Prima73
10.02.10,07:04
Mam otazku, ked je zivnostnik clenom zdruzenia do konca januara 2010 (ucto robi jedna uctovnicka), od februara uz chce fungovat samostatne ale so starym ICO (ucto si chce dat robit inej uctovnicke). Treba za januar uzavriet uctovnictvo a zacat od februara od nuly? Ako spojit potom ucto za rok 2010?
Monika Kováčová
10.02.10,06:26
ku dňu zániku združenia (31.1.) sa robí účtovná závierka, ktorej konečné stavy sú pre teba počiatočné (Vo MaZ). Pomerná časť príjmov a výdavkov sa do základu dane zahrnie v uzávierkových operáciach k 31.12.2009.
Prima73
10.02.10,07:12
ku dňu zániku združenia (31.1.) sa robí účtovná závierka, ktorej konečné stavy sú pre teba počiatočné (Vo MaZ). Pomerná časť príjmov a výdavkov sa do základu dane zahrnie v uzávierkových operáciach k 31.12.2009.
Dakujem, myslela som, ze sa to bude robit cez uzavierkove operacie.
Dakujem, myslela som, ze sa to bude robit cez uzavierkove operacie.
ego.mc
10.02.10,10:47
ku dňu zániku združenia (31.1.) sa robí účtovná závierka, ktorej konečné stavy sú pre teba počiatočné (Vo MaZ). Pomerná časť príjmov a výdavkov sa do základu dane zahrnie v uzávierkových operáciach k 31.12.2009.
Nemôžem súhlasiť.
Keďže združenie nie je účtovný ani daňový subjekt, nemôže sa robiť uzávierka.
Nemôžem súhlasiť.
Keďže združenie nie je účtovný ani daňový subjekt, nemôže sa robiť uzávierka.
Zoltán Kovács
10.02.10,10:56
Nemôžem súhlasiť.
Keďže združenie nie je účtovný ani daňový subjekt, nemôže sa robiť uzávierka.
Združenie fyzických osôb (szčo), ktoré vykonáva podnikateľskä činnosť odkedy nie je účtovný subjekt? Veď účtovníctvo vedie na meno jedného z členov, ktorý je uvedený aj v zmluve o združení, a tak isto je nahlásený na DÚ. A pri zrušení združenia sa robí mimoriadná uzávierka ku dňu zrušenia.
Keďže združenie nie je účtovný ani daňový subjekt, nemôže sa robiť uzávierka.
Združenie fyzických osôb (szčo), ktoré vykonáva podnikateľskä činnosť odkedy nie je účtovný subjekt? Veď účtovníctvo vedie na meno jedného z členov, ktorý je uvedený aj v zmluve o združení, a tak isto je nahlásený na DÚ. A pri zrušení združenia sa robí mimoriadná uzávierka ku dňu zrušenia.
Daggmar
10.02.10,10:58
Združenie má predsa povereného člena, ktorý vedie toto účtovníctvo za združenie. Keď jeden člen odchádza robí sa uzávierka, aby si mohol odchádzajúci člen zaúčtovať svoj podiel do svojho daňového priznania.
Monika Kováčová
10.02.10,12:06
Nemôžem súhlasiť.
Keďže združenie nie je účtovný ani daňový subjekt, nemôže sa robiť uzávierka.
Nakoľko je vysoký predpoklad, že ego.mc vo svojich príspevkoch len tak "netrepe", a pre svoje tvrdenie má isto oporu v zákone, počkám si na jeho vyjadrenie. Je možné, že sa naučím niečo nové
Keďže združenie nie je účtovný ani daňový subjekt, nemôže sa robiť uzávierka.
Nakoľko je vysoký predpoklad, že ego.mc vo svojich príspevkoch len tak "netrepe", a pre svoje tvrdenie má isto oporu v zákone, počkám si na jeho vyjadrenie. Je možné, že sa naučím niečo nové
ego.mc
10.02.10,14:33
Ospravedlňujem sa za oneskorenú odpoveď, ale občas musím aj pracovať.
Takže podľa mňa účtovným subjektom (účtovnou jednotkou) nie je združenie, ale poverená osoba, viď § 1 ZoÚ.
Poverená osoba nevedie zvlášť účtovníctvo za združenie a zvlášť za seba.
Ak tento podnikateľ zároveň so zrušením združenia neukončuje aj podnikanie, nie je dôvod (a, ak sa nemýlim, ani opora v zákone), aby robil uzávierku (riadnu alebo mimoriadnu) viď § 16 ods.6 ZoÚ.
Takže podľa mňa účtovným subjektom (účtovnou jednotkou) nie je združenie, ale poverená osoba, viď § 1 ZoÚ.
Poverená osoba nevedie zvlášť účtovníctvo za združenie a zvlášť za seba.
Ak tento podnikateľ zároveň so zrušením združenia neukončuje aj podnikanie, nie je dôvod (a, ak sa nemýlim, ani opora v zákone), aby robil uzávierku (riadnu alebo mimoriadnu) viď § 16 ods.6 ZoÚ.
ego.mc
10.02.10,15:39
Mimochodom, z otázky zadávateľa vyplýva, že on je poverená osoba.
V tomto prípade jeho počiatočnými stavmi nebudú koncové stavy združenia, ale koncové stavy z DP za rok 2009.
V tomto prípade jeho počiatočnými stavmi nebudú koncové stavy združenia, ale koncové stavy z DP za rok 2009.
marjankaj
10.02.10,18:10
Mimochodom, z otázky zadávateľa vyplýva, že on je poverená osoba.
V tomto prípade jeho počiatočnými stavmi nebudú koncové stavy združenia, ale koncové stavy z DP za rok 2009.
No bez toho aby sme vedeli, čo je obsahom zmluvy o združení asi budeme iba hádať, čo je potrebné. Pozri aj §10 zákona o dani z príjmov.
V tomto prípade jeho počiatočnými stavmi nebudú koncové stavy združenia, ale koncové stavy z DP za rok 2009.
No bez toho aby sme vedeli, čo je obsahom zmluvy o združení asi budeme iba hádať, čo je potrebné. Pozri aj §10 zákona o dani z príjmov.
ego.mc
10.02.10,18:34
Máš pravdu.
§ 10 ale hovorí len o zahŕňaní príjmov a výdavkov medzi jednotlivých členov združenia.
§ 10 ale hovorí len o zahŕňaní príjmov a výdavkov medzi jednotlivých členov združenia.
marjankaj
10.02.10,18:43
Máš pravdu.
§ 10 ale hovorí len o zahŕňaní príjmov a výdavkov medzi jednotlivých členov združenia.
Ale ako si to budú všetko evidovať a rozdeľovať, by malo byť uvedené v tej zmluve. A podľa toho si to každý dá do svojho daňového priznania.
§ 10 ale hovorí len o zahŕňaní príjmov a výdavkov medzi jednotlivých členov združenia.
Ale ako si to budú všetko evidovať a rozdeľovať, by malo byť uvedené v tej zmluve. A podľa toho si to každý dá do svojho daňového priznania.
ego.mc
11.02.10,14:05
Áno, ako si to budú evidovať a rozdeľovať by malo byť v zmluve.
Bavili sme sa však o účtovaní. :)
Bavili sme sa však o účtovaní. :)
marjankaj
11.02.10,14:35
Áno, ako si to budú evidovať a rozdeľovať by malo byť v zmluve.
Bavili sme sa však o účtovaní. :)
No treba to nejako účtovať. Ak združenie zanikne v priebehu roka napríklad v auguste. Tak treba nejako z účta vytiahnuť príjmy a výdavky toho združenia. Bez mimoriadnej uzávierky to asi nepôjde.
Bavili sme sa však o účtovaní. :)
No treba to nejako účtovať. Ak združenie zanikne v priebehu roka napríklad v auguste. Tak treba nejako z účta vytiahnuť príjmy a výdavky toho združenia. Bez mimoriadnej uzávierky to asi nepôjde.
ego.mc
11.02.10,15:38
Myslím si, že nemôžem zatvárať a otvárať knihy, kedy sa mi zachce.
§ 17 ZoÚ:
(6) Účtovná jednotka zostavuje účtovnú závierku vždy, keď uzavrie účtovné knihy podľa § 16. Ak uzavrie účtovné knihy k poslednému dňu účtovného obdobia, zostavuje účtovnú závierku ako riadnu, v ostatných prípadoch uzavretia účtovných kníh uvedených v § 16 zostavuje účtovnú závierku ako mimoriadnu.
§ 16 ZoÚ:
(6) Účtovná jednotka, ktorá je fyzickou osobou, uzavrie účtovné knihy vždy
a) k poslednému dňu účtovného obdobia,
b) ku dňu skončenia podnikania alebo inej zárobkovej činnosti,
c) ku dňu predchádzajúcemu deň účinnosti vyhlásenia konkurzu.
§ 17 ZoÚ:
(6) Účtovná jednotka zostavuje účtovnú závierku vždy, keď uzavrie účtovné knihy podľa § 16. Ak uzavrie účtovné knihy k poslednému dňu účtovného obdobia, zostavuje účtovnú závierku ako riadnu, v ostatných prípadoch uzavretia účtovných kníh uvedených v § 16 zostavuje účtovnú závierku ako mimoriadnu.
§ 16 ZoÚ:
(6) Účtovná jednotka, ktorá je fyzickou osobou, uzavrie účtovné knihy vždy
a) k poslednému dňu účtovného obdobia,
b) ku dňu skončenia podnikania alebo inej zárobkovej činnosti,
c) ku dňu predchádzajúcemu deň účinnosti vyhlásenia konkurzu.
ego.mc
11.02.10,15:56
Združenie fyzických osôb (szčo), ktoré vykonáva podnikateľskä činnosť odkedy nie je účtovný subjekt? Veď účtovníctvo vedie na meno jedného z členov, ktorý je uvedený aj v zmluve o združení, a tak isto je nahlásený na DÚ. A pri zrušení združenia sa robí mimoriadná uzávierka ku dňu zrušenia.
Združenie má predsa povereného člena, ktorý vedie toto účtovníctvo za združenie. Keď jeden člen odchádza robí sa uzávierka, aby si mohol odchádzajúci člen zaúčtovať svoj podiel do svojho daňového priznania.
Na základe akého zákona?
Združenie má predsa povereného člena, ktorý vedie toto účtovníctvo za združenie. Keď jeden člen odchádza robí sa uzávierka, aby si mohol odchádzajúci člen zaúčtovať svoj podiel do svojho daňového priznania.
Na základe akého zákona?
Monika Kováčová
11.02.10,16:46
Občiansky zákonník: Šestnásta hlava
ZMLUVA O ZDRUŽENÍ
§ 829
(1) Niekoľko osôb sa môže združiť, aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie dojednaného účelu.
(2) Združenia nemajú spôsobilosť na práva a povinnosti.
§ 830Každý z účastníkov je povinný vyvíjať činnosť na dosiahnutie dojednaného účelu spôsobom určeným v zmluve a zdržať sa akejkoľvek činnosti, ktorá by mohla znemožniť alebo sťažiť dosiahnutie tohto účelu.
§ 831Popri pracovnej činnosti môžu byť účastníci združenia podľa zmluvy povinní poskytnúť na účely združenia peniaze alebo iné veci. Ak v zmluve nie je určená výška, predpokladá sa, že účastníci sú povinní poskytnúť rovnaké hodnoty.
§ 832
(1) Majetkové hodnoty je účastník povinný poskytnúť na účely zmluvy v dobe určenej v zmluve, inak bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy.
(2) Pokiaľ nie je poverený niektorý účastník správou vecí uvedených v odseku 1, nakladá s nimi za účelom dosiahnutia účelu zmluvy účastník, ktorý ich poskytol; je však povinný oddeliť ich od ostatného svojho majetku dohodnutým spôsobom alebo spôsobom, ktorý oznámi ostatným účastníkom zmluvy o združení.
