tmhwk
05.02.10,11:26
K téme stravné lístky poskytnuté spätne sa už napísalo dosť veľa.
Pre záujemcov odporúčam napr. staršiu tému http://www.porada.sk/t54356-nedavali-sme-stravne-listky-zamestnancom.html
Stanovisko DRSR z ktorého vyplýva že stravné lístky poskytnuté spätne možno daňovo uznať, nájdete tu http://www.porada.sk/458699-post98.html
Pripájam dnešné vyjadrenie DRSR na moju otázku, z ktorého vyplýva že stravné lístky poskytnuté spätne nie sú daňovým nákladom firmy. Nevyjadrili sa k tomu, či sú oslobodené od dane z príjmu u zamestnanca.
Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Výdavky na stravovanie zamestnancov sú daňovým výdavkom u zamestnávateľa podľa ustanovenia § 2 písm. c/ bod 4 zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, to znamená, že musia byť splnené podmienky podľa osobitného predpisu, ktorým je Zákonník práce. Vo Vašom prípade tieto podmienky splnené neboli, preto dodatočne nakúpené stravné lístky pre zamestnancov nebudú daňovým výdavkom na strane firmy.
------
Váš dopyt:
Dobrý deň,
chcem Vás poprosiť o odpoveď na nasledovný dopyt.
Právnická osoba /s.r.o./ zabezpečuje stravovanie zamestnancov prostredníctvom stravných lístkov /Vaša stravovacia/. Za určité obdobie roka, počas ktorého zamestnanci vykonávali prácu a mali podľa Zákonníka práce na poskytnutie stravy nárok, tieto poukážky poskytnuté neboli, ani im nebola zabezpečená strava iným spôsobom.
Je možné stravovacie poukážky zakúpiť a poskytnúť zamestnancom za toto obdobie spätne? Bude takýto náklad považovaný za daňovo uznateľný na strane firmy? Bude hodnota takto spätne poskytnutej stravy oslobodená od dane z príjmu na strane zamestnanca?
Ďakujem
Pre záujemcov odporúčam napr. staršiu tému http://www.porada.sk/t54356-nedavali-sme-stravne-listky-zamestnancom.html
Stanovisko DRSR z ktorého vyplýva že stravné lístky poskytnuté spätne možno daňovo uznať, nájdete tu http://www.porada.sk/458699-post98.html
Pripájam dnešné vyjadrenie DRSR na moju otázku, z ktorého vyplýva že stravné lístky poskytnuté spätne nie sú daňovým nákladom firmy. Nevyjadrili sa k tomu, či sú oslobodené od dane z príjmu u zamestnanca.
Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Výdavky na stravovanie zamestnancov sú daňovým výdavkom u zamestnávateľa podľa ustanovenia § 2 písm. c/ bod 4 zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, to znamená, že musia byť splnené podmienky podľa osobitného predpisu, ktorým je Zákonník práce. Vo Vašom prípade tieto podmienky splnené neboli, preto dodatočne nakúpené stravné lístky pre zamestnancov nebudú daňovým výdavkom na strane firmy.
------
Váš dopyt:
Dobrý deň,
chcem Vás poprosiť o odpoveď na nasledovný dopyt.
Právnická osoba /s.r.o./ zabezpečuje stravovanie zamestnancov prostredníctvom stravných lístkov /Vaša stravovacia/. Za určité obdobie roka, počas ktorého zamestnanci vykonávali prácu a mali podľa Zákonníka práce na poskytnutie stravy nárok, tieto poukážky poskytnuté neboli, ani im nebola zabezpečená strava iným spôsobom.
Je možné stravovacie poukážky zakúpiť a poskytnúť zamestnancom za toto obdobie spätne? Bude takýto náklad považovaný za daňovo uznateľný na strane firmy? Bude hodnota takto spätne poskytnutej stravy oslobodená od dane z príjmu na strane zamestnanca?
Ďakujem
Stefan2005
11.03.10,13:09
Takže máme dve stanoviská DRSR:
podľa jedného možno zamestnancom dodatočne zakúpené stravné lístky daňovo uznať, lebo zamestnávateľ plní ustanovenia dané zákonníkom práce,
podľa druhého stanoviska nemožno uznať dodatočne zakúpené stravné lístky, lebo nie sú splnené tie isté ustanovenia zákonníka práce.
V súvislosti s druhým stanoviskom vo mne hlodá otázka:
ktorý je ten časový moment (ktorý je ešte považovaný za nákup v termíne), podľa ktorého sa mi delí uznateľnosť na daňový a nedaňový náklad?
a) nesmiem vydať lístky zakúpené (pod pojmom zakúpené teraz abstrahujme od prípadným rozdielov vo význame pojmov zaplatené lístky, fyzicky obdržané stravné lístky, fyzicky odovzdané lístky zamestnancovi = v mojom prípade sú totožné) vo februári za mesiac január?
b) alebo nesmiem vydať plný počet stravných lístkov na mesiac február, ak tieto boli zakúpené napr. 6. 2. - to znamená že za 2.2.-5. 2. už je to dodatočne vydané, čiže nedaňové
c) resp. musím ešte testovať i deň 6.2. - lebo v prípade ak boli zakúpené o 15. hodine (vtedy ich odovzdal kuriér) - v daný deň neodpracuje už zamestnanec predpísaný počet hodín - čiže je nárok na daňový výdavok iba od 7. 2. ???
