ktorá vedie k pomoci Vašej matke je chvályhodná.
Ale stačí zadať do googla aspoň základ slova týrať, týrané, tyrania, a k odbornej odpovedi sa dostanete kratšou cestou.
Okrem toho prvý krok musí urobiť Vaša mama. Bude to jej rozhodnutie. To že sa poradí v niektorom občianskom združení BEZPLATNE, a poskytnú jej bezplatnú právnu pomoc , možno aj ochranu, ešte neznamená že tak musí urobiť.
Je to veľmi zložitá problematika z viacerých pohľadov. Ale je to jej osud. Ani po vypočutí ju nikto nebude tlačiť do nejakého definitívneho rozhodnutia. Každý človek má slobodnú vôľu. Ak sa riadi vlastnou intuíciou, zrejme ešte nedozrel čas na rozchod s manželom.

Predovšetkým musí chcieť mama. Môžeš ju so sestrou jedine podporiť v tom, aby sa nebála odísť. Podať žiadosť o rozvod, nahlásiť týranie na polícii, nahlásiť ilegálnu zbraň,spísať dohodu o rozdelení BSM, vysporiadať finančné vzťahy s bratom, zobrať si veci, ktoré potrebuje na prežitie, ísť ku tebe do iného mesta. Byt si môžte aj prenajať, a čert ber dom aj všetko ostatné, keď sa bojím o svoj život. Radšej "z ruky do úst",ako sa nechať otĺkať a nechať si biť deti. Možno sa po čase doriešia aj majetkové pomery.
Si dobrá dcéra.

Veľmi laický pohľad.
Špeciálne pre pisateľku týchto odporúčaní posielam ako malý príklad tejto zložitej problematiky túto stránku - http://www.manzelstvo.sk/index.php?show=clanok&id=65&roz=3
Inak je ich plný internet, dostupná literatúra, občianske združenia po celom Slovensku. Kampaň Každá piata bola neprehliadnuteľná verejnosťou.

Možno sa Ti zdá laický...
Ale keď si človek nechce poradiť sám (alebo nemá vôlu, či odvahu) nik mu nepomôže. Žiaľ, je to realita

Existujú centrá na pomoc týraným ženám. Určite je to pre niekoho pomoc. Ale zoberme si to reálne. V čom pomôžu? Aké majú právomoci ? Možno, že si ťa vypočujú, psychicky podporia a poradia.
Čo ti môžu poradiť, ak žiješ dlhé roky s tyranom? Takéto ženy sú za tie roky utrpenia tak zdeptané, že sa mu na odpor zväčša nedokážu postaviť. Tyrana už nezmenia, rozkázať ,aby a správal k svojej rodine lepšie ,nemôžu.
Nakoniec aj tak poradia, odísť od neho.
Polícia Ti pomôže , zväčša keď už je zle, ked ten tyran spácha nejaký trestný čin a žene či deťom ublíži . Dovtedy dávajú ruky preč a berú to ako bežnú hádku medzi manželmi, lebo do toho viac nevidia...

Možno som môj predošlý príspevok napísala laicky, možno tvrdo , ak áno ospravedlňujem sa ...
Ale ja inú možnosť ako odísť od neho nevidím. Alebo sa zmieriť s osudom a zostať trpieť.:mee:

Myslím si,že v prvom rade by si sa mala porozprávať s mamou,či vôbec stojí o tvoju pomoc. Pretože ak tvoja mama s tým nechce nič spraviť,tak ty s tým nespravíš vôbec nič. Viem že je to tvrdé,ale bohožial je to tak.V prvom rade musí chcieť zmeniť svoj život ona! Len tomu sa dá pomôcť,kto o našu pomoc stojí!

...Ale ja inú možnosť ako odísť od neho nevidím...:mee:
...ak by si túto uuužasnú vetu mala premeniť na drobné v realite... zvoliť postupnosť krok za krokom... ver že by si konečne pochopila... a prestala mať "zaručene osvedčené rady" v tom, čo Ťa ani "neštrajchlo"... mimotemy ...prepáč, ale musela som..........................

...ak by si túto uuužasnú vetu mala premeniť na drobné v realite... zvoliť postupnosť krok za krokom... ver že by si konečne pochopila... a prestala mať "zaručene osvedčené rady" v tom, čo Ťa ani "neštrajchlo"... mimotemy ...prepáč, ale musela som..........................
Mňa to "štrajchlo" a radím tiež odchod. Viem, čo a prečo radím...a aj to viem, ako ťažko sa pretĺka životom.A to som ešte nemala oporu v deťoch, ale musela im byť oporou ja.

...ak by si túto uuužasnú vetu mala premeniť na drobné v realite... zvoliť postupnosť krok za krokom... ver že by si konečne pochopila... a prestala mať "zaručene osvedčené rady" v tom, čo Ťa ani "neštrajchlo"... mimotemy ...prepáč, ale musela som..........................

Prosím Ťa, čo znamená v situácii,keď si 30 rokov týraná od manžela "zvoliť postupnosť krok za krokom",tomu fakt nerozumiem!

...ak by si túto uuužasnú vetu mala premeniť na drobné v realite... zvoliť postupnosť krok za krokom... ver že by si konečne pochopila... a prestala mať "zaručene osvedčené rady" v tom, čo Ťa ani "neštrajchlo"... mimotemy ...prepáč, ale musela som..........................
Ajuška, napísala som iba môj názor, netvrdila som , že je to "zaručene osvedčená rada".
100 ľudí, 100 názorov...

Máš pravdu v tom , že naozaj nechápem, ako sa môžu ženy nechať celé roky otĺkať,terorizovať a žiť v strachu...
A obdivujem tie ženy, ktoré sa dokázali vzchopiť a začať odznova:)

...ak by si túto uuužasnú vetu mala premeniť na drobné v realite... zvoliť postupnosť krok za krokom... ver že by si konečne pochopila... a prestala mať "zaručene osvedčené rady" v tom, čo Ťa ani "neštrajchlo"... mimotemy ...prepáč, ale musela som..........................

prepáč, ale aj ja odporúčam odchod. lenže predtým si treba rozmyslieť základné kroky kde čo a kedy sa dá preto urobiť.
ja som to videla v realite premenené na drobné (nezažila som osobne, ale dosť zblízka) a viem, že je to omnoho omnoho ťažšie urobiť ako napísať a to aj v prípade, že počítaš s najhorším scenárom. Hlavný je nedostatok peňazí a odchod z miesta, ktoré dôverne poznáš na miesto, kde ti cudzí ľudia nepomôžu ani keď sa pred nimi plazíš. a ako tak prežiteľný stav nepríde za mesiac ani za dva, preto sa treba pripraviť na takú záťaž, aby ste na základe týchto tlakov neboli nútení s plačom prísť za otcom.

p.s. tiež súhlasím, že v takýchto vážnych situáciách treba, aby "obeť" sama chcela vec riešiť ale ako takýto súhlas nepovažujem prikyvovanie po polhodine hustenia "musíme odísť!". Zároveň iniciátor musí dávať silnú psych.podporu. To všetko preto, aby sa ti nedostalo nakoniec výčitiek, že veď si si to sama vymyslela a ja sa vraciam domov.

Začala som čítať príspevok a veľmi skoro som aj skončila .....hrozné ,hrozné ,hrozné .

Ja už dávno by som na otca podala trestné oznámenie .Privolať policiu nepostačí , ale podať trestné oznámenie , to by už konečne situáciu začalo riešiť .Za týranie by dostal pekných pár rokov .

Možno sa Ti zdá laický...
Ale keď si človek nechce poradiť sám (alebo nemá vôlu, či odvahu) nik mu nepomôže. Žiaľ, je to realita

Existujú centrá na pomoc týraným ženám. Určite je to pre niekoho pomoc. Ale zoberme si to reálne. v čom môžu pomôžu? Možno, že si ťa vypočujú, psychicky podporia a poradia.
Čo ti môžu poradiť, ak žiješ dlhé roky s tyranom? Takéto ženy sú za tie roky utrpenia tak zdeptané, že sa mu na odpor zväčša nedokážu postaviť. Tyrana už nezmenia, rozkázať ,aby a správal k svojej rodine lepšie ,nemôžu.
Nakoniec aj tak poradia, odísť od neho.
Polícia Ti pomôže , zväčša keď už je zle, ked ten tyran spácha nejaký trestný čin a žene či deťom ublíži . Dovtedy dávajú ruky preč a berú to ako bežnú hádku medzi manželmi, lebo do toho viac nevidia...

Možno som môj predošlý príspevok napísala laicky, možno tvrdo , ak áno ospravedlňujem sa ...
Ale ja inú možnosť ako odísť od neho nevidím. Alebo sa zmieriť s osudom a zostať trpieť.:mee:

V podstate sme písali o tom istom, ale nevyznelo to tak vo vašom príspevku. Ja som to pochopila z nadľahčeného pohľadu.
Dcéra hovorí o svojej matke. Tá môže mať reálne medzi 40 a možno aj 60-timi rokmi. A to je veľký rozdiel. Ak má podlomené zdravie, tak odísť v dnešnej dobe z "určitej existenčnej istoty" do neznámych pomerov a spoliehať sa na síce dobré dcéry, ale človek nevie s akými partnermi budú žiť.
Nemyslím negativisticky, ale do akej miery sa človek môže spoliehať na vlastné deti? Všetci vieme, ako osud dokáže zamiešať karty.

A k alla 66 len toľko, že prípad jej známej chápem, aj to že chce aby im pomohla dosiahnuť vzdelanie.

Poznám tiež konkrétny prípad a nie jeden. Od úniku pre tyranom detí trvalo do zahraničia, matka tu zostala sama, až po nedoštudovanie detí.
Ale ako som už raz písala, za každou pravdou je iná pravda, a regresní terapeuti aj s klientami by vedeli o tejto problematike rozprávať svoje.
Preto som písala, že je to veľmi zložitá problematika, čo ešte neznamená že svoj život netreba upraviť aj bez týchto techník. A to nespomínam vzory chovania prebraté od rodičov a iné závažné veci. Nie som psychológ.