§ 833
Poskytnuté peniaze alebo iné veci určené podľa druhu sú v spoluvlastníctve všetkých účastníkov v pomere k ich výške, a to oznámením o ich oddelení od ostatného majetku účastníka alebo odovzdaním poverenému účastníkovi. Veci jednotlivo určené sú v bezplatnom užívaní všetkých účastníkov.
§ 834
Majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva spoluvlastníctvom všetkých účastníkov.
§ 835
(1) Podiely na majetku získanom spoločnou činnosťou sú rovnaké, ak zmluva neurčuje inak.
(2) Zo záväzkov voči tretím osobám sú účastníci zaviazaní spoločne a nerozdielne.
§ 836
(1) Ak nie je v zmluve určené inak, rozhodujú účastníci o obstarávaní spoločných vecí jednomyseľne.
(2) Ak má podľa zmluvy rozhodovať väčšina hlasov, patrí každému účastníkovi jeden hlas; veľkosť podielu nerozhoduje.
§ 837
Každý účastník, aj keď nevykonáva správu, má právo sa presvedčiť o hospodárskom stave združenia. Ustanovenia zmluvy, ktoré tomu odporujú, sú neplatné.
§ 838
(1) Každý účastník môže zo združenia vystúpiť, nie však v nevhodnej dobe a na ujmu ostatných účastníkov združenia. Z vážnych dôvodov však môže zo združenia vystúpiť kedykoľvek, a to aj keď bola dohodnutá výpovedná lehota.
(2) Z vážnych dôvodov možno účastníka zo združenia vylúčiť, a to iba jednomyseľným uznesením ostatných účastníkov združenia, ak zmluva neurčuje inak.
§ 839
Účastníkovi, ktorý vystúpil alebo bol vylúčený, sa veci vnesené do združenia vrátia. Podiel majetku podľa stavu v deň vystúpenia alebo vylúčenia sa mu vyplatí v peniazoch.
§ 840
Účastník, ktorý vystúpil alebo ktorý bol vylúčený, sa nezbavuje zodpovednosti za záväzky z činnosti združenia, ktoré vznikli do dňa vystúpenia alebo vylúčenia.
§ 841
Pri rozpustení združenia majú účastníci nárok na vrátenie hodnôt poskytnutých na účel združenia a vyporiadajú sa medzi sebou o majetok získaný výkonom spoločnej činnosti združenia spôsobom určeným v zmluve, inak rovným dielom.
zo samotného ustanovenia Občianskeho zákonníka vyplýva nutnosť viesť hospodárenie (účtovníctvo) za združenie (poverená osoba).
O združení pojednáva okrem Občianskeho zákonníka aj Zákon o dani z príjmu §10, Zákon o DPH § 4 ods. 3.
Okrem riadnej účtovnej závierky existuje v Zákone o účtovníctve §18 ustanovenie o priebežnej účtovnej závierke - čo je v podstate správny termín pre účtovnú závierku vykonanú u FO v priebehu roka...
Bez priebežnej účtovnej závierky by nebolo možné zistiť stav majetku a záväzkov ku dňu zániku združenia, resp. ku dňu vylúčenia člena zo združenia a teda by nebolo možné vysporiadať majetok a záväzky združenia v zmysle Obč. zákonníka §841.
Výsledky priebežnej účtovnej závierky za združenie (resp. ku dňu zániku združenia) - Výkaz o majetku a záväzkoch sa v účtovníctve podnikateľa, ktorý pokračuje v podnikaní samostatne a predtým bol poverenou osobou v podstate ani neprejavia. Osoba poverená vedením účtovníctva za združenie vo svojom účtovníctve v rámci uzávierkových operácií upraví príjmy a výdavky plynúce zo združenia na základe priebežnej účtovnej závierky za združenie - Výkaz o príjmoch a výdavkoch.
Výsledky priebežnej účtovnej závierky - Výkaz o majetku a záväzkoch za združenie u podnikateľa , ktorý nebol poverenou osobou sa v jeho účtovníctve neprejavia formou počiatočných stavov, avšak v aplikácií na vernosť a pravdivosť jeho účtovníctva je potrebné z Výkazu o majetku a záväzkoch zaúčtovať účtovné prípady viažúce sa k stavu majetku a stavu záväzkov (zaradenie Dlhodobého majetku, evidencia drobného hmotného majetku, záväzkov, pohľadávok a pod.) Podnikateľ, ktorý nebol v združení poverenou osobou na vedenie účtovníctva, vo svojom účtovníctve v rámci uzávierkových operácií tiež upraví príjmy a výdavky plynúce zo združenia na základe priebežnej účtovnej závierky za združenie - Výkaz o príjmoch a výdavkoch.
P.S. zo zadania nie je zrejmé, či je zadávateľ otázky osobou poverenou viesť účtovníctvo za združenie.
ZMLUVA O ZDRUŽENÍ
§ 829
(1) Niekoľko osôb sa môže združiť, aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie dojednaného účelu.
(2) Združenia nemajú spôsobilosť na práva a povinnosti.
§ 830Každý z účastníkov je povinný vyvíjať činnosť na dosiahnutie dojednaného účelu spôsobom určeným v zmluve a zdržať sa akejkoľvek činnosti, ktorá by mohla znemožniť alebo sťažiť dosiahnutie tohto účelu.
§ 831Popri pracovnej činnosti môžu byť účastníci združenia podľa zmluvy povinní poskytnúť na účely združenia peniaze alebo iné veci. Ak v zmluve nie je určená výška, predpokladá sa, že účastníci sú povinní poskytnúť rovnaké hodnoty.
§ 832
(1) Majetkové hodnoty je účastník povinný poskytnúť na účely zmluvy v dobe určenej v zmluve, inak bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy.
(2) Pokiaľ nie je poverený niektorý účastník správou vecí uvedených v odseku 1, nakladá s nimi za účelom dosiahnutia účelu zmluvy účastník, ktorý ich poskytol; je však povinný oddeliť ich od ostatného svojho majetku dohodnutým spôsobom alebo spôsobom, ktorý oznámi ostatným účastníkom zmluvy o združení.
§ 833
Poskytnuté peniaze alebo iné veci určené podľa druhu sú v spoluvlastníctve všetkých účastníkov v pomere k ich výške, a to oznámením o ich oddelení od ostatného majetku účastníka alebo odovzdaním poverenému účastníkovi. Veci jednotlivo určené sú v bezplatnom užívaní všetkých účastníkov.
§ 834
Majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva spoluvlastníctvom všetkých účastníkov.
§ 835
(1) Podiely na majetku získanom spoločnou činnosťou sú rovnaké, ak zmluva neurčuje inak.
(2) Zo záväzkov voči tretím osobám sú účastníci zaviazaní spoločne a nerozdielne.
§ 836
(1) Ak nie je v zmluve určené inak, rozhodujú účastníci o obstarávaní spoločných vecí jednomyseľne.
(2) Ak má podľa zmluvy rozhodovať väčšina hlasov, patrí každému účastníkovi jeden hlas; veľkosť podielu nerozhoduje.
§ 837
Každý účastník, aj keď nevykonáva správu, má právo sa presvedčiť o hospodárskom stave združenia. Ustanovenia zmluvy, ktoré tomu odporujú, sú neplatné.
§ 838
(1) Každý účastník môže zo združenia vystúpiť, nie však v nevhodnej dobe a na ujmu ostatných účastníkov združenia. Z vážnych dôvodov však môže zo združenia vystúpiť kedykoľvek, a to aj keď bola dohodnutá výpovedná lehota.
(2) Z vážnych dôvodov možno účastníka zo združenia vylúčiť, a to iba jednomyseľným uznesením ostatných účastníkov združenia, ak zmluva neurčuje inak.
§ 839
Účastníkovi, ktorý vystúpil alebo bol vylúčený, sa veci vnesené do združenia vrátia. Podiel majetku podľa stavu v deň vystúpenia alebo vylúčenia sa mu vyplatí v peniazoch.
§ 840
Účastník, ktorý vystúpil alebo ktorý bol vylúčený, sa nezbavuje zodpovednosti za záväzky z činnosti združenia, ktoré vznikli do dňa vystúpenia alebo vylúčenia.
§ 841
Pri rozpustení združenia majú účastníci nárok na vrátenie hodnôt poskytnutých na účel združenia a vyporiadajú sa medzi sebou o majetok získaný výkonom spoločnej činnosti združenia spôsobom určeným v zmluve, inak rovným dielom.
zo samotného ustanovenia Občianskeho zákonníka vyplýva nutnosť viesť hospodárenie (účtovníctvo) za združenie (poverená osoba).
O združení pojednáva okrem Občianskeho zákonníka aj Zákon o dani z príjmu §10, Zákon o DPH § 4 ods. 3.
Okrem riadnej účtovnej závierky existuje v Zákone o účtovníctve §18 ustanovenie o priebežnej účtovnej závierke - čo je v podstate správny termín pre účtovnú závierku vykonanú u FO v priebehu roka...
Bez priebežnej účtovnej závierky by nebolo možné zistiť stav majetku a záväzkov ku dňu zániku združenia, resp. ku dňu vylúčenia člena zo združenia a teda by nebolo možné vysporiadať majetok a záväzky združenia v zmysle Obč. zákonníka §841.
Výsledky priebežnej účtovnej závierky za združenie (resp. ku dňu zániku združenia) - Výkaz o majetku a záväzkoch sa v účtovníctve podnikateľa, ktorý pokračuje v podnikaní samostatne a predtým bol poverenou osobou v podstate ani neprejavia. Osoba poverená vedením účtovníctva za združenie vo svojom účtovníctve v rámci uzávierkových operácií upraví príjmy a výdavky plynúce zo združenia na základe priebežnej účtovnej závierky za združenie - Výkaz o príjmoch a výdavkoch.
Výsledky priebežnej účtovnej závierky - Výkaz o majetku a záväzkoch za združenie u podnikateľa , ktorý nebol poverenou osobou sa v jeho účtovníctve neprejavia formou počiatočných stavov, avšak v aplikácií na vernosť a pravdivosť jeho účtovníctva je potrebné z Výkazu o majetku a záväzkoch zaúčtovať účtovné prípady viažúce sa k stavu majetku a stavu záväzkov (zaradenie Dlhodobého majetku, evidencia drobného hmotného majetku, záväzkov, pohľadávok a pod.) Podnikateľ, ktorý nebol v združení poverenou osobou na vedenie účtovníctva, vo svojom účtovníctve v rámci uzávierkových operácií tiež upraví príjmy a výdavky plynúce zo združenia na základe priebežnej účtovnej závierky za združenie - Výkaz o príjmoch a výdavkoch.
P.S. zo zadania nie je zrejmé, či je zadávateľ otázky osobou poverenou viesť účtovníctvo za združenie.
ego.mc
11.02.10,18:48
Ďakujem za odpoveď., aj keď s vývodmi nie celkom súhlasím.
1. Z OZ vôbec nevyplýva, že nejaká osoba musí byť poverená, viď § 832 ods.2., dokonca ani to, že združenie musí mať písomnú formu.
Určenie hospodárskeho stavu združenia môže mať rôznu formu, napr. aj vedenie účtovníctva za združenie, ale toto účtovníctvo bude iba "také to domáce žuvanie" :)
2. ZoDP iba určuje akým spôsobom sa delia príjmy a výdavky, ako sa zdaňujú a tiež určuje, že zmluva musí byť písomná. Poverenie osoby ani nutnosť registrácie nespomína.
3. ZoDPH určuje, že musí byť písomne poverená osoba pre vedenie záznamov pre účely DPH. (Čo samozrejme nie je vedenie účtovníctva.)