Zaujímal by ma preto názor, ako postupujete, resp. testujete nárok na stravné lístky.
Osobne mám už uzavreté niektoré účtovníctva za rok 2009, a priznám sa, testoval som počet "daňovo uznaných stravných lístkov" iba na počet odpracovaných dní (takých, za ktoré má zamestnanec nárok) - prípadný počet navyše bol nedaňový náklad.
podľa jedného možno zamestnancom dodatočne zakúpené stravné lístky daňovo uznať, lebo zamestnávateľ plní ustanovenia dané zákonníkom práce,
podľa druhého stanoviska nemožno uznať dodatočne zakúpené stravné lístky, lebo nie sú splnené tie isté ustanovenia zákonníka práce.
V súvislosti s druhým stanoviskom vo mne hlodá otázka:
ktorý je ten časový moment (ktorý je ešte považovaný za nákup v termíne), podľa ktorého sa mi delí uznateľnosť na daňový a nedaňový náklad?
a) nesmiem vydať lístky zakúpené (pod pojmom zakúpené teraz abstrahujme od prípadným rozdielov vo význame pojmov zaplatené lístky, fyzicky obdržané stravné lístky, fyzicky odovzdané lístky zamestnancovi = v mojom prípade sú totožné) vo februári za mesiac január?
b) alebo nesmiem vydať plný počet stravných lístkov na mesiac február, ak tieto boli zakúpené napr. 6. 2. - to znamená že za 2.2.-5. 2. už je to dodatočne vydané, čiže nedaňové
c) resp. musím ešte testovať i deň 6.2. - lebo v prípade ak boli zakúpené o 15. hodine (vtedy ich odovzdal kuriér) - v daný deň neodpracuje už zamestnanec predpísaný počet hodín - čiže je nárok na daňový výdavok iba od 7. 2. ???
Zaujímal by ma preto názor, ako postupujete, resp. testujete nárok na stravné lístky.
Osobne mám už uzavreté niektoré účtovníctva za rok 2009, a priznám sa, testoval som počet "daňovo uznaných stravných lístkov" iba na počet odpracovaných dní (takých, za ktoré má zamestnanec nárok) - prípadný počet navyše bol nedaňový náklad.
Paula
11.03.10,15:46
Postupujem tak, že SL sa kupujú koncom mesiaca. Napr. 28.1.sa kúpi toľko, aby už 1.2. (ak je dňom pracovným) dostali všetci toľko, koľko im prináleží na február s ohľadom na januárový nárok podľa dochádzky, keďže 2.1. (ak bol dňom pracovným) dostali plný počet. Ďalší nákup 25.2., aby 1.3. dostali na marec, zasa s ohľadom na februárovy nárok podľa dochádzky...atď., takže nákup koncom mesiaca. Takto už nemusím kontrolovať komplet celý rok nárok/nenárok . Spätne , dodatočne za mesiace minulé sme nikdy nedávali, vždy vopred.
Stefan2005
11.03.10,16:17
... Spätne , dodatočne za mesiace minulé sme nikdy nedávali, vždy vopred.
Ďakujem za príspevok:). Ja som tiež vyššie uvedeného názoru. Ale toto si človek ustriehne vo svojej firme.
Ale ak účtuješ dodávateľsky pár desiatok firiem, ideálny stav je méta, ku ktorej sa blížime - vždy sa niektorej stane, že nestihne prvý pracovný deň vydať (resp. ani zakúpiť) stravné lístky... Takže ja som myslel na pohľad z hľadiska dodávateľa účtovníctva.
Ďakujem za príspevok:). Ja som tiež vyššie uvedeného názoru. Ale toto si človek ustriehne vo svojej firme.
Ale ak účtuješ dodávateľsky pár desiatok firiem, ideálny stav je méta, ku ktorej sa blížime - vždy sa niektorej stane, že nestihne prvý pracovný deň vydať (resp. ani zakúpiť) stravné lístky... Takže ja som myslel na pohľad z hľadiska dodávateľa účtovníctva.
Paula
11.03.10,18:19
Asi treba klientov naučiť, aby preventívne kupovali vždy (alebo aspoň prvé mesiace) plný počet, bez ohľadu na možné budúce dovolenky, SC, PN ,ap. A až sa časom nazbiera dostatočná rezerva, príde mesiac, kedy sa zakúpi menej. Taká rezerva sa zíde aj na prelome rokov. Už tu boli zúfalé výkriky "čo mám robiť, potrebujem urobiť zrážku k výplatám za december a lístky sa kúpia až v januári, mám ich len pár v účtoch ?".
Zasa som Ti asi nepomohla s oprávnenosťou, prepáč. Máš to ťažké.:)
Zasa som Ti asi nepomohla s oprávnenosťou, prepáč. Máš to ťažké.:)
Stefan2005
11.03.10,18:27
... Máš to ťažké.
... myslím, že viacerí :)
P.S. pre istotu mám vytlačené obe vyjadrenia DRSR....
... myslím, že viacerí :)
P.S. pre istotu mám vytlačené obe vyjadrenia DRSR....
Jana Acsová
09.07.10,05:45
Tento príspevok bol pôvodne pripnutý v inej téme, ale priamou reakciou na túto tému, preto sa pripájam svojím názorom:
Ak nárok zamestnanca nezaniká z dôvodu neplnenia povinnosti zamestnávateľa v termíne, jedná sa o zákonnú povinnosť plnenia zamestnávateľa. Obdobným prípadom je podľa môjho názoru mzda, aj keď uznávam, že charakter výdavku nie je úplne identický. Stravovať sa však musíme z iných dôvodov. Nielen z dôvodov, že sme zamestnanci a preto dodatočná úhrada týchto výdavkov je obdobná ako dodatočná úhrada výdavkov za prácu. Toľko môj pohľad.
