Nemusí to byť hneď starecká demencia. Mne to skôr pripadá ako depresia ( ale nie som lekár ).
Opíš matkin stav obv. lekárovi a žiadaj nech mamu pošle k nejakému odborníkovi ( psychiater). Vedia pomôcť tabletkami a pod.

Ja by som zase odporúčala, aby si išla spolu s mamkou k obvodnej lekárke. Totiž keď má vážne problémy so srdcom, tak musí brať aj lieky, a keď nechodí k lekárke, tak tá jej ani nepredpisuje lieky. Ked dlhodobo neberie lieky tak aj to srdiečko je zoslabnuté. Aspoň si to vypočuješ, a možno už budeš musieť kontrolovať užívanie liekov.

Kazdopadne nieco nie je v poriadku a niekde treba zacat, naozaj to vyzera ako depresia, pripadne sociofobia, ak s tym nieco neurobis, bude to coraz horsie. Mojej mame nakoniec okrem ineho zistili zavazne ochorenie, ked sa zacala takto prejavovat.

Veru treba ísť s maminou, čo najskôr k doktorovi. Vek má pekný, môžu sa začať prejavovať rôzne ochorenia, o ktorých my laici ani nevieme. Doktor podľa maminých prejavoch a Tvojich info, určite určí správnu diagnózu. Opatrujte sa, hlavne treba komunikovať, aby sa maminka necítila osamotená.

Mile moje, dakijem za rady, no ako ju vezmem k lekarovi, ked nechce ist von z bytu, ja sa budem s lekarkou kontaktovat, uvidime, co vymyslime. dakujem Vam. A liekov ma ona dost, az do zasoby.

Mile moje, dakijem za rady, no ako ju vezmem k lekarovi, ked nechce ist von z bytu, ja sa budem s lekarkou kontaktovat, uvidime, co vymyslime. dakujem Vam. A liekov ma ona dost, az do zasoby.
A správne mamina užíva lieky????... nedáva si ich, ako sa zadarí???? :rolleyes:

teiž súhlasím s depresiou lebo teraz je taký depresívny čas...starecká demencia je úplne niečo iné. poraď sa s lekárkou ako ďalej či by nebolo treba aby sa mamina porozprávala s psychiatrom... to hamba nie je.

Mile moje, dakijem za rady, no ako ju vezmem k lekarovi, ked nechce ist von z bytu, ja sa budem s lekarkou kontaktovat, uvidime, co vymyslime. dakujem Vam. A liekov ma ona dost, az do zasoby.

tak sa opýtaj či lekárka nemôže za ňou prísť domov... aj to robia

Počasí během posledního měsíce mám celkem v oku. Přestěhovala jsem se 30 km od původního bydliště a od Nového roku jsem "mezi cizími". Mám sice auto, ale benzín není zadarmo, takže vyjet si každý den na drby ke kamarádkám stojí dost - tak to nedělám.

Sedím doma jak zakletá princezna, moji práci totiž blokuje sníh a zima, takže nemám co dělat. Do obchodu se mi nechce - je to půl kilometru pěšky, škoda startovat auto, a všude sníh, led, klouže to, nechci riskovat zlomenou nohu. Psy venčím jen nejnutnější dobu a hned hupky dupky domů do tepla.

Je mi 44. Jsem zdravá. Přesto se mi nechce z chalupy - navíc ten smog u nás na Ostravsku je nejúžasnější z celé evropské unie, heč... Kdo by šel na procházku...

Shrnutí? Není slunko, venku je zdraví nebezpečno, zima, nepříjemně. Mamce se nedivím, že se jí nikam nechce. Já taky sedím doma a místo na telenovely si hledám jakoukoliv záminku, proč sedět na internetu.

teiž súhlasím s depresiou lebo teraz je taký depresívny čas...starecká demencia je úplne niečo iné. poraď sa s lekárkou ako ďalej či by nebolo treba aby sa mamina porozprávala s psychiatrom... to hamba nie je.


tak sa opýtaj či lekárka nemôže za ňou prísť domov... aj to robia

....nerád , ale musím ...

Nie hamba , ale hanba....to len na okraj ...mimotemy

Ale aby som k meritu veci išiel....

