Ahojte všetci.

Tak po dlhej dobe som opäť tu a mám otázočku. Za akých podmienok môže jeden z kresťansky zosobášených a určitej dobe rozvedených manželov prijať Sviatosť zmierenia a nasledne Eucharistiu...?
No zalezi od toho, o aky rozvod pises. ak si rozvedeny len sudne, tak nemôzes prijat sviatost zmierenia...musis poziadat biskupsky urad o zrusenie sobasa v kostole /o cirkevny rozvod-ides tam tiez na take pojednavanie-kde sa pytaju oboch stran rôzne veci-hlavne z tej krestanskej stranky-preco bol rozvod, ci sa neda manzelstvo zachranit,no proste tam stale točia "co boh spojil človek nech nerozdeluje"-takze treba sa vyzbrojit pravdivymi argumentami/.ak budes mat aj tento rozvod a anulovanie cirkevneho sobasa, môzes prijat sviatost zmierenia.....

Neboli pozvané obe strany. Ide totiž o to, že dcéra sa rozhodla rozviesť so svojím mužom a žiť so svojou matkou. Táto sa mimochodom tiež kedysi dávno rozviedla a narozprávala biskupovi, že jej muž bol alkoholik a pod. Ten jej umožnil prijímať sviatosť zmierenia ale podmienil to tým, že ak sa bude chcieť spomínaný bývalý vratiť, musí ho prijať späť. Pretože "čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje". Viem, že tento sa chcel už niekoľkokrát vrátiť a pekne ho vypoklonkovala - kresťanka.

Mňa skôr zaujíma či to niekto nevie presnejšie vysvetliť, príp. či to nie je niekde zakotvené...

Na spoveď môžeš ísť (rozhrešenie dostaneš) vraj ak napíšeš do Trnavy taký list, že keby sa chcel manžel k tebe vrátiť, tak ho prijmeš. Ešte tam vraj treba aj potvrdenia, že chodíš do kostola ...
Neviem, či je to účinné aj keď oklameš, lebo pochyuejm, že keď sa raz rozvedieš ...

Rozprávala mi to mama, vraj to bolo v Katolíckych novinách. Ale farári to určite vedia presne, treba sa ich len spýtať.

Tu je to:

http://209.85.129.132/search?q=cache:rAo2TV4D61wJ:www.katnoviny.sk/Kn_2004/44_2004/listaren.htm+sviatos%C5%A5+zmierenia+rozveden%C3%A 1&cd=20&hl=sk&ct=clnk&gl=sk

Podľa Kódexu kánonického práva majú manželia žiť spoločným životom, pokiaľ ich od toho neoslobodzuje zákonný dôvod (napr. cudzoložstvo, prípadne ak niektorý z manželov vytvára veľké nebezpečenstvo pre dušu alebo pre telo druhej manželskej stránky či detí, alebo iným spôsobom robí manželský život veľmi ťažkým - porov. kánony 1151, 1152, 1153).

Zákonitý dôvod prerušenia spoločného života manželov posudzuje miestny ordinár (presnejšie diecézny biskup a jeho generálny vikár), a to na základe žiadosti nevinnej manželskej stránky. Žiadosť sa podáva prostredníctvom farského úradu a rozhodnutie vydáva miestny ordinár písomným dekrétom. Preto vám odporúčam, aby ste si takúto žiadosť podali. Potom v dekréte miestny ordinár Vašej žiadosti vyhovie, alebo ju zamietne. Ak by vyhovel Vašej žiadosti a dovolil by Vám žiť oddelene od Vášho manžela pri trvaní manželského zväzku, týmto úkonom Vám zároveň udeľuje právo pristupovať k sviatosti zmierenia a k prijímaniu Eucharistie. To sa však vždy viaže na podmienku, že nevinná stránka nebude žiť v mimomanželskom vzťahu (napr. v partnerskom alebo v civilnom zväzku) s iným partnerom.

aj ja chcem podat takúto žiadost, som po rozvode, moj exman je duševne chorý. ako je to v prípade psychického ochorenia jedného z manželov?

"Batmani" Vám za eurika daju rozhrešenie a odpustia Vám , čo len budete chcieť....

aj ja chcem podat takúto žiadost, som po rozvode, moj exman je duševne chorý. ako je to v prípade psychického ochorenia jedného z manželov?
Musíš ísť za farárom u Vás. Ten napíše žiadosť na biskupstvo, budú to prešetrovať a až potom to pošlú pápežovi. Bude to trvať celú večnosť - možno päť , sedem rokov.

aj ja chcem podat takúto žiadost, som po rozvode, moj exman je duševne chorý. ako je to v prípade psychického ochorenia jedného z manželov?
a slub vam nic nehovori? ci uz ide o civilny sobas alebo cirkevny, vzdy je tam slub.

Ja, M., beriem si teba, M., za manžela/ku a sľubujem pred všemohúcim Bohom, že ti budem verným manželom/kou a že ťa nikdy neopustím ani v šťastí ani v nešťastí, ani v zdraví ani v chorobe, ani v chudobe ani v bohatstve a že ťa budem milovať a ctiť po všetky dni svojho života.

A ja v mene svätej Cirkvi potvrdzujem, že ste uzavreli sviatostné manželstvo a požehnávam ho v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje.

Milí novomanželia, teraz prísahou potvrďte, čo ste si navzájom sľúbili.

Pred oltárom nášho Pána Ježiša Krista prisahám, že svoj manželský sľub dodržím. Tak mi Pán Boh pomáhaj.

rozdiel je len v tom, ze pri civilnom sobasi neoslovujes toho, kto ti daroval zivot

clovek je tvor divotvorny a zo slubu si vybera len to, co sa mu hodi.

to je síce pekné, ale predsa len, trpiet týranie a vidiet ako trpia nevinné deti...to je trochu od veci a so slubom pred bohom to nemá nič spoločné