Bolo by zaujímavé zistiť, či neexistuje rozhodnutie súdu ohľadom dodatočne priznaných nárokov zamestnancov.
Osobne sa domnievam, že tak ako cestovné náhrady patria do kompetencie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, patrí tam aj Zákonník práce (http://www.porada.sk/t16148-zakonnik-prace.html). Výklad, či komentár ZP nie je v kompetencii MF SR (smerujem k stanovisku a inštitúcii, ktorá ho vydala).
V každom prípade mi to pripomína pokyny DRSR týkajúce sa FO a PO, ktorých riešenia sú odlišné, hoci zákon o dani z príjmov v danej situácii nerobí rozdiel medzi daňovými subjektami ktoré sú fyzickými alebo právnickými osobami. Subjektívny prístup je patrný.
Ešte na odľahčenie:
K § 103/9 zákona o správe daní: (511/1992 Zb. v z.n.p.):
MF môže vydať metodické usmernenie ohľadom daňových zákonov. Toto usmernenie je záväzné len pre správcu dane. Práva daňového subjektu domáhať sa ochrany svojich práv nie sú dotknuté. Rovnako je to v prípade vyjadrenia názoru správcu dane ...
Ak nárok zamestnanca nezaniká z dôvodu neplnenia povinnosti zamestnávateľa v termíne, jedná sa o zákonnú povinnosť plnenia zamestnávateľa. Obdobným prípadom je podľa môjho názoru mzda, aj keď uznávam, že charakter výdavku nie je úplne identický. Stravovať sa však musíme z iných dôvodov. Nielen z dôvodov, že sme zamestnanci a preto dodatočná úhrada týchto výdavkov je obdobná ako dodatočná úhrada výdavkov za prácu. Toľko môj pohľad.
Bolo by zaujímavé zistiť, či neexistuje rozhodnutie súdu ohľadom dodatočne priznaných nárokov zamestnancov.
Osobne sa domnievam, že tak ako cestovné náhrady patria do kompetencie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, patrí tam aj Zákonník práce (http://www.porada.sk/t16148-zakonnik-prace.html). Výklad, či komentár ZP nie je v kompetencii MF SR (smerujem k stanovisku a inštitúcii, ktorá ho vydala).
V každom prípade mi to pripomína pokyny DRSR týkajúce sa FO a PO, ktorých riešenia sú odlišné, hoci zákon o dani z príjmov v danej situácii nerobí rozdiel medzi daňovými subjektami ktoré sú fyzickými alebo právnickými osobami. Subjektívny prístup je patrný.
Ešte na odľahčenie:
K § 103/9 zákona o správe daní: (511/1992 Zb. v z.n.p.):
MF môže vydať metodické usmernenie ohľadom daňových zákonov. Toto usmernenie je záväzné len pre správcu dane. Práva daňového subjektu domáhať sa ochrany svojich práv nie sú dotknuté. Rovnako je to v prípade vyjadrenia názoru správcu dane ...
Zita5
09.07.10,05:56
Tento príspevok bol pôvodne pripnutý v inej téme, ale priamou reakciou na túto tému, preto sa pripájam svojím názorom:
Ak nárok zamestnanca nezaniká z dôvodu neplnenia povinnosti zamestnávateľa v termíne, jedná sa o zákonnú povinnosť plnenia zamestnávateľa. Obdobným prípadom je podľa môjho názoru mzda, aj keď uznávam, že charakter výdavku nie je úplne identický. Stravovať sa však musíme z iných dôvodov. Nielen z dôvodov, že sme zamestnanci a preto dodatočná úhrada týchto výdavkov je obdobná ako dodatočná úhrada výdavkov za prácu. Toľko môj pohľad.
Bolo by zaujímavé zistiť, či neexistuje rozhodnutie súdu ohľadom dodatočne priznaných nárokov zamestnancov.
Osobne sa domnievam, že tak ako cestovné náhrady patria do kompetencie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, patrí tam aj Zákonník práce (http://www.porada.sk/t16148-zakonnik-prace.html). Výklad, či komentár ZP nie je v kompetencii MF SR (smerujem k stanovisku a inštitúcii, ktorá ho vydala).
V každom prípade mi to pripomína pokyny DRSR týkajúce sa FO a PO, ktorých riešenia sú odlišné, hoci zákon o dani z príjmov v danej situácii nerobí rozdiel medzi daňovými subjektami ktoré sú fyzickými alebo právnickými osobami. Subjektívny prístup je patrný.
Ešte na odľahčenie:
K § 103/9 zákona o správe daní: (511/1992 Zb. v z.n.p.):
MF môže vydať metodické usmernenie ohľadom daňových zákonov. Toto usmernenie je záväzné len pre správcu dane. Práva daňového subjektu domáhať sa ochrany svojich práv nie sú dotknuté. Rovnako je to v prípade vyjadrenia názoru správcu dane ...
Ja som si vždy myslela , že usmernenia a zároveň aj odpovede na naše otázky z DRSR sú vážnymi vypovedacími dokumentami pri prípadnom súdnom spore z hľadiska daňového sporu .