Jedno z druhým môže súvisieť , teda aj ...nedá sa povedať jednoznačne , že to alebo ono ...
Vek 76 rokov už sám o sebe niečo znamená , ale nedá sa aj na to len vyhovárať , dôvodiť ...
Svokruš mala 80 rokov pred 2 mesiacmi a mamuš zasa o ten istý čas tiež 80 - ku na krku . A teraz , ale fakt vážne / odhliadnuc na žarty o svokrách / ...bohový rozdiel je v tých dvoch ženách .
Svokra niečo povie a za 10 minút si to nepamätá ...mama zasa pamäť ako slon ....obidve majú ale tie " svoje " diagnózy , ktoré samozrejme na zdraví nepridajú ...

Len tak na okraj , toto nasledujúce hádam nemyslíš vážne ....či ...?....a na Slovensku ...?:D:D:D

lekárka nemôže za ňou prísť domov

Hm , depresie ....niekedy zapnem telku , otvorím noviny , zdvihnem telefón , niekto mi zazvoní , vkročím do obchodu , prídu nejaké tie šeky , pozriem výpis z účtu ........kuknem na Poradu ....:---:D:---:D......:cool:

Pozriem na pištolku ...http://www.celysvet.cz/skin/smile/s10125.gif....riešenie depresie ...kua ...:cool:

tak sa opýtaj či lekárka nemôže za ňou prísť domov... aj to robia


...
Len tak na okraj , toto nasledujúce hádam nemyslíš vážne ....či ...?....a na Slovensku ...?:D:D:D

...:cool:
Áno buchač aj to sa stáva :)
Riešili sme podobný prípad v rodine. Lekár bol bez váhania ochotný prísť za pacienkou domov, aj inokedy je vždy nápomocný, lebo vie, že s niektorými pacientami to je ťažké...

Moja mama je zhruba v tom veku a vlani sa správala podobne. Ako sa ukázalo, bola to depka. "Kosilo" sa blízko nej, prišla o dobrú kamarátku a uvedomila si, že ani ona už nemá 25. Jar ale naozaj pomohla, má rada prírodu, záhradu a ľudí. Chodí do divadla,aj SND s klubom, v zime sleduje telenovely (pre zabitie času). Vravieva: "Kým som tu, tak si to užijem. A TAM s neponáhľam. Zmierte sa s tým!";)
Niekedy jej závidím:---

Moja mama ma 76 rokov. Doteraz bola ciperna, sama cestovala aj do zahranicia, chodila si kazdy rok na dovolenky.
Vsetko organizovala, zabezpecovala, no tuto zimu nastala zmena. len sedi doma, uz mesiac nebola vonku. Vravi, ze je na nu zima a sa dusi, kym nebude teplo von nepojde.Pozera len tie blbe telenovely,doteraz to odsudzovala, ked jej vravim, aby isla so mnou na prechadzku, lebo ked nepojde vezmem jej televizor, tak reaguje podrazdene, nervozne, urazene.
Nechce jest ziadne vitaminy, je len velmi malo, spi, ako pride, uz aj pocas dna.
Je zoslabnuta, bleda ako stena, uz som sa objednala u jej lekarky na rozhovor, lebo je aj dost vazne chorana srdiecko. No nemyslim, ze jej dohovorenie pomoze, lebo uz ani k lekarke nechodi.Bojim sa, ze svojim spravanim si sama ublizi. Ako na to?
Niko, možno sa mýlim, ale dnešní 76-roční majú za sebou dosť náročný, plnohodnotný život.,nemusíš mať ani toľko rokov, aby po aktivite ako ty opisuješ, prišlo obdobie, že sa mi už nechce nič robiť., je veľmi pekné, že máš obavy, skús zistiť, či mamina je teraz šťastná a spokojná? možno už nechce byť aktívna, chce trošku kľudu, pokoj a svoje myšlienky., vek na to má a mala by si to rešpektovať, som presvedčená, keď mamina bude niečo od teba chcieť, tak to povie., želám všetko dobré.,

