ekopo
01.12.09,19:09
Od 1.1.2010 je možné odpočítať DPH pri kúpe osobného automobilu. Samozrejme to platí pre platcov DPH.

zdroj: http://ekonomika.sme.sk/c/5135441/odpocet-dph-bude-mozny-uz-aj-pri-osobnych-vozidlach.html
Zoltán Kovács
01.12.09,18:11
Výborná správa.
JankaO
01.12.09,18:29
Hľadám nejaký link na spomínanú novelu, neviem nájsť...
azla
01.12.09,18:45
Hľadám nejaký link na spomínanú novelu, neviem nájsť...

Tiež som "surfovala" a nejako neúspešne.......

To by sa musel meniť § 49, odst. 7, písm. a. - zákona o dani z pridanej hodnoty. ...a toto som nepostrehla.

V článku píšu ...
Podnikatelia si budú môcť od 1. januára budúceho roka odpočítať daň z pridanej hodnoty (DPH) pri kúpe a prenájme osobných automobilov patriacich do kategórie M1. Vyplýva to z nového zákona o správe daní, ktorý dnes schválil parlament.
a spomína sa zákon o správe daní ...:D:rolleyes:

...tak ja tomu nerozumiem.:eek:
Rozalka
01.12.09,18:48
Zatiaľ je to len na stránke NR SR, dnes prebehlo II. a III. čítanie (nejako majú naponáhlo) http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3034

Čl. IV

Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 350/2004 Z. z., zákona č. 651/2004 Z. z., zákona č. 340/2005 Z. z., zákona č. 523/2005 Z. z., zákona č. 656/2006 Z. z., zákona č. 215/2007 Z. z., zákona č. 593/2007 Z. z., zákona č. 378 /2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 83/2009 Z. z., zákona č. 258 /2009 Z. z. a zákona
č. 471/2009 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:


1. V § 49 ods. 7 sa vypúšťajú písmená a) a b).
Doterajšie písmená c) a d) sa označujú ako písmená a) a b).
Poznámka pod čiarou k odkazu 25 sa vypúšťa.

2. V § 49 sa vypúšťajú odseky 8 a 9 .
Doterajší odsek 10 sa označuje ako odsek 8.

3. Za § 85h sa vkladá § 85i, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠85i
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2010
(1) Na odpočítanie dane, ktorá sa vzťahuje na kúpu a nájom osobného automobilu registrovaného v kategórii M1, sa vzťahuje § 49 ods. 7 písm. a) a § 49 ods. 8 a 9 v znení účinnom do 31. decembra 2009, ak zmluva o kúpe osobného automobilu registrovaného v kategórii M1 a zmluva o nájme osobného automobilu registrovaného v kategórii M1 bola uzavretá do 31. decembra 2009 a osobný automobil bol odovzdaný kupujúcemu alebo nájomcovi do 31. decembra 2009.
(2) Dodanie osobného automobilu registrovaného v kategórii M1 je oslobodené od dane, ak pri jeho nadobudnutí bolo vylúčené odpočítanie dane podľa § 49 ods. 7 písm. a) v znení účinnom do 31. decembra 2009.“.


Problematika týkajúca sa obmedzenia práva na odpočet dane je upravená v článku 176 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Každý členský štát si na základe tohto článku mohol ponechať výnimky týkajúce sa obmedzenia práva na odpočet DPH pri určitých výdavkoch, ktoré tento členský štát uplatňoval ku dňu pristúpenia do Spoločenstva. Slovenská republika si po vstupe do EÚ ponechala zákaz odpočtu dane pri kúpe motorových vozidiel v kategórii M1.
Navrhuje sa vypustiť zákaz odpočítania DPH pri kúpe a nájme osobných automobilov patriacich do kategórie M1. Dôvodom je zrovnoprávnenie možnosti odpočítania DPH pri týchto automobiloch s možnosťou odpočítania DPH pri kúpe a nájme automobilov patriacich do kategórie N1.
Po zrušení zákazu odpočtu DPH na motorové vozidlá kategórie M1, Slovenská republika nebude môcť opätovne zaviesť toto obmedzenie.
JankaO
01.12.09,18:52
Rozalka, ďakujem, ja som to hľadala v zákonoch schválených v treťom čítaní, keďže o tom píšu ako o hotovej veci...
Rozalka
01.12.09,19:09
No veď je to schválené v III. čítaní, kuk sem http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/vyhladavanie_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=4&Popis=&CPT=1254&CisSchodze=&DatumOd=&DatumDo=&FullText=False

01. 12. 2009 17:25:35 35 1254 Vládny návrh zákona o správe daní (tlač 1254) - tretie čítanie. Hlasovanie o návrhu zákona ako o celku.
petki
03.12.09,17:05
V zákone o správe daní nie je ani zmienka o odpočte DPH pri kategórii vozidiel M1 a v novelizovanom zákone o dani z pridanej hodnoty tiež nie - takže je to kačica.
Tweety
03.12.09,17:42
V zákone o správe daní nie je ani zmienka o odpočte DPH pri kategórii vozidiel M1 a v novelizovanom zákone o dani z pridanej hodnoty tiež nie - takže je to kačica.
Kačica to nie je, viď. príspevok č.5.
petki
03.12.09,17:51
Však práve "viď príspevok č.5." je iba text z legislatívneho procesu, ale finálne schválené zákony to už uneuvádzajú. Príspevok č. 5 cituje z pripravovanej novely zákona o DPH, ale zverejnené znenie na stránkach zbierka.sk už § 85i vôbec nemá !!!
Všetky linky na tejto stránku ale smerujú na schvaľovací proces novely zákona o správe daní, kde sa o odpočte DPH pri M1 ani zďaleka nepojednáva.
To len aby sa veci uviedli na pravú mieru a ľudia sa nebalamútili nezmyslami (aj keď to bolo uverejnené v dennej tlači). Uverím, keď dostanem odkaz na konkrétny everejnený zákon, kde § 85i bude zahrnutý !!! Zatiaľ tomu tak nie je a ani NEBUDE :-(
azla
03.12.09,17:57
http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=4&CPT=1254


Terajší stav zákona je v štádiu, že postupuje do redakcie, tak, ako bol schválený v treťom čítaní. - zmena v zákone o Dph je taká, aká je uvedená v príspevku č. 5.
Nikto tu neuvádzal, že je to už zverejnené. Písalo sa tu o schváľovaní.
JankaO
03.12.09,19:15
Však práve "viď príspevok č.5." je iba text z legislatívneho procesu, ale finálne schválené zákony to už uneuvádzajú. Príspevok č. 5 cituje z pripravovanej novely zákona o DPH, ale zverejnené znenie na stránkach zbierka.sk už § 85i vôbec nemá !!!
Všetky linky na tejto stránku ale smerujú na schvaľovací proces novely zákona o správe daní, kde sa o odpočte DPH pri M1 ani zďaleka nepojednáva.
To len aby sa veci uviedli na pravú mieru a ľudia sa nebalamútili nezmyslami (aj keď to bolo uverejnené v dennej tlači). Uverím, keď dostanem odkaz na konkrétny everejnený zákon, kde § 85i bude zahrnutý !!! Zatiaľ tomu tak nie je a ani NEBUDE :-(
Zákon o DPH, ktorý je naposledy zverejnený v Z. z. dňa 24.11.2009 je zákon schválený NR SR zo dňa 22.10.2009. My sa tu ale bavíme o zákone, ktorý bol schválený teraz - 2.12.2009 a zatiaľ nebol zverejnený. (je 3.12.2009). V rámci novelizácie Zákona o správe daní a poplatkov je novelizovaný aj zákon o DPH.
petki
03.12.09,19:17
Ale prosím pekne, o čom sa tu bavíme ? V príspevku 1, 5 a 7 sa uvádza o odpočte DPH pri M1 ako o hotovom fakte, dokonca je to "schválené v III. čítaní" aj s odkazom na materiál v rpokovaní NRSR. Z týchto príspevkov sa laikovi zdá, že odpočet DPH bude platiť aj pre M1, takže dávam veci na pravú mieru, že to tak NIE JE, aby sa ľudia nedali zmýliť neoverenými faktmi.
petki
03.12.09,19:23
Pokiaľ je to tak, ako píše JankaO, že je v rámci novelizácie Zákona o správe daní a poplatkov novelizovaný aj zákon o DPH, je možné uvieť paragraf zákona ? Ja som asi slepý, ale v materiály NRSR č. 1254, ktorým sa prerokúva zákon o správe daní nič o DPH nie je (teda okrem par. 52)
JankaO
03.12.09,19:33
Pokiaľ je to tak, ako píše JankaO, že je v rámci novelizácie Zákona o správe daní a poplatkov novelizovaný aj zákon o DPH, je možné uvieť paragraf zákona ? Ja som asi slepý, ale v materiály NRSR č. 1254, ktorým sa prerokúva zákon o správe daní nič o DPH nie je (teda okrem par. 52)
Je to v spoločnej správe gestorských výborov, ako pozmeňovacie a doplňujúce návrhy výboru pre rozpočet a menu, kde okrem iného navrhli aj zmenu zákona DzP a niektorých iných. Dokument prikladám:
Rozalka
03.12.09,19:38
Ale prosím pekne, o čom sa tu bavíme ? V príspevku 1, 5 a 7 sa uvádza o odpočte DPH pri M1 ako o hotovom fakte, dokonca je to "schválené v III. čítaní" aj s odkazom na materiál v rpokovaní NRSR. Z týchto príspevkov sa laikovi zdá, že odpočet DPH bude platiť aj pre M1, takže dávam veci na pravú mieru, že to tak NIE JE, aby sa ľudia nedali zmýliť neoverenými faktmi.

Pokiaľ prezident nevráti zákon do parlamentu nepodpísaný, tak je to hotová vec.
Stránka NR SR je dosť preplnená inými informáciami, treba len hľadať.
petki
03.12.09,19:45
Ďakujem, už to vidím - je to vo forme "pripomienkového konania" výboru pre rozpočet a menu, ale vo finálnom materiály to ešte nie je zapracované.

Ďakujem ešte raz a ospravedlňujem sa za váhavý prístup, ale v tomto štáte čo si neoverím, tomu neuverím !
JankaO
03.12.09,19:53
Ďakujem, už to vidím - je to vo forme "pripomienkového konania" výboru pre rozpočet a menu, ale vo finálnom materiály to ešte nie je zapracované.

Ďakujem ešte raz a ospravedlňujem sa za váhavý prístup, ale v tomto štáte čo si neoverím, tomu neuverím !
Tu je hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch gestorského výboru, z ktorého je jasné, že návrhy boli schválené. A nie je podstatné, či tomu niekto verí alebo nie.
http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=26020
Rozalka
03.12.09,20:05
mimotemy


Dovoľujem si upozorniť aj na zmenu v Zákone o dani z príjmov (Dokument v príspevku 15, na str. 6):
1. V § 35 ods. 6 sa slová „pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac“ nahrádzajú slovami „piatich dní“.

Mení sa lehota na odvod preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti z dôvodu plynulého zabezpečenia zdrojov pre rozpočty miest a obcí