Niekde som čítala Judikát , že tieto vyjadrenia sú pri súdnom spore irelevantné.
Ak to niekde nájdem v rámci voľného času , tak to prilepím.
Ak nárok zamestnanca nezaniká z dôvodu neplnenia povinnosti zamestnávateľa v termíne, jedná sa o zákonnú povinnosť plnenia zamestnávateľa. Obdobným prípadom je podľa môjho názoru mzda, aj keď uznávam, že charakter výdavku nie je úplne identický. Stravovať sa však musíme z iných dôvodov. Nielen z dôvodov, že sme zamestnanci a preto dodatočná úhrada týchto výdavkov je obdobná ako dodatočná úhrada výdavkov za prácu. Toľko môj pohľad.
Bolo by zaujímavé zistiť, či neexistuje rozhodnutie súdu ohľadom dodatočne priznaných nárokov zamestnancov.
Osobne sa domnievam, že tak ako cestovné náhrady patria do kompetencie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, patrí tam aj Zákonník práce (http://www.porada.sk/t16148-zakonnik-prace.html). Výklad, či komentár ZP nie je v kompetencii MF SR (smerujem k stanovisku a inštitúcii, ktorá ho vydala).
V každom prípade mi to pripomína pokyny DRSR týkajúce sa FO a PO, ktorých riešenia sú odlišné, hoci zákon o dani z príjmov v danej situácii nerobí rozdiel medzi daňovými subjektami ktoré sú fyzickými alebo právnickými osobami. Subjektívny prístup je patrný.
Ešte na odľahčenie:
K § 103/9 zákona o správe daní: (511/1992 Zb. v z.n.p.):
MF môže vydať metodické usmernenie ohľadom daňových zákonov. Toto usmernenie je záväzné len pre správcu dane. Práva daňového subjektu domáhať sa ochrany svojich práv nie sú dotknuté. Rovnako je to v prípade vyjadrenia názoru správcu dane ...
Ja som si vždy myslela , že usmernenia a zároveň aj odpovede na naše otázky z DRSR sú vážnymi vypovedacími dokumentami pri prípadnom súdnom spore z hľadiska daňového sporu .
Niekde som čítala Judikát , že tieto vyjadrenia sú pri súdnom spore irelevantné.
Ak to niekde nájdem v rámci voľného času , tak to prilepím.
Jana Acsová
09.07.10,06:24
Niekde som čítala Judikát , že tieto vyjadrenia sú pri súdnom spore irelevantné.Veď sú. Práva daňového subjektu vyplývajú zo zákona a nie usmernení. V súdnom konaní je daňový subjekt žalujúcou stranou.
Usmernenia MF sú pomôckou správcu dane. Nie sú dôkazovým materiálom ani žiadnym záväzným dokumentom pre súd.
Usmernenia MF sú pomôckou správcu dane. Nie sú dôkazovým materiálom ani žiadnym záväzným dokumentom pre súd.
Zita5
09.07.10,07:44
Budem trošku mimo témy , ale nebolo by snáď zlé na tieto judikáty vytvoriť novú tému . Tu som to našla :
Vo vzťahu k metodickému pokynu č. 14/SD/2001 týkajúceho sa prechodu záväzkov a ručenia pri predaji podniku, na ktorý odvolanie žalobcu odkazuje, Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že uvedený metodický pokyn vo vzťahu k prejednávanej veci považuje za právne irelevantný. Orgány verejnej správy, medzi ktoré nesporne žalovaný patrí popri svojej činnosti, ktorou je rozhodovanie o právach a povinnostiach ako i právom chránených záujmoch konkrétnych fyzických a právnických osôb, výsledkom čoho je vydanie individuálneho správneho aktu, zameriavajú taktiež svoju činnosť do vnútra správneho orgánu. Takýto proces je rozhodovacím procesom v riadiacej a organizátorskej činnosti, výsledkom ktorého je vydávanie vnútorných aktov verejnej správy smerujúcich dovnútra daného systému orgánov verejnej správy. Najčastejšie ide o vydávanie normatívnych inštrukcií, ktoré zaväzujú len podriadené útvary a sú prejavom vôle nadriadených voči podriadeným. Predmetný metodický pokyn bol adresovaný všetkým pracoviskám « (http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/htm_zak/jaspiw_maxi_jud_zobraz_nextdata1.asp#006#006)Daňo vého» (http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/htm_zak/jaspiw_maxi_jud_zobraz_nextdata1.asp#008#008) « (http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/htm_zak/jaspiw_maxi_jud_zobraz_nextdata1.asp#007#007)riadi teľstva» (http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/htm_zak/jaspiw_maxi_jud_zobraz_nextdata1.asp#009#009) SR a slúžil práve na usmernenie činnosti jednotlivých organizačných zložiek žalovaného. Nie je však právne záväzný pre súdy, ktoré v rámci svojej rozhodovacej činnosti sú viazané len zákonom a Ústavou Slovenskej republiky, pričom v rámci svojej preskúmavacej činnosti posudzujú zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy z hľadiska ich súladu s právnym poriadkom Slovenskej republiky.