Ale predstavte si žiakov sediacich v laviciach, a ak by boli jedináčikovia, tak každé piate, ak nie tak čísla by sa znižovali, a nikto v triedach netuší aké problémy aj tých najlepších žiakov sprevádzajú doma. Celoživotné traumy, a čo je najhoršie prechádzajúce na ďalšie a ďalšie generácie.
V tomto vidím prácu OZ ešte za prioritnejšiu ako obhajovanie vlastnej ženy v danom partnerstve.
Je v týchto prípadoch násilia rozdiel medzi alkoholikom a sofistikovaným prístupom tyrana?


Pred chvíľou bola na TA3 repríza Trinástej komnaty s čes. herečkou Janou Šulcovou, prešla pekným peklom, a v závere povedala - že život nie je to čo chceme, čo máme, ale čo vydržíme.

Asi chceš radu,
Tak :
- oddýchni si, ukľudni sa porozmýšľaj - nedá sa to robiť s horúcou hlavou
- skús odhadnúť ako na mamu - oťukaj ju (vaše role sa vymenia - ty ju musíš držať za ruku a viesť)
- ak to má aspoň 51% šancu začni nasledovne
-
1, zistíš kedy "otec" nebude doma asi 3-4 hodiny
2, pripravíš si spoľahlivý odvoz a nejakú advokátku
3, s mamou pozbieraš všetky osobné listinné dokumenty/ pamiatky
4, aj zmluvy, , úvery peniaze (80 % spoločných peňazí / 100% maminých)
5, pobalíš jej všetky osobné veci
6, pobalíš (ak sú ) cenné veci / kuchynské pomôcky
7, poviete "zbohom" , nasadnete a odídete
8, na toto upozorníš tam , kde bývaš (pozor na kľúče )
9, podľa možnosti nebude mama nikam chodiť sama
10, u advokátky s mamou spíšete podanie na rozvod (podľa príjmov aj návrh na výživné
11, mama podá návrh na jej vyhovujúcom súde.

BSM neriešiť.

Koniec ľahšej časti.

12, Ak má mama lekárske správa (ošetrovanie/ psycho) ofotíš , overíš a s podáš s mamou oznámenie o týraní.
13, Ak máš hodnoverné (aspoň ) indície nahlásiš nelegálnu zbraň
14, Nebudete sa rozprávať " PREČO" a " KEBY ".
15, O nehnuteľnosti sa neboj - "co je psáno, to je dáno" (ale občas skontroluj cez "kapor" ).

Veľa šťastia, trpezlivosti, tolerancie, lásky.

Neskutočne cenné rady... jasne a citlivo položené...
Najťažší a zároveň najcennejší však bude okamih, kedy mama vloží svoju ruku do Tvojej bez výčitiek, že Ti komplikuje život. Máš nato, aby si ju presvedčila... že jej čo len malinký úsmev na tvári Tebe a Tvojej sestre chýba ku šťastiu...

Asi chceš radu,
Tak :
- oddýchni si, ukľudni sa porozmýšľaj - nedá sa to robiť s horúcou hlavou
- skús odhadnúť ako na mamu - oťukaj ju (vaše role sa vymenia - ty ju musíš držať za ruku a viesť)
- ak to má aspoň 51% šancu začni nasledovne
-
1, zistíš kedy "otec" nebude doma asi 3-4 hodiny
2, pripravíš si spoľahlivý odvoz a nejakú advokátku
3, s mamou pozbieraš všetky osobné listinné dokumenty/ pamiatky
4, aj zmluvy, , úvery peniaze (80 % spoločných peňazí / 100% maminých)
5, pobalíš jej všetky osobné veci
6, pobalíš (ak sú ) cenné veci / kuchynské pomôcky
7, poviete "zbohom" , nasadnete a odídete
8, na toto upozorníš tam , kde bývaš (pozor na kľúče )
9, podľa možnosti nebude mama nikam chodiť sama
10, u advokátky s mamou spíšete podanie na rozvod (podľa príjmov aj návrh na výživné
11, mama podá návrh na jej vyhovujúcom súde.

BSM neriešiť.

Koniec ľahšej časti.

12, Ak má mama lekárske správa (ošetrovanie/ psycho) ofotíš , overíš a s podáš s mamou oznámenie o týraní.

13, Ak máš hodnoverné (aspoň ) indície nahlásiš nelegálnu zbraň

14, Nebudete sa rozprávať " PREČO" a " KEBY ".

15, O nehnuteľnosti sa neboj - "co je psáno, to je dáno" (ale občas skontroluj cez "kapor" ).

Veľa šťastia, trpezlivosti, tolerancie, lásky.

Som si nikdy nemyslel,že niekedy dám súhlas Kamilovi, ale teraz si to zaslúžil-KaMil,keby si začal takto posobiť na Porade,s takýmito odpoveďami,tak si myslím,že by bolo všetko OK a všetci by boli spokojní...;)
Aj keď si myslím,že aj agent11 je KaMil,ale to neriešim...( myslím si to podľa perfektnej slovenčiny,ako pozerám ani jedna chybička a to nebýva často,preto si to myslím-ale je mi to jedno)

Asi chceš radu,
Tak :
-
Koniec ľahšej časti.
-
13, Ak máš hodnoverné (aspoň ) indície nahlásiš nelegálnu zbraň
Veľa šťastia, trpezlivosti, tolerancie, lásky.

Len na doplnenie .....

Ak chceš ublížiť , tak


Nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami
§ 184a

(1) Kto sebe alebo inému vyrobí, dovezie, vyvezie, prevezie, prepraví, zadováži alebo drží strelnú zbraň, jej súčasť alebo komponent alebo strelivo bez povolenia alebo bez označenia zbrane určeného na jej identifikáciu podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo takú činnosť sprostredkuje, potresce sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov alebo peňažným trestom.
(2) Rovnako ako v odseku 1 sa páchateľ potresce, ak na strelnej zbrani sfalšuje, nedovolene zahľadí, odstráni alebo inak pozmení označenie určené na jej identifikáciu a sledovanie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.
(3) Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) ako člen organizovanej skupiny,
b) vo väčšom rozsahu, alebo
c) za brannej pohotovosti štátu.
(4) Odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a)vo veľkom rozsahu, alebo
b) ako člen organizovanej skupiny pôsobiacej vo viacerých štátoch.
(5) Odňatím slobody na osem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 ako člen zločineckej skupiny.“.


Ak sa chceš len zbrane zbaviť , tak


strelive vrátil do parlamentu na prerokovanie a od 1. novembra 2009 do 31. mája 2010, nebude za dobrovoľné odovzdanie nelegálne držanej zbrane alebo streliva hroziť stíhanie za trestný čin nedovolené ozbrojovanie.
Schválenou právnou úpravou zákona, ktorým sa mení a dopĺna zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kde sa vkladá „Zánik trestnej činnosti nedovoleného ozbrojovania od 1. novembra 2009 do 31. mája 2010“, má za cieľ vytvoriť na časovo obmedzené obdobie možnosť dobrovoľne odovzdať strelnú zbran alebo strelivo ktorémukoľvek útvaru Policajného zboru. Počas tohto obdobia zaniká trestnosť činu nedovoleného ozbrojovania dobrovoľným odovzdaním strelnej zbrane alebo streliva.
Osobe, ktorá dobrovoľne odovzdá strelnú zbran alebo strelivo na ktoromkoľvek útvare Policajného zboru, sa na danom útvare vyhotoví písomné potvrdenie o odovzdaní zbrane alebo streliva. Písomné potvrdenie sa vydá samostatne na každú odovzdanú zbran. Následne bude zbran respektíve strelivo prostredníctvom oddelenia dokladov odboru poriadkovej polície okresného riaditeľstva Policajného zboru, v pôsobnosti ktorého bola zbran respektíve strelivo dobrovoľne odovzdané, zaslané na znalecké skúmanie na Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru, kde sa každá zbran podrobí kriminalistickej expertíze - skúmaniu, či s nou nebol spáchaný trestný čin. Ak sa potvrdí, že zbran nebola použitá pri trestnej činnosti, ten, kto ju odovzdal, bude môcť požiadať o jej zaevidovanie alebo previesť na inú oprávnenú osobu, v lehote do dvoch mesiacov od doručenia oznámenia. Ak osoba o zaevidovanie zbrane nepožiada alebo neprevedie vlastníctvo zbrane na inú oprávnenú osobu v ustanovenej lehote, zbran sa stáva vlastníctvom štátu.
http://www.e-zbrane.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=158&Itemid=1

... v nej samej muselo dozrieť rozhodnutie na rozvod :

...práveže k tomu dozretiu musí každý sám...

Rezignácia v zadanom príbehu môže byť vo veeľmi vážnom štádiu práve z dôvodu, že dievčatá sa dokázali spod dosahu tyrana vymaniť. Na jednej strane pre matku úľava... na druhej veľký blok k prijatiu podanej ruky... (nemám to z literatúry;)) ...bludný kruh, ktorý naozaj len hrejivý pocit pri srdiečku dokáže prelomiť... ten stisk ruky (hoci len pomyselný) má naozaj veľkú silu... zvyšok sa naozaj časom poddá...

Občianske združenia? Chcela som pomôcť týranému chlapčekovi, ktorého dobila vlastná mama, žiaľ nefungovalo mi žiadne telefónne číslo a tobôž nie mobilné. Jediným východiskom bolo volať políciu, prípadne oddelenie soc.vecí a rodiny na druhý deň. A to som vyskúšala všetky čísla dostupné z internetu. A keď sa Vám ozve na druhej linke odkazová služba: " Úradné hodiny iba do 19.00 a volajte číslo bla bla bla ale iba krízové situácie", tak čo si pomyslíte, keď ani to bla bla bla krízové číslo nefunguje??? S takýmito združeniami nemám dobrú skúsenosť.