Nastala totiž taká situácia, že 22.10.2009 bola schválená novela ZDP, kde povinnosť odvodu zrazenej dane zo závislej činnosti bola oddialená až na 15. deň nasledujúceho mesiaca - chceli zjednotiť s dohodami. Nakoniec by rozpočty miest a obcí za prvé obdobie mali problémy, tak to bolo vrátené k pôvodnému zneniu.
Čo sa týka Zákona o správe daní a poplatkov, tak toto je úplne nový zákon, ktorý ho nahradí.
Bolo už načase, po tom množstve novelizácií bol neprehľadný.
Jozefve
17.12.09,07:21
Prosim Vas, ako je to s podpisom a zverejnenim tohto zakona, mate niekto nejake info?
Lotarka
17.12.09,07:43
Ak mám dobré info zo včerajšieho školenia, tak to zatial podpísané a zverejnené nie je.
0500429
02.01.10,15:59
Dobry vecer, ma uz uvedene aj cislo zakona? Dakujem.
veronikasad
02.01.10,16:03
0500429
03.01.10,08:07
Dakujem.
martina100
05.01.10,08:12
Ahojte, ak teraz kupim ojazdeny osobny automobil z bazaru, budem mat narok na odpocet DPH (bez ohladu nato, ci ho bazar kupil od platcu al. neplatcu DPH)?
Tweety
05.01.10,08:14
Ahojte, ak teraz kupim ojazdeny osobny automobil z bazaru, budem mat narok na odpocet DPH (bez ohladu nato, ci ho bazar kupil od platcu al. neplatcu DPH)?
Áno, ak ju budeš mať na faktúre vyčíslenú, tak si nárok na odpočet môžeš uplatniť.
ekopo
05.01.10,08:21
Ahojte, ak teraz kupim ojazdeny osobny automobil z bazaru, budem mat narok na odpocet DPH (bez ohladu nato, ci ho bazar kupil od platcu al. neplatcu DPH)?
podstatné (okrem iných) sú § 49 a 51 zákona o DPH
martina100
05.01.10,09:19
Dakujem.
kovex
05.01.10,09:36
a tie osobné automobily čo boli kúpené na leasing v roku 2009, nedá sa náhodou aj z tých odrátať dphačka?
Tweety
05.01.10,09:43
a tie osobné automobily čo boli kúpené na leasing v roku 2009, nedá sa náhodou aj z tých odrátať dphačka?
Nie, nedá.
Lubkka
05.01.10,09:49
Neda, vid prechodne ustanovenia k novele :
Na odpočítanie dane, ktorá sa vzťahuje na kúpu a nájom osobného automobilu registrovaného v kategórii M1, sa vzťahuje § 49 ods. 7 písm. a) a § 49 ods. 8 a 9 v znení účinnom do 31. decembra 2009, ak zmluva o kúpe osobného automobilu registrovaného v kategórii M1 a zmluva o nájme osobného automobilu registrovaného v kategórii M1 bola uzavretá do 31. decembra 2009 a osobný automobil bol odovzdaný kupujúcemu alebo nájomcovi do 31. decembra 2009.
madelleine
05.01.10,09:55
Dobry den, chcela by som vas poprosit o radu. zivnostnik odcuzdil sro niekolko litrov nafty, ktoru zaplatil platobnou kartou. z firmy, ktora poskytuje tankovacie sluzby na zaklade tychto kariet vystavili fakturu. mozem si uplatinit dph z ukradnutej nafty? a dat to na sklad aj ked ta nafta vlastne uz neexistuje? alebo ako mam postupovat. dakujem za rady
Lubkka
05.01.10,09:56
A myslite, ze ak mam teraz auto na prenajom (nie lizing) povedzme cely rok 2009 a ku koncu roka ten prenajom zrusim a od 1.2.2010 si to iste auto zoberiem na lizing ? Ja myslim ze tu by som si uz DPH odpocitala, ved ide o novu zmluvu aj ked auto je rovnake :) Alebo ?
babi2
05.01.10,11:04
A myslite, ze ak mam teraz auto na prenajom (nie lizing) povedzme cely rok 2009 a ku koncu roka ten prenajom zrusim a od 1.2.2010 si to iste auto zoberiem na lizing ? Ja myslim ze tu by som si uz DPH odpocitala, ved ide o novu zmluvu aj ked auto je rovnake :) Alebo ?
Tu by už mal byť nárok na odpočet DPH, nakoľko zmluva je vystavená v čase kedy je v platnosti nový zákon
ivo_b
08.01.10,10:00
222/2004 Z. z.
Zákon o dani z pridanej hodnoty
(v znení č. 350/2004 Z. z., 651/2004 Z. z., 340/2005 Z. z., 523/2005 Z. z., 656/2006 Z. z., 215/2007 Z. z., 593/2007 Z. z.,
378/2008 Z. z., 465/2008 Z. z., 83/2009 Z. z., 258/2009 Z. z., 471/2009 Z. z., 563/2009 Z. z.)
Zo dňa: 6. 4. 2004
Platný od: 28. 4. 2004
Účinný od: 1. 1. 2010
222
ZÁKON
zo 6. apríla 2004
o dani z pridanej hodnoty
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Základné ustanovenia
§ 1
Predmet úpravy
Tento zákon upravuje daň z pridanej hodnoty (ďalej len „daň“).
§ 2
Predmet dane
(1) Predmetom dane je
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby,
b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou,
ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskeho spoločenstva (ďalej len
„členský štát“),
d) dovoz tovaru do tuzemska.
(2) Na účely tohto zákona je
a) tuzemskom územie Slovenskej republiky,
b) zahraničím územie, ktoré nie je tuzemskom,
c) územím Európskeho spoločenstva tuzemsko a územia ostatných členských štátov, ktoré sú zákonmi týchto
členských štátov vymedzené na účely dane ako tuzemsko týchto členských štátov,
d) územím tretích štátov územie, ktoré nie je územím Európskeho spoločenstva.
(3) Na účely tohto zákona sa plnenia pochádzajúce z Monackého kniežatstva alebo určené pre Monacké kniežatstvo
považujú za plnenia pochádzajúce z Francúzska alebo určené pre Francúzsko a plnenia pochádzajúce z ostrova Man
alebo určené pre ostrov Man sa považujú za plnenia pochádzajúce zo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a
Severného Írska alebo určené pre Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska.
§ 3
Zdaniteľná osoba
(1) Zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2
bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti.
(2) Ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie“) sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá
zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej
činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov,1) duševnú tvorivú činnosť a
športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel
dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho
využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia
nedohodnú inak.
(3) Vykonávanie činnosti na základe pracovnoprávneho vzťahu, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného
pomeru alebo iného obdobného vzťahu, keď fyzická osoba je povinná dodržiavať pokyny alebo príkazy, čím sa
vytvára stav podriadenosti a nadriadenosti z hľadiska podmienok vykonávanej činnosti a jej odmeňovania, sa
nepovažuje za nezávislé vykonávanie činnosti podľa odseku 1.
strana 1/52
(4) Štátne orgány a ich rozpočtové organizácie, štátne fondy, orgány územnej samosprávy a ich rozpočtové
organizácie a iné právnické osoby, ktoré sú orgánmi verejnej moci, sa nepovažujú za zdaniteľné osoby, keď konajú v
rozsahu svojej hlavnej činnosti, a to ani v prípade, ak prijímajú v súvislosti s touto činnosťou platby, s výnimkou, ak
táto činnosť výrazne narušuje alebo môže výrazne narušiť hospodársku súťaž, a s výnimkou, ak vykonávajú činnosti
uvedené v prílohe č. 8 a tieto činnosti nevykonávajú v zanedbateľnom rozsahu. Správa štátnych hmotných rezerv
Slovenskej republiky2) je zdaniteľnou osobou v rozsahu nákupu a predaja štátnych hmotných rezerv.
(5) Každá osoba, ktorá príležitostne dodá nový dopravný prostriedok (§ 11 ods. 12) z tuzemska do iného členského
štátu a tento nový dopravný prostriedok je ňou alebo kupujúcim alebo na ich účet odoslaný alebo prepravený
kupujúcemu, je na tento účel zdaniteľnou osobou.
Registračná povinnosť
§ 4
(1) Zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, a ak nemá takéto miesto,
ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, a ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich
po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49 790 eur, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o
registráciu pre daň. Zdaniteľná osoba je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň do 20. dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahla obrat podľa prvej vety.
(2) Zdaniteľné osoby, ktoré majú sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku a ktoré spoločne
podnikajú na základe zmluvy o združení3) alebo inej obdobnej zmluvy (ďalej len „zmluva o združení“), sú povinné
podať žiadosť o registráciu pre daň, ak za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov
dosiahnu celkový obrat 49 790 eur. Do celkového obratu sa započítavajú obraty jednotlivých osôb a obrat z ich
spoločného podnikania. Zdaniteľné osoby sú povinné podať jednotlivo žiadosť o registráciu pre daň do 20. dňa
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahli obrat 49 790 eur. Ak zdaniteľná osoba, ktorá nie
je platiteľom dane, uzavrie zmluvu o združení s platiteľom dane, je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň
najneskôr do desiatich dní odo dňa uzavretia tejto zmluvy.
(3) Zdaniteľné osoby podľa odseku 2 sú povinné súčasne so žiadosťou o registráciu pre daň predložiť daňovému
úradu písomnú zmluvu o združení a poveriť písomne jedného z účastníkov združenia vedením záznamov podľa § 70
za združenie. Poverená osoba je povinná predložiť daňovému úradu poverenie, zoznam účastníkov združenia s
uvedením sídla alebo miesta podnikania a miestne príslušného daňového úradu každého účastníka združenia; ak
dôjde k zmenám týchto skutočností, je poverená osoba povinná každú túto zmenu oznámiť daňovému úradu do 20
dní odo dňa, keď zmena nastala. Poverená osoba vyhotovuje za združenie faktúry, vedie za združenie osobitne
záznamy podľa § 70 a vo svojom daňovom priznaní a súhrnnom výkaze uvádza údaje za združenie. Za daň
vzťahujúcu sa na spoločné podnikanie zodpovedajú účastníci združenia spoločne a nerozdielne.
(4) Žiadosť o registráciu pre daň môže podať aj zdaniteľná osoba, ktorá nedosiahla obrat podľa odseku 1 alebo 2. Ak
sa jeden z účastníkov združenia, ktorý podniká spoločne na základe zmluvy o združení, rozhodne registrovať pre daň
pred dosiahnutím obratu podľa odseku 2, sú povinní podať žiadosť o registráciu pre daň všetci účastníci tohto
združenia k rovnakému dňu.
(5) Daňový úrad je povinný zdaniteľnú osobu podľa odsekov 1 až 4 registrovať pre daň, vydať jej osvedčenie o
registrácii pre daň a prideliť jej identifikačné číslo pre daň najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o
registráciu pre daň. Dňom uvedeným v osvedčení o registrácii pre daň sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane
(ďalej len „platiteľʺ); tento deň nesmie byť neskorší ako 31. deň po doručení žiadosti o registráciu pre daň.
(6) Platiteľom sa stáva aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nadobudne v tuzemsku podnik alebo časť
podniku platiteľa tvoriacu samostatnú organizačnú zložku podľa všeobecného predpisu,4) a to odo dňa
nadobudnutia podniku alebo jeho časti. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ak je právnym nástupcom platiteľa,
ktorý zanikol bez likvidácie, a to odo dňa, keď sa stala právnym nástupcom. Títo platitelia sú povinní oznámiť
daňovému úradu skutočnosť, na základe ktorej sa stali platiteľom, do desiatich dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti.
Daňový úrad je povinný platiteľa registrovať pre daň, vydať mu osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť mu
identifikačné číslo pre daň bezodkladne, najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia oznámenia skutočnosti, na
ktorej základe sa stal platiteľom.
(7) Na účely tohto zákona sa prevádzkarňou rozumie stále miesto podnikania, ktoré má personálne a materiálne
vybavenie potrebné na výkon podnikania.
(8) Na účely tohto zákona sa bydliskom rozumie adresa trvalého pobytu fyzickej osoby v tuzemsku a u fyzickej
osoby, ktorá nemá trvalý pobyt v tuzemsku, sa bydliskom rozumie trvalé miesto jej pobytu v zahraničí.
(9) Na účely tohto zákona sa obratom rozumejú výnosy (príjmy) bez dane z dodávaných tovarov a služieb v
tuzemsku okrem výnosov (príjmov) z tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 36 a podľa § 40
až 42. Výnosy (príjmy) z poisťovacích služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37, a finančných služieb, ktoré sú
oslobodené od dane podľa § 39, sa nezahŕňajú do obratu, ak tieto služby sú poskytované pri dodaní tovaru alebo
služby ako doplnkové služby. Do obratu sa nezahŕňajú výnosy (príjmy) z príležitostne predaného hmotného
strana 2/52
majetku okrem zásob a výnosy (príjmy) z príležitostne predaného nehmotného majetku.
§ 4a
(1) Viac zdaniteľných osôb so sídlom, miestom podnikania alebo prevádzkarňou v tuzemsku, ktoré sú spojené
finančne, ekonomicky a organizačne (ďalej len „člen skupiny“), sa môže považovať za jednu zdaniteľnú osobu (ďalej
len „skupina“).
(2) Finančne spojenými zdaniteľnými osobami sú osoby, z ktorých jedna alebo viac osôb je ovládaných ovládajúcou
osobou.4a)
(3) Ekonomicky spojenými zdaniteľnými osobami sú osoby, ktorých hlavné činnosti sú vzájomne závislé alebo majú
spoločný ekonomický cieľ alebo z ktorých jedna osoba uskutočňuje celkom alebo sčasti činnosti v prospech jedného
alebo viacerých členov skupiny.
(4) Organizačne spojenými zdaniteľnými osobami sú osoby, na ktorých riadení alebo kontrole sa podieľa aspoň jedna
zhodná osoba.
(5) Zdaniteľná osoba môže byť členom len jednej skupiny. Ak má zdaniteľná osoba, ktorá je členom skupiny, sídlo,
miesto podnikania alebo prevádzkareň mimo tuzemska, nemôžu byť tieto jej časti mimo tuzemska súčasťou
skupiny. Člen skupiny nemôže byť účastníkom zmluvy o združení podľa § 4 ods. 2. Členom skupiny nemôže byť
zdaniteľná osoba, na ktorú je vyhlásený konkurz alebo ktorej je povolená reštrukturalizácia.
§ 4b
(1) Členovia skupiny môžu požiadať o registráciu skupiny pre daň (ďalej len „registrácia skupiny“). Žiadosť o
registráciu skupiny musí obsahovať
a) obchodné meno a adresu sídla, miesta podnikania alebo prevádzkarne každého člena skupiny,
b) identifikačné číslo pre daň každého člena skupiny, ak je mu pridelené v tuzemsku,
c) miestne príslušný daňový úrad každého člena skupiny,
d) obchodné meno a adresu sídla, miesta podnikania alebo prevádzkarne člena skupiny, ktorý bol určený členmi
skupiny na zastupovanie skupiny na účely uplatňovania tejto dane (ďalej len „zástupca skupiny“),
e) podpisy štatutárnych zástupcov všetkých členov skupiny.
(2) Žiadosť o registráciu skupiny sa podáva daňovému úradu, ktorý je miestne príslušný pre zástupcu skupiny. Ak
zdaniteľné osoby preukážu splnenie podmienok podľa § 4a, daňový úrad zaregistruje skupinu, pridelí jej
identifikačné číslo pre daň a každému členovi skupiny vydá osvedčenie o registrácii pre daň. Dňom registrácie
skupiny sa skupina stáva platiteľom a zaniká platnosť osvedčení o registrácii pre daň a identifikačných čísiel pre daň
jednotlivých členov skupiny. Členovia skupiny sú povinní do desiatich dní odo dňa registrácie skupiny odovzdať
daňovému úradu osvedčenie o registrácii pre daň. Pre skupinu je miestne príslušný daňový úrad, v ktorého
územnom obvode má zástupca skupiny sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň.
(3) Registráciu skupiny vykoná daňový úrad k 1. januáru kalendárneho roka nasledujúceho po podaní žiadosti o
registráciu skupiny. Ak je žiadosť o registráciu skupiny podaná po 31. októbri kalendárneho roka, daňový úrad
vykoná registráciu skupiny k 1. januáru druhého kalendárneho roka nasledujúceho po podaní žiadosti.
(4) Za skupinu koná zástupca skupiny. Práva a povinnosti jednotlivých členov skupiny vyplývajúce z tohto zákona
prechádzajú na skupinu dňom registrácie skupiny. Členovia skupiny zodpovedajú spoločne a nerozdielne za
povinnosti skupiny vyplývajúce z tohto zákona a osobitného predpisu,33) a to aj po zrušení skupiny alebo po
vystúpení člena skupiny zo skupiny, za obdobie, v ktorom boli členmi skupiny. Daňový úrad môže požadovať
platenie dlžnej sumy dane a sankcií týkajúcich sa porušenia povinností skupiny vyplývajúcich z tohto zákona a
osobitného predpisu33) od ktoréhokoľvek člena skupiny.
(5) Členom skupiny sa môže stať aj ďalšia zdaniteľná osoba, ak spĺňa podmienky podľa § 4a. Žiadosť o zmenu
registrácie skupiny z dôvodu pristúpenia ďalšieho člena do skupiny podáva zástupca skupiny. Ak je žiadosť podaná
do 31. októbra kalendárneho roka, zmenu registrácie skupiny vykoná daňový úrad k 1. januáru kalendárneho roka
nasledujúceho po podaní žiadosti o zmenu registrácie skupiny. Ak je žiadosť podaná po 31. októbri kalendárneho
roka, vykoná daňový úrad zmenu registrácie skupiny k 1. januáru druhého kalendárneho roka nasledujúceho po
podaní žiadosti o zmenu registrácie skupiny. Dňom zmeny registrácie skupiny zaniká platnosť osvedčenia o
registrácii pre daň a identifikačného čísla pre daň člena skupiny, ktorý pristúpil do skupiny. Člen skupiny, ktorý
pristúpil do skupiny, je povinný do desiatich dní odo dňa zmeny registrácie skupiny odovzdať daňovému úradu
osvedčenie o registrácii pre daň. Práva a povinnosti zdaniteľnej osoby, ktorá pristúpila do skupiny, vyplývajúce z
tohto zákona prechádzajú na skupinu dňom zmeny registrácie skupiny.
(6) Ak sa člen skupiny rozhodne vystúpiť zo skupiny alebo musí vystúpiť zo skupiny z dôvodu neplnenia
podmienok podľa § 4a, zástupca skupiny je povinný bezodkladne podať žiadosť o zmenu registrácie skupiny. Zmenu
registrácie skupiny vykoná daňový úrad najneskôr do 30 dní odo dňa podania žiadosti o zmenu registrácie skupiny.
Daňový úrad, ktorý je miestne príslušný pre vystupujúceho člena skupiny, vydá ku dňu zmeny registrácie skupiny
vystupujúcemu členovi skupiny osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí mu identifikačné číslo pre daň. Práva a
povinnosti skupiny vyplývajúce z tohto zákona prechádzajú na zdaniteľnú osobu, ktorá vystúpila zo skupiny, dňom
strana 3/52
zmeny registrácie skupiny, a to v rozsahu, v akom sa vzťahujú na plnenia uskutočnené a prijaté touto zdaniteľnou
osobou.
(7) Ak niektorý z členov skupiny zanikne bez likvidácie a na právneho nástupcu prechádza majetok zanikajúceho
člena skupiny, zástupca skupiny je povinný bezodkladne podať žiadosť o zmenu registrácie skupiny. Ak právny
nástupca spĺňa podmienky podľa § 4a, vykoná daňový úrad zmenu registrácie skupiny ku dňu zápisu právneho
nástupcu do obchodného registra. Ak právny nástupca nespĺňa podmienky podľa § 4a, prechádzajú práva a
povinnosti vyplývajúce z tohto zákona z člena skupiny, ktorý zanikol bez likvidácie, na jeho právneho nástupcu v
rozsahu, v akom sa vzťahujú na plnenia uskutočnené a prijaté zaniknutým členom skupiny, a to ku dňu zániku člena
skupiny bez likvidácie; daňový úrad ku dňu zmeny registrácie skupiny vydá právnemu nástupcovi osvedčenie o
registrácii pre daň a pridelí mu identifikačné číslo pre daň.
§ 5
(1) Zdaniteľná osoba, ktorá nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku
obvykle nezdržiava (ďalej len „zahraničná osoba”), je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň Daňovému úradu
Bratislava I pred začatím vykonávania činnosti, ktorá je predmetom dane. Žiadosť o registráciu pre daň nie je
povinná podať zahraničná osoba, ak dodáva len
a) prepravné služby a s nimi súvisiace doplnkové služby, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 47 ods. 6 a § 48 ods.
8,
b) služby a tovar s inštaláciou alebo montážou a osobou povinnou platiť daň je príjemca (§ 69 ods. 2 až 4),
c) zemný plyn a elektrinu a osobou povinnou platiť daň je platiteľ alebo osoba registrovaná pre daň podľa § 7 (§ 69
ods. 9),
d) tovar z tuzemska do iného členského štátu, ktorý bol dovezený z tretieho štátu, a zahraničná osoba bola
zastúpená daňovým zástupcom podľa § 69a, alebo
e) tovar v rámci trojstranného obchodu podľa § 45, na ktorom je zúčastnená ako prvý odberateľ.
(2) Daňový úrad Bratislava I je povinný zahraničnú osobu podľa odseku 1 registrovať pre daň, vydať jej osvedčenie o
registrácii pre daň a prideliť jej identifikačné číslo pre daň bezodkladne, najneskôr do siedmich dní odo dňa
doručenia žiadosti o registráciu pre daň. Dňom uvedeným v osvedčení o registrácii pre daň sa zahraničná osoba stáva
platiteľom; tento deň nesmie byť neskorší ako 31. deň po doručení žiadosti o registráciu pre daň.
§ 6
(1) Ak zahraničná osoba dodáva tovar do tuzemska formou zásielkového predaja a celková hodnota bez dane takto
dodaného tovaru dosiahne v kalendárnom roku 35 000 eur, táto zahraničná osoba je povinná podať žiadosť o
registráciu pre daň Daňovému úradu Bratislava I, a to pred dodaním tovaru, dodaním ktorého dosiahne hodnotu 35
000 eur.
(2) Ak zahraničná osoba dodáva do tuzemska fyzickej osobe na osobnú spotrebu formou zásielkového predaja tovar,
ktorý je predmetom spotrebnej dane, je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň Daňovému úradu Bratislava I
pred dodaním tovaru.
(3) Zahraničná osoba podľa odseku 1 môže podať žiadosť o registráciu pre daň aj v prípade, ak hodnota tovaru
dodávaného do tuzemska nedosiahla v kalendárnom roku 35 000 eur.
(4) Daňový úrad Bratislava I je povinný zahraničnú osobu podľa odsekov 1 až 3 registrovať pre daň, vydať jej
osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť jej identifikačné číslo pre daň bezodkladne, najneskôr do siedmich dní odo
dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň. Dňom uvedeným v osvedčení o registrácii pre daň sa zahraničná osoba
stáva platiteľom; tento deň nesmie byť neskorší ako 31. deň po doručení žiadosti o registráciu pre daň.
(5) Zásielkovým predajom na účely tohto zákona je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený dodávateľom
alebo na jeho účet z členského štátu iného, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a
odberateľom je osoba, ktorá nemá pridelené identifikačné číslo pre daň, okrem dodania nových dopravných
prostriedkov a tovaru dodaného s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet. Ak je dodaný tovar
odoslaný alebo prepravený z územia tretieho štátu a dovezený dodávateľom do členského štátu iného, ako je členský
štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru odberateľovi, považuje sa tento tovar za odoslaný alebo
prepravený z členského štátu dovozu. Ak ide o dodanie tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane, dodanie tovaru
je zásielkovým predajom iba v prípade, ak je tovar dodaný fyzickým osobám na osobnú spotrebu.
(6) Tovarom, ktorý je predmetom spotrebnej dane na účely tohto zákona, rozumie sa tovar, ktorý je ako predmet
spotrebnej dane vymedzený v zákonoch o spotrebných daniach5) okrem plynu dodávaného prostredníctvom
rozvodnej siete zemného plynu a elektriny.
§ 7
(1) Ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, nadobúda v
tuzemsku tovar z iného členského štátu, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred
nadobudnutím tovaru, ktorým celková hodnota tovaru bez dane nadobudnutého z iných členských štátov dosiahne
v kalendárnom roku 13 941,45 eura.
strana 4/52
(2) Žiadosť o registráciu pre daň môže podať osoba podľa odseku 1 aj v prípade, ak hodnota tovaru bez dane
nadobudnutého z iných členských štátov nedosiahla v kalendárnom roku 13 941,45 eura.
(3) Daňový úrad je povinný osobu podľa odsekov 1 a 2 registrovať pre daň, vydať jej osvedčenie o registrácii pre daň
a prideliť jej identifikačné číslo pre daň bezodkladne, najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti o
registráciu pre daň.
§ 7a
(1) Ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, je príjemcom služby od zahraničnej osoby z iného členského štátu,
pri ktorej je povinná platiť daň podľa § 69 ods. 3, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň
pred prijatím služby; žiadosť o registráciu pre daň táto zdaniteľná osoba nepodáva, ak je registrovaná pre daň podľa §
7.
(2) Ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom a ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň,
bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, dodáva službu, pri ktorej je miesto dodania podľa § 15 ods. 1 v inom
členskom štáte a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o
registráciu pre daň pred dodaním služby; žiadosť o registráciu pre daň táto zdaniteľná osoba nepodáva, ak je
registrovaná pre daň podľa § 7.
(3) Daňový úrad je povinný osobu podľa odseku 1 alebo 2 registrovať pre daň, vydať jej osvedčenie o registrácii pre
daň a prideliť jej identifikačné číslo pre daň najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre
daň.
Zdaniteľné obchody
§ 8
Dodanie tovaru
(1) Dodaním tovaru je
a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto
zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a
mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je
prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou
centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,
b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy,
c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy
nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.
(2) Dodaním tovaru je aj prevod vlastníckeho práva k hmotnému majetku za náhradu alebo protihodnotu na základe
rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.
(3) Ak platiteľ dodá tovar na svoju osobnú spotrebu, dodá tovar na osobnú spotrebu svojich zamestnancov, dodá
tovar bezodplatne alebo dodá tovar na ďalší iný účel ako na podnikanie a ak pri kúpe alebo vytvorení tohto tovaru
vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítateľná, považuje sa takéto dodanie tovaru za dodanie
tovaru za protihodnotu. Bezodplatné dodanie tovaru na obchodné účely, ak jeho hodnota nepresiahne 16,60 eura bez
dane za jeden kus, a bezodplatné dodanie obchodných vzoriek sa nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu.
(4) Za dodanie tovaru sa považuje aj premiestnenie tovaru, ktorý je vo vlastníctve zdaniteľnej osoby, z tuzemska do
iného členského štátu, ak je tento tovar odoslaný alebo prepravený ňou alebo na jej účet do iného členského štátu na
účely jej podnikania. Takéto premiestnenie sa považuje za dodanie tovaru za protihodnotu okrem premiestnenia
tovaru
a) na účel jeho inštalácie alebo montáže zdaniteľnou osobou alebo na jej účet v členskom štáte, v ktorom sa skončí
odoslanie alebo preprava tovaru,
b) na účel zásielkového predaja tohto tovaru zdaniteľnou osobou v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie
alebo preprava tovaru,
c) na účel dodania tovaru na palubách lietadiel, lodí alebo vlakov počas osobnej dopravy na území Európskeho
spoločenstva,
d) určeného na vývoz tovaru do tretích štátov, ak sa colné konanie o vývoze tovaru uskutočnilo v tuzemsku,
e) určeného na dodanie tovaru do iného členského štátu touto zdaniteľnou osobou, ak dodanie tohto tovaru v
členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, bude oslobodené od dane,
f) na účel prepracovania, spracovania, opravy alebo iných podobných činností fyzicky vykonaných na tomto
tovare pre túto zdaniteľnú osobu v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava, za predpokladu,
že sa tejto osobe tovar po skončení operácií vráti do tuzemska,
g) na dočasné použitie tohto tovaru v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, na účel
dodania služieb touto zdaniteľnou osobou,
h) na dočasné použitie na obdobie nepresahujúce 24 mesiacov na území iného členského štátu, v ktorom by sa
dovoz toho istého tovaru z územia tretieho štátu považoval za prepustený do režimu dočasné použitie s úplným
strana 5/52
oslobodením od dovozného cla,
i) na účel dodania plynu cez rozvodný systém zemného plynu alebo dodania elektriny podľa § 13 ods. 1 písm. e) a
f).
(5) Okamihom, keď sa prestane plniť niektorá z podmienok podľa odseku 4 písm. a) až i), považuje sa takéto
premiestnenie tovaru za dodanie tovaru za protihodnotu.
(6) Ak zdaniteľná osoba na základe komisionárskej zmluvy alebo inej obdobnej zmluvy, podľa ktorej koná vo svojom
mene na účet inej osoby (ďalej len „komisionárska zmluva“), obstará kúpu tovaru alebo predaj tovaru, platí, že táto
zdaniteľná osoba tovar kúpila a predala.
(7) Za dodanie tovaru sa považuje aj odovzdanie hnuteľného hmotného majetku platiteľom dane na základe
nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, ak sa v členskom štáte nájomcu považuje prevzatie
predmetu nájmu za nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, ktoré je predmetom dane.
§ 9
Dodanie služby
(1) Dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane
a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému
duševnému vlastníctvu,
b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,
c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.
(2) Užívanie hmotného majetku, ktorý je vo vlastníctve platiteľa a pri ktorého kúpe alebo vytvorení vlastnou
činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítateľná, na osobnú spotrebu platiteľa alebo jeho zamestnancov alebo
na ďalší iný účel ako na podnikanie platiteľa sa považuje za dodanie služby za protihodnotu.
(3) Bezodplatné dodanie služby iné ako v odseku 2 na osobnú spotrebu platiteľa alebo jeho zamestnancov alebo na
ďalší iný účel ako na podnikanie platiteľa sa považuje za dodanie služby za protihodnotu.
(4) Ak zdaniteľná osoba vo svojom mene pre inú osobu obstará dodanie služby, platí, že táto zdaniteľná osoba službu
sama prijala a sama dodala.
§ 10
(1) Za dodanie tovaru a dodanie služby sa nepovažuje predaj podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú
organizačnú zložku4) a vloženie podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku ako
nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti alebo družstva v prípade, ak nadobúdateľ je platiteľom alebo sa stáva
platiteľom podľa § 4 ods. 6, s výnimkou prípadov, ak nadobúdateľ výlučne alebo prevažne dodáva tovary a služby,
ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 41; táto výnimka sa nevzťahuje na predaj alebo vloženie podniku alebo
jeho časti platiteľom, ktorý výlučne alebo prevažne dodáva tovary a služby, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28
až 41.
(2) Za dodanie služby sa nepovažuje
a) emisia cenného papiera emitentom,
b) postúpenie pohľadávky,
c) dosiahnutie úroku z peňažných prostriedkov na účte v banke, ak platiteľ nie je bankou.
§ 11
Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu
(1) Na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu rozumie nadobudnutie
práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi
dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu. Za nadobudnutie tovaru
podľa prvej vety sa považuje aj prevzatie tovaru na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej
veci, ak sa v členskom štáte prenajímateľa považuje odovzdanie predmetu nájmu za dodanie tovaru do iného
členského štátu s oslobodením od dane.
(2) Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je predmetom dane, ak
a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba konajúca v postavení zdaniteľnej osoby, právnická osoba, ktorá nie je
zdaniteľnou osobou, alebo zahraničná osoba, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, a
b) dodávateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ktorá dodala tovar za protihodnotu, okrem
dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet a okrem dodania tovaru formou
zásielkového predaja.
(3) Predmetom dane je aj nadobudnutie nového dopravného prostriedku za protihodnotu v tuzemsku z iného
členského štátu každou osobou. Za nadobudnutie nového dopravného prostriedku podľa prvej vety sa považuje aj
prevzatie nového dopravného prostriedku na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci,
ak sa v členskom štáte prenajímateľa považuje odovzdanie predmetu nájmu za dodanie tovaru do iného členského
štátu s oslobodením od dane.
strana 6/52
(4) Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu nie je predmetom dane, ak
a) dodanie takého tovaru v tuzemsku by bolo oslobodené od dane podľa § 47 ods. 7 až 10,
b) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom a ktorá nie je registrovaná pre daň podľa § 7, alebo
právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a ktorá nie je registrovaná pre daň podľa § 7, a súčasne celková
hodnota nadobudnutého tovaru nedosiahla 13 941,45 eura za predchádzajúci kalendárny rok a ani v
prebiehajúcom kalendárnom roku túto hodnotu nedosiahne.
(5) Ustanovenie odseku 4 písm. b) sa nevzťahuje na nadobudnutie tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane, ak
podľa osobitného predpisu6) povinnosť platiť spotrebnú daň v tuzemsku vzniká nadobúdateľovi, a na nadobudnutie
tovaru, ak osoba uvedená v odseku 4 písm. b) má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 7a.
(6) Do hodnoty 13 941,45 eura podľa odseku 4 písm. b) sa započítava celková hodnota nadobudnutého tovaru bez
dane splatnej alebo zaplatenej v členskom štáte, z ktorého je tovar odoslaný alebo prepravený; do hodnoty sa
nezapočítava hodnota nových dopravných prostriedkov a hodnota tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane.
(7) Nadobúdateľ podľa odseku 4 písm. b) sa môže rozhodnúť, že bude zdaňovať nadobudnutie tovaru pred
dosiahnutím hodnoty 13 941,45 eura a toto svoje rozhodnutie oznámi písomne daňovému úradu pri podaní žiadosti
o registráciu pre daň (§ 7). Zdaňovanie nadobudnutia tovaru je nadobúdateľ povinný uplatňovať najmenej po dobu
dvoch kalendárnych rokov.
(8) Za nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu sa považuje aj použitie tovaru
zdaniteľnou osobou na účely jej podnikania, ktorý je ňou alebo na jej účet odoslaný alebo prepravený do tuzemska z
členského štátu, v ktorom zdaniteľná osoba v rámci svojho podnikania tento tovar vyrobila, vyťažila, spracovala,
kúpila, nadobudla z iného členského štátu alebo doviezla z územia tretieho štátu, ak by sa premiestnenie tovaru z
tuzemska do iného členského štátu považovalo za dodanie tovaru za protihodnotu podľa § 8 ods. 4.
(9) Za nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu sa považuje aj nadobudnutie tovaru
ozbrojenými silami štátu, ktorý je stranou Severoatlantickej zmluvy, na jeho použitie alebo použitie civilnými
zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú, ak tento tovar nebol zdanený v členskom štáte, ktorý ho pridelil, a ak by
dovoz tohto tovaru nebol oslobodený od dane.
(10) Ak tovar nadobudnutý právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je odoslaný alebo prepravený z
územia tretieho štátu a dovezený touto osobou do iného členského štátu a miestom určenia odoslaného alebo
prepraveného tovaru je tuzemsko, považuje sa tento tovar za odoslaný alebo prepravený z členského štátu dovozu.
(11) Dopravným prostriedkom na účely odseku 12 je
a) pozemné motorové vozidlo so zdvihovým objemom motora viac ako 48 cm3 alebo s výkonom väčším ako 7,2
kW určené na prepravu osôb a nákladov,
b) plavidlo dlhšie ako 7,5 m určené na prepravu osôb a nákladov s výnimkou námornej lode oslobodenej od dane
podľa § 47 ods. 8,
c) lietadlo, ktorého štartovacia hmotnosť je väčšia ako 1 550 kg, určené na prepravu osôb a nákladov s výnimkou
lietadla oslobodeného od dane podľa § 47 ods. 10.
(12) Novým dopravným prostriedkom na účely tohto zákona je
a) pozemné motorové vozidlo podľa odseku 11 písm. a), ak nemá najazdených viac ako 6 000 km alebo v čase jeho
dodania neuplynulo šesť mesiacov od jeho prvého uvedenia do prevádzky,
b) plavidlo podľa odseku 11 písm. b), ak nebolo prevádzkované na vode viac ako 100 hodín alebo v čase jeho
dodania neuplynuli tri mesiace od jeho prvého uvedenia do prevádzky,
c) lietadlo podľa odseku 11 písm. c), ak nenalietalo viac ako 40 prevádzkových hodín alebo v čase jeho dodania
neuplynuli tri mesiace od jeho prvého uvedenia do prevádzky.
(13) Osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte na účely tohto zákona je osoba, ktorej je pridelené
identifikačné číslo pre daň v inom členskom štáte.
§ 11a
Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v osobitnom prípade
(1) Premiestnenie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený do tuzemska z iného členského štátu zahraničnou
osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte alebo na jej účet a ktorý je umiestnený v tuzemsku v sklade
na účel následného dodania tovaru jedinému platiteľovi, sa považuje za nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného
členského štátu týmto platiteľom a platiteľ je povinný platiť daň z nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného
členského štátu, ak
a) zahraničná osoba nie je platiteľom podľa tohto zákona,
b) v čase začatia odoslania alebo prepravy tovaru je známy platiteľ, pre ktorého sa tovar umiestňuje v sklade,
c) v sklade je umiestnený tovar len pre jediného platiteľa a
d) platiteľ písomne oznámi daňovému úradu vopred, že je v tomto osobitnom prípade osobou povinnou platiť daň z
nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu.
(2) Zahraničná osoba, ktorá nespĺňa podmienku podľa ods. 1 písm. a) a je platiteľom len z dôvodu nadobudnutia
strana 7/52
tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 ods. 8 a jeho následného dodania, môže sa dohodnúť s
platiteľom, pre ktorého sa tovar umiestňuje v sklade v tuzemsku, na postupe podľa odseku 1 a platiteľ, pre ktorého
sa tovar umiestňuje v sklade v tuzemsku, musí písomne oznámiť daňovému úradu zdaňovacie obdobie, v ktorom
sa po prvýkrát uplatní postup podľa odseku 1. Zahraničná osoba je povinná požiadať o zrušenie registrácie pre daň
najneskôr do podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla posledná daňová povinnosť z
dodania tovaru, ktorý bol premiestnený do tuzemska pred začatím uplatňovania postupu podľa odseku 1.
§ 12
Dovoz tovaru
Dovozom tovaru je vstup tovaru z územia tretích štátov na územie Európskeho spoločenstva. Pri dovoze tovaru do
tuzemska sa na daň vzťahujú ustanovenia colných predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.
Miesto zdaniteľného obchodu
§ 13
Miesto dodania tovaru
(1) Miestom dodania tovaru,
a) ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď
sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou podľa
písmena b), odseku 2 a § 14,
b) ak je dodanie tovaru spojené s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet, je miesto, kde je
tovar inštalovaný alebo zmontovaný,
c) ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie
uskutočňuje,
d) pri dodaní tovaru na palubách lietadiel, lodí a vlakov počas časti osobnej dopravy na území Európskeho
spoločenstva je miesto, kde sa osobná doprava začína,
e) pri dodaní plynu cez rozvodný systém zemného plynu obchodníkovi alebo pri dodaní elektriny obchodníkovi je
miesto, kde obchodník má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, pre ktorú sa tovar dodáva, alebo ak
obchodník nemá také miesto, miestom dodania tovaru je jeho bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava;
obchodníkom na účely tohto ustanovenia je zdaniteľná osoba, ktorej hlavnou činnosťou vo vzťahu ku kúpenému
plynu alebo k elektrine je ich ďalší predaj a ktorého vlastná spotreba týchto tovarov je zanedbateľná,
f) pri dodaní plynu cez rozvodný systém zemného plynu alebo pri dodaní elektriny inej osobe ako obchodníkovi
podľa písmena e) je miesto, kde zákazník skutočne využije a spotrebuje tieto tovary; ak zákazník skutočne
nespotrebuje tieto tovary alebo ich časť, považujú sa tieto nespotrebované tovary za využité a spotrebované v
mieste, kde má tento zákazník sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, pre ktoré sa tovary dodávajú, alebo
ak zákazník nemá také miesto, považujú sa za využité a spotrebované v mieste jeho bydliska alebo v mieste, kde sa
obvykle zdržiava.
(2) Ak sa odoslanie alebo preprava tovaru začína na území tretieho štátu, považuje sa za miesto dodania tovaru
dovozcom (§ 69 ods. 8) a za miesto prípadných ďalších dodaní tohto tovaru členský štát dovozu.
(3) Na účely odseku 1 písm. d) sa za časť osobnej dopravy na území Európskeho spoločenstva považuje časť prepravy
medzi miestom začatia a miestom skončenia osobnej dopravy bez zastávky mimo územia Európskeho spoločenstva.
Za miesto začatia osobnej dopravy sa považuje prvé miesto na území Európskeho spoločenstva, v ktorom cestujúci
môžu nastúpiť do dopravného prostriedku. Za miesto skončenia osobnej dopravy sa považuje posledné miesto na
území Európskeho spoločenstva, v ktorom cestujúci môžu vystúpiť z dopravného prostriedku. Pri ceste tam a späť sa
cesta späť na účely určenia miesta dodania tovaru považuje za samostatnú dopravu.
§ 14
Miesto dodania tovaru pri zásielkovom predaji
(1) Miestom dodania tovaru pri zásielkovom predaji, ak je tovar dodaný z iného členského štátu do tuzemska, je
tuzemsko s výnimkou, ak hodnota tovaru bez dane dodaného do tuzemska nedosiahne v kalendárnom roku 35 000
eur. Ak dodávateľ dodaním tovaru nedosiahne v kalendárnom roku hodnotu 35 000 eur, môže si za miesto dodania
tovaru zvoliť tuzemsko, ktoré bude miestom dodania tovaru najmenej dva nasledujúce, po sebe idúce kalendárne
roky.
(2) Miestom dodania tovaru pri zásielkovom predaji, ak je tovar dodaný z tuzemska do iného členského štátu, je
členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, ak hodnota dodaného tovaru dosiahne v
kalendárnom roku hodnotu určenú týmto členským štátom alebo ak si dodávateľ zvolí za miesto dodania tovaru
tento členský štát.
(3) Miestom dodania tovaru pri zásielkovom predaji tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane, je miesto, kde sa
tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy ku kupujúcemu.
Miesto dodania služby
§ 15
strana 8/52
(1) Miestom dodania služby zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, je miesto, kde má táto
osoba sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby
je miesto, kde má táto osoba prevádzkareň. Ak zdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom služby, nemá sídlo, miesto
podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jej bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.
(2) Miestom dodania služby osobe inej ako zdaniteľnej osobe je miesto, kde má dodávateľ služby sídlo alebo miesto
podnikania, a ak je služba dodaná z prevádzkarne dodávateľa služby, miestom dodania služby je miesto, kde má
dodávateľ služby prevádzkareň. Ak dodávateľ služby nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom
dodania služby je jeho bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.
(3) Miesto dodania služby sa určí podľa odseku 1 alebo 2, ak § 16 neustanovuje inak.
(4) Na účely určenia miesta dodania služby podľa odsekov 1 a 2 a § 16 sa
a) zdaniteľná osoba, ktorá vykonáva aj činnosti, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 2 ods. 1 písm. a) alebo b),
považuje za zdaniteľnú osobu pre všetky služby, ktoré sú jej dodané,
b) právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je identifikovaná pre daň, považuje za zdaniteľnú osobu.
§ 16
(1) Miestom dodania služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť vrátane realitnej činnosti a činnosti znalcov, ubytovacích
služieb, poskytnutia práva na užívanie nehnuteľnosti, služieb zameraných na prípravu a koordináciu stavebných
prác, ako sú služby poskytované architektmi a osobami zabezpečujúcimi stavebný dozor, je miesto, kde sa
nehnuteľnosť nachádza.
(2) Miestom dodania služby spočívajúcej v poskytnutí krátkodobého nájmu dopravných prostriedkov je miesto, kde
sa dopravný prostriedok fyzicky dá k dispozícii zákazníkovi; krátkodobým nájmom sa rozumie nepretržité držanie
alebo používanie dopravného prostriedku počas obdobia nepresahujúceho 30 dní alebo 90 dní, ak ide o nájom
plavidiel.
(3) Miestom dodania kultúrnych, umeleckých, športových, vedeckých, vzdelávacích, zábavných a podobných
služieb, ako napríklad služieb na výstavách a veľtrhoch, vrátane ich organizovania a s nimi súvisiacich doplnkových
služieb je miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonajú.
(4) Miestom dodania dopravy osôb je miesto, kde sa doprava vykonáva, a ak sa vykonáva vo viac ako jednom štáte,
považuje sa za vykonanú v týchto štátoch pomerne k prekonaným vzdialenostiam v týchto štátoch.
(5) Miestom dodania prepravy tovaru medzi členskými štátmi osobe inej ako zdaniteľnej osobe je miesto, kde sa
preprava tovaru začína.
(6) Miestom dodania pri inej preprave tovaru ako je preprava tovaru medzi členskými štátmi podľa odseku 7 osobe
inej ako zdaniteľnej osobe je miesto, kde sa preprava tovaru vykonáva, a ak sa vykonáva vo viac ako jednom štáte,
považuje sa za vykonanú v týchto štátoch pomerne k prekonaným vzdialenostiam v týchto štátoch.
(7) Na účely odsekov 5 a 6 je
a) prepravou tovaru medzi členskými štátmi preprava tovaru, ktorej miesto začatia a miesto skončenia sa
nachádzajú na územiach dvoch rôznych členských štátov,
b) miestom začatia prepravy tovaru miesto, kde sa preprava tovaru skutočne začína, bez ohľadu na prekonanú
vzdialenosť do miesta, kde sa tovar nachádza,
c) miestom skončenia prepravy tovaru miesto, kde sa preprava tovaru skutočne skončí.
(8) Miestom dodania doplnkových služieb pri preprave, napríklad nakladanie, vykladanie, manipulácia a podobné
služby, ak sú tieto služby dodané osobe inej ako zdaniteľnej osobe, je miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonajú.
(9) Miestom dodania služieb, ktorými sú ocenenie hnuteľného hmotného majetku a práce na hnuteľnom hmotnom
majetku, ak sú tieto služby dodané osobe inej ako zdaniteľnej osobe, je miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonajú.
(10) Miestom dodania reštauračných a stravovacích služieb okrem reštauračných a stravovacích služieb podľa odseku
11 je miesto, kde sa tieto služby fyzicky poskytnú.
(11) Miestom dodania reštauračných a stravovacích služieb, ktoré sa fyzicky poskytnú na palube lodí, lietadiel alebo
vo vlakoch počas výkonu časti osobnej dopravy na území Európskeho spoločenstva, je miesto, kde sa osobná
doprava začína.
(12) Na účely odseku 11 sa za časť osobnej dopravy na území Európskeho spoločenstva považuje časť dopravy medzi
miestom začatia a miestom skončenia osobnej dopravy bez zastávky mimo územia Európskeho spoločenstva. Za
miesto začatia osobnej dopravy sa považuje prvé plánované miesto na území Európskeho spoločenstva, v ktorom
cestujúci môžu nastúpiť do dopravného prostriedku, prípadne aj po zastávke mimo územia Európskeho
spoločenstva. Za miesto skončenia osobnej dopravy sa považuje posledné plánované miesto na území Európskeho
spoločenstva, v ktorom cestujúci, ktorí nastúpili na území Európskeho spoločenstva, môžu vystúpiť z dopravného
prostriedku, prípadne aj pred zastávkou mimo územia Európskeho spoločenstva. Pri ceste tam a späť sa cesta späť na
účely určenia miesta dodania služby považuje za samostatnú dopravu.
(13) Miestom dodania služby, ktorá spočíva v sprostredkovaní tovaru alebo služby osobou, ktorá koná v mene a na
účet inej osoby, dodanej osobe inej ako zdaniteľnej osobe je to isté miesto ako miesto dodania alebo nadobudnutia
strana 9/52
tovaru alebo služby, ktoré sú predmetom sprostredkovania.
(14) Miestom dodania služieb dodávaných elektronickými prostriedkami, ak sú poskytované zdaniteľnou osobou,
ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, z ktorej sa služby poskytujú, mimo územia Európskeho
spoločenstva alebo ak nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, má bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle
zdržiava, mimo územia Európskeho spoločenstva, dodaných osobe inej ako zdaniteľnej osobe je miesto, kde má
príjemca služby sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava. Komunikácia pomocou elektronickej pošty
medzi dodávateľom služby a jeho zákazníkom sa nepovažuje za službu dodanú elektronickými prostriedkami.
(15) Miestom dodania telekomunikačných služieb a služieb rozhlasového vysielania a televízneho vysielania, ak sú
poskytované zdaniteľnou osobou, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, z ktorej sa služby
poskytujú, mimo územia Európskeho spoločenstva, alebo ak nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, má
bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava, mimo územia Európskeho spoločenstva, dodaných osobe inej ako
zdaniteľnej osobe, ktorá má sídlo, bydlisko alebo sa obvykle zdržiava v tuzemsku, je tuzemsko, ak ku skutočnému
využitiu a spotrebe služby dochádza v tuzemsku.
(16) Miestom dodania služieb uvedených v odseku 17 vrátane prijatia záväzku zdržať sa zámeru ich vykonávania
alebo zdržať sa ich vykonávania úplne alebo čiastočne, ak sú tieto služby dodané osobe inej ako zdaniteľnej osobe,
ktorá má sídlo, bydlisko alebo sa obvykle zdržiava mimo územia Európskeho spoločenstva, je miesto, kde má táto
osoba sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.
(17) Služby, pri ktorých sa určí miesto dodania podľa odseku 16, sú tieto:
a) prevod a postúpenie autorských práv, patentov, licencií, ochranných známok a podobných práv,
b) reklamné služby,
c) poradenské, inžinierske, technické, právne, účtovné, audítorské, prekladateľské, tlmočnícke a iné podobné
služby vrátane služieb spracovania údajov a poskytovania informácií,
d) bankové, finančné, poisťovacie a zaisťovacie služby s výnimkou nájmu bezpečnostných schránok,
e) poskytnutie zamestnancov,
f) nájom hnuteľného hmotného majetku okrem nájmu dopravných prostriedkov, železničných vagónov a vozňov,
prívesov a návesov,
g) poskytnutie prístupu a prepravy alebo prenosu cez rozvodné systémy zemného plynu a elektriny a dodanie
ostatných priamo súvisiacich služieb,
h) telekomunikačné služby,
i) služby rozhlasového vysielania a televízneho vysielania,
