VieraK.
29.01.10,10:24
Je možné, aby si SZČO, platca DPH, odpočítala DPH zo služieb, ktoré sú jej účtované pri kúpe stravných poukážok pre seba (nie pre zamestnancov), alebo DPH nie je možné odpočítať? Ďakujem.
Vladimír Ozimý
29.01.10,12:37
Je možné, aby si SZČO, platca DPH, odpočítala DPH zo služieb, ktoré sú jej účtované pri kúpe stravných poukážok pre seba (nie pre zamestnancov), alebo DPH nie je možné odpočítať? Ďakujem.

tu je odpoveď DRSR


Platiteľ dane, fyzická osoba si nakupuje pre vlastnú spotrebu (nemá žiadnych zamestnancov) bežné stravné lístky a stravovacie poukážky, pričom si uplatňuje výdavky na stravovanie podľa §19 ods.2 písm. p ) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o dani z príjmov). Má platiteľ nárok na odpočítanie dane z nákupu stravného lístka a pri stravovacích poukážkach zo služby sprostredkovania?

Podľa §19 ods.2 písm. e) zákona o dani z príjmov‚ sú daňovými výdavkami, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok uvedených v zákone o dani z príjmov, výdavky daňovníka s príjmami podľa §6 ods.1 a 2 zákona o dani z príjmov vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške , aká je ustanovená pre zamestnancov podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, a to na stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami a nevyhnutné výdavky spojené s pobytom na tomto mieste. Podľa § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov je daňovým výdavkom stravné vynaložené daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov za každý odpracovaný deň v kalendárnom mesiaci , najviac v rozsahu a vo výške ustanovených na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/ 2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Napriek skutočnosti, že zákon o dani z príjmov v citovaných ustanoveniach umožňuje fyzickým osobám zahrnúť do výdavkov aj náklady na stravovanie, Daňové riaditeľstvo SR v spolupráci s Ministerstvom financií SR zaujalo nasledovné stanovisko:
Náklady na stravovanie nemožno považovať z hľadiska zákona o DPH za náklady na tovary a služby, ktoré fyzická osoba prijala na účely svojho podnikania, a teda fyzickej osobe, platiteľovi dane, v zmysle § 49 zákona o DPH pri nákupe stravných lístkov a stravovacích poukážok na osobnú spotrebu nevzniká právo na odpočítanie dane.

Ono je to sporné ale keďže nejde o nejakú veľkú čiastku tak to nikto nerieši a neuplatňujú si odpočítanie DPH
a_je_to
29.01.10,23:01
Je možné, aby si SZČO, platca DPH, odpočítala DPH zo služieb, ktoré sú jej účtované pri kúpe stravných poukážok pre seba (nie pre zamestnancov), alebo DPH nie je možné odpočítať? Ďakujem.
Keby som bol platiteľom .....odpočítal by som.....a ak by kontrola dane neuznala, súdil by som sa.....až hen ...... do Štrassburgu ! Ja ako SZČO nie som len „osobná spotreba“, ale aj „firma“ ! U „gastráčov“ sprostredkovací poplatok /asi 0,5% z ceny lístkov/ s dph je plným výdavkom a nákladom firmy, nie stravníka a s nárokom na celý odpočet. Stravenka bez dph ide v 55% na firmu a 45% na stravníka....aj SZČO ju musí uhradiť do pokladne svojej firmy a zaúčtovať v JÚ, ako mínus výdavok réžie /výsledný príjem/, ak celý nákup účtoval do výdavkov. Ak 45% výdavku /ale iba zo straveniek, nie poplatku/ účtoval do výdavkov neovplyvňujúcich ZD, tak príjem 45% je tiež nezdaniteľný. Neviem sám, čo je v JÚ správnejšie, používam prvý spôsob.
U stravovania s dph na celú stravnú jednotku mám nárok na celý odpočet, ak si k svojim 45% fakturujem aj DPH na výstupe a zaplatím to do pokladne firmy. Osobnú spotrebu netvorí 100 % hodnoty stravy, ale iba jej 45 %. Zostávajúcich 55% tvorí čisto firemnú spotrebu, ktorú zákon umožňuje dať do výdavkov firmy a firemný nárok na odpočet nie je nikde v zákone vylúčený. Ale ak si k svojim 45% fakturujem aj dph na výstupe, tak aj na túto čiastku existuje nárok na odpočet.....čiže odpočet je 100%. To nijako neodporuje zneniu § 49, zákona o DPH. Výklad zákona od DRSR je v ponímaní osobnej spotreby nepravdivý, zavádzajúci a mylný, až boľševický. Ak pri 55% nejde o osobnú spotrebu u zamestnancov, tak nejde ani o osobnú spotrebu SZČO. V tomto je SZČO právami aj povinnosťami na úrovni zamestnanca. Veď napokon aj u § 8, ods. 3 a § 9, ods. 2 a 3 ZoDPH je osobná spotreba platiteľa a jeho zamestnancov zrovnoprávnená ! Tak na základe čoho pre zamestnancov je odpočet možný a pre SZČO nie ? Toto nech mi vysvetlí múdre MF a DRSR !
Čakám múdre a fundované úvahy a diskusiu poraďákov, nestojím o kajúcne súhlasy so stanoviskom DRSR, ktoré neladí so zákonom.