Moja mama ma 76 rokov. Doteraz bola ciperna, sama cestovala aj do zahranicia, chodila si kazdy rok na dovolenky.
Vsetko organizovala, zabezpecovala, no tuto zimu nastala zmena. len sedi doma, uz mesiac nebola vonku. Vravi, ze je na nu zima a sa dusi, kym nebude teplo von nepojde.Pozera len tie blbe telenovely,doteraz to odsudzovala, ked jej vravim, aby isla so mnou na prechadzku, lebo ked nepojde vezmem jej televizor, tak reaguje podrazdene, nervozne, urazene.
Nechce jest ziadne vitaminy, je len velmi malo, spi, ako pride, uz aj pocas dna.
Je zoslabnuta, bleda ako stena, uz som sa objednala u jej lekarky na rozhovor, lebo je aj dost vazne chorana srdiecko. No nemyslim, ze jej dohovorenie pomoze, lebo uz ani k lekarke nechodi.Bojim sa, ze svojim spravanim si sama ublizi. Ako na to?
a mimochodom, demencia je hrozne ponižujúce slovo.....je možno výstižné, ale ja by som to na svoju mamu nikdy, nikdy neadresovala.

Súhlasím, ale žiaľ je to diagnóza, ako aj chrípka.
Mám skúsenosti s podobným problémom, ktorý začínal u mojej mamy pred rokmi. Tiež to začalo depresiou - zomrel nám otecko, dobrá susedka sa jej odsťahovala a ostala sama. Ja som dochádzala z Bratislavy. Až nastala sitácia, keď poplietla lieky, nepamätala si čo bolo včera (ani pred hodinou). Vyvrcholilo to mozgovou príhodou, z ktorej sa pomerne úspešne zotavovala aj s mojím maximálnym vypätím. Dalo by sa to popisovať veľmi dlho, ale teraz len poradím:
1) Obvodná lekárka a jej odporučenia
2) Dávkovač na lieky a ich kontrola užívania
3) Pravidelná návšteva geriatra 1 krát za 1/2 roka (vekove spadá už do tohto odboru)
4) Nenechávať ju samotnú a snažiť sa ju niečím zamestnať
5) Samozrejme k liekom patria vitamíny (čerstvé ovocie)

Áno buchač aj to sa stáva :)
Riešili sme podobný prípad v rodine. Lekár bol bez váhania ochotný prísť za pacienkou domov, aj inokedy je vždy nápomocný, lebo vie, že s niektorými pacientami to je ťažké...

Lekár dokonca musí prísť na návštevu, má to v popise práce. Tie nefunkčné ambulancie v popoludňajších hodinách sú okrem iného aj z dôvodu návštevy strých a dlhodobo chorých pacientov. Preto nemajú lekári radi "prestárly obvod s geriatrickými pacientmi". Lekár sa pochopiteľne sám neponúkne, no na požiadanie prísť musí. Pochopiteľne sa to nesmie zneužívať (nemám auto, nech príde lekár a pod.).

Moja mama ma 76 rokov. Doteraz bola ciperna, sama cestovala aj do zahranicia, chodila si kazdy rok na dovolenky.
Vsetko organizovala, zabezpecovala, no tuto zimu nastala zmena. len sedi doma, uz mesiac nebola vonku. Vravi, ze je na nu zima a sa dusi, kym nebude teplo von nepojde.Pozera len tie blbe telenovely,doteraz to odsudzovala, ked jej vravim, aby isla so mnou na prechadzku, lebo ked nepojde vezmem jej televizor, tak reaguje podrazdene, nervozne, urazene.
Nechce jest ziadne vitaminy, je len velmi malo, spi, ako pride, uz aj pocas dna.
Je zoslabnuta, bleda ako stena, uz som sa objednala u jej lekarky na rozhovor, lebo je aj dost vazne chorana srdiecko. No nemyslim, ze jej dohovorenie pomoze, lebo uz ani k lekarke nechodi.Bojim sa, ze svojim spravanim si sama ublizi. Ako na to?