Zdroj :
http://www.uctovnictvo.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=255&Itemid=260
Vo vzťahu k metodickému pokynu č. 14/SD/2001 týkajúceho sa prechodu záväzkov a ručenia pri predaji podniku, na ktorý odvolanie žalobcu odkazuje, Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že uvedený metodický pokyn vo vzťahu k prejednávanej veci považuje za právne irelevantný. Orgány verejnej správy, medzi ktoré nesporne žalovaný patrí popri svojej činnosti, ktorou je rozhodovanie o právach a povinnostiach ako i právom chránených záujmoch konkrétnych fyzických a právnických osôb, výsledkom čoho je vydanie individuálneho správneho aktu, zameriavajú taktiež svoju činnosť do vnútra správneho orgánu. Takýto proces je rozhodovacím procesom v riadiacej a organizátorskej činnosti, výsledkom ktorého je vydávanie vnútorných aktov verejnej správy smerujúcich dovnútra daného systému orgánov verejnej správy. Najčastejšie ide o vydávanie normatívnych inštrukcií, ktoré zaväzujú len podriadené útvary a sú prejavom vôle nadriadených voči podriadeným. Predmetný metodický pokyn bol adresovaný všetkým pracoviskám « (http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/htm_zak/jaspiw_maxi_jud_zobraz_nextdata1.asp#006#006)Daňo vého» (http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/htm_zak/jaspiw_maxi_jud_zobraz_nextdata1.asp#008#008) « (http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/htm_zak/jaspiw_maxi_jud_zobraz_nextdata1.asp#007#007)riadi teľstva» (http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/htm_zak/jaspiw_maxi_jud_zobraz_nextdata1.asp#009#009) SR a slúžil práve na usmernenie činnosti jednotlivých organizačných zložiek žalovaného. Nie je však právne záväzný pre súdy, ktoré v rámci svojej rozhodovacej činnosti sú viazané len zákonom a Ústavou Slovenskej republiky, pričom v rámci svojej preskúmavacej činnosti posudzujú zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy z hľadiska ich súladu s právnym poriadkom Slovenskej republiky.
Zdroj :
http://www.uctovnictvo.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=255&Itemid=260
AnnaK
06.08.10,12:39
Vraciam sa k tejto téme. Tiež som toho názoru, že posudzovať splnenie § 152 Zákonníka práce neprináleží DR SR. S oneskorením som sa dostala k vyjadreniu Ing. Brnovej v staršom Poradcovi.
Citujem: "..... podľa definície daňového výdavku podľa § 2 písm. i) ZDP je daňovým výdavkom výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom. Zamestnávateľ síce prispeje zamestnancovi na stravovanie, ale spätne nie je dodržaná podmienka vynaloženia výdavku preukázateľne na stravovanie, keďže spätne sa nedá odstravovať a za ten čas sa zamestnanec musel odstravovať iným spôsobom, na ktorý mu zamestnávateľ v čase stravovania neprispel..."
Ak preukázateľne nakúpim stravné lístky, mám faktúru od dodávateľa so správnymi údajmi, stravné lístky preukázateľne odovzdám zamestnancovi za odpracované dni, čo mi aj potvrdí svojim podpisom, ide predsa o preukázateľne vynaložené výdavky daňovníkom. Alebo mám chápať pod pojmom preukázateľne vynaložené výdavky daňovníka niečo iné?
Citujem: "..... podľa definície daňového výdavku podľa § 2 písm. i) ZDP je daňovým výdavkom výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom. Zamestnávateľ síce prispeje zamestnancovi na stravovanie, ale spätne nie je dodržaná podmienka vynaloženia výdavku preukázateľne na stravovanie, keďže spätne sa nedá odstravovať a za ten čas sa zamestnanec musel odstravovať iným spôsobom, na ktorý mu zamestnávateľ v čase stravovania neprispel..."
Ak preukázateľne nakúpim stravné lístky, mám faktúru od dodávateľa so správnymi údajmi, stravné lístky preukázateľne odovzdám zamestnancovi za odpracované dni, čo mi aj potvrdí svojim podpisom, ide predsa o preukázateľne vynaložené výdavky daňovníkom. Alebo mám chápať pod pojmom preukázateľne vynaložené výdavky daňovníka niečo iné?
alenad
07.01.11,07:41
Pekný deň prajem.
Moja otázka smeruje k vydaniu stravných lístkov spätne. Pri spracovaní mzdy za 12/2010 som zistila, že zamestnanec začiatkom mesiaca december dostal o 4ks lístkov menej. Poskytnem mu ich v 1/2011. Pýtam sa, môžem ich dať do daňových nákladov v januári alebo mám tvoriť nejakú rezervu v starom roku?
Za odpoveď vopred ďakujem.
Moja otázka smeruje k vydaniu stravných lístkov spätne. Pri spracovaní mzdy za 12/2010 som zistila, že zamestnanec začiatkom mesiaca december dostal o 4ks lístkov menej. Poskytnem mu ich v 1/2011. Pýtam sa, môžem ich dať do daňových nákladov v januári alebo mám tvoriť nejakú rezervu v starom roku?
Za odpoveď vopred ďakujem.
alenad
10.01.11,10:43
Pekný deň prajem.
Moja otázka smeruje k vydaniu stravných lístkov spätne. Pri spracovaní mzdy za 12/2010 som zistila, že zamestnanec začiatkom mesiaca december dostal o 4ks lístkov menej. Poskytnem mu ich v 1/2011. Pýtam sa, môžem ich dať do daňových nákladov v januári alebo mám tvoriť nejakú rezervu v starom roku?
Za odpoveď vopred ďakujem.
Posúvam, skúsi niekto odpoveď?