j) služby dodávané elektronickými prostriedkami.
(18) Služby podľa odsekov 14 a 17 písm. j) sú tieto:
a) poskytovanie webových stránok, hosťovanie na webových stránkach, diaľkové udržiavanie programov a
vybavenia,
b) dodanie programového vybavenia (softvéru) a jeho aktualizácia,
c) dodanie obrázkov, textu a informácií a sprístupnenie databáz,
d) dodanie hudby, filmov a hier vrátane výherných a hazardných hier a politického, kultúrneho, umeleckého,
športového, vedeckého a zábavného vysielania a vysielania udalostí,
e) vyučovanie na diaľku.
(19) Telekomunikačnými službami podľa odseku 15 sú služby spočívajúce v prenose, vo vysielaní alebo v prijímaní
signálu, písaného textu, obrazov a zvukov alebo informácií akejkoľvek povahy telegraficky, rádiom, opticky alebo
pomocou ostatných elektromagnetických systémov vrátane súvisiaceho prevodu alebo postúpenia práva na
používanie kapacity na takýto prenos, vysielanie alebo príjem; telekomunikačné služby zahŕňajú aj poskytnutie
prístupu ku globálnym informačným sieťam.
§ 17
Miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu
(1) Miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho
odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi.
(2) Ak nadobúdateľ tovaru objedná tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný, ako
je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z iného
členského štátu sa považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, ak nadobúdateľ
nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo
preprava tovaru. Odsek 1 týmto nie je dotknutý.
(3) Ak nadobúdateľ podľa odseku 2 preukáže, že nadobudnutie tovaru z iného členského štátu bolo predmetom
dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru, opraví základ dane, pričom na opravu
základu dane sa primerane vzťahuje § 25.
(4) Miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu pri trojstrannom obchode podľa § 45 je miesto podľa
strana 10/52
odseku 1, ak
a) prvý odberateľ preukáže, že tovar nadobudol na účely následného dodania tovaru v členskom štáte, v ktorom sa
skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a druhý odberateľ je osobou identifikovanou pre daň v členskom štáte, v
ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a je osobou povinnou platiť daň,
b) prvý odberateľ splní povinnosť uviesť následné dodanie tovaru v súhrnnom výkaze podľa § 80,
c) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava
tovaru, a
d) odoslanie alebo preprava tovaru sa uskutoční podľa § 45 ods. 1 písm. a).
§ 18
Miesto dovozu tovaru
(1) Miestom dovozu tovaru je členský štát, na ktorého území sa tovar nachádza v čase, keď vstupuje na územie
Európskeho spoločenstva s výnimkou podľa odseku 2.
(2) Ak má dovážaný tovar pri jeho vstupe na územie Európskeho spoločenstva postavenie dočasne uskladneného
tovaru alebo ak je umiestnený do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu, alebo ak je
prepustený do colného režimu uskladňovanie v colnom sklade, do colného režimu aktívny zušľachťovací styk, do
colného režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla alebo do colného režimu vonkajší tranzit,
alebo ak je vpustený do teritoriálnych vôd, miestom dovozu je členský štát, v ktorom sa skončia tieto colné opatrenia.
Daňová povinnosť
§ 19
Daňová povinnosť pri dodaní tovaru a služby
(1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo
nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania
nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra
nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň
odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru
nájomcovi.
(2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
(3) Ak sa dodanie tovaru alebo služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane, považuje sa tovar alebo služba za
dodanú posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu
vzťahuje s výnimkou podľa písmen a) až d). Za čiastkové dodanie tovaru alebo služby sa považuje také dodanie
tovaru alebo služby, ktoré predstavuje časť celkového plnenia, na ktoré je uzavretá zmluva. Za opakované dodanie
tovaru alebo služby sa považuje dodanie rovnakého druhu tovaru alebo služby v opakovaných dohodnutých
lehotách. Ak
a) je dohodnutá platba za čiastkovo alebo opakovane dodávaný tovar alebo službu inú ako v písmene b) za obdobie
dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje sa tovar alebo služba za dodanú posledným dňom každého 12.
kalendárneho mesiaca, až kým sa dodanie tovaru alebo služby neskončí,
a) je dohodnutá platba za čiastkovo alebo opakovane dodávaný tovar alebo službu inú ako v písmene b) za
obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje sa tovar alebo služba za dodanú posledným dňom
každého 12. kalendárneho mesiaca, až kým sa dodanie tovaru alebo služby neskončí,
b) sa služba s miestom dodania podľa § 15 ods. 1, pri ktorej je povinný platiť daň príjemca služby, uskutočňuje
čiastkovo alebo opakovane počas obdobia dlhšieho ako 12 kalendárnych mesiacov a platba je dohodnutá za
obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje sa služba za dodanú posledným dňom každého
kalendárneho roka, až kým sa dodanie služby neskončí,
c) platiteľ požaduje za každé obdobie opakovane poskytovaného nájmu nehnuteľnosti popri nájomnom osobitne
úhradu za presne dodané množstvo elektriny, plynu, vody a tepla, považujú sa tieto tovary za dodané dňom
vyhotovenia faktúry, ktorou platiteľ požaduje platbu za tieto tovary,
d) sa opakovane poskytujú elektronické komunikačné siete a elektronické komunikačné služby a spolu s nimi
elektronické služby osobami, ktoré majú na poskytovanie uvedených sietí a služieb povolenie podľa osobitného
predpisu,6a) za deň dodania služby sa považuje najneskôr deň vyhotovenia faktúry a ak faktúra nie je vyhotovená
do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná,
daňová povinnosť vzniká posledným dňom tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom
mesiaci, v ktorom bola služba dodaná; táto výnimka sa nevzťahuje na opakovane poskytované elektronické
komunikačné siete a elektronické komunikačné služby a spolu s nimi poskytované elektronické služby, ak daň z
týchto služieb je povinný platiť príjemca služby.
(4) Ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia
platby.
(5) Pri dodaní tovaru na základe komisionárskej zmluvy vzniká komitentovi daňová povinnosť v ten istý deň, keď
strana 11/52
vzniká daňová povinnosť komisionárovi.
(6) Pri obstaraní služby podľa § 9 ods. 4 vrátane obstarania opakovane alebo čiastkovo dodávaných služieb sa služba
obstaraná osobou, ktorá koná vo svojom mene, považuje za dodanú dňom vyhotovenia faktúry, ktorou obstarávateľ
požaduje úhradu za službu, a ak faktúra nie je vyhotovená do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná, daňová povinnosť vzniká posledným dňom tretieho
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná; deň dodania služby
podľa tohto odseku sa neurčí, ak sa obstará služba s miestom dodania podľa § 15 ods. 1, pri ktorej je povinný platiť
daň príjemca služby. Daňová povinnosť vzniká nositeľovi autorských práv dňom prijatia platby od organizácie
kolektívnej správy autorských práv, ak táto organizácia vyberá vo svojom mene pre nositeľa autorských práv
odmeny a náhrady odmien za poskytnutie práva na použitie diela.
(7) Pri dodaní tovaru prostredníctvom predajných automatov, prípadne iných obdobných prístrojov uvádzaných do
chodu mincami, bankovkami, známkami alebo inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi peniaze vzniká
daňová povinnosť dňom, keď sa vyberú peniaze alebo známky z prístroja alebo iným spôsobom sa zistí výška obratu.
(8) Ak je tovar odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu a jeho dodanie spĺňa podmienky na
oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 až 4, za deň dodania tovaru sa považuje
a) 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď bol tovar dodaný, alebo
b) deň vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pred 15. dňom podľa písmena a).
(9) Ak je tovar odoslaný alebo prepravený z tuzemska do miesta určenia na území tretieho štátu (§ 47 ods. 1 a 2), za
deň dodania tovaru sa považuje deň výstupu tovaru z územia Európskeho spoločenstva, ktorý je potvrdený colným
orgánom v colnom vyhlásení alebo v zjednodušenom colnom vyhlásení.
(10) Daňová povinnosť zo zálohovaných obalov6aa) dodaných na trh spolu s tovarom vzniká platiteľovi, ktorý ako
prvý uvádza na trh v tuzemsku zálohované obaly spolu s tovarom, a to posledným dňom príslušného kalendárneho
roka z rozdielu medzi celkovým počtom zálohovaných obalov, ktoré spolu s tovarom ako prvý uviedol na trh v
tuzemsku v príslušnom kalendárnom roku, a celkovým počtom týchto zálohovaných obalov, ktoré sa mu vrátili z
trhu v tuzemsku v príslušnom kalendárnom roku; ak je rozdiel v príslušnom kalendárnom roku záporný, uvedie sa
základ dane a výška dane v doklade o použití podľa § 71 ods. 9 a v daňovom priznaní so záporným znamienkom.
Platiteľ, ktorý v kalendárnom roku dodáva zálohované obaly spolu s tovarom, ktoré uvádza na trh v tuzemsku ako
prvý, a ktorý dodáva aj zálohované obaly spolu s tovarom, ktoré neuvádza na trh v tuzemsku ako prvý, nemôže
uplatniť záporný rozdiel v daňovom priznaní. Základom dane je súčin zisteného rozdielu podľa prvej vety a výšky
zálohy za zálohovaný obal určenej osobitným predpisom,6ab) ktorá je platná posledný deň príslušného kalendárneho
roka, znížený o daň.
§ 20
Daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu
(1) Daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vzniká
a) 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď sa uskutočnilo nadobudnutie
tovaru, alebo
b) dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa tovaru pred 15. dňom podľa písmena
a).
(2) Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa považuje za uskutočnené, ak by takýto tovar bol
považovaný za dodaný v tuzemsku.
(3) Daňová povinnosť pri nadobudnutí nového dopravného prostriedku v tuzemsku z iného členského štátu osobou,
ktorá nie je registrovaná pre daň podľa § 4 až 7, vzniká dňom nadobudnutia nového dopravného prostriedku.
§ 21
Daňová povinnosť pri dovoze tovaru
(1) Daňová povinnosť pri dovoze tovaru vzniká
a) prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh,
b) prepustením tovaru do colného režimu aktívny zušľachťovací styk v systéme vrátenia,
c) ukončením colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla,
d) pri späť dovážanom tovare prepustením do colného režimu voľný obeh z colného režimu pasívny zušľachťovací
styk,
e) nezákonným dovozom tovaru,
f) odňatím tovaru colnému dohľadu,
g) v ostatných prípadoch, keď vznikne colný dlh pri dovoze tovaru.
(2) Daňová povinnosť pri tovare podľa odseku 1 vzniká dňom prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do
príslušného colného režimu alebo dňom, v ktorom colný dlh vznikol iným spôsobom ako prijatím colného
vyhlásenia. Daň je splatná v lehote pre splatnosť cla podľa colných predpisov.
(3) Pri tovare prepustenom do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla sa daň vypočíta vo
strana 12/52
výške, v akej by sa vypočítala pri tomto tovare, ak by tovar v okamihu prepustenia do colného režimu dočasné
použitie s čiastočným oslobodením od cla bol prepustený do colného režimu voľný obeh.
Základ dane a sadzba dane
§ 22
Základ dane pri dodaní tovaru a služby
(1) Základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má
prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa
zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.
(2) Do základu dane podľa odseku 1 sa zahŕňajú aj
a) iné dane, clá a poplatky vzťahujúce sa na tovar alebo službu,
b) súvisiace náklady (výdavky), ako napríklad provízia, náklady na balenie, náklady na prepravu a náklady
poistenia požadované dodávateľom od kupujúceho alebo zákazníka.
(3) Do základu dane podľa odseku 1 sa nezahŕňajú výdavky platené v mene a na účet kupujúceho alebo zákazníka,
ktoré dodávateľ požaduje od kupujúceho alebo zákazníka (ďalej len „prechodné položky“). Pri dodaní tovaru v
zálohovaných obaloch sa do základu dane podľa odseku 1 nezahŕňa záloha na zálohované obaly, ktoré sú dodané
spolu s tovarom.
(4) Ak je v čase dodania tovaru alebo služby poskytnutá zľava z ceny alebo ak je poskytnutá zľava za skoršiu úhradu
ceny, základ dane sa zníži o sumu zľavy.
(5) Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 3 je základom dane cena, za ktorú bol tovar nadobudnutý vrátane nákladov
súvisiacich s nadobudnutím, a ak bol tovar vytvorený vlastnou činnosťou, základom dane sú náklady na vytvorenie
tovaru vlastnou činnosťou; pri dodaní tovaru, ktorý je podľa osobitného predpisu26) odpisovaným majetkom, je
základom dane zostatková cena majetku zistená podľa osobitného predpisu.30) Pri dodaní služby podľa § 9 ods. 2 a 3
sú základom dane náklady na službu.
(6) Základom dane pri premiestnení tovaru podľa § 8 ods. 4 je cena, za ktorú bol tovar nadobudnutý vrátane
nákladov súvisiacich s nadobudnutím, a ak bol tovar vytvorený vlastnou činnosťou, základom dane sú náklady na
vytvorenie tovaru vlastnou činnosťou, pričom pri určení základu dane sa primerane uplatnia odseky 2 a 3.
(7) Pri dodaní tovarov a dodaní služieb v rámci predaja podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú
organizačnú zložku4) sa základ dane určí na základe dohodnutej ceny vzťahujúcej sa na jednotlivý prevádzaný
hmotný majetok a nehmotný majetok a jednotlivé iné majetkovo využiteľné hodnoty. Základ dane sa nemôže znížiť
o záväzky, ktoré prechádzajú na kupujúceho.
(8) Ak pri dodaní tovaru alebo dodaní služby osobám, ktoré majú osobitný vzťah k platiteľovi, ktorý dodáva tovar
alebo službu, je protihodnota nižšia ako trhová hodnota na voľnom trhu a príjemca plnenia nie je platiteľom alebo je
platiteľom, ktorý pri tomto tovare alebo službe nemá právo na odpočítanie dane v plnom rozsahu, základom dane je
trhová hodnota na voľnom trhu. Trhovou hodnotou na voľnom trhu je suma, ktorú by príjemca plnenia musel
zaplatiť pri obstaraní príslušného tovaru alebo služby v tuzemsku na rovnakom obchodnom stupni ako na tom, na
ktorom sa dodanie tovaru alebo dodanie služby uskutočňuje, nezávislému dodávateľovi tovaru alebo služby v čase
tohto dodania za podmienok spravodlivej hospodárskej súťaže. Ak nie je možné zistiť porovnateľné dodanie tovaru
alebo služby, trhová hodnota na voľnom trhu je
a) pri dodaní tovaru suma, ktorá nie je nižšia ako kúpna cena príslušného tovaru alebo podobného tovaru, a ak
kúpna cena neexistuje, náklady na vytvorenie tovaru vlastnou činnosťou príslušného tovaru v čase jeho dodania,
b) pri dodaní služby suma, ktorá nie je nižšia ako náklady na túto službu.
(9) Na účely odseku 8 osobami, ktoré majú osobitný vzťah k platiteľovi, sú
a) fyzické osoby, ktoré sú štatutárnym orgánom platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, alebo členom
štatutárneho orgánu platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, ako aj fyzické osoby, ktoré sú im priamo
podriadené,
b) fyzické osoby, ktoré sú členom dozornej rady platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu,
c) osoby, ktoré priamo alebo nepriamo vlastnia alebo kontrolujú 10 % alebo viac akcií alebo podielov platiteľa,
ktorý dodáva tovar alebo službu, a fyzické osoby, ktoré sú ich štatutárnym orgánom alebo členom ich štatutárneho
orgánu,
d) osoby, v ktorých priamo alebo nepriamo vlastní alebo kontroluje 10 % alebo viac akcií alebo podielov platiteľ,
ktorý dodáva tovar alebo službu, a fyzické osoby, ktoré sú ich štatutárnym orgánom alebo členom ich štatutárneho
orgánu,
e) osoby, ktoré sú členom platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu,
f) fyzické osoby, ktoré sú v pracovnoprávnom vzťahu voči platiteľovi, ktorý dodáva tovar alebo službu,
g) fyzické osoby, ktoré sú osobou blízkou6ac) fyzickej osobe uvedenej v písmene a), b), c), d) alebo f),
h) právnické osoby, ktorých štatutárny orgán alebo spoločník je aj štatutárnym orgánom alebo spoločníkom
platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu,
strana 13/52
i) osoby, ktoré spoločne podnikajú s platiteľom, ktorý dodáva tovar alebo službu, na základe zmluvy o združení
alebo inej obdobnej zmluvy,
j) fyzické osoby, ktoré žijú s platiteľom, ktorý dodáva tovar alebo službu, v domácnosti,24a)
k) osoby blízke6ac) platiteľovi, ktorý je fyzickou osobou a ktorý dodáva tovar alebo službu.
§ 23
Základ dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu
(1) Základ dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a 11a sa určí podľa § 22 ods.
1 až 4 okrem nadobudnutia tovaru podľa odseku 2.
(2) Pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 ods. 8 sa základ dane určí podľa § 22 ods.
6.
§ 24
Základ dane pri dovoze tovaru
(1) Základom dane pri dovoze tovaru je hodnota určená na colné účely podľa colných predpisov.
(2) Ak nie sú zahrnuté do hodnoty určenej na colné účely, zahŕňajú sa do základu dane pri dovoze tovaru aj
a) dane, clá a iné platby splatné v zahraničí a splatné pri dovoze tovaru okrem dane, ktorá sa má vymerať,
b) súvisiace náklady (výdavky), ako napríklad provízia, náklady na balenie, náklady na prepravu a náklady
poistenia vzniknuté do prvého miesta určenia v tuzemsku.
(3) Prvé miesto určenia v tuzemsku podľa odseku 2 písm. b) je miesto uvedené v nákladnom liste alebo inom
sprievodnom dokumente sprevádzajúcom dovážaný tovar do tuzemska. Ak takéto miesto nie je uvedené, za prvé
miesto určenia v tuzemsku sa považuje miesto prvej prekládky tovaru v tuzemsku.
(4) Do základu dane sa zahŕňajú aj náklady (výdavky) podľa odseku 2 písm. b), ktoré sa týkajú prepravy tovaru na
iné miesto určenia na území Európskeho spoločenstva, ako je tuzemsko, ak toto miesto je pri dovoze tovaru známe.
(5) Do základu dane sa nezahŕňa zľava z ceny tovaru a zľava za skoršiu úhradu ceny tovaru.
(6) Pri späť dovážanom tovare prepustenom do colného režimu voľný obeh z colného režimu pasívny zušľachťovací
styk je základom dane hodnota spracovateľských operácií vykonaných v treťom štáte a položky podľa odseku 2.
§ 25
Oprava základu dane
(1) Základ dane pri dodaní tovaru alebo služby a pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa
opraví
a) pri úplnom alebo čiastočnom zrušení dodávky tovaru alebo služby a pri úplnom alebo čiastočnom vrátení
dodávky tovaru,
b) pri znížení ceny tovaru alebo služby po vzniku daňovej povinnosti,
c) pri zvýšení ceny tovaru alebo služby.
(2) Ak sa po nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vráti nadobúdateľovi spotrebná daň zaplatená
v členskom štáte, z ktorého bol tovar odoslaný alebo prepravený, základ dane sa zníži o sumu vrátenej spotrebnej
dane.
(3) Rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a
opravenou daňou sa uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa vyhotovil doklad o oprave
základu dane, a pri oprave základu dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo pri
dodaní tovaru alebo služby, keď je povinný platiť daň nadobúdateľ tovaru alebo príjemca služby, rozdiel sa uvedie v
daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadobúdateľ tovaru alebo príjemca služby obdržal doklad o
oprave základu dane.
(4) Colný orgán vráti alebo odpustí daň pri dovoze tovaru na základe žiadosti v prípadoch podľa čl. 235 až 242
nariadenia Rady (EHS) č. 2913/1992 s výnimkou prípadu, ak platiteľ môže odpočítať daň z dovezeného tovaru v
plnom rozsahu; táto výnimka sa nevzťahuje na prípad podľa čl. 236 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/1992.
(5) Ak pri dovoze tovaru vznikne daňová povinnosť v tuzemsku právnickej osobe z iného členského štátu, ktorá nie
je zdaniteľnou osobou, colný orgán vráti tejto osobe daň zaplatenú pri dovoze, ak
a) ide o tovar odoslaný alebo prepravený z územia tretieho štátu a miestom určenia tovaru je iný členský štát ako
tuzemsko a
b) táto osoba preukáže, že nadobudnutie tovaru bolo predmetom dane v členskom štáte určenia tovaru.
(6) Základ dane a daň sa nemusí opraviť, ak platiteľ zníži cenu tovaru alebo služby po vzniku daňovej povinnosti voči
inému platiteľovi za predpokladu, že na takom postupe sa obidve strany písomne dohodli.
(7) Pri oprave základu dane sa použije sadzba dane, ktorá bola platná v čase vzniku daňovej povinnosti pri
zdaniteľnom obchode, na ktorý sa oprava základu dane vzťahuje.
§ 26
Prepočet cudzej meny a zaokrúhľovanie dane
(1) Ak sa požaduje platba pri dodaní tovaru, dodaní služby alebo nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského
strana 14/52
štátu v cudzej mene, prepočíta sa na účely určenia základu dane na eurá referenčným výmenným kurzom určeným
a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska5a) v deň predchádzajúci dňu
vzniku daňovej povinnosti. Osoba povinná platiť daň môže používať na prepočet cudzej meny na eurá kurz platný
podľa colných predpisov v deň vzniku daňovej povinnosti; rozhodnutie používať kurz platný podľa colných
predpisov sa musí písomne oznámiť daňovému úradu pred jeho prvým použitím a je záväzné počas celého
kalendárneho roka. Pri oprave základu dane podľa § 25 sa použije kurz, ktorý sa použil pri vzniku daňovej
povinnosti.
(2) Pri prepočte cudzej meny na eurá pri určení základu dane pri dovoze tovaru sa postupuje podľa colných
predpisov.
(3) Daň vypočítaná pri dodaní tovaru, dodaní služby a nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa
zaokrúhľuje na najbližší eurocent do 0,005 eura nadol a od 0,005 eura vrátane nahor.
(4) Daň vypočítaná pri dovoze tovaru sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent do 0,005 eura nadol a od 0,005 eura
vrátane nahor.
§ 27
Sadzby dane
(1) Základná sadzba dane na tovary a služby je 19 % zo základu dane. Na tovary uvedené v prílohe č. 7 sa uplatňuje
znížená sadzba dane 10 % zo základu dane.
(2) Na účely správneho zatriedenia tovaru do číselného kódu podľa prílohy č. 7 sa použije záväzná informácia o
nomenklatúrnom zatriedení tovaru vydaná colným orgánom podľa osobitného predpisu.6b)
Oslobodenie od dane
§ 28
Poštové služby
Oslobodené od dane sú univerzálne poštové služby.7) Oslobodené od dane je aj dodanie tovaru, ktorý súvisí s
poskytovanou univerzálnou poštovou službou.
§ 29
Zdravotná starostlivosť
(1) Oslobodené od dane je poskytovanie zdravotnej starostlivosti štátnymi a neštátnymi zdravotníckymi zariadeniami
podľa osobitného predpisu8) a tovary a služby s ňou priamo súvisiace poskytované týmito štátnymi a neštátnymi
zdravotníckymi zariadeniami. Oslobodené od dane nie je dodanie liekov a zdravotníckych pomôcok.
(2) Oslobodená od dane je aj
a) ošetrovateľská starostlivosť a pôrodná asistencia,
b) kúpeľná starostlivosť, a ak kúpeľná starostlivosť nadväzuje na predchádzajúcu ambulantnú starostlivosť alebo
ústavnú starostlivosť, aj služby s ňou priamo súvisiace,
c) poskytovanie zdravotnej starostlivosti zubnými lekármi a dodanie zubných náhrad zubnými lekármi a zubnými
technikmi,
d) záchranná zdravotná služba a doprava osôb do zdravotníckeho zariadenia a zo zdravotníckeho zariadenia
poskytovaná v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou.
(3) Oslobodené od dane je dodanie ľudských orgánov a tkanív, ľudskej krvi a krvných prípravkov a materského
mlieka.
§ 30
Služby sociálnej pomoci
(1) Oslobodené od dane sú služby sociálnej pomoci a služby súvisiace s ochranou detí a mládeže poskytované v
zariadeniach sociálnych služieb podľa osobitného predpisu;11) oslobodený od dane je aj tovar dodaný spolu s týmito
službami, ak s dodaním týchto služieb priamo súvisí.
(2) Oslobodené od dane sú služby a tovar podľa odseku 1 dodané aj inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou,
ak táto osoba spĺňa jednu podmienku alebo viac z týchto podmienok:
a) vykonáva činnosť na iný účel, ako je dosahovanie zisku, a akýkoľvek prípadný zisk musí byť v plnom rozsahu
určený na pokračovanie alebo zlepšenie dodávaných služieb,
b) je zriadená a spravovaná na zásade dobrovoľnosti osobami, ktoré nemajú priamy alebo nepriamy finančný
prospech na výsledkoch jej činnosti,
c) uplatňuje ceny schválené príslušnými úradmi alebo ceny neprekračujúce takto schválené ceny a pri službách,
ktoré nepodliehajú povinnosti schválenia ceny, uplatňuje nižšiu cenu, ako za obdobné služby uplatňujú osoby,
ktorých cieľom je dosiahnuť takouto činnosťou zisk.
§ 31
Výchovné služby a vzdelávacie služby
(1) Oslobodené od dane sú výchovné služby a vzdelávacie služby poskytované
strana 15/52
a) podľa osobitných predpisov,12)
b) právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá spĺňa jednu podmienku alebo viac podmienok podľa § 30 ods.
2,
c) ako odborný výcvik a rekvalifikácia poskytované podľa osobitného predpisu.13)
(2) Oslobodené od dane je aj dodanie tovaru a dodanie služieb úzko súvisiacich s výchovnými službami a
vzdelávacími službami podľa odseku 1 osobami, ktoré poskytujú výchovné služby a vzdelávacie služby podľa odseku
1.
§ 32
Služby dodávané členom
(1) Oslobodené od dane sú služby dodávané ako protihodnota členského príspevku pre vlastných členov politických
strán a hnutí, cirkví a náboženských spoločností, občianskych združení vrátane odborových organizácií a
profesijných komôr, ak toto oslobodenie od dane nenarušuje hospodársku súťaž; oslobodený od dane je aj tovar
dodaný týmito osobami v úzkej súvislosti s dodanou službou.
(2) Oslobodené od dane sú služby, ktoré svojim členom dodáva právnická osoba, ak
a) všetci jej členovia vykonávajú činnosť, ktorá je oslobodená od dane podľa § 28 až 41, alebo činnosť, ktorá nie je
predmetom dane,
b) tieto služby sú priamo nevyhnutné na vykonávanie činnosti podľa písmena a),
c) táto právnická osoba požaduje od svojich členov len úhradu podielu na spoločných výdavkoch a
d) toto oslobodenie od dane nenarušuje hospodársku súťaž.
§ 33
Služby súvisiace so športom alebo telesnou výchovou
Oslobodené od dane sú služby, ktoré úzko súvisia so športom alebo telesnou výchovou, dodávané osobám, ktoré sa
zúčastňujú na športe alebo telesnej výchove, ak sú tieto služby dodávané právnickou osobou alebo fyzickou osobou,
ktorá spĺňa jednu podmienku alebo viac podmienok podľa § 30 ods. 2.
§ 34
Kultúrne služby
Oslobodené od dane sú kultúrne služby a dodanie tovarov úzko s nimi súvisiacich, ak sú poskytované
a) právnickou osobou zriadenou zákonom,14)
b) právnickou osobou zriadenou Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, vyšším územným celkom alebo
obcou podľa osobitného predpisu,15)
c) právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá spĺňa jednu podmienku alebo viac podmienok podľa § 30 ods. 2.
§ 35
Zhromažďovanie finančných prostriedkov
Oslobodené od dane je dodanie tovarov a služieb osobami, ktorých činnosť je oslobodená od dane podľa § 29 až 34,
na podujatiach, ktoré sú usporiadané na účel zhromažďovania finančných prostriedkov použitých na ich vlastnú
činnosť, za podmienky, že toto oslobodenie od dane nenarušuje hospodársku súťaž.
§ 36
Služby verejnoprávnej televízie a verejnoprávneho rozhlasu
Oslobodené od dane je vysielanie verejnoprávnej televízie a verejnoprávneho rozhlasu okrem vysielania reklám,
telenákupu a sponzorovaných programov vrátane ich propagácie.
§ 37
Poisťovacie služby
(1) Oslobodená od dane je poisťovacia a zaisťovacia činnosť vrátane sprostredkovania poistenia a sprostredkovania
zaistenia.
(2) Oslobodená od dane je poisťovacia činnosť Sociálnej poisťovne17) a poisťovacia činnosť zdravotných poisťovní.18)
§ 38
Dodanie a nájom nehnuteľnosti
(1) Oslobodené od dane je dodanie stavby alebo jej časti vrátane dodania stavebného pozemku,19) na ktorom stavba
stojí, ak je dodanie uskutočnené po piatich rokoch od prvej kolaudácie stavby alebo jej časti, na základe ktorej bolo
povolené užívanie stavby alebo jej časti alebo po piatich rokoch odo dňa začatia prvého užívania stavby alebo jej časti;
platiteľ sa môže rozhodnúť, že dodanie uvedenej nehnuteľnosti nebude oslobodené od dane. Byty a nebytové
priestory sa na účely oslobodenia od dane podľa prvej vety považujú za časť stavby.
(2) Oslobodené od dane je dodanie pozemku okrem dodania stavebného pozemku. Pokiaľ sa stavebný pozemok
dodáva so stavbou, vzťahuje sa na jeho dodanie odsek 1.
(3) Oslobodený od dane je nájom nehnuteľnosti alebo jej časti s výnimkou
a) nájmu v ubytovacích zariadeniach (ubytovacie služby),
b) nájmu priestorov a miest na parkovanie vozidiel,
strana 16/52
c) nájmu trvalo inštalovaných zariadení a strojov,
d) nájmu bezpečnostných schránok.
(4) Na účely odseku 3 sa ubytovacím zariadením rozumie hotel, motel, botel, penzión, turistická ubytovňa alebo iná
ubytovňa pri poskytnutí krátkodobého ubytovania, ktorým sa rozumie ubytovanie na obdobie kratšie ako tri
mesiace, chata, kemping a ubytovanie v súkromí.
(5) Platiteľ, ktorý prenajíma nehnuteľnosť alebo jej časť zdaniteľnej osobe, sa môže rozhodnúť, že nájom nebude
oslobodený od dane.
(6) Odseky 3 až 5 sa vzťahujú aj na podnájom nehnuteľnosti alebo jej časti.
§ 39
Finančné služby
(1) Oslobodené od dane sú:
a) poskytnutie, dojednávanie a sprostredkovanie úveru, poskytnutie a sprostredkovanie pôžičky, správa úveru a
pôžičky osobou, ktorá ich poskytla, a sprostredkovanie sporenia,
b) poskytnutie, dojednávanie a sprostredkovanie úverovej záruky a inej záruky za peňažný záväzok, ako aj správa
úverovej záruky osobou, ktorá poskytla úver,
c) činnosti týkajúce sa vkladov a bežných účtov vrátane ich sprostredkovania,
d) činnosti týkajúce sa platieb, prevodov platieb, šekov, prevoditeľných dokumentov, dlhov s výnimkou
vymáhania dlhov,
e) vydanie a správa elektronických platobných prostriedkov a cestovných šekov,
f) činnosti týkajúce sa cenných papierov a obchodných podielov vrátane sprostredkovania týchto činností;
oslobodená od dane nie je správa cenných papierov a úschova cenných papierov,
g) otvorenie akreditívu,
h) obstaranie inkasa,
i) činnosti týkajúce sa peňazí používaných ako zákonné platidlo vrátane sprostredkovania týchto činností,
j) zmenárenská činnosť,
k) správa podielového fondu správcovskou spoločnosťou podľa osobitného predpisu,20) správa dôchodkového
fondu dôchodkovou správcovskou spoločnosťou podľa osobitného predpisu20a) a správa doplnkového
dôchodkového fondu doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou podľa osobitného predpisu,20b)
l) obchodovanie na vlastný účet alebo na účet klienta pri termínovaných obchodoch a opciách vrátane kurzových a
úrokových obchodov.
(2) Cenou služby pri zmenárenskej činnosti je dohodnutá odplata a výnos (príjem) dosiahnutý z rozdielu kurzov v
príslušnom zdaňovacom období.
(3) Cenou služby pri obchodoch podľa odseku 1 písm. l) je dosiahnutý zisk z týchto obchodov po odpočítaní
prípadnej straty z týchto obchodov v príslušnom zdaňovacom období.
§ 40
Predaj poštových cenín a kolkov
Oslobodené od dane je sprostredkovanie predaja platných poštových cenín určených na použitie v rámci poštových
služieb, kolkov a iných úradných cenín, ak sa predávajú za nominálnu hodnotu.
§ 41
Prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier
(1) Oslobodené od dane je prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier osobou, ktorá má povolenie na ich
prevádzkovanie podľa osobitného predpisu.21)
(2) Od dane je oslobodená aj činnosť spočívajúca v zabezpečení prevádzkovania lotérií a iných podobných hier, ktorá
je vykonávaná v mene a na účet osoby, ktorá má povolenie na prevádzkovanie podľa osobitného predpisu.
Zabezpečením prevádzkovania lotérií a iných podobných hier sa rozumie príjem stávok, predaj žrebov, výplata
výhier a ďalšie služby priamo s nimi spojené, poskytované mandatárom.
§ 42
Oslobodenie od dane pri dodaní tovaru, pri ktorom nebola odpočítaná daň
Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý sa používal výlučne na činnosti oslobodené od dane podľa § 28 až 41
bez možnosti odpočítania dane podľa § 49 ods. 3, a dodanie tovaru, pri ktorého nadobudnutí nie je možnosť
odpočítania dane podľa § 49 ods. 7.
§ 43
Oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu
(1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu
predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v
inom členskom štáte.
(2) Oslobodené od dane je dodanie nového dopravného prostriedku, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska
strana 17/52
do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet.
(3) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane, odoslaného alebo prepraveného z
tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet, ak kupujúci je
zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu, ktorá nie je identifikovaná pre daň, alebo právnickou osobou,
ktorá nie je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu a nie je identifikovaná pre daň, a ak povinnosť
platiť spotrebnú daň vzniká kupujúcemu v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru.
(4) Oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného členského štátu na účely jej
podnikania (§ 8 ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane podľa odseku 1.
(5) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je
povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a
a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným
dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia,
b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním
poverenou,
c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar
prepravil do iného členského štátu,
d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar.
(6) Oslobodené od dane je
a) dodanie tovaru a dodanie služby pre diplomatické misie, a konzulárne úrady iných štátov ako Slovenskej
republiky a medzinárodné organizácie zriadené na území iného členského štátu a ich pracovníkov, ktorí nie sú
občanmi Slovenskej republiky a nemajú trvalý pobyt v Slovenskej republike, okrem dodania nového dopravného
prostriedku (§ 11 ods. 12),
b) dodanie tovaru a dodanie služby do iného členského štátu pre ozbrojené sily členského štátu, ktorý je stranou
Severoatlantickej zmluvy, určené na použitie týmito ozbrojenými silami alebo civilnými zamestnancami, ktorí ich
sprevádzajú, a na zásobenie ich stravovacích zariadení, ak tieto ozbrojené sily nie sú ozbrojenými silami štátu
určenia dodávok a ak sa podieľajú na spoločnom obrannom úsilí.
(7) Platiteľ je povinný preukázať oslobodenie od dane podľa odseku 6 potvrdením na úradnom tlačive na oslobodenie
od dane, ktoré je vyhotovené príslušným štátnym orgánom iného členského štátu a ktoré odberateľ odovzdal
platiteľovi.
(8) Ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ inou
osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa odseku 5 písm. a) alebo c) do konca šiesteho kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. Ak platiteľ nemá
doklady podľa odseku 5 písm. a) alebo c) v lehote podľa prvej vety, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane
do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula táto lehota.
§ 44
Oslobodenie od dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu
Oslobodené od dane je nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, ak
a) by dodanie takého tovaru platiteľom v tuzemsku bolo oslobodené od dane,
b) by dovoz takého tovaru bol oslobodený od dane alebo
c) tento tovar je určený bezprostredne na ďalšie dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu alebo na územie
tretieho štátu a toto dodanie je oslobodené od dane s možnosťou odpočítania dane.
§ 45
Oslobodenie od dane pri trojstrannom obchode
(1) Trojstranným obchodom sa rozumie obchod, ak
a) sa na obchode zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný
alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného
členského štátu,
b) osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch,
c) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa a voči prvému dodávateľovi a
druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň,
d) tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet,
e) druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie alebo
preprava tovaru skončí, a
f) druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň.
(2) Ak sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa odseku 1, prvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri
nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie tovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené.
(3) Pri trojstrannom obchode prvý odberateľ vyhotoví pre druhého odberateľa faktúru, ktorá nebude obsahovať
strana 18/52
sumu dane a v ktorej uvedie, že ide o trojstranný obchod.
(4) Zo záznamov vedených na určenie dane musí byť zrejmé
a) u prvého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku,
dohodnutá odplata za dodanie tovaru druhému odberateľovi a názov alebo meno a adresa druhého odberateľa,
b) u druhého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku,
základ dane, suma dane a názov alebo meno a adresa prvého odberateľa.
§ 46
Oslobodenie prepravných služieb od dane
(1) Oslobodená od dane je preprava tovaru na ostrovy a z ostrovov, ktoré tvoria autonómne oblasti Azory a Madeira,
a preprava tovaru medzi týmito ostrovmi.
(2) Oslobodená od dane je doprava osôb na území tuzemska, ak ide o dopravu
a) z tuzemska do zahraničia,
b) zo zahraničia do tuzemska,
c) z miesta v zahraničí do miesta v zahraničí cez tuzemsko,
d) medzi dvoma miestami v tuzemsku, ktorá tvorí súčasť medzinárodnej leteckej alebo vodnej dopravy.
(3) Doprava batožiny a motorového vozidla, ktoré sprevádzajú dopravované osoby, a dodanie služieb vzťahujúcich sa
na dopravu osôb sú oslobodené od dane, ak je samotná doprava osôb oslobodená od dane podľa odseku 2.
§ 47
Oslobodenie od dane pri vývoze tovaru a služieb
(1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený predávajúcim alebo na jeho účet do
miesta určenia na území tretieho štátu.
(2) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený kupujúcim alebo na jeho účet do
miesta určenia na území tretieho štátu, ak kupujúci nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani
bydlisko, s výnimkou dodania tovaru, ktorý prepravil kupujúci na účely vybavenia, zásobenia pohonnými látkami a
potravinami výletných lodí, súkromných lietadiel alebo akýchkoľvek dopravných prostriedkov na súkromné
použitie.
(3) Odoslanie alebo prepravenie tovaru do miesta určenia na území tretieho štátu podľa odsekov 1 a 2 je platiteľ
povinný preukázať colným vyhlásením, v ktorom je colným orgánom potvrdený výstup tovaru z územia
Európskeho spoločenstva, a dokladom o odoslaní alebo preprave tovaru; platiteľ musí mať colné vyhlásenie, v
ktorom je potvrdený výstup tovaru z územia Európskych spoločenstiev, najneskôr do konca šiesteho kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatnil oslobodenie od dane.
(4) Oslobodené od dane je dodanie tovaru v daňovom sklade povolenom podľa osobitného predpisu6) v tranzitnom
priestore medzinárodných letísk a prístavov a na palubách lietadiel výlučne fyzickým osobám, ktoré bezprostredne
opustia, prípadne opustia s medzipristátím v inom členskom štáte, ak je pri takom medzipristátí zamedzené
opustenie tranzitného priestoru, územie spoločenstva. Tovar oslobodený od dane smie byť predaný týmto osobám až
po overení, že ich cieľové letisko alebo cieľový prístav je v treťom štáte. Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá
uskutočňuje taký predaj, je povinná zabezpečiť, aby na predajnom doklade bolo vyznačené meno a priezvisko
fyzickej osoby, číslo letu alebo plavby, cieľové letisko alebo prístav kupujúceho, obchodný názov tovaru a cena
tovaru.
(5) Oslobodené od dane sú spracovateľské operácie na hnuteľnom majetku, ktorý bol dovezený z územia tretieho
štátu alebo nadobudnutý na účely vykonania takých spracovateľských operácií v tuzemsku a ktorý je odoslaný alebo
prepravený z územia Európskeho spoločenstva osobou, ktorá tieto služby dodala, alebo na jej účet alebo zákazníkom,
ktorý nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko, alebo na jeho účet.
(6) Oslobodené od dane sú služby vrátane prepravných a s nimi súvisiacich doplnkových služieb, iné ako služby
oslobodené od dane podľa § 28 až 41, ktoré sú priamo spojené s vývozom tovaru a s tovarom pod colným opatrením
podľa § 18 ods. 2.
(7) Oslobodené od dane je dodanie tovaru na zásobenie plavidiel
a) používaných na plavbu po otvorených moriach, ktoré vykonávajú prepravu cestujúcich za odplatu, obchodnú,
priemyselnú alebo rybársku činnosť,
b) používaných na záchranné akcie a poskytovanie pomoci na mori alebo na pobrežný rybolov s výnimkou
dodania potravín pre plavidlá vykonávajúce pobrežný rybolov,
c) vojnových, kódu kombinovanej nomenklatúry ex 8906 00 10, ktoré opúšťajú tuzemsko a smerujú do
zahraničného prístavu alebo kotviska.
(8) Oslobodené od dane je dodanie, oprava, úprava, údržba a nájom námorných plavidiel podľa odseku 7 písm. a) a
b), dodanie, oprava, údržba a nájom vybavenia vrátane rybárskej výbavy a dodanie iných služieb nevyhnutne
spojených s námornými plavidlami.
(9) Oslobodené od dane je dodanie tovaru na zásobenie lietadiel užívaných leteckým dopravcom, ktorý vykonáva
strana 19/52
prevažne medzinárodnú dopravu za odplatu.
(10) Oslobodené od dane je dodanie, oprava, úprava, údržba a nájom lietadiel užívaných leteckým dopravcom, ktorý
vykonáva prevažne medzinárodnú dopravu za odplatu, dodanie, oprava, údržba a nájom vybavenia inštalovaného
alebo používaného v týchto lietadlách a dodanie iných služieb potrebných priamo pre tieto lietadlá alebo ich náklad.
(11) Oslobodené od dane je dodanie zlata centrálnym bankám.
(12) Oslobodené od dane je obstaranie dodania tovarov a služieb podľa odsekov 1 až 11, ak sa obstaranie vykoná v
mene a na účet inej osoby, a ďalej je oslobodené od dane obstaranie tovarov a služieb uskutočnené mimo územia
Európskeho spoločenstva, ak sa obstaranie vykoná v mene a na účet inej osoby; oslobodenie od dane sa nevzťahuje
na obstaranie služieb cestovného ruchu, ktoré sú dodané v inom členskom štáte.
§ 48
Oslobodenie od dane pri dovoze tovaru
(1) Oslobodený od dane je dovoz tovaru, ak ide o tovar, ktorého dodanie v tuzemsku platiteľom by bolo oslobodené
od dane.
(2) Tovar, ktorý je prepustený do colného režimu voľný obeh s oslobodením od cla podľa osobitného predpisu,22) je
oslobodený od dane, ak ide o
a) malé zásielky tovaru neobchodného charakteru a ak ide o dovoz kávy alebo čaju, oslobodenie sa vzťahuje na
1. 500 gramov kávy alebo 200 gramov kávového extraktu a esencie,
2. 100 gramov čaju alebo 40 gramov čajového extraktu a esencie,
b) zásielky, ktorých hodnota nepresahuje 22 eur,
c) osobný majetok fyzických osôb sťahujúcich sa z tretieho štátu na územie Európskeho spoločenstva,
d) tovar dovážaný pri príležitosti uzavretia manželstva,
e) osobný majetok nadobudnutý dedením,
f) vybavenie a študijné potreby a zariadenie domácnosti žiakov a študentov,
g) premiestnenie obchodného majetku z tretieho štátu na územie Európskeho spoločenstva; oslobodenie od dane
sa nevzťahuje na obchodný majetok, ktorý je dovezený na účely činností, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28
až 41,
h) poľnohospodárske výrobky,
i) osivá, hnojivá a výrobky na obrábanie pôdy a pestovanie rastlín,
j) zvieratá, biologické alebo chemické látky určené na výskum, ak sú poskytnuté bezodplatne a sú určené pre
zariadenia vykonávajúce vzdelávanie a vedecký výskum,
k) liečivá a lieky ľudského pôvodu a činidlá na určovanie krvnej skupiny a typu tkaniva,
l) farmaceutické výrobky používané pri medzinárodných športových podujatiach,
m) tovar pre charitatívne alebo dobročinné organizácie,
n) tovar dovážaný v prospech obetí živelnej pohromy,
o) čestné vyznamenania a ocenenia, dary venované v rámci medzinárodných vzťahov a tovar určený pre
predstaviteľov štátu,
p) vzorky tovaru nepatrnej hodnoty,
r) reklamné tlačoviny a reklamné predmety,
s) tovar používaný alebo spotrebovaný počas výstavy alebo podobného podujatia,
t) tovar dovážaný na skúšky, analýzy alebo pokusy,
u) zásielky určené osobám príslušným na konanie vo veciach ochrany autorských práv, v oblasti priemyselného
vlastníctva a v oblasti technickej normalizácie,
v) turistický propagačný materiál,
w) rôzne dokumenty a predmety,
x) doplnkový materiál, ktorý slúži na uloženie a ochranu tovaru počas prepravy, ak je súčasťou základu dane
dovážaného tovaru,
y) podstieľku, krmivo a napájanie pre zvieratá počas ich prepravy,
z) palivá a mazivá v cestných motorových vozidlách a špeciálnych kontajneroch,
za) tovar určený na výstavbu, údržbu alebo výzdobu pamätníkov alebo cintorínov vojnových obetí,
zb) rakvy, urny a ozdobné pohrebné predmety.
(3) Dovoz tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tretieho štátu a ktorého odoslanie alebo preprava sa skončí v
inom členskom štáte, je oslobodený od dane za podmienky, ak u dovozcu (§ 69 ods. 8) je dodanie tohto tovaru z
tuzemska do iného členského štátu oslobodené od dane podľa § 43 ods. 1 až 4.
(4) Oslobodený od dane je spätný dovoz tovaru v takom stave, v akom bol vyvezený osobou, ktorá ho vyviezla, ak sa
naň vzťahuje oslobodenie od cla.
(5) Oslobodený od dane je dovoz tovaru, ktorý je oslobodený od cla pre osoby, ktoré požívajú výsady a imunity
strana 20/52
podľa medzinárodného práva,23) a pre medzinárodné organizácie24) a ich pracovníkov.
(6) Oslobodený od dane je dovoz tovaru ozbrojenými silami iného štátu, ktorý je stranou Severoatlantickej zmluvy
alebo zúčastneným štátom v Partnerstve za mier, a iného štátu na použitie týmito ozbrojenými silami alebo civilnými
zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú, vrátane tovaru určeného na zásobenie stravovacích zariadení týchto
ozbrojených síl podieľajúcich sa na spoločnom obrannom úsilí.
(7) Oslobodené od dane je zlato dovezené Národnou bankou Slovenska.
(8) Oslobodené od dane sú služby vzťahujúce sa na dovážaný tovar, ak hodnota týchto služieb je zahrnutá do základu
dane podľa § 24.
(9) Oslobodený od dane je dovoz plynu cez rozvodný systém zemného plynu a dovoz elektriny.
§ 48a
Oslobodenie od dane pri dovoze tovaru v osobnej batožine cestujúcich
(1) Na účely tohto ustanovenia sa rozumie
a) cestujúcim leteckou dopravou osoba cestujúca leteckým dopravným prostriedkom okrem dopravného
prostriedku súkromného rekreačného lietania,
b) súkromným rekreačným lietaním použitie lietadla jeho vlastníkom alebo inou osobou na základe nájomného
vzťahu alebo iného vzťahu na iné ako obchodné účely alebo na iné účely ako je preprava cestujúcich alebo tovaru
alebo poskytovanie služieb za protihodnotu alebo pre potreby orgánov verejnej moci,
c) osobnou batožinou batožina, ktorú môže cestujúci pri ukončení svojej cesty predložiť colnému orgánu, a tiež
batožina, ktorú môže cestujúci predložiť tomuto colnému orgánu neskôr, za predpokladu, že táto batožina bola na
začiatku jeho cesty zaregistrovaná ako príručná batožina spoločnosťou, ktorá je zodpovedná za jeho prepravu;
pohonné látky iné ako v odseku 12 sa za osobnú batožinu nepovažujú,
d) neobchodným dovozom dovoz tovaru, ak
1. je tovar určený na osobnú spotrebu cestujúceho alebo osobnú spotrebu jeho domácnosti,24a) alebo je určený
ako dar,
2. povaha a množstvo tovaru nevzbudzuje podozrenie, že tovar sa dováža na obchodné účely a
3. dovoz sa uskutočňuje príležitostne,
e) cigarkou cigara s jednotkovou hmotnosťou najviac 3 gramy.
(2) Oslobodený od dane je neobchodný dovoz tovaru v osobnej batožine cestujúceho z územia tretích štátov.
(3) Oslobodenie od dane podľa odseku 2 sa okrem tovaru uvedeného v odsekoch 6 až 12 uplatní na dovoz tovaru, ak
jeho hodnota celkom nepresahuje
a) 300 eur na osobu inú ako uvedenú v písmenách b) a c),
b) 430 eur na osobu, ak cestuje leteckou dopravou,
c) 150 eur na osobu mladšiu ako 15 rokov bez ohľadu na dopravný prostriedok.
(4) Na účely uplatňovania peňažných limitov podľa odseku 3 sa hodnota jednotlivého tovaru nemôže rozdeliť.
(5) Na účely uplatňovania oslobodenia od dane podľa odseku 3 sa neprihliada na hodnotu osobnej batožiny
cestujúceho, ktorá sa dováža dočasne alebo sa dováža spätne po jej dočasnom vývoze, a hodnotu liekov
nevyhnutných na osobnú potrebu cestujúceho.
(6) Oslobodenie od dane podľa odseku 2 sa pri dovoze tabakových výrobkov uplatní na jedného cestujúceho najviac
na množstvo
a) 200 kusov cigariet na osobu, ak cestuje leteckou dopravou, a 40 kusov cigariet na osobu, ak cestuje inak ako
leteckou dopravou,
b) 100 kusov cigariek na osobu, ak cestuje leteckou dopravou, a 20 kusov cigariek na osobu, ak cestuje inak ako
leteckou dopravou,
c) 50 kusov cigár na osobu, ak cestuje leteckou dopravou, a 10 kusov cigár na osobu, ak cestuje inak ako leteckou
dopravou,
d) 250 gramov tabaku na fajčenie na osobu, ak cestuje leteckou dopravou, a 50 gramov tabaku na fajčenie na
osobu, ak cestuje inak ako leteckou dopravou.
(7) Každé množstvo ustanovené v odseku 6 písm. a) až d) predstavuje 100 % celkového povoleného množstva pre
oslobodenie od dane na tabakové výrobky. Oslobodenie od dane na tabakové výrobky sa môže uplatniť na