Niekto z Vás reagoval, že ja som nejaký KaMil, žiaľ nepoteším. Som tu novo zaregistrovaná. Mamina nás viedla k spisovnej slovenčine a nemyslím si, že je až tak dokonalá. Vždy je čo vylepšovať. Ok, ale späť k téme.
Som si vedomá, že to ťažké rozhodnutie musí urobiť mama. Ja viem, že návod, ktorý bude 100% fungovať neexistuje. Je to ako s hlavnými prísadami do receptu na koláč. Cesto spravíte, ale chýba Vám niečo =chuť. Tuším niečo, iba sa neviem zorientovať. Mojim zámerom nieje ublížiť, ale ochrániť či už mamu alebo seba. Lebo verte mi, psychopat a alkoholik so zbraňou nieje dobrá kombinácia.
Psychické položenie maminy nieje veľmi dobré. Práve preto som nabrala odvahu, založila som si konto a chcem o tom diskutovať s ľuďmi, ktorí sa možno na to inak pozrú, prípadne niečo podobné zažili. Chcem to viac ozrejmiť.
Mám 30 rokov a svoju maminu mám veľmi rada. Veľmi mi chýba, volám jej každý deň. Nedávam jej pocítiť, že ma veľmi zožiera celá táto situácia, som tu vždy pre ňu. Ale uznajte sami, nedá sa žiť neustále v strachu zaspať, v strachu či nenabúra ožratý, v strachu či nevypustí vlčiaka a ten niekoho dodriape, v strachu či si nájde robotu /keďže si ju vôbec nehľadá/. Mamina má depresie a okrem toho sa už niekoľko rokov ťahá s ňou aj MOBBING v kombinácii s BOSSING v práci. Neviem, ako je na tom so silami. Potrebuje sa dobiť a až potom vytasiť rukávy. Pamätám sa, že ju raz 4dňový pobyt v meste vzpružil, pretože sme sa jej so sestrou zložili na regeneráciu tela=vírivky, sauny, pohyb, kino= skrátka tak nabytý program jej neumožňoval myslieť na zlé pocity. Bola veľmi zlatá. Znovu to zvažujem na vianoce= chcem ju dotiahnuť do mesta. Radšej zaplatím spolubývajúcim, aby tu mohla byť, ako pozerať na ožrana a tváriť sa ako sa máme radi. Ale musí chcieť. Odo dneška na tom intenzívne pracujem. Žiaľ okrem psyché podpory jej iné neviem dať. Najradšej by som ju mala tu, ale to sa mi nepodarí, lebo ako niekto napísal, keď niekto nechce, tak nechce. Neviem akým spôsobom by som ju vedela ochrániť. Navrhla som jej, aby popremýšlala o tom, že ten obrovský dom predá. A či si vie predstaviť, že bude bývať v menšom domčeku niekde inde, kde ju nikto nepozná, v teplom domove kam sa s radosťou kedykoľvek vrátime a budeme vracať? Odpovedi som sa nedočkala, pretože sa rozplakala. Musím zvažovať slová, aby som ju nezranila. Žiaľ, som nato sama, pretože moju sestru to nezaujíma, lebo sa učí na skúšky a prípadné zápočty atď. Samozrejme prispieva časťou peňazí mamine na nákup potravín, resp.ich nakúpi ona, prípadne jej niečo potrebné kúpi, keď si už teraz ako študentka zarobí. A keď si predstavím seba, že by som toto všetko mala trpieť ja 30 rokov, tak určite nie. Preto aj jej skúsenosť a nielen to, moje detstvo a dospievanie, nebolo štandardné ako v iných rodinách. Musela som rýchlo byť dospelou i keď som bola dieťa. Bola som tá, ktorá si to občas odskákala, ale chápem ju, že nemohla konať inak.
Ibaže situácia sa začína vyhrocovať, pretože mamina nechce jesť a začína upadať. Nie je to sranda ani výplod bujnej fantázie Vážení.Nechcem, aby sa situácia s "muž zastrelil ženu v obci XZ " premietla v TV v našom podaní. Zvažujem ísť k právnikovi ešte do konca roka, pretože dokázať psychický teror je ťažké.

Skús zobrať mamu k sebe na Vianoce, alebo na víkend. Aby si oddýchla a získala od svojich problémov odstup. Porozprávaj sa s ňou, čo ju drží pri otcovi. Rozprávajte si svoje túžby a predstavy, a potom si povedzte, čo z toho je reálne. Spýtaj sa mamy, kde by chcela pracovať, kde by bola ochotná pracovať, a čo pre ňu je úplne nevhodné.Zisti si,či sa nejaká vhodná alebo vyhovujúca práca dá v tvojom meste zohnať.
Je toho na tvoju mamu veľa, ale naozaj musí chcieť v prvom rade ona sama. Aj keď bude plakať, ľutovať všetko možné - tentoraz musíš byť ty tá rozhodnejšia. Mali by ste uvažovať o finančnej samostatnosti mamy, tým by sa jej zdvihlo sebavedomie, a nelákalo by ju to k návratu. Ale za ručičku ju vodiť nemôžeš.
Dokazovaní psychického teroru a mobbingu je ťažké, neverím, že sa dačo pohne k lepšiemu týmto smerom, aj keď by som to priala tebe aj mame.
Mám pre teba silný argument, na psychický nátlak na mamu z tvojej strany - ak už nebudeš vedieť, čím mamu pohnúť k zlepšeniu jej situácie, povedz jej , že keď dovolila ubližovať sebe, je to jej slabosť, ale že keď pre vlastnú ustráchanosť, povoľnosť, podriadenosť, dovolila, aby ste so sestrou vyrastali v ovzduší psychického týrania, dostávali bitku od otca, nech ti nebráni mať pokojný život v dospelosti a konečne sa rozhýbe k tomu, čo mala urobiť veľmi dávno.

Veľmi laický pohľad.
Špeciálne pre pisateľku týchto odporúčaní posielam ako malý príklad tejto zložitej problematiky túto stránku - http://www.manzelstvo.sk/index.php?show=clanok&id=65&roz=3
Inak je ich plný internet, dostupná literatúra, občianske združenia po celom Slovensku. Kampaň Každá piata bola neprehliadnuteľná verejnosťou.
Korela,asi to nie je tak jednoznačné v živote - laický, nelaický pohľad., to čo píše agent11 ja beriem ako výkrik!!! žiadosť o pomoc.,áno, asi nie o pomoc pre mamu, ale pre situáciu v ktorej je., nevie pomôcť, a ťažko sa na to pozerá.,v jednom máš však pravdu-musí chcieť mama.,
Agent11-niečo veľmi podobné som zažila aj ja a ked skončil otec,začal brat! alkohol,vyhrážky, ničenie života., začala som zarábať, mame som ponúkla,aby išla ku mne,odmietla,dodnes neviem prečo?!o pár rokov nato,aby mala aspoň zemiaky na večeru, išla ako 64-ročná na brigádu a tam ju našla smrť., strašný paradox,ja sa dodnes neviem s tým vyrovnať,mala som viac na ňu tlačiť? prinútiť ju,aby odišla?za druhých nemôžeme rozhodovať ale najhoršie sú výčitky,možno len pomyslené...
moja rada? vždy,vždy mamine pripomínaj,že si tu,keď ťa bude potrebovať! rozhodnutie je len na nej a ty nezabúdaj žiť svoj život.

Ďakujem za podporu a všetky príspevky na túto nie veľmi príjemnú tému.
Ano, je to zúfalstvo, ale posnažím zo všetkých síl, aby sa situácia zmenila, i keď mám sama neriešiteľnú situáciu v práci, ale o tom nechcem hovoriť.
Urobím všetko možné aj nemožné, aby sa veci konečne pohli ďalej. Viem, že výsledok nepríde hneď, ale nechcem si raz v živote vyčítať, že som sa nesnažila pomôcť a neurobila všetko pre takú maličkosť "radosť, šťastie a úsmev". Ešte raz veľmi pekne ďakujem za všetky príspevky.

Ďakujem za podporu a všetky príspevky na túto nie veľmi príjemnú tému.
Ano, je to zúfalstvo, ale posnažím zo všetkých síl, aby sa situácia zmenila, i keď mám sama neriešiteľnú situáciu v práci, ale o tom nechcem hovoriť.
Urobím všetko možné aj nemožné, aby sa veci konečne pohli ďalej. Viem, že výsledok nepríde hneď, ale nechcem si raz v živote vyčítať, že som sa nesnažila pomôcť a neurobila všetko pre takú maličkosť "radosť, šťastie a úsmev". Ešte raz veľmi pekne ďakujem za všetky príspevky.Iba zbežne som prečítala Tvoj príbeh. Nie ojedinelý. A preto, ak Ti to Tvoj čas dovolí, podeľ sa s nami, aký to bol krok vpred od Teba, ak mamička prestupovala na mieste.;)

Hm, viem že o tom nechceš hovoriť ale možno by sa Ti uľavilo ak by si sa rozpísala o svojich problémoch v práci. Prezentuješ sa ako silná osoba ktorá sa to snaží mať pod kontrolou, ale ani ty sa nemôžeš pretvarovať donekonečna a bolo by vhodné byť pri "osudovom" stretnutí s mamou keď sa bude rozhodovať čo ďalej, aby si bola aj ty v maximálnej možnej psychickej pohode aká sa dá dosiahnuť. V rodine mám nepriamo skúsenosť s alkoholizmom, čiže z časti sa snažím vcítiť do Tvojej pozície.

