myslim, ze nieje problem spravit salung a dat tych 15-20cm betonu aj nad DT, bude to pevnejsie.. platna sa robi preto aby sa co najviac zamedzilo "sadaniu". robili sa aj zaklady a namiesto betonovej deky, bola skvara a na tom dosky podlahy.. a domy stoja.. ale to musia byt poriadne zaklady.

ja si o tom myslim ze ty ako vzdelany clovek ale laik v tejto oblasti a parta chlapov co vzdelanie povazuje za zbytocnu pritaz, by ste asi mali dat na to co tvrdia stavebny dozor a projektant, ktori o tom nieco vedia :)

ale aby si nepovedal, ze som neporadil :)

je jedno ako to bude spravene, dolezite je zhutnit podklad pod platnou. riesenie co navrhli je jednoduchsie na realizaciu.

To su 2 alternativy, robi sa aj jedno aj druhe, len ked to teraz zmenis, tak dom nebude vyskovo sediet.

Ja to meniť nechcem. Je to v podstate jednoduchšie keď nemusím robiť ešte šalung na viac. Len som bol prekvapený, že som to nikde nevidel takto robiť a keď som to konzultoval s majstrom tak to bral ako absolútnu blbosť. Tak ja vám dôverujem ale ešte sa vás spýtam na výhody a nevýhody. Nejde mi ani tak o pracnosť ako skôr statické dôvody. Ďakujem.

mudre rozhodnutie :) aj ked spravnejsie by bolo keby si povedal, ze veris projektatovi a dozoru :)

ked by si robil suteren a existovala moznost ze ti tam stupne voda zospodu. tak by bolo lepsie urobit to tak ako hovori majster. lebo by ta voda nenadvihla deku. vaha domov by to drzala ... ale zase by ta doska praskla. preto by musela byt hrubsia a vystuzena dole aj hore minimalne sietovinou

Dôveruj ale preveruj :-)

Ja to meniť nechcem. Je to v podstate jednoduchšie keď nemusím robiť ešte šalung na viac. Len som bol prekvapený, že som to nikde nevidel takto robiť a keď som to konzultoval s majstrom tak to bral ako absolútnu blbosť. Tak ja vám dôverujem ale ešte sa vás spýtam na výhody a nevýhody. Nejde mi ani tak o pracnosť ako skôr statické dôvody. Ďakujem.
Základové platne uložené cez nosné múry sa pri klasickej výstavbe rodinných domov začali robiť cca v 80-tich rokoch.Ak tie platne budete robiť samostatne do každej miestnosti , tak do nich nemusíte dávať kari sieť.
Správne je jedno aj druhé.Treba postupovať podľa projektu.

Bez kari ? To sa mi už nejako nepozdáva. Tam asi šetriť nebudem.

Daj si to na DT je to unosnejsie a lepsie riesenie, teba dat kari, to sa vypocita podla rozponou a zatazenia. Pri betonazi DT nehat vysunute roxory ktore sa potom zahnu do platne. Platnu medzi DT netreba salovat po obvode ale na to kasli. Este netreba zabudnut na strkove lozko cca 150 mm a samozrejma poriadne zhutnit.

Ja by som sa bal ze to bude pracovat, ze inak sadnu zaklady a inak doska aj ked lozko bude dobre zhutnene, radsej by som to dal na DT. Navyse tie DT nie su uplne rovne ak chcete na ne potom stavat, doska to zarovna a lepsie sa da potom aj odizolovat voci vlhkosti.

Práve na to ma upozornil stavebný dozor.
Stavba bude pracovať a základy budú inač sadať ako platňa preto to treba oddeliť.

Daj si to na DT je to unosnejsie a lepsie riesenie, teba dat kari, to sa vypocita podla rozponou a zatazenia. Pri betonazi DT nehat vysunute roxory ktore sa potom zahnu do platne. Platnu medzi DT netreba salovat po obvode ale na to kasli. Este netreba zabudnut na strkove lozko cca 150 mm a samozrejma poriadne zhutnit.


si to predstavujes ako keby ta platna bola nosna stropna doska. a to nie je. je to len beton polozeny na zemi.

si to predstavujes ako keby ta platna bola nosna stropna doska. a to nie je. je to len beton polozeny na zemi.
tak to teda nieje.. je to sucast zakladu minimalizujuca jeho sadanie. Pouziva sa pri podach s nizsou unosnostou.