Tvoja mama potrebuje pomoc lekára. Bolo by vhodné, aby si sa ty sama porozprávala s lekárkou a zverila sa stým čo ťa trápi. Pretože ty mamu poznáš najlepšie a tú zmenu, ktorá u nej nastala a je viditeľná jej popíš.
Depresia so začínajúcou stareckou demenciou majú niektoré podobné znaky. Bohužiaľ obe tieto ochorenie menia správanie. Majú však aj niektoré rozdiely, takže napr.:budú oddelené farbou podľa ochorenia
pri demencii pri depresii
- problémy nastávajú zvyčajne pomaly
- pri depresii sa dá určiť kedy choroba začala
- človek nemá zvyčajne žiaden názor na svoje ochorenie, ale snaží sa
začínajúce problémy skrývať, nesťažuje si na svoj stav
- človek si svoj stav uvedomuje a sťažuje sa na svoje problémy
- zo začiatku sa choroba rýchlo nezhoršuje
- problémy sa rýchlo zhoršujú, niekedy aj v priebehu týždňa
- zvyčajne žiadne predošlé navštevy u psychológa, psychiatra
- človek mal aj v minulosti menšie alebo väčšie psychické problémy
- človek začne vyhľadávať pomoc až keď je veľmi neskoro
- človek sa snaží vyhľadať lekára, čím skôr už v priebehu prvých týždňov
- má poruchy s výpadkom pamäte krátkodobej, ale naopak to, čo sa udialo
veľmi dávno si dobre pamätá
- sú tiež výpatky pamäti, ale aj tej dlhodobej
- problémy neustupujú, ale naopak stav sa zhoršuje
- problémy sa vytratia pri zlepšení depresie
- nálada býva veľmi kolísavá, labilná
- trvale zhoršená nálada, rozladenosť, nahnevanosť, trvalé stavy úzkosti
- snaží sa spolupracovať
- nesnaží sa spolupracovať
- dokáže prejaviť radosť
- nedokáže prejaviť radosť
- má problémy reči, vypadávajú slovíčka
- nemá problémy s afáziou (rečové)
Pred rokom som zažívala podobné problémy s mamou, ktorá mala pred rokom len 67 rokov. Začala byť iná, náladová, stále niečo hľadala, bol prechod na euro a ona stále nedokázala spočítať nové mince, dookola sa pýtala koľko je hodín. Nechcela nikam chodiť, nič ju nebavilo, stále sedela doma, varila len veľmi občas, predtým to bola veľmi spoločenská žena. Je tiež dlhodobo chorá na srdiečko, až jednej noci ju odviezla záchranka s fibriláciou predsiení do nemocnice. Chodila som za ňou a ona bola úplne iný človek, na každú otázku odpovedala: Ja teraz nemám čas. Vyhľadala som jej ošetrujúcu lekárku a popísala všetky zmeny jej správania. Lekárka ma veľmi milo prekvapila, hneď objednala psychiatra, CT, MRT hlavy a výsledok sme sa dozvedeli zakrátko. Bola som v šoku, pretože u nej začala senilná demencia vertebrálneho pôvodu, čiže sa jej začali zužovať cievky v mozgu, čím prekrvenie bolo znížené. Mama aj veľmi málo pila. Hneď jej nasadili liečbu antikoagulačnú, zlepšili sme pitný režim, kupujem jej veľké množstvo krížoviek a ona stále tieto lúšti. Dnes je to opäť moja mama aká bola predtým, sem tam sa choroba prejaví maličkosťou, ale je to oveľa lepšie, i keď neviem, čo nás čaká v budúcnosti.

a mimochodom, demencia je hrozne ponižujúce slovo.....je možno výstižné, ale ja by som to na sv oju mamu nikdy, nikdy neadresovala.
áno keď sa dementný používa ako nádavka, slovné spojenie - starecká demencia už znie ako diagnóza, a fakt je, že starecká demencia je diagnóza ako každá iná, a nie je to urážka ani hanba.....a je aj v lekárskej správe, a veci treba pomenovať správnym názvom.....potom vieš ako postupovať pri liečení!!!!!!
....ty by si to mamičke neadresovala?! ak by mala takúto diagnózu ako by si o nej hovorila, že má chrípku a je len zábudlivá? trošku smiešne! Si plná predsudkov! O inakších diagnózach sa musí hovoriť otvorene!!!!!!