ináč čo sa týka toho psychológa resp.psychiatra maminke by to určite pomohlo. Treba jej vysvetliť, že ju nezoberú na psychiatriu pokiaľ nebude nebezpečná pre seba alebo pre okolie /samovražda, nebezpečné psychické choroby/, čo podľa toho čo píšeš nie je jej prípad. Skús ju len tak zobrať k psychológovi vo vašom okolí len na pokec, pohovor. Nech sa s ním porozpráva. Dajú sa predpísať aj antidepresíva, ktoré pomôžu zlepšiť náladu. Hlavne v tomto jesennom období. Zvyšuju produkciu hormonu šťastia-serotonínu. Za skúšku nič nedá. Nech sa s ním porozpráva. Nech jej vysvetlí čo sa bude diať ako postupovať. Alebo sa za psychológom zastav ty a vysvetli mu situáciu. Potrebuje pomoc. Potrebuje sa vzchopiť. Momentálne vidí svoju situáciu ako neriešiteľnú. Akonáhle ju bude vidieť v jasnejšom svetle pomôže jej to a aj tvoja podpora bude padať na úrodnejšiu pôdu. Keď sa budeš s maminkou rozprávať nech sa vyplače. Potrebuje to, ale to neznamená, že ty v rozhovore prestaneš. Tu sa bavíme o /podľa toho ako ho opisuješ/ priamom ohrození jej života. Tak ako bolo spomenuté treba ju zobrať preč. Nech ju nenájde. Vzhľadom na uplynulých 30 rokov takéhoto života je maminka veľmi silná,keď to zvládla a ja verím tomu, že dokáže začať odznova a bude opať úspešná a šťastná. Len to žiada veľa sily hlavne tvojej a tvojej sestry. Prajem veľa šťastia. Existuje tak isto bezplatná právna pomoc. Centrá pre týrané ženy ju takisto poskytujú. Treba sa obrátiť aj na nich. A všetky doklady od majetku zobrať. Aj keď ich zatiaľ poberiete len k tebe či sestre. Držím palce a prajem veľa sily

Theo rada by som napísala aj o svojich neustálych problémoch v práci, ktoré trvajú veeeeľmi dlho. Neviem však, kam by som to mala zaradiť. Zvazujem napisat raz o tom knihu, ibaze mnohym sefom sa to nebude pacit, ale bol by to pekny darcek pre takych ako moj sef pod stromcek. Pomôžeš mi,kam tento pripadny novy prispevok zaradit? Mrkni sa na temu pravo zamestnavatela, tam som dala prispevok na diskusiu

Občianske združenia? Chcela som pomôcť týranému chlapčekovi, ktorého dobila vlastná mama, žiaľ nefungovalo mi žiadne telefónne číslo a tobôž nie mobilné. Jediným východiskom bolo volať políciu, prípadne oddelenie soc.vecí a rodiny na druhý deň. A to som vyskúšala všetky čísla dostupné z internetu. A keď sa Vám ozve na druhej linke odkazová služba: " Úradné hodiny iba do 19.00 a volajte číslo bla bla bla ale iba krízové situácie", tak čo si pomyslíte, keď ani to bla bla bla krízové číslo nefunguje??? S takýmito združeniami nemám dobrú skúsenosť.

Ja by som riešila danú situáciu asi takto - neviem z akého kúta Slovenska ste.
Ak by som sa nedovolala u svojich, skúšala by som všetky iné dostupné čísla, niekto by to určite zdvihol. Títo ľudia to robia s vlastným nasadením, a dúfam že by boli ochotní sa spojiť i po súkromnej linke po zvážení prípadu.
Na polícii Vám zdvihnú telefón vždy, poskytnú radu.
Keď som stratila tento rok OP, všimla som si na našom policajnom obvode na nástenke leták s problematikou, ktorej je venovaná táto téma.

agent11 - si velmi dobrá dcéra a rady ZOLOBODa majú pre Tvoju matku a Teba cenu toho najdrahšieho darčeka k Vianociam! Len ho treba načať a popasovat sa so všetkými radami do bodky čím skôr! Pokiaľ nie je neskoro! Inak, je skutočne škoda, že matka má rodinný dom, veľký, asi vo výlučnom vlastníctve, maximálne v spoluvlastníctve s bratom, a ho nepredala a s Vami sa neodsťahovala od tyrana v čase keď bola doba pre predaj nehnuteľnosti prajná či v meste či na dedine! Bytová otázka je pre matku stále riešiteľná cestou predaja JEJ rodinného domu a kúpy bytíka v meste ( hoc ceny sú fakt nízke, ale je to vždy lepšie riešenie ako toto psychické tyranizovanie v dennej pritomnosti tyrana). Prípadne využiť záložné právo na získanie bytíka v meste. Rovnako treba využiť služby Centra právnej pomoci v regione, kde by nemusela veľa platiť za právne služby a rýchlo sa rozviesť bez ohľadu na materiálnu stránku,ale všetko iba za predpokladu ZLATEJ RADY od ZOLOBODa a za par rokov sa maminka bude sama sebe čudovať prečo nechala seba a Vas tolko tyranizovať. Ale to musí rozhodnúť iba ona sama. Ty si fantastická dcéra , už len aby sa ona rozhodla či chce byť "pochovaná zaživa" alebo začať normálne žiť s bežnými existenčými starosťami a radosťami o dcéry a prípadné vnúčatá mimo tyrana.., viem je to tvrdé ale inak sa to pomenovať nedá.... čím skôr tým lepšie a veľa síl a pevné nervy :-)

Agent111, v prvom rade ti chcem popriat k prvemu kroku... prekonaniu strachu a rozhodnosti to riesit. To je absolutne prvy krok, ktory treba urobit. Dokym zije clovek v strachu, nema energiu, a tak to ani nemoze riesit. Najprv musi prekonat strach, povedat si, ze dost a zacat to riesit. Raz tento moment pri takychto problemoch musi prijst. U teba nastal prave teraz. Myslim si, usudzujuc s tvojich prispevkov, ze problem si uz vyriesila. Posobia rozhodne a stabilne, mam pocit, ze si si zaumienila, ze to dokazes, a tak to dokazes. Keby na svete neexistoval strach, vyriesit takyto problem nieje tazke. Bolo by to len cisto o logike. Je to teda boj s vlastnym strachom, a v tomto pripade, kedze je zahrnutych aj viac ludi z rodiny, aj boj s ich strachom. Svoj vlastny strach mas v rukach ty sama, to asi iste vies, no bojovat so strachom ostanych je nemozne, pokial sa oni nerozhodnu, ze budu bojovat. Musia sa teda dostat do rovnakeho stadia "Uz dost, stacilo!", presne do takeho, akeho si sa dostala ty. V tom im mozes pomahat. Najlepsou cestou je mat dobre medziludske vztahy s tymi, ktorych mas rada. Cim je vztah otvorenejsi, tym viac energie mozes dodat tomu druhemu, a tym skor mozes toho druheho dostat zo stavu v ktorom sa boji, lutuje, rezignoval, do stavu boja, aktivneho riesenia.
So strachom ti nemozem pomoct, na jeho prekonanie potrebujes iste poznanie seba samej, mozem ti len poradit zopar knih, ktore toto poznanie cloveku davaju. (a zisli by sa aj tvojej mati! napis mi SZ ak ich chces) Co sa tyka logiky riesenia problemu, s tou ti tu uz celkom dobre radili ostatni, a myslim, ze keby si mala napisat logicky postup, ako to vyriesit, dokazes to aj sama, za predpokladu, ze by ostatni z rodiny spolupracovali. Ako vidis, je to teda o otvorenosti medziludskych vztahov, dovere a laske.
Nepoznam podrobnosti, takze nejak detailnejsie sa radi v tomto pripade velmi tazko, hlavne nepoznam tvoju financnu situaciu a nakolko si veris, ale ja by som sa pokusil do toho zaangazovat aj tvoju sestru. Akoze sa jej to netyka? Myslim si, ze sa jej to teda tyka hodne, a je to natolko vazna zalezitost, ze nejake skusky alebo zapocty pri tom vyzeraju smiesne a je to jednoznacne vyhovorka, sprostenie sa zodpovednosti riesit ten problem. Neviem aky mate vztah, ale skus sa s nou o tom porozpravat. Ved aj ona si musela od "otca" vytrpiet dost a takisto musi vidiet, ze vasa mama je tym zlomena a musela to mat tazke. Ak si nasla odvahu bojovat a riesit to teraz, skus toto odhodlanie preniest aj na tvoju sestru. Ak prijdete za matkou obidve, skor ju presvedcite riesit to tu, teraz a hned. Vysledkom by malo byt, ze mama zacne chciet, a ze opustite stary "domov" (teda predpokladam, ze v tom dome byva uz len mama). Take miesto, kde vycina taky clovek, nieje domovom, a nieje dovod tam ostavat. Iba strach a bezmocnost dokaze cloveka dostat do takeho stavu vedomia, ze nema silu take miesto opustit. Domov, to ma byt miesto bezpecia, pohody a lasky a tam urcite nehrozi skryta brokovnica ci facky od tyrana, ktoremu moze kedykolvek preskocit. Pre cloveka, co zazil pohodovy domov a rodinu, musi byt nepochopitelne, ako moze niekto take dlhe roky ostavat na takom mieste, ale pre cloveka, co nic ine nezazil, je velmi tazke odijst. Ale jediny dovod, preco tam tak dlho ostava, je, ze sa zlomila jeho psychika, rezignovala a nevie si predstavit nieco lepsie. Keby si vedela predstavit nieco lepsie, clovek by tam neostaval.
Pokial sa ti podari presvedcit mamu, aby odisla, asi by bolo dobre co najrychlejsie sa odputat od vsetkeho, co suvisi so starym domovom, zacnite zit spolu v mensom bytiku, ktory utiahnete, a v ktorom si budete oporou. Myslim, ze tvoja mama nieje v dobrom psychickom stave, a tak ju nechat samu v byte, by nebolo najlepsie. Co sa tyka financii, myslim, ze uz dvaja zvladnu utiahnut najomne za byt, neviem kde byva tvoja sestra, ale ak by ste sa rozhodli byvat traja, urcite to utiahnete. Laska a pohodovy domov bez tyrana a strachu, je ovela, ovela dolezitejsia ako peniaze. Lepsie je hladat sposoby, ako financne utiahnut domacnost bez takeho cloveka, ako hladat dovody, preco nie a ostavat zavisly na financiach niekoho ineho, a pritom zit v strachu. Majetok nieje dolezity, ako uz niekto radil, ja by som kludne nechal dom tak ako je a odisiel. O dom mozete prijst kedykolvek, prijde poziar, alebo nejaka pohroma a ste bez domu a museli by ste riesit rovnaku situaciu. Naco vsak cakat na taku situaciu, ked skutocnu pohromu, tyrana v rodine, mozete vyriesit tu a teraz, a to, co bude s domom a majetkom, je nepodstatne (v skutocnosti, ludia byvaju prilis upnuti na majetok, pritom im sposobuje utrpenie v zivote, lebo ich priputava tam, kde nechcu byt a stale kvoli majetku ziju v strachu, pretoze sa onho boja... skutocna volnost je nebyt priputany na majetok a nebat sa zacinat od nuly)