akúkoľvek kombináciu tabakových výrobkov uvedených v odseku 6 písm. a) až d), ak súhrnný percentuálny podiel
jednotlivých povolených množstiev nepresahuje 100 % celkového povoleného množstva.
(8) Oslobodenie od dane podľa odseku 2 sa pri dovoze alkoholu a alkoholických nápojov iných ako tiché víno a pivo
uplatní na jedného cestujúceho najviac na množstvo
a) jeden liter alkoholu a alkoholického nápoja s obsahom alkoholu viac ako 22 % objemu alebo nedenaturovaného
etylalkoholu s obsahom alkoholu 80 % objemu a viac,
b) dva litre alkoholu a alkoholického nápoja s obsahom alkoholu 22 % a menej.
(9) Každé množstvo ustanovené v odseku 8 písm. a) a b) predstavuje 100 % celkového povoleného množstva pre
strana 21/52
oslobodenie od dane na alkohol a alkoholické nápoje. Oslobodenie od dane na alkohol a alkoholické nápoje sa môže
uplatniť na akúkoľvek kombináciu alkoholu a alkoholických nápojov uvedených v odseku 8, ak súhrnný
percentuálny podiel jednotlivých povolených množstiev nepresahuje 100 % celkového povoleného množstva.
(10) Oslobodenie od dane podľa odseku 2 sa uplatní na dovoz tichého vína najviac v množstve 4 litrov a na dovoz
piva najviac v množstve 16 litrov.
(11) Oslobodenie od dane podľa odsekov 6 až 10 sa neuplatní, ak cestujúcim je osoba mladšia ako 17 rokov.
(12) Oslobodenie od dane podľa odseku 2 sa uplatní na dovoz pohonných látok, ktoré sa nachádzajú v bežnej nádrži
motorového dopravného prostriedku, a pohonných látok v prenosnej nádrži, ktorých objem nepresahuje desať
litrov.
Odpočítanie dane
§ 49
Odpočítanie dane platiteľom
(1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla
daňová povinnosť.
(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
(3) Platiteľ nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb podľa odseku 2, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb,
ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 41, s výnimkou poisťovacích služieb podľa § 37 a finančných služieb
podľa § 39, ak sú poskytnuté zákazníkovi, ktorý nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko na území
Európskeho spoločenstva, alebo ak sú tieto služby priamo spojené s vývozom tovaru mimo územia Európskeho
spoločenstva. Platiteľ, ktorý dodáva investičné zlato oslobodené od dane podľa § 67 ods. 3, a platiteľ, ktorý
sprostredkováva dodanie investičného zlata oslobodené od dane podľa § 67 ods. 3, nemôže odpočítať daň z tovarov a
služieb podľa odseku 2, ktoré použije na túto činnosť, s výnimkou dane z tovarov a služieb podľa § 67 ods. 5 a 6.
(4) Ak platiteľ použije tovary a služby pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých môže odpočítať daň, a súčasne pre
dodávky tovarov a služieb, pri ktorých nemôže odpočítať daň podľa odseku 3, je povinný postupovať pri výpočte
pomernej výšky dane, ktorú môže odpočítať, podľa § 50.
(5) Platiteľ, ktorý nadobudne hmotný majetok, ktorý je podľa osobitného predpisu odpisovaným majetkom,26) a pri
nadobudnutí tohto majetku predpokladá jeho použitie na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako na
podnikanie, sa môže rozhodnúť, že neodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia hmotného majetku na
iný účel ako na podnikanie. Ak sa platiteľ rozhodne, že neodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia
hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie, nepovažuje sa použitie tohto hmotného majetku na iný účel ako
na podnikanie v tomto rozsahu za dodanie tovaru za protihodnotu (§ 8 ods. 3) alebo dodanie služby za protihodnotu
(§ 9 ods. 2). Ak platiteľ použije prijaté služby a nadobudnutý hmotný majetok iný ako hmotný majetok, ktorý je
podľa osobitného predpisu odpisovaným majetkom,26) na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako na
podnikanie, odpočíta daň len v pomere zodpovedajúcom rozsahu použitia na podnikanie k celkovému rozsahu
použitia; ak platiteľ uplatňuje výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky vo forme paušálnych výdavkov
podľa osobitného predpisu24b) a nemôže preukázať rozsah použitia pohonných látok na účely svojho podnikania a
na iný účel ako na podnikanie, môže odpočítať daň z kúpy pohonných látok do výšky paušálnych výdavkov podľa
osobitného predpisu.24b) Ustanovenie odseku 4 týmto nie je dotknuté.
(6) Platiteľ môže odpočítať daň aj v prípade, ak tovary a služby použije na podnikanie v zahraničí, ak by táto daň bola
odpočítateľná, keby táto činnosť bola vykonávaná v tuzemsku.
(7) Platiteľ nemôže odpočítať daň pri
a) kúpe tovarov a služieb na účely pohostenia a zábavy,
b) prechodných položkách podľa § 22 ods. 3.
(8) Pri prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu môže platiteľ odpočítať daň len z tovarov a služieb, ktoré
použije na prevádzkovanie podniku; platiteľ nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb, ktoré použije na udržiavanie a
správu konkurznej podstaty, a z tovarov a služieb, ktoré sú hotovým výdavkom správcu konkurznej podstaty a sú
pohľadávkou proti konkurznej podstate.
§ 50
Pomerné odpočítanie dane
(1) Pomernú výšku odpočítateľnej dane podľa § 49 ods. 4 platiteľ vypočíta ako súčin dane a koeficientu vypočítaného
podľa odseku 2 a zaokrúhleného na dve desatinné miesta nahor.
strana 22/52
(2) Koeficient sa vypočíta ako podiel, v ktorého čitateli sú výnosy (príjmy) bez dane z tovarov a služieb za kalendárny
rok, pri ktorých je daň odpočítateľná, a v ktorého menovateli sú výnosy (príjmy) bez dane zo všetkých tovarov a
služieb za kalendárny rok. Pri výpočte koeficientu sa do čitateľa ani do menovateľa koeficientu neuvádzajú výnosy
(príjmy) z
a) predaja podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku,
b) predaja majetku, ktorý platiteľ používal na účely svojho podnikania, okrem zásob,
c) finančných služieb oslobodených od dane podľa § 39, ak ich platiteľ poskytol príležitostne,
d) príležitostného prevodu nehnuteľnosti a príležitostného nájmu nehnuteľnosti.
(3) V jednotlivých zdaňovacích obdobiach v priebehu kalendárneho roka platiteľ použije koeficient z
predchádzajúceho kalendárneho roka. Ak nemožno použiť koeficient z predchádzajúceho kalendárneho roka, určí
platiteľ koeficient na príslušný kalendárny rok odhadom podľa charakteru svojej činnosti so súhlasom správcu dane.
(4) Po skončení kalendárneho roka vypočíta platiteľ spôsobom podľa odseku 2 koeficient z údajov z tohto
skončeného kalendárneho roka a vypočíta odpočítateľnú daň za tento kalendárny rok. Rozdiel medzi odpočítanou
daňou v jednotlivých zdaňovacích obdobiach a daňou vypočítanou podľa prvej vety vysporiada platiteľ v poslednom
zdaňovacom období kalendárneho roka na ťarchu alebo v prospech štátneho rozpočtu. Tým istým spôsobom
postupuje aj platiteľ, ktorý sa v priebehu kalendárneho roka stal platiteľom alebo v priebehu kalendárneho roka
prestal byť platiteľom, a to za obdobie kalendárneho roka, v ktorom mal postavenie platiteľa.
(5) Ak je účtovným obdobím platiteľa hospodársky rok, na účely odsekov 2 až 4 sa kalendárnym rokom rozumie
hospodársky rok.
§ 51
Uplatnenie práva na odpočítanie dane
(1) Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,
c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a v prípade
premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska doklad o premiestnení tovaru,
d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je
platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.
(2) Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v
ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v
ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie
obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak
platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania
za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná
odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d).
Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na
odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na
odpočítanie dane vzniklo.
(3) Ak je účtovným obdobím platiteľa hospodársky rok, na účely odseku 2 sa kalendárnym rokom rozumie
hospodársky rok.
(4) Odpočítanie dane platiteľ vykoná tak, že od celkovej výšky dane za príslušné zdaňovacie obdobie odpočíta
celkovú výšku odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie.
§ 52
Odpočítanie dane pri dodaní nového dopravného prostriedku
Osobe, ktorá príležitostne dodá nový dopravný prostriedok z tuzemska do iného členského štátu, vzniká v čase
dodania nového dopravného prostriedku právo odpočítať daň zahrnutú do kúpnej ceny alebo zaplatenú pri dovoze,
alebo pri nadobudnutí nového dopravného prostriedku v tuzemsku z iného členského štátu, a to do výšky, ktorá
neprekročí daň, ktorú by bola povinná táto osoba uhradiť, ak by pri dodaní nového dopravného prostriedku z
tuzemska do iného členského štátu bola povinná platiť daň. Právo odpočítania dane môže byť uplatnené len za
mesiac, v ktorom bol nový dopravný prostriedok dodaný.
§ 53
Oprava odpočítanej dane
(1) Ak bola vykonaná oprava základu dane podľa § 25, ktorá má za následok zníženie základu dane, je platiteľ, ktorý
odpočítal daň, povinný opraviť odpočítanú daň. Oprava odpočítanej dane sa vykoná v tom zdaňovacom období, v
ktorom platiteľ dostal doklad o oprave základu dane.
(2) Ak bola vykonaná oprava základu dane podľa § 25, ktorá má za následok zvýšenie základu dane, má platiteľ,
ktorý odpočítal daň, právo opraviť odpočítanú daň. Oprava odpočítanej dane sa vykoná v tom zdaňovacom období,
strana 23/52
v ktorom platiteľ dostal doklad o oprave základu dane.
(3) Ak daň zaplatená pri dovoze tovaru bola dodatočne vrátená v plnej výške alebo čiastočne podľa colných
predpisov, platiteľ je povinný opraviť odpočítanú daň. Oprava odpočítanej dane sa vykoná v tom zdaňovacom
období, v ktorom colný orgán vrátil daň.
(4) Ak daň zaplatená pri dovoze tovaru bola dodatočne zvýšená podľa colných predpisov, platiteľ môže opraviť
odpočítanú daň. Oprava odpočítanej dane sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom bola dodatočne zvýšená
daň zaplatená colnému orgánu.
(5) V prípade krádeže tovaru, pri ktorom platiteľ odpočítal daň, je platiteľ povinný odviesť daň vo výške odpočítanej
dane; ak je tovar predmetom odpisovania podľa osobitného predpisu,26) zníži platiteľ odvod dane o pomernú časť
dane zodpovedajúcu odpisom. Ak bol odcudzený tovar, ktorý bol predmetom nájmu s dojednaným právom kúpy
prenajatej veci, odvedie platiteľ daň zníženú o daň, ktorú z tohto tovaru už odviedol, najviac však do výšky
odpočítanej dane. Platiteľ daň odvedie za to zdaňovacie obdobie, v ktorom zistil krádež tovaru.
(6) Ak bola vykonaná oprava sadzby dane, ktorá má za následok zníženie dane, je platiteľ, ktorý odpočítal daň,
povinný opraviť odpočítanú daň v tom zdaňovacom období, v ktorom bola vykonaná oprava sadzby dane, alebo v
prvom nasledujúcom zdaňovacom období. Ak bola vykonaná oprava sadzby dane, ktorá má za následok zvýšenie
dane, má platiteľ, ktorý odpočítal daň, právo opraviť odpočítanú daň v tom zdaňovacom období, v ktorom bola
vykonaná oprava sadzby dane, alebo v prvom nasledujúcom zdaňovacom období. Opravu sadzby dane a opravu
odpočítanej dane nie je povinný vykonať platiteľ pri uplatnení nesprávnej sadzby dane pri nadobudnutí tovaru v
tuzemsku z iného členského štátu alebo pri dodaní tovaru alebo služby, keď je povinný platiť daň nadobúdateľ
tovaru alebo príjemca služby, ak platiteľ môže pri tomto zdaniteľnom obchode odpočítať daň v plnom rozsahu.
§ 54
Úprava dane odpočítanej pri investičnom majetku
(1) Platiteľ upraví odpočítanú daň, ak v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom nadobudol
investičný majetok alebo ho vytvoril na vlastné náklady, zmení účel jeho použitia.
(2) Investičným majetkom na účely tohto zákona sú
a) hnuteľné veci, ktorých obstarávacia cena bez dane alebo vlastné náklady sú 3 319,39 eura a viac a ktorých doba
použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok,
b) budovy, stavebné pozemky, byty a nebytové priestory,
c) nadstavby budov, prístavby budov a stavebné úpravy budov, bytov a nebytových priestorov, ktoré si vyžadovali
stavebné povolenie podľa osobitného predpisu.27)
(3) Zmenou účelu použitia investičného majetku sa rozumie, ak platiteľ
a) investičný majetok, pri ktorom odpočítal daň, používa na dodávky tovarov a služieb bez možnosti odpočítania
dane alebo na dodávky tovarov a služieb s možnosťou pomerného odpočítania dane,
b) investičný majetok, pri ktorom nemohol odpočítať daň, používa na dodávky tovarov a služieb s možnosťou
odpočítania dane alebo na dodávky tovarov a služieb s možnosťou pomerného odpočítania dane,
c) investičný majetok, pri ktorom odpočítal pomernú výšku dane, používa na dodávky tovarov a služieb s
možnosťou odpočítania dane alebo na dodávky tovarov a služieb bez možnosti odpočítania dane; za zmenu účelu
použitia investičného majetku, pri ktorom platiteľ odpočítal pomernú výšku dane, považuje sa aj zmena výšky
ročného koeficientu (§ 50 ods. 4) o hodnotu väčšiu ako 0,10.
(4) Obdobie na úpravu odpočítanej dane pri zmene účelu použitia investičného majetku podľa odseku 1 je päť
kalendárnych rokov vrátane roka, v ktorom investičný majetok platiteľ nadobudol alebo na vlastné náklady vytvoril
okrem investičného majetku podľa odseku 2 písm. b) a c), pri ktorom je obdobie na úpravu desať kalendárnych
rokov, a obdobie na úpravu odpočítanej dane začína plynúť v roku, v ktorom bol investičný majetok uvedený po
prvýkrát do užívania. Ak platiteľ dodá investičný majetok podľa odseku 2 písm. b) a c) pred uvedením do užívania a
zmení účel použitia, upraví odpočítanú daň v kalendárnom roku, keď dodá investičný majetok.
(5) Úpravu odpočítanej dane platiteľ vykoná v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom zmenil
účel použitia investičného majetku. Platiteľ postupuje pri úprave odpočítanej dane podľa prílohy č. 1. Na účely
výpočtu úpravy dane odpočítanej pri investičnom majetku sa daň, ktorú platiteľ nemôže odpočítať, považuje za
odpočítanie dane vo výške 0.
(6) Úpravu odpočítanej dane platiteľ nevykoná, ak absolútna hodnota vyjadrujúca zmenu účelu použitia investičného
majetku predstavuje 0,10 a menej; hodnota vyjadrujúca zmenu účelu použitia investičného majetku je rozdiel čísla A
a čísla B podľa prílohy č. 1.
(7) Ak v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane platiteľ dodá investičný majetok s uplatnením dane,
posudzuje sa tento investičný majetok až do uplynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane, akoby bol používaný na
podnikanie s možnosťou odpočítania dane. Ak v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane platiteľ dodá
investičný majetok s oslobodením od dane, posudzuje sa tento investičný majetok až do uplynutia obdobia na
úpravu odpočítanej dane, akoby bol používaný na podnikanie s oslobodením od dane.
strana 24/52
(8) Ak je účtovným obdobím platiteľa hospodársky rok, na účely odsekov 4 a 5 sa kalendárnym rokom rozumie
hospodársky rok.
§ 55
Odpočítanie dane pri registrácii platiteľa
(1) Osoba, ktorá sa stala platiteľom, môže odpočítať daň viažucu sa k majetku, ktorý nadobudla pred dňom, keď sa
stala platiteľom, ak tento majetok nebol zahrnutý do daňových výdavkov podľa osobitného predpisu27a) v
kalendárnych rokoch predchádzajúcich kalendárnemu roku, v ktorom sa stala platiteľom, okrem zásob. Daň pri
majetku, ktorý je podľa osobitného predpisu odpisovaným majetkom,26) platiteľ zníži o pomernú časť dane
zodpovedajúcu odpisom; platiteľ, ktorý nie je účtovnou jednotkou, použije pri znížení odpočítateľnej dane postup
ako platiteľ, ktorý je účtovnou jednotkou. Platiteľ nemôže odpočítať daň, ak majetok nepoužije na dodávky tovarov a
služieb ako platiteľ.
(2) Platiteľ môže odpočítať daň podľa odseku 1 v rozsahu a za podmienok podľa § 49 až 51.
(3) Osoba, ktorá nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň alebo podala žiadosť o registráciu pre daň
oneskorene a toto oneskorenie je viac ako 30 dní, má za obdobie, v ktorom mala byť platiteľom, právo na odpočítanie
dane inej ako podľa odseku 1 viažucej sa na tovary a služby, ktoré použila na dodanie tovarov a služieb, v rozsahu a
za podmienok podľa § 49 a 51. Odpočítanie dane sa uplatní v tom istom daňovom priznaní, v ktorom sa uvádza daň
podľa § 78 ods. 9. Obdobím, v ktorom osoba mala byť platiteľom, sa rozumie obdobie, ktoré sa začína 31. dňom po
dni, keď osoba bola povinná najneskôr podať žiadosť o registráciu pre daň.
§ 55a
(1) Zahraničná osoba, ktorá má v inom členskom štáte sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v
inom členskom štáte obvykle zdržiava a žiada o vrátenie dane (ďalej len „žiadateľ“), má nárok na vrátenie dane z
tovaru a služby, ktoré jej dodal platiteľ v tuzemsku, a nárok na vrátenie dane vyrubenej pri dovoze tovaru v
tuzemsku za podmienok a v rozsahu podľa odsekov 2 až 5 a § 55b až 55e.
(2) Žiadateľ má nárok na vrátenie dane, ak
a) je identifikovaný pre daň v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo
v ktorom sa obvykle zdržiava,
b) v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nemal v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň
ani bydlisko a ani sa v tuzemsku obvykle nezdržiaval,
c) v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nedodal tovar ani službu v tuzemsku s výnimkou dodania
1. prepravných služieb a s nimi súvisiacich doplnkových služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 47 ods. 6,
8, 10 a 12 a § 48 ods. 8,
2. služby a dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou, ak je osobou povinnou platiť daň príjemca podľa § 69
ods. 2 a 3,
3. zemného plynu a elektriny, ak je osobou povinnou platiť daň osoba, ktorej je tento tovar dodaný podľa § 69
ods. 9,
4. tovaru z tuzemska do iného členského štátu, ktorý bol dovezený z tretieho štátu žiadateľom, ktorý bol
zastúpený daňovým zástupcom podľa § 69a,
5. tovaru v rámci trojstranného obchodu podľa § 45, na ktorom sa zúčastnil ako prvý odberateľ a osobou
povinnou platiť daň je druhý odberateľ.
(3) Žiadateľ má nárok na vrátenie dane, ak uskutočňuje zdaniteľné obchody, pri ktorých vzniká právo na odpočítanie
dane v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle
zdržiava. Ak žiadateľ uskutočňuje v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko
alebo v ktorom sa obvykle zdržiava, zdaniteľné obchody, pri ktorých môže odpočítať daň, a súčasne zdaniteľné
obchody, pri ktorých nemôže odpočítať daň, má nárok na vrátenie pomernej výšky dane, ktorú vypočíta podľa
pravidiel platných v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom
sa obvykle zdržiava.
(4) Žiadateľ má nárok na vrátenie dane, ak by takáto daň bola odpočítateľná podľa § 49.
(5) Žiadateľ nemá nárok na vrátenie dane, ktorú dodávateľ neuplatnil v súlade s týmto zákonom, a dane uplatnenej
pri tovare, ktorý je alebo môže byť oslobodený od dane podľa § 43 alebo § 47 ods. 2. Ak žiadateľ uplatňuje osobitnú
úpravu uplatňovania dane pre cestovné kancelárie, nemá nárok na vrátenie dane pri službách cestovného ruchu.
§ 55b
(1) Žiadateľ uplatňuje nárok na vrátenie dane podaním žiadosti o vrátenie dane v elektronickej forme
prostredníctvom elektronického portálu v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň,
bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava. Žiadosť o vrátenie dane sa podáva najneskôr do 30. septembra
kalendárneho roka, ktorý nasleduje po období, za ktoré sa uplatňuje nárok na vrátenie dane. Daňový úrad Bratislava
I bezodkladne elektronickými prostriedkami oznámi žiadateľovi dátum prijatia žiadosti o vrátenie dane.
(2) Žiadosť o vrátenie dane musí obsahovať
strana 25/52
a) priezvisko a meno alebo názov žiadateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo
miesta, kde sa obvykle zdržiava,
b) elektronickú adresu žiadateľa,
c) opis podnikateľskej činnosti žiadateľa, pre ktorú tovar a služby nadobudol, uvedením zodpovedajúceho
číselného kódu podľa osobitného predpisu,27b)
d) obdobie podľa § 55c ods. 1, na ktoré sa žiadosť vzťahuje,
e) vyhlásenie žiadateľa, že spĺňa podmienku podľa § 55a ods. 2 písm. c),
f) identifikačné číslo pre daň žiadateľa alebo jeho daňové registračné číslo pridelené v inom členskom štáte,
g) údaje o bankovom účte žiadateľa vrátane medzinárodného bankového čísla účtu (IBAN) a medzinárodného
kódu banky (BIC).
(3) Žiadosť o vrátenie dane musí obsahovať okrem údajov podľa odseku 2 údaje z každej faktúry o dodaní tovaru
alebo služby a z každého dovozného dokladu, z ktorých žiadateľ žiada vrátenie dane, a to:
a) priezvisko a meno alebo názov dodávateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo
miesta, kde sa obvykle zdržiava,
b) identifikačné číslo pre daň dodávateľa pridelené v tuzemsku okrem dovozu tovaru,
c) dátum vyhotovenia faktúry, číslo faktúry a dátum a číslo dovozného dokladu,
d) základ dane a sumu dane v eurách,
e) výšku odpočítateľnej dane podľa § 55a ods. 3 a 4,
f) v prípade potreby pomernú výšku odpočítateľnej dane podľa § 55a ods. 3 vyjadrenú v percentách,
g) číselný kód podľa odseku 4, ktorý prislúcha nadobudnutému tovaru a službe, a pri použití číselného kódu 10
druh nadobudnutého tovaru a služby.
(4) Druh nadobudnutého tovaru a služieb sa vyjadruje týmito číselnými kódmi:
a) pohonná látka číselným kódom 1,
b) nájom dopravných prostriedkov číselným kódom 2,
c) výdavky týkajúce sa dopravných prostriedkov s výnimkou tých, ktoré súvisia s tovarom a službami podľa
písmen a) a b), číselným kódom 3,
d) poplatky za užívanie ciest a diaľnic číselným kódom 4,
e) cestovné náklady týkajúce sa osobnej dopravy číselným kódom 5,
f) ubytovacie služby číselným kódom 6,
g) jedlá, nápoje a reštauračné služby číselným kódom 7,
h) vstupné na veľtrhy a výstavy číselným kódom 8,
i) výdavky na luxusné predmety, pohostenie, zábavu a reprezentáciu číselným kódom 9,
j) iné tovary a služby ako sú uvedené v písmenách a) až i) číselným kódom 10.
(5) Ak je základ dane vo faktúre alebo dovoznom doklade 1 000 eur a viac alebo vo faktúre o kúpe pohonných látok
250 eur a viac, je žiadateľ povinný spolu so žiadosťou o vrátenie dane elektronickými prostriedkami predložiť kópiu
faktúry alebo dovozného dokladu.
(6) Údaje v žiadosti o vrátenie dane a ďalšie požadované informácie podľa § 55d ods. 1 a 2 uvádza žiadateľ v
slovenskom jazyku.
§ 55c
(1) Žiadosť o vrátenie dane sa podáva za obdobie najviac jedného kalendárneho roka a suma dane, ktorej vrátenie sa
žiada, musí byť najmenej 50 eur. Žiadosť o vrátenie dane sa môže podať za obdobie kratšie ako jeden kalendárny rok,
ale nie kratšie ako tri kalendárne mesiace, ak suma dane, ktorej vrátenie sa žiada, je najmenej 400 eur. Vrátenie dane
sa môže vzťahovať na obdobie kratšie ako tri kalendárne mesiace, ak toto obdobie predstavuje zvyšok kalendárneho
roka a suma dane, ktorej vrátenie sa žiada, je najmenej 50 eur.
(2) Žiadosť o vrátenie dane sa vzťahuje na
a) kúpu tovarov a služieb, ktoré boli fakturované počas obdobia, na ktoré sa žiadosť o vrátenie dane vzťahuje, ak
daňová povinnosť vznikla pred vyhotovením faktúry alebo v čase vyhotovenia faktúry, alebo v súvislosti s ktorými
daňová povinnosť vznikla počas obdobia, na ktoré sa žiadosť o vrátenie dane vzťahuje, ak kúpa bola fakturovaná
pred vznikom daňovej povinnosti,
b) dovoz tovaru, ktorý sa uskutočnil počas obdobia, na ktoré sa žiadosť o vrátenie dane vzťahuje.
(3) Žiadosť o vrátenie dane sa môže vzťahovať aj na faktúry alebo dovozné doklady, ktoré nie sú zahrnuté do
predchádzajúcich žiadostí o vrátenie dane a týkajú sa transakcií, ktoré sa uskutočnili počas obdobia príslušného
kalendárneho roka.
(4) Ak sa po podaní žiadosti o vrátenie dane upraví odpočítateľná časť dane podľa zákona platného v členskom štáte
žiadateľa, žiadateľ je povinný opraviť sumu dane, o vrátenie ktorej žiadal, alebo sumu dane, ktorá sa mu už vrátila.
(5) Oprava podľa odseku 4 sa vykoná v žiadosti o vrátenie dane vzťahujúcej sa na obdobie kalendárneho roka, ktorý
nasleduje po kalendárnom roku, za ktorý žiadateľ žiadal vrátenie dane. Ak žiadateľ za obdobie kalendárneho roka,
strana 26/52
ktorý nasleduje po kalendárnom roku, za ktorý žiadateľ žiadal vrátenie dane, nepodáva žiadosť o vrátenie dane,
opravu dane podľa odseku 4 vykoná v samostatnom vyhlásení podanom prostredníctvom elektronického portálu v
členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava.
§ 55d
(1) Daňový úrad Bratislava I oznámi žiadateľovi rozhodnutie o žiadosti o vrátenie dane do štyroch mesiacov odo dňa
prijatia žiadosti s výnimkou podľa odsekov 5 a 6. Ak vzniknú odôvodnené pochybnosti o správnosti uplatňovaného
nároku na vrátenie dane, Daňový úrad Bratislava I môže v lehote podľa prvej vety elektronickými prostriedkami
požiadať žiadateľa, príslušné orgány členského štátu, v ktorom má žiadateľ sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň,
bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava, alebo inú osobu o dodatočné informácie; inú osobu ako žiadateľa alebo
príslušný orgán členského štátu, v ktorom má žiadateľ sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v
ktorom sa obvykle zdržiava, môže požiadať elektronickými prostriedkami, iba ak sú tieto prostriedky dostupné jej
adresátovi.
(2) Ak nie sú dodatočné informácie dostatočné, môže Daňový úrad Bratislava I požiadať o ďalšie dodatočné
informácie.
(3) Dodatočnými informáciami podľa odseku 1 a ďalšími dodatočnými informáciami podľa odseku 2 sú aj originál
alebo kópia faktúry alebo dovozného dokladu, ktoré sa týkajú uplatňovaného nároku na vrátenie dane, a to aj
takých, v ktorých základ dane je nižší ako základ dane podľa § 55b ods. 5.
(4) Osoba, od ktorej Daňový úrad Bratislava I žiada dodatočné informácie a ďalšie dodatočné informácie podľa
odsekov 1 a 2, je povinná požadované informácie poskytnúť do jedného mesiaca odo dňa, kedy jej bola požiadavka
doručená.
(5) Ak Daňový úrad Bratislava I žiada dodatočné informácie podľa odseku 1, oznámi žiadateľovi rozhodnutie o
žiadosti o vrátenie dane do dvoch mesiacov od prijatia požadovaných informácií, a ak nedostal požadované
informácie, oznámi rozhodnutie do dvoch mesiacov od uplynutia lehoty podľa odseku 4; ak dvojmesačná lehota na
oznámenie rozhodnutia uplynie skôr ako uplynie šesť mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, Daňový úrad Bratislava I
oznámi rozhodnutie najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti.
(6) Ak Daňový úrad Bratislava I žiada ďalšie dodatočné informácie podľa odseku 2, oznámi žiadateľovi rozhodnutie o
žiadosti o vrátenie dane najneskôr do ôsmich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti.
(7) Ak Daňový úrad Bratislava I rozhodne o vrátení dane, vráti daň najneskôr do desiatich pracovných dní od
uplynutia lehoty na oznámenie rozhodnutia o žiadosti o vrátenie dane podľa odseku 1, 5 alebo 6.
(8) Daňový úrad Bratislava I vráti daň na účet vedený v banke v tuzemsku alebo na základe žiadosti žiadateľa na účet
vedený v zahraničnej banke v inom členskom štáte. Pri vrátení dane na účet vedený v zahraničnej banke v inom
členskom štáte sa od sumy dane odpočítajú bankové poplatky za prevod peňažných prostriedkov.
(9) Rozhodnutie, ktorým sa zamieta žiadosť o vrátenie celej dane alebo časti dane, musí obsahovať odôvodnenie. Proti
rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o vrátenie celej dane alebo časti dane sa môže žiadateľ odvolať spôsobom a v lehote
podľa osobitného predpisu.27c)
(10) Ak daň bola vrátená na základe nepravdivých údajov alebo sa vrátenie dane dosiahlo podvodným spôsobom,
žiadateľ je povinný zaplatiť Daňovému úradu Bratislava I neoprávnene vrátenú daň a pokutu uloženú podľa
osobitného predpisu.27d) Ak žiadateľ uloženú pokutu nezaplatí, Daňový úrad Bratislava I má právo odmietnuť ďalšie
vrátenie dane až do výšky nezaplatenej pokuty.
(11) Daňový úrad Bratislava I vráti daň za obdobie kalendárneho roka, na ktoré sa žiadosť o vrátenie dane vzťahuje,
zníženú alebo zvýšenú o sumu, ktorá zodpovedá oprave dane vykonanej podľa § 55c ods. 4 a 5. Ak sa oprava dane
vykoná podaním samostatného vyhlásenia podľa § 55c ods. 5, Daňový úrad Bratislava I rozhodne o zvýšení alebo
znížení dane na základe samostatného vyhlásenia o oprave dane.
(12) Na účely odsekov 1, 5 a 6 sa rozhodnutie považuje za oznámené dňom odoslania dátovej správy na elektronickú
adresu uvedenú v žiadosti o vrátenie dane.
§ 55e
(1) Ak Daňový úrad Bratislava I nevráti žiadateľovi daň v lehote podľa § 55d ods. 7, žiadateľ má nárok na úrok vo
výške ustanovenej podľa osobitného predpisu.27e)
(2) Žiadateľ nemá nárok na úrok podľa odseku 1, ak nepredložil dodatočné informácie alebo ďalšie dodatočné
informácie v lehote podľa § 55d ods. 4, alebo ak nepredloží kópiu faktúry alebo dovozného dokladu podľa § 55b ods.
5.
Podanie žiadosti o vrátenie dane v inom členskom štáte
§ 55f
(1) Platiteľ registrovaný podľa § 4 alebo 4b uplatňuje nárok na vrátenie dane v členskom štáte, v ktorom mu boli
dodané tovary a služby alebo do ktorého doviezol tovar, podaním žiadosti o vrátenie dane elektronickými
prostriedkami prostredníctvom elektronického portálu Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky. Žiadosť o
vrátenie dane môže platiteľ registrovaný podľa § 4 podať, ak v členskom štáte, v ktorom žiada vrátenie dane, nemá
strana 27/52
sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v ňom obvykle nezdržiava. Žiadosť o vrátenie dane sa
podáva najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka, ktorý nasleduje po období, za ktoré sa uplatňuje nárok na
vrátenie dane. Na obsah žiadosti o vrátenie dane sa primerane vzťahuje § 55b ods. 2 až 4; žiadosť o vrátenie dane sa
nepovažuje za podanú, ak tieto údaje neobsahuje.
(2) Na spôsob podania žiadosti o vrátenie dane sa nevzťahuje osobitný predpis.27f)
§ 55g
(1) Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky bezodkladne elektronickými prostriedkami odošle platiteľovi
potvrdenie o prijatí žiadosti.
(2) Daňový úrad Bratislava I neodošle žiadosť o vrátenie dane členskému štátu, ktorému je žiadosť určená, ak v
období, za ktoré sa žiada vrátenie dane, platiteľ nebol platiteľom alebo vykonával výlučne činnosti, pri ktorých
nemôže odpočítať daň. Neodoslanie žiadosti oznámi Daňový úrad Bratislava I elektronickými prostriedkami
platiteľovi.
Vrátenie dane uplatnenej v cenách tovarov a služieb
Vrátenie dane zahraničnej osobe z tretieho štátu
§ 56
(1) Zahraničná osoba, ktorá nemá na území Európskeho spoločenstva sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň,
bydlisko alebo sa na území Európskeho spoločenstva obvykle nezdržiava (ďalej len „zahraničná osoba z tretieho
štátu“), má nárok na vrátenie dane uplatnenej pri hnuteľnom majetku a službách, ktoré jej dodal platiteľ v tuzemsku,
a nárok na vrátenie dane uplatnenej pri dovoze tovaru za podmienok uvedených v odseku 2.
(2) Zahraničná osoba z tretieho štátu má nárok na vrátenie dane, ak
a) je identifikovaná pre daň alebo obdobnú všeobecnú daň zo spotreby v štáte, v ktorom má sídlo, miesto
podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava,
b) v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nemala na území Európskeho spoločenstva sídlo, miesto
podnikania, prevádzkareň ani bydlisko a ani sa na tomto území obvykle nezdržiavala,
c) v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nedodala tovar ani službu v tuzemsku s výnimkou dodania
1. prepravných služieb a s nimi súvisiacich doplnkových služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 47 ods. 6,
8, 10 a 12 a § 48 ods. 8,
2. služieb a dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou, ak je osobou povinnou platiť daň príjemca (§ 69 ods. 2
a 3),
3. zemného plynu a elektriny, ak je osobou povinnou platiť daň osoba, ktorej je tento tovar dodaný (§ 69 ods. 9),
4. tovaru z tuzemska do iného členského štátu, ktorý bol dovezený z tretieho štátu zahraničnou osobou, ktorá
bola zastúpená daňovým zástupcom podľa § 69a,
5. tovaru v rámci trojstranného obchodu podľa § 45, na ktorom sa zúčastnila ako prvý odberateľ a osobou
povinnou platiť daň je druhý odberateľ,
d) by daň bola odpočítateľná podľa § 49.
(3) Zahraničná osoba z tretieho štátu nemá nárok na vrátenie dane, ktorú dodávateľ neuplatnil v súlade s týmto
zákonom, a dane uplatnenej pri tovare, ktorý je alebo môže byť oslobodený od dane podľa § 43 alebo § 47 ods. 2.
§ 57
(1) Zahraničná osoba z tretieho štátu uplatňuje nárok na vrátenie dane podaním žiadosti o vrátenie dane Daňovému
úradu Bratislava I; vzor tlačiva žiadosti o vrátenie dane je uvedený v prílohe č. 2. Žiadosť o vrátenie dane sa podáva za
obdobie kalendárneho roka, a to najneskôr do 30. júna kalendárneho roka, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, za
ktoré sa uplatňuje nárok na vrátenie dane. Žiadosť o vrátenie dane môže zahraničná osoba z tretieho štátu podať, ak
suma dane, ktorej vrátenie sa žiada, je najmenej 50 eur.
(2) Zahraničná osoba z tretieho štátu k žiadosti o vrátenie dane musí doložiť
a) originál faktúry vyhotovenej platiteľom v tuzemsku, v ktorej je uvedená suma dane v eurách, a v prípade
dovozu tovaru príslušný dovozný doklad a doklad preukazujúci platbu dane,
b) potvrdenie daňového úradu štátu, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v
ktorom sa obvykle zdržiava, osvedčujúce, že zahraničná osoba z tretieho štátu je identifikovaná pre daň alebo
obdobnú všeobecnú daň zo spotreby, pričom potvrdenie nesmie byť staršie ako jeden rok; vzor tlačiva potvrdenia
je uvedený v prílohe č. 3.
(3) Zahraničná osoba z tretieho štátu musí v žiadosti o vrátenie dane vyhlásiť, že
a) spĺňa podmienky podľa § 56 ods. 2,
b) údaje uvedené v žiadosti o vrátenie dane sú pravdivé,
c) sa zaväzuje vrátiť späť akúkoľvek neoprávnene vrátenú daň.
§ 58
(1) Daňový úrad Bratislava I rozhodne o žiadosti o vrátenie dane do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti.
Faktúry a dovozné doklady priložené k žiadosti o vrátenie dane Daňový úrad Bratislava I vráti zahraničnej osobe z
strana 28/52
tretieho štátu do 60 dní od ich predloženia; tieto faktúry a dovozné doklady môže pred vrátením označiť.
(2) Ak Daňový úrad Bratislava I rozhodne o vrátení dane, vráti daň v lehote na rozhodnutie o žiadosti podľa odseku
1. Daň vráti v eurách na účet vedený v banke v tuzemsku alebo na základe žiadosti zahraničnej osoby z tretieho štátu
na účet vedený v zahraničnej banke v inom štáte. Pri vrátení dane na účet vedený v zahraničnej banke v inom štáte
sa od sumy dane odpočítajú bankové poplatky za prevod peňažných prostriedkov. Daňový úrad Bratislava I môže
vrátiť daň aj prostredníctvom zástupcu zahraničnej osoby z tretieho štátu, ak zástupca predloží daňovému úradu
plnomocenstvo na zastupovanie zahraničnej osoby z tretieho štátu týkajúce sa vrátenia dane.
(3) Rozhodnutie, ktorým sa zamieta žiadosť o vrátenie celej dane alebo časti dane, musí obsahovať odôvodnenie. Proti
rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o vrátenie celej dane alebo časti dane sa môže zahraničná osoba z tretieho štátu
odvolať spôsobom a v lehote podľa osobitného predpisu.27c)
(4) Ak daň bola vrátená na základe nepravdivých údajov alebo sa vrátenie dane dosiahlo podvodným spôsobom,
Daňový úrad Bratislava I uloží pokutu podľa osobitného predpisu27d) a ak zahraničná osoba z tretieho štátu nevráti
neoprávnene vrátenú daň alebo nezaplatí uloženú pokutu, Daňový úrad Bratislava I má právo odmietnuť ďalšie
žiadosti o vrátenie dane počas dvoch kalendárnych rokov nasledujúcich po podaní žiadosti o vrátenie dane na
základe nepravdivých údajov.
(5) Nárok na vrátenie dane z tovarov a služieb nemá zahraničná osoba z tretieho štátu, ak štát, v ktorom má táto
zahraničná osoba sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko, neposkytuje vrátenie dane zdaniteľným
osobám, ktoré sú platiteľmi podľa tohto zákona.
Vrátenie dane cestujúcim pri vývoze tovaru
§ 59
(1) Fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Európskeho spoločenstva a ktorá v
cestovnom styku vyváža z územia Európskeho spoločenstva tovar neobchodného charakteru v osobnej batožine,
môže požiadať o vrátenie dane zaplatenej v cene vyvezeného tovaru, ktorý kúpila v tuzemsku od platiteľa, s
výnimkou pohonných látok.
(2) Trvalý pobyt a prechodný pobyt na účely odseku 1 je miesto, ktoré je zapísané v cestovnom pase. Ak taký údaj
nie je v cestovnom pase zapísaný, preukáže cestujúci tento údaj iným hodnoverným dokladom.
(3) Cestujúci môže požiadať o vrátenie dane, ak
a) celková hodnota vrátane dane vyvezeného tovaru uvedená v doklade o kúpe tovaru je vyššia ako 175 eur,
b) má doklad o kúpe tovaru vyhotovený platiteľom,
c) vývoz tovaru je uskutočnený najneskôr do troch mesiacov od konca mesiaca, v ktorom bol tovar kúpený,
d) vývoz tovaru je potvrdený colným úradom toho členského štátu, v ktorom tovar opustí územie Európskeho
spoločenstva, na tlačive, ktoré vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „tlačivo na vrátenie
dane“).
(4) Vrátenie dane sa uplatňuje u platiteľa, ktorý tovar predal, alebo u osoby, ktorú platiteľ poveril vrátením dane.
(5) Nárok na vrátenie dane zaniká, ak sa platiteľovi alebo poverenej osobe nepredložia doklady uvedené v odseku 3
do šiestich mesiacov od konca mesiaca, v ktorom bol tovar predaný.
§ 60
(1) Platiteľ môže pri predaji tovaru na požiadanie vydať tlačivo na vrátenie dane, v ktorom uvedie tieto údaje:
a) svoje obchodné meno a identifikačné číslo pre daň,
b) dátum predaja tovaru,
c) druh a množstvo predaného tovaru,
d) predajnú cenu s daňou, sadzbu dane a sumu dane,
e) meno, priezvisko a bydlisko cestujúceho.
(2) Po overení oprávnenosti nároku na vrátenie dane (§ 59 ods. 3 až 5) sa vráti daň na základe predloženého dokladu
o kúpe tovaru a tlačiva na vrátenie dane, v ktorom je potvrdený vývoz tovaru colným úradom.
(3) Daň vrátenú podľa odseku 2 uvedie platiteľ v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom bola daň
vrátená. Vrátenú daň je platiteľ povinný evidovať podľa jednotlivých zdaňovacích období. V evidencii uvádza platiteľ
poradové číslo tlačiva na vrátenie dane a sumu dane.
(4) Tlačivo na vrátenie dane uchováva platiteľ počas desiatich rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom vrátenú
daň uplatnil v daňovom priznaní.
Vrátenie dane osobám, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodného práva a oslobodenie od dane
§ 61
(1) Osoby iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodného práva,23) a medzinárodné
organizácie24) a ich pracovníci (ďalej len „zahraničný zástupca“) majú nárok na vrátenie dane zaplatenej v cenách
tovarov a služieb určených na ich spotrebu.
(2) Zahraničnými zástupcami sú
a) diplomatické misie a konzulárne úrady so sídlom na území Slovenskej republiky s výnimkou konzulárnych
strana 29/52
úradov vedených honorárnym konzulom,
b) diplomatické misie a konzulárne úrady, ktoré sú akreditované pre Slovenskú republiku a majú sídlo mimo
územia Slovenskej republiky, s výnimkou konzulárnych úradov vedených honorárnym konzulom,
c) medzinárodné organizácie alebo oblastné úradovne medzinárodných organizácií (ďalej len „medzinárodná
organizácia“), ktoré sú zriadené podľa medzinárodných zmlúv,
d) diplomatickí zástupcovia misie, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky a nemajú trvalý pobyt v Slovenskej
republike,
e) konzulárni úradníci, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky a nemajú trvalý pobyt v Slovenskej republike, s
výnimkou honorárnych konzulov,
f) členovia administratívneho a technického personálu misie, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky a nemajú
trvalý pobyt v Slovenskej republike,
g) konzulárni zamestnanci, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky a nemajú trvalý pobyt v Slovenskej
republike, s výnimkou zamestnancov konzulárnych úradov vedených honorárnym konzulom,
h) pracovníci medzinárodnej organizácie, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky, nemajú trvalý pobyt v
Slovenskej republike a sú trvalo pridelení na výkon úradných funkcií v Slovenskej republike.
(3) Vrátenie dane sa poskytuje zahraničným zástupcom len tých štátov, ktoré také vrátenie dane alebo obdobné
zvýhodnenie poskytujú osobám Slovenskej republiky. Ak iný štát také vrátenie dane alebo obdobné zvýhodnenie
neposkytuje osobám Slovenskej republiky v rozsahu vrátenia dane poskytovaného Slovenskou republikou, prizná sa
zahraničným zástupcom týchto štátov vrátenie dane len v takom rozsahu, ako poskytuje tento štát osobám
Slovenskej republiky. Ak iný štát také vrátenie dane alebo obdobné zvýhodnenie poskytuje osobám Slovenskej
republiky vo väčšom rozsahu, ako poskytuje Slovenská republika, prizná sa zahraničným zástupcom týchto štátov
vrátenie dane v takom rozsahu, ako poskytuje tento štát osobám Slovenskej republiky. Vzájomnosť podľa tohto
odseku sa nevzťahuje na medzinárodné organizácie a ich pracovníkov.
(4) Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. a) sa vráti daň zaplatená v cenách tovarov a služieb najviac do
výšky 99 581,76 eura za kalendárny rok. Do uvedeného limitu sa nezaratúva daň zaplatená v cenách automobilov,
pohonných látok, stavieb a stavebných prác.
(5) Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. c) sa vráti daň zaplatená v cenách tovarov a služieb najviac do
výšky 99 581,76 eura za kalendárny rok. Do uvedeného limitu sa nezaratúva daň zaplatená v cenách automobilov a
pohonných látok.
(6) Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. a) a c) sa vráti daň zaplatená
a) v cene jedného osobného automobilu na každého akreditovaného člena alebo úradníka počas dvoch rokov,
b) v cenách najviac troch úžitkových automobilov počas dvoch rokov vrátane dane zaplatenej v cenách pohonných
látok,
c) v cenách pohonných látok na jeden osobný automobil v rozsahu najviac 4 000 litrov ročne.
(7) Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. d) až g), ktorého diplomatická misia alebo konzulárny úrad má
sídlo na území Slovenskej republiky, vráti sa daň zaplatená v cenách tovarov a služieb na osobnú spotrebu s
výnimkou dane zaplatenej v cene osobného automobilu a pohonných látok v rozsahu celoročného limitu. Celoročný
limit vrátenia dane je pre
a) vedúceho misie 3 319,39 eura,
b) vedúceho konzulárneho úradu 3 319,39 eura,
c) člena diplomatického personálu 2 655,51 eura,
d) člena administratívneho a technického personálu 1 991,64 eura.
(8) Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. d) a e), ktorého diplomatická misia alebo konzulárny úrad má
sídlo na území Slovenskej republiky, sa vráti daň zaplatená v cene dvoch osobných automobilov počas dvoch rokov
a daň zaplatená v cenách 3 200 litrov pohonných látok ročne a zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. f) a
g), ktorého diplomatická misia alebo konzulárny úrad má sídlo na území Slovenskej republiky, sa vráti daň zaplatená
v cene jedného osobného automobilu počas dvoch rokov a daň zaplatená v cenách 3 200 litrov pohonných látok
ročne.
(9) Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. b) sa vráti daň zaplatená v cenách tovarov a služieb najviac do
výšky 8 298,48 eura za kalendárny rok.
(10) Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. d) až g), ktorého diplomatická misia alebo konzulárny úrad má
sídlo mimo územia Slovenskej republiky, vráti sa daň zaplatená v cenách tovarov a služieb určených na osobnú
spotrebu s výnimkou dane zaplatenej v cene osobného automobilu v rozsahu celoročného limitu. Celoročný limit
vrátenia dane je pre
a) vedúceho misie 1 659,70 eura,
b) vedúceho konzulárneho úradu 1 659,70 eura,
c) člena diplomatického personálu 995,82 eura,
strana 30/52
d) člena administratívneho a technického personálu 497,91 eura.
(11) Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. h) sa vráti daň zaplatená v cenách tovarov a služieb určených na
osobnú spotrebu s výnimkou dane zaplatenej v cene osobného automobilu a pohonných látok najviac do výšky 1
991,64 eura za kalendárny rok.
(12) Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. h) sa vráti daň zaplatená v cene jedného osobného automobilu
na jeho osobnú spotrebu počas dvoch rokov a daň zaplatená v cenách 3 200 litrov pohonných látok ročne.
(13) Ak v priebehu dvoch rokov od registrácie osobných automobilov alebo úžitkových automobilov s prideleným
diplomatickým evidenčným číslom EE alebo ZZ, pri ktorých sa vrátila daň podľa odsekov 6, 8 a 12, tieto automobily
sa zničia alebo odcudzia, zahraničnému zástupcovi sa vráti daň zaplatená v cene ďalšieho osobného automobilu alebo
úžitkového automobilu. Ak zahraničný zástupca pred uplynutím dvoch rokov od registrácie automobilu podľa prvej
vety, pri ktorom uplatnil vrátenie dane, automobil predá alebo daruje, je povinný vrátenú daň vrátiť; to neplatí, ak
zahraničný zástupca predá alebo daruje tento automobil inému zahraničnému zástupcovi. Ak zahraničný zástupca
podľa ods. 2 písm. d) až h) uplatnil vrátenie dane zaplatenej v cene osobného automobilu a končí svoje pôsobenie v
Slovenskej republike pred uplynutím dvoch rokov od registrácie tohto automobilu, vráti príslušnú časť dane, ktorá
sa viaže na obdobie chýbajúce do uplynutia dvoch rokov.
(14) Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. a) sa vráti daň zaplatená pri dodaní stavby a stavebných prác,
ak cena vrátane dane nepresiahne 3 319,39 eura; ak cena vrátane dane presiahne 3 319,39 eura, vráti sa daň iba v
prípade, ak vysielajúci štát potvrdí Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky priznanie nároku na
vrátenie dane alebo obdobné zvýhodnenie v rovnakom rozsahu slovenským diplomatickým misiám a konzulárnym
úradom.
(15) Dodanie tovaru zahraničnému zástupcovi v daňovom sklade povolenom podľa osobitného predpisu6) je
oslobodené od dane. Oslobodenie od dane sa poskytne najviac v rozsahu, v akom je umožnené vrátenie dane podľa
odsekov 4, 5, 7, 9, 10 a 11, pričom nárok na vrátenie dane sa pomerne zníži. Podrobnosti uplatnenia oslobodenia od
dane a vrátenia dane ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky a ktoré sa vyhlasuje v
Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
§ 62
(1) Zahraničný zástupca uplatňuje nárok na vrátenie dane podaním žiadosti o vrátenie dane Daňovému úradu
Bratislava I na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 4. Prílohou k žiadosti o vrátenie dane zahraničnému
zástupcovi je potvrdenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o splnení podmienky vzájomnosti
podľa § 61 ods. 3. Žiadosť o vrátenie dane sa podáva za obdobie kalendárneho štvrťroka do 30. dňa po skončení
kalendárneho štvrťroka.
(2) Zahraničný zástupca k žiadosti o vrátenie dane musí doložiť originál faktúry alebo iného dokladu o kúpe tovaru
alebo služby od platiteľa, v ktorom je uvedená suma dane v eurách s potvrdením platby dane. Ak vysielajúci štát
zahraničného zástupcu podľa § 61 ods. 2 písm. a) umožňuje vrátenie dane na základe predloženia kópie faktúry
alebo iného dokladu o kúpe tovaru alebo služby od platiteľa, môže tento zahraničný zástupca namiesto originálu
faktúry alebo iného dokladu o kúpe tovaru alebo služby od platiteľa doložiť k žiadosti o vrátenie dane kópiu týchto
dokladov potvrdenú vedúcim misie alebo vedúcim konzulárneho úradu.
(3) Vrátenie dane môže zahraničný zástupca žiadať len v prípade, ak celková cena vrátane dane na jednom doklade o
kúpe tovarov alebo služieb s výnimkou dokladu o kúpe pohonných látok je najmenej 33,19 eura. Ak iný štát viaže
vrátenie dane osobám Slovenskej republiky na doklad o kúpe tovarov alebo služieb, na ktorom je celková cena vyššia
ako 33,19 eura, môže zahraničný zástupca tohto štátu žiadať vrátenie dane z takého dokladu, na ktorom je celková
cena najmenej vo výške určenej týmto štátom.
(4) Daňový úrad Bratislava I opatrí odtlačkom úradnej pečiatky všetky faktúry a iné doklady o kúpe tovarov a služieb
priložené k žiadosti o vrátenie dane a do 60 dní od podania žiadosti o vrátenie dane za príslušný kalendárny štvrťrok
ich vráti zahraničnému zástupcovi.
(5) Daňový úrad Bratislava I vráti zahraničnému zástupcovi daň na účet vedený v banke v Slovenskej republike do
60 dní od podania žiadosti o vrátenie dane za príslušný kalendárny štvrťrok.
(6) Nárok na vrátenie dane môže zahraničný zástupca uplatniť najneskôr za kalendárny štvrťrok nasledujúci po
kalendárnom štvrťroku, v ktorom bol tovar alebo služba dodaná, inak mu nárok zaniká.
§ 63
Vrátenie dane ozbrojeným silám
(1) Ozbrojené sily iného štátu, ktorý je stranou Severoatlantickej zmluvy alebo zúčastneným štátom v Partnerstve za
mier, majú nárok na vrátenie dane zaplatenej v cenách pohonných látok, olejov a mazív pre služobné vozidlá, lietadlá
a lode ozbrojených síl alebo civilných zamestnancov, ktorí ich sprevádzajú, a v cenách potravín a stravovacích služieb
pre ich stravovacie zariadenia, ak sa tieto ozbrojené sily podieľajú na spoločnom obrannom úsilí.
(2) Ozbrojené sily iného štátu žiadajú o vrátenie dane Daňový úrad Bratislava I prostredníctvom Ministerstva obrany