Tvoja mama potrebuje pomoc lekára. Bolo by vhodné, aby si sa ty sama porozprávala s lekárkou a zverila sa stým čo ťa trápi. Pretože ty mamu poznáš najlepšie a tú zmenu, ktorá u nej nastala a je viditeľná jej popíš.
Depresia so začínajúcou stareckou demenciou majú niektoré podobné znaky. Bohužiaľ obe tieto ochorenie menia správanie. Majú však aj niektoré rozdiely, takže napr.:budú oddelené farbou podľa ochorenia
pri demencii pri depresii
- problémy nastávajú zvyčajne pomaly
- pri depresii sa dá určiť kedy choroba začala
- človek nemá zvyčajne žiaden názor na svoje ochorenie, ale snaží sa
začínajúce problémy skrývať, nesťažuje si na svoj stav
- človek si svoj stav uvedomuje a sťažuje sa na svoje problémy
- zo začiatku sa choroba rýchlo nezhoršuje
- problémy sa rýchlo zhoršujú, niekedy aj v priebehu týždňa
- zvyčajne žiadne predošlé navštevy u psychológa, psychiatra
- človek mal aj v minulosti menšie alebo väčšie psychické problémy
- človek začne vyhľadávať pomoc až keď je veľmi neskoro
- človek sa snaží vyhľadať lekára, čím skôr už v priebehu prvých týždňov
- má poruchy s výpadkom pamäte krátkodobej, ale naopak to, čo sa udialo
veľmi dávno si dobre pamätá
- sú tiež výpatky pamäti, ale aj tej dlhodobej
- problémy neustupujú, ale naopak stav sa zhoršuje
- problémy sa vytratia pri zlepšení depresie
- nálada býva veľmi kolísavá, labilná
- trvale zhoršená nálada, rozladenosť, nahnevanosť, trvalé stavy úzkosti
- snaží sa spolupracovať
- nesnaží sa spolupracovať
- dokáže prejaviť radosť
- nedokáže prejaviť radosť
- má problémy reči, vypadávajú slovíčka
- nemá problémy s afáziou (rečové)
Pred rokom som zažívala podobné problémy s mamou, ktorá mala pred rokom len 67 rokov. Začala byť iná, náladová, stále niečo hľadala, bol prechod na euro a ona stále nedokázala spočítať nové mince, dookola sa pýtala koľko je hodín. Nechcela nikam chodiť, nič ju nebavilo, stále sedela doma, varila len veľmi občas, predtým to bola veľmi spoločenská žena. Je tiež dlhodobo chorá na srdiečko, až jednej noci ju odviezla záchranka s fibriláciou predsiení do nemocnice. Chodila som za ňou a ona bola úplne iný človek, na každú otázku odpovedala: Ja teraz nemám čas. Vyhľadala som jej ošetrujúcu lekárku a popísala všetky zmeny jej správania. Lekárka ma veľmi milo prekvapila, hneď objednala psychiatra, CT, MRT hlavy a výsledok sme sa dozvedeli zakrátko. Bola som v šoku, pretože u nej začala senilná demencia vertebrálneho pôvodu, čiže sa jej začali zužovať cievky v mozgu, čím prekrvenie bolo znížené. Mama aj veľmi málo pila. Hneď jej nasadili liečbu antikoagulačnú, zlepšili sme pitný režim, kupujem jej veľké množstvo krížoviek a ona stále tieto lúšti. Dnes je to opäť moja mama aká bola predtým, sem tam sa choroba prejaví maličkosťou, ale je to oveľa lepšie, i keď neviem, čo nás čaká v budúcnosti.

veľmi pekne si to opísala, fakt je, že starého človeka treba pozorovať a všímať si zmeny na jeho správaní aj nezáujem a apatia o niečom svedčí, nenechať ho jeho osudu a myslieť si, že to prejde! Pri tejto diagnóze, je to o to ťažšie, že takýto človek na začiatku choroby väčšinou odmieta pomoc druhého....čo chcú odo mňa, veď mne nič nie je! ......prešla som niečím takým so starkou.....

Veľmi pekne to opísala ludmilla, vidím,že nie som sama s týmto problémom. Mnoho krát som rozmýšľala ako by som pomohla mojej mamičke. Strašne sa začala opúšťať po mozgovej príhode. Nič ju nebaví iba TV. Veškerý pohyb takmer žiadny. A stále tvrdí, že by už chcela umrieť. No nikdy ma nenapadlo, že by to bolo depresívneho stavu. Takže začnem podnikať kroky k jej zlepšeniu. ludmilla ďakujem za otvorenie očí.

Lekár dokonca musí prísť na návštevu, má to v popise práce. Tie nefunkčné ambulancie v popoludňajších hodinách sú okrem iného aj z dôvodu návštevy strých a dlhodobo chorých pacientov. Preto nemajú lekári radi "prestárly obvod s geriatrickými pacientmi". Lekár sa pochopiteľne sám neponúkne, no na požiadanie prísť musí. Pochopiteľne sa to nesmie zneužívať (nemám auto, nech príde lekár a pod.).