Moja otázka smeruje k vydaniu stravných lístkov spätne. Pri spracovaní mzdy za 12/2010 som zistila, že zamestnanec začiatkom mesiaca december dostal o 4ks lístkov menej. Poskytnem mu ich v 1/2011. Pýtam sa, môžem ich dať do daňových nákladov v januári alebo mám tvoriť nejakú rezervu v starom roku?
Za odpoveď vopred ďakujem.
Posúvam, skúsi niekto odpoveď?
Tweety
10.01.11,11:09
Pekný deň prajem.
Moja otázka smeruje k vydaniu stravných lístkov spätne. Pri spracovaní mzdy za 12/2010 som zistila, že zamestnanec začiatkom mesiaca december dostal o 4ks lístkov menej. Poskytnem mu ich v 1/2011. Pýtam sa, môžem ich dať do daňových nákladov v januári alebo mám tvoriť nejakú rezervu v starom roku?
Za odpoveď vopred ďakujem.
A nemôžeš to dopísať do výdajky za december, a strevenky poskytnúť? AK áno, náklady zaúčtuješ klasicky do decembra, len zrážka bude v januári.
Moja otázka smeruje k vydaniu stravných lístkov spätne. Pri spracovaní mzdy za 12/2010 som zistila, že zamestnanec začiatkom mesiaca december dostal o 4ks lístkov menej. Poskytnem mu ich v 1/2011. Pýtam sa, môžem ich dať do daňových nákladov v januári alebo mám tvoriť nejakú rezervu v starom roku?
Za odpoveď vopred ďakujem.
A nemôžeš to dopísať do výdajky za december, a strevenky poskytnúť? AK áno, náklady zaúčtuješ klasicky do decembra, len zrážka bude v januári.
džana
11.01.11,13:24
ja mám podobný prípad, ale v decembri už fyzicky firma listky nemala, dokupila ich v januári 2011
Llívia
14.01.13,09:08
Stravenky za 12/2012 boli zaplatené a dodané až v r. 2013. Ako v r. 2012 zaúčtovať nárok zamestnancov a náklad zamestnávateľa?
Tweety
14.01.13,09:10
Stravenky za 12/2012 boli zaplatené a dodané až v r. 2013. Ako v r. 2012 zaúčtovať nárok zamestnancov a náklad zamestnávateľa?
Cez ID.
Cez ID.
Llívia
14.01.13,09:21
Cez ID.
:D Vtipkárka. To viem, ale účty neviem.
:D Vtipkárka. To viem, ale účty neviem.
Tweety
14.01.13,09:23
:D Vtipkárka. To viem, ale účty neviem.
Ty si začala.:---, pýtala si ako zaúčtovať, nie kam? Ale podľa mňa klasika náklady 527, SF 472.
Ty si začala.:---, pýtala si ako zaúčtovať, nie kam? Ale podľa mňa klasika náklady 527, SF 472.
KEJKA
14.01.13,09:29
Stravenky za 12/2012 boli zaplatené a dodané až v r. 2013. Ako v r. 2012 zaúčtovať nárok zamestnancov a náklad zamestnávateľa?
nárok zamestnancov...527,472/333
alebo /ak im už boli aj strhnuté zo mzdy za december/
chýbajúce SL................213/326
použitie klasicky......................527,472,335/213
nárok zamestnancov...527,472/333
alebo /ak im už boli aj strhnuté zo mzdy za december/
chýbajúce SL................213/326
použitie klasicky......................527,472,335/213
Llívia
14.01.13,09:34
nárok zamestnancov...527,472/333
alebo /ak im už boli aj strhnuté zo mzdy za december/
chýbajúce SL................213/326
použitie klasicky......................527,472,335/213
Ďakujem.
Ešte otázka: služba + poštovné za decembrové stravenky pôjde do r. 2012 alebo až do r. 2013, keďže až vtedy boli dodané?
alebo /ak im už boli aj strhnuté zo mzdy za december/
chýbajúce SL................213/326
použitie klasicky......................527,472,335/213
Ďakujem.
Ešte otázka: služba + poštovné za decembrové stravenky pôjde do r. 2012 alebo až do r. 2013, keďže až vtedy boli dodané?
Tweety
14.01.13,09:41
Ďakujem.
Ešte otázka: služba + poštovné za decembrové stravenky pôjde do r. 2012 alebo až do r. 2013, keďže až vtedy boli dodané?
Týka sa roka 2012, tiež ju treba zaúčtovať, dala by som to cez 326.
Ešte otázka: služba + poštovné za decembrové stravenky pôjde do r. 2012 alebo až do r. 2013, keďže až vtedy boli dodané?
Týka sa roka 2012, tiež ju treba zaúčtovať, dala by som to cez 326.
Stefan2005
14.01.13,09:56
... pravdu povediac, stravné lístky patria do mesiaca december, aj keď boli dodané v januári nasledujúceho roka.
čo sa týka poštovného, nikdy som ho časovo nerozlišoval; jednak už preto, že v tomto prípade nič nebolo dodané, takže k 31.12. nemohlo byť ani nič vyfakturované...
a ak by som mal ísť do dôsledkov, a poštovné za stravné lístky dodané v nasledujúcom roku mal zahrnúť do nákladov predchádzajúceho roka, tak na rovnakom princípe by som poštovné napr. za všetky decembrové faktúry podané 3. januára takisto mal/mohol zahrnúť do decembrových nákladov.
Nerobím to, tých pár centov z titulu zvýšenia dane firmu nezabije, štát dostane viacej, a ja nemám problémy s posudzovaním časového rozlišovania každého jedného poštovného....