neviem a ani nechapem prečo všetci radite, že ma jednoznačne matka opustiť otca a ist k dcere a začať od nuly, ako sa nechať urážať a terorizovať. ved ten dom je jej-matkin-ona ho zdedila po rodičoch aj s tym bratom alkoholikom, tak určite by nemala vypadnut zo svojho-nech vypadne on-otec.zalezi aj od toho samozrejme-ako ho zdedili či po smrti rodičov,či bol zavet a pod. ale určite by som neopustala svoj dom. podala by som trestne oznamenie na otca - za tyranie,ublizenie na zdravi, ved ma nejake spravy od lekarov ked ju dobil, podala na rozvod a čakala na rozsudok s nadejou ze ho "zabasnu".nemal by v "lochu" ani alkohol ani milenky,takze aspon nejaku tu dobu by mala mama pokoj.kym by bol v base a rozviedli ich medzitym, tak by som si vybavila papier,ze ma zakaz vstupovat do domu a priblizit sa k matke.mozno aj to je jedna z tisic moznosti.aj ked vam sa zda,ze nemate uz moznosti, stale sa nejake najdu, len netreba prestat dufat a hladat tych spravnych ľudí či priatelov.prajem vela stastia

neviem a ani nechapem prečo všetci radite, že ma jednoznačne matka opustiť otca a ist k dcere a začať od nuly, ako sa nechať urážať a terorizovať. ved ten dom je jej-matkin-ona ho zdedila po rodičoch aj s tym bratom alkoholikom, tak určite by nemala vypadnut zo svojho-nech vypadne on-otec.zalezi aj od toho samozrejme-ako ho zdedili či po smrti rodičov,či bol zavet a pod. ale určite by som neopustala svoj dom. podala by som trestne oznamenie na otca - za tyranie,ublizenie na zdravi, ved ma nejake spravy od lekarov ked ju dobil, podala na rozvod a čakala na rozsudok s nadejou ze ho "zabasnu".nemal by v "lochu" ani alkohol ani milenky,takze aspon nejaku tu dobu by mala mama pokoj.kym by bol v base a rozviedli ich medzitym, tak by som si vybavila papier,ze ma zakaz vstupovat do domu a priblizit sa k matke.mozno aj to je jedna z tisic moznosti.aj ked vam sa zda,ze nemate uz moznosti, stale sa nejake najdu, len netreba prestat dufat a hladat tych spravnych ľudí či priatelov.prajem vela stastia

Máma musí od otce pryč, aby
- ji ve vzteku nezabil. Když se otrok vzepře, otrokář se rozčílí
- aby byla s někým normálním, aby nebyla sama.

Co má vlastně matka s otcem společného, proč u něj je?
- peníze - on nepřinese, ona na něj doplácí
- bydlení -bydlí on u ní, ne ona u něj
- zajistit dětem tatínka - to už dávno neplatí
- zvyk, názory okolí, "co by řekli sousedi"

Je psychicky i fyzicky týraná, je v přímém ohrožení života.

Milá dcero, chyť mámu za ruku, sbal ji, přestěhuj k sobě a začni vyřizovat - na policii, na soudu, prostě vše pro rozdělení majetku - aby tatík nenadělal dluhy, pro zajištění matčina domu, pro rozvod, pro odstranění zbraně - nahlásit její vlastnictví, vyhrožování použitím zbraně - však on už ji cvičený pes vyčuchá.

Mámu je neustále nutno psychicky podporovat a konejšit. Dělala jsem vrbu a pomocnou ruku kamarádce, která odešla od manžela alkoholika a nebyla to žádná legrace. Ale musí být někdo silný poblíž, kdo rozptyluje pochyby, kdo podporuje slovně, prací i penězi.

Máma uživila dvě děti, jedna dcera snad matku uživí. Ale ta matka především musí přežít.

Čekáním se nic nezmění. Nebo možná jo - otec matku zabije nebo se zabije ona ze zoufalství. A bude vyřešeno.

Sedět- třeba u počítače - je ztrátou času. Je nutno mámu dostat do bezpečí a klidu. Držím palce.

Pachole -Rada by som ju presťahovala k sebe. Ibaže ja bývam v prenajatej izbe v BA a nemám vyhliadky na vlastný byt. Keby som ho mala, tak je u mňa už dávno nasťahovaná a ver mi, že by som bola spokojnejšia a nehľadala by som iné možnosti. Rada by som ju aj živila, ale z 11tis.SK a asi ťažko niečo vymastím zo zvyšných 5tis.SK, ktoré mi zostanú na živobitie do ďalšieho mesiaca.
Je mi jasné, že musí prežiť a nikto na nič nečaká. Ale mama nieje kus nábytku, ktorý presťahujem. Je to ustráchaná ľudská bytosť. A ver mi, keby mi na nej nezáležalo, tak tu nebudem vypisovať a žiadať o radu, čo by bolo dobré urobiť. Nemyslíš? Lebo koľko je ľudí, toľko je iných názorov. Rozhodne nespím na vavríne! Ale nie som BOH, ALAH ani nič nadpozemské a zázraky robiť neviem! Aspoň nie hneď. Chybný krok si nemôžem dovoliť!

Zbraň som nenašla, nenašla ju ani sestra a zmizla aj igelitka s nábojmi. Netuším, kde by mohla byť.

KatarinaJ -mama nemá žiaden lekársky záznam. Otec ju "bohovsky fackoval", tak že mala "iba " hrče, ktoré ukryla pod vlasy, prípadne boľavú sánku, čo zvalila na prievan.
Jeho papier nezastaví, má dosť dobrý okruh "SMOTANKY darebákov". Ak by predala dom, a odsťahovala by sa, vyhľadával by ju. Musela by si zmeniť priezvisko a prípadne aj my so sestrou, aby nás nenašiel prostredníctvom katastra nehnuteľností, kde stačí vedieť rodné číslo a priezvisko.

LOFR - z rodiny som sama so sestrou, ostatní z maminej strany s tým nechcú mať nič dočinenia. A z otcovej strany sú vo väčšine samí ožrani a tá menšina sú tí, ktorí chcú zakaždým profitovať= to je žiadna pomoc. Ale v psyché oblasti máš pravdu úplne. Mama nelipne na majetku. Viažu ju tam spomienky. VeĎ ten dom postavili jej rodičia. A v tom dome býva aj jej brat. Takže viem si predstaviť, že by sme bývali všetky tri spoločne, ibaže sestra by si rada zariadila svoj život a nieje zžitá opustiť domov, kde má priateľa. A čo môj strýko? Treba vyriešiť otázku bývania aj pre neho. A zároveň k zmene bývania sa viaže aj pracovisko. No v tejto dobe je potrebné mať prácu. Lebo čo by sa vyriešilo s tým, že mám kde bývať, ale neviem si nájsť v tom okolí prácu? =čisto logicky.

Minulý rok prebiehala na JOJ súťaž o niekoľko desiatoktisíc eur. Mama sa ma pýtala, čo by som s tými peniazmi urobila, keby som napríklad vyhrala. Odpovedala som jej, že by som kúpila byt jej, sestre a sebe. Vytriskli jej slzy z očí. Žiaľ, šťastie som nemala.

Možno nenapíšem nič nové v tejto téme, a v porovnaní s ostatnými odporúčaniami to vyzneje aj naivne.

Podľa mňa sa ale musíte sústrediť v prvom rade na mamu, konkrétne na vzkriesenie jej sebavedomia.

Zbytočné budú všetky pracne a s nasadením života pozháňané dôkazy a argumenty proti Vášmu otcovi, keď na súde matka v poslednej najdôležitejšej chvíly všetko stiahne!

S tým sebavedomým niekoľkodesaťročí udupávaným to nebudete mať zďaleka ľahké, ale musíte veriť a usilovať sa.
"Skôr než sa stane zázrak, musí prísť viera."
Ten vianočný pobyt jej pri Vás určite zabezpečte a trvajte na tom aby prišla. Alebo vyskúšajte u nejakej rodiny, kamarátky, nebojte sa zdôveriť niekomu so svojim problémom a uvidíte, že miesto sa niekde nájde....

Pod stromček jej kúpte knihu, ktorú napísala bývalá obeť domáceho násilia, obeť ktorá zvíťazila nad svojim strachom i "osudom" zároveň.

Možno ešte lepšie ako s psychológom by jej najskôr dobre padlo osobne sa stretnúť s bývalou, už vyslobodenou obeťou týrania a porozprávať sa s ňou.
Spojte sa s nejakým útulkom, oslovte ich ,požiadajte o stretnutie... Dajte inzerát...

A do tretice by som sa pokúsil mame zabezpečiť nejakým hodnoverným a čo najautentickejším spôsobom informácie o láskyplnom vzťahu muža a ženy, aby si uvedomila a poplakala nad tým o čo všetko už prišla a vlastným strachom stále prichádza.
Stretko, alebo kniha. Aby si uvedomila o čom má byť ozajstný harmonický vzťah.