Slovenskej republiky. K žiadosti o vrátenie dane musia byť doložené doklady o kúpe tovaru a služieb, v ktorých je
strana 31/52
uvedená suma dane v eurách.
(3) Ak sú tovary a služby podľa odseku 1 dodané ozbrojeným silám iného štátu Ministerstvom obrany Slovenskej
republiky, má Ministerstvo obrany Slovenskej republiky nárok na vrátenie dane z dodaných tovarov a služieb.
Nárok na vrátenie dane sa uplatňuje podaním žiadosti o vrátenie dane Daňovému úradu Bratislava I. K žiadosti o
vrátenie dane sa musia doložiť doklady o kúpe tovarov a služieb, v ktorých je uvedená suma dane v eurách, a
doklady o dodaní tovarov a služieb ozbrojeným silám iného štátu.
§ 64
Vrátenie dane neziskovým organizáciám poskytujúcim všeobecne prospešné služby a Slovenskému Červenému
krížu
(1) Nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby28)a Slovenský Červený kríž môžu požiadať o
vrátenie dane zaplatenej v cene tovaru, ktorý vyviezli mimo územia Európskeho spoločenstva na humanitárnu,
dobročinnú alebo vzdelávaciu činnosť.
(2) Nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby a Slovenský Červený kríž uplatňujú nárok na
vrátenie dane podaním žiadosti Daňovému úradu Bratislava I. K žiadosti o vrátenie dane sa musí doložiť
a) doklad o kúpe tovaru od platiteľa, v ktorom je uvedená suma dane v eurách s potvrdením platby dane,
b) písomné colné vyhlásenie o vývoze tovaru.
Osobitná úprava uplatňovania dane
§ 65
Osobitná úprava uplatňovania dane pre cestovné kancelárie a cestovné agentúry
(1) Platiteľ, ktorý obstaráva od iných zdaniteľných osôb služby cestovného ruchu a pri predaji vystupuje voči
zákazníkom vo vlastnom mene (ďalej len „cestovná kanceláriaʺ), je povinný postupovať podľa odsekov 2 až 9. Služby
cestovného ruchu obstarané od iných zdaniteľných osôb, vlastné služby cestovnej kancelárie a prirážka cestovnej
kancelárie sa považujú za dodanie jednej služby cestovnou kanceláriou zákazníkovi.
(2) Cestovná kancelária nemôže odpočítať daň pri službách cestovného ruchu obstaraných od iných osôb.
(3) Základom dane pri predaji služieb cestovného ruchu je kladný rozdiel medzi celkovou predajnou cenou
požadovanou od zákazníka a súčtom cien služieb cestovného ruchu obstaraných od iných osôb vrátane vlastnej
služby cestovnej kancelárie. Tento rozdiel predstavuje prirážku cestovnej kancelárie, ktorá sa považuje za cenu s
daňou.
(4) Ak cestovná kancelária dodáva vlastnú službu, na účely výpočtu dane podľa odseku 3 zahrnie do celkovej
predajnej ceny požadovanej od zákazníka túto službu s daňou, pričom pri dodaní vlastnej služby jej vzniká osobitne
daňová povinnosť.
(5) Daňová povinnosť pri predaji služieb cestovného ruchu zákazníkovi vzniká dňom poskytnutia poslednej služby;
ak je platba prijatá pred poskytnutím poslednej služby, vzniká daňová povinnosť z každej platby dňom prijatia
platby.
(6) Ak je cestovná kancelária povinná postupovať pri odpočítaní dane podľa § 50, pri výpočte koeficientu neuvádza
do čitateľa ani menovateľa služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb.
(7) Prirážka cestovnej kancelárie je oslobodená od dane, ak služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb sú
poskytované mimo územia Európskeho spoločenstva. Ak sú služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb
poskytované čiastočne mimo územia Európskeho spoločenstva a čiastočne na území Európskeho spoločenstva, je
oslobodená od dane iba pomerná časť prirážky cestovnej kancelárie vzťahujúca sa na služby poskytované mimo
územia Európskeho spoločenstva.
(8) Cestovná kancelária, ktorá predáva služby cestovného ruchu v mene a na účet inej cestovnej kancelárie, uplatňuje
daň len za sprostredkovanie predaja služieb cestovného ruchu okrem sprostredkovania, ktoré je oslobodené od dane
podľa § 47 ods. 12. Sprostredkovanie predaja služieb cestovného ruchu v mene a na účet inej cestovnej kancelárie, ak
sú tieto služby poskytované čiastočne mimo územia Európskeho spoločenstva a čiastočne na území Európskeho
spoločenstva, je oslobodené od dane v pomernej časti.
(9) Platiteľ, ktorý prevádzkuje cestovnú kanceláriu a postupuje podľa odsekov 1 až 7, je povinný viesť podrobné
záznamy o obstaraných a predaných službách cestovného ruchu na účely určenia základu dane podľa odseku 3.
(10) Postup podľa odsekov 1 až 7 cestovná kancelária neuplatňuje, ak predáva služby cestovného ruchu zdaniteľnej
osobe na jej podnikanie.
§ 66
Osobitná úprava uplatňovania dane pri umeleckých dielach, zberateľských predmetoch, starožitnostiach a použitom
tovare
(1) Na účely tohto ustanovenia
a) umeleckými dielami a zberateľskými predmetmi sú predmety uvedené v prílohe č. 5,
b) starožitnosťami sú predmety iné ako umelecké diela alebo zberateľské predmety, ktoré sú staršie ako sto rokov,
c) použitým tovarom sa rozumie hnuteľný hmotný majetok, ktorý je vhodný na ďalšie použitie v nezmenenom
strana 32/52
stave alebo po oprave, iný ako umelecké diela, zberateľské predmety, starožitnosti, drahé kovy a drahé kamene,
d) obchodníkom je zdaniteľná osoba, ktorá v rámci svojho podnikania kupuje, nadobúda v tuzemsku z iného
členského štátu alebo dováža na účely ďalšieho predaja použitý tovar, umelecké diela, zberateľské predmety alebo
starožitnosti, a pri tom koná vo svojom mene na svoj účet alebo vo svojom mene na účet inej osoby na základe
zmluvy, podľa ktorej má právo na odplatu za obstaranie kúpy alebo predaja,
e) predajom použitého tovaru je aj odovzdanie použitého tovaru nájomcovi na základe nájomnej zmluvy s
dojednaným právom kúpy prenajatej veci, pri ktorom bez zbytočného odkladu po ukončení doby nájmu má
prejsť vlastnícke právo k predmetu nájmu z prenajímateľa na nájomcu.
(2) Obchodník pri predaji umeleckých diel, zberateľských predmetov, starožitností a použitého tovaru, ktoré mu boli
dodané na území Európskeho spoločenstva, je povinný uplatňovať osobitnú úpravu, ak uvedené tovary boli dodané
a) osobou, ktorá nie je identifikovaná pre daň v tuzemsku ani v inom členskom štáte,
b) osobou, ktorá je identifikovaná pre daň v tuzemsku alebo v inom členskom štáte, a dodanie tovaru bolo
oslobodené od dane podľa § 42 alebo podľa zodpovedajúceho ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte,
c) iným obchodníkom, ktorý uplatňuje daň podľa osobitnej úpravy tohto zákona alebo zákona platného v inom
členskom štáte.
(3) Základom dane pri predaji tovaru podľa odseku 2 je kladný rozdiel medzi predajnou cenou a kúpnou cenou
znížený o daň. Ak ide o predaj použitého tovaru podľa odseku 1 písm. e), základ dane podľa prvej vety sa rozdelí
pomerne podľa výšky jednotlivých splátok a na daňovú povinnosť sa vzťahuje § 19 ods. 3.
(4) Na účely odseku 3 je
a) predajnou cenou všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú obchodník prijal alebo má prijať od kupujúceho alebo od
tretej osoby vrátane dotácií priamo spojených s týmito plneniami, daní, cla, poplatkov a súvisiacich nákladov
(výdavkov) ako provízia, náklady na balenie, dopravu a poistenie, ktoré obchodník požaduje od kupujúceho,
okrem prechodných položiek a zliav a ak ide o predaj použitého tovaru podľa odseku 1 písm. e), súčasťou
predajnej ceny je aj celková suma splátok dohodnutá v nájomnej zmluve,
b) kúpnou cenou všetko, čo tvorí protihodnotu podľa písmena a), ktoré obchodník zaplatil alebo má zaplatiť
dodávateľovi.
(5) Osobitnú úpravu uplatňovania dane môže obchodník použiť aj pri dodaní
a) umeleckých diel, zberateľských predmetov a starožitností, ktoré doviezol; v tých prípadoch sa kúpnou cenou
podľa odseku 4 rozumie všetko, čo tvorí základ dane pri dovoze tovaru, a daň vymeraná colným orgánom,
b) umeleckých diel, ktoré mu dodal autor umeleckého diela alebo jeho právny nástupca.
(6) Ak sa obchodník v prípadoch podľa odseku 5 rozhodne pre osobitnú úpravu uplatňovania dane, je povinný tento
postup uplatňovať najmenej dva kalendárne roky.
(7) Platiteľ pri kúpe tovarov podľa odseku 1 od obchodníka, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, nemôže odpočítať daň
vzťahujúcu sa k základu dane podľa odseku 3.
(8) Obchodník, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, nemôže odpočítať daň
a) zaplatenú pri dovoze umeleckých diel, zberateľských predmetov a starožitností, ktoré doviezol,
b) voči nemu uplatnenú pri dodaní umeleckého diela autorom umeleckého diela alebo jeho právnym nástupcom.
(9) Obchodník, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, je povinný na účely určenia základu dane podľa odseku 3 viesť
osobitne záznamy o predajných cenách a kúpnych cenách tovarov.
(10) Obchodník, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, nesmie v žiadnom doklade o predaji tovaru podľa odseku 1 uviesť
samostatne sumu dane.
(11) Obchodník sa môže rozhodnúť pri dodaní tovaru podľa odseku 1 použiť bežný režim dane uplatnením dane zo
základu dane podľa § 22 ods. 1 až 4. Ak sa obchodník rozhodne použiť bežný režim dane, môže odpočítať daň
a) zaplatenú pri dovoze umeleckých diel, zberateľských predmetov a starožitností, ktoré doviezol,
b) voči nemu uplatnenú pri dodaní umeleckého diela autorom umeleckého diela alebo jeho právnym nástupcom.
(12) Odpočítať daň podľa odseku 11 môže obchodník najskôr v zdaňovacom období, v ktorom vznikne daňová
povinnosť pri dodaní tovaru, ktorého sa odpočítavaná daň týka.
(13) Osobitná úprava uplatňovania dane sa nevzťahuje na nové dopravné prostriedky (§ 11 ods. 12) dodané z
tuzemska do iného členského štátu.
(14) Nadobudnutie použitého tovaru, umeleckých diel, zberateľských predmetov a starožitností v tuzemsku z iného
členského štátu, ak je predávajúcim obchodník z iného členského štátu alebo organizátor predaja verejnou dražbou z
iného členského štátu a uvedený tovar bol zdanený podľa osobitnej úpravy uplatňovania dane v inom členskom
štáte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala, nepovažuje sa za nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného
členského štátu podľa § 11.
(15) Ustanovenia o zásielkovom predaji tovaru a o oslobodení od dane dodania tovaru do iného členského štátu
podľa § 43, prípadne podľa § 45 sa nevzťahujú na dodanie použitého tovaru, umeleckých diel, zberateľských
predmetov a starožitností, pri ktorých sa uplatňuje osobitná úprava.
strana 33/52
§ 67
Osobitná úprava uplatňovania dane pri investičnom zlate
(1) Na účely tohto ustanovenia investičným zlatom
a) je zlato vo forme prútu alebo tehly, ktorého hmotnosť akceptuje trh drahých kovov a ktoré má rýdzosť 995
tisícin a viac,
b) sú zlaté mince, ktoré majú rýdzosť 900 tisícin a viac a boli razené po roku 1800 a sú alebo boli zákonným
platidlom v krajine pôvodu a predávajú sa za cenu, ktorá nepresahuje trhovú hodnotu zlata obsiahnutú v minciach
viac než o 80 %.
(2) Národná banka Slovenska vydáva zoznam zlatých mincí, ktoré spĺňajú kritériá podľa odseku 1 písm. b). Zoznam
bude uverejnený vo Vestníku Národnej banky Slovenska. Národná banka Slovenska informuje každoročne do 1.
júla Európsku komisiu o zlatých minciach, ktoré sa obchodujú v Slovenskej republike.
(3) Od dane je oslobodené dodanie investičného zlata, nadobudnutie investičného zlata z iného členského štátu a
dovoz investičného zlata vrátane investičného zlata vo forme certifikátu na alokované alebo nealokované zlato alebo
obchodovaného na účet zlata vrátane pôžičiek v zlate a swapových obchodov, ktoré obsahujú vlastnícke práva alebo
iné práva týkajúce sa investičného zlata, ako aj obchody týkajúce sa investičného zlata zahŕňajúce futurity a
forwardy, ktoré vedú k prevodu vlastníckych práv alebo iných práv týkajúcich sa investičného zlata.
Sprostredkovanie dodania investičného zlata v mene a na účet inej osoby je oslobodené od dane.
(4) Platiteľ, ktorý vyrába investičné zlato alebo pretvára zlato na investičné zlato, môže sa rozhodnúť, že dodanie
investičného zlata inému platiteľovi bude zdaňovať. Sprostredkovanie dodania investičného zlata v mene a na účet
inej osoby môže byť tiež zdaňované, ak sa toto sprostredkovanie týka dodania investičného zlata, ktorého dodanie sa
platiteľ rozhodol zdaňovať.
(5) Platiteľ, ktorý dodáva investičné zlato oslobodené od dane, môže odpočítať daň
a) voči nemu uplatnenú pri dodaní investičného zlata iným platiteľom, ktorý využil možnosť zdanenia podľa
odseku 4,
b) voči nemu uplatnenú pri dodaní iného ako investičného zlata iným platiteľom, ktoré je ním alebo na jeho účet
následne pretvorené na investičné zlato,
c) ním uplatnenú pri nadobudnutí iného ako investičného zlata v tuzemsku z iného členského štátu, ktoré je ním
alebo na jeho účet následne pretvorené na investičné zlato,
d) zaplatenú pri dovoze iného ako investičného zlata, ktoré je ním alebo na jeho účet následne pretvorené na
investičné zlato,
e) voči nemu uplatnenú pri dodaní služieb iným platiteľom, ktoré spočívali v zmene podoby, hmotnosti alebo
rýdzosti zlata vrátane investičného zlata.
(6) Platiteľ, ktorý vyrába investičné zlato alebo pretvára zlato na investičné zlato, môže odpočítať daň z tovarov a
služieb prijatých na túto činnosť.
§ 68
Osobitná úprava uplatňovania dane pre nezaložené osoby, ktoré elektronicky dodávajú služby
(1) Na účely tohto ustanovenia sa rozumie
a) nezaloženou osobou osoba, ktorá nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko na území
Európskeho spoločenstva a nie je identifikovaná pre daň v tuzemsku ani v inom členskom štáte,
b) elektronicky dodávanými službami služby podľa § 16 ods. 18,
c) členským štátom identifikácie členský štát, ktorý si nezaložená osoba zvolí pre oznámenie, že začala na území
Európskeho spoločenstva elektronicky dodávať služby,
d) členským štátom spotreby členský štát, v ktorom je miesto dodania elektronicky dodávaných služieb určené
podľa § 16 ods. 14,
e) daňovým priznaním podanie, ktoré obsahuje nevyhnutné údaje potrebné na určenie výšky dane, ktorá sa stala
splatnou v každom členskom štáte.
(2) Ak sa nezaložená osoba, ktorá elektronicky dodáva služby osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a ktorá má
sídlo, bydlisko alebo sa obvykle zdržiava v tuzemsku, rozhodne identifikovať v tuzemsku, Daňový úrad Bratislava I
vydá nezaloženej osobe povolenie na uplatňovanie osobitnej úpravy. Nezaložená osoba je povinná uplatniť osobitnú
úpravu na všetky elektronicky dodávané služby v rámci Európskeho spoločenstva.
(3) Nezaložená osoba je povinná oznámiť elektronicky Daňovému úradu Bratislava I začatie činnosti a skončenie
činnosti alebo zmenu činnosti v takom rozsahu, že ďalej nebude spĺňať podmienky na osobitnú úpravu uplatňovania
dane. Oznámenie o začatí činnosti musí obsahovať obchodné meno, adresu, elektronickú adresu vrátane webových
stránok, národné číslo pre daň, ak jej bolo pridelené, a vyhlásenie, že nie je identifikovaná pre daň v rámci
Európskeho spoločenstva. Nezaložená osoba musí oznámiť akékoľvek zmeny uvedených údajov.
(4) Daňový úrad Bratislava I pridelí nezaloženej osobe identifikačné číslo pre daň a toto číslo jej elektronicky oznámi.
(5) Daňový úrad Bratislava I odníme nezaloženej identifikovanej osobe identifikačné číslo pre daň, ak
strana 34/52
a) oznámi Daňovému úradu Bratislava I, že nebude ďalej elektronicky dodávať služby,
b) možno predpokladať, že ukončila činnosť,
c) nebude ďalej spĺňať podmienky na osobitnú úpravu uplatňovania dane, alebo
d) opakovane porušuje povinnosti podľa osobitnej úpravy uplatňovania dane.
(6) Nezaložená identifikovaná osoba je povinná podať elektronicky daňové priznanie za každý kalendárny štvrťrok, a
to aj v prípade, ak elektronicky dodávané služby poskytnuté neboli. Daňové priznanie sa podáva do 20 dní od
skončenia kalendárneho štvrťroka, za ktoré sa daňové priznanie podáva.
(7) Nezaložená identifikovaná osoba je povinná v daňovom priznaní uviesť
a) identifikačné číslo pre daň a
b) celkovú hodnotu bez dane elektronicky dodaných služieb poskytnutých v zdaňovacom období, výšku dane a
sadzbu dane, a to v členení podľa členských štátov spotreby, v ktorých vznikla daňová povinnosť, a celkovú výšku
dane.
(8) Údaje v daňovom priznaní uvádza nezaložená identifikovaná osoba v eurách. Ak sa úhrada za elektronicky
dodané služby uskutoční v inej mene ako v eurách, použije sa na prepočet tejto úhrady na eurá kurz platný posledný
deň zdaňovacieho obdobia publikovaný Európskou centrálnou bankou pre tento deň alebo nasledujúci deň, ak
nebol v ten deň kurz publikovaný.
(9) Nezaložená identifikovaná osoba je povinná zaplatiť daň v eurách do 20 dní po skončení kalendárneho štvrťroka.
(10) Nezaložená identifikovaná osoba nie je oprávnená odpočítavať daň podľa § 49; je oprávnená žiadať vrátenie dane
podľa § 56, pričom sa nevyžaduje splnenie podmienky podľa § 56 ods. 2 písm. c) a § 58 ods. 5.
(11) Nezaložená identifikovaná osoba je povinná viesť záznamy o elektronicky dodaných službách, pri ktorých
uplatnila osobitnú úpravu, v takom rozsahu, aby správca dane v členskom štáte spotreby mohol zistiť, že daň v
daňovom priznaní je uvedená v správnej výške. Nezaložená identifikovaná osoba je povinná na požiadanie
elektronicky sprístupniť evidenciu Daňovému úradu Bratislava I a správcovi dane v členskom štáte spotreby.
Nezaložená osoba uchováva záznamy po dobu desiatich rokov od konca roka, v ktorom elektronicky dodala služby.
§ 69
Osoby povinné platiť daň správcovi dane
(1) Platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň.
(2) Zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku, je povinná platiť
daň pri službách uvedených v § 16 ods. 1 až 4, 10 a 11 a pri tovare dodanom s inštaláciou alebo montážou, ktoré jej
dodala zahraničná osoba z iného členského štátu alebo zahraničná osoba z tretieho štátu, ak miesto dodania služby
alebo tovaru je v tuzemsku; zdaniteľná osoba nie je povinná platiť daň, ak je zahraničná osoba platiteľom.
(3) Zdaniteľná osoba a právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobu a je registrovaná pre daň podľa § 7, sú
povinné platiť daň pri službe dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo zahraničnou osobou z
tretieho štátu, ak je miesto dodania služby podľa § 15 ods. 1 v tuzemsku.
(4) Na účely určenia osoby povinnej platiť daň podľa § 69 sa za zahraničnú osobu považuje aj taká osoba, ktorá má v
tuzemsku prevádzkareň, ale táto prevádzkareň sa nezúčastňuje na dodaní tovaru alebo služby v tuzemsku touto
osobou.
(5) Každá osoba, ktorá, uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.
(6) Pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je povinná platiť daň osoba, ktorá tovar nadobudne
podľa § 11 a § 11a.
(7) Pri trojstrannom obchode podľa § 45 je povinná platiť daň osoba, ktorá je druhým odberateľom.
(8) Pri dovoze tovaru je povinná platiť daň osoba, ktorá je dlžníkom podľa colných predpisov, alebo príjemca tovaru,
ak pri dovoze tovaru je dlžníkom podľa colných predpisov zahraničná osoba, ktorá je držiteľom jednotného
povolenia podľa osobitného predpisu28a) vydaného colným orgánom iného členského štátu, a tento dlžník nepoužije
dovezený tovar na účely svojho podnikania.
(9) Platiteľ alebo osoba registrovaná pre daň podľa § 7 alebo 7a, ktorej je dodaný tovar podľa § 13 ods. 1 písm. e) a f),
je povinný platiť daň pri tomto tovare, ak je dodaný zahraničnou osobou.
(10) Pri dodaní zlata vo forme suroviny alebo polotovaru o rýdzosti 325 tisícin alebo vyššej je povinný platiť daň z
tohto tovaru platiteľ, ktorému je takéto zlato dodané. Ak dodanie zlata podľa prvej vety sprostredkuje
sprostredkovateľ, ktorý koná v mene a na účet inej osoby, osobou povinnou platiť daň je platiteľ, ktorý je príjemcom
sprostredkovateľskej služby.
(11) Pri dodaní investičného zlata podľa § 67 ods. 1 písm. a) platiteľom, ktorý využil možnosť zdanenia podľa § 67
ods. 4, je povinný platiť daň platiteľ, ktorému je takéto zlato dodané. Ak dodanie zlata podľa prvej vety sprostredkuje
sprostredkovateľ, ktorý koná v mene a na účet inej osoby, osobou povinnou platiť daň je platiteľ, ktorý je príjemcom
sprostredkovateľskej služby.
(12) Pri dodaní kovového odpadu a kovového šrotu v tuzemsku je povinný platiť daň platiteľ, ktorému je tento tovar
dodaný. Na účely tohto zákona sa kovovým odpadom a kovovým šrotom rozumie kovový odpad a šrot z výroby
strana 35/52
alebo z mechanického opracovania kovov a kovové predmety ďalej už nepoužiteľné vzhľadom na ich zlomenie,
rozrezanie, opotrebenie alebo z podobných dôvodov.
(13) Osoba, ktorá nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň alebo podala žiadosť o registráciu pre daň
oneskorene a toto oneskorenie je viac ako 30 dní, je za obdobie, v ktorom mala byť platiteľom, povinná platiť daň z
dodania tovarov a služieb v tuzemsku, ktoré dodala v tomto období, s výnimkou, ak osobou povinnou platiť daň je
podľa odsekov 2 až 4 príjemca.
(14) Platiteľ, ktorému bol dodaný tovar alebo služba v tuzemsku, ručí spoločne a nerozdielne za daň z
predchádzajúceho stupňa uvedenú na faktúre, ak vyhotoviteľ faktúry vykázanú daň úmyselne nezaplatil alebo
úmyselne sa stal neschopným zaplatiť daň a platiteľ pri uzavretí zmluvy mal o tom vedomosť.
§ 69a
Daňový zástupca pri dovoze tovaru
(1) Dovozca, ktorý je zahraničnou osobou a nie je platiteľom podľa tohto zákona, sa vo veci uplatnenia oslobodenia
od dane podľa § 48 ods. 3 môže dať zastúpiť daňovým zástupcom. Daňovým zástupcom môže byť len platiteľ so
sídlom alebo bydliskom v tuzemsku. Daňový zástupca musí mať na zastupovanie dovozcu udelené písomné
plnomocenstvo s úradne overeným podpisom a osobitné identifikačné číslo pre daň pridelené Daňovým úradom
Bratislava I.
(2) Písomné plnomocenstvo podľa odseku 1 musí obsahovať
a) vyhlásenie splnomocniteľa, že ide o daňové zastúpenie v mene a na účet dovozcu vo veci uplatnenia oslobodenia
od dane podľa § 48 ods. 3 a následného dodania tovaru do iného členského štátu,
b) vyhlásenie, že splnomocniteľ je zahraničnou osobou a nie je platiteľom podľa tohto zákona,
c) splnomocnenie daňového zástupcu na podanie daňového priznania a súhrnného výkazu.
(3) Daňový úrad Bratislava I vydá na žiadosť platiteľa daňovému zástupcovi osobitné osvedčenie o pridelení
osobitného identifikačného čísla pre daň, pod ktorým daňový zástupca koná v mene zastúpeného dovozcu.
Osvedčenie vydá Daňový úrad Bratislava I najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti. Daňový zástupca
pod týmto osobitným identifikačným číslom pre daň môže konať v mene viacerých zastúpených dovozcov.
(4) Daňový zástupca je povinný viesť záznamy o dovoze tovaru a jeho následnom dodaní do iného členského štátu
osobitne za každého zastúpeného dovozcu. Záznamy musia obsahovať názov alebo meno zastúpeného dovozcu a
adresu jeho sídla alebo bydliska.
(5) Daňový zástupca je povinný podať za zastúpených dovozcov daňové priznanie Daňovému úradu Bratislava I za
obdobie kalendárneho štvrťroka, a to do 25 dní po skončení kalendárneho štvrťroka. K daňovému priznaniu je
daňový zástupca povinný priložiť zoznam zastúpených dovozcov s uvedením sumy všetkých základov dane ním
deklarovaných dodaní tovaru osobitne za každého zastúpeného dovozcu.
(6) Daňový zástupca je povinný podať za zastúpených dovozcov súhrnný výkaz podľa § 80 Daňovému úradu
Bratislava I.
(7) Daňový zástupca má práva a povinnosti zastúpenej osoby v rozsahu, v akom koná za zastúpeného dovozcu vo
veci oslobodenia od dane podľa § 48 ods. 3 na základe udeleného plnomocenstva.
(8) Ak daňový zástupca opakovane poruší povinnosti podľa odsekov 4 až 6, Daňový úrad Bratislava I odníme
daňovému zástupcovi osobitné osvedčenie o pridelení osobitného identifikačného čísla pre daň.
(9) Ak si dovozca, ktorý je zahraničnou osobou, zvolí daňového zástupcu, nie je povinný podať žiadosť o registráciu
pre daň podľa § 5.
Povinnosti osôb povinných platiť daň
§ 70
Vedenie záznamov
(1) Platiteľ je povinný viesť podrobné záznamy podľa jednotlivých zdaňovacích období o dodaných tovaroch a
službách a o prijatých tovaroch a službách; osobitne vedie záznamy o dodaní tovarov a služieb do iného členského
štátu, o nadobudnutí tovaru z iného členského štátu, o prijatí služieb z iného členského štátu a o dovoze tovaru. V
záznamoch sa uvádzajú údaje rozhodujúce pre správne určenie dane. Na účely odpočítania dane vedie platiteľ
záznamy v členení na tovary a služby s možnosťou odpočítania dane, bez možnosti odpočítania dane a s možnosťou
pomerného odpočítania dane,v záznamoch platiteľ uvedie zdaňovacie obdobie, v ktorom vykonal odpočítanie dane
alebo pomerné odpočítanie dane. Platiteľ vedie záznamy aj o platbách prijatých pred dodaním tovarov a služieb a o
platbách poskytnutých pred dodaním tovarov a služieb. Člen skupiny je povinný viesť osobitne záznamy o dodaní
tovarov a služieb ostatným členom skupiny.
(2) Platiteľ vedie osobitne záznamy o tovare podľa § 8 ods. 4, ktorý bol odoslaný alebo prepravený z tuzemska do
iného členského štátu, a o tovare podľa § 11 ods. 8, ktorý bol odoslaný alebo prepravený do tuzemska z iného
členského štátu.
(3) Platiteľ vedie osobitne záznamy potrebné na identifikáciu hnuteľného hmotného majetku z iného členského štátu,
na ktorom vykoná práce alebo ho oceňuje, ak tieto práce vykonáva pre osobu identifikovanú pre daň v inom
strana 36/52
členskom štáte.
(4) Osoba registrovaná pre daň podľa § 7 alebo 7a je povinná viesť záznamy o
a) nadobudnutých tovaroch z iného členského štátu,
b) dodaných službách s miestom dodania v inom členskom štáte podľa § 15 ods. 1,
c) prijatých službách, pri ktorých je povinná platiť daň podľa § 69 ods. 3.
(5) Platiteľ, ktorému vzniká daňová povinnosť zo zálohovaných obalov podľa § 19 ods. 10, vedie na účely určenia
základu dane osobitne záznamy o počte všetkých zálohovaných obalov uvedených spolu s tovarom na trh v
tuzemsku a o počte všetkých prázdnych zálohovaných obalov vrátených z trhu v tuzemsku.
(6) Záznamy podľa odsekov 1 až 5 sa uchovávajú do konca kalendárneho roka, v ktorom uplynie desať rokov od
skončenia roka, ktorého sa týkajú.
§ 71
Faktúra pri dodaní tovaru a služby v tuzemsku
(1) Pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je
zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je
platba prijatá pred dodaním tovaru a predtým, ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru
najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť
prijatím jednej alebo viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu
alebo viac platieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej
povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci. Platiteľ nie je
povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo službu, ktorá je dodaná s oslobodením od dane podľa
§ 28 až 42.
(2) Faktúra musí obsahovať
a) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, a
jeho identifikačné číslo pre daň,
b) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne alebo bydliska príjemcu tovaru alebo služby a
jeho identifikačné číslo pre daň, ak mu je pridelené,
c) poradové číslo faktúry,
d) dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba podľa odseku 1 prijatá, ak tento dátum
možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry,
e) dátum vyhotovenia faktúry,
f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby,
g) základ dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene,
h) uplatnenú sadzbu dane alebo údaj o oslobodení od dane,
i) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť.
(3) Za faktúru sa považuje aj
a) dohoda o platbách nájomného, ktorá je súčasťou nájomnej zmluvy, ak obsahuje údaje podľa odseku 2,
b) dohoda o platbách, ktorá je súčasťou zmluvy o dodaní elektriny, plynu, vody, tepla, ak dohoda o platbách
pokrýva obdobie najviac 12 kalendárnych mesiacov a ak obsahuje údaje podľa odseku 2.
(4) Za faktúru sa považuje aj
a) cestovný lístok vydaný prevádzkovateľom verejnej hromadnej dopravy osôb, ktorý je platiteľom, ak cestovný
lístok obsahuje jeho obchodné meno, dátum vyhotovenia a cenu vrátane dane,
b) podkladová časť nálepky, ktorou sa preukazuje zaplatenie úhrady za užívanie diaľnic, ciest pre motorové vozidlá
a ciest I. triedy v tuzemsku, ktorá ostane príjemcovi služby po oddelení nalepovacej časti nálepky, ak podkladová
časť nálepky obsahuje obchodné meno dodávateľa služby a jeho identifikačné číslo pre daň, dátum predaja
nálepky, cenu vrátane dane a sumu dane.
(5) Ak cena tovaru alebo služby vrátane dane nie je viac ako 1 659,70 eura, za faktúru sa považuje aj doklad
vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou, ktorý musí obsahovať údaje podľa odseku 2 s výnimkou údaja
podľa odseku 2 písm. b) a s výnimkou jednotkovej ceny podľa odseku 2 písm. g).
(6) Ak platiteľ vo faktúre alebo v inom doklade o predaji uvedie vyššiu sumu dane, ako je povinný platiť podľa tohto
zákona, je povinný platiť túto vyššiu sumu dane.
(7) Ak platiteľ uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 65 alebo § 66, musí vo faktúre uviesť odkaz na túto úpravu, odkaz
na článok 306 alebo 313 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej
hodnoty v znení smernice Rady 2006/138/ES z 19. decembra 2006 alebo informáciu, že uplatňuje osobitnú úpravu.
Ak platiteľ dodá investičné zlato oslobodené od dane podľa § 67 ods. 3, musí vo faktúre uviesť odkaz na § 67 ods. 3,
na článok 346 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty alebo
informáciu, že dodáva investičné zlato oslobodené od dane. Ak platiteľ dodá tovar alebo službu, pri ktorej je povinný
platiť daň príjemca tovaru alebo služby podľa § 69 ods. 10, 11 alebo 12, musí vo faktúre uviesť odkaz na § 69 ods. 10,
strana 37/52
11 alebo 12, na článok 198 ods. 2 alebo článok 199 ods. 1 písm. d) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006
o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty alebo informáciu, že osobou povinnou platiť daň je osoba, ktorej je
tovar alebo služba dodaná.
(8) Pri zásielkovom predaji je platiteľ povinný vyhotoviť pre zákazníka faktúru s údajmi podľa odseku 2. Platiteľ je
povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je celá platba alebo jej časť prijatá pred dodaním tovaru. Platiteľ vyhotoví
faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti.
(9) Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 3 a dodaní služby podľa § 9 ods. 2 a 3 je platiteľ povinný do pätnástich dní odo
dňa vzniku daňovej povinnosti vyhotoviť doklad. Doklad musí obsahovať náležitosti primerane podľa odseku 2 a na
účely tohto zákona sa považuje za faktúru. Platiteľ, ktorému vznikne daňová povinnosť podľa § 19 ods. 10, je
povinný do 15 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti vyhotoviť doklad o použití, ktorý musí obsahovať náležitosti
podľa odseku 2 písm. a), e), g), h) a i), a tento doklad sa považuje za faktúru.
(10) Ak tovar alebo službu dodáva skupina, uvedie sa vo faktúre ako údaj podľa odseku 2 písm. a) meno a adresa
sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne člena skupiny, ktorý dodáva tovar alebo službu, a identifikačné
číslo pre daň skupiny.
§ 72
Faktúra pri dodaní tovaru do iného členského štátu
(1) Pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu osobe, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom
štáte, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred
dodaním tovaru. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od dodania tovaru alebo prijatia platby.
(2) Faktúra musí obsahovať
a) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne platiteľa, ktorý dodáva tovar, a jeho
identifikačné číslo pre daň,
b) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne nadobúdateľa tovaru a jeho identifikačné číslo
pre daň, pod ktorým tovar objednal,
c) poradové číslo faktúry,
d) dátum, keď bol tovar dodaný, alebo dátum, keď bola platba podľa odseku 1 prijatá, ak tento dátum možno
určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry,
e) dátum vyhotovenia faktúry,
f) množstvo a druh dodaného tovaru,
g) cenu tovaru, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene,
h) odkaz na § 42 alebo 43, odkaz na článok 136 alebo 138 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o
spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v znení smernice Rady 2006/138/ES z 19. decembra 2006 alebo
informáciu, že dodanie tovaru je oslobodené od dane,
i) pri dodaní investičného zlata oslobodeného od dane podľa § 67 ods. 3 odkaz na § 67 ods. 3, na článok 346
smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty alebo informáciu,
že investičné zlato je oslobodené od dane,
j) pri dodaní plynu cez rozvodný systém zemného plynu a pri dodaní elektriny, pri ktorých je osobou povinnou
platiť daň kupujúci v inom členskom štáte, odkaz na článok 195 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006
o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty alebo informáciu, že osobou povinnou platiť daň je osoba, ktorej je
tovar dodaný.
(3) Pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 8 ods. 4 je platiteľ povinný vyhotoviť bezodkladne
doklad o premiestnení tovaru. Doklad musí obsahovať náležitosti podľa odseku 2 a na účely tohto zákona sa
považuje za faktúru.
(4) Každá osoba, ktorá dodá nový dopravný prostriedok z tuzemska do iného členského štátu, je povinná vyhotoviť
faktúru najneskôr do 15 dní od dodania nového dopravného prostriedku alebo odo dňa prijatia platby za nový
dopravný prostriedok, ak bola platba prijatá pred dodaním nového dopravného prostriedku. Faktúra musí
obsahovať náležitosti primerane podľa odseku 2 a údaje o dodanom novom dopravnom prostriedku podľa § 11 ods.
12.
(5) Ak tovar z tuzemska do iného členského štátu dodáva skupina, uvedie sa vo faktúre ako údaj podľa odseku 2
písm. a) meno a adresa sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne člena skupiny, ktorý dodáva tovar, a
identifikačné číslo pre daň skupiny.
§ 73
Faktúra pri dodaní služby do iného členského štátu
(1) Pri dodaní služby, pri ktorej je miesto dodania podľa § 15 ods. 1 v inom členskom štáte a osobou povinnou platiť
daň je príjemca služby, je zdaniteľná osoba registrovaná pre daň v tuzemsku povinná vyhotoviť faktúru. Zdaniteľná
osoba je povinná vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá predtým, ako je poskytovanie služby skončené.
Zdaniteľná osoba vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od dodania služby alebo prijatia platby.
strana 38/52
(2) Faktúra musí obsahovať
a) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne zdaniteľnej osoby, ktorá dodáva službu, a jej
identifikačné číslo pre daň,
b) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne príjemcu služby a jeho identifikačné číslo pre
daň, pod ktorým službu objednal,
c) poradové číslo faktúry,
d) dátum, keď bola služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba podľa odseku 1 prijatá, ak tento dátum možno
určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry,
e) dátum vyhotovenia faktúry,
f) rozsah a druh dodanej služby,
g) cenu služby,
h) odkaz na články 193 až 196 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z
pridanej hodnoty v znení smernice Rady 2006/138/ES z 19. decembra 2006 alebo informáciu, že osobou povinnou
platiť daň je osoba, ktorej je služba dodaná.
(3) Ak službu, pri ktorej vzniká povinnosť platiť daň zákazníkovi v inom členskom štáte, dodáva skupina, uvedie sa
vo faktúre ako údaj podľa odseku 2 písm. a) meno a adresa sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne člena
skupiny, ktorý dodáva službu, a identifikačné číslo pre daň skupiny.
§ 74
Faktúra pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a prijatí služby zo zahraničia
Osoba povinná platiť daň pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu (§ 69 ods. 6) alebo pri prijatí
služby alebo tovaru dodaného s inštaláciou alebo montážou zo zahraničia (§ 69 ods. 2 až 4) musí mať faktúru od
dodávateľa. Vo faktúre môže osoba povinná platiť daň doplniť prepočet ceny bez dane na eurá, sadzbu dane,
prípadne oslobodenie od dane, a výšku dane v eurách.
§ 75
Vyhotovenie faktúry
(1) Platiteľ môže vyhotoviť za viac samostatných dodaní tovaru alebo služby alebo za viac platieb prijatých pred
dodaním tovaru alebo dodaním služby súhrnnú faktúru, ktorá môže pokrývať najviac obdobie kalendárneho
mesiaca; platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od skončenia kalendárneho mesiaca.
(2) Vyhotovenie faktúry môže platiteľ zabezpečiť aj prostredníctvom inej osoby, pričom faktúra musí byť vyhotovená
v mene a na účet platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu.
(3) Faktúru v mene a na účet platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, môže vyhotoviť aj jeho zákazník za
podmienky, že medzi platiteľom a zákazníkom je uzavretá písomná dohoda o vyhotovovaní faktúr, ktorá musí
obsahovať podmienky, ktoré musia byť splnené, aby dodávateľ akceptoval faktúry vyhotovené zákazníkom.
(4) Za správnosť údajov vo faktúre a za včasnosť jej vyhotovenia zodpovedá platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu,
a to aj v prípade, ak je faktúra vyhotovená prostredníctvom inej osoby alebo zákazníkom.
(5) Ak je faktúra vyhotovená alebo prijatá v cudzom jazyku, je platiteľ povinný na požiadanie daňového úradu
zabezpečiť jej preklad do slovenského jazyka.
(6) Faktúra môže byť poslaná písomne alebo so súhlasom zákazníka môže byť poslaná alebo sprístupnená
elektronicky. Vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu faktúry poslanej alebo sprístupnenej elektronicky musí
byť zaručená elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu29) alebo prostredníctvom elektronickej výmeny
údajov, ak zmluva týkajúca sa tejto výmeny ustanoví použitie postupov zabezpečujúcich vierohodnosť pôvodu a
neporušenosť obsahu údajov. Elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z
počítača do počítača s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny údajov. Odkaz
elektronickej výmeny údajov pozostáva zo súboru dielov, štruktúrovaných na základe schválenej normy,
vyhotovených vo formáte čitateľnom počítačom, ktoré môžu byť automaticky a nedvojzmyselne spracované.
(7) Každý doklad, ktorý mení alebo dopĺňa pôvodnú faktúru a výslovne a jednoznačne sa na ňu vzťahuje, sa
považuje za faktúru. Tento doklad musí okrem povinných údajov obsahovať aj poradové číslo pôvodnej faktúry.
Dokladom, ktorý mení alebo dopĺňa pôvodnú faktúru, môže byť aj súhrnná faktúra vystavená podľa odseku 1.
§ 76
Uchovávanie faktúr a iných dokladov
(1) Platiteľ je povinný uchovávať kópie faktúr, ktoré vyhotovil alebo ktoré boli vyhotovené v jeho mene zákazníkom
alebo inou osobou, originály všetkých prijatých faktúr a faktúr podľa § 71 ods. 9 a § 72 ods. 3 po dobu desiatich
rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú.
(2) Uchovávať prijaté faktúry je povinná aj zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, a právnická osoba, ktorá nie je
zdaniteľnou osobou, po dobu desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú.
(3) Každá osoba, ktorá predá nový dopravný prostriedok do iného členského štátu, a každá osoba, ktorá kúpi nový
dopravný prostriedok z iného členského štátu, je povinná uchovať faktúru o predaji alebo kúpe nového dopravného
strana 39/52
prostriedku po dobu desiatich rokov nasledujúcich po roku, v ktorom došlo k predaju alebo kúpe.
(4) Osoby podľa odsekov 1 až 3 sú povinné pri uchovávaní faktúr zaručiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť
obsahu a čitateľnosť faktúry po celú dobu úschovy.
(5) Faktúry poslané alebo sprístupnené elektronicky po dobu úschovy musia byť čitateľné a nesmú byť menené.
(6) Platiteľ je povinný uchovávať dovozné a vývozné doklady potvrdené colným orgánom do konca kalendárneho
roka, v ktorom uplynie desať rokov od skončenia roka, ktorého sa týkajú.
§ 77
Zdaňovacie obdobie
(1) Zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Ak platiteľ dosiahol za predchádzajúci kalendárny rok obrat nižší ako 331 939,19 eura, zdaňovacím obdobím je
kalendárny štvrťrok.
(3) Ak platiteľ za predchádzajúci kalendárny rok nedosiahol obrat a predpokladá, že za kalendárny rok, v ktorom sa
stal platiteľom, dosiahne obrat nižší ako 331 939,19 eura, zdaňovacím obdobím je kalendárny štvrťrok. Platitelia,
ktorí podnikajú spoločne na základe zmluvy o združení, započítavajú do obratu svoje obraty a obrat zo spoločného
podnikania.
(4) Platiteľ podľa odseku 2 alebo 3 si môže zvoliť za zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac a túto skutočnosť oznámi
písomne daňovému úradu. Zmenu zdaňovacieho obdobia môže platiteľ vykonať od prvého mesiaca po uplynutí
kalendárneho štvrťroka a takto zvolené zdaňovacie obdobie platí do konca kalendárneho roka.
(5) Ak je na platiteľa právoplatne vyhlásený konkurz, končí sa prebiehajúce zdaňovacie obdobie platiteľa dňom,
ktorý predchádza vyhláseniu konkurzu. Ďalšie zdaňovacie obdobie platiteľa sa začína dňom právoplatného
vyhlásenia konkurzu a končí sa posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom bol právoplatne vyhlásený
konkurz. Po skončení zdaňovacieho obdobia podľa druhej vety je zdaňovacím obdobím takého platiteľa kalendárny
mesiac.
(6) Dňom zrušenia konkurzu sa končí prebiehajúce zdaňovacie obdobie platiteľa. Ďalšie zdaňovacie obdobie platiteľa
sa začína dňom nasledujúcim po zrušení konkurzu a končí sa posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom bol
konkurz zrušený. Po skončení zdaňovacieho obdobia podľa druhej vety je zdaňovacím obdobím takého platiteľa
kalendárny mesiac, a to až do konca kalendárneho roka, v ktorom bol konkurz zrušený, a pre nasledujúci
kalendárny rok sa určí zdaňovacie obdobie podľa odsekov 1 až 4.
§ 78
Daňové priznanie a splatnosť vlastnej daňovej povinnosti
(1) Platiteľ je povinný do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia podať daňové priznanie a v tej istej lehote zaplatiť
vlastnú daňovú povinnosť. Platiteľ registrovaný podľa § 5 a 6 nie je povinný podať daňové priznanie, ak mu
nevznikla v zdaňovacom období daňová povinnosť alebo právo na odpočítanie dane, s výnimkou platiteľa, ktorý je
povinný platiť preddavok na daň podľa § 78a, a s výnimkou platiteľa, ktorý v zdaňovacom období dodal tovar
oslobodený od dane podľa § 43 alebo podľa § 47 alebo dodal tovar podľa § 45.
(2) Na účely tohto zákona sa vlastnou daňovou povinnosťou rozumie prevýšenie celkovej výšky dane za príslušné
zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru nad celkovou výškou odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie
obdobie.
(3) Ak osobe, ktorá nie je platiteľom, vznikne povinnosť platiť daň (§ 69), je táto osoba povinná podať daňové
priznanie do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikla daňová povinnosť, a v tej istej lehote
zaplatiť daň s výnimkou podľa odseku 4.
(4) Osoba, ktorá nie je registrovaná pre daň podľa § 4 až 7, pri nadobudnutí nového dopravného prostriedku z iného
členského štátu je povinná podať daňové priznanie do siedmich dní od nadobudnutia nového dopravného
prostriedku a v tej istej lehote zaplatiť daň.
(5) Každá osoba, ktorá príležitostne nadobudne nový dopravný prostriedok z iného členského štátu, je povinná
priložiť k daňovému priznaniu aj úradne overenú kópiu dokladu o kúpe nového dopravného prostriedku a na
požiadanie daňového úradu poskytnúť ďalšie informácie potrebné na správne určenie dane.
(6) Osoba, ktorá nie je platiteľom a príležitostne dodá nový dopravný prostriedok do iného členského štátu, uplatňuje
odpočítanie dane v daňovom priznaní. Daňový úrad vráti uplatnenú odpočítanú daň do 30 dní od podania daňového
priznania.
(7) Každá osoba, ktorá je povinná podať daňové priznanie, uvedie v daňovom priznaní všetky údaje potrebné na
výpočet celkovej dane a na výpočet celkovej odpočítateľnej dane vrátane celkovej hodnoty tovarov a služieb
vzťahujúcej sa na celkovú daň a na odpočítavanú daň a celkovej hodnoty tovarov a služieb oslobodených od dane.
Hodnota tovarov a služieb oslobodených od dane sa uvádza v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom
bol tovar alebo služba dodaná. Údaje v daňovom priznaní sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent do 0,005 eura nadol a
od 0,005 eura vrátane nahor.
(8) Ustanovenie odsekov 2 až 7 sa nevzťahuje na podanie daňového priznania pri uplatnení osobitnej úpravy podľa §
strana 40/52
68.
(9) Osoba, ktorá nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň alebo podala žiadosť o registráciu pre daň
oneskorene, je povinná podať jedno daňové priznanie za obdobie, v ktorom mala byť platiteľom, do 60 dní odo dňa
zistenia daňovým úradom, že osoba nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň, alebo do 60 dní od
podania oneskorenej žiadosti o registráciu pre daň, ak toto oneskorenie je viac ako 30 dní. V daňovom priznaní osoba
prizná daň, ktorú je povinná platiť podľa § 69 ods. 13, a v lehote na podanie daňového priznania je povinná túto daň
zaplatiť po odpočítaní dane podľa § 55 ods. 3; ak odpočítanie dane podľa § 55 ods. 3 prevyšuje daň, ktorú je povinná
platiť podľa § 69 ods. 13, daňový úrad vykoná kontrolu a daň vráti v lehote desiatich dní od skončenia kontroly.
§ 78a
Platenie preddavku na daň pri predaji tovaru na trhovom mieste
(1) Zahraničná osoba, ktorá je platiteľom, je povinná platiť preddavok na daň splatnú za príslušné zdaňovacie
obdobie pripadajúcu na tovar predávaný na trhovom mieste.29a) Preddavok na daň sa platí vo výške 50 % z dane
pripadajúcej na množstvo tovaru určeného na predaj na trhovom mieste v príslušnom zdaňovacom období,
najmenej 165,97 eura. Pri výpočte preddavku na daň sa vychádza z predpokladanej predajnej ceny tovaru.
(2) Preddavok na daň podľa odseku 1 je splatný najneskôr posledný pracovný deň predchádzajúci dňu, v ktorom
platiteľ začne po prvýkrát v príslušnom zdaňovacom období predávať tovar na trhovom mieste.
(3) Platiteľ, ktorý zaplatil preddavok na daň, upraví svoju vlastnú daňovú povinnosť alebo nadmerný odpočet v
príslušnom zdaňovacom období o sumu zaplateného preddavku na daň.
§ 79
Nadmerný odpočet
(1) Ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej
daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období s výnimkou podľa odseku 2. Ak platiteľ nemôže odpočítať
nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti
neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za
zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol alebo do 30 dní od
uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol povinný podať daňové priznanie (§ 78 ods. 1) za
zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Na účely tohto
zákona sa nadmerným odpočtom rozumie prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie
obdobie nad celkovou výškou dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru.
(2) Daňový úrad vráti nadmerný odpočet do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za
zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, ak
a) zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac,
b) platiteľ bol platiteľom najmenej 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom
nadmerný odpočet vznikol, a
c) platiteľ nemal v období 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný
odpočet vznikol, daňové nedoplatky a colné nedoplatky voči daňovému úradu a colnému úradu a nedoplatky na
povinných odvodoch poistného podľa osobitných predpisov.29b)
(3) Platiteľ, ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 2, vyznačí túto skutočnosť v daňovom priznaní za zdaňovacie
obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol.
(4) Ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1 alebo 2 začne kontrolu na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, vráti daňový úrad nadmerný odpočet v lehote desiatich dní
od skončenia kontroly. Ak platiteľ neumožní vykonanie kontroly v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa
odseku 1 alebo 2, vráti daňový úrad nadmerný odpočet do desiatich dní od skončenia kontroly.
§ 80
Súhrnný výkaz
(1) Platiteľ je povinný podať súhrnný výkaz za každý kalendárny mesiac, v ktorom
a) dodal tovar oslobodený od dane podľa § 43 ods. 1 z tuzemska do iného členského štátu osobe, ktorá je
identifikovaná pre daň v inom členskom štáte,
b) premiestnil tovar oslobodený od dane podľa § 43 ods. 4,
c) sa zúčastnil na trojstrannom obchode ako prvý odberateľ podľa § 45,
d) dodal službu s miestom dodania v inom členskom štáte podľa § 15 ods. 1 zdaniteľnej osobe alebo právnickej
osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je identifikovaná pre daň, a táto osoba je povinná platiť daň.
(2) Platiteľ môže podať súhrnný výkaz za kalendárny štvrťrok, ak hodnota tovarov podľa odseku 1 písm. a) až c)
nepresiahne v príslušnom kalendárnom štvrťroku a súčasne v predchádzajúcich štyroch kalendárnych štvrťrokoch
hodnotu 100 000 eur; možnosť podať súhrnný výkaz za kalendárny štvrťrok prestáva platiť od skončenia
kalendárneho mesiaca, v ktorom hodnota tovarov podľa odseku 1 písm. a) až c) presiahne v príslušnom
kalendárnom štvrťroku hodnotu 100 000 eur, a platiteľ je povinný podať súhrnný výkaz osobitne za každý
strana 41/52
kalendárny mesiac príslušného kalendárneho štvrťroka.