Niektorí ľudia zneužívali návštevy lekárov. Jeden lekár v neďalekej obci návštevy starých ľudí vyriešil tak, že kto je vážne chorý a nemôže prísť k nemu do ambulancie, tak to má zadarmo. Kto nie je chorý a iba to chce využiť, tak mu zaplatí 5 €. A ide iba tam, kde ho zavolajú. Ale niektorí lekári idú ku každému prestárlemu pacientovi, či ich potrebuje, alebo nie. Však mu to zaplatia. Takže aj lekári sú rôzni.

Dakujem vsetkym za vase nazory. Cenim si rady, havne odborny popis Ludmily, no aj ostatnych, ktori pisali k teme.

Co saq tyka pojmu starecka demencia - bohuzial ta diagnoza sa tak vola, s tym sa neda robit nic. Len ludia to slovo znevazili, tak ako aj slovo idiot, imbecil, co su tiez odborne pomenovania dusevneho stavu, nehovoriac uz o tom, ze aj slovo bastard je povazovane za nadavku a inak je to odboprne pomenovanie krizeneho psa.

Vcerajsi moj telefonat s mamkou a dnesny ranny s lekarom vela vyriesili. Mama ma dnes aspon na pol hodiny navstivila, bola vonku kym prisla k nam aspon par minut,aj to je pokrok.
Vymysleli sme s lekarom fintu, ze ju predvola akoze na ockovanie a az tak zhodnoti, co je vo veci. Ona jemu doveruje na 100%, co povie on, to plati. Aspon doteraz to tak bolo.
Ona je povolanim lekarka, uz dlho na dochodku pre zdravotne problemy so srdcom.
Je to tazke, je aj velmi tvrdohlava, no to bola cely zivot, riadila chod celej rodiny.
Zmena prisla nahle, v oktobri.

Uvidim, co povie lekar. Ak to bol len plany poplach velmi si vydychnem, ak nie, budem sa snazit, nejako ju z toho dostat.

Este raz vam vdaka.

Dakujem vsetkym za vase nazory. Cenim si rady, havne odporny popis Ludmily, no aj ostatnych, ktori pisali k teme.

Co saq tyka pojmu starecka demencia - bohuzial ta diagnoza sa tak vola, s tym sa neda robit nic. Len ludia to slovo znevazili, tak ako aj slovo idiot, imbecil, co su tiez odborne pomenovania dusevneho stavu, nehovoriac uz o tom, ze aj slovo bastard je povazovane za nadavku a inak je to odboprne pomenovanie krizeneho psa.

Vcerajsi moj telefonat s mamkou a dnesny ranny s lekarom vela vyriesili. Mama ma dnes aspon na pol hodiny navstivila, bola vonku kym prisla k nam aspon par minut,aj to je pokrok.
Vymysleli sme s lekarom fintu, ze ju predvola akoze na ockovanie a az tak zhodnoti, co je vo veci. Ona jemu doveruje na 100%, co povie on, to plati. Aspon doteraz to tak bolo.
Ona je povolanim lekarka, uz dlho na dochodku pre zdravotne problemy so srdcom.
Je to tazke, je aj velmi tvrdohlava, no to bola cely zivot, riadila chod celej rodiny.
Zmena prisla nahle, v oktobri.

Uvidim, co povie lekar. Ak to bol len plany poplach velmi si vydychnem, ak nie, budem sa snazit, nejako ju z toho dostat.

Este raz vam vdaka.


Ten popis je naozaj taký odporný????? :D:D:D

Ten popis je naozaj taký odporný????? :D:D:D
Tiež som si to všimla a zasmiala som sa. No čo narobíš, chybička sa vlúdila, aspoň sme sa zasmiali