podkladovy beton ma za ulohu aj vyrovnat nerovnosti vzniknute debnenim, lepsie sa zaklada a lepi HI. Komu sa nechce salovat moze spravi aj tak ze vrchyny rad DT sa zaleje do 1/4 , flexou sa zreze vnutorny obvod DT a vonkajsi obvod DT sluzi ako debnenie. Ak treba stavbu dost dvihat aj tych 15cm podkladoveho betonu pômôze. Vysky a pod musia byt uz jasne pred vykopom, inak idu zbytocne peniaze do zeme

tak to teda nieje.. je to sucast zakladu minimalizujuca jeho sadanie. Pouziva sa pri podach s nizsou unosnostou.

vazne? to ma zaujima. akym sposobom minimalizuje sadanie? a kolko je ta nizsia unosnost?
:)

podkladovy beton ma za ulohu aj vyrovnat nerovnosti vzniknute debnenim,


a ktoreho debnenia?

DT alebo salovanie

nieco ako snehule.. ked slapnes na sneh tak sa ti noha prepadne ale ked mas snehule tak sa predadnes iba ciastocne. Normalne su zakladove pasy ta nosna cast ale pokial ta hrubka pasov vychadza byt moc siroka tak sa robi zakladova platna. Aspon tak som to cital. a zakladova platna je komplet vybrana zem bez tych pasov. Cize to co sa bezne robi je taka kombinacia pasov a platne. Inak by sa ten podklad pod doskou nemusel ani zhutnovat kedze sa tam dava karirohoz a je to v podstate samonosne. Cize ja to vidim tak ze tym sadne aj ta platna na zem tak odlahci zakladovym pasom

nieco ako snehule.. ked slapnes na sneh tak sa ti noha prepadne ale ked mas snehule tak sa predadnes iba ciastocne. Normalne su zakladove pasy ta nosna cast ale pokial ta hrubka pasov vychadza byt moc siroka tak sa robi zakladova platna. Aspon tak som to cital. a zakladova platna je komplet vybrana zem bez tych pasov. Cize to co sa bezne robi je taka kombinacia pasov a platne. Inak by sa ten podklad pod doskou nemusel ani zhutnovat kedze sa tam dava karirohoz a je to v podstate samonosne. Cize ja to vidim tak ze tym sadne aj ta platna na zem tak odlahci zakladovym pasom

vola sa to zakladova doska, nieco sa pise aj tu http://mojdom.zoznam.sk/cl/96327/Na-pevnych-nohach-%E2%80%93-zakladanie-rodinnych-domov-(1.-cast)

pojmom zakladova doska 95% ludi oznacuje podkladovy beton

Keď váha strechy, stropu a všetkých stien začne pôsobiť tlakom na základové pásy a pritom stojí na platni ktorá je zvrchu debnenia vznikajú asi najväčšie pnutia na rozhraní debnenia a dosky. Teda nie som statik ale logicky sa mi to tak javí. Potom mi príde lepšie aby ta doska bola oddelená.

to mas uplne jedno lebo tie zaklady snad nesadnu viac ako o par milimetrov pokial sa spravia podla projektu

to mas uplne jedno lebo tie zaklady snad nesadnu viac ako o par milimetrov pokial sa spravia podla projektu
10 centimetrov nieje žiadna výnimka,skôr štandard u domov kde sa nezhutní podložie.

Narodna banka sadla doposial cca 65mm, tak opatrne s tymi cislami :)

vola sa to zakladova doska, nieco sa pise aj tu http://mojdom.zoznam.sk/cl/96327/Na-pevnych-nohach-%E2%80%93-zakladanie-rodinnych-domov-(1.-cast)

pojmom zakladova doska 95% ludi oznacuje podkladovy beton

s clankami na tomto casopise opatrne napr.tento je prebraty s rekvalifikacneho kurzu pre podlaharovhttp://www.porada.sk/images/icons/icon10.gif

Čavte poradaci.
Mám na Vás otázočku ohľadne základovej platne. V projekte mám robené základy nasledovne:
Betónové pásy hĺbka 80cm, šírka 68cm. Na to stratené debnenie vyplnené betónom.
Betónová platňa – deka nie je s debnením previazaná. Čiže platňa nie je na vrchu debnenia ale je z boku. Ako keby debnenie tvorilo šalung. Obvodové a nosné múry vlastne nebudú postavené na deke ale priamo na betóne strateného debnenia.
Osoba, ktorú plánujem zobrať ako stavebný dozor s tým súhlasí. Všetky základy čo som videl ale boli robené tak, že deka bola až na debnení a tvorila jeden previazaný celok a obvodové steny stáli síce nad bednením ale na deke. S tým sa stotožňujú aj „majstri“.
Čo si o tom myslíte ?