Pre neplatcov DPH z toho vyplýva (ak sa mýlim, opravte ma), že sa nemusia registrovať na DÚ a nemusia mať poverenú osobu, keďže nemusia vystavovať faktúry.
Čo sa týka priebežnej uzávierky (teda už nie mimoriadnej?):
§ 18 ZoÚ dovoľuje vykonanie priebežnej uzávierky v prípade, ak to vyžaduje osobitný predpis.
Ja osobne nepoznám osobitný predpis, ktorý by to vyžadoval pre združenie podnikateľov.
P.S. Keďže zadávateľ chce pokračovať so "starým IČO" združenia, naozaj si myslím, že on bol poverená osoba. Ale je to iba môj dohad, takže sa ospravedlňujem.
1. Z OZ vôbec nevyplýva, že nejaká osoba musí byť poverená, viď § 832 ods.2., dokonca ani to, že združenie musí mať písomnú formu.
Určenie hospodárskeho stavu združenia môže mať rôznu formu, napr. aj vedenie účtovníctva za združenie, ale toto účtovníctvo bude iba "také to domáce žuvanie" :)
2. ZoDP iba určuje akým spôsobom sa delia príjmy a výdavky, ako sa zdaňujú a tiež určuje, že zmluva musí byť písomná. Poverenie osoby ani nutnosť registrácie nespomína.
3. ZoDPH určuje, že musí byť písomne poverená osoba pre vedenie záznamov pre účely DPH. (Čo samozrejme nie je vedenie účtovníctva.)
Pre neplatcov DPH z toho vyplýva (ak sa mýlim, opravte ma), že sa nemusia registrovať na DÚ a nemusia mať poverenú osobu, keďže nemusia vystavovať faktúry.
Čo sa týka priebežnej uzávierky (teda už nie mimoriadnej?):
§ 18 ZoÚ dovoľuje vykonanie priebežnej uzávierky v prípade, ak to vyžaduje osobitný predpis.
Ja osobne nepoznám osobitný predpis, ktorý by to vyžadoval pre združenie podnikateľov.
P.S. Keďže zadávateľ chce pokračovať so "starým IČO" združenia, naozaj si myslím, že on bol poverená osoba. Ale je to iba môj dohad, takže sa ospravedlňujem.
Monika Kováčová
11.02.10,19:33
ku dňu zániku združenia (31.1.) sa robí účtovná závierka, ktorej konečné stavy sú pre teba počiatočné (Vo MaZ). Pomerná časť príjmov a výdavkov sa do základu dane zahrnie v uzávierkových operáciach k 31.12.2009.
Nemôžem súhlasiť.
Keďže združenie nie je účtovný ani daňový subjekt, nemôže sa robiť uzávierka.
Čo sa týka priebežnej uzávierky (teda už nie mimoriadnej?):
§ 18 ZoÚ dovoľuje vykonanie priebežnej uzávierky v prípade, ak to vyžaduje osobitný predpis.
Ja osobne nepoznám osobitný predpis, ktorý by to vyžadoval pre združenie podnikateľov.
nikde som neodpovedala, že poverená osoba robí mimoriadnu závierku :)
Kto je povinný viesť účtovníctvo:
Zákon o účtovníctve § 1 a) bod 3
(1) Tento zákon upravuje
a) rozsah, spôsob a preukázateľnosť vedenia účtovníctva
1. právnických osôb, 1) ktoré majú sídlo na území Slovenskej republiky,
2. zahraničných osôb, 2) ak na území Slovenskej republiky podnikajú alebo vykonávajú inú činnosť podľa osobitných predpisov, 3)
3. fyzických osôb, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov podľa osobitného predpisu, 4)
Združenie fyzických osôb vykonáva inú samostatne zárobkovú činnosť a pokiaľ preukazuje na určenie základu dane skutočné výdavky, (nie daňovú evidenciu) musí viesť účtovníctvo.
2. ZoDP iba určuje akým spôsobom sa delia príjmy a výdavky, ako sa zdaňujú a tiež určuje, že zmluva musí byť písomná. Poverenie osoby ani nutnosť registrácie nespomína.
ZoDP určuje všetkým FO a PO čo sú a nie sú príjmy/výnosy a čo sú a nie sú výdavky/náklady.
ZoDP nikomu neurčuje viesť JÚ alebo PÚ, to však neznamená, že ho viesť nemusia (povinnosť viesť účtovníctvo v náväznosti na určenie základu dane vyplýva zo ZoDP , OZ, ZoU- odhliadnúc od daňovej evidencie a paušálnych výdavkov)
§ 17
Všeobecné ustanovenia o zisťovaní základu dane
(1) Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza
a) u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva1) alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11 alebo 14, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami.....
suma sumarum:
žiadny konkrétny paragraf neurčuje viesť účtovníctvo a následne vyhotoviť účtovnú závierku združeniu FO, avšak
- zákon určuje, že fyzické osôby, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov podľa osobitného predpisu4)
sú účtovnou jednotkou a Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku za účtovnú jednotku ako celok.
Ďalej sa bavme o tom, čo je účtovná jednotka ako celok:
2) Osoby podľa odseku 1 písm. a) sa považujú za účtovnú jednotku
teda fyzické osoby, ktoré podnikajú alebo... ak preukazujú svoje výdavky vynaložené... na účely zistenia základu dane.
Vo svojej prvej námietke sa vyjadruješ, že združenie nie je daňový ani účtovný subjekt... Nie je daňový subjekt, dokonca združenie FO v tomto ponímaní nemá ani právnu subjektivitu. Daňový subjekt každý účastník združenia samostatne. A tento samostatný daňový subjekt má povinnosť preukázať príjmy a výdavky podľa ZoDP. (§17)
Nemôžem súhlasiť.
Keďže združenie nie je účtovný ani daňový subjekt, nemôže sa robiť uzávierka.
Čo sa týka priebežnej uzávierky (teda už nie mimoriadnej?):
§ 18 ZoÚ dovoľuje vykonanie priebežnej uzávierky v prípade, ak to vyžaduje osobitný predpis.
Ja osobne nepoznám osobitný predpis, ktorý by to vyžadoval pre združenie podnikateľov.
nikde som neodpovedala, že poverená osoba robí mimoriadnu závierku :)
Kto je povinný viesť účtovníctvo:
Zákon o účtovníctve § 1 a) bod 3
(1) Tento zákon upravuje
a) rozsah, spôsob a preukázateľnosť vedenia účtovníctva
1. právnických osôb, 1) ktoré majú sídlo na území Slovenskej republiky,
2. zahraničných osôb, 2) ak na území Slovenskej republiky podnikajú alebo vykonávajú inú činnosť podľa osobitných predpisov, 3)
3. fyzických osôb, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov podľa osobitného predpisu, 4)
Združenie fyzických osôb vykonáva inú samostatne zárobkovú činnosť a pokiaľ preukazuje na určenie základu dane skutočné výdavky, (nie daňovú evidenciu) musí viesť účtovníctvo.
2. ZoDP iba určuje akým spôsobom sa delia príjmy a výdavky, ako sa zdaňujú a tiež určuje, že zmluva musí byť písomná. Poverenie osoby ani nutnosť registrácie nespomína.
ZoDP určuje všetkým FO a PO čo sú a nie sú príjmy/výnosy a čo sú a nie sú výdavky/náklady.
ZoDP nikomu neurčuje viesť JÚ alebo PÚ, to však neznamená, že ho viesť nemusia (povinnosť viesť účtovníctvo v náväznosti na určenie základu dane vyplýva zo ZoDP , OZ, ZoU- odhliadnúc od daňovej evidencie a paušálnych výdavkov)
§ 17
Všeobecné ustanovenia o zisťovaní základu dane
(1) Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza
a) u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva1) alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11 alebo 14, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami.....
suma sumarum:
žiadny konkrétny paragraf neurčuje viesť účtovníctvo a následne vyhotoviť účtovnú závierku združeniu FO, avšak
- zákon určuje, že fyzické osôby, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov podľa osobitného predpisu4)
sú účtovnou jednotkou a Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku za účtovnú jednotku ako celok.
Ďalej sa bavme o tom, čo je účtovná jednotka ako celok:
2) Osoby podľa odseku 1 písm. a) sa považujú za účtovnú jednotku
teda fyzické osoby, ktoré podnikajú alebo... ak preukazujú svoje výdavky vynaložené... na účely zistenia základu dane.
Vo svojej prvej námietke sa vyjadruješ, že združenie nie je daňový ani účtovný subjekt... Nie je daňový subjekt, dokonca združenie FO v tomto ponímaní nemá ani právnu subjektivitu. Daňový subjekt každý účastník združenia samostatne. A tento samostatný daňový subjekt má povinnosť preukázať príjmy a výdavky podľa ZoDP. (§17)
ego.mc
11.02.10,20:09
nikde som neodpovedala, že poverená osoba robí mimoriadnu závierku :)
Máš pravdu. Tvrdili to Zoltán a Daggmar. :rolleyes:
Kto je povinný viesť účtovníctvo:
Zákon o účtovníctve § 1 a) bod 3
(1) Tento zákon upravuje
a) rozsah, spôsob a preukázateľnosť vedenia účtovníctva
1. právnických osôb, 1) ktoré majú sídlo na území Slovenskej republiky,
2. zahraničných osôb, 2) ak na území Slovenskej republiky podnikajú alebo vykonávajú inú činnosť podľa osobitných predpisov, 3)
3. fyzických osôb, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov podľa osobitného predpisu, 4)
Združenie fyzických osôb vykonáva inú samostatne zárobkovú činnosť a pokiaľ preukazuje na určenie základu dane skutočné výdavky, (nie daňovú evidenciu) musí viesť účtovníctvo.
Nie, samostatnú zárobkovú činnosť vykonávajú jednotliví členovia združenia, nie združenie. V opačnom prípade by sa muselo združenie registrovať a nadobudlo by právnu subjektivitu (v.o.s., s.r.o., a.s.)
ZoDP určuje všetkým FO a PO čo sú a nie sú príjmy/výnosy a čo sú a nie sú výdavky/náklady.
ZoDP nikomu neurčuje viesť JÚ alebo PÚ, to však neznamená, že ho viesť nemusia (povinnosť viesť účtovníctvo v náväznosti na určenie základu dane vyplýva zo ZoDP , OZ, ZoU- odhliadnúc od daňovej evidencie a paušálnych výdavkov)
§ 17
Všeobecné ustanovenia o zisťovaní základu dane
(1) Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza
a) u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva1) alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11 alebo 14, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami.....
suma sumarum:
žiadny konkrétny paragraf neurčuje viesť účtovníctvo a následne vyhotoviť účtovnú závierku združeniu FO, avšak
- zákon určuje, že fyzické osôby, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov podľa osobitného predpisu4)
sú účtovnou jednotkou a Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku za účtovnú jednotku ako celok.
Ďalej sa bavme o tom, čo je účtovná jednotka ako celok:
2) Osoby podľa odseku 1 písm. a) sa považujú za účtovnú jednotku
teda fyzické osoby, ktoré podnikajú alebo... ak preukazujú svoje výdavky vynaložené... na účely zistenia základu dane.
Vo svojej prvej námietke sa vyjadruješ, že združenie nie je daňový ani účtovný subjekt... Nie je daňový subjekt, dokonca združenie FO v tomto ponímaní nemá ani právnu subjektivitu. Daňový subjekt každý účastník združenia samostatne. A tento samostatný daňový subjekt má povinnosť preukázať príjmy a výdavky podľa ZoDP. (§17)
V texte
Máš pravdu. Tvrdili to Zoltán a Daggmar. :rolleyes:
Kto je povinný viesť účtovníctvo:
Zákon o účtovníctve § 1 a) bod 3
(1) Tento zákon upravuje
a) rozsah, spôsob a preukázateľnosť vedenia účtovníctva
1. právnických osôb, 1) ktoré majú sídlo na území Slovenskej republiky,
2. zahraničných osôb, 2) ak na území Slovenskej republiky podnikajú alebo vykonávajú inú činnosť podľa osobitných predpisov, 3)
3. fyzických osôb, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov podľa osobitného predpisu, 4)
Združenie fyzických osôb vykonáva inú samostatne zárobkovú činnosť a pokiaľ preukazuje na určenie základu dane skutočné výdavky, (nie daňovú evidenciu) musí viesť účtovníctvo.