áno keď sa dementný používa ako nádavka, slovné spojenie - starecká demencia už znie ako diagnóza, a fakt je, že starecká demencia je diagnóza ako každá iná, a nie je to urážka ani hanba.....a je aj v lekárskej správe, a veci treba pomenovať správnym názvom.....potom vieš ako postupovať pri liečení!!!!!!
....ty by si to mamičke neadresovala?! ak by mala takúto diagnózu ako by si o nej hovorila, že má chrípku a je len zábudlivá? trošku smiešne! Si plná predsudkov! O inakších diagnózach sa musí hovoriť otvorene!!!!!!
súhlasím, vždy treba veci pomenovať správnym menom., možno som plná "predsudkov", pripúšťam, otec mi zomrel, ked som mala 18 a mama tragicky zahynula, ked mi bolo 25.,

kukla som na vyjadrenie odborníkov,ako definujú stareckú demenciu - ja by som to v tomto prípade ešte takto nedefinovala., a aj ked by mi lekár povedal túto diagnózu na môjho rodiča, išlo by mi to veľmi ťažko cez ústa v prítomnosti toho, koho sa to týka, čiže mamy, otca., sorry za môj názor, tá diagnóza Niko, je z tvojej strany veľmi, veľmi rýchla., starí ľudia potrebujú najmä spoločnosť, prítomnosť ľudí, lásku a pochopenie., eto vsjo odo mňa.
držím palce, aby si to zvládol, zvládla.

Moja diagnoza je rychla????????????????Ako si na to prosim ta prosla, ze je to mnou urcena diagnoza, keby si citala pozorne moj prvy prispevok pri zalozeni temy, zbadala by si tam 2 otazniky. Nimi sa clovek pyta....
Prepac, nechcem sa ta vobec dotknut tym co napisem, prezretim tvojich prispevkov aj v unych temach mam nazor, ze mas sama so sebou sucasne dost problemov, ale aj tak to napisem.
je primitivne nepomenovat chorobu tak, ako sa vola, tak ani chripku, ani anginu, ci rakovunu/ co je neprijemne slovo pre vsetkym/ nebudeme pomenovavat? Ako tie choroby nazvene???
ved ked chorobu nepomenujeme, nevieme ako ju treba liecit, pripadne zmiernit jej priznaky.
Ak by si to ty pred rodicom nevedela pomenovat, myslim, ze ani by si nemala snahu rodicom pomoct. nazory a skusenosti poradakov boli pre mna inspirujuce, napomocne, ale prepac, tvoje nie, snazim sa aspon tvoj nazor akceptovat.

Mám 83-ročnú mamu, ktorá má stareckú demenciu a teda mám s prejavmi tejto diagnózy osobné skúsenosti. Túto diagnózu nikto nevymyslel, stanovili jej ju po vyšetrení CT hlavy v nemocnici, dovtedy sme o nej nevedeli. V prvom rade bol to nepríjemný šok a teraz sa s tým musíme vyrovnávať. Musím povedať, že sa to stále zhoršuje. Demencií je veľa druhov, o tom by vedeli hovoriť lekári. A depresia je veľmi častý sprievodný jav tejto diagnózy, ktorá s ňou kráča ruka v ruke. Takisto starecká demencia vraj postihuje viac takých ľudí, ktorí boli nervóznejší, čo v našom prípade tiež sedí. Prejavy sú takmer identické ako písal Niko. Nechce vychádzať von, tvrdohlavosť, vzťahovačnosť, nemá dobré vzťahy vo svojom okolí. Sú dni, keď je to lepšie, vtedy sa zdá, že sa s tým niečo ešte dá robiť, potom zase príde deň, keď sa cíti zle, nechce ísť nikam a vymýšľa si. Tie horšie dni sú, žiaľ, stále častejšie. Zatiaľ je sebestačná, žije v penzióne, robíme jej nákupy, dávkujeme a vybavujeme lieky, ale dokedy to takto zvládne, je otázne. Isteže, 83 rokov je pekný vek, ale poznám veľa ľudí, ktorí v do 90. rokov žili plným životom a pri dnešnom predlžujúcom sa veku to nie je žiadny zázrak. Najväčšiu dilemu mám s tým, čo robiť, keď ju chytia zlé dni: nútiť ju nasilu, aby išla so mnou von sa poprechádzať, prípadne niekam na návštevu, alebo ju nechať umárať sa v depresii? V prvom prípade mi hrozí, že sa mi to vráti v podobe výčitiek, že sa zle cíti, že prechladla a podobne, čo sa stalo neraz, v druhom prípade viem, že si tým zhoršuje kvalitu života, znižuje sa jej mobilita a hrozí, že skončí na posteli. Na toto si neviem dať odpoveď.

