Dnes som mala v kostole znovu "husiu kožu" a zvláštne zimomriavky ako vždy, keď sa číta prvý list Korinťanom, je z Nového zákona a je to ten najkrajší pohľad na lásku očami svätého apoštola Pavla z Tarzu. Je to hymnus na lásku.
Priznám sa, že ho viem už naspamäť :)
Verím, že vás to snáď obohatí, tak ak chcete čítajte ďalej.


List sv. Pavla Korinťanom, kap.13, verše 1-13

Keby som hovoril jazykmi ľudskými aj anjelskými a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal.

A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som hory prenášal a lásky by som nemal, ničím by som nebol.

A keby som rozdal cely svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo.

Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemysli na zle, neteší sa z nepravosti ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko pretrpí. Láska nikdy nezanikne.

Proroctvá prestanú, jazyky zamĺknu a poznanie pominie. Lebo poznávame len z časti a len z časti prorokujeme. Ale keď príde to, čo je dokonalé, prestane, čo je len čiastočné.

Keď som bol dieťa hovoril som ako dieťa, poznával som ako dieťa, rozmýšľal som ako dieťa.
Keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby.
Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle, no potom z tváre do tváre. Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný.

A tak teraz ostáva viera, nadej láska, tieto tri, no najväčšia z nich je Láska.