Nie, samostatnú zárobkovú činnosť vykonávajú jednotliví členovia združenia, nie združenie. V opačnom prípade by sa muselo združenie registrovať a nadobudlo by právnu subjektivitu (v.o.s., s.r.o., a.s.)
ZoDP určuje všetkým FO a PO čo sú a nie sú príjmy/výnosy a čo sú a nie sú výdavky/náklady.
ZoDP nikomu neurčuje viesť JÚ alebo PÚ, to však neznamená, že ho viesť nemusia (povinnosť viesť účtovníctvo v náväznosti na určenie základu dane vyplýva zo ZoDP , OZ, ZoU- odhliadnúc od daňovej evidencie a paušálnych výdavkov)
§ 17
Všeobecné ustanovenia o zisťovaní základu dane
(1) Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza
a) u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva1) alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11 alebo 14, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami.....
suma sumarum:
žiadny konkrétny paragraf neurčuje viesť účtovníctvo a následne vyhotoviť účtovnú závierku združeniu FO, avšak
- zákon určuje, že fyzické osôby, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov podľa osobitného predpisu4)
sú účtovnou jednotkou a Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku za účtovnú jednotku ako celok.
Ďalej sa bavme o tom, čo je účtovná jednotka ako celok:
2) Osoby podľa odseku 1 písm. a) sa považujú za účtovnú jednotku
teda fyzické osoby, ktoré podnikajú alebo... ak preukazujú svoje výdavky vynaložené... na účely zistenia základu dane.
Vo svojej prvej námietke sa vyjadruješ, že združenie nie je daňový ani účtovný subjekt... Nie je daňový subjekt, dokonca združenie FO v tomto ponímaní nemá ani právnu subjektivitu. Daňový subjekt každý účastník združenia samostatne. A tento samostatný daňový subjekt má povinnosť preukázať príjmy a výdavky podľa ZoDP. (§17)
V texte
betka
11.02.10,20:10
Strohá odpoveď.... kedy??? a čo je:....:
Kedy zostavujeme mimoriadnu UZ?
Keď nastane mimoriadna udalosť:
- den zrušenia bez likvidácie
- deň predchádzajúci dňu vstupu do likvidácie
- deň predchádzajúci dńu vstupu do likvidácie
- deň predchádzajúci dňu účinnosti vyhlásenia vyrovnania
Co je priebžná UZ?
- "robím " ju na základe osobitného predpisu (z. o bankách, zákon o CP, ZDP...)
- ak sa jedná o individuálnu UZ, kt. je súčasťou konsolid. celku
- čas na zostavenie je obdobie kratšie ako jeden rok
Ak zostavujem PRIEBEŽNU UZ, knihy NEUZATVÁRAM.
Kedy zostavujem riadnu?
- pri zmene UO z kalendárneho na hospodársky
- pri vzniku
- pri zániku
Kedy zostavujeme mimoriadnu UZ?
Keď nastane mimoriadna udalosť:
- den zrušenia bez likvidácie
- deň predchádzajúci dňu vstupu do likvidácie
- deň predchádzajúci dńu vstupu do likvidácie
- deň predchádzajúci dňu účinnosti vyhlásenia vyrovnania
Co je priebžná UZ?
- "robím " ju na základe osobitného predpisu (z. o bankách, zákon o CP, ZDP...)
- ak sa jedná o individuálnu UZ, kt. je súčasťou konsolid. celku
- čas na zostavenie je obdobie kratšie ako jeden rok
Ak zostavujem PRIEBEŽNU UZ, knihy NEUZATVÁRAM.
Kedy zostavujem riadnu?
- pri zmene UO z kalendárneho na hospodársky
- pri vzniku
- pri zániku
Monika Kováčová
11.02.10,20:17
Ak by som mala byť dôsledná, združenie fyzických osôb má povinnosť sa registrovať priamo v Občianskom Zákonníku:
§ 18
(1) Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
(2) Právnickými osobami sú:
a) združenia fyzických alebo právnických osôb,
b) účelové združenia majetku,
c) jednotky územnej samosprávy,
d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.
§ 19
(1) Na zriadenie právnickej osoby je potrebná písomná zmluva alebo zakladacia listina, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
(2) Právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak.
To však je už iné kafééé... (PO)
ďakujem za diskusiu ego.mc
vidím, že sa rozchádzame v tom, či podniká "združenie" alebo len "FO".
podniká FO.
§ 18
(1) Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
(2) Právnickými osobami sú:
a) združenia fyzických alebo právnických osôb,
b) účelové združenia majetku,
c) jednotky územnej samosprávy,
d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.
§ 19
(1) Na zriadenie právnickej osoby je potrebná písomná zmluva alebo zakladacia listina, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
(2) Právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak.
To však je už iné kafééé... (PO)
ďakujem za diskusiu ego.mc
vidím, že sa rozchádzame v tom, či podniká "združenie" alebo len "FO".
podniká FO.
ego.mc
11.02.10,20:24
Aj ja ďakujem.
betka
11.02.10,20:32
Čítajme zlatúšikovia pojem združenia bez právnej subjektivity a s právnou subjektivitou, možno sa nám rozjasní
I. K objasneniu pojmu „združenie“ v právnom poriadku SR
Rámcová typológia združení
II. Atribúty združenia
1. Názov združenia
2. Sídlo združenia
3. Charakter združenia
4. Územná pôsobnosť združenia
I. K objasneniu pojmu „združenie“ v právnom poriadku SR
Právny poriadok Slovenskej republiky používa pojem združenie pre označenie veľmi širokého spektra právnych útvarov, s rozsiahlou a pomerne vágnou úpravou ich právneho postavenia, spôsobu ich vzniku, účelu založenia, podmienok podnikania a mnohých ďalších atribútov ich činnosti. Je to dôležité najmä pre vyjasnenie si správnej voľby práva (právneho predpisu), ktorá umožňuje:
– na súkromno-právne účely záujemcom o založenie príslušného typu združenia lepšiu orientáciu pri hľadaní vhodnej právnej formy, ktorá by zodpovedala zamýšľanému účelu združenia a obsahu jeho činnosti a
– na verejno-právne účely posúdiť dodržanie podmienok a povinností, ktoré príslušnému typu združenia vyplývajú z platných právnych predpisov.
V tomto význame právny výraz „združenie“ má veľmi všeobecný charakter, ktorý zahŕňa viacej významov, ktoré treba mať pri zakladaní alebo zriaďovaní neziskových združení, ako aj pri výkone a kontrole ich činnosti, na zreteli.
Rámcová typológia združení
V prvom rade je treba rozlíšiť združenie buď ako výraz pre označenie združenia osôb, alebo pre označenie združenia majetku. Toto rozlišovanie možno považovať za východiskové hľadisko, ktoré má v praxi, najmä pri zakladaní združení, osobitný právny význam. A treba povedať, že toto rozlíšenie aj v praxi robí nemalé problémy.
1. Diferencovať medzi združením osôb a združením majetku
Pokiaľ ide o združenie osôb, možno sa najmä v právnej teórii v rôznom období stretnúť aj s iným výrazom na označenie združenia osôb, a to s výrazom „personálna korporácia", vyjadrujúca určujúcu podstatu združenia, ktorá je založená na členskom princípe. To na rozdiel od územnej korporácie (štát, obec, vyšší územný celok), ale najmä na rozdiel od združenia majetku, ktoré vyjadruje, že účelom združenia nie je spájanie sa osôb za určitým cieľom, ale združovanie majetku (vytváranie fondov) formou peňažných alebo i nepeňažných vkladov jeho zakladateľov.
2. Diferencovať medzi združením s právnou subjektivitou a združením bez právnej subjektivity
Rozlišovanie združení na osobnom a majetkovom princípe nie je jediným rozlišovacím znakom združení. Osobitne treba rozlišovať, či ide o združenie osôb s právnou subjektivitou alebo bez právnej subjektivity. Inými slovami povedané, či ide o združenie, ktoré má postavenie právnickej osoby s právnymi účinkami združenia mať spôsobilosť samostatne konať a vystupovať navonok voči tretím osobám, vrátane práva samostatne sa zaväzovať a prijímať záväzky a niesť za to aj majetkovú zodpovednosť, alebo ide o združenie bez tejto spôsobilosti.
Združenia bez právnej subjektivity sa označujú tiež ako voľné združenia (societas) alebo účelové združenia osôb (sledujúce obvykle určitý hospodársky záujem) zakladané na základe zmluvy o združení podľa ustanovení § 829 až 841 Občianskeho zákonníka. Na ich právnom postavení (bez právnej subjektivity) nič nemení ani fakt, že zakladatelia takéhoto združenia môžu dokonca vystupovať pod spoločným označením (§ 10 ods. 4 Obchodného zákonníka). Svojim charakterom ide najmä o tzv. konzorciá, ktoré do právneho poriadku SR v rokoch 1990-1991 zaviedla novela Hospodárskeho zákonníka č. 103/1990 Zb. ako združenie osôb na vykonanie jedného alebo viacerých obchodných prípadov na základe zmluvy o združení podľa § 360a Hospodárskeho zákonníka. Súčasný právny poriadok Slovenskej republiky konzorcium ako osobitnú organizačno-právnu formu neupravuje2).
3. Diferencovať medzi súkromnoprávnym združením a verejnoprávnym združením
V rámci uvedenej typológie združení ďalej možno členiť združenia podľa spôsobu ich vzniku, a to na združenia súkromnoprávne a na verejnoprávne.
Súkromnoprávne sú tie, ktoré vznikajú na základe iniciatívy (dobrovoľnosti) zakladajúcich osôb jedno alebo viacstranným úkonom (zmluvou). Verejnoprávne združenia vznikajú na základe zákona, ktorý zároveň určí aj ich ďalšie náležitosti ako je sídlo, orgány združenia, spôsob ich kreovania (vzniku) a pod. Na súkromnoprávnom postavení združení nič nemení ani prípadný verejnoprávny charakter činnosti (účel), ktorý združenie plní, napríklad na základe zmocnenia iným zákonom, pokiaľ tieto združenia nemajú zároveň mocenskú (donucovaciu) právomoc.
V tejto súvislosti treba pripomenúť, že súkromnoprávny charakter založenia združenia nemožno spájať s verejnoprávnym spôsobom jeho vzniku, t. j. že vznikajú na základe verejnoprávneho predpisu aktom orgánu verejnej správy, konkrétne registráciou združenia príslušným autorizovaným orgánom, napríklad Ministerstvom vnútra SR v prípade registrácie občianskych združení alebo nadácií, krajským úradom v prípade registrácie záujmových združení právnických osôb alebo neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby a podobne.
V uvedenom zmysle možno tiež hovoriť o tzv. súkromnoprávnej úprave združovania, ktorú reprezentuje predovšetkým Občiansky zákonník a o tzv. verejnoprávnej úprave združovania, ktorú reprezentujú osobitné zákony upravujúce podmienky vzniku, fungovania a zániku jednotlivých typov osobitných združení, napríklad zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení zákona č. 35/2002 Z. z., zákon č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1996 Z. z. a podobne.