(3) Súhrnný výkaz je povinná podať aj zdaniteľná osoba registrovaná pre daň podľa § 7 alebo § 7a za každý
kalendárny štvrťrok, v ktorom dodala službu podľa odseku 1 písm. d).
(4) Súhrnný výkaz musí obsahovať
a) identifikačné číslo pre daň osoby, ktorá podáva súhrnný výkaz,
b) pri dodaní tovaru podľa odseku 1 písm. a) identifikačné číslo pre daň nadobúdateľa, pod ktorým mu bol tovar
dodaný, a celkovú hodnotu dodaného tovaru pre každého nadobúdateľa osobitne,
c) pri dodaní tovaru podľa odseku 1 písm. b) identifikačné číslo pre daň, ktoré má platiteľ pridelené v členskom
štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a hodnotu tovaru zodpovedajúcu základu dane
určeného podľa § 22 ods. 6,
d) pri trojstrannom obchode podľa odseku 1 písm. c) identifikačné číslo pre daň druhého odberateľa pridelené v
členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a hodnotu tovaru dodaného druhému
odberateľovi,
e) pri dodaní služby identifikačné číslo pre daň príjemcu služby, pod ktorým mu bola služba dodaná, a celkovú
hodnotu dodaných služieb pre každého príjemcu služieb.
(5) V súhrnnom výkaze sa neuvádzajú služby oslobodené od dane podľa zákona platného v členskom štáte, v ktorom
je miesto dodania služby.
(6) Hodnota dodaných tovarov a dodaných služieb podľa odseku 4 sa uvádza v súhrnnom výkaze za obdobie, v
ktorom vznikla daňová povinnosť. Údaje v súhrnnom výkaze sa uvádzajú v eurách a zaokrúhľujú sa na celé eurá do
0,5 eura nadol a od 0,5 eura vrátane nahor.
(7) Pri oprave základu dane podľa § 25 sa v súhrnnom výkaze uvádza suma, o ktorú sa základ dane opravil, a to za
obdobie, v ktorom bola oprava základu dane oznámená nadobúdateľovi tovaru alebo príjemcovi služby.
(8) Ak osoba, ktorá podala súhrnný výkaz, zistí pred uplynutím lehoty na podanie súhrnného výkazu, že údaje
uvedené v súhrnnom výkaze sú neúplné alebo nesprávne, podá opravný súhrnný výkaz. Ak osoba, ktorá podala
súhrnný výkaz, zistí po uplynutí lehoty na podanie súhrnného výkazu, že údaje v súhrnnom výkaze sú neúplné
alebo nesprávne, podá dodatočný súhrnný výkaz, v ktorom uvedie len doplnené alebo opravené údaje.
(9) Osoby podľa odsekov 1 až 3 sú povinné podať súhrnný výkaz elektronickými prostriedkami najneskôr do 20 dní
po skončení obdobia, za ktoré sú povinné podať súhrnný výkaz. Súhrnný výkaz musí byť podpísaný zaručeným
elektronickým podpisom. Súhrnný výkaz podaný elektronickými prostriedkami nemusí byť podpísaný zaručeným
elektronickým podpisom, ak osoba, ktorá podáva súhrnný výkaz, má s daňovým úradom uzavretú písomnú
dohodu, ktorá obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania podania urobeného
elektronickými prostriedkami a spôsob preukazovania doručenia a ak osoba, ktorá podáva súhrnný výkaz, písomne
oznámi daňovému úradu údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru uverejneného na internetovej
stránke Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky.
(10) Súhrnný výkaz sa podáva na tlačive, ktorého vzor ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo financií
Slovenskej republiky a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením jeho úplného znenia.
Zrušenie registrácie
§ 81
(1) Platiteľ registrovaný podľa § 4 môže požiadať o zrušenie registrácie pre daň najskôr po uplynutí jedného roka odo
dňa, keď sa stal platiteľom, ak jeho obrat nedosiahol za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych
mesiacov sumu 49 790 eur. Platitelia, ktorí podnikajú spoločne na základe zmluvy o združení, započítavajú do obratu
svoje obraty a obrat zo spoločného podnikania.
(2) Platiteľ môže požiadať o zrušenie registrácie pre daň, keď skončí v tuzemsku činnosť, ktorá je predmetom dane.
(3) Platiteľ registrovaný podľa § 6 môže požiadať o zrušenie registrácie pre daň, ak v bežnom kalendárnom roku
celková hodnota dodaného tovaru bez dane nedosiahne 35 000 eur a súčasne v predchádzajúcom kalendárnom roku
hodnota dodaného tovaru bez dane nedosiahla 35 000 eur, ak nevykonáva v tuzemsku inú činnosť ako zásielkový
predaj.
(4) Daňový úrad zruší registráciu pre daň
a) na základe žiadosti platiteľa podľa odsekov 1 až 3, ak zistí, že sú splnené podmienky na zrušenie registrácie,
b) ak nie sú dôvody na registráciu.
(5) Daňový úrad pri zrušení registrácie pre daň určí platiteľovi posledné zdaňovacie obdobie. Skončením posledného
zdaňovacieho obdobia platiteľ prestáva byť platiteľom a zaniká platnosť jeho osvedčenia o registrácii pre daň a
platnosť identifikačného čísla pre daň. Platiteľ je povinný do desiatich dní od skončenia posledného zdaňovacieho
obdobia odovzdať daňovému úradu osvedčenie o registrácii.
(6) V poslednom zdaňovacom období vzniká platiteľovi daňová povinnosť vzťahujúca sa na majetok, pri ktorého
nadobudnutí alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná, a na majetok, ktorý
nadobudol bez dane (§ 10 ods. 1) a pri ktorého nadobudnutí alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola daň u
strana 42/52
predchádzajúceho vlastníka úplne alebo čiastočne odpočítaná. Daň sa vypočíta zo zostatkovej ceny majetku zistenej
podľa osobitného predpisu30) ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia a z ceny zásob zistenej podľa
osobitného predpisu31) ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia. Platiteľ, ktorý nie je účtovnou
jednotkou, použije pri výpočte odvodu dane postup ako platiteľ, ktorý je účtovnou jednotkou.
(7) Ak platiteľ odpočítal daň pomerne podľa § 50 alebo vykonal úpravu odpočítanej dane podľa § 54, zohľadní tieto
skutočnosti pri výpočte dane z majetku podľa odseku 6. Pri výpočte dane podľa odseku 6 sa použije sadzba dane
platná v čase vzniku daňovej povinnosti.
(8) Daňová povinnosť podľa odseku 6 nevzniká pri zániku platiteľa bez likvidácie, keď právny nástupca je platiteľom
alebo sa stáva platiteľom podľa § 4 ods. 6.
(9) Ak platiteľ opraví základ dane alebo zmení výšku dane pri tovare alebo službe, ktoré dodal osobe, ktorá prestala
byť platiteľom, je táto osoba povinná vrátiť daňovému úradu odpočítanú daň alebo jej pomernú časť viažucu sa na
vykonanú opravu základu dane, ak táto suma dane nebola zahrnutá v daňovej povinnosti podľa odseku 6.
Odpočítanú daň alebo jej pomernú časť vráti do desiatich dní odo dňa vyhotovenia faktúry.
§ 81a
(1) Daňový úrad zruší registráciu skupiny k 31. decembru kalendárneho roka, ak zástupca skupiny podá žiadosť o
zrušenie registrácie skupiny najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka. Ak je žiadosť o zrušenie registrácie skupiny
podaná po 31. októbri kalendárneho roka, daňový úrad zruší registráciu skupiny najneskôr k 31. decembru
kalendárneho roka nasledujúceho po podaní žiadosti.
(2) Daňový úrad zruší registráciu skupiny z úradnej moci, ak nie sú splnené podmienky podľa § 4a.
(3) Platnosť osvedčenia o registrácii skupiny a jej identifikačného čísla pre daň zaniká ku dňu zrušenia registrácie
skupiny. Členovia skupiny sú povinní do desiatich dní od zrušenia registrácie skupiny odovzdať daňovému úradu
osvedčenia o registrácii pre daň.
(4) V deň nasledujúci po dni zrušenia registrácie skupiny prechádzajú práva a povinnosti skupiny vyplývajúce z
tohto zákona na členov skupiny v rozsahu, v akom sa vzťahujú na plnenia uskutočnené a prijaté členmi skupiny, a
členovia skupiny sa stávajú samostatnými platiteľmi; týmto platiteľom daňový úrad vydá osvedčenia o registrácii pre
daň a pridelí identifikačné čísla pre daň.
§ 82
(1) Osoba registrovaná podľa § 7 môže požiadať o zrušenie registrácie pre daň, ak v bežnom kalendárnom roku
celková hodnota tovaru bez dane nadobudnutého v tuzemsku z iného členského štátu nedosiahne 13 941,45 eura a
súčasne v predchádzajúcom kalendárnom roku celková hodnota tovaru bez dane nadobudnutého v tuzemsku z
iného členského štátu nedosiahla 13 941,45 eura.
(2) Daňový úrad zruší registráciu pre daň na žiadosť osoby podľa odseku 1, ak zistí, že sú splnené podmienky na
zrušenie registrácie. Zrušením registrácie zaniká platnosť osvedčenia o registrácii pre daň a platnosť identifikačného
čísla pre daň. Osoba je povinná do desiatich dní od zrušenia registrácie odovzdať daňovému úradu osvedčenie o
registrácii pre daň.
§ 83
(1) Fyzická osoba, ktorá pokračuje v živnosti podľa osobitného predpisu32) po úmrtí platiteľa (ďalej len „osoba
pokračujúca v živnosti“), požiada najneskôr do 15 dní odo dňa úmrtia platiteľa príslušný daňový úrad poručiteľa, aby
vyznačil v osvedčení o registrácii pre daň zomretého platiteľa dodatok, v ktorom uvedie meno, priezvisko a bydlisko
osoby pokračujúcej v živnosti. Osvedčenie o registrácii pre daň s vyznačením dodatku je platné do konca
zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa skončí konanie o dedičstve.
(2) V čase od úmrtia poručiteľa do skončenia konania o dedičstve sa osoba pokračujúca v živnosti považuje za
platiteľa. Osoba pokračujúca v živnosti vo faktúrach vyhotovených do skončenia jej posledného zdaňovacieho
obdobia uvádza aj svoje meno, priezvisko a bydlisko s výnimkou faktúr podľa § 71 ods. 5. Posledným zdaňovacím
obdobím osoby pokračujúcej v živnosti je zdaňovacie obdobie, v ktorom sa skončí konanie o dedičstve. V daňovom
priznaní za posledné zdaňovacie obdobie vzniká osobe pokračujúcej v živnosti daňová povinnosť podľa § 81, pričom
pri výpočte dane vychádza z ceny majetku zistenej ku dňu skončenia konania o dedičstve. Daňová povinnosť
nevzniká pri majetku, ktorý pripadol dedičovi, ktorý bude pokračovať v živnosti a ktorý je platiteľom alebo ktorý
požiada o registráciu za platiteľa bezodkladne po skončení konania o dedičstve. Daňový úrad zaregistruje tohto
dediča za platiteľa ku dňu nadobudnutia majetku dedičstvom.
(3) Ak sa po úmrtí platiteľa nepokračuje v podnikaní, podá jeho právny nástupca daňové priznanie do troch
mesiacov po skončení posledného zdaňovacieho obdobia. V daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie,
ktorým je zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k úmrtiu platiteľa, vzniká právnemu nástupcovi daňová povinnosť
podľa § 81. Uplynutím posledného zdaňovacieho obdobia zaniká platnosť osvedčenia o registrácii pre daň a platnosť
identifikačného čísla pre daň.
§ 84
strana 43/52
Na správu dane sa použijú ustanovenia osobitného predpisu,33) ak tento zákon neustanovuje inak. Pri dovoze tovaru
je správcom dane colný orgán a na správu dane sa použijú colné predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak.
Prechodné a záverečné ustanovenia
§ 85
(1) Podľa doterajších predpisov sa až do uplynutia posudzujú všetky lehoty, ktoré začali plynúť pred účinnosťou
tohto zákona.
(2) Registrácia platiteľov vykonaná podľa doterajších predpisov sa považuje za registráciu pre daň podľa § 4 tohto
zákona.
(3) Ak pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti alebo jej časti, ktorá bola nadobúdateľovi odovzdaná do užívania do
30. apríla 2004 vrátane, nevznikla daňová povinnosť do 30. apríla 2004 vrátane, určí sa vznik daňovej povinnosti
podľa doterajších predpisov.
(4) Pri opakovanom a čiastkovom dodaní tovaru alebo služby, pri ktorom nevznikla daňová povinnosť do 30. apríla
2004 vrátane, sa vznik daňovej povinnosti určuje podľa § 19 ods. 3 a 4 tohto zákona.
(5) Pri oprave základu dane zdaniteľného plnenia uskutočneného do 31. decembra 2003 vrátane sa použije sadzba
dane platná v čase vzniku daňovej povinnosti pri pôvodnom zdaniteľnom plnení.
(6) Na odpočítanie dane, ktorá sa vzťahuje na zdaniteľné plnenia uskutočnené do 30. apríla 2004 vrátane a ktorá sa
vzťahuje na tovar dovezený do 30. apríla 2004 vrátane, sa vzťahujú doterajšie predpisy s výnimkou odpočítania dane
viažucej sa na majetok, ktorú platiteľ môže odpočítať pri registrácii pre daň.
(7) Pri predbežnom odpočítaní dane podľa § 50 tohto zákona v zdaňovacích obdobiach roku 2004 použije platiteľ
koeficient vypočítaný podľa doterajších predpisov.
(8) Na investičný majetok podľa § 54, pri ktorom platiteľ odpočítal daň po 31. decembri 2002, sa vzťahuje úprava
odpočítanej dane podľa tohto zákona s výnimkou podľa odseku 9.
(9) Ak bol platiteľ povinný vykonať úpravu odpočítanej dane pri investičnom majetku z dôvodu zmeny účelu
použitia tohto majetku v roku 2003, použije pri prípadnej ďalšej zmene účelu použitia investičného majetku na
úpravu odpočítanej dane doterajšie predpisy.
(10) Žiadosti o zrušenie registrácie pre daň podané pred účinnosťou tohto zákona, o ktorých daňový úrad nerozhodol
do 30. apríla 2004 vrátane, sa posudzujú podľa § 81 tohto zákona.
(11) Lekáreň a výdajňa zdravotníckych pomôcok na základe súpisu zásob liekov a zdravotníckych pomôcok, pri
ktorých nebolo možné podľa doterajšieho predpisu odpočítať daň, môže odpočítať daň z týchto zásob podľa súpisu
zásob liekov a zdravotníckych pomôcok vykonaného k 30. aprílu 2004.
(12) Platiteľ, ktorý má zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok, je povinný osobitne podať za posledné dva mesiace
druhého kalendárneho štvrťroka 2004 daňové priznanie vydané podľa vzoru ustanoveného týmto zákonom; daňové
priznanie za prvý mesiac druhého kalendárneho štvrťroka 2004 je platiteľ povinný podať do 25. júla 2004 podľa
vzoru daňového priznania platného k 30. aprílu 2004.
(13) Na nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 sa vzťahuje § 23 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 31. decembra 2003.
(14) Daňový úrad vráti daň pri projektoch zahraničnej pomoci podľa doterajších predpisov, ak je žiadosť o vrátenie
dane podaná daňovému úradu do 30. apríla 2004 vrátane.
(15) Pri tovare, ktorý je k 30. aprílu 2004 v tuzemsku a pri vstupe do tuzemska bol predložený colnému úradu a má
postavenie dočasne uskladneného tovaru alebo je umiestnený do slobodného colného pásma alebo do slobodného
colného skladu alebo prepustený do colného režimu uskladňovanie v colnom sklade, do colného režimu aktívny
zušľachťovací styk, do colného režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla a tento stav trvá k
1. máju 2004, platia doterajšie predpisy až do času, kým sa pre tovar dočasné uskladnenie alebo colne schválené
určenie neskončí.
(16) Pri tovare, ktorý bol do 30. apríla 2004 vrátane prepustený do spoločného tranzitného režimu34) alebo iného
colného režimu tranzit a tento režim trvá k 1. máju 2004, platia doterajšie predpisy až do času, kým sa tento colný
režim neskončí.
(17) Ako dovoz tovaru, ktorý je predmetom dane, sa posudzuje
a) vyňatie tovaru vrátane neoprávneného vyňatia z colného režimu dočasné použitie, do ktorého bol tovar
prepustený do 30. apríla 2004 vrátane za podmienok podľa odseku 15, ak tento tovar bol vo voľnom obehu v štáte,
ktorý je členským štátom k 30. aprílu 2004 alebo sa stane členským štátom 1. mája 2004,
b) vyňatie tovaru vrátane neoprávneného vyňatia z dočasného uskladnenia, z umiestnenia alebo colného režimu
podľa odseku 15, do ktorých bol tovar prepustený alebo umiestnený do 30. apríla 2004 vrátane za podmienok
podľa odseku 15, ak tento tovar bol vo voľnom obehu v štáte, ktorý je členským štátom k 30. aprílu 2004 alebo sa
stane členským štátom 1. mája 2004,
c) skončenie režimu podľa odseku 16 alebo porušenie podmienok režimu podľa odseku 16, ktorý bol začatý do 30.
apríla 2004 vrátane za podmienok podľa odseku 16, ak tento tovar bol vo voľnom obehu v štáte, ktorý je členským
strana 44/52
štátom k 30. aprílu 2004 alebo sa stane členským štátom 1. mája 2004, s výnimkou, ak sa preukáže tovar, že tovar
nie je dodaný za protihodnotu osobou, ktorá je zdaniteľnou osobou podľa práva príslušného štátu.
(18) Ak bol tovar vyvezený do 30. apríla 2004 vrátane zo štátu, ktorý je členským štátom k 30. aprílu 2004 alebo sa
stane členským štátom 1. mája 2004, a osoba, ktorej bol tovar dodaný, použije tento tovar po 30. apríli 2004,
posudzuje sa toto použitie tovaru ako dovoz tovaru, ktorý je predmetom dane, ak
a) dodanie tohto tovaru bolo oslobodené od dane podľa práva štátu, z ktorého sa tovar vyviezol, a
b) tovar nebol do 30. apríla 2004 vrátane dovezený do tuzemska podľa doterajších predpisov.
(19) Tovar podľa odsekov 17 a 18 nie je predmetom dane, ak
a) tovar je odoslaný alebo prepravený na územie tretích štátov,
b) tovar podľa odseku 17 písm. a) je späť odoslaný alebo prepravený do členského štátu, z ktorého bol vyvezený, a
to osobe, ktorá tento tovar vyviezla, okrem dopravných prostriedkov, alebo
c) tovarom podľa odseku 17 písm. a) je dopravný prostriedok, ktorý bol nadobudnutý alebo dovezený do 30.
apríla 2004 vrátane v súlade s daňovými podmienkami platnými na domácom trhu štátu, ktorý je členským
štátom k 30. aprílu 2004 alebo sa stane členským štátom 1. mája 2004, a nebol pri vývoze oslobodený od dane ani
daň viažuca sa na dopravný prostriedok nebola vrátená; táto podmienka sa považuje za splnenú, ak dopravný
prostriedok bol prvýkrát použitý pred 1. májom 1996 alebo ak je výška dane pri jeho dovoze zanedbateľná.
(20) Tovar, ktorý bol colným úradom vývozu prepustený do colného režimu vývoz do 30. apríla 2004 vrátane a do
tohto dňa vrátane neopustil tuzemsko, sa posudzuje ako vývoz tovaru podľa § 37 doterajšieho predpisu, ak tovar
vystúpil z tuzemska do štátu, ktorý je členským štátom k 30. aprílu 2004 alebo sa stane členským štátom 1. mája
2004, a výstup tovaru platiteľ preukáže namiesto potvrdenia colného úradu výstupu týmito dokladmi:
a) prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, ak prepravu
tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou,
b) potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,
c) vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ.
§ 85a
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2005
(1) Ustanovenie § 11a sa môže uplatniť aj v prípade, ak zahraničná osoba je platiteľom podľa tohto zákona k 1.
januáru 2005 len z dôvodu nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 ods. 8 a jeho
následného dodania. Na dodanie tovaru, ktorý je k 31. decembru 2004 uskladnený pre platiteľa, ktorému má byť
dodaný, sa vzťahuje doterajší predpis.
(2) Zahraničná osoba podľa odseku 1 požiada o zrušenie registrácie pre daň najneskôr do podania daňového
priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla posledná daňová povinnosť.
(3) Osobitná úprava uplatňovania dane podľa § 66 sa nevzťahuje na nájom ojazdeného osobného automobilu na
základe nájomnej zmluvy, ak obchodník pri jeho kúpe odpočítal daň do 31. decembra 2004.
§ 85b
(1) Vedúci Zastúpenia Európskej komisie v Slovenskej republike má nárok na vrátenie dane zaplatenej v cenách
tovarov a služieb určených na jeho spotrebu za obdobie od 1. mája 2004 do 30. júna 2005 podľa podmienok a v
rozsahu, v akom má nárok na vrátenie dane podľa § 61 vedúci diplomatickej misie.
(2) Členovia administratívneho a technického personálu Zastúpenia Európskej komisie v Slovenskej republike, ktorí
nie sú občanmi Slovenskej republiky a nemajú trvalý pobyt v Slovenskej republike, majú nárok na vrátenie dane
zaplatenej v cenách tovarov a služieb určených na ich spotrebu za obdobie od 1. mája 2004 do 30. júna 2005 podľa
podmienok a v rozsahu, v akom majú nárok na vrátenie dane podľa § 61 členovia administratívneho a technického
personálu diplomatickej misie.
(3) Na uplatnenie nároku na vrátenie dane osobám podľa odsekov 1 a 2 sa vzťahuje § 62.
§ 85c
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2006
(1) Daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 20 ods. 1 nevznikne, ak
vznikla daňová povinnosť podľa § 20 ods. 4 doterajšieho predpisu.
(2) Ak sa doklad o oprave základu dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo pri dodaní
tovaru alebo služby, keď je povinný platiť daň nadobúdateľ tovaru alebo príjemca služby, vyhotovil do 31. decembra
2005 vrátane a nadobúdateľ tovaru alebo príjemca služby obdržal tento doklad po 31. decembri 2005, uvedie sa
rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a
opravenou daňou v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom obdržal doklad o oprave základu dane.
(3) Na tovar prepustený do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla do 31.
decembra 2005 vrátane sa uplatní čiastočné oslobodenie od dane podľa doterajšieho predpisu.
§ 85d
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2008
strana 45/52
(1) Ak bol tovar na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne
najneskôr pri zaplatení poslednej splátky [§ 8 ods. 1 písm. c)], odovzdaný nájomcovi do 31. decembra 2007 vrátane a
nájom bol zdaňovaný ako dodanie služby, postupuje sa podľa doterajšieho predpisu až do ukončenia nájmu.
(2) Platiteľ, ktorý ako prvý uvádza na trh v tuzemsku zálohované obaly spolu s tovarom, môže odpočítať daň zo
zálohovaných obalov, ktoré má podľa stavu inventarizácie vykonanej podľa osobitného predpisu35) na sklade k 31.
decembru 2007 alebo ktoré má na sklade podľa fyzickej inventúry vykonanej k 31. decembru 2007, ak je účtovným
obdobím platiteľa hospodársky rok. Odpočítanie dane môže platiteľ podľa prvej vety uplatniť, ak má faktúru o
dodaní zálohovaných obalov, pri ktorých nemohol uplatniť odpočítanie dane podľa § 49 ods. 7 písm. d) doterajšieho
predpisu.
(3) Platiteľ môže použiť postup podľa § 65 ods. 10 zákona v znení účinnom do 31. decembra 2007 voči zdaniteľnej
osobe, ktorá nie je platiteľom podľa tohto zákona, najdlhšie do 31. decembra 2008.
§ 85e
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2009
(1) Ak zdaniteľné osoby dosiahli k 31. decembru 2008 obrat podľa § 4 ods. 1 alebo 2 v znení účinnom do 31.
decembra 2008, sú povinné podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň do 20. januára 2009.
(2) Do obratu ustanoveného v § 4 a § 81 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2009 sa zahŕňa aj obrat za kalendárne
mesiace roku 2008. Obrat za kalendárne mesiace roku 2008 v slovenských korunách sa prepočíta konverzným
kurzom na eurá.
(3) Ak sa oprava základu dane podľa § 25 vykoná po 31. decembri 2008 a týka sa zdaniteľného obchodu, pri ktorom
vznikla daňová povinnosť najneskôr 31. decembra 2008 a platba bola požadovaná v eurách, použije sa pri oprave
základu dane a dane kurz, ktorý sa použil pri vzniku daňovej povinnosti.
(4) Ak sa oprava základu dane podľa § 25 vykoná po 31. decembri 2008 a týka sa zdaniteľného obchodu, pri ktorom
vznikla daňová povinnosť najneskôr 31. decembra 2008 a platba bola požadovaná v inej mene ako v slovenských
korunách alebo eurách, použije sa pri prepočte slovenských korún na eurá konverzný kurz.
(5) Ak sa po 31. decembri 2008 vykoná oprava základu dane podľa § 25, ktorá má za následok zníženie dane, a týka
sa zdaniteľného obchodu, pri ktorom vznikla daňová povinnosť najneskôr 31. decembra 2008 a platba bola
požadovaná v slovenských korunách, daň sa môže opraviť najviac vo výške priznanej pôvodnej dane prepočítanej
konverzným kurzom.
(6) Peňažný limit na vrátenie dane podľa § 57 ods. 1 v znení účinnom do 31. decembra 2008 sa vzťahuje na vrátenie
dane za obdobie, ktoré uplynie najneskôr 31. decembra 2008.
(7) Peňažný limit na vrátenie dane podľa § 59 ods. 3 písm. a) v znení účinnom do 31. decembra 2008 sa vzťahuje na
vrátenie dane zaplatenej v cene tovaru kúpeného najneskôr 31. decembra 2008.
(8) Vo faktúre, ktorá bola vyhotovená po 1. januári 2009 a vzťahuje sa k zdaniteľnému obchodu, pri ktorom vznikla
daňová povinnosť pred 1. januárom 2009 a platba bola dohodnutá v slovenských korunách, sa údaje o základe dane
a výške dane uvedú v eurách aj v slovenských korunách.
§ 85f
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2009
(1) Ustanovenia § 55 ods. 3, § 69 ods. 13 a § 78 ods. 9 v znení účinnom od 1. apríla 2009 sa nepoužijú, ak povinnosť
podať žiadosť o registráciu pre daň vznikla pred 1. aprílom 2009.
(2) Ustanovenia § 79 ods. 2 a 3 v znení účinnom od 1. apríla 2009 sa prvýkrát použijú na zdaňovacie obdobie,
ktorým je apríl 2009.
§ 85g
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2009
(1) Zdaniteľná osoba, ktorá dosiahla obrat 35 000 eur podľa § 4 ods. 1 alebo 2 v znení účinnom do 30. júna 2009 a
stala sa platiteľom, môže požiadať o zrušenie registrácie pre daň, ak k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý
predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom podala žiadosť o zrušenie registrácie pre daň, nedosiahla obrat 49 790
eur za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
(2) Daňový úrad po prijatí žiadosti o zrušenie registrácie pre daň bezodkladne určí platiteľovi deň, ktorým platiteľ
prestáva byť platiteľom, a týmto dňom zaniká platnosť osvedčenia o registrácii pre daň a platnosť identifikačného
čísla pre daň. Platiteľ je povinný odovzdať daňovému úradu osvedčenie o registrácii pre daň do desiatich dní odo
dňa, keď prestal byť platiteľom.
(3) Platiteľ, ktorý požiada o zrušenie registrácie pre daň podľa odseku 1, nemôže odpočítať daň podľa § 55 ods. 1 a 2
okrem odpočítania dane z majetku, ktorý dodal ako platiteľ; ak platiteľ odpočítal daň podľa § 55 ods. 1 a 2, v
poslednom zdaňovacom období mu vzniká daňová povinnosť podľa § 81 ods. 6 a 7.
(4) Zdaniteľnú osobu, ktorá dosiahla obrat 35 000 eur podľa § 4 ods. 1 alebo 2 v znení účinnom do 30. júna 2009 a
nedosiahla obrat podľa § 4 ods. 1 alebo 2 v znení účinnom od 1. júla 2009 a ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň
do 30. júna 2009, daňový úrad nezaregistruje s výnimkou, ak táto zdaniteľná osoba do 15. júla 2009 písomne oznámi
strana 46/52
daňovému úradu, že jej žiadosť o registráciu pre daň sa má považovať za podanú podľa § 4 ods. 4.
(5) Ak zdaniteľná osoba dosiahla k 30. júnu 2009 obrat podľa § 4 ods. 1 alebo 2 v znení účinnom do 30. júna 2009 a
nedosiahla obrat podľa § 4 ods. 1 alebo 2 v znení účinnom od 1. júla 2009, nie je povinná podať žiadosť o registráciu
pre daň do 20. júla 2009.
(6) Ak zdaniteľná osoba bola povinná podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 ods. 1 alebo 2 v znení účinnom do
30. júna 2009 a žiadosť o registráciu pre daň nepodala, daňový úrad neuloží pokutu podľa osobitného predpisu,33) ak
zdaniteľná osoba nedosiahla obrat 49 790 eur za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych
mesiacov k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom zdaniteľnej
osobe vznikla povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň.
§ 85h
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2010
(1) Ak je služba dodaná inak ako podľa odseku 2 zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo zahraničnou
osobou z tretieho štátu pred účinnosťou tohto zákona a osobou povinnou platiť daň bol príjemca služby a daňová
povinnosť nevznikla do 31. decembra 2009 alebo vznikla čiastočne v rozsahu prijatej platby podľa § 19 ods. 4, vzniká
daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 v znení účinnom do 31. decembra 2009.
(2) Ak sa dodanie služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane a platba je dohodnutá za obdobie dlhšie ako 12
kalendárnych mesiacov a daňová povinnosť nevznikla do 31. decembra 2009 z celkového základu dane, vzniká
daňová povinnosť podľa § 19 ods. 3 písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2010.
(3) Ustanovenia § 55a až 55g sa vzťahujú na žiadosti o vrátenie dane podané po 31. decembri 2009.
(4) Na žiadosti o vrátenie dane zahraničným osobám z tretích štátov za obdobie do 31. decembra 2009 sa vzťahujú
ustanovenia § 56 až 58 v znení účinnom do 31. decembra 2009.
§ 85i
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2010
(1) Na odpočítanie dane, ktorá sa vzťahuje na kúpu a nájom osobného automobilu registrovaného v kategórii M1, sa
vzťahuje § 49 ods. 7 písm. a) a § 49 ods. 8 a 9 v znení účinnom do 31. decembra 2009, ak zmluva o kúpe osobného
automobilu registrovaného v kategórii M1 a zmluva o nájme osobného automobilu registrovaného v kategórii M1
bola uzavretá do 31. decembra 2009 a osobný automobil bol odovzdaný kupujúcemu alebo nájomcovi do 31.
decembra 2009.
(2) Dodanie osobného automobilu registrovaného v kategórii M1 je oslobodené od dane, ak pri jeho nadobudnutí
bolo vylúčené odpočítanie dane podľa § 49 ods. 7 písm. a) v znení účinnom do 31. decembra 2009.
§ 86
Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskeho spoločenstva a Európskej únie uvedené v prílohe č. 6.
§ 87
Zrušujú sa:
1. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 200/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z., zákona č.
371/1997 Z. z., zákona č. 60/1999 Z. z., zákona č. 153/1999 Z. z., zákona č. 342/1999 Z. z., zákona č. 246/2000 Z. z.,
zákona č. 524/2001 Z. z., zákona č. 555/2001 Z. z., zákona č. 511/2002 Z. z., zákona č. 637/2002 Z. z., zákona č.
144/2003 Z. z. a zákona č. 255/2003 Z. z.,
2. vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 93/1996 Z. z. o rozsahu a spôsobe vrátenia dane z pridanej
hodnoty osobám iných štátov, ktoré požívajú výhody podľa medzinárodných zmlúv v znení vyhlášky č. 174/1998 Z.
z., vyhlášky č. 281/2000 Z. z. a vyhlášky č. 424/2001 Z. z.,
3. vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 94/1996 Z. z. o rozsahu a spôsobe vrátenia dane z pridanej
hodnoty, ktoré vyplýva z medzinárodnej zmluvy v rámci projektov zahraničnej pomoci.
§ 88
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k
Európskej únii.
Pavol Hrušovský v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Príloha č. 1 k zákonu č. 222/2004 Z. z.
POSTUP PRI ÚPRAVE ODPOČÍTANEJ DANE PRI INVESTIČNOM MAJETKU
Pri úprave podľa § 54 postupuje platiteľ podľa vzorca
Vzorec 01
kde
DD je výsledok úpravy odpočítanej dane, ktorý v prípade záporného znamienka predstavuje dodatočne odpočítateľnú
daň a v prípade kladného znamienka predstavuje dodatočne neodpočítateľnú daň,
DV je daň vzťahujúca sa na obstarávaciu cenu investičného majetku alebo vlastné náklady investičného majetku,
strana 47/52
A je číslo 1, ak platiteľ odpočítal daň v plnej výške, alebo číslo 0, ak platiteľ neodpočítal daň, alebo hodnota koeficientu
vypočítaného po skončení kalendárneho roka, ak platiteľ pomerne odpočítal daň,
B je číslo, ktoré predstavuje koeficient vypočítaný po skončení kalendárneho roka, v ktorom platiteľ zmenil účel
použitia investičného majetku, alebo číslo 0, alebo číslo 1, a to podľa zmeny účelu použitia investičného majetku podľa
§ 54 ods. 3,
R je počet kalendárnych rokov, ktoré zostávajú do skončenia obdobia na úpravu odpočítania dane vrátane roka, v
ktorom došlo k zmene účelu použitia investičného majetku.
Príloha č. 2 k zákonu č. 222/2004 Z. z.
Vzor 02
Príloha č. 3 k zákonu č. 222/2004 Z. z.
Vzor 03
Príloha č. 4 k zákonu č. 222/2004 Z. z.
Vzor 04
Príloha č. 5 k zákonu č. 222/2004 Z. z.
UMELECKÉ DIELA A ZBERATEĽSKÉ PREDMETY
Umelecké diela sú
a) obrazy, koláže a podobné dekoratívne plakety, maľby a kresby zhotovené celkom ručne umelcom iné ako plány a
nákresy na architektonické, technické, priemyselné, komerčné, topografické alebo podobné účely, ručne maľované
alebo ozdobené priemyselné výrobky, maľované plátna na divadelné dekorácie, na ateliérové pozadia alebo podobné
účely [číselný kód harmonizovaného systému (ďalej len „kód“) 9701],
b) pôvodné rytiny, pôvodné tlače a pôvodné litografie, ktorými sa rozumejú čierne alebo farebné odtlačky
bezprostredne obtiahnuté z jednej alebo viacerých dosiek, ktoré umelec vypracoval celkom ručne, pričom nezáleží na
použitej technike alebo materiáli okrem akéhokoľvek mechanického alebo fotomechanického postupu (kód 9702 00
00),
c) pôvodné sochy a súsošia z akéhokoľvek materiálu, ktoré sú zhotovené celkom umelcom, odliatky sôch, ktorých
výroba je obmedzená na osem kópií, nad ktorou dohliada umelec alebo jeho právny nástupca (kód 9703 00 00),
d) tapisérie (kód 5805 00 00) a nástenné textílie (kód 6304 00 00) zhotovené ručne podľa pôvodných predlôh
poskytnutých umelcami za predpokladu, že z každej nie je viac než osem kópií,
e) individuálne kusy keramiky zhotovené celkom umelcom a ním podpísané,
f) emaily na medi zhotovené celkom ručne, obmedzené na osem očíslovaných kópií, ktoré nesú podpis umelca alebo
ateliéru okrem predmetov bižutérie a výrobkov zlatotepcov a striebrotepcov,
g) fotografie zhotovené umelcom, ním alebo pod jeho dohľadom vytlačené, podpísané a očíslované a obmedzené
najviac na 30 kópií vrátane všetkých veľkostí a rámov.
Zberateľské predmety sú
a) poštové známky, kolky, odtlačky poštových pečiatok, obálky prvého dňa, poštovné ceniny a podobné výrobky
opečiatkované alebo neopečiatkované, ale nemajúce výplatnú hodnotu v krajine určenia (kód 9704 00 00),
b) zbierky a zberateľské predmety zoologickej, botanickej, mineralogickej, anatomickej, historickej, archeologickej,
paleontologickej, etnografickej alebo numizmatickej hodnoty (kód 9705 00 00).
Príloha č. 6 k zákonu č. 222/2004 Z. z., v znení zákona č. 656/2006 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKEHO SPOLOČENSTVA A EURÓPSKEJ ÚNIE
1. Šiesta smernica Rady 77/388/EHS zo 17. 5. 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa
daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Mimoriadne vydanie Ú. v.
EÚ, 09/zv. 01) v znení smernice 80/368/EHS z 26. 3. 1980 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 01/zv. 01), v znení smernice
84/386/EHS z 31. 7. 1984 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 89/465/EHS z 18. 7. 1989
(Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 91/680/EHS zo 16. 12. 1991 (Mimoriadne vydanie Ú. v.
EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 92/77/EHS z 19. 10. 1992 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice
92/111/EHS zo 14. 12. 1992 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 94/4/ES zo 14. 2. 1994
(Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 94/5/ES zo 14. 2. 1994 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ,
09/zv. 01), v znení smernice 94/76/ES z 22. 12. 1994 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice
95/7/ES z 10. 4. 1995 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 96/42/ES z 25. 6. 1996 (Mimoriadne
vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 96/95/ES z 20. 12. 1996 (Ú. v. ES L 328 z 28. 12. 1996), v znení smernice
98/80/ES z 12. 10. 1998 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 99/49/ES z 25. 5. 1999
(Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 99/59/ES zo 17. 6. 1999 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ,
09/zv. 01), v znení smernice 99/85/ES z 22. 10. 1999 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice
2000/17/ES z 30. 3. 2000 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 2000/65/ES zo 17. 10. 2000
(Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 2001/4/ES z 19. 1. 2001 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ,
09/zv. 01), v znení smernice 2001/115/ES z 20. 12. 2001 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice
strana 48/52
2002/38/ES zo 7. 5. 2002 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01) – v znení smernice Rady 2006/58/ES z 27. júna
2006 (Ú. v. EÚ L 174, 28. 6. 2006), v znení smernice 2002/93/ES z 3. 12. 2002 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv.
01), v znení smernice 2003/92/ES zo 7. 10. 2003 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 2004/7/ES
z 20. 1. 2004 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 02), v znení smernice 2004/15/ES z 10. 2. 2004 (Mimoriadne
vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 02), v znení smernice 2004/66/ES z 26. 4. 2004 (Ú. v. EÚ L 168 z 1. 5. 2004), v znení smernice
Rady 2005/92/ES z 12. decembra 2005 (Ú. v. EÚ L 345, 28. 12. 2005).
2. Smernica Rady 2007/74/ES z 20. decembra 2007 o oslobodení tovaru, ktorý dovážajú osoby cestujúce z tretích
krajín, od dane z pridanej hodnoty a spotrebnej dane (Ú. v. EÚ L 346, 29. 12. 2007).
3. Smernica Rady 78/1035/EHS z 19. 12. 1978 o odpustení dovoznej prirážky malých tovarových zásielok
nekomerčného charakteru z tretích krajín (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01) v znení smernice 81/933/EHS zo
17. 11. 1981 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 85/576/EHS z 20. 12. 1985 (Mimoriadne
vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01). Smernica Rady 2006/79/ES z 5.10. 2006 o oslobodení od daní pri dovoze malých zásielok
tovaru neobchodného charakteru z tretích krajín (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 286, 17.10. 2006).
4. Smernica Rady 2008/9/ES z 12. 2. 2008, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej
hodnoty ustanovené v smernici 2006/112/ES zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia
dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte (Ú. v. EÚ L 44, 20. 2. 2008).
5. Smernica Rady 83/181/EHS z 28. 3. 1983 určujúca rozsah platnosti článku 14 (1) d) smernice 77/388/EHS vzhľadom
na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pre finálny dovoz určitého tovaru (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv.
01) v znení smernice 85/346/EHS z 8. 7. 1985 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 88/331/EHS
z 13. 6. 1988 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 89/219/EHS zo 7. 3. 1989 (Mimoriadne
vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 91/680/EHS zo 16. 12. 1991 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01).
6. Trinásta smernica Rady 86/560/EHS zo 17. 11. 1986 o harmonizácii zákonov členských štátov týkajúcich sa daní z
obratu – postup vrátenia dane z pridanej hodnoty osobám podliehajúcim zdaneniu, ktoré nesídlia na území
Spoločenstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01).
7. Smernica Rady 2006/112/ES z 28.11. 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347,
11.12.2006) v znení smernice Rady 2006/138/ES z 19.12. 2006 (Ú. v. EÚ L 384, 29.12. 2006).
8. Smernica Rady 2008/8/ES z 12. 2. 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o miesto
poskytovania služieb (Ú. v. EÚ L 44, 20. 2. 2008).
9. Smernica Rady 2008/117/ES zo 16. 12. 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme
dane z pridanej hodnoty s cieľom bojovať proti daňovým podvodom spojeným s transakciami v rámci Spoločenstva
(Ú. v. EÚ L 14, 20. 1. 2009).
Príloha č. 7 k zákonu č. 222/2004 Z. z., v znení zákona č. 656/2006 Z. z
ZOZNAM TOVAROV SO ZNÍŽENOU SADZBOU DANE
Číselné kódy
Spoločného
colného
sadzobníka1)
Opis tovaru
ex2844 40 – Rádioaktívne prvky a izotopy a zlúčeniny, iné ako podpoložiek 2844 10, 2844 20 alebo 2844 30;
zliatiny, disperzie (vrátane cermetov), keramické výrobky a zmesi obsahujúce tieto prvky, izotopy
alebo zlúčeniny; rádioaktívne zvyšky ‑ len pre zdravotníctvo
2925 11 00 – Sacharín a jeho soli
2941 – Antibiotiká
30 – Farmaceutické výrobky
3822 00 00 – Diagnostické alebo laboratórne reagencie na podložke a pripravené diagnostické alebo
laboratórne reagencie, tiež na podložke, iné ako v položke 3002 alebo 3006; certifikované
referenčné materiály
ex3922 90 00 – Ostatné sanitárne výrobky z plastov ‑ len sedačka do vane na použitie pre ťažko zdravotne
postihnutých občanov
4818 40 – Hygienické vložky a tampóny, detské plienky a podobné hygienické výrobky – len na použitie
pri inkontinencii
4901 – Tlačené knihy, brožúry, letáky a podobné tlačiarenské výrobky, tiež v jednotlivých listoch,
okrem kníh, brožúr, letákov a podobných tlačiarenských výrobkov, tiež v jednotlivých listoch, v
strana 49/52
Príloha č. 8 k zákonu č. 222/2004 Z. z. v znení zákona č. 593/2007 Z. z.
ZOZNAM ČINNOSTÍ
1. Telekomunikačné služby
2. Dodanie vody, plynu, elektriny a tepla
3. Preprava tovaru
4. Prístavné a letiskové služby
5. Preprava osôb
6. Dodanie nového tovaru vyrobeného na predaj
7. Činnosti pôdohospodárskych sprostredkovateľských agentúr týkajúce sa pôdohospodárskych produktov
vykonávané podľa predpisov o spoločnej organizácii trhu s týmito produktmi
8. Organizovanie obchodných veľtrhov a výstav
9. Skladovanie
10. Reklamné služby
11. Služby cestovného ruchu
12. Prevádzkovanie predajní pre zamestnancov, prevádzkovanie jedální pre zamestnancov a prevádzkovanie
podobných prevádzok
13. Činnosti verejnoprávnej televízie a verejnoprávneho rozhlasu iné ako tie, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 36.
ktorých reklama a inzercia predstavujú jednotlivo alebo spolu viac ako 50 % celkového obsahu
výrobku
4903 00 00 – Obrázkové knižky, predlohy na kreslenie alebo maľovanie, pre deti
4904 00 00 – Hudobniny, tlačené alebo v rukopise, tiež viazané alebo ilustrované
6115 10
ex6602 00 00
– Pančuchový tovar s odstupňovanou kompresiou (napr. pančuchy na kŕčové žily)
– Vychádzkové palice, palice so sedadielkom, biče, jazdecké bičíky a podobné výrobky ‑ len pre
nevidiace a čiastočne vidiace osoby
ex8428 90 95 – Ostatné zdvíhacie, manipulačné, nakladacie alebo vykladacie stroje a zariadenia – len vaňový
zdvihák na použitie pre občanov s ťažkým zdravotným postihnutím
ex8471 49 00 – Ostatné zariadenia na automatické spracovanie údajov, predkladané vo forme systému ‑ len
zariadenia s hlasovým alebo hmatovým výstupom pre nevidiacich a slabozrakých
ex8518 40 – Elektrické nízkofrekvenčné zosilňovače (audiofrekvenčné) – len individuálne zosilňovače pre
nedoslýchavých, zosilňovače pre indukčné slučky pre nedoslýchavých, indukčné slučky pre
nedoslýchavých, skupinové zosilňovače pre vyučovanie sluchovo postihnutých detí
ex8531 80 95 – Ostatné elektrické akustické alebo vizuálne signalizačné prístroje (iné ako položky 8512 alebo
8530) – len pre osoby so sluchovým a zrakovým postihnutím
8713 – Vozíky pre telesne postihnuté osoby, tiež motorizované alebo s iným mechanickým pohonom
8714 20 00 – Časti, súčasti a príslušenstvá vozíkov pre telesne postihnuté osoby
9001 30 00 – Kontaktné šošovky
9001 40 – Okuliarové šošovky zo skla
9001 50 – Okuliarové šošovky z ostatných materiálov
9021 – Ortopedické zariadenia vrátane bariel, liečebných a chirurgických pásov a bandáží; dlahy a
ostatné pomôcky na liečenie zlomenín; umelé časti tela; načúvacie pomôcky a ostatné zariadenia
nosené alebo dopravované na tele alebo v tele implantované, na kompenzovanie nejakej chyby
alebo neschopnosti.
1) Napríklad zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení zákona č. 238/2000 Z. z., zákon Národnej rady
Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o
notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, zákon č. 237/1991 Zb. o
patentových zástupcoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1993 Z. z., zákon Slovenskej
národnej rady č. 10/1992 Zb. o súkromných veterinárnych lekároch a o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej
strana 50/52
republiky v znení zákona č. 337/1998 Z. z.
2) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších
predpisov.
3) Napríklad § 829 Občianskeho zákonníka.
4) § 476 až 488 Obchodného zákonníka.
4a) § 66a Obchodného zákonníka.
5) Zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 104/2004 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a
uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 107/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č.
98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
5a) § 28 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení zákona č. 659/2007 Z. z.
Čl. 12 ods. 12.1 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (Ú. v. EÚ
C 321E, 29. 12. 2006).
Čl. 111 ods. 1 až 3 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení (Ú. v. EÚ C 321E, 29. 12. 2006).
6) Napríklad zákon č. 107/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva.
6a) Zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách.
6aa) § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 529/2002 Z. z. o obaloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
6ab) Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 732/2002 Z. z. o zozname zálohovaných obalov,
ktoré nie sú opakovane použiteľné, a o výške zálohy za ne a o výške zálohy za zálohované opakovane použiteľné
obaly.
6ac) § 116 Občianskeho zákonníka.
6b) Čl. 12 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12.10.1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (Ú. v. ES L
302,19.10. 1992).
§ 16 až 18 zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
7) § 3 zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách.
8) Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
11) Napríklad zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.
12) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších
predpisov.
Zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
13) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.
14) Napríklad zákon č. 385/1997 Z. z. o Slovenskom národnom divadle, zákon č. 114/2000 Z. z. o Slovenskej
filharmónii, zákon č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej v znení zákona č. 183/2000 Z. z.
15) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších
predpisov.
17) Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
18) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného
poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a
občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.
19) § 43h zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších
predpisov.
20) Zákon č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
20a) Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
zákona č. 186/2004 Z. z.
strana 51/52
20b) Zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
21) Zákon Slovenskej národnej rady č. 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších
predpisov.
22) Nariadenie Rady (EHS) č. 918/83 z 28. marca 1983 ustanovujúce v spoločenstve systém oslobodení od cla (Úradný
vestník Európskej únie L 105 z 23. 4. 1983) v platnom znení.
23) Napríklad vyhláška ministra zahraničných vecí č. 157/1964 Zb. o Viedenskom dohovore o diplomatických stykoch,
vyhláška ministra zahraničných vecí č. 32/1969 Zb. o Viedenskom dohovore o konzulárnych stykoch.
24) Napríklad vyhláška ministra zahraničných vecí č. 21/1968 Zb. o Dohovore o výsadách a imunitách
medzinárodných odborných organizácií.
24a) § 115 Občianskeho zákonníka.
24b) § 19 ods. 2 písm. l) tretí bod zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 60/2009 Z. z.
26) § 22 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
27) § 76 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
27a) Zákon č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
27b) Nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 z 9. októbra 1990 o štatistickej klasifikácii ekonomických činností v Európskom
spoločenstve (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 2/zv. 4; Ú. v. ES L 293, 24. 10. 1990) v platnom znení.
27c) § 46 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
27d) § 35 ods. 1 písm. g) zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
27e) § 63 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
27f) § 20 ods. 4, 8 a 10 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
28) Zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení zákona č.
35/2002 Z. z.
28a) Čl. 496 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92,
ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 2/zv. 6; Ú. v. ES L 253,
11.10.1993) v platnom znení.
29) Zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.
679/2004 Z. z.
29a) Zákon č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene
a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
v znení neskorších predpisov.
29b) Zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
30) § 25 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
31) Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení zákona č. 562/2003 Z. z.
32) § 13 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č. 279/2001 Z.
z.
33) Zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov v znení neskorších predpisov.
34) Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 187/1996 Z. z. o pristúpení Slovenskej
republiky k Dohovoru o spoločnom tranzitnom režime v znení oznámenia č. 193/2003 Z. z.
35) § 29 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
1) Nariadenie Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. 7. 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom
sadzobníku v znení nariadenia Rady (EHS) č. 3528/89 z 23. 11. 1989, nariadenia Rady (EHS) č. 3845/89 z 18.12.
1989, nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. 10. 1992, nariadenia Rady (EHS) č. 1969/93 z 19. 7. 1993, nariadenia
Rady (ES) č. 254/2000 z 31. 1. 2000.
strana 52/52__
boro_23
12.01.10,17:19
Dobry vecer,
rad by som sa informoval - bude mozny odpocet DPH aj pri nakupe ojazdeneho automobilu M1 zo zahranicia v ramci EU?
Dakujem
Lucia Červenková
13.01.10,11:55
Zakon o sprave dani je schvaleny. Uvedena zmena - t.j. zrusenie zakazu odpoctu DPH pri osobnych automobiloch najdete v zakone 563/2009 § 167 Zrušovacie ustanovenie cl. IV ods. 2 a upresnenie k postupu hned za tym ako § 85i. Ak si stiahnete zakon v pdf zo zbierky, tak je to s.57. Dost komplikovane sa to hlada - aspon pre mna to tak bolo.
Jajina
14.01.10,10:18
Aký vplyv bude mať zrušenie zákazu odpočítania DPH pri predaji OSA ?

