Ahojte poraďáci,

mám takýto problém:
Otec zomrel v decembri roku 2007. Po sebe nezanechal žiadny iný majetok, len polovicu družstevného bytu, ktorý mal spoločnom vlastníctve s mamou. Hodnoty bytu bola v dedičskom konaní určená na 800 000 Skk. Okrem bytu mal ešte kopec dlhov. Najväčší vznikol zo sprenevery, ktorú spáchal v roku 1995 a bol za ňu odsúdený a vo výkone trestu odňatia slobody na 5 a pol roka. Podľa rozsudku dlh bol cca 2,2 mil. Skk. My ako rodina sme tieto peniaze nikdy nevideli, podľa informácii, všetky požičial a ľudí, ktorým požičial "záhadne" niet. Otcov obhájca rodičom vtedy nenavrhol zrušenie BSM. Po výkone trestu odňatia slobody bolo začaté exekučné konanie. Avšak žiadny konkrétny príkaz na exekúciu majetku. Ako som už spomenul otec v roku 2007 zomrel a mama keďže nechcela skončiť na ulici,tak sa rozhodla, že prevezme aj majetok - teda polovicu družstevného bytu aj dlhy. Brat, sestra a ja, sme sa rozhodli, že my sa vzdáme dedičstva v prospech mamy. Dedičské konanie bolo uzavreté v apríli 2008.

Tento obrovský dlh bol prihlásený do dedičského konania a tiež kopec ďalších dlhov, ktoré otec stihol vyrobiť. Niektoré sa nám podarilo splatiť, ale nie veľa.

1. V súčasnosti po dvoch rokoch od smrti otca sa začínajú ozývať rôzne vymáhačské spoločnosti, ktoré žiadajú úhradu rôznych dlhov po otcovi. Tieto dlhy však neboli prihlásené do dedičského konania. Je možné, aby to aj napriek tomu vymáhali???

2. Chcel by som ešte vedieť, či môže mama predať, alebo prepísať byt na niekoho iného, aj keď voči otcovi bolo začaté exekučné konanie??? Byt prešiel na ňu na základe rozhodnutia súdu o dedičstve, ale ešte nikto nezačal dedičské konanie voči nej.

3. A tiež by ma zaujímalo, či z toho otcovho dlhu jej na základe BSM patrí polovica a po akceptovaní dedičstva jej prináleží aj z otcovej polovice dlhu tá časť, ktorá sa rovná hodnote dedeného majetku???

4. Ak vydá exekútor exekučný príkaz na mamin majetok, akú čiastku z jej platu jej môžu exekvovať?

Poprosím Vás, kto máte nejaký nápad, alebo viete, akoby sa dalo z tejto situácie nejako výjsť tak, aby sme mali čo najmenšie straty, tak Vám budem veľmi povďačný.

Žijeme na východe republiky, peňazí nemáme na zvyš, akurát vieme prežiť. Úhrada aj tretiny z toho dlhu, by pre nás bola likvidačná.

Prosím Vás, ak niekto viete niečo, čo by nám mohlo pomôcť, dajte mi vedieť.

Ďakujem.

Peter


Nie som právnik, preto ani poradiť neviem, len v zadaní píšeš o družstevnom byte. Byt bol odkúpený do osobného vlastníctva, alebo nie? Je to dosť podstatné.

Ďakujem za upozornenie, nie, byt zatiaľ nebol odkúpený.

Ďakujem za upozornenie, nie, byt zatiaľ nebol odkúpený.

V tom prípade predmetom dedičského konania nebol samotný byt, ale podiel v bytovom družstve. Takže byt nie je matky, a tým pádom exekúcia nemôže na byt siahnúť.

A môže exekúcia siahnuť na podiel v bytovom družstve? To je tiež forma majetku.

A môže exekúcia siahnuť na podiel v bytovom družstve? To je tiež forma majetku.


Na túto otázku už neviem odpovedať. Ale počkaj na odpovede zdatnejších v práve. Určite ti poradia.

Ešte jedna vec, tie pohľadávky, ktoré teraz sa znažia vymôcť a neboli prihlásené do dedičského konania, tak podľa mňa neprávom vymáhajú.

A môže exekúcia siahnuť na podiel v bytovom družstve? To je tiež forma majetku.

Nemôže.

§ 320 obč. súdneho poriadku

(2) Výkon rozhodnutia proti členovi družstva postihnutím členského podielu v stavebnom bytovom družstve za trvania členstva povinného nie je prípustný.

§ 17 zákona o vlastníctvwe bytov
(5) Byty, ktoré sú predmetom prevodu do vlastníctva doterajšiemu nájomcovi, nemožno vydražiť podľa osobitného predpisu. 23)
----
23) Napríklad § 335 až 338 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, § 14 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov.

Nie som právnik,
a len sa trošku zamýšľam na tým čo sa stalo. Takže určite neber moje odpovede a otázky ako od fundovaného odborníka.
Takže asi by som mala začať.


1. V súčasnosti po dvoch rokoch od smrti otca sa začínajú ozývať rôzne vymáhačské spoločnosti, ktoré žiadajú úhradu rôznych dlhov po otcovi. Tieto dlhy však neboli prihlásené do dedičského konania. Je možné, aby to aj napriek tomu vymáhali??? Podľa mňa to možné je, nakoľko otcove dlhy vznikli počas manželstva a teda patrili do BSM. A tvoja mamka stále žije takže podľa mňa minimálne polovica tých dlhov je aj na ňu.