Na presvedčenie matky k tomuto všetkému využite nejakú matkinu rovesníčku, najlepšiu kamarátku, alebo niekoho približne v jej veku, niekoho komu na nej záleží a kto ju presvedčí, že už ide iba o jej vlastný život.

Pokúste sa tieto vianoce venovať celé Vašej matke, ak sa to dá.

Popri tom samozrejme v tichosti zbierajte dôkazy proti Vášmu otcovi.

A aby som nezabudol. Neviem či ste veriaca,alebo neveriaca, ale skúste sa skloniť a úprimne pomodliť za to všetko čo by ste chceli dosiahnuť. A po tej modlitbe, ihneď nevstávajte skúste chvíľu načúvať vo svojom vnútri.
Pomoc určite príde, ale musíte byť trpezlivá, aj so svojou matkou, i keď...
Vraví sa, že keď sú naše cesty tak zamotané, že Stvoriteľ už pomaly ani nenachádza spôsob, ako by nám pomohol, zošle nám radu ústami niektorého človeka, ktorého v tom ťažkom období stretáme. Môže to byť poštár, predavač...

"Odvážnemu šťastie praje!"

Pachole -Rada by som ju presťahovala k sebe. Ibaže ja bývam v prenajatej izbe v BA a nemám vyhliadky na vlastný byt. Keby som ho mala, tak je u mňa už dávno nasťahovaná a ver mi, že by som bola spokojnejšia a nehľadala by som iné možnosti. Rada by som ju aj živila, ale z 11tis.SK a asi ťažko niečo vymastím zo zvyšných 5tis.SK, ktoré mi zostanú na živobitie do ďalšieho mesiaca.
Je mi jasné, že musí prežiť a nikto na nič nečaká. Ale mama nieje kus nábytku, ktorý presťahujem. Je to ustráchaná ľudská bytosť. A ver mi, keby mi na nej nezáležalo, tak tu nebudem vypisovať a žiadať o radu, čo by bolo dobré urobiť. Nemyslíš? Lebo koľko je ľudí, toľko je iných názorov. Rozhodne nespím na vavríne! Ale nie som BOH, ALAH ani nič nadpozemské a zázraky robiť neviem! Aspoň nie hneď. Chybný krok si nemôžem dovoliť!

Zbraň som nenašla, nenašla ju ani sestra a zmizla aj igelitka s nábojmi. Netuším, kde by mohla byť.

KatarinaJ -mama nemá žiaden lekársky záznam. Otec ju "bohovsky fackoval", tak že mala "iba " hrče, ktoré ukryla pod vlasy, prípadne boľavú sánku, čo zvalila na prievan.
Jeho papier nezastaví, má dosť dobrý okruh "SMOTANKY darebákov". Ak by predala dom, a odsťahovala by sa, vyhľadával by ju. Musela by si zmeniť priezvisko a prípadne aj my so sestrou, aby nás nenašiel prostredníctvom katastra nehnuteľností, kde stačí vedieť rodné číslo a priezvisko.

LOFR - z rodiny som sama so sestrou, ostatní z maminej strany s tým nechcú mať nič dočinenia. A z otcovej strany sú vo väčšine samí ožrani a tá menšina sú tí, ktorí chcú zakaždým profitovať= to je žiadna pomoc. Ale v psyché oblasti máš pravdu úplne. Mama nelipne na majetku. Viažu ju tam spomienky. VeĎ ten dom postavili jej rodičia. A v tom dome býva aj jej brat. Takže viem si predstaviť, že by sme bývali všetky tri spoločne, ibaže sestra by si rada zariadila svoj život a nieje zžitá opustiť domov, kde má priateľa. A čo môj strýko? Treba vyriešiť otázku bývania aj pre neho. A zároveň k zmene bývania sa viaže aj pracovisko. No v tejto dobe je potrebné mať prácu. Lebo čo by sa vyriešilo s tým, že mám kde bývať, ale neviem si nájsť v tom okolí prácu? =čisto logicky.

Minulý rok prebiehala na JOJ súťaž o niekoľko desiatoktisíc eur. Mama sa ma pýtala, čo by som s tými peniazmi urobila, keby som napríklad vyhrala. Odpovedala som jej, že by som kúpila byt jej, sestre a sebe. Vytriskli jej slzy z očí. Žiaľ, šťastie som nemala.
na všetko je odpoved, len treba hladat.vsetci sme sa tu snazili nejako poradit,ale ako to tak čitam,žiadna odpoved ta extremne nenadchla.no vidim ze rozmyslas triezvo a hlavne realne-vies čo si môzes dovolit a čo nie voči otcovi-jasne,ved ho poznas od detstva,tak vies čo je za "kvietok".s tym predajom domu to ani ja nevidim realne-nakolko tam byva aj mamin brat, takze ked je alkoholik-čo s nim? ozaj si v nezavidenia-hodnej situacii,asi by bolo vhodne pre tvoju mamu obratit sa na organizaciu "Obete domáceho násilia"-tam by ju aj usmernili čo môže podniknut voči tejto situacii.prajem vela stastia:o

Pachole -Rada by som ju presťahovala k sebe. Ibaže ja bývam v prenajatej izbe v BA a nemám vyhliadky na vlastný byt. Keby som ho mala, tak je u mňa už dávno nasťahovaná a ver mi, že by som bola spokojnejšia a nehľadala by som iné možnosti. Rada by som ju aj živila, ale z 11tis.SK a asi ťažko niečo vymastím zo zvyšných 5tis.SK, ktoré mi zostanú na živobitie do ďalšieho mesiaca.
Je mi jasné, že musí prežiť a nikto na nič nečaká. Ale mama nieje kus nábytku, ktorý presťahujem. Je to ustráchaná ľudská bytosť. A ver mi, keby mi na nej nezáležalo, tak tu nebudem vypisovať a žiadať o radu, čo by bolo dobré urobiť. Nemyslíš? Lebo koľko je ľudí, toľko je iných názorov. Rozhodne nespím na vavríne! Ale nie som BOH, ALAH ani nič nadpozemské a zázraky robiť neviem! Aspoň nie hneď. Chybný krok si nemôžem dovoliť!

Zbraň som nenašla, nenašla ju ani sestra a zmizla aj igelitka s nábojmi. Netuším, kde by mohla byť.

KatarinaJ -mama nemá žiaden lekársky záznam. Otec ju "bohovsky fackoval", tak že mala "iba " hrče, ktoré ukryla pod vlasy, prípadne boľavú sánku, čo zvalila na prievan.
Jeho papier nezastaví, má dosť dobrý okruh "SMOTANKY darebákov". Ak by predala dom, a odsťahovala by sa, vyhľadával by ju. Musela by si zmeniť priezvisko a prípadne aj my so sestrou, aby nás nenašiel prostredníctvom katastra nehnuteľností, kde stačí vedieť rodné číslo a priezvisko.

LOFR - z rodiny som sama so sestrou, ostatní z maminej strany s tým nechcú mať nič dočinenia. A z otcovej strany sú vo väčšine samí ožrani a tá menšina sú tí, ktorí chcú zakaždým profitovať= to je žiadna pomoc. Ale v psyché oblasti máš pravdu úplne. Mama nelipne na majetku. Viažu ju tam spomienky. VeĎ ten dom postavili jej rodičia. A v tom dome býva aj jej brat. Takže viem si predstaviť, že by sme bývali všetky tri spoločne, ibaže sestra by si rada zariadila svoj život a nieje zžitá opustiť domov, kde má priateľa. A čo môj strýko? Treba vyriešiť otázku bývania aj pre neho. A zároveň k zmene bývania sa viaže aj pracovisko. No v tejto dobe je potrebné mať prácu. Lebo čo by sa vyriešilo s tým, že mám kde bývať, ale neviem si nájsť v tom okolí prácu? =čisto logicky.

Minulý rok prebiehala na JOJ súťaž o niekoľko desiatoktisíc eur. Mama sa ma pýtala, čo by som s tými peniazmi urobila, keby som napríklad vyhrala. Odpovedala som jej, že by som kúpila byt jej, sestre a sebe. Vytriskli jej slzy z očí. Žiaľ, šťastie som nemala.

Skús nám približiť,čo konkrétne si pre mamu za posledné dva týždne urobila,okrem odpovedania na príspevky. Prepáč,ale mám pocit,že Ti žiadna rada nie je dobrá! Treba konať a to skôr, ako bude neskoro! Niekedy musíme robiť aj veci,ktoré sa nám nepáčia. V takejto situácii treba spraviť rázne rozhodnutie a potom riešiť ostatné. Lebo sa Ti lahko môže stať,že budeš riešiť už len matkin pohreb!!

Ludex, KatarinaJ,Húžva- reagujem trošku podráždene, pretože ja som sama vyčerpaná. Bojujem s viacerými problémami. buď sú to majitelia bytu alebo intrigy v mojej práci, z ktorej ma chcú kolegovia vyštvať, aby tam dosadili niekoho iného a tiež mám problémy so zvýšeným cukrom, čo sú malichernosti. Ja sama mám problém so spánkom z toľkých stresov, ale ráno vstanem a viem, že musím znova bojovať a teším sa na večer, kedy sa mi na druhej strane ozve vľúdny hlas. Keby bola možnosť, dušu vypustím, len nech je mama šťastná.
Odpisujem iba keď mám možnosť si požičať notebook od spolubývajucej a vtedy,keď som doma u mamy. Upresnenie-Mamin brat je vyliečený alkoholik. Drží sa niekoľko rokov, ale situácia doma ho veľmi nezaujíma.

Nie je pravda vyhlásenie, že ma niečo extrémne nenadchlo. Veľmi ste mi všetci pomohli. Budem rada, keď Vám budem môct konečne napísať, že to mama zvládla na výbornú. Moje problémy idú bokom, to si musím nejako doriešiť sama.

Máma musí od otce pryč, aby
- ji ve vzteku nezabil. Když se otrok vzepře, otrokář se rozčílí
- aby byla s někým normálním, aby nebyla sama.