4. Diferencovať medzi združením založeným za účelom podnikania a za iným účelom ako za účelom podnikania
V prípade združení osôb s právnou subjektivitou treba rozlišovať združenia podľa účelu založenia, a to podľa toho, či ide o združenia zakladané za účelom podnikania (ktorými treba rozumieť predovšetkým osobné obchodné spoločnosti) alebo za iným účelom ako za účelom podnikania. V tomto význame však nemožno toto členenie chápať tak, že združenia založené za iným účelom ako za účelom podnikania nemôžu vykonávať podnikateľskú činnosť a v jeho rámci nadobudnúť postavenie podnikateľa. Naopak, v plnej miere platí, že ak aj tzv. neziskové združenie vykonáva činnosť, ktorá spĺňa znaky podnikateľskej činnosti vzťahujú sa na ňu podmienky a povinnosti, aké platia pre subjekty založené za účelom podnikania. To vyžaduje poznať, čo rozumieť pod výkonom podnikateľskej činnosti a postavením (statusom) podnikateľa.
V tomto význame je dôležité vymedzenie právneho rámca podnikateľskej činnosti, ktoré je východiskovým fundamentom na zodpovedanie otázok týkajúcich sa opodstatnenosti osobitnej regulácie základných a doplnkových činností neziskových združení vykonávaných na komerčnej báze. To na uvedené účely vyžaduje mať jasno v tom, čo možno rozumieť pod podnikaním v právnom zmysle a v tejto spojitosti uviesť a dôvodne diferencovať od podnikateľskej činnosti činnosť, ktorá je v podmienkach neziskových združení spôsobilá prinášať pre jej ďalší možný rozvoj potrebné finančné zdroje.
Súbežný východiskový význam pre bližšie objasnenie možností a podmienok podnikania neziskových združení má objasnenie pojmu podnikateľ najmä z hľadiska posúdenia súčasného vzťahu medzi úpravou postavenia (právnických) osôb založených za účelom podnikania a za iným účelom ako za účelom podnikania a tým aj z hľadiska posúdenia opodstatnenosti existencie možnej diferencovanej právnej úpravy (účinkov), ktoré môžu z tohto odlišného postavenia vyplynúť.
Nadväzný závažný význam má objasnenie zamerania reglementácie podnikateľskej činnosti, ktorou v ústavnoprávnom rámci možno rozumieť spôsob a mieru (rozsah) regulácie (obmedzenia) ústavného práva na slobodný výkon podnikateľskej činnosti a uskutočňovanie inej zárobkovej činnosti. V tomto význame je potrebné diferencovať a riešiť konflikt verejných záujmov medzi účelom reglementácie podnikateľskej činnosti, ktorým je obmedzovanie spôsobilosti (rizikovosti) konkrétnej podnikateľskej činnosti ohroziť chránený záujem tretích osôb a medzi účelom verejného práva, ktorým je v tejto súvislosti záujem na podpore vzniku nových a ďalšom rozvoji už existujúcich neziskových združení.
V priamej súvislosti na uvedené skutočnosti má dôležitý význam objasnenie relevantnej úpravy (úradnej) autorizácie práva (oprávnenia) neziskových združení na vykonávanie podnikateľskej činnosti a činnosti spôsobilej dosiahnuť zisk.
II. Atribúty združenia
1. Názov združenia
Názov združenia je jedným z povinných atribútov právnickej osoby, ktorý musí byť v súlade s ustanovením § 19b Občianskeho zákonníka určený pri jej zriadení. A platí to v zásade pre všetky typy združení s právnou subjektivitou.
1.1. Názov združenia zakladá právo na jeho používanie a ochranu
1.2. Názov združenia nesmie byť zameniteľný s iným registrovaným združením
1.3. Názov združenia nemožno zamieňať s prípadmi označenia podľa osobitných predpisov
1.4. Povinné označovanie názvu združenia verzus voľnosť rozhodovania jeho členov
1.5. Možnosť použitia jazykových mutácií
2. Sídlo združenia
2.1. Sídlo združenia nevymedzujú osobitné zákony
Sídlo združenia, rovnako ako jeho názov, je povinným atribútom právnickej osoby, ktorý musí byť určený v súlade s ustanovením § 19c Občianskeho zákonníka pri jej vzniku.
2.2. Sídlo združenia má formálny charakter
So sídlom združenia nemožno spájať prípadné zriadenie prevádzkových, prípadne ďalších kancelárskych priestorov dislokovaných mimo sídla združenia, v ktorých združenie vykonáva hlavnú alebo doplnkovú činnosť. V tomto zmysle sídlo združenia má formálny charakter, ktorého význam je obsahovo obdobný ako sídlo právnych subjektov (obchodných spoločností, družstiev, štátnych podnikov) zapisovaných do obchodného registra. V praxi označované sídlo združenia má charakter kontaktného miesta určeného predovšetkým na doručovanie písomností a na účely styku s tretími osobami. V uvedenom význame sídlo združenia plní aj funkciu hľadiska pre určenie miestnej príslušnosti orgánu rozhodujúceho o jej autorizácií (registrácii). Praktické využitie tohto hľadiska prichádza do úvahy najmä pri určovaní miestnej príslušnosti registračného orgánu, orgánov štatistiky v súvislosti s udeľovaním identifikačných čísel, pri určovaní miestnej príslušnosti daňových orgánov, verejných fondov, poisťovní a pod.
2.3. Označovanie sídla združení
Na označenie sídla nemajú príslušné zákony osobitné ustanovenia, ktoré by sa týkali povinnosti označiť sídlo združenia, prípadne ktoré by sa týkali obsahu takéhoto označenia obdobne, ako to upravuje na podnikateľské účely (na účely ochrany spotrebiteľa) napr. zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.
Od tejto zásady treba odlišovať prípady povinného označovania prevádzkarní v prípade možného (dovoleného) vykonávania podnikateľskej činnosti neziskovým združením (aj sídlom združenia v prípade služieb poskytovaných vo vymedzenom čase spotrebiteľom).
2.4. Sídlo združenia neplní funkciu rozlišovacieho znaku
Sídlo združenia neplní podľa osobitných zákonov, ktoré upravujú status neziskových združení, funkciu prípadného rozlišovacieho znaku od iných právnických osôb (združení), ako je to možné napríklad u osôb zapísaných do obchodného registra. To znamená, že sídlo združenia sa neuvádza do jeho názvu (nie je súčasťou názvu združenia). Zároveň však nemožno takúto možnosť ani vylúčiť v prípade dobrovoľného rozhodnutia zakladateľov príslušného združenia.
2.5. U sídla združenia sa nepreukazuje právny dôvod na jeho užívanie
Zákon o združovaní občanov nevyžaduje preukázať autorizujúcemu (registrujúcemu) orgánu právny dôvod na legitímne užívanie nebytových (kancelárskych) priestorov na účely sídla združenia ( doklad o vlastníctve priestorov alebo nájomnú zmluvu a pod.), ako to vyžaduje na možnú autorizáciu sídla podnikateľa zákonč. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č. 279/2001 Z. z.
2.6. Oznamovacia povinnosť o zmene sídla
Zmena sídla, ako napokon každá zmena náležitostí uvedených v návrhu na autorizáciu združenia predkladaného príslušnému orgánu verejnej správy, podlieha oznamovacej povinnosti. V tejto súvislosti je dôležité pripomenúť najmä tri skutočnosti, v rámci ktorých je potrebné ozrejmiť najmä:
– skutočnosť, akým spôsobom je určená oznamovacia povinnosť združenia pri prípadnej zmene sídla,
– skutočnosť, ktorá sa týka určenia rozhodného dňa, od ktorého začína plynúť príslušná zákonná lehota na oznámenie zmeny sídla, ak je takáto lehota stanovená zákonom a
– skutočnosť, ktorá sa týka určenia miestnej príslušnosti autorizačného orgánu na konanie vo veci zápisu zmeny sídla do príslušného registra združení.
Lehoty na oznámenie zmeny sídla
V prvom prípade je treba vziať do úvahy, že v prípadoch oznamovacej povinnosti neplatí u jednotlivých neziskových združení jednotná právna úprava (jednotná zákonná 15-dňová lehota na oznámenie zmeny sídla). Naopak, v tejto problematike platí diferencovaná právna úprava, ktorá túto povinnosť rieši v zásade dvojakým spôsobom.
Okrem uvedenej časovej lehoty, druhým zo spôsobov riešenia tejto skutočnosti je, že osobitný zákon neustanovuje rigoróznym spôsobom zákonnú lehotu na oznámenie zmeny sídla združenia. Deklaruje pritom iba všeobecnú povinnosť združenia (oprávnených osôb) oznámiť túto zmenu registračnému orgánu bezodkladným spôsobom.
Začiatok plynutia lehoty na oznámenie zmeny sídla
Pokiaľ ide o určenie rozhodného dňa na začatie plynutia zákonnej lehoty na oznámenie zmeny sídla združenia, ak je takáto lehota stanovená zákonom, aj v tejto súvislosti platí v zásade dvojaká právna úprava. Podľa nej je týmto dňom buď deň, kedy o zmene sídla rozhodol oprávnený orgán združenia, v závislosti od individuálneho spôsobu a formy rozhodovania jednotlivých orgánov združenia a prijímania svojich rozhodnutí (napr. od schválenia stanov), alebo deň keď k zmene sídla (fakticky) došlo.
Určenie miestnej príslušnosti autorizačného orgánu
Pri oznamovaní zmien sídla združenia principiálne platí, že miestne príslušným orgánom na oznámenie tejto skutočnosti je ten, ktorý vedie príslušný register. Nič na tom nemení ani možnosť, ak sa nové sídlo združenia nebude nachádzať v územnej pôsobnosti orgánu, ktorý vedie príslušný register združení. V praxi pôjde najčastejšie o prípady združení, u ktorých vedú príslušné registre krajské úrady (neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, záujmové združenia právnických osôb, neinvestičné fondy) a podobne.
Inou otázkou, ktorú však jednotlivé zákony upravujúce status a právne pomery neziskových združení nereglementujú je, ktorý vecne príslušný orgán verejnej správy (napr. krajský úrad) je v danom prípade miestne príslušný na zápis zmeny sídla združenia. Možno vychádzať z názoru, že v danom prípade zostáva miestne príslušným orgánom na zápis zmeny sídla združenia ten orgán, v ktorého územnej pôsobnosti sa nachádzalo predchádzajúce sídlo združenia. To na rozdiel, napríklad od živnostenského zákona, ktorý túto problematiku upravuje rigoróznym spôsobom tým, že určuje, že miestne príslušným živnostenským úradom, ktorý zmenu sídla zapisuje do živnostenského registra, je v uvádzanom príklade ten úrad, v ktorého územnej pôsobnosti sa nachádza nové sídlo podnikateľa.
3. Charakter združenia
Možno zovšeobecniť, že najfrekventovanejšie neziskové združenia majú v zásade charakter osobného alebo majetkového, nezávislého, nepolitického, nekonfesívneho (nenáboženského), otvoreného alebo uzavretého, samostatného združenia s plnou právnou subjektivitou, založeného na dobrovoľnom rozhodnutí zakladateľov a ďalších pristupujúcich členov, združiť sa za nepodnikateľským (nezárobkovým) účelom.