Treba pravdepodobne spresniť otázku.
Debnenie je vždy "šalung".
Akého?


Mimochodom, najlepšie je vložiť detail z PD, ale stavebný dozor by mal vedieť poradiť.


CIMOM

V prílohe je náčrt. Ja mám v projekte tak ako je na obr č. 1. Zväčša sa to však robí ako je na obr. č. 2.
Čo je lepšie a prečo ?

Viac menej su to alternativy. Skusim nejake pre a proti,co je podla mna, potom niekto snad doplni svoje poznatky.
1.Alternativa,ked podkladovy beton nelezi na zkladovych pasoch:
v tvojom pripade, ak toto nedodrzis,tak aby ti sedela vyska domu podla projektu(myslim osadenie 1.NP),tak by si musel urobit zakladovy pas o hrubku podkladoveho betonu nizsie. Vyhoda je asi v tom, ze nemusis ten podkladovy beton nejako obzvlast vystuzovat,lebo je to len beton polozeny na zemi,trosku kari siete,aby nepraskal nezaskodi. Nevyhodu vidim v tom, ak by dom sadol viac ako tento podkladny beton, tak hydroizolacia bued smykovo namahana-ludovo povedane na strih. Dalsi "problem" vidim v napojeni HI pod pod stenami so zvyskom HI v izbach. Treba velmi pekne dodrzat rovinu medzi zakladovymi pasmi a podkladovym betonom.
2.Alternativa,ak je podkladovy beton na zakladovych pasoch: trosku nevyhoda oproti prvemu rieseniu je, ze ju treba lepsie vystuzit. Nie tak ako stropnu dosku, ale aspon siete a poriadne zhutnit podklad. Vyhodu vidim v tom, ze sa po vybetonovani podkladoveho betonu vytvori jedna rovina v celku, ktoru nie je problem opatrit HI.
Pri RD povazujem za spravne jedno aj druhe riesenie, ja sa pri projekcii priklanam k dvojke, ale to neznamena,ze je lepsie, len je obviklejsie.
Aby som trosku ozrejmil ,ani v jednom pripade tieto podkladove betony neprenasaju zatazenie zo stien domu, maximalne tak z priecok a ludi,co behaju po podlahe. Ani nerovnomerne sadanie nevyrovnava, na to ma v porovnani so zakladovym pasom velmi malu ohybovu tuhost. Zakladova doska, o ktorej tu bola rec je uplne ina,saostatna zakaldova plosna konstrukcia, urcite nema 15cm a je riadne vystuzena. Riadne znamena nie karisiete,ale vystuz ako v strope. Pokial sa nejedna o domy zakladane na zakaldovych doskach a ulozene na penove sklo pri pasivnych domoch,tak zakaldova doska sa pri RD nepouziva.

Viac menej su to alternativy. Skusim nejake pre a proti,co je podla mna, potom niekto snad doplni svoje poznatky.
1.Alternativa,ked podkladovy beton nelezi na zkladovych pasoch:
v tvojom pripade, ak toto nedodrzis,tak aby ti sedela vyska domu podla projektu(myslim osadenie 1.NP),tak by si musel urobit zakladovy pas o hrubku podkladoveho betonu nizsie. Vyhoda je asi v tom, ze nemusis ten podkladovy beton nejako obzvlast vystuzovat,lebo je to len beton polozeny na zemi,trosku kari siete,aby nepraskal nezaskodi. Nevyhodu vidim v tom, ak by dom sadol viac ako tento podkladny beton, tak hydroizolacia bued smykovo namahana-ludovo povedane na strih. Dalsi "problem" vidim v napojeni HI pod pod stenami so zvyskom HI v izbach. Treba velmi pekne dodrzat rovinu medzi zakladovymi pasmi a podkladovym betonom.
2.Alternativa,ak je podkladovy beton na zakladovych pasoch: trosku nevyhoda oproti prvemu rieseniu je, ze ju treba lepsie vystuzit. Nie tak ako stropnu dosku, ale aspon siete a poriadne zhutnit podklad. Vyhodu vidim v tom, ze sa po vybetonovani podkladoveho betonu vytvori jedna rovina v celku, ktoru nie je problem opatrit HI.
Pri RD povazujem za spravne jedno aj druhe riesenie, ja sa pri projekcii priklanam k dvojke, ale to neznamena,ze je lepsie, len je obviklejsie.
Aby som trosku ozrejmil ,ani v jednom pripade tieto podkladove betony neprenasaju zatazenie zo stien domu, maximalne tak z priecok a ludi,co behaju po podlahe. Ani nerovnomerne sadanie nevyrovnava, na to ma v porovnani so zakladovym pasom velmi malu ohybovu tuhost. Zakladova doska, o ktorej tu bola rec je uplne ina,saostatna zakaldova plosna konstrukcia, urcite nema 15cm a je riadne vystuzena. Riadne znamena nie karisiete,ale vystuz ako v strope. Pokial sa nejedna o domy zakladane na zakaldovych doskach a ulozene na penove sklo pri pasivnych domoch,tak zakaldova doska sa pri RD nepouziva.