Co má vlastně matka s otcem společného, proč u něj je?
- peníze - on nepřinese, ona na něj doplácí
- bydlení -bydlí on u ní, ne ona u něj
- zajistit dětem tatínka - to už dávno neplatí
- zvyk, názory okolí, "co by řekli sousedi"

Je psychicky i fyzicky týraná, je v přímém ohrožení života.

Milá dcero, chyť mámu za ruku, sbal ji, přestěhuj k sobě a začni vyřizovat - na policii, na soudu, prostě vše pro rozdělení majetku - aby tatík nenadělal dluhy, pro zajištění matčina domu, pro rozvod, pro odstranění zbraně - nahlásit její vlastnictví, vyhrožování použitím zbraně - však on už ji cvičený pes vyčuchá.

Mámu je neustále nutno psychicky podporovat a konejšit. Dělala jsem vrbu a pomocnou ruku kamarádce, která odešla od manžela alkoholika a nebyla to žádná legrace. Ale musí být někdo silný poblíž, kdo rozptyluje pochyby, kdo podporuje slovně, prací i penězi.

Máma uživila dvě děti, jedna dcera snad matku uživí. Ale ta matka především musí přežít.

Čekáním se nic nezmění. Nebo možná jo - otec matku zabije nebo se zabije ona ze zoufalství. A bude vyřešeno.

Sedět- třeba u počítače - je ztrátou času. Je nutno mámu dostat do bezpečí a klidu. Držím palce.

0

spa
absolutný súhlas -

Ludex, KatarinaJ,Húžva- reagujem trošku podráždene, pretože ja som sama vyčerpaná. Bojujem s viacerými problémami. buď sú to majitelia bytu alebo intrigy v mojej práci, z ktorej ma chcú kolegovia vyštvať, aby tam dosadili niekoho iného a tiež mám problémy so zvýšeným cukrom, čo sú malichernosti. Ja sama mám problém so spánkom z toľkých stresov, ale ráno vstanem a viem, že musím znova bojovať a teším sa na večer, kedy sa mi na druhej strane ozve vľúdny hlas. Keby bola možnosť, dušu vypustím, len nech je mama šťastná.
Odpisujem iba keď mám možnosť si požičať notebook od spolubývajucej a vtedy,keď som doma u mamy. Upresnenie-Mamin brat je vyliečený alkoholik. Drží sa niekoľko rokov, ale situácia doma ho veľmi nezaujíma.

Nie je pravda vyhlásenie, že ma niečo extrémne nenadchlo. Veľmi ste mi všetci pomohli. Budem rada, keď Vám budem môct konečne napísať, že to mama zvládla na výbornú. Moje problémy idú bokom, to si musím nejako doriešiť sama. mimotemymimotemymimotemymimotemy

Čítaj pozorne a píš k veci! Snažíme sa Ti pomôcť,ale ty stále píšeš od veci. Mám s teba silný dojem,že vôbec nie si úprimná a nepíšeš pravdu. Ak sa potrebuješ vykecávať,tak zvol menej vážnu tému. :mad:

Čítaj pozorne a píš k veci! Snažíme sa Ti pomôcť,ale ty stále píšeš od veci. Mám s teba silný dojem,že vôbec nie si úprimná a nepíšeš pravdu. Ak sa potrebuješ vykecávať,tak zvol menej vážnu tému. :mad:[/QUOTE]

Jestli má holka ještě další problémy, ani se jí nedivím, že nedělá vše přesně a systematicky.

Když je víc věcí najednou, má člověk tendenci schoulit se do sebe, nenechat si ještě víc ubližovat, a nic moc se mu řešit nechce. Moje kamarádka, která utekla od manžela, taky dlouho nechtěla nic řešit, byla hrozně psychicky bolavá, musela jsem ji dlouho přesvědčovat. Takže chápu autorku tohoto tématu, že toho má asi moc najednou.

Ludex- poviem ti to na rovinu - jediný, kto je mimo témy si tu ty! Snažíme????? Ako vidím, ty sa snažíš excelentne a píšeš tak k veci. Nedoprajem ti, aby si prežil niečo takéto a veľmi rada by som sa s tebou vymenila a zbavila sa tiaže a tvárila sa, že život je gombička. Teším sa, že ostatní prispievatelia nie sú takí arogantní ako ty a ich príspevky mi ukázali možné riešenia.
Nie je ľahké o tom napísať. Spomienky bolia a budú bolieť. Dlhší čas som to zvažovala, ale asi som to nemala robiť. Práve ty sa tu hráš na niekoho dokonalého, je ti jedno, či niekto ,kto niečo napíše taktiež trpí. Takže Ti gratulujem, tvoje rekcie mi ublížili.
A apropo -keď ťa nebaví sledovať túto tému, tak čo tu stále obsmŕdaš a kritizuješ? Porada nie je o vypočúvaní, čo som spravila či nespravila. Na veci sa treba pozrieť z každej strany a vžiť sa do pocitov a prípadných možností iných ľudí. Ale to sa teba zrejme netýka. Ja bojujem o prežitie na všetkých frontoch! Nemám čas si niečo vymýšlať!!!!!!! Treba zažiť!!!!!!!!!!!!!!!Nehnevaj sa, ale naštval si ma.

Ďakujem Pachole, máš úplnú pravdu. Keď sa sype, tak sa sype všetko naraz.

Tvoj príbeh je hrozný...:mee:
Keď som si ho prečítala, v mnohom mi pripomenul moje detstvo.
ALE rozdiel medzi nami je, že moja mama to vydržala podstatne menej rokov. Dnes žije sama opäť v tom istom meste (medzitým sa 2x sťahovala).

Niečo sa stane mnohým týraným ženám, že nevedia odísť od takéhoto... (hľadám slušné slovo, prepáč, nenašla som).
Mama nemá silu a pre deti je to ťažká situácia. Nečudujem sa, že hľadáš nádej tu a nevieš, čo robiť.
Určite ale treba niečo robiť. HNEĎ.

Existujú centrá pre pomoc týraným, oni by Ti mohli poradiť. Existujú ubytovne pre týraných ľudí. Toto treba hľadať, vedia riešiť takéto situácie.
NIKTO z nás bohužiaľ neprišiel na svet ŽIŤ TAKÝTO ŽIVOT a nevie ako riešiť tento problém.
Na jednej strane mama, ktorú máme radi, ale tiež sama proti násilníkovi nič neurobila,
na druhej strane náš osobný život,
na strane tretej otec!!!! tyran, ktorého sa bojíme. A že vedia takýto "ľudia?" nahnať strach, to viem. Príšerný...
Ale úplne najčastejšie sú to zbabelci, ktorí sa vŕšia na slabších a dokazujú si svoju "silu".

Ja poviem za seba: Nezniesla by som pomyslenie, že moja mama je doma sama s takýmto človekom. Trpela by som.
Určite by som radšej vydržala natlačená hoci v jednej malej izbe a o suchom chlebe, ale bola by pri mne.
Podala by som trestné oznámenie a obrátila sa na centrum, ktoré sa týmto zaoberá.
Možno si to predstavujem jednoducho, ALE keď sa začne táto vec intenzívne riešiť, určite sa ďalšie riešenia objavia. URČITE.

Tvoj príbeh je hrozný...:mee:
Keď som si ho prečítala, v mnohom mi pripomenul moje detstvo.
ALE rozdiel medzi nami je, že moja mama to vydržala podstatne menej rokov. Dnes žije sama opäť v tom istom meste (medzitým sa 2x sťahovala).

Niečo sa stane mnohým týraným ženám, že nevedia odísť od takéhoto... (hľadám slušné slovo, prepáč, nenašla som).
Mama nemá silu a pre deti je to ťažká situácia. Nečudujem sa, že hľadáš nádej tu a nevieš, čo robiť.
Určite ale treba niečo robiť. HNEĎ.

Toto sa Ti snažím povedať!!!!!!!!

Existujú centrá pre pomoc týraným, oni by Ti mohli poradiť. Existujú ubytovne pre týraných ľudí. Toto treba hľadať, vedia riešiť takéto situácie.
NIKTO z nás bohužiaľ neprišiel na svet ŽIŤ TAKÝTO ŽIVOT a nevie ako riešiť tento problém.
Na jednej strane mama, ktorú máme radi, ale tiež sama proti násilníkovi nič neurobila,
na druhej strane náš osobný život,
na strane tretej otec!!!! tyran, ktorého sa bojíme. A že vedia takýto "ľudia?" nahnať strach, to viem. Príšerný...
Ale úplne najčastejšie sú to zbabelci, ktorí sa vŕšia na slabších a dokazujú si svoju "silu".

Ja poviem za seba: Nezniesla by som pomyslenie, že moja mama je doma sama s takýmto človekom. Trpela by som.
Určite by som radšej vydržala natlačená hoci v jednej malej izbe a o suchom chlebe, ale bola by pri mne.

Už Ti to dochádza!

Podala by som trestné oznámenie a obrátila sa na centrum, ktoré sa týmto zaoberá.
Možno si to predstavujem jednoducho, ALE keď sa začne táto vec intenzívne riešiť, určite sa ďalšie riešenia objavia. URČITE.

Skús čítať aj medzi riadkami!

Apropo,ja som to zažil na vlastnej koži,ale s tým rozdielom,že ja som to aj fyzicky riešil. A bolo to velmi bolestivé,ale stálo to za to! Želám Ti,aby si sa rozhýbala k skutkom aj ty,čím skôr tým lepšie. Tvoja mama trpí,aj keď čítaš tieto riadky a odpisuješ na ne. Tak nečakaj a konaj!! Držím palce!