1.
Firma predá OSA zaradené v obchodnom majetku. Ak pri jeho nákupe nebol možný odpočet DPH, tak pri jeho predaji teraz bude musieť byť pri fakturáci vyčíslený základ + DPH ?

2.
Firma vyhrala v r.2009 v súťaži osobné auto. Výhru v r.2009 zdaníme daňou z príjmu. Ako postupovať pri jeho predaji v r.2010 ?

Príjem z predaja treba znovu zdaniť ?
K predajnej cene treba doúčtovať aj DPH ?
Čo v prípade ak ho podaruje osobe,ktorá má "osobitný vzťah k platiteľovi DPH" ?
ivo_b
28.01.10,14:24
Ten zakon je uz konecne v rekodifikovanom zneni na JASPI: http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/htm_zak/jaspiw_maxi_zak_fr0.htm

Z § 49 ods. (7) vypadli pism. a) a b):

Odpočítanie dane
§ 49
Odpočítanie dane platiteľom
...
(7) Platiteľ nemôže odpočítať daň pri
a) kúpe tovarov a služieb na účely pohostenia a zábavy,
b) prechodných položkách podľa § 22 ods. 3.

Predtym to bolo takto:
(7) Platiteľ nemôže odpočítať daň pri
a) kúpe a nájme osobného automobilu; osobným automobilom sa na účely tohto zákona rozumie motorové vozidlo registrované v kategórii M1,25)
b) kúpe príslušenstva osobného automobilu vrátane montáže; príslušenstvom osobného automobilu sa na účely tohto zákona rozumie elektrické ovládanie okien, centrálne uzamykanie dverí, klimatizačný systém, autorádio, autorádio s prehrávačom (MC/CD), prehrávač (MC/CD), reproduktory, anténa, poplašné a zabezpečovacie zariadenie, vzduchový vankúš (airbag), strešné okno, protiblokovacie zariadenie,
c) kúpe tovarov a služieb na účely pohostenia a zábavy,
d) prechodných položkách podľa § 22 ods. 3.
durisovad
29.01.10,21:03
Prosim vas, potvrdte alebo opravte moj nazor: predavame starsie osobne auto, pri kupe ktoreho nebol narok na odpocet DPH. Teraz chceme auto predat bez DPH. Mam alebo nemam pravdu?
babi2
29.01.10,21:13
Prosim vas, potvrdte alebo opravte moj nazor: predavame starsie osobne auto, pri kupe ktoreho nebol narok na odpocet DPH. Teraz chceme auto predat bez DPH. Mam alebo nemam pravdu?
Môžte ho predať bez DPH, nakoľko ste nemali pri jeho kúpe nárok na odpočet
Zákon o DPH § 42
Oslobodenie od dane pri dodaní tovaru, pri ktorom nebola odpočítaná daň


Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý sa používal výlučne na činnosti oslobodené od dane podľa § 28 až 41 bez možnosti odpočítania dane podľa § 49 ods. 3, a dodanie tovaru, pri ktorého nadobudnutí nie je možnosť odpočítania dane podľa § 49 ods. 7
durisovad
29.01.10,22:19
Dakujem za rychlu reakciu a radu, ja som tiez takto myslela, ale som sa chcela uistit, ci rozmyslam spravne.
mirhu
30.01.10,07:31
Od 1.1.2010 je možné odpočítať DPH pri kúpe osobného automobilu. Samozrejme to platí pre platcov DPH.

zdroj: http://ekonomika.sme.sk/c/5135441/odpocet-dph-bude-mozny-uz-aj-pri-osobnych-vozidlach.html

Poradíte mi ? : SZCO , lekár sa chce stat platitelom DPH, aby si mohol uplatnit odpocet DPH na automobil, avsak cinnosti ktore vykonava su od DPH oslobodene, je to vobec mozne narokovat si na vratenie DPH pri kupe auta?
babi2
30.01.10,09:21
Poradíte mi ? : SZCO , lekár sa chce stat platitelom DPH, aby si mohol uplatnit odpocet DPH na automobil, avsak cinnosti ktore vykonava su od DPH oslobodene, je to vobec mozne narokovat si na vratenie DPH pri kupe auta?
Keďže vykonáva činnosti ktoré sú od DPH oslobodené, nemá nárok na odpočet DPH

Odpočítanie dane
§ 49
Odpočítanie dane platiteľom
(3) Platiteľ nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb podľa odseku 2, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 41
mariannak
15.02.10,19:05
Je nárok na odpočet DPH z lízingovej splátky u osobného motor. vozidla ? - zmluva uzatvorená 01/2009.
azla
15.02.10,20:51
Je nárok na odpočet DPH z lízingovej splátky u osobného motor. vozidla ? - zmluva uzatvorená 01/2009.

Nie, lebo na zmluvy uzatvorené do 31.12.2009 sa vzťahuje znenie zákona platné do 31.12.2009.

㤠85i
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2010
(1) Na odpočítanie dane, ktorá sa vzťahuje na kúpu a nájom osobného automobilu registrovaného v kategórii M1, sa vzťahuje § 49 ods. 7 písm. a) a § 49 ods. 8 a 9 v znení účinnom do 31. decembra 2009, ak zmluva o kúpe osobného automobilu registrovaného v kategórii M1 a zmluva o nájme osobného automobilu registrovaného v kategórii M1 bola uzavretá do 31. decembra 2009 a osobný automobil bol odovzdaný kupujúcemu alebo nájomcovi do 31. decembra 2009.
mariannak
16.02.10,07:19
Ďakujem
Orsz
22.02.10,18:15
Môžte ho predať bez DPH, nakoľko ste nemali pri jeho kúpe nárok na odpočet
Zákon o DPH § 42
Oslobodenie od dane pri dodaní tovaru, pri ktorom nebola odpočítaná daň


Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý sa používal výlučne na činnosti oslobodené od dane podľa § 28 až 41 bez možnosti odpočítania dane podľa § 49 ods. 3, a dodanie tovaru, pri ktorého nadobudnutí nie je možnosť odpočítania dane podľa § 49 ods. 7

No ja by som upozornila na úpravu tohto §49 ods.7 (citované z porady, červenou platné do 31.12.2009 a zelenou od 1.1.2010):

(7) Platiteľ nemôže odpočítať daň pri

a) kúpe a nájme osobného automobilu; osobným automobilom sa na účely tohto zákona rozumie motorové vozidlo registrované v kategórii M1, 25)
b) kúpe príslušenstva osobného automobilu vrátane montáže; príslušenstvom osobného automobilu sa na účely tohto zákona rozumie elektrické ovládanie okien, centrálne uzamykanie dverí, klimatizačný systém, autorádio, autorádio s prehrávačom (MC/CD), prehrávač (MC/CD), reproduktory, anténa, poplašné a zabezpečovacie zariadenie, vzduchový vankúš (airbag), strešné okno, protiblokovacie zariadenie,
c) kúpe tovarov a služieb na účely pohostenia a zábavy,
d) prechodných položkách podľa § 22 ods. 3.

a) kúpe tovarov a služieb na účely pohostenia a zábavy,
b) prechodných položkách podľa § 22 ods. 3.

Z toho vyplýva, že odvolávať sa na §49 ods. 7 pri použití §42 je už v tomto prípade - teda čo sa týka predaja auta M1, nesprávne. Je pravda, že firmy, ktoré takto nakúpili osobné vozidlá bez nároku na odpočet, zrejme majú problém pri ich predaji, kde by mali podľa DPH vyčíslovať... no každú informáciu alebo dotaz, že to tak nie je, by som ocenila...zatiaľ pátram aj ja...
fcela
22.02.10,22:03
Orsz, pozri §85i Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2010 ods. 2, ktorý rieši dodanie osobného automobilu nadobudnutého podľa znenia zákona účinného do 31.12.2009
babi2
23.02.10,07:43
No ja by som upozornila na úpravu tohto §49 ods.7 (citované z porady, červenou platné do 31.12.2009 a zelenou od 1.1.2010):

Je pravda, že firmy, ktoré takto nakúpili osobné vozidlá bez nároku na odpočet, zrejme majú problém pri ich predaji, kde by mali podľa DPH vyčíslovať... no každú informáciu alebo dotaz, že to tak nie je, by som ocenila...zatiaľ pátram aj ja...
Ak predáva automobil M1, a pri jeho kúpe nemal nárok na odpočet DPH, predaj je oslobodený od DPH

§ 85i
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2010


(1) Na odpočítanie dane, ktorá sa vzťahuje na kúpu a nájom osobného automobilu registrovaného v kategórii M1, sa vzťahuje § 49 ods. 7 písm. a) a § 49 ods. 8 a 9 v znení účinnom do 31. decembra 2009, ak zmluva o kúpe osobného automobilu registrovaného v kategórii M1 a zmluva o nájme osobného automobilu registrovaného v kategórii M1 bola uzavretá do 31. decembra 2009 a osobný automobil bol odovzdaný kupujúcemu alebo nájomcovi do 31. decembra 2009.
(2) Dodanie osobného automobilu registrovaného v kategórii M1 je oslobodené od dane, ak pri jeho nadobudnutí bolo vylúčené odpočítanie dane podľa § 49 ods. 7 písm. a) v znení účinnom do 31. decembra 2009.
nemcikova
03.05.10,18:42
Poprosila by som Vás o radu: Naša spoločnosť platca DPH má možnosť kúpiť predvádzacie vozidlo od firmy-predajcu áut, ktorý ho mal na ŠPZ od minulého roku. Ako to bude s DPH, keď naša spoločnosť toto auto kúpi v tomto roku, bude mať nárok na odpočet DPH?
Tweety
03.05.10,18:49
Poprosila by som Vás o radu: Naša spoločnosť platca DPH má možnosť kúpiť predvádzacie vozidlo od firmy-predajcu áut, ktorý ho mal na ŠPZ od minulého roku. Ako to bude s DPH, keď naša spoločnosť toto auto kúpi v tomto roku, bude mať nárok na odpočet DPH?
Odpočítanie dane
§ 49
Odpočítanie dane platiteľom
(1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň

a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
§ 85i
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2010


(1) Na odpočítanie dane, ktorá sa vzťahuje na kúpu a nájom osobného automobilu registrovaného v kategórii M1, sa vzťahuje § 49 ods. 7 písm. a) a § 49 ods. 8 a 9 v znení účinnom do 31. decembra 2009, ak zmluva o kúpe osobného automobilu registrovaného v kategórii M1 a zmluva o nájme osobného automobilu registrovaného v kategórii M1 bola uzavretá do 31. decembra 2009 a osobný automobil bol odovzdaný kupujúcemu alebo nájomcovi do 31. decembra 2009.
(2) Dodanie osobného automobilu registrovaného v kategórii M1 je oslobodené od dane, ak pri jeho nadobudnutí bolo vylúčené odpočítanie dane podľa § 49 ods. 7 písm. a) v znení účinnom do 31. decembra 2009.
leonka5
04.05.10,14:10
Prepáčte, pomôžte mi. Som už úplný jeleň. Ak si slovenská sro. vezme do prenájmu OA z nemecka s nemeckou ŠPZ, bude mať alebo nebude nárok na odpočet DPH? Zmluvu plánujú uzatvoriť v týchto dňoch. Poraďte prosím.:mee:
Jana Acsová
04.05.10,14:22
Prepáčte, pomôžte mi. Som už úplný jeleň. Ak si slovenská sro. vezme do prenájmu OA z nemecka s nemeckou ŠPZ, bude mať alebo nebude nárok na odpočet DPH? Zmluvu plánujú uzatvoriť v týchto dňoch. Poraďte prosím.:mee:
Odpočet? V prípade krátkodobého nájmu áno. Tam je miesto dodania na Slovensku, teda v mieste, kde sa automobil fyzicky dá k dispozícii. Nemci by mali fakturovať so slovenskou DPH. To predpokladám, že nie je Váš prípad.
Pri dlhodobom nájme by mala byť fakturácia s nemeckou DPH. Ak nie ste registrovaní pre daň v Nemecku, dostávate sa do režimu žiadosti o vrátenie dane. Nemecký dodávateľ by mal službu posúdiť ako službu s miestom dodania v Nemecku obdoba § 15/1 nášho zákona o DPH. Žiadny odpočet. Predpokladám, že o túto daň Vám ide a transakcia je medzi zdaniteľnými osobami.
Opravujem nesprávnosť:
Dlhodobý prenájom - aplikácia obdoby nášho § 15/1 ZDPH - osobou povinnou platiť daň je príjemca služby - nájomca.

V tomto prípade platí samozdanenie. V prípade platiteľa dane z pridanej hodnoty na Slovensku môže tento uplatniť aj odpočítanie nájomcom uplatnenej dane v kontexte §§ 49-51 ZDPH (podnikanie, zdaňovaná činnosť ...)

Dúfam, že teraz je už moja odpoveď relevantná .-)
leonka5
04.05.10,17:37
P. Ácsová, veľmi pekne Vám za odpoveď ďakujem.
dogicka
05.05.10,06:12
Odpočet? V prípade krátkodobého nájmu áno. Tam je miesto dodania na Slovensku, teda v mieste, kde sa automobil fyzicky dá k dispozícii. Nemci by mali fakturovať so slovenskou DPH. To predpokladám, že nie je Váš prípad.
Pri dlhodobom nájme by mala byť fakturácia s nemeckou DPH. Ak nie ste registrovaní pre daň v Nemecku, dostávate sa do režimu žiadosti o vrátenie dane. Nemecký dodávateľ by mal službu posúdiť ako službu s miestom dodania v Nemecku obdoba § 15/1 nášho zákona o DPH. Žiadny odpočet. Predpokladám, že o túto daň Vám ide a transakcia je medzi zdaniteľnými osobami.

Teraz som v pomykove. Mám podobný prípad. Poľská SRO poskytuje slovenskej SRO dlhodobý prenájom motorových vozidiel. Pochopila som, (na základe podčiarknutého), že Poľská SRO by mala postupovať na základe obdoby nášho §15/1, a teda miesto dodania je na Slovensku a fa vystavovať bez DPH.
(1) Miestom dodania služby zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, je miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba prevádzkareň. Ak zdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom služby, nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jej bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.
Pochopila som to správne?
Jana Acsová
05.05.10,06:39
Teraz som v pomykove. Mám podobný prípad. Poľská SRO poskytuje slovenskej SRO dlhodobý prenájom motorových vozidiel. Pochopila som, (na základe podčiarknutého), že Poľská SRO by mala postupovať na základe obdoby nášho §15/1, a teda miesto dodania je na Slovensku a fa vystavovať bez DPH.
(1) Miestom dodania služby zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, je miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba prevádzkareň. Ak zdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom služby, nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jej bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.
Pochopila som to správne?
Tak nebuďte. To ja som sa dala pomýliť tým odpočtom a preklopila som si paragrafy. Síce uvádzam dobré ustanovenie ale nesprávny záver. Máte pravdu. Pri dlhodobom nájme platí § 15/1 a miesto dodania je preto členský štát, kde je usadený odberateľ služby. V rámci zdaniteľných osôb platí daň príjemca služby.

Ďakujem.
dogicka
05.05.10,07:24
Tak nebuďte. To ja som sa dala pomýliť tým odpočtom a preklopila som si paragrafy. Síce uvádzam dobré ustanovenie ale nesprávny záver. Máte pravdu. Pri dlhodobom nájme platí § 15/1 a miesto dodania je preto členský štát, kde je usadený odberateľ služby. V rámci zdaniteľných osôb platí daň príjemca služby.

Ďakujem.

Ja ďakujem za uistenie, prajem pekný deň...:)
ekofin
12.05.10,08:02
Dobrý deň, ja poprosím o pomoc. Ak kúpim osobný automobil napr. z ČR od platiteľa DPH faktúra by mala byť bez DPH a ja uplatňujem odpočítanie a zároveň aj daňovú povinnosť? Dobre tomu rozumiem? Ďakujem.
scarce
19.05.10,16:31
Dobrý deň, ja poprosím o pomoc. Ak kúpim osobný automobil napr. z ČR od platiteľa DPH faktúra by mala byť bez DPH a ja uplatňujem odpočítanie a zároveň aj daňovú povinnosť? Dobre tomu rozumiem? Ďakujem.

tiež ma to zaujíma a ešte by som upresnil, ak kúpim NOVÝ OA.. Faktúra je určite bez DPH, určite mi vzniká daňová povinnosť a zrejme si môžem aj uplatniť odpočítanie DPH.. Aspoň tak mi to vychádza z § 44:


Oslobodené od dane je nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, ak

a) by dodanie takého tovaru platiteľom v tuzemsku bolo oslobodené od dane,
b) by dovoz takého tovaru bol oslobodený od dane alebo
c) tento tovar je určený bezprostredne na ďalšie dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu alebo na územie tretieho štátu a toto dodanie je oslobodené od dane s možnosťou odpočítania dane.

Poprosil by som ale o potvrdenie niekoho, kto s tým má skúsenosť.
Ivenka
22.11.10,08:11
Poprosila by som Vás o radu: Naša spoločnosť platca DPH má možnosť kúpiť predvádzacie vozidlo od firmy-predajcu áut, ktorý ho mal na ŠPZ od minulého roku. Ako to bude s DPH, keď naša spoločnosť toto auto kúpi v tomto roku, bude mať nárok na odpočet DPH?


Poprosím o radu a chcela by som nadviazať na tento príspevok. Dostala som faktúru za predaj OA kde bola vyčíslená DPH, firma je platcom DPH. DPH som si odpočítala avšak podľa prechod.ustanovení nárok na odpočet DPH nemám pretože OA bol zakúpený už v r.2009. Mala mi teda firma od ktorej som OA kupovala vystaviť FA bez DPH ? Ďakujem za pomoc.
Samozrejme že tech.preukaz vidím teraz :( A ešte by ma zaujímalo, keď som OA následne predala ďalej a tiež som predala s DPH asi by som to mala dať do poriadku. Čiže dám dobropis do obdobia kedy sa to týkalo a podám DDP ?
Luba
22.11.10,11:03
To, či má dodávateľ OA vystaviť faktúru s DPH či bez nej, musí vedieť predovšetkým on. Záleží na tom, či si v r.2009, keď auto kúpil, mohol odpočítať DPH alebo nie - podľa toho, na čo auto používal. Ak vyjdeme z toho, že dodávateľ vie túto skutočnosť posúdiť správne, tak zrejme v r.2009 uplatnil odpočet DPH na toto OA a následne v r.2010 fakturuje s DPH. Vy môžete DPH odpočítať a pri prípadnom ďalšom predaji predávate s DPH.
V prípade pochybností o správnosti vystavenej faktúry sa spojte s Vaším dodávateľom a preverte si to u neho.
Ivenka
22.11.10,11:08
Veď to, neskúmala som povod a teraz mi to daňová kontrola vyhodila, že nemám nárok na odpočet. Ale jedno auto som už predala a keďže som vychádzala z toho, že som obdržala FA s DPH aj ja som predala s DPH. 6.12. mam ešte isť prerokovať protokol, len neviem či to mam teraz opravovať a odberateľovi poslať opravenú faktúru vlastne aj DDP ? Sa picnem z toho. Ďakujem za rady z Porady
Luba
22.11.10,11:49
A ako zdôvodnila tá kontrola to vyhodenie - oni skúmali toho dodávateľa? FAkt je, že ak ten dodávateľ nie je napr. požičovňa áut alebo leasingovka alebo niekto podobný, kto si mohol v r.2009 DPH pri OA odpočítať, tak mal vystaviť fa bez DPH. Ale to treba mať istotu o tom dodávateľovi, čo je zač. Ak je to firma, čo mala OA v majetku, tak si určite nemohla DPH v r.2009 odpočítať a tento rok mala predať bez DPH s odkazom na §85i ZDPH. Detto potom aj vy ďalej pri ďalšom predaji. Takže ten dodávateľ je kľúčový.
Ivenka
22.11.10,12:05
Lubi, vďaka za pomoc. Kľúčového dodávateľa sme neriešili. Daňová kontrola robila miestne zisťovanie a presne v protokole uviedli porušenie s odvolávkou na §85i ZDPH. Ako mám prosím ťa ďalej postupovať? Protokol mám ísť ešte prejednať 6.12. len mi ide teraz o auto, ktoré som ďalje predala. Nechcem narobiť balamutu ďalšej firme ak im otvoria kontrolu. Mala by som teda podať DDP za 2.Q-vtedy to bolo, aj keď za toto obdobie som mala kontrolu ?
Luba
22.11.10,15:45
Neviem ako je to s DDP za 2.Q. keď to bolo kontrolované, to sa asi nedá, ale fakt neviem - treba hľadať niekde v zákone 511/92.
A miestne zisťovanie robili aj s preverením toho dodávateľa? Ešte by som ho skúsila pre istotu preveriť, ak sa dá.
Ak tá faktúra mala byť bez DPH, tak potom musíte pokračovať rovnako ďalej, t.j. osloviť kupujúceho a opraviť mu faktúru za predaj (dobropis a nová správna fa), lebo on si tiež nemal odpočítať DPH. Asi moc rád nebude, ale zas na druhej strane, aj on je v riziku, že mu to raz DÚ môže vyhodiť. :(
dufulus
23.11.10,09:01
ja by som sa chcel spýtať, či mám nárok si uplatiť DPH z montáže fólií na osobný automobil?
automobil je v majetku, je to leasovaný majetok.
dogicka
23.11.10,09:38
ja by som sa chcel spýtať, či mám nárok si uplatiť DPH z montáže fólií na osobný automobil?
automobil je v majetku, je to leasovaný majetok.

Dôležitý je dátum začatia leasingu.... Ak bol automobil obstaraný po 1.1.2010 máš nárok na odpočet DPH.
dufulus
23.11.10,10:08
Dôležitý je dátum začatia leasingu.... Ak bol automobil obstaraný po 1.1.2010 máš nárok na odpočet DPH.
ďakujem :) bol obstaraný v 2009.
Luba
24.11.10,16:15
Lubi, vďaka za pomoc. Kľúčového dodávateľa sme neriešili. Daňová kontrola robila miestne zisťovanie a presne v protokole uviedli porušenie s odvolávkou na §85i ZDPH. Ako mám prosím ťa ďalej postupovať? Protokol mám ísť ešte prejednať 6.12. len mi ide teraz o auto, ktoré som ďalje predala. Nechcem narobiť balamutu ďalšej firme ak im otvoria kontrolu. Mala by som teda podať DDP za 2.Q-vtedy to bolo, aj keď za toto obdobie som mala kontrolu ?
Ešte sa vraciam k tomuto:
pozri si §39 zákona 511/92 o správe popl.a daní:
ods. (3) Dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie môže daňový subjekt podať, ak zistí, že jeho daňová povinnosť má byť nižšia, ako bola uvedená v daňovom priznaní alebo hlásení, najneskôr však do štyroch rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo nárok na vrátenie dane. Dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie môže daňový subjekt podať aj v tom prípade, ak zistí, že jeho daň má byť nižšia, ako bola správcom dane vyrubená. Znížiť základ dane na základe dodatočného daňového priznania alebo dodatočného hlásenia možno len v prípade uplatnenia skutočností, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly.
Ivenka
24.11.10,16:31
Lubi, len ta posledná veta.....ktoré neboli predmetom daňovej kontroly, pozerala som na to. Konateľ sa vraj chce odvolať, neviem či pochodí. Obavám sa že som im ale nahrala tým pádom ďalšiu kontrolu, pretože sme kúpili 3 OA a uplatnili DPH. Z toho jedno sa predalo a fakturovalo s DPH. A Toto mi v protokole nevyčíslili a pritom všetky OA sú rovnaké M1 a kúpené v r.2009.
Luba
25.11.10,11:21
Ale keď vám tie ďalšie autá nezahrnuli do kontroly, tak by ste to mohli poopravovať na správny stav a podať dodatočné priznanie. Okrem toho si písala, že to bolo u vás miestne zisťovanie. To nie je daňová kontrola. To asi skôr robili kontrolu u niekoho iného (azda toho vášho dodávateľa) a keď tam našli nedobrú faktúru za predaj auta, tak sa išli pozrieť k vám, ako ste s ňou naložili. Možno práve podaním dodatočného DP by ste mohli dať daň.úradu najavo, že aha, na podnet z miestneho zisťovania sme sa pozreli u nás a opravili sme , čo sa dalo. A tým by možno aj mohli ušetriť vašich kupujúcich od prípadnej kontroly alebo miestneho zisťovania.
Ak by to bolo tak, že boli na kontrole u toho dodávateľa a on zle vystavil tú faktúru, tak váš konateľ nemá podľa mňa šancu s odvolaním. ja by som radšej opravila to, čo vyzerá, že tiež nie je dobre. Preveriť dôkladne tie došlé fa za autá a nárok na odpočet z nich a opraviť predaj.
Ivenka
26.11.10,09:37
Opačne. My sme mali kontrolu a na miestnom zisťovaní boli vo firme od ktorej sme kupovali. Neviem sa s nimi spojiť. Počkam do 6.12. vtedy ešte mame isť prerokovať protokol. Len neviem či sa mam odvolať už teraz alebo až po prerokovaní protokolu ? Možno budú ustretový a povedia mi ako to mam dať na správnu mieru.
Luba
26.11.10,14:57
Aha :mad:, ja s týmto praktické skúsenosti nemám, takže iba skúsiť to vyčítať zo znenia zákona a posúdiť možnosti - čo kontrolovali a čo nie, príp. s nimi priamo, ako píšeš. Alebo možno sa aj na porade dakde o tom písalo...? Skús ešte snáď pohľadať.
dara
28.11.10,11:26
Odpočítanie dane
§ 49
Odpočítanie dane platiteľom
(1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň

a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
§ 85i
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2010


(1) Na odpočítanie dane, ktorá sa vzťahuje na kúpu a nájom osobného automobilu registrovaného v kategórii M1, sa vzťahuje § 49 ods. 7 písm. a) a § 49 ods. 8 a 9 v znení účinnom do 31. decembra 2009, ak zmluva o kúpe osobného automobilu registrovaného v kategórii M1 a zmluva o nájme osobného automobilu registrovaného v kategórii M1 bola uzavretá do 31. decembra 2009 a osobný automobil bol odovzdaný kupujúcemu alebo nájomcovi do 31. decembra 2009.
(2) Dodanie osobného automobilu registrovaného v kategórii M1 je oslobodené od dane, ak pri jeho nadobudnutí bolo vylúčené odpočítanie dane podľa § 49 ods. 7 písm. a) v znení účinnom do 31. decembra 2009.


Ahojte, tiež by som si chcela potvrdiť, že to chápem správne.
SRO kúpila pred rokom osobné vozidlo od neplatca DPH, čiže nebola odpíčátaná DPH. Teraz vozidlo predáva, taktiež bez DPH, i keď je platca DPH je to tak správne?
Luba
29.11.10,22:30
Ahojte, tiež by som si chcela potvrdiť, že to chápem správne.
SRO kúpila pred rokom osobné vozidlo od neplatca DPH, čiže nebola odpíčátaná DPH. Teraz vozidlo predáva, taktiež bez DPH, i keď je platca DPH je to tak správne?

Nie prosím. Ak kúpili od neplatiteľa DPH, tak pri predaji musia predať s daňou. Je to preto, lebo dôvodom na neodpočítanie DPH nebolo to, že - nemôže si odpočítať v zmysle §49 ods.7, keďže ide o osobné auto, ale to, že pri kúpe od neplatiteľa žiadna DPH nebola. Pri predaji treba DPH odviesť.
KEJKA
29.11.10,22:41
oponujem, aj ked v tejto nočnej hodine nemám vhodný argument......
pravdu máš, čo sa týka toho §49...... ale nemyslím si, že je to takto myslené aj v prípade neplatiteľa.
Luba
29.11.10,22:52
Keď by si kúpila od neplatiteľa hocičo iné, napr. počítač - žiadna DPH na vstupe. A potom by si ho predávala, tak s DPH, či nie? Rovnako aj auto. Ja to chápem takto.
KEJKA
29.11.10,23:04
mám tendenciu súhlasiť............... akurát že sa mi to nepáči.
PC bol predsa len v inom režime ako OA.
dogicka
30.11.10,06:51
Keď by si kúpila od neplatiteľa hocičo iné, napr. počítač - žiadna DPH na vstupe. A potom by si ho predávala, tak s DPH, či nie? Rovnako aj auto. Ja to chápem takto.

Kejka mala pravdu, pozri prechodné ustanovenia:

§ 85i
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2010
(2) Dodanie osobného automobilu registrovaného v kategórii M1 je oslobodené od dane, ak pri jeho nadobudnutí bolo vylúčené odpočítanie dane podľa § 49 ods. 7 písm. a) v znení účinnom do 31. decembra 2009.
dogicka
30.11.10,06:55
Aj keď nad tým tak stále rozmýšľam Luba bude mať asi pravdu. Ak bolo auto kúpené od neplatiteľa DPH, nebolo to vylúčenie odpočtu DPH.... Opravujem svoj názor, predaj auta by som fakturovala s DPH... Pekný deň
Jana Acsová
30.11.10,10:03
Kejka mala pravdu, pozri prechodné ustanovenia:

§ 85i
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2010
(2) Dodanie osobného automobilu registrovaného v kategórii M1 je oslobodené od dane, ak pri jeho nadobudnutí bolo vylúčené odpočítanie dane podľa § 49 ods. 7 písm. a) v znení účinnom do 31. decembra 2009.
Toto ustanovenie sa nevzťahuje k zadanej otázke - kúpe auta M1 od neplatiteľa. Vzťahuje sa ku kúpe auta M1, kde predávajúci voči kupujúcemu daň uplatnil, ale kupujúci ju podľa uvedeného ustanovenia odpočítať nemohol.
betka
30.11.10,20:21
S M1 unikajú súvislosti:;) a Luba má naozaj pravdu!