Veľmi pekne to opísala ludmilla, vidím,že nie som sama s týmto problémom. Mnoho krát som rozmýšľala ako by som pomohla mojej mamičke. Strašne sa začala opúšťať po mozgovej príhode. Nič ju nebaví iba TV. Veškerý pohyb takmer žiadny. A stále tvrdí, že by už chcela umrieť. No nikdy ma nenapadlo, že by to bolo depresívneho stavu. Takže začnem podnikať kroky k jej zlepšeniu. ludmilla ďakujem za otvorenie očí.

Takže po ťažkých trápeniach v Žilinskej nemocnici dňa 12.8.2010 mi moja milovaná mamička odišla. Už jej to srdiečko nevydržalo. Stále si vyčítam, že som nemohla urobiť viac a že som ju do tej nemocnice musela odviesť. Cítim sa mizerne.

Takže po ťažkých trápeniach v Žilinskej nemocnici dňa 12.8.2010 mi moja milovaná mamička odišla. Už jej to srdiečko nevydržalo. Stále si vyčítam, že som nemohla urobiť viac a že som ju do tej nemocnice musela odviesť. Cítim sa mizerne.

Chcem ti iba vyjadriť podporu. Určite si pre mamičku urobila všetko, čo bolo v tvojich silách a s najlepším vedomím a svedomím. Viem, že so stratou tak blízkeho človeka sa ťažko vyrovnáva, je to ako by odišiel aj kus teba, bohužiaľ - čas každého z nás je merateľnou veličinou. Prajem ti všetko dobré a hlavu hore.

Ďakujem za podporu.

Takže po ťažkých trápeniach v Žilinskej nemocnici dňa 12.8.2010 mi moja milovaná mamička odišla. Už jej to srdiečko nevydržalo. Stále si vyčítam, že som nemohla urobiť viac a že som ju do tej nemocnice musela odviesť. Cítim sa mizerne.

Chcem Ti v prvom rade vyjadriť úprimnú sústrasť, netráp sa výčitkami. Strata milovaného človeka je veľký úder a ty jednoducho potrebuješ akýsi inkubačný čas, kým dokážeš spracovať túto ťažkú situáciu.
Vieš my ľudia máme v našej psychike určitý ochranný mechanizmus, niečo ako imunitný systém tela. Ak je bolesť veľká, ktorú už nedokážeme zniesť naše telo reaguje - upadne do mdlôb aj tá psychika reaguje podobne. Ty nemáš žiaden dôvod na výčitky, veľa ľudí vykričí svoju bolesť von a iní začnú analyzovať, čo by bolo keby som to a to urobil inak.
V tom danom čase si pre svoju milovanú mamičku urobila maximum, chcela si jej pomôcť v rámci svojich možností, do nemocnice si ju neviezla so zlým úmyslom, ale naopak s láskou a túžbou zlepšenia jej situácie. A tvoja mamička to určite cítila podobne.

Kto ma skúsenosti alebo opatruje človeka zo stareckou demenciou ozvite sa mi.Ja som už zúfala,neviem si dať radu s mamou ktorá touto chorobou trpí.

Aj ja ti chcem vyjadriť úprimnú sústrasť.Je to ťažké starať sa o človeka so stareckou demenciou.Mám tiež takú mamičku a smekám pred každým kto tím prešiel.Chcela si svojej mamičke len to najlepšie.Ona to už teraz vie.A ti buď hrdá na to že si ju dokázala opatriť.Iné deti to riešia ústavmi.Vieš ja koľko krát vybuchnem s nervami lebo je to ťažké zvládnuť a vyčítam si ako sa chovám,ale na druhej strane ju milujem a viem že keď raz odíde tak mi bude moc chýbať a budem si tiež vyčítať niektoré veci.Urobila si pre ňu veľa to mi ver.Život ti ukáže časom že si urobila maximum.Prajem ti veľa zdravia a netráp sa život je aj o tomto.Jedni sa rodia iný odchádzajú.

Keď pozerám pôvodnú otázku, tak ma okamžite napadlo, či pani nie je anemická - chudokrvná. Je tam viacero príznakov ako zimomrivosť, únava (pospávanie aj počas dňa), dušnosť, bledosť a mohlo by tomu predchádzať aj nedostatočné jedenie. Je síce pravda, že depresia sa niekedy môže prejavovať aj fyzickými poruchami (únava), a preto by bolo poučné, ak by sme sa dozvedeli, ako to s mamičkou nakoniec bolo.

zadaj si inzerát do platenej inzercie