čo sa týka poštovného, nikdy som ho časovo nerozlišoval; jednak už preto, že v tomto prípade nič nebolo dodané, takže k 31.12. nemohlo byť ani nič vyfakturované...
a ak by som mal ísť do dôsledkov, a poštovné za stravné lístky dodané v nasledujúcom roku mal zahrnúť do nákladov predchádzajúceho roka, tak na rovnakom princípe by som poštovné napr. za všetky decembrové faktúry podané 3. januára takisto mal/mohol zahrnúť do decembrových nákladov.
Nerobím to, tých pár centov z titulu zvýšenia dane firmu nezabije, štát dostane viacej, a ja nemám problémy s posudzovaním časového rozlišovania každého jedného poštovného....
Tweety
14.01.13,09:59
K tomuto problému lístkom spätne len toľko, aj tu je názorný príklad toho, že SL sa majú dávať dopredu, potom so samotným zaúčtovaním, nezaúčtovaním nie je žiaden problém. Netreba nič riešiť, žiadne ID, príp. odpočet dph v nasl. roku.
Llívia
15.01.13,12:26
K tomuto problému lístkom spätne len toľko, aj tu je názorný príklad toho, že SL sa majú dávať dopredu, potom so samotným zaúčtovaním, nezaúčtovaním nie je žiaden problém. Netreba nič riešiť, žiadne ID, príp. odpočet dph v nasl. roku.
To môže fungovať vtedy, ak má firma peniaze na zaplatenie straveniek vopred.
To môže fungovať vtedy, ak má firma peniaze na zaplatenie straveniek vopred.
mzdarka renca
15.01.13,12:32
To môže fungovať vtedy, ak má firma peniaze na zaplatenie straveniek vopred.
musí mať vopred, ak nedávajú vopred, porušujú ZP.
z môjho pohľadu je to tak, že firma tie SL musí zaplatiť tak, či tak, to že to platí roky pozadu si firma spôsobila sama, nakoľko je to stále tak, že mesačne má platby za SL.
musí mať vopred, ak nedávajú vopred, porušujú ZP.
z môjho pohľadu je to tak, že firma tie SL musí zaplatiť tak, či tak, to že to platí roky pozadu si firma spôsobila sama, nakoľko je to stále tak, že mesačne má platby za SL.
Llívia
11.03.13,12:06
nárok zamestnancov...527,472/333
alebo /ak im už boli aj strhnuté zo mzdy za december/
chýbajúce SL................213/326
použitie klasicky......................527,472,335/213
Myslím si, že účtovanie 213/326 nie je správne - stravenky sme fyzicky v r. 2012 nemali, toto účtovanie by navýšilo ich stav a pri inventúre by bol rozdiel - schodok.
Ako potom zaúčtovať zrazenie straveniek z miezd zamestnancov skôr, ako ich dostali? Stravenky z výplat nezrážam, ak neboli vydané, ale tu išlo o zamestnancov, ktorým končil prac. pomer k 31.12.2012, výplaty boli uhradené skôr ako prišli stravenky.
alebo /ak im už boli aj strhnuté zo mzdy za december/
chýbajúce SL................213/326
použitie klasicky......................527,472,335/213
Myslím si, že účtovanie 213/326 nie je správne - stravenky sme fyzicky v r. 2012 nemali, toto účtovanie by navýšilo ich stav a pri inventúre by bol rozdiel - schodok.
Ako potom zaúčtovať zrazenie straveniek z miezd zamestnancov skôr, ako ich dostali? Stravenky z výplat nezrážam, ak neboli vydané, ale tu išlo o zamestnancov, ktorým končil prac. pomer k 31.12.2012, výplaty boli uhradené skôr ako prišli stravenky.
KEJKA
11.03.13,12:27
ty si im zrazila stravenky, hoci ich nedostali a pritom skončili PP? potom v januári prišli pre výplatu a aj pre stravenky?
v takom prípade by som nepoužila 326, tú mám len na zaistenie rovnakého účtovania, stravenky hypoteticky nakúpim a hned ich aj vydám - len účtovne, netvrdím, že je to správne ale takto dám do súladu mzdy, zrážky, náklady s tým súvisiace.
takže teraz nebudem vyymýšľať iný spôsob.
v takom prípade by som nepoužila 326, tú mám len na zaistenie rovnakého účtovania, stravenky hypoteticky nakúpim a hned ich aj vydám - len účtovne, netvrdím, že je to správne ale takto dám do súladu mzdy, zrážky, náklady s tým súvisiace.
takže teraz nebudem vyymýšľať iný spôsob.
nika.sum
11.03.13,12:41
zatial som toto neriesila, ale neslo by to cez 383 - vydavky buducich obdobi. Sice v Cenigovej je spominane len najomne na zaklade zmluvy platene pozadu, ale je to vydavok buducich obdobi (2013) aj ked naklad roku 2012.
KEJKA
11.03.13,13:07
zatial som toto neriesila, ale neslo by to cez 383 - vydavky buducich obdobi. Sice v Cenigovej je spominane len najomne na zaklade zmluvy platene pozadu, ale je to vydavok buducich obdobi (2013) aj ked naklad roku 2012.
527/383
a čo ostatné? kde je zrážka zo mzdy, čerpanie SF, ai.?
527/383
a čo ostatné? kde je zrážka zo mzdy, čerpanie SF, ai.?