Mám v ruke FA, kúpnu zmluvu:

1. Neplatiteľ DPH, občan....

Začínam základmi:

§ 2
Predmet dane


(1) Predmetom dane je
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,

V tomto prípade musia byť splnené všetky 3 podmienky:
- tovar bol dodaný za protihodnotu
- bol dodaný v tuzemsku
- bol dodaný ZO.

Sú splnené všetky 3 súčasne? Nie sú.
Je splnené len dodanie za protihodnotu a to v tuzemsku, i keď si položíme ozázku, či bolo poskytnuté dodanie ZO? Vieme, kedy sa považuje dodanie tovaru za poskytnutie ZO dodanie tovaru. (berme do úvahy tuzemsko, neberme do úvahy ost. par. v súvlosti s EU)

V našom prípade, dodanie OA nebolo uskutočnené ZO ako takou, nebola registrovaná v zmysle par. 4 z o DPH.

A teda nejde o predmet dane v zmysle zákona o DPH.
NA daňovom doklade mám Ferko Mrkvička, kt. nie je platiteľom DPH, je občanom SR, resp. je "neplatiteľom DPH, kt. nepozná zákon o DPH.

JA teraz idem predať ďalej jeho OA. Mám kšeft, mám zisk.
Čo je pre mňa predaj OA??
Ide o dodanie tovaru, v zmysle par. 8. Miesto dodania je tuzemsko. A vzniká mi DP v zmysle par. 19. (nejdem pytvať)

2. Kupujem OA od ZO, kt. je platiteľom DPH. Mám na FA SK1234567890.
Skúmam.
Idem predať tento OA, kt. som kúpila v roku 2009.
Vieme, že sme nemohli odpočítať DPH, lebo nám to zákon zakazoval. NAša stará 49-ka:

(7) Platiteľ nemôže odpočítať daň pri

a) kúpe a nájme osobného automobilu; osobným automobilom sa na účely tohto zákona rozumie motorové vozidlo registrované v kategórii M1, 25)

Ak som chcela predať v rokoch minulých, hľadali sme v zákone a našli sme tento par:

§ 42
Oslobodenie od dane pri dodaní tovaru,
pri ktorom nebola odpočítaná daň


Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý sa používal výlučne na činnosti oslobodené od dane podľa § 28 až 41 bez možnosti odpočítania dane podľa § 49 ods. 3, a dodanie tovaru, pri ktorého nadobudnutí nie je možnosť odpočítania dane podľa § 49 ods. 7

Sme v roku 2010. Čo ideme robiť. Nadobudla som v 2009 a predávam v roku 2010. Hádam mi niečo povie prechodné ustanovenie:

§ 85i
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2010


(1) Na odpočítanie dane, ktorá sa vzťahuje na kúpu a nájom osobného automobilu registrovaného v kategórii M1, sa vzťahuje § 49 ods. 7 písm. a) a § 49 ods. 8 a 9 v znení účinnom do 31. decembra 2009, ak zmluva o kúpe osobného automobilu registrovaného v kategórii M1 a zmluva o nájme osobného automobilu registrovaného v kategórii M1 bola uzavretá do 31. decembra 2009 a osobný automobil bol odovzdaný kupujúcemu alebo nájomcovi do 31. decembra 2009.
(2) Dodanie osobného automobilu registrovaného v kategórii M1 je oslobodené od dane, ak pri jeho nadobudnutí bolo vylúčené odpočítanie dane podľa § 49 ods. 7 písm. a) v znení účinnom do 31. decembra 2009.

Nebudem komentovať, je to jasné.

Záver: Ak DK Vám nevyhodila dodanie OA, kt. ste obstarali pred rokom 2009, a toto malo byť oslobodené, (ale predmetom dane), a DPH ste "odviedli", žiadajte nápravu. Máte zákonný nárok na zníženie rozdielu, kt. Vám DK vytkla :) (vyjadrujem sa jednoducho)

A keďže staviate otázku vy, máte nárok i na to, aby som si Vás zastala.
Váš odberateľ by mal byť znalý zákona o DPH, a mal by vedieť, že kupuje OA, a mal by vôbec byť zvedavý či je FA dobre vystavená.
Ak by som kupovala OA. Okamžite by som zdvihla telefon, a vyčítala by som svojmu dodavateľovi, že poznám ustanovenie par. 85i a sama nesiem riziko, ak si chcem odpočítať DPH, pretože mi ju dodavateľ uviedol na FA.

A okrem toho nezabúdam i na par. 69:

(14) Platiteľ, ktorému bol dodaný tovar alebo služba v tuzemsku, ručí spoločne a nerozdielne za daň z predchádzajúceho stupňa uvedenú na faktúre, ak vyhotoviteľ faktúry vykázanú daň úmyselne nezaplatil alebo úmyselne sa stal neschopným zaplatiť daň a platiteľ pri uzavretí zmluvy mal o tom vedomosť.
betka
30.11.10,20:38
A ešte, aby som to uviedla všetko do správnej miery, máme tu ešte predsa jeden ods., kt. mi hovorí o, čo je dosť surové:

69/(5) Každá osoba, ktorá, uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.

Ale čítam par. 25: Nič mi nebráni, keď som sa pomýlila:

(3) Rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou sa uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa vyhotovil doklad o oprave základu dane, a pri oprave základu dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo pri dodaní tovaru alebo služby, keď je povinný platiť daň nadobúdateľ tovaru alebo príjemca služby,rozdiel sa uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadobúdateľ tovaru alebo príjemca služby obdržal doklad o oprave základu dane.

A nakoniec správa daní a poplatkov:

PAr. 35. Správca dane uloží rozdiel dane 35/22...., ale ja nie som neplatiteľ DPH, kt. som uviedla na FA DPH.... Ja ako platiteľ môžem stále niečo robiť.

JA som uskutočnila dodanie od dane oslobodené.

(som pako z DPH, neviem DPH a pohorela som na DPH a poriadne, to je len mimotemy, a naši špecialisti na porade ma určite opravia)
Ivenka
30.11.10,21:15
K príspevku 75 čo píše Dara podĹa mňa má fakturovať s DPH lebo je platca DPH a nikoho nezaujíma, že som OA kúpila od neplatcu. Ja som vo svojich príspevkoch riešila presne prechodné ustanovenie §85i. A z toho mi vyplýva, že ak spoločnosť platca DPH od ktorej som nakúpila OA si mohla odpočítať DPH teda sa zaoberá nákupom a predajom OA tak nárok na odpočet by bol. Ale keďže DK urobila u predávajúceho miestne zisťovanie a v závere uviedla, že sme nemali nárok na odpočet DPH, tak mi z toho vyplýva, že predávajúci nadobudol OA na účely udržania si svojich príjmov. 6.12. idem na prerokovanie protokolu. Dám vedieť, ak budú ochotní. :(
Luba
30.11.10,21:35
Ale keďže DK urobila u predávajúceho miestne zisťovanie a v závere uviedla, že sme nemali nárok na odpočet DPH, tak mi z toho vyplýva, že predávajúci nadobudol OA na účely udržania si svojich príjmov. 6.12. idem na prerokovanie protokolu. Dám vedieť, ak budú ochotní. :(
Nárok na odpočet ste nemali, lebo on nemal pri kúpe, lebo sa nezaoberá predajom a kúpou (alebo prenájmom OA), ale nemal kvôli §49 (7), čo sa vlastne prenieslo aj na Vás a on mal fakturovať bez dane. Takže ak on vyfakturoval chybne s daňou, tak jemu povinnosť odviesť daň aj vznikla (lebo vystavil faktúru, kde daň vyčíslil), ale Vám nárok na odpočet nie, lebo na fa tá daň nemala byť.
Áno, napíš potom, čo povedia na DÚ kvôli tomu DDP atď.
dogicka
01.12.10,07:07
Betka, neviem, ale ako pako z DPH určite nevyzeráš.....
Zita5
05.01.11,14:08
SZČO registrovaná za platiteľa DPH , vykonáva jedinú činnosť a to Oslobodenú činnosť
§ 37 Poisťovacie služby a § 39 Finančné služby , vložila v roku 2010 do OM osobné MV(vozidlo bolo kúpené v roku 2010 ako nové, ale na r.č.) . V roku 2011 plánuje toto vozidlo predať .Je povinná z predaja tohto vozidla odviesť DPH ?
Zoltán Kovács
05.01.11,14:09
SZČO registrovaná za platiteľa DPH , vykonáva jedine Oslobodenú činnosť § 37 Poisťovacie služby a § 39 Finančné služby , vložila v roku 2010 do OM osobné MV . V roku 2011 plánuje toto vozidlo predať .Je povinná z predaja tohto vozidla odviesť DPH ?

Podľa mňa nie, veď nemal ani nárok na uplatnenie DPH na vstupe.
Zita5
05.01.11,14:11
Podľa mňa nie, veď nemal ani nárok na uplatnenie DPH na vstupe.

Tento názor zdieľam aj ja . Ďakujem .
Mária.K.
05.01.11,14:21
SZČO registrovaná za platiteľa DPH , vykonáva jedinú činnosť a to Oslobodenú činnosť
§ 37 Poisťovacie služby a § 39 Finančné služby , vložila v roku 2010 do OM osobné MV(vozidlo bolo kúpené v roku 2010 ako nové, ale na r.č.) . V roku 2011 plánuje toto vozidlo predať .Je povinná z predaja tohto vozidla odviesť DPH ?
Tu máš paragrafované znenie, ktoré hovorí o tom, že DPH nie je potrebné odviesť:

§ 42
Oslobodenie od dane pri dodaní tovaru, pri ktorom nebola odpočítaná daň

Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý sa používal výlučne na činnosti oslobodené od dane podľa § 28 až 41 bez možnosti odpočítania dane podľa § 49 ods. 3, a dodanie tovaru, pri ktorého nadobudnutí nie je možnosť odpočítania dane podľa § 49 ods. 7.
Rozalka
05.01.11,19:23
Podľa mňa nie, veď nemal ani nárok na uplatnenie DPH na vstupe.

Nie, ale nie preto, že nemal nárok na vstupe, ale zato, že sa majetok používal výlučne na činnosti oslobodené od dane.

Ak by aj mala doklad s uvedenou DPH, vzhľadom k tomu, že tento majetok využíva v súvislosti s činnosťou oslobodenou od dane, musí aplikovať § 54

1) Platiteľ upraví odpočítanú daň, ak v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom nadobudol investičný majetok alebo ho vytvoril na vlastné náklady, zmení účel jeho použitia.
VieraPopluharova
18.01.11,08:39
Mam problem:
Klient kupil M1 v roku 2010, uplatnil si narok na odpočet DPH v plnej vyške, nakoľko využiva toto M1 len na ucely podnikania.
Koncom roka prislo k totalnej skode vozidla, uzatvorene len zakonne poistenie, z tohoto titulu vozidlo vyradene z podnikania 1.1.2011.
V januari 2011 ukončil živnost: z pohladu DPH musi vratit alikvotnu cast pri ukonceni zivnosti? /podla mna ano, podla klienta nie/
Tweety
18.01.11,08:50
Mam problem:
Klient kupil M1 v roku 2010, uplatnil si narok na odpočet DPH v plnej vyške, nakoľko využiva toto M1 len na ucely podnikania.
Koncom roka prislo k totalnej skode vozidla, uzatvorene len zakonne poistenie, z tohoto titulu vozidlo vyradene z podnikania 1.1.2011.
V januari 2011 ukončil živnost: z pohladu DPH musi vratit alikvotnu cast pri ukonceni zivnosti? /podla mna ano, podla klienta nie/
Áno, má daňovú povinnosť.
Monita
24.01.11,00:10
A ak som kúpila OA bez DPH od platiteľa DPH zo zahraničia a teraz ho potrebujem predať, fakturujem s DPH či bez nej? Alebo odvádzam dph iba z marže?
KEJKA
24.01.11,08:06
kedy si ho kupila?
nove auto? ojazdené?
Monita
24.01.11,10:32
ojazdené z nemecka od firmy, čo predáva autá v r. 2010
Luba
24.01.11,12:21
Hľadaj na faktúre odkaz na niečo, čo by pomohlo zistiť, v akom režime DPH to bolo predané. Napr. odkaz na nejaký § nemeckého zákona o DPH, smernice EÚ alebo aspoň slovné info. Ak tam nič nie je, treba to zistiť u dodávateľa. Najlepšie, keby poslal ešte raz tú faktúru s doplnením info. Bez toho sa nedá rozhodnúť, či máš samozdaniť alebo nie.
A ešte ojazdené - spĺňa aj podmienky podľa definície v ZDPH?
Monita
24.01.11,20:08
prepáč, ale čo je to ZDPH?
KEJKA
24.01.11,20:30
ZDPH = zákon o DPH
Monita
24.01.11,21:28
kde to nájdem - tie podmienky
Monita
24.01.11,21:32
a kde v ZDPH nájdem tie podmienky -neviem to nájsť :-(
KEJKA
24.01.11,21:54
v Z DPH je definicia nového auta, ak to tvoje nesplňa podienky pre nové auto, je v zmysle Z DPH ojazdené.
Luba
25.01.11,09:11
Monita, máš to v §11 ods.12 (aj 11), ako píše Kejka - definícia nového.
kvakkvak
26.01.11,18:34
Dobry vecer,
Chcem by som Vas velmi pekne poprosit o odpovede na moje otazky. Od 24.1.2011 som platca DPH. Mam zaujem zakupit auto z bazaru. Zaujima ma, ci ho musim zapisat do obchodneho majetku, ked si chcem narokovat odpocet DPH 20%.Je ,mozny aj jednorazovy odpocet, alebo pausalny 25% po dobu 4 r.

Uz teraz dakujem za odpovede
Luba
28.01.11,15:52
Buď ho kúpiš ako majetok alebo ako tovar. To musíš ty vedieť. Pri kúpe bude v oboch prípadoch DPH odpočítateľná, a to jednorazovo. Pri kúpe ojazdeného auta z bazáru však môžeš kúpiť auto v špeciálnom režime DPH podľa §66 a tam nebudeš mať DPH žiadnu viditeľnú, t.j. neodpočítaš si nič. Záleží na tom, ako ten bazár kúpil to auto,podľa toho ho predá.
Monita
29.01.11,11:58
Lubka díky, všetko zodpovedá, takže ojazdené je. môžem použiť paragraf 66? teraz ho potrebujem predať, fakturujem s DPH či bez nej? Alebo odvádzam dph iba z marže?
Luba
29.01.11,20:00
Monita, ak si na faktúre našla, že bazár to predal v režime použitého tovaru, t.j. obdobe nášho §66, tak pre teba táto kúpa nie je nadobudnutím v zmysle §11 nášho zák.DPH. Preto pri nákupe nesamozdaňuješ, DPH pri predaji odviedol nemecký predajca.
Ak ho tu chceš predať, záleží na tom, či si obchodník s použitým tovarom alebo nie. Ak si, tak pri predaji rovnako uplatníš §66, ako tomu bolo (nemecká obdoba) pri nákupe. Ale ak nie si, znamená to, že si auto kúpila do majetku. V takomto prípade by si pri predaji mala uplatniť plnú daň 20% na celú predajnú cenu.
Hegyi
06.04.11,05:26
dobré ránko, pekne vás prosím o radu, aj ked viem že tu toho už bolo popísaného veľa, ale nejako mám z toho motanicu :-)). Slovenský platiteľ DPH kúpil od nemeckého bazáru auto M1. V nemecku uhradil len sumu bez DPH, na nem.faktúre je Steuerfreie innergemeinschftliche Lieferung §6a UStG. Auto je ojazdené, 2apol roka staré. Musím na SR odviezť DPH, alebo to samozdaniť? Ešte raz ďakujem všetkým za pomoc.
Luba
06.04.11,13:29
Ak máš na faktúre takýto odkaz, znamená to, že musíš odviesť DPH v SR, čiže to tu samozdaniť. Ak si platiteľ DPH, môžeš si tú DPH zároveň aj odpočítať.
Adriane
15.06.11,15:23
Dobrý deň. Prosím o radu. Osobné auto( M1) bolo kupované v.r. 2008 na leasing a teraz sme predčasne ukončili zmluvu. Leasingovka nám vyfaktúrovala poplatok za predčasné ukončenie, poplatok za prevod vlastníctva a predajnú cenu všetko s DPH. Máme nárok na odpočet? Ďakujem, Adriana
Adriane
16.06.11,14:24
Prosím, poradí niekto? Ďakujem
Tweety
16.06.11,15:19
Dobrý deň. Prosím o radu. Osobné auto( M1) bolo kupované v.r. 2008 na leasing a teraz sme predčasne ukončili zmluvu. Leasingovka nám vyfaktúrovala poplatok za predčasné ukončenie, poplatok za prevod vlastníctva a predajnú cenu všetko s DPH. Máme nárok na odpočet? Ďakujem, Adriana
Z OA nie je možné uplatnenie dph.
Rozalka
16.06.11,18:23
§ 85i
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2010

(1) Na odpočítanie dane, ktorá sa vzťahuje na kúpu a nájom osobného automobilu registrovaného v kategórii M1, sa vzťahuje § 49 ods. 7 písm. a) a § 49 ods. 8 a 9 v znení účinnom do 31. decembra 2009, ak zmluva o kúpe osobného automobilu registrovaného v kategórii M1 a zmluva o nájme osobného automobilu registrovaného v kategórii M1 bola uzavretá do 31. decembra 2009 a osobný automobil bol odevzdaný kupujúcemu alebo nájomcovi do 31. decembra 2009.
(2) Dodanie osobného automobilu registrovaného v kategórii M1 je oslobodené od dane, ak pri jeho nadobudnutí bolo vylúčené odpočítanie dane podľa § 49 ods. 7 písm. a) v znení účinnom do 31.decembra 2009.
Luba
19.06.11,12:35
Dobrý deň. Prosím o radu. Osobné auto( M1) bolo kupované v.r. 2008 na leasing a teraz sme predčasne ukončili zmluvu. Leasingovka nám vyfaktúrovala poplatok za predčasné ukončenie, poplatok za prevod vlastníctva a predajnú cenu všetko s DPH. Máme nárok na odpočet? Ďakujem, Adriana
Ja si myslím, že z poplatku za predčasné ukončenie LZ si možno uplatniť DPH, lebo to je poplatok za ukončenie služby leasingu, možno aj poplatok za prevod vlastníctva. To už nie sú vydavky, ktoré by vstupovali do OC auta.
Jana1303
06.07.11,21:16
Dobrý večer, ak som dobre pochopila, firma, platca DPH ak kúpi auto M1 na leasing v roku 2011, môže si uplatniť DPH na vstupe?
Mila123
06.07.11,21:19
Dobrý večer, ak som dobre pochopila, firma, platca DPH ak kúpi auto M1 na leasing v roku 2011, môže si uplatniť DPH na vstupe?

môže, ale musíš splniť aj iné náležitosti, ako je napr. daň doklad......(na začiatok, nie z celej vstupnej ceny MV, ale podľa dokladov, či LZ, kúpnej zmluvy...)ale to ti určite nemusím pripomínať, to predsa vieš...
Gong
09.07.11,06:28
Dobrý deň,
prosím Vás o radu, som SZČO a platca DPH(štvrťročný), účt.v JU, 2.6.2011 sme zakúpili osobné mot.vozidlo, ktoré chcem zaradiť do majetku, celková suma MV bola 12755Eur z toho Dph 2125,83 Eur, v spoločnosti v kt.som vozidlo kúpila mali akciu, kde som polovicu sumy 6377,50EUR zaplatila 10.6.2011 a druhú polovicu zaplatim na budúci rok. Okrem toho platím hav.poistné mesačne a uhradila som spracovateľský poplatok za uver.zmluvu.
1.Ako platca DPH si v 2. Q 2011 uplatním celú sumu DPH?
2.A vozidlo zaradím do 1.odpis. skupiny a budem ho odpisovať 4 roky, odpisy zahrniem do dan.výdavkov. Odpisujem rovnomerne.
3.havarijné poistné si tiež budem uplatňovať do výdavkov - prev.réžia?
4.spracovateľský poplatok - výdavok - prev.réžia?
5.na Du oznámim zaradenie vozidla do majetku a na budúci rok do 31.1.2012 podam DP k dani z mot.voz.
Prosím opravte ma ak sa mýlim - DAKUJEM
GONG
Tweety
09.07.11,06:47
Dobrý deň,
prosím Vás o radu, som SZČO a platca DPH(štvrťročný), účt.v JU, 2.6.2011 sme zakúpili osobné mot.vozidlo, ktoré chcem zaradiť do majetku, celková suma MV bola 12755Eur z toho Dph 2125,83 Eur, v spoločnosti v kt.som vozidlo kúpila mali akciu, kde som polovicu sumy 6377,50EUR zaplatila 10.6.2011 a druhú polovicu zaplatim na budúci rok. Okrem toho platím hav.poistné mesačne a uhradila som spracovateľský poplatok za uver.zmluvu.
1.Ako platca DPH si v 2. Q 2011 uplatním celú sumu DPH? Áno.
2.A vozidlo zaradím do 1.odpis. skupiny a budem ho odpisovať 4 roky, odpisy zahrniem do dan.výdavkov. Odpisujem rovnomerne. Môžeš, je možnosť aj zrýchleného odpisu.
3.havarijné poistné si tiež budem uplatňovať do výdavkov - prev.réžia?Áno.
4.spracovateľský poplatok - výdavok - prev.réžia?Áno.
5.na Du oznámim zaradenie vozidla do majetku a na budúci rok do 31.1.2012 podam DP k dani z mot.voz. Áno, oznamovacia povinnosť je do 30 dní.
Prosím opravte ma ak sa mýlim - DAKUJEM
GONG
V texte.
Gong
09.07.11,07:39
V texte.

Dakujem:)
VieraPopluharova
09.07.11,17:49
Poprosím o radu,

klient ako klasicka fyzická osoba kúpil osobné motorové vozidlo, založil sro a chce ho vložiť do podnikania, je mi jasné že sro nemá nárok na odpočet DPH, nakoľko je to od neplatiteľa DPH, len mi vrta v hlave, že ak je spoločník tejto spoločnosti a táto spoločnosť je platiteľom DPH či sa to nejako nedá, ale asi si odpoviem sama, že nie a osobné mot. voz. je nepeňažný vklad spoločníka vo výške celkovej hodnoty.A môže ho odpisovať.
Ďakujem
Tweety
10.07.11,06:01
Poprosím o radu,

klient ako klasicka fyzická osoba kúpil osobné motorové vozidlo, založil sro a chce ho vložiť do podnikania, je mi jasné že sro nemá nárok na odpočet DPH, nakoľko je to od neplatiteľa DPH, len mi vrta v hlave, že ak je spoločník tejto spoločnosti a táto spoločnosť je platiteľom DPH či sa to nejako nedá, ale asi si odpoviem sama, že nie a osobné mot. voz. je nepeňažný vklad spoločníka vo výške celkovej hodnoty.A môže ho odpisovať.
Ďakujem
Vierka, dobre si si odpovedala, nemá si čo odpočítať.
Gong
12.07.11,07:50
Dobrý deň,
prosím Vás o radu, som SZČO a platca DPH(štvrťročný), účt.v JU, 2.6.2011 sme zakúpili osobné mot.vozidlo, ktoré chcem zaradiť do majetku, celková suma MV bola 12755Eur z toho Dph 2125,83 Eur, v spoločnosti v kt.som vozidlo kúpila mali akciu, kde som polovicu sumy 6377,50EUR zaplatila 10.6.2011 a druhú polovicu zaplatim na budúci rok. Okrem toho platím hav.poistné mesačne a uhradila som spracovateľský poplatok za uver.zmluvu.
1.Ako platca DPH si v 2. Q 2011 uplatním celú sumu DPH?
2.A vozidlo zaradím do 1.odpis. skupiny a budem ho odpisovať 4 roky, odpisy zahrniem do dan.výdavkov. Odpisujem rovnomerne.
3.havarijné poistné si tiež budem uplatňovať do výdavkov - prev.réžia?
4.spracovateľský poplatok - výdavok - prev.réžia?
5.na Du oznámim zaradenie vozidla do majetku a na budúci rok do 31.1.2012 podam DP k dani z mot.voz.
Prosím opravte ma ak sa mýlim - DAKUJEM
GONG

... ešte aby som správne pochopila k bodu 1 - na vstupe si uplatním dph len z tej prvej polovici zo sumy 6377,50 EUR, ktorú sme zaplatili, nie z celkovej sumy za MV, však? Zle som sa vyjadrila v mojom prvom príspevku.
... na DU neposielam tech.preukaz z MV? len spravím daňové priznanie ? pýtam sa, lebo MV som ešte neriešila a nemám s tým skúsenosť.
... do účtovníctva zaúčtujem celkovú sumu MV? lebo fa mám na celkovú sumu MV, na kt. je uvedená zálohová faktúra na sumu 6377,50Eur. Druhú polovicu uhrádzame na budúci rok.
Dakujem
Adiks
12.07.11,08:28
Faktúru od dodávateľa máš na sumu 12 755 EUR alebo 6377,50 EUR ?
Gong
12.07.11,09:17
Faktúru od dodávateľa máš na sumu 12 755 EUR alebo 6377,50 EUR ?

Faktúra je na 12755EUR na kt.sú uvedené i zálohové fa, tie zálohové fa jedna na zálohu 1377,50 a druhá zálohová fa na doplatok 5000EUR - spolu s PPD-mi
Adiks
12.07.11,09:29
Uplatníš si odpočítanie DPH z celej čiastky faktúry, nie iba z polovice, ktorú si už uhradila. Odpočítanie DPH nie je viazané na povinnosť úhrady faktúry.
Gong
12.07.11,14:07
Dobrý deň,
prosím Vás o radu, som SZČO a platca DPH(štvrťročný), účt.v JU, 2.6.2011 sme zakúpili osobné mot.vozidlo, ktoré chcem zaradiť do majetku, celková suma MV bola 12755Eur z toho Dph 2125,83 Eur, v spoločnosti v kt.som vozidlo kúpila mali akciu, kde som polovicu sumy 6377,50EUR zaplatila 10.6.2011 a druhú polovicu zaplatim na budúci rok. Okrem toho platím hav.poistné mesačne a uhradila som spracovateľský poplatok za uver.zmluvu.
1.Ako platca DPH si v 2. Q 2011 uplatním celú sumu DPH?
2.A vozidlo zaradím do 1.odpis. skupiny a budem ho odpisovať 4 roky, odpisy zahrniem do dan.výdavkov. Odpisujem rovnomerne.
3.havarijné poistné si tiež budem uplatňovať do výdavkov - prev.réžia?
4.spracovateľský poplatok - výdavok - prev.réžia?
5.na Du oznámim zaradenie vozidla do majetku a na budúci rok do 31.1.2012 podam DP k dani z mot.voz.
Prosím opravte ma ak sa mýlim - DAKUJEM
GONG

... a možem zvoliť nasledovné odpisovanie: - zrýchlené
1rok- 1x 12755/4 = 3188,75 Eur odpis - ZC 9566,25 Eur
2rok- 2x 9566,25/5-1 = 4783,13 Eur odpis - ZC 4783,12 Eur
3rok- 2x 4783,12/5-2 = 3188,75 Eur odpis - ZC 1594,37 Eur
4rok- 2x 1594,37/5-3 = 1594,37 Eur odpis - ZC 0 Eur
Ďakujem
KEJKA
12.07.11,16:17
môžeš, ale každý ročný odpis zaokruhliš nahor, teda sa ti ZC zníži a tým pádom bude odpis v nasl.roku iný -tiež ho zaokrúhliš nahor.
zaokrúhlenie nahor na EUR je podľa ZDP.
Gong
18.07.11,21:10
... a možem zvoliť nasledovné odpisovanie: - zrýchlené
1rok- 1x 12755/4 = 3188,75 Eur odpis - ZC 9566,25 Eur
2rok- 2x 9566,25/5-1 = 4783,13 Eur odpis - ZC 4783,12 Eur
3rok- 2x 4783,12/5-2 = 3188,75 Eur odpis - ZC 1594,37 Eur
4rok- 2x 1594,37/5-3 = 1594,37 Eur odpis - ZC 0 Eur
Ďakujem

Prosím vás na výpočet odpisov vezmem celkovú sumu za mot.vozidlo - sumu aj s DPH?
DAkujem
Ivenka
18.07.11,21:45
bez DPH, mala si predsa odpočet ak som správne pozrela predchádzajúce príspevky
KEJKA
19.07.11,11:08
Prosím vás na výpočet odpisov vezmem celkovú sumu za mot.vozidlo - sumu aj s DPH?
DAkujem
v príklade si podľa všetkého uviedla celkovú sumu aj s DPH. Ja som to brala ako OC - východiskovú cenu pre odpisy, nekontrolovala som jej správnosť.
Takže upresňujem, OC je pre Teba cena bez DPH, kedže DPH si si odpočítala /predpokladám, že podmienky splňaš/.
A potom postupuješ pri výpočte odpisov, tak ako si sama naznačila, len každý rok odpis zaokrúhliš nahor na EUR.
xeva
19.07.11,11:45
Mohla by si, prosím, KEJKA zhrnúť podmienky, ktoré je potrebné spĺňať, aby bolo možné DPH odpočítať ?
mirhu
28.07.11,13:03
Dobrý večer, ak som dobre pochopila, firma, platca DPH ak kúpi auto M1 na leasing v roku 2011, môže si uplatniť DPH na vstupe?

A ak firma nie je platcom, ale stane sa , a potom si kúpi auto, má nárok na odpočet DPH predpokladám... Ak sa dajme tomu po roku , dvoch rozhodne , že chce zrušiť registráciu k DPH, musí potom niečo vrátiť DÚ?
Adiks
29.07.11,08:28
Mohla by si, prosím, KEJKA zhrnúť podmienky, ktoré je potrebné spĺňať, aby bolo možné DPH odpočítať ?
Pozri si § 49-51 zákona o DPH.
pandorasbox
22.09.11,08:08
§ 85i
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2010

(1) Na odpočítanie dane, ktorá sa vzťahuje na kúpu a nájom osobného automobilu registrovaného v kategórii M1, sa vzťahuje § 49 ods. 7 písm. a) a § 49 ods. 8 a 9 v znení účinnom do 31. decembra 2009, ak zmluva o kúpe osobného automobilu registrovaného v kategórii M1 a zmluva o nájme osobného automobilu registrovaného v kategórii M1 bola uzavretá do 31. decembra 2009 a osobný automobil bol odevzdaný kupujúcemu alebo nájomcovi do 31. decembra 2009.
(2) Dodanie osobného automobilu registrovaného v kategórii M1 je oslobodené od dane, ak pri jeho nadobudnutí bolo vylúčené odpočítanie dane podľa § 49 ods. 7 písm. a) v znení účinnom do 31.decembra 2009.

ak kúpim auto v zmysle tohto čl. 85i 2. ods.- teda ojazdené bez DPH , ako platca DPH obratom predám, ako je to s DPH prosím? fakturujem DPH? a mám ako príjem? ďakujem, pekný deň
Tweety
22.09.11,08:20
ak kúpim auto v zmysle tohto čl. 85i 2. ods.- teda ojazdené bez DPH , ako platca DPH obratom predám, ako je to s DPH prosím? fakturujem DPH? a mám ako príjem? ďakujem, pekný deň
AK obstará platiteľ MV bez dph, pri jeho predaji musí fakturovať s dph. Fa za jeho predaj bude príjmom( samozrejme po odpočítaní dph, ktorú odvedieš štátu)
pandorasbox
22.09.11,08:47
ďakujem Tweety - prajem príjemný deň
*agatha*
07.10.11,12:21
ahojte, viete mi poradiť?
sro, platiteľ DPH chce kúpiť ojazdené auto N1 od platiteľa DPH za 5000 eur. toto auto zaradí do majetku firmy.
po roku sa rozhodne predať auto za 2000 eur, musí vrátiť rozdiel DPH?

podľa mňa áno, resp. tento platiteľ by mal predať auto za zostatkovú cenu. určite nie nižšiu.
čo vy na to? (pýtal sa ma to jeden výmyselník).

ďakujem.
Tweety
07.10.11,12:24
ahojte, viete mi poradiť?
sro, platiteľ DPH chce kúpiť ojazdené auto N1 od platiteľa DPH za 5000 eur. toto auto zaradí do majetku firmy.
po roku sa rozhodne predať auto za 2000 eur, musí vrátiť rozdiel DPH?

podľa mňa áno, resp. tento platiteľ by mal predať auto za zostatkovú cenu. určite nie nižšiu.
čo vy na to? (pýtal sa ma to jeden výmyselník).

ďakujem.
Pri predaj MV odvedie dph z predajnej ceny MV.
*agatha*
07.10.11,12:28
Pri predaj MV odvedie dph z predajnej ceny MV.

Dakujem Tweety. ale nemal by asi predat za nizsiu cenu ako je zostatkova, nie? dakujem.
KEJKA
07.10.11,12:37
.................... ale nemal by asi predat za nizsiu cenu ako je zostatkova, nie? dakujem.
legislatíva to nezakazuje, ale je to špekulácia. Predsa ak predá a stratí na tom 3000 EUR, tak o čom to je? cudziemu by takto výhodne nepredal, či?
Luba
10.10.11,18:58
Ale zas na druhej strane, nik nevie, ako sa za ten rok mohol zmeniť stav toho auta. Mohlo veľa najazdiť, mohlo trochu nabúrať a mohli klesnúť ceny ojazdených áut, takže aj ak predá pod zostatkovú cenu, tak to môže byť odôvodniteľné. V zásade sa asi každý snaží predať čo najlepšie, ale niekedy to nemusí vyjsť. Záleží možno pri tom posudzovaní aj na tom, komu to predá, ako napísala Kejka...
eviana
27.02.12,15:10
Dobry den,
mam taky zlozitejsi problem: firma kupila zaciatkom r.2011 osobne auto a odpocitala si dph, v r.2011 vsak nedosiahla ziadny prijem (pre upresnenie-vyvyjaju softver, co im trva aj rok. V 2011 sa ho vsak nepodarilo predat, aj ked mali dohodnuteho zakaznika-ustne. Pre zlu financnu situaciu zaroven vobec nedavame do nakladov pohonne hmoty, majitel ich kupuje zo svojich penazi. V r.2010 firma fungovala normalne.) S firmou to momentalne vyzera zle, pravdepodobne nebude dalej pokracovat v cinnosti. Moja otazka je:
ak sme si v 2011 uplatnili odpocet dph (nebola vsak ziadna danova povinnost a pravdepodobne ani 2012 ziadna danova povinnost nebude), musim teraz podavat dodatocne danove priznanie a odpocet DU vratit?
Vopred velmi pekne dakujem za odpoved.
dogicka
27.02.12,15:47
Dobry den,
mam taky zlozitejsi problem: firma kupila zaciatkom r.2011 osobne auto a odpocitala si dph, v r.2011 vsak nedosiahla ziadny prijem (pre upresnenie-vyvyjaju softver, co im trva aj rok. V 2011 sa ho vsak nepodarilo predat, aj ked mali dohodnuteho zakaznika-ustne. Pre zlu financnu situaciu zaroven vobec nedavame do nakladov pohonne hmoty, majitel ich kupuje zo svojich penazi. V r.2010 firma fungovala normalne.) S firmou to momentalne vyzera zle, pravdepodobne nebude dalej pokracovat v cinnosti. Moja otazka je:
ak sme si v 2011 uplatnili odpocet dph (nebola vsak ziadna danova povinnost a pravdepodobne ani 2012 ziadna danova povinnost nebude), musim teraz podavat dodatocne danove priznanie a odpocet DU vratit?
Vopred velmi pekne dakujem za odpoved.

Nie je dôvod na podanie dodatočného DP. V prípade, že sa vám podarí auto predať, fakturovať budete s DPH a odvediete ju.
eviana
28.02.12,08:39
Dakujem velmi pekne!
slezka456
28.02.12,16:53
Dobrý večer všetkým PORAĎAKOM !!! Preštudovala som už kdečo a som stále z toho jeleň ... firma platca DPH chce kúpiť jazdené vozidlo kategorie M1 od predajcu tiež platcu DPH. No ale v predajni ich upozornili že z tohto auta nieje možnosť odpočtu DPH hmhhmm. ,, z důvodu že auto bolo zaradene do užívania v roku 2007 ,, Vie mi to niekto potrdiť alebo zdůvodniť .... Všetkým Vám za akekoľvek reakcie veľmi pekne ĎAKUJEM ........:)
Rozalka
28.02.12,19:27
Je to tak, vám bude auto fakturované bez DPH, ale Vy pri predaji budete musieť DPH odviesť.
slezka456
28.02.12,22:25
..... predajca mi vyfakturuje auto aj s dph. DPH bude na faktúre vyčíslené ... tak si ho môžem alebo nemôžem uplatniť?
ewita888
28.02.12,22:38
predajca vám ho nemôže fa s DPH.. nech vám ho vyfa bez DPH, veď obe strany to máte zajedno..
slezka456
28.02.12,23:04
.... no žiaľ to nejde, lebo ide o predajcu ktorý je platcom DPH. Fakt nieje na toto jednoznačna odpoveď, alebo vysvetlenie niekde v zákone? Prečo si ho nemôžem uplatniť?
ewita888
28.02.12,23:11
to, že je platca DPH, nie je dôvod na to, aby auto predával s DPH.. porušuje tým zákon..
môže tu vzniknúť situácia, že vám ho vyfa s DPH, vy si uplatníte DPH od štátu, pri kontrole sa na to príde a vy budete musieť DPH vrátiť.. pochybujem, že vám to predajca skompenzuje..
slezka456
28.02.12,23:35
Ďakujem, ale keď bude na faktúre uvedené ,, Fakturujeme Vám osobný ojazdený automobil na ktorý nebol uplatnený odpočet DPH podľa § 49 odst.6 zákona č.222/2004zb. v znení neskorších predpisov,, čo v takomto prípade .... a podotýkam že na FA bude vyčíslená DPH.
ewita888
28.02.12,23:44
tak keď to tam ešte aj uvedú a ešte aj DPH vyčíslia, tak to bude gól.. do vlastnej brány..

tak stále trváš na tom, že to DPH tam bude, a ty si ho uplatníš, idete do rizika obidve strany.. dôvod som ti napísala v predchádzajúcom príspevku..
Katarína Cigánová
29.02.12,13:47
.... no žiaľ to nejde, lebo ide o predajcu ktorý je platcom DPH. Fakt nieje na toto jednoznačna odpoveď, alebo vysvetlenie niekde v zákone? Prečo si ho nemôžem uplatniť?

evita má pravdu - predajca Vám ho vyfakturuje bez DPH - žiadny rozpis DPH tam nemá byt .
Oporu to má predsa v zákone o DPh - v prechodných ustanoveniach §85i , odst.2 .
Ak auto bude predávat Vaša spoločnost , už samozrejme oslobodenie neplatí . , čiže predáte ho s DPH .
AlkaS
04.03.12,09:02
Dobrý deň! Chcela by som sa spýtať, auto kúpené v roku 2007 nebol ešte platca Dph , ale po 2 rokoch sa ním stal a teraz predá auto musí vyčísliť aj dph , keď už je platcom dph. Ďakujem.
Tweety
04.03.12,09:10
Dobrý deň! Chcela by som sa spýtať, auto kúpené v roku 2007 nebol ešte platca Dph , ale po 2 rokoch sa ním stal a teraz predá auto musí vyčísliť aj dph , keď už je platcom dph. Ďakujem.
ÁNo, musí dph z predaja odviesť štátu.
vlčica2
22.01.13,17:51
prosím Vás dobre to chápem?
s. r. o. kúpila 19. 12. 2012 osobný automobil - má nárok odpočítať si DPH???
do majetku to auto zaradím v sume bez DPH
Tweety
22.01.13,18:20
prosím Vás dobre to chápem?
s. r. o. kúpila 19. 12. 2012 osobný automobil - má nárok odpočítať si DPH???
do majetku to auto zaradím v sume bez DPH
Ak spĺňa zákonom stanovené podmienky na odpočet, uplatní si ho z faktúry za obstaranie.
vlčica2
23.01.13,08:33
ja to trochu rozpíšem lebo vôbec tomu môjmu prípadu nerozumiem. s. r. o. kúpila osobný automobil 19.12. 2012. na faktúre je základ 46337,25, 20% DPH 9267,45 celkom 55604,70. sú tu vyčíslené zálohové platby v sume 20168,63 a 3000,-
nižšie je uvedené: Špecifikácia DPH v EUR
-20% DPH k -19307,19 -3861,44 (to je základ a daň zo záloh)
20% DPH k 46337,25 9267,45
celkom DPH EUR k 27030,06 5406,01

na splátkovom kalendári sú iba vyčíslené splátky k úhrade, istina a úrok (žiadne DPH)
to si DPH môžem odpočítať z faktúry, alebo nemôžem, či ako to je? strašne som sa v tom zamotala.
prosím, ak s tým niekto máte skúsenosti, poraďte... veľká vďaka
vlčica2
23.01.13,11:08
ja to trochu rozpíšem lebo vôbec tomu môjmu prípadu nerozumiem. s. r. o. kúpila osobný automobil 19.12. 2012. na faktúre je základ 46337,25, 20% DPH 9267,45 celkom 55604,70. sú tu vyčíslené zálohové platby v sume 20168,63 a 3000,-
nižšie je uvedené: Špecifikácia DPH v EUR
-20% DPH k -19307,19 -3861,44 (to je základ a daň zo záloh)
20% DPH k 46337,25 9267,45
celkom DPH EUR k 27030,06 5406,01

na splátkovom kalendári sú iba vyčíslené splátky k úhrade, istina a úrok (žiadne DPH)
to si DPH môžem odpočítať z faktúry, alebo nemôžem, či ako to je? strašne som sa v tom zamotala.
prosím, ak s tým niekto máte skúsenosti, poraďte... veľká vďaka

neviete, či nechcete poradiť? proste občas sa človek tak zamotá...
spravím to takto, dúfam, že to bude v poriadku
DPH obdobie 12/2012 - odpočítam si celú DPH z faktúry, t.j. 9267,45eur, keďže v splátkovom kal. nemám pri mesačných splátka vyčíslené žiadne DPH, aby som si ho uplatňovala postupne.
auto si zaradím a budem odpisovať.
ako by ste to urobili vy? neverím, že s tým niekto nemá skúsenosti. A predpokladám, že PORADA je tu na to, aby si ľudia medzi sebou radili a hľadali správne riešenia... či????
kn-alka
23.01.13,11:16
Ak máš faktúru na meno Vašej firmy, má všetky náležitosti - IČO-DIČ a vyčíslenú DPH, tak si uplatníš DPH z faktúry.
Nad čím špekuluješ.
Ak v splátkovom kalendári nemáš vyčíslenú DPH, tak si ju nemôžeš uplatniť.
Z faktúry si uplatníš celú DPH, teda pokiaľ si nemala už uplatnenú časť DPH zo zálohy. To si musíš sama spárovať.