ja pojdem dalej s variantou cislo 2, potrebujem dom dostat co najvyssie nad teren ;)

Presne preto isté som nakoniec robil aj ja variantu č.2.

Zdravím Vás páni,
ja momentálne riešim niečo podobné. Ja mám základy(pás) hĺbka 65cm a šírka 60cm na to ide základová doska výšky 20cm ktorá ma dve vrstvy výstuže kari sieťami 150x150x8 rozmer 6x2,4m: doska je potom obsypaná zeminou, aby spodok základu bol v 80cm kvôli mrazu. Ja by som chcel spraviť základový pás ako je v projekte na to dať 3rady DT výšky 20cm.Prvá rada DT by bola potom zasypaná zeminou už kvôli spominaným 80 centimetrom a tretia rada DT po odstránení vnútorných strán by slúžila ako šalung pre deku podľa projektu 20cm a už spomínané kari siete 150x150x8 v dvoch vrstvách.
3rady DT chcem dať kvôli výške.
Vopred ďakujem za rady.

Zdravím Vás páni,
ja momentálne riešim niečo podobné. Ja mám základy(pás) hĺbka 65cm a šírka 60cm na to ide základová doska výšky 20cm ktorá ma dve vrstvy výstuže kari sieťami 150x150x8 rozmer 6x2,4m: doska je potom obsypaná zeminou, aby spodok základu bol v 80cm kvôli mrazu. Ja by som chcel spraviť základový pás ako je v projekte na to dať 3rady DT výšky 20cm.Prvá rada DT by bola potom zasypaná zeminou už kvôli spominaným 80 centimetrom a tretia rada DT po odstránení vnútorných strán by slúžila ako šalung pre deku podľa projektu 20cm a už spomínané kari siete 150x150x8 v dvoch vrstvách.
3rady DT chcem dať kvôli výške.
Vopred ďakujem za rady.
A s čím máme poradiť?

1. aby posledna rada sluzila ako salung musel by si mat vsetko v rovine, ale robi sa to aj tak ze vnutorne steny DT urezes flexou aby sa beton spojil, stym v DT
2. u mna jeden rad DT + beton stal cca 400€, nie je lacnejsie debnenie z dosiek, ktore vyuzijes neskôr napr. na vence?

či to tak môže byť,alebo nie :-).

rozhodnut sa musi sam, ja by som to tak nerobil

mendo933
kvôli cene? Keby som to robil z dosiek, tak najskôr musím zašalovať základy potom vyplniť vnútorný priestor hlinou a kamenivom a potom znova zašalovať deku? Alebo vonkajší šalung dám do výšky deky a vnútorný o tých 20cm nižšie. Nie je to moc pracné a časovo náročné?

Bavime sa tu o DT nie o salovani.
Bezne sa to robi tak, ze sa daju DT , na vysku aku treba, cele sa zaleju betonom, posledna tvarnica tak do 1/2.
Potom sa navozi zavazka, zhutni sa
Zasaluje sa obvod doskami debnenim, co je k dispozicii na vysku ktoru treba

mendo933
Ja som mal na mysli druhú alternatívu, že by som nedával vôbec DT. Iba by som to cele zašaloval(no nie ja ale nejaký tesar) a zalial. Ja som tu tvoju prvú radu zle pochopil. Ale teraz už tomu chápem ako si to myslel. Vďaka za radu