2. Chcel by som ešte vedieť, či môže mama predať, alebo prepísať byt na niekoho iného, aj keď voči otcovi bolo začaté exekučné konanie??? Byt prešiel na ňu na základe rozhodnutia súdu o dedičstve, ale ešte nikto nezačal dedičské konanie voči nej.

3. A tiež by ma zaujímalo, či z toho otcovho dlhu jej na základe BSM patrí polovica a po akceptovaní dedičstva jej prináleží aj z otcovej polovice dlhu tá časť, ktorá sa rovná hodnote dedeného majetku??? Podľa mňa, jej patrí automaticky polovica dlžôb nadobudnutých počas manželstva. A z tej druhej polovice dlžôb je podľa mňa mama uhradiť dlžoby do výšky majetku zdedeného po otcovi.
Teda pr. byt bol ohodnotený na 800 000 sk , dlžoba bola 2,2 mil. Sk. Tvojej mame po smrti otca patrí 1/2 bytu za 400 000 a polovica dlžoby 1,1 mil. sk,
druhá polovica bytu a dlžoby šla do dedičstva. A kedže byt prešiel na mamu tak aj dlžoba. Takže z tej dlžoby 1,1 mil sk ( z otcovej polovičky ) podľa mňa môže uhradiť do výšky zdedeného majetku teda do 400 000 sk.
Čiže suma sumárum, z veľkej 2,2 mil dlžoby tvoja mama podľa mňa by mala uhradiť 1,1 ( jej časť ) + 0,4 ( otcova časť do výšky hodnoty dedeného majetku ) teda spolu 1,5 mil. sk

4. Ak vydá exekútor exekučný príkaz na mamin majetok, akú čiastku z jej platu jej môžu exekvovať?

Poprosím Vás, kto máte nejaký nápad, alebo viete, akoby sa dalo z tejto situácie nejako výjsť tak, aby sme mali čo najmenšie straty, tak Vám budem veľmi povďačný.

Žijeme na východe republiky, peňazí nemáme na zvyš, akurát vieme prežiť. Úhrada aj tretiny z toho dlhu, by pre nás bola likvidačná.

Prosím Vás, ak niekto viete niečo, čo by nám mohlo pomôcť, dajte mi vedieť.

Ďakujem.

Peter
Moje dumky sú v texte. Ak sa mýlim prosím opravte ma. Dúfam, že som to napísala ako tak zrozumiteľne.

Podľa občianskeho zákonníka by mama mala zodpovedať za dlhy aj keď neboli pri prejednaní dedičstva jej ani súdu známe. Zodpovedala by si do hodnoty dedičstva. Je tu však obč.súdny poriadok, z ktorého mi vyplýva, že súd nové konanie o dedení dlhov nezačne.


Občiansky súdny poriadok
§ 175x
(1) Ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, alebo po vydaní osvedčenia o dedičstve (§ 175zca) nejaký poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh (§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 a 2) vykoná o tomto majetku konanie o dedičstve. Ak sa objaví iba dlh poručiteľa, konanie o dedičstve sa nevykoná.
(2) V odôvodnených prípadoch, najmä na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy, môže súd o majetku uvedenom v odseku 1 začať konanie aj bez návrhu.

Podľa občianskeho zákonníka by mama mala zodpovedať za dlhy aj keď neboli pri prejednaní dedičstva jej ani súdu známe. Zodpovedala by si do hodnoty dedičstva. Je tu však obč.súdny poriadok, z ktorého mi vyplýva, že súd nové konanie o dedení dlhov nezačne.


Občiansky súdny poriadok
§ 175x
(1) Ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, alebo po vydaní osvedčenia o dedičstve (§ 175zca) nejaký poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh (§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 a 2) vykoná o tomto majetku konanie o dedičstve. Ak sa objaví iba dlh poručiteľa, konanie o dedičstve sa nevykoná.
(2) V odôvodnených prípadoch, najmä na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy, môže súd o majetku uvedenom v odseku 1 začať konanie aj bez návrhu.
ČIže ak som to pochopila dobre tak
k bodu :
1. zadávateľa nový veritelia majú smolu a dedič teda mama zadávateľa platiť novoobjavené dlhy nemusí.
a k bodu :
3. zadávateľova mama musí vyplatiť veriteľovi 1,5 mil. SK, z celkovej sumy 2,2 mil.?

Chápem to dobre?

Ďakujem za Vaše odpovede, inak ohľadom tých nových veriteľov som čosi vykutral, že síce sa dedičské konanie neotvorí, ale stále môžu dať mamu ako dedičku na súd, kde sa s ňou môžu súdiť o úhradu dlhov. Tu je však otázne, či na súde uspejú, pretože ako som sa dočítal, tak súd zohľadňuje výšku príjmov odporcu, životnú situáciu a podobne. Prípadne by súd mohol aj žalobu zamietnuť. Avšak tiež tu platí, že dedič zodpovedá za dlhy iba do výšky nadobudnutého dedičstva.

Všetci ste super, ďakujem Vám veľmi pekne, vnieslo mi to dosť svetla do tejto zamotanej situácie. :)