Llívia
12.03.13,05:34
ty si im zrazila stravenky, hoci ich nedostali a pritom skončili PP? potom v januári prišli pre výplatu a aj pre stravenky?
v takom prípade by som nepoužila 326, tú mám len na zaistenie rovnakého účtovania, stravenky hypoteticky nakúpim a hned ich aj vydám - len účtovne, netvrdím, že je to správne ale takto dám do súladu mzdy, zrážky, náklady s tým súvisiace.
takže teraz nebudem vyymýšľať iný spôsob.
Áno, v januári dostali decembrové stravenky aj výplatu.
Mohlo by byť takéto účtovanie:
r. 2012
527/333 - príspevok zamestnávateľa na stravu všetkým zamestnancom za 12/2012
331/333 - úhrada za stravenky len tých zamestnancov, ktorým bola zrazená zo mzdy za 12/2012
r. 2013 po dodaní straveniek
213/321 - faktúra od dodávateľa
333/213 - suma podľa r. 2012 (príspevok zamestnávateľa všetkým zamestnancom + úhrada za stravenky zrazená v 12/2012)
331/213 - úhrada za stravenky od zamestnancov, ktorým bola zrazená zo mzdy za 01/2013
v takom prípade by som nepoužila 326, tú mám len na zaistenie rovnakého účtovania, stravenky hypoteticky nakúpim a hned ich aj vydám - len účtovne, netvrdím, že je to správne ale takto dám do súladu mzdy, zrážky, náklady s tým súvisiace.
takže teraz nebudem vyymýšľať iný spôsob.
Áno, v januári dostali decembrové stravenky aj výplatu.
Mohlo by byť takéto účtovanie:
r. 2012
527/333 - príspevok zamestnávateľa na stravu všetkým zamestnancom za 12/2012
331/333 - úhrada za stravenky len tých zamestnancov, ktorým bola zrazená zo mzdy za 12/2012
r. 2013 po dodaní straveniek
213/321 - faktúra od dodávateľa
333/213 - suma podľa r. 2012 (príspevok zamestnávateľa všetkým zamestnancom + úhrada za stravenky zrazená v 12/2012)
331/213 - úhrada za stravenky od zamestnancov, ktorým bola zrazená zo mzdy za 01/2013
angelaanakonda
27.01.14,07:24
Mohlo by byť takéto účtovanie:
r. 2012
527/333 - príspevok zamestnávateľa na stravu všetkým zamestnancom za 12/2012
331/333 - úhrada za stravenky len tých zamestnancov, ktorým bola zrazená zo mzdy za 12/2012
r. 2013 po dodaní straveniek
213/321 - faktúra od dodávateľa
333/213 - suma podľa r. 2012 (príspevok zamestnávateľa všetkým zamestnancom + úhrada za stravenky zrazená v 12/2012)
331/213 - úhrada za stravenky od zamestnancov, ktorým bola zrazená zo mzdy za 01/2013[/QUOTE]
mám rovnaký problém toho roku... tiež by som to riešila takýmto zaúčtovaním, len ten náklad zamestnávateľa by som mala zaúčtovať ako nedaňový, nakoľko neboli poskytnuté v mesiaci december, uvažujem správne?
r. 2012
527/333 - príspevok zamestnávateľa na stravu všetkým zamestnancom za 12/2012
331/333 - úhrada za stravenky len tých zamestnancov, ktorým bola zrazená zo mzdy za 12/2012
r. 2013 po dodaní straveniek
213/321 - faktúra od dodávateľa
333/213 - suma podľa r. 2012 (príspevok zamestnávateľa všetkým zamestnancom + úhrada za stravenky zrazená v 12/2012)
331/213 - úhrada za stravenky od zamestnancov, ktorým bola zrazená zo mzdy za 01/2013[/QUOTE]
mám rovnaký problém toho roku... tiež by som to riešila takýmto zaúčtovaním, len ten náklad zamestnávateľa by som mala zaúčtovať ako nedaňový, nakoľko neboli poskytnuté v mesiaci december, uvažujem správne?
mirhu
09.06.16,08:56
zatial som toto neriesila, ale neslo by to cez 383 - vydavky buducich obdobi. Sice v Cenigovej je spominane len najomne na zaklade zmluvy platene pozadu, ale je to vydavok buducich obdobi (2013) aj ked naklad roku 2012.
527/383
a čo ostatné? kde je zrážka zo mzdy, čerpanie SF, ai.?
Mám ten istý problém, kde som síce zrazila SL za 11,12 mesiac, ale lístky reálne vydané neboli. Teda 11 a 12 mesiac nebudem účtovať 527,335/213. V novom roku pri kúpe lístkov to naúčtujem 527,335/213, ale tie dva mesiace dám ako nedaňový výdavok. Mohlo by to byť správne?
PS. mám aj firmu kde vôbec nekupujú SL, aj napriek upozorneniu.
527/383
a čo ostatné? kde je zrážka zo mzdy, čerpanie SF, ai.?
Mám ten istý problém, kde som síce zrazila SL za 11,12 mesiac, ale lístky reálne vydané neboli. Teda 11 a 12 mesiac nebudem účtovať 527,335/213. V novom roku pri kúpe lístkov to naúčtujem 527,335/213, ale tie dva mesiace dám ako nedaňový výdavok. Mohlo by to byť správne?
PS. mám aj firmu kde vôbec nekupujú SL, aj napriek upozorneniu.