martin_pd
17.01.10,21:22
Prajem pekný deň,
potreboval by som poradit v záležitosti vysporiadania pozemkov starého otca. Skotočnosť vychádza z tohto:
1) ide o viac parciel v jednom katastralnom území, konkrétne ide o pozemky v zastavanej časti obce
2) v každej parcele vlastní určité podiely
3) jedna parcela má aj viac vlastníkov
4) niektorý z ďaľších vlastníkov sú ochotní darovať/predať podiel
5) vlastnícke práva niektorých vlastníkov sú neni dotiahnuté z hľadiska dedičstva (t.j. na listoch vlastníctva sú nežijúci vlastníci)
6) k niektorým parcelám neexistuje list vlastníctva
7) niektorý nežijúci vlastníci nemajú dedičov (Pripadá majetok štátu na základe dedičského konia? V pripade kúpy alebo darovania je dôležité rokovať so správcom? Kto by mal byť správca?)
8) niektoré podiely nemá zapisané v liste vlastníctve, ale má rozhodnutie notárstva. Prichádza v tomto prípade do úvahy premlčacua doba?

Podstatou je vysporidanie aspoň nejakej parcely, vhodnej na výstavbu chatky. Mohli by ste mi prosím poradiť ako efektívne postupovať?

Ďakujem.
Mária27
17.01.10,21:34
Nech sa snaží vykúpiť čo najviac spoluvlastníckych podielov. S ostanými spoluvlastníkmi sa môže dohodnúť na reálnom rozdelení - vyporiadaní spoluvlastnítva. Parcely sa dajú tiež rozdeliť na dve či viac (geometrický plán).

Po nežijúcich vlastníkoch možno obnoviť dedičské konanie. Listy vlastníctva vybaviť - bývajú rôzne príčiny a spôsoby. Ak nemajú dedičov, dedí štát (prípadne to zachrániť svedkami, že žili s niekym v spoločnej domácnosti). Majetok štátu môže mať v správe obec, štátny podnik ... poviedia na obecnom úrade.
Rozhodnutie notára zapíše kataster záznamom a vydá LV (nepremlčuje sa).
iriska
18.01.10,06:02
súhlasím, akurát, že dedičské konanie môže začať iba dedič
a
ak nemá niekto potomkov, dedia rodičia, ak nemal už rodičov, dedia súrodenci (zjednodušene)... tiež môže dediť aj osoba, ktorá s ním žila v spol. domácnosti, ale ak je ten človek už 60 rokov mŕtvy (aj ja mám taký prípad), svedkovia už asi nežijú tiež.
Rado MAxx
12.03.10,19:07
Dobrý deň.
Ja by som potreboval vedieť ako postupovať v takomto prípade vysporiadania pozemku. Svokra v dedickom konaní dostala od svojej matky (manželkinej starej mamy) nehnuteľnosť vrátane pozemku pred cca dvoma rokmi. Zistili sme však, že pozemok na ktorom je stavba postavená nie je vysporiadaný a je na ňom priblizne 100 dalsich spolupodielnikov okrem svokry. Pozemok bol bez problémov (bez vlastníckych nárokov ostatných spolupodielnikov) uzivany zhruba 60 rokov. Ako prosím, postupovať v takomto prípade, aby sa jediným majiteľom pozemku stala svokra? Alebo aspoň pozemku priamo pod nehnuteľnosťou. Je možné postupovať aj v zmysle §134 občianskeho zakonnika o vydrzani vlastnickych prav?
Mária27
13.03.10,06:20
Notár k vydržaniu požaduje súhlas posledných vlastníkov alebo právnych nástupcov, avšak dostupných.
Na vydržanie potrebuješ dôkaz, že pozemok babka užívala v dobrej miere, že jej patrí. Možno by stačilo svedectvo dvoch spoluvlastníkov, že sa to pred 60 rokmi odkúpilo alebo darovalo.
Rado MAxx
13.03.10,12:16
Ďakujem pekne za radu. Ešte, čo sa ale považuje za dôkaz, že pozemok babka užívala v dobrej miere, že jej patrí?
Mária27
13.03.10,12:20
Nejaké listiny (zmluvy a pod.) alebo svedkovia.
kms
13.03.10,12:37
pojem v dobrej viere, alebo dobromyselne znamena, ze drzitel so zretelom na vsetky okolnosti /objektivne - dostupne dokumenty, informacie, vyjadrenia susedov..../ mohol byt odovodnene presvedceny, ze mu vec /pozemok/ patri. Tj. pri vynalozeni beznej opatrnosti nemohol rozpoznat, ze vec nie je jeho. Napr. babka na pozemku dlhodobo hospodarila tak ako uznala za vhodne, nikto do toho nezasahoval, nikto si nerobil nijake naroky, ona bola presvedcena, ze pozemok je cely jej, to si mysleli aj susedia a pod.
Mária27
13.03.10,13:19
pojem v dobrej viere, alebo dobromyselne znamena, ze drzitel so zretelom na vsetky okolnosti /objektivne - dostupne dokumenty, informacie, vyjadrenia susedov..../ mohol byt odovodnene presvedceny, ze mu vec /pozemok/ patri. Tj. pri vynalozeni beznej opatrnosti nemohol rozpoznat, ze vec nie je jeho. Napr. babka na pozemku dlhodobo hospodarila tak ako uznala za vhodne, nikto do toho nezasahoval, nikto si nerobil nijake naroky, ona bola presvedcena, ze pozemok je cely jej, to si mysleli aj susedia a pod.

Horšie je, ak sú vlastníci zapísaní v katastri. Považuje sa to za všeobecne dostupnú evidenciu. Vtedy nemôže by sa malo preukázať, na základe čoho dobrá viera vznikla. Ak sú vlastníci známi, môžu žiadať aj náhradu, lebo vlastnícke právo nezaniká. Vtedy treba ich vyhlásenie.
Rado MAxx
13.03.10,18:12
Horšie je, ak sú vlastníci zapísaní v katastri. Považuje sa to za všeobecne dostupnú evidenciu. Vtedy nemôže by sa malo preukázať, na základe čoho dobrá viera vznikla. Ak sú vlastníci známi, môžu žiadať aj náhradu, lebo vlastnícke právo nezaniká. Vtedy treba ich vyhlásenie.
Takže.
O tom, kolko je podielnikov, či spoluvlastníkov pozemku sme sa dozvedeli až vtedy, ked nám svokra chcela spomínanú nehnuteľnosť aj s pozemnkom prepísať. (na manželku) A len vtedy sme skúsili na nete katastra skontrolovať, či je vôbec už po pojednanke zapísane na katastri meno nového majiteľa nehnuteľnosti. (teda svokra, lebo ona bola ako dedička). no a tam sme zistili kolko spoluvlastníkov na parcele je. Je to teda asi zlé, ked sú všetci na katastri zapísaní? Treba teda všetkých "obehať" s tým, aby nám dali v lepšom prípade, súhlas o zrieknutí sa časti parcely, podielníctva? Chceli by sme túto nehnuteľnosť renovovať a neradi by sme niekedy v budúcnosti mali problémy práve s pozemkom. Ten §134 OZ sa teda asi nedá uplatniť?
sarasara
14.03.10,00:46
Vytlač si informatívne LV z internetu a zájdi za notárom. Vysvetli mu situáciu, že ste boli presvedčení o tom, že svokra je vlastník, pozemok užívala a užíva v dobrej viere, že je jej. Notár posúdi, čo je možné urobiť.