4. Územná pôsobnosť združenia
4.1. Vymedzenie územnej pôsobnosti nie je náležitosťou zakladateľského dokladu
Vymedzenie územnej pôsobnosti občianskeho združenia nie je povinnou súčasťou zakladateľského dokladu združenia. Jednotlivé (osobitné) zákony upravujúce status a právne pomery neziskových združení vychádzajú z predpokladu, že pokiaľ sa v zakladateľskom dokumente osobitne nevymedzí územná pôsobnosť združenia má sa za to, že združenie má celoslovenskú pôsobnosť. Bližšie (regionálne) vymedzenie územnej pôsobnosti združenia je tak výlučne vecou jeho zakladateľov v závislosti od cieľov a vecného zamerania zakladaného združenia. V tomto zmysle treba chápať pôsobnosť združenia vymedzeného konkrétnym územím ako záujem konkrétneho okruhu osôb (zakladateľov), ktorý obvykle vyplýva z účelu jeho založenia. Typickým príkladom sú vytvárané združenia podnikateľov vo vecnom postavení živnostenských spoločenstiev, ako predpokladá živnostenský zákon ich zakladanie na báze občianskych združení. Podľa ustanovenia § 69 živnostenského zákona je pre legitímne založenie a akceptovanie živnostenských spoločenstiev živnostenskými (obvodnými) úradmi vymedzenie územia podnikateľov v určitom odbore alebo odboroch činnosti (živnosti) nevyhnutnou podmienkou.
4.2. Aktivity neziskových združení mimo územia SR
V súvislosti s otázkou vymedzenia územnej pôsobnosti môže vzniknúť u niektorého okruhu osôb aj opačný záujem, a to záujem na vytvorení neziskového združenia prekračujúceho územný rámec Slovenskej republiky. Obvykle je takáto snaha diktovaná záujmom na rozvoji cezhraničnej spolupráce dotknutého okruhu osôb. Treba povedať, že osobitné zákony v zásade takúto možnosť priamo nepripúšťajú. Je preto vecou tuzemských subjektov, aby sa v rámci medzinárodnej spolupráce, v súlade s právnym režimom príslušného zahraničného práva, združovali na báze zodpovedajúcej obdobe zákona č. 116/1985 Zb. o podmienkach činnosti organizácií s medzinárodným prvkom, ktorý umožňuje za určitých podmienok ( v súčasnosti s povolením Ministerstva vnútra SR) vyvíjať činnosť na území Slovenskej republiky aj organizáciám s medzinárodným prvkom. Osobitne treba pritom rešpektovať osobitnosti vyplývajúce zo špecifík niektorých druhov združení, ako je tomu napríklad pri úprave združovania obcí v právnom rámci ustanovenia § 21 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona č. 353/2001 Z. z. V každom prípade platí, a to bez ohľadu, či budú tzv. neziskové združenia vykonávať činnosť za nepodnikateľským účelom alebo aj za účelom podnikania, na základe registrácie príslušného autorizovaného orgánu verejnej správy môžu vyvíjať činnosť mimo územia Slovenskej republiky, vrátane členských štátov Európskej únie alebo Európskeho hospodárskeho priestoru iba v súlade s legislatívou dotknutého štátu. Možnou výnimkou je prípadné dočasné poskytovanie služieb v právnom rámci Zmluvy o založení európskych spoločenstiev a dotknutých rozhodnutí Európskeho súdneho dvora (k tomu pozri nasledujúce časti príspevku).
1) Na účely tohto a naň nadväzujúcich príspevkov tzv. neziskových združeniach treba rozumieť združenia s právnou subjektivitou, založené alebo zriadené za iným účelom ako za účelom podnikania.
2) Konzorciá sa podľa § 875 Občianskeho zákonníka formálne transformovali do záujmových združení právnických osôb, t. j. na združenia (už) s právnou subjektivitou za podmienky, že sa do 30. 6. 1992 registrovali na vtedajšom 2-stupňovom okresnom úrade podľa § 20i Občianskeho zákonníka.
Článok nájdete v úplnom znení na www.epi.sk
Daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za r. 2009
V nasledujúcom príspevku vám poskytneme všetky dôležité informácie týkajúce sa daňového priznania k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2009.
viac | 15. januára 2010
Premena základného imania pri prechode na euro
Dnes sa pozrieme na legislatívny rámec celého procesu prechodu očami podnikateľa. Konkrétne právnickej osoby, ktorá je zapísaná v obchodnom registri. To, čo nás bude najmä zaujímať, je proces premeny menovitých hodnôt vkladov, ktoré tvoria základné imanie spoločnosti (na družstvo platí táto úprava v rovnakom rozsahu).
viac | 27. novembra 2009
Čo v prípade, ak zamestnávateľ nevyplatí zamestnancovi mzdu?
Z dôvodu prevádzkových ťažkostí spôsobených globálnou finančnou a hospodárskou krízou dochádza čoraz častejšie nielen k prepúšťaniu zamestnancov a k rušeniu pracovných miest, ale aj k omeškaniu zamestnávateľov s úhradou mzdy zamestnancom, dokonca i k jej častejšiemu nevyplateniu.
viac | 20. novembra 2009
Extrémizmus všeobecne, resp. extrémizmus vo svetle novely Trestného zákona č. 257/2009 Z. z.
Extrémizmus je vo všeobecnej rovine spoločenský fenomén, ktorý sprevádza vývoj ľudskej spoločnosti od nepamäti. V každom štádiu vývoja ľudskej spoločnosti boli jednotlivci a skupiny ľudí, ktorých predstavy/názory predstavovali extrém v rámci spektra názorov na určitú tému či problém.
viac | 13. novembra 2009
I. K objasneniu pojmu „združenie“ v právnom poriadku SR
Rámcová typológia združení
II. Atribúty združenia
1. Názov združenia
2. Sídlo združenia
3. Charakter združenia
4. Územná pôsobnosť združenia
I. K objasneniu pojmu „združenie“ v právnom poriadku SR
Právny poriadok Slovenskej republiky používa pojem združenie pre označenie veľmi širokého spektra právnych útvarov, s rozsiahlou a pomerne vágnou úpravou ich právneho postavenia, spôsobu ich vzniku, účelu založenia, podmienok podnikania a mnohých ďalších atribútov ich činnosti. Je to dôležité najmä pre vyjasnenie si správnej voľby práva (právneho predpisu), ktorá umožňuje:
– na súkromno-právne účely záujemcom o založenie príslušného typu združenia lepšiu orientáciu pri hľadaní vhodnej právnej formy, ktorá by zodpovedala zamýšľanému účelu združenia a obsahu jeho činnosti a
– na verejno-právne účely posúdiť dodržanie podmienok a povinností, ktoré príslušnému typu združenia vyplývajú z platných právnych predpisov.
V tomto význame právny výraz „združenie“ má veľmi všeobecný charakter, ktorý zahŕňa viacej významov, ktoré treba mať pri zakladaní alebo zriaďovaní neziskových združení, ako aj pri výkone a kontrole ich činnosti, na zreteli.
Rámcová typológia združení
V prvom rade je treba rozlíšiť združenie buď ako výraz pre označenie združenia osôb, alebo pre označenie združenia majetku. Toto rozlišovanie možno považovať za východiskové hľadisko, ktoré má v praxi, najmä pri zakladaní združení, osobitný právny význam. A treba povedať, že toto rozlíšenie aj v praxi robí nemalé problémy.
1. Diferencovať medzi združením osôb a združením majetku
Pokiaľ ide o združenie osôb, možno sa najmä v právnej teórii v rôznom období stretnúť aj s iným výrazom na označenie združenia osôb, a to s výrazom „personálna korporácia", vyjadrujúca určujúcu podstatu združenia, ktorá je založená na členskom princípe. To na rozdiel od územnej korporácie (štát, obec, vyšší územný celok), ale najmä na rozdiel od združenia majetku, ktoré vyjadruje, že účelom združenia nie je spájanie sa osôb za určitým cieľom, ale združovanie majetku (vytváranie fondov) formou peňažných alebo i nepeňažných vkladov jeho zakladateľov.
2. Diferencovať medzi združením s právnou subjektivitou a združením bez právnej subjektivity
Rozlišovanie združení na osobnom a majetkovom princípe nie je jediným rozlišovacím znakom združení. Osobitne treba rozlišovať, či ide o združenie osôb s právnou subjektivitou alebo bez právnej subjektivity. Inými slovami povedané, či ide o združenie, ktoré má postavenie právnickej osoby s právnymi účinkami združenia mať spôsobilosť samostatne konať a vystupovať navonok voči tretím osobám, vrátane práva samostatne sa zaväzovať a prijímať záväzky a niesť za to aj majetkovú zodpovednosť, alebo ide o združenie bez tejto spôsobilosti.
Združenia bez právnej subjektivity sa označujú tiež ako voľné združenia (societas) alebo účelové združenia osôb (sledujúce obvykle určitý hospodársky záujem) zakladané na základe zmluvy o združení podľa ustanovení § 829 až 841 Občianskeho zákonníka. Na ich právnom postavení (bez právnej subjektivity) nič nemení ani fakt, že zakladatelia takéhoto združenia môžu dokonca vystupovať pod spoločným označením (§ 10 ods. 4 Obchodného zákonníka). Svojim charakterom ide najmä o tzv. konzorciá, ktoré do právneho poriadku SR v rokoch 1990-1991 zaviedla novela Hospodárskeho zákonníka č. 103/1990 Zb. ako združenie osôb na vykonanie jedného alebo viacerých obchodných prípadov na základe zmluvy o združení podľa § 360a Hospodárskeho zákonníka. Súčasný právny poriadok Slovenskej republiky konzorcium ako osobitnú organizačno-právnu formu neupravuje2).
3. Diferencovať medzi súkromnoprávnym združením a verejnoprávnym združením
V rámci uvedenej typológie združení ďalej možno členiť združenia podľa spôsobu ich vzniku, a to na združenia súkromnoprávne a na verejnoprávne.
Súkromnoprávne sú tie, ktoré vznikajú na základe iniciatívy (dobrovoľnosti) zakladajúcich osôb jedno alebo viacstranným úkonom (zmluvou). Verejnoprávne združenia vznikajú na základe zákona, ktorý zároveň určí aj ich ďalšie náležitosti ako je sídlo, orgány združenia, spôsob ich kreovania (vzniku) a pod. Na súkromnoprávnom postavení združení nič nemení ani prípadný verejnoprávny charakter činnosti (účel), ktorý združenie plní, napríklad na základe zmocnenia iným zákonom, pokiaľ tieto združenia nemajú zároveň mocenskú (donucovaciu) právomoc.
V tejto súvislosti treba pripomenúť, že súkromnoprávny charakter založenia združenia nemožno spájať s verejnoprávnym spôsobom jeho vzniku, t. j. že vznikajú na základe verejnoprávneho predpisu aktom orgánu verejnej správy, konkrétne registráciou združenia príslušným autorizovaným orgánom, napríklad Ministerstvom vnútra SR v prípade registrácie občianskych združení alebo nadácií, krajským úradom v prípade registrácie záujmových združení právnických osôb alebo neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby a podobne.
V uvedenom zmysle možno tiež hovoriť o tzv. súkromnoprávnej úprave združovania, ktorú reprezentuje predovšetkým Občiansky zákonník a o tzv. verejnoprávnej úprave združovania, ktorú reprezentujú osobitné zákony upravujúce podmienky vzniku, fungovania a zániku jednotlivých typov osobitných združení, napríklad zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení zákona č. 35/2002 Z. z., zákon č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1996 Z. z. a podobne.
4. Diferencovať medzi združením založeným za účelom podnikania a za iným účelom ako za účelom podnikania
V prípade združení osôb s právnou subjektivitou treba rozlišovať združenia podľa účelu založenia, a to podľa toho, či ide o združenia zakladané za účelom podnikania (ktorými treba rozumieť predovšetkým osobné obchodné spoločnosti) alebo za iným účelom ako za účelom podnikania. V tomto význame však nemožno toto členenie chápať tak, že združenia založené za iným účelom ako za účelom podnikania nemôžu vykonávať podnikateľskú činnosť a v jeho rámci nadobudnúť postavenie podnikateľa. Naopak, v plnej miere platí, že ak aj tzv. neziskové združenie vykonáva činnosť, ktorá spĺňa znaky podnikateľskej činnosti vzťahujú sa na ňu podmienky a povinnosti, aké platia pre subjekty založené za účelom podnikania. To vyžaduje poznať, čo rozumieť pod výkonom podnikateľskej činnosti a postavením (statusom) podnikateľa.