Ludex, KatarinaJ,Húžva- reagujem trošku podráždene, pretože ja som sama vyčerpaná. Bojujem s viacerými problémami. buď sú to majitelia bytu alebo intrigy v mojej práci, z ktorej ma chcú kolegovia vyštvať, aby tam dosadili niekoho iného a tiež mám problémy so zvýšeným cukrom, čo sú malichernosti. Ja sama mám problém so spánkom z toľkých stresov, ale ráno vstanem a viem, že musím znova bojovať a teším sa na večer, kedy sa mi na druhej strane ozve vľúdny hlas. Keby bola možnosť, dušu vypustím, len nech je mama šťastná.
Odpisujem iba keď mám možnosť si požičať notebook od spolubývajucej a vtedy,keď som doma u mamy. Upresnenie-Mamin brat je vyliečený alkoholik. Drží sa niekoľko rokov, ale situácia doma ho veľmi nezaujíma.

Nie je pravda vyhlásenie, že ma niečo extrémne nenadchlo. Veľmi ste mi všetci pomohli. Budem rada, keď Vám budem môct konečne napísať, že to mama zvládla na výbornú. Moje problémy idú bokom, to si musím nejako doriešiť sama.

Myslím si, že človek pod ťarchou toľkých problémou, a mohol by sa snažiť ako by len chcel, nemôže svoju prácu v zamestnaní odvádzať často ani na polovičný výkon. Ak aj je to 80 %, stále je to iba 80 %.
Prečo by mal Váš zamestnávateľ, v dnešnej dobe krízy a vysokej nezamestnanosti platiť Vám za 80% výkon, keď za tú istú mzdu mu podá niekto výkon na 101%?

Všetko chápem, neberte to ako obviňovanie, ale skúste sa vžiť do role Vášho zamestnávateľa. Také problémy ako tu opisujete, kedy Vašej mame ide deň čo deň o život! ... , to sa jednoducho nedá zakryť, hoci sa o to vždy a takmer všetci spočiatku usilujeme.
Vaše sústredenie je týmto morbídným myšlienkovým svetom zamorené, Vaše reakcie sú spomalené, celkom iné aké by boli, keby ste bola v pohode. Vaša schopnosť riešiť problémy je ochromená.
Nie je možné, aby sa takéto životné udalosti neprejavili na Vašom pracovnom výkone, ale aj na všetkých Vašich životných postojoch, napríklad postojoch k výzvam, k novým možnostiam, ktoré nám život z času na čas ponúkne, ale ku ktorým treba najmä odvahu!

Sama píšete o tom ako sa tešíte celý deň na večer, keď začujete z druhej strany príjemný hlas. Keď ten hlas budete mať odrazu pri sebe !, všetko sa obráti na dobré, lebo už nebudete vyciciavaná strachom a budete sa môcť sústrediť na svoje veci.
Vlastnícke práva a majetok sú a musia byť v takýchto prípadoch až druhoradé. Takže sa vôbec ešte nesnažte riešiť predaj domu, alebo ...

Až keď sa dostanete z najhoršieho, až keď zachránite to čo sa zachrániť dá a čo zachrániť musíte, až potom sa dokážete triezvo a bez predsudkov sústrediť na svet financii...
Vaša matka nemusí byť nevyhnutne telesne zabitá, ale Váš otec ju alebo aj Vás može zmárniť psychicky! A to sa takmer rovná vražde telesnej.
A Vy si toto všetko, či už vedome, alebo aj podvedome denno denne uvedomujete. Tieto veci Vás pranasledujú a mučia.

Z tohoto všetkého pre mňa vyplíva, že Váš šéf, si túto zmenu a pokles výkonu už dávno všimol, okrem toho ho iste naň upozornili niektorí Vaši kolegovia, ktorí majú v rodine iste tiež dosť nezamestnaných, ktorí by s radosťou obsadili Vaše miesto.

Na našom výkone sa predsa podpisujú oveľa malichernejšie veci, akým je boj o život vlastnej matky.

Preto Vám radím, využite tento vianočný čas aj na to, aby ste sa o samote porozprávala s Vašim šéfom o Vašich problémoch. Ak sa dozvie, že vo Vašej rodine ide fakt niekomu o život určite zmení svoj pohľad na Vás a dokáže byť aj tolerantný.
Pretože v opačnom postoji voči Vašim ťažkostiam, by si bral ohrozenú existenciu Vašej matky na svedomie aj on sám a to si on veľmi dobre uvedomí a rozmyslí.
Určite aj on má nejaké svedomie, ktoré je práve v čase vianoc odchýlené o niečo viacej ako počas bežného roka.

Zdôverte sa mu, alebo niekomu kto je s ním v bližšom vzťahu.
Vyskúšajte to, ale čím skôr.

Ak Váš kolektív o Vašich problémoch nevie, môže sa na Vás pozerať ako na nejakú závisláčku..., alebo čokoľvek iné, nikomu ani na um nezíde, že Vy denne zvádzate myšlienkový boj o život vlastnej mamy.
Ak ktomu prirátame nezamestnanosť o ktorej som už písal, niektorí kolegovia berú tento Váš kritický stav ako vlastnú výzvu na riešenie svojej situácie, ak si však uvedomia, že vaša situácia je oveľa vážnejšia ako tá ich vlastná, určite viacerí z nich zmenia svoj postoj a možno to budú práve oni ktorí Vám ponúknu pomoc.

Riešte to kým sa z toho nezbláznite.

Ak chceme aby nám niekto pomohol, musíme o pomoc volať, zakričať, teda víjsť s pravdou von. Takéto internetové rady sú príliš virtuálne na to aby dokázali aj niečo vyriešiť. Majú byť iba ukazovateľmi smeru. Kráčať po novej ceste však musíme často celkom sami.

Prajem Vám požehnané prežitie týchto vianoc.

http://www.stv.sk/videoarchiv/relacia/damsky-magazin/ z 18.1.2010 od 11. min. po cca 23. minútu vysielania relácie. Rozhovor s p. Tatianou Brnovou z
OZ Život v tiesni o domácom násilí. Hladina sa udržuje - čiže každá piata zostáva, ale aj mierne sa zvyšuje s tým, že každá tretia žena v živote sa stala obeťou nejakého druhu násilia.

každá žena sa musí rozhodnút sama, čo spravit s násilníkom...
ja som tu už hodne popísala o mojom zlome v živote pred rokom...
od februára tohto roku som rozvedená, po 30 rokoch manželstva. je to velice zlé, exmanž. mi nezaplatil ani cent výživného, ani nájomné, pričom tu býval s nami aj ked si platil podnájom...až kým som ho nedala doviezt pred tromi týždnami na psychiatriu...
je alkoholik po liečení, pred rokom sa zrejme na drogy, a aj preto sa začali tieto horory u nás...
ked ma začal nedávno zase vyhadzovat z bytu a vymykat, aby mi mohol ukradnút peniaze, riešila som som to s policajtami...najprv mu len dohovorili, aby dal pokoj...
ked si nedal povedat a spil sa po podpore tak, že bol agresívny a útočil aj na syna, zavolala som znovu políciu a žiadala som aby prišla záchranka a odviezli ho na psychiatriu...lekár najprv nechcel, že vraj ho údajne nevideli v "akcii" ako ma bije....
ale ked som mu povedala, že teda nech odvezú mna, lebo somuž šialená z toho ako ma vydymuje bylinami a vyhána zo mna zlú energiu a páli čierne sviečky, napokon zvolil jeho odvoz na psychiatriu...tam si ho podržali týžden a pustili ho domov...mne ako bývalej manželke nechcú poskytnút informácie o jeho stave, aj ked sa ma to bezprostredne týka...
ale aspon som tomu zákernému hajzlíkovi ukázala jeho mantinely...
inak sa ho bojím...dost sa ho bojím...zatial býva v tom svojom prenajatom byte, ale nemá ho už z čoho platit a zrejme sa nas nasáčkuje ku nám...a ja mám dost stažené podmienky an vysporiadanie bsm...všetko je zadlžené kvoli jeho chlastu a neviem s tým pohnút...okrem toho nemám peniaze na právnikov a súdne poplatky...
tiež dost blbá situácia, ale snád sa mi podarí toho zákeráka sfetovaného nejak uzemnit...už vyčínal naozaj dost brutálne...
ktovie ako by sa u neho dali dokázat drogy...vždy si bol strašne istý, že nenafúka...už viem aj prečo...bral celý rok nejaký sajrat, museli to byt drogy...aj podla tých minutých penazí sa to dá odhadnút na drogy...

mimotemy
Ked som citala vase pribehy, hned sa mi vynorili spomienky na moje "detstvo" s otcom alkoholikom...:(
Bol a je to psychycky chory clovek, ktory sa na verejnosti skryva za masku a potom ked sa dostane do "svojej koze", tak ...nejdem ani opisovat situacie, ktore sme pri nom prezili, dennodenne cakanie a vyzeranie z okna akym stylom ide z roboty, co rovno, ci sa potaca. Mama sediaca pri okne a odhadovala situaciu...je mi z toho este aj po tolkych rokoch zle.
A mama? Chudera prezila pri nom (podla mna) velmi zly zivot a pred troma rokmi ju to uz muselo navzdy polozit :mee::mee:...Tak teraz je jej uz snad dobre...
Ale kto dava pravo takym hnusnym zverom nicit zivot inym???!!!

ja už ani nevládzem rozmýšlat nad tým všetkým. a tiež sa bojím toho, že ma to raz položí. teraz ešte sa musím držat kvoli detom a zabezpečit im aké také živobytie, lebo ten človek im nedáva žiadne peniaze, výživné je pre neho len taká sranda na ktorej sa smeje, ale zato strúha frajera na mojom aute s neprepísanými českými značkami a sfalšovanou adresou...
policajti radi pomáhajú, ale vačšinou len vtedy, ked sa nemusia moc namáhat...vačšinou len kývajú plecami, ked treba zasiahnut proti agresívnemu hajzlovi, ktorý týra rodinu.
najlepšie si počkat, až sa niečo hrozné stane a potom sa "to" bude riešit už naozaj.
ani po tolkých hrozach čo sa dejú pre chlast a drogy nevedia, že ožran a feták je nebezpečný a urobí čokolvek čo ho momentálne napadne...
ani ja si neviem rady...tolko zúfalstva , som ani netušila,že sa dá prežit...