V tomto význame je dôležité vymedzenie právneho rámca podnikateľskej činnosti, ktoré je východiskovým fundamentom na zodpovedanie otázok týkajúcich sa opodstatnenosti osobitnej regulácie základných a doplnkových činností neziskových združení vykonávaných na komerčnej báze. To na uvedené účely vyžaduje mať jasno v tom, čo možno rozumieť pod podnikaním v právnom zmysle a v tejto spojitosti uviesť a dôvodne diferencovať od podnikateľskej činnosti činnosť, ktorá je v podmienkach neziskových združení spôsobilá prinášať pre jej ďalší možný rozvoj potrebné finančné zdroje.
Súbežný východiskový význam pre bližšie objasnenie možností a podmienok podnikania neziskových združení má objasnenie pojmu podnikateľ najmä z hľadiska posúdenia súčasného vzťahu medzi úpravou postavenia (právnických) osôb založených za účelom podnikania a za iným účelom ako za účelom podnikania a tým aj z hľadiska posúdenia opodstatnenosti existencie možnej diferencovanej právnej úpravy (účinkov), ktoré môžu z tohto odlišného postavenia vyplynúť.
Nadväzný závažný význam má objasnenie zamerania reglementácie podnikateľskej činnosti, ktorou v ústavnoprávnom rámci možno rozumieť spôsob a mieru (rozsah) regulácie (obmedzenia) ústavného práva na slobodný výkon podnikateľskej činnosti a uskutočňovanie inej zárobkovej činnosti. V tomto význame je potrebné diferencovať a riešiť konflikt verejných záujmov medzi účelom reglementácie podnikateľskej činnosti, ktorým je obmedzovanie spôsobilosti (rizikovosti) konkrétnej podnikateľskej činnosti ohroziť chránený záujem tretích osôb a medzi účelom verejného práva, ktorým je v tejto súvislosti záujem na podpore vzniku nových a ďalšom rozvoji už existujúcich neziskových združení.
V priamej súvislosti na uvedené skutočnosti má dôležitý význam objasnenie relevantnej úpravy (úradnej) autorizácie práva (oprávnenia) neziskových združení na vykonávanie podnikateľskej činnosti a činnosti spôsobilej dosiahnuť zisk.
II. Atribúty združenia
1. Názov združenia
Názov združenia je jedným z povinných atribútov právnickej osoby, ktorý musí byť v súlade s ustanovením § 19b Občianskeho zákonníka určený pri jej zriadení. A platí to v zásade pre všetky typy združení s právnou subjektivitou.
1.1. Názov združenia zakladá právo na jeho používanie a ochranu
1.2. Názov združenia nesmie byť zameniteľný s iným registrovaným združením
1.3. Názov združenia nemožno zamieňať s prípadmi označenia podľa osobitných predpisov
1.4. Povinné označovanie názvu združenia verzus voľnosť rozhodovania jeho členov
1.5. Možnosť použitia jazykových mutácií
2. Sídlo združenia
2.1. Sídlo združenia nevymedzujú osobitné zákony
Sídlo združenia, rovnako ako jeho názov, je povinným atribútom právnickej osoby, ktorý musí byť určený v súlade s ustanovením § 19c Občianskeho zákonníka pri jej vzniku.
2.2. Sídlo združenia má formálny charakter
So sídlom združenia nemožno spájať prípadné zriadenie prevádzkových, prípadne ďalších kancelárskych priestorov dislokovaných mimo sídla združenia, v ktorých združenie vykonáva hlavnú alebo doplnkovú činnosť. V tomto zmysle sídlo združenia má formálny charakter, ktorého význam je obsahovo obdobný ako sídlo právnych subjektov (obchodných spoločností, družstiev, štátnych podnikov) zapisovaných do obchodného registra. V praxi označované sídlo združenia má charakter kontaktného miesta určeného predovšetkým na doručovanie písomností a na účely styku s tretími osobami. V uvedenom význame sídlo združenia plní aj funkciu hľadiska pre určenie miestnej príslušnosti orgánu rozhodujúceho o jej autorizácií (registrácii). Praktické využitie tohto hľadiska prichádza do úvahy najmä pri určovaní miestnej príslušnosti registračného orgánu, orgánov štatistiky v súvislosti s udeľovaním identifikačných čísel, pri určovaní miestnej príslušnosti daňových orgánov, verejných fondov, poisťovní a pod.
2.3. Označovanie sídla združení
Na označenie sídla nemajú príslušné zákony osobitné ustanovenia, ktoré by sa týkali povinnosti označiť sídlo združenia, prípadne ktoré by sa týkali obsahu takéhoto označenia obdobne, ako to upravuje na podnikateľské účely (na účely ochrany spotrebiteľa) napr. zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.
Od tejto zásady treba odlišovať prípady povinného označovania prevádzkarní v prípade možného (dovoleného) vykonávania podnikateľskej činnosti neziskovým združením (aj sídlom združenia v prípade služieb poskytovaných vo vymedzenom čase spotrebiteľom).
2.4. Sídlo združenia neplní funkciu rozlišovacieho znaku
Sídlo združenia neplní podľa osobitných zákonov, ktoré upravujú status neziskových združení, funkciu prípadného rozlišovacieho znaku od iných právnických osôb (združení), ako je to možné napríklad u osôb zapísaných do obchodného registra. To znamená, že sídlo združenia sa neuvádza do jeho názvu (nie je súčasťou názvu združenia). Zároveň však nemožno takúto možnosť ani vylúčiť v prípade dobrovoľného rozhodnutia zakladateľov príslušného združenia.
2.5. U sídla združenia sa nepreukazuje právny dôvod na jeho užívanie
Zákon o združovaní občanov nevyžaduje preukázať autorizujúcemu (registrujúcemu) orgánu právny dôvod na legitímne užívanie nebytových (kancelárskych) priestorov na účely sídla združenia ( doklad o vlastníctve priestorov alebo nájomnú zmluvu a pod.), ako to vyžaduje na možnú autorizáciu sídla podnikateľa zákonč. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č. 279/2001 Z. z.
2.6. Oznamovacia povinnosť o zmene sídla
Zmena sídla, ako napokon každá zmena náležitostí uvedených v návrhu na autorizáciu združenia predkladaného príslušnému orgánu verejnej správy, podlieha oznamovacej povinnosti. V tejto súvislosti je dôležité pripomenúť najmä tri skutočnosti, v rámci ktorých je potrebné ozrejmiť najmä:
– skutočnosť, akým spôsobom je určená oznamovacia povinnosť združenia pri prípadnej zmene sídla,
– skutočnosť, ktorá sa týka určenia rozhodného dňa, od ktorého začína plynúť príslušná zákonná lehota na oznámenie zmeny sídla, ak je takáto lehota stanovená zákonom a
– skutočnosť, ktorá sa týka určenia miestnej príslušnosti autorizačného orgánu na konanie vo veci zápisu zmeny sídla do príslušného registra združení.
Lehoty na oznámenie zmeny sídla
V prvom prípade je treba vziať do úvahy, že v prípadoch oznamovacej povinnosti neplatí u jednotlivých neziskových združení jednotná právna úprava (jednotná zákonná 15-dňová lehota na oznámenie zmeny sídla). Naopak, v tejto problematike platí diferencovaná právna úprava, ktorá túto povinnosť rieši v zásade dvojakým spôsobom.
Okrem uvedenej časovej lehoty, druhým zo spôsobov riešenia tejto skutočnosti je, že osobitný zákon neustanovuje rigoróznym spôsobom zákonnú lehotu na oznámenie zmeny sídla združenia. Deklaruje pritom iba všeobecnú povinnosť združenia (oprávnených osôb) oznámiť túto zmenu registračnému orgánu bezodkladným spôsobom.
Začiatok plynutia lehoty na oznámenie zmeny sídla
Pokiaľ ide o určenie rozhodného dňa na začatie plynutia zákonnej lehoty na oznámenie zmeny sídla združenia, ak je takáto lehota stanovená zákonom, aj v tejto súvislosti platí v zásade dvojaká právna úprava. Podľa nej je týmto dňom buď deň, kedy o zmene sídla rozhodol oprávnený orgán združenia, v závislosti od individuálneho spôsobu a formy rozhodovania jednotlivých orgánov združenia a prijímania svojich rozhodnutí (napr. od schválenia stanov), alebo deň keď k zmene sídla (fakticky) došlo.
Určenie miestnej príslušnosti autorizačného orgánu
Pri oznamovaní zmien sídla združenia principiálne platí, že miestne príslušným orgánom na oznámenie tejto skutočnosti je ten, ktorý vedie príslušný register. Nič na tom nemení ani možnosť, ak sa nové sídlo združenia nebude nachádzať v územnej pôsobnosti orgánu, ktorý vedie príslušný register združení. V praxi pôjde najčastejšie o prípady združení, u ktorých vedú príslušné registre krajské úrady (neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, záujmové združenia právnických osôb, neinvestičné fondy) a podobne.
Inou otázkou, ktorú však jednotlivé zákony upravujúce status a právne pomery neziskových združení nereglementujú je, ktorý vecne príslušný orgán verejnej správy (napr. krajský úrad) je v danom prípade miestne príslušný na zápis zmeny sídla združenia. Možno vychádzať z názoru, že v danom prípade zostáva miestne príslušným orgánom na zápis zmeny sídla združenia ten orgán, v ktorého územnej pôsobnosti sa nachádzalo predchádzajúce sídlo združenia. To na rozdiel, napríklad od živnostenského zákona, ktorý túto problematiku upravuje rigoróznym spôsobom tým, že určuje, že miestne príslušným živnostenským úradom, ktorý zmenu sídla zapisuje do živnostenského registra, je v uvádzanom príklade ten úrad, v ktorého územnej pôsobnosti sa nachádza nové sídlo podnikateľa.
3. Charakter združenia
Možno zovšeobecniť, že najfrekventovanejšie neziskové združenia majú v zásade charakter osobného alebo majetkového, nezávislého, nepolitického, nekonfesívneho (nenáboženského), otvoreného alebo uzavretého, samostatného združenia s plnou právnou subjektivitou, založeného na dobrovoľnom rozhodnutí zakladateľov a ďalších pristupujúcich členov, združiť sa za nepodnikateľským (nezárobkovým) účelom.
4. Územná pôsobnosť združenia
4.1. Vymedzenie územnej pôsobnosti nie je náležitosťou zakladateľského dokladu
Vymedzenie územnej pôsobnosti občianskeho združenia nie je povinnou súčasťou zakladateľského dokladu združenia. Jednotlivé (osobitné) zákony upravujúce status a právne pomery neziskových združení vychádzajú z predpokladu, že pokiaľ sa v zakladateľskom dokumente osobitne nevymedzí územná pôsobnosť združenia má sa za to, že združenie má celoslovenskú pôsobnosť. Bližšie (regionálne) vymedzenie územnej pôsobnosti združenia je tak výlučne vecou jeho zakladateľov v závislosti od cieľov a vecného zamerania zakladaného združenia. V tomto zmysle treba chápať pôsobnosť združenia vymedzeného konkrétnym územím ako záujem konkrétneho okruhu osôb (zakladateľov), ktorý obvykle vyplýva z účelu jeho založenia. Typickým príkladom sú vytvárané združenia podnikateľov vo vecnom postavení živnostenských spoločenstiev, ako predpokladá živnostenský zákon ich zakladanie na báze občianskych združení. Podľa ustanovenia § 69 živnostenského zákona je pre legitímne založenie a akceptovanie živnostenských spoločenstiev živnostenskými (obvodnými) úradmi vymedzenie územia podnikateľov v určitom odbore alebo odboroch činnosti (živnosti) nevyhnutnou podmienkou.
4.2. Aktivity neziskových združení mimo územia SR
V súvislosti s otázkou vymedzenia územnej pôsobnosti môže vzniknúť u niektorého okruhu osôb aj opačný záujem, a to záujem na vytvorení neziskového združenia prekračujúceho územný rámec Slovenskej republiky. Obvykle je takáto snaha diktovaná záujmom na rozvoji cezhraničnej spolupráce dotknutého okruhu osôb. Treba povedať, že osobitné zákony v zásade takúto možnosť priamo nepripúšťajú. Je preto vecou tuzemských subjektov, aby sa v rámci medzinárodnej spolupráce, v súlade s právnym režimom príslušného zahraničného práva, združovali na báze zodpovedajúcej obdobe zákona č. 116/1985 Zb. o podmienkach činnosti organizácií s medzinárodným prvkom, ktorý umožňuje za určitých podmienok ( v súčasnosti s povolením Ministerstva vnútra SR) vyvíjať činnosť na území Slovenskej republiky aj organizáciám s medzinárodným prvkom. Osobitne treba pritom rešpektovať osobitnosti vyplývajúce zo špecifík niektorých druhov združení, ako je tomu napríklad pri úprave združovania obcí v právnom rámci ustanovenia § 21 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona č. 353/2001 Z. z. V každom prípade platí, a to bez ohľadu, či budú tzv. neziskové združenia vykonávať činnosť za nepodnikateľským účelom alebo aj za účelom podnikania, na základe registrácie príslušného autorizovaného orgánu verejnej správy môžu vyvíjať činnosť mimo územia Slovenskej republiky, vrátane členských štátov Európskej únie alebo Európskeho hospodárskeho priestoru iba v súlade s legislatívou dotknutého štátu. Možnou výnimkou je prípadné dočasné poskytovanie služieb v právnom rámci Zmluvy o založení európskych spoločenstiev a dotknutých rozhodnutí Európskeho súdneho dvora (k tomu pozri nasledujúce časti príspevku).
1) Na účely tohto a naň nadväzujúcich príspevkov tzv. neziskových združeniach treba rozumieť združenia s právnou subjektivitou, založené alebo zriadené za iným účelom ako za účelom podnikania.
2) Konzorciá sa podľa § 875 Občianskeho zákonníka formálne transformovali do záujmových združení právnických osôb, t. j. na združenia (už) s právnou subjektivitou za podmienky, že sa do 30. 6. 1992 registrovali na vtedajšom 2-stupňovom okresnom úrade podľa § 20i Občianskeho zákonníka.
Článok nájdete v úplnom znení na www.epi.sk
Daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za r. 2009
V nasledujúcom príspevku vám poskytneme všetky dôležité informácie týkajúce sa daňového priznania k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2009.
viac | 15. januára 2010
Premena základného imania pri prechode na euro
Dnes sa pozrieme na legislatívny rámec celého procesu prechodu očami podnikateľa. Konkrétne právnickej osoby, ktorá je zapísaná v obchodnom registri. To, čo nás bude najmä zaujímať, je proces premeny menovitých hodnôt vkladov, ktoré tvoria základné imanie spoločnosti (na družstvo platí táto úprava v rovnakom rozsahu).
viac | 27. novembra 2009
Čo v prípade, ak zamestnávateľ nevyplatí zamestnancovi mzdu?
Z dôvodu prevádzkových ťažkostí spôsobených globálnou finančnou a hospodárskou krízou dochádza čoraz častejšie nielen k prepúšťaniu zamestnancov a k rušeniu pracovných miest, ale aj k omeškaniu zamestnávateľov s úhradou mzdy zamestnancom, dokonca i k jej častejšiemu nevyplateniu.
viac | 20. novembra 2009
Extrémizmus všeobecne, resp. extrémizmus vo svetle novely Trestného zákona č. 257/2009 Z. z.
Extrémizmus je vo všeobecnej rovine spoločenský fenomén, ktorý sprevádza vývoj ľudskej spoločnosti od nepamäti. V každom štádiu vývoja ľudskej spoločnosti boli jednotlivci a skupiny ľudí, ktorých predstavy/názory predstavovali extrém v rámci spektra názorov na určitú tému či problém.
viac | 13. novembra 2009
marjankaj
11.02.10,21:35
Kto je povinný viesť účtovníctvo:
Zákon o účtovníctve § 1 a) bod 3
(1) Tento zákon upravuje
a) rozsah, spôsob a preukázateľnosť vedenia účtovníctva
1. právnických osôb, 1) ktoré majú sídlo na území Slovenskej republiky,
2. zahraničných osôb, 2) ak na území Slovenskej republiky podnikajú alebo vykonávajú inú činnosť podľa osobitných predpisov, 3)
3. fyzických osôb, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov podľa osobitného predpisu, 4)
Združenie fyzických osôb vykonáva inú samostatne zárobkovú činnosť a pokiaľ preukazuje na určenie základu dane skutočné výdavky, (nie daňovú evidenciu) musí viesť účtovníctvo.
Nie, samostatnú zárobkovú činnosť vykonávajú jednotliví členovia združenia, nie združenie. V opačnom prípade by sa muselo združenie registrovať a nadobudlo by právnu subjektivitu (v.o.s., s.r.o., a.s.)
V texte
Ak samostatnú zárobkovú činnosť, vykonávajú členovia združenia a uplatňujú si výdavky podľa zákona o dani z príjmov, potom by všetci mali viesť účtovníctvo podľa zákona o účtovníctve. Ale to asi nebudú mať všetci potrebné doklady.:confused:
Zákon o účtovníctve síce určuje kto vedie účtovníctvo, ale nikde to nikomu nezakazuje. A robiť priebežné uzávierky(predtým som sa asi nepresne vyjadril mimoriadne) tiež nezakazuje. Ako by inak podnikateľský subjekt vedel ako stojí v priebehu roka?
Zákon o účtovníctve § 1 a) bod 3
(1) Tento zákon upravuje
a) rozsah, spôsob a preukázateľnosť vedenia účtovníctva
1. právnických osôb, 1) ktoré majú sídlo na území Slovenskej republiky,
2. zahraničných osôb, 2) ak na území Slovenskej republiky podnikajú alebo vykonávajú inú činnosť podľa osobitných predpisov, 3)
3. fyzických osôb, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov podľa osobitného predpisu, 4)
Združenie fyzických osôb vykonáva inú samostatne zárobkovú činnosť a pokiaľ preukazuje na určenie základu dane skutočné výdavky, (nie daňovú evidenciu) musí viesť účtovníctvo.
Nie, samostatnú zárobkovú činnosť vykonávajú jednotliví členovia združenia, nie združenie. V opačnom prípade by sa muselo združenie registrovať a nadobudlo by právnu subjektivitu (v.o.s., s.r.o., a.s.)
V texte
Ak samostatnú zárobkovú činnosť, vykonávajú členovia združenia a uplatňujú si výdavky podľa zákona o dani z príjmov, potom by všetci mali viesť účtovníctvo podľa zákona o účtovníctve. Ale to asi nebudú mať všetci potrebné doklady.:confused:
Zákon o účtovníctve síce určuje kto vedie účtovníctvo, ale nikde to nikomu nezakazuje. A robiť priebežné uzávierky(predtým som sa asi nepresne vyjadril mimoriadne) tiež nezakazuje. Ako by inak podnikateľský subjekt vedel ako stojí v priebehu roka?
ego.mc
11.02.10,22:44
Ak samostatnú zárobkovú činnosť, vykonávajú členovia združenia a uplatňujú si výdavky podľa zákona o dani z príjmov, potom by všetci mali viesť účtovníctvo podľa zákona o účtovníctve. Súhlasím. Ale to asi nebudú mať všetci potrebné doklady.:confused:
Zákon o účtovníctve síce určuje kto vedie účtovníctvo, ale nikde to nikomu nezakazuje. A robiť priebežné uzávierky(predtým som sa asi nepresne vyjadril mimoriadne) tiež nezakazuje. Tu nesúhlasím.ZoÚ určuje, kedy sa robí priebežná uzávierka. Ako by inak podnikateľský subjekt vedel ako stojí v priebehu roka?
Myslím si, že nejde o to, komu nezakazuje (viesť účtovníctvo môžeš aj pre domácnosť), ale o to, že keď ho musíš viesť, tak ho musíš viesť podľa daných pravidiel.
mimotemy Hm, tak ma napadá, ZoDP predsa nezakazuje členom združenia uplatňovať si paušálne výdavky. :)
Zákon o účtovníctve síce určuje kto vedie účtovníctvo, ale nikde to nikomu nezakazuje. A robiť priebežné uzávierky(predtým som sa asi nepresne vyjadril mimoriadne) tiež nezakazuje. Tu nesúhlasím.ZoÚ určuje, kedy sa robí priebežná uzávierka. Ako by inak podnikateľský subjekt vedel ako stojí v priebehu roka?
Myslím si, že nejde o to, komu nezakazuje (viesť účtovníctvo môžeš aj pre domácnosť), ale o to, že keď ho musíš viesť, tak ho musíš viesť podľa daných pravidiel.
mimotemy Hm, tak ma napadá, ZoDP predsa nezakazuje členom združenia uplatňovať si paušálne výdavky. :)
marjankaj
12.02.10,00:48
Myslím si, že nejde o to, komu nezakazuje (viesť účtovníctvo môžeš aj pre domácnosť), ale o to, že keď ho musíš viesť, tak ho musíš viesť podľa daných pravidiel. Súhlasím, ale nezakazuje, keď urobím niečo naviac(napr. priebežnú uzávierku).
mimotemy Hm, tak ma napadá, ZoDP predsa nezakazuje členom združenia uplatňovať si paušálne výdavky. :) Áno to je pravda, ale keď sú nevýhodné, tak budú viesť účtovníctvo.
Ako by si robil účtovníctvo a daňové priznanie pre členov združenia ty? Čo v prípade, keď by niekto bol členom ďalšieho združenia?
mimotemy Hm, tak ma napadá, ZoDP predsa nezakazuje členom združenia uplatňovať si paušálne výdavky. :) Áno to je pravda, ale keď sú nevýhodné, tak budú viesť účtovníctvo.
Ako by si robil účtovníctvo a daňové priznanie pre členov združenia ty? Čo v prípade, keď by niekto bol členom ďalšieho združenia?
Zita5
12.02.10,04:41
Ja som toho názoru , že ak si každý člen združenia FO vedie účtovníctvo vo výške svojho zmluvne dohodnutého podielu , tak je to veľmi neprehľadné -hotový chaos . Žiadny predpis im to nezakazuje , ako im žiadny predpis nezakazuje poveriť jedného z členov vedením osobitného účtovníctva pre výkon ich spoločnej činnosti . Všetky doklady ako dodavateľské , tak aj odberateľské ,zmluvy, objednávky .....sú na meno poverenej osoby .Tu som sa nezmienila o tom, čo ak je jeden z členov je platca DPH ......odpoveď všetci poznáme .
Všetko je na dohode členov , tak ako aj vysporiadanie členov je na dohode .
Doplním:
V prípade , že poverený člen vedením účtovníctva okrem spoločnej činnosti v združení nemá inú osobitnú činnosť , tak si viem predstaviť viesť účtovníctvo jedno a to svoje , v ktorom účtuje o činnosti združenia /nazvem to tak , nakoľko všetci zúčastnený debaty vieme ,že združenie nie je právny subjekt /.....ale pokiaľ má aj inú činnosť ako spoločnú , tak nevidím dôvod prečo by nemohol viesť osobitné účtovníctvo pre združenie na meno povereného + ďalšie svoje . Však na konci roka sa v účtovníctve spraví závierka a ich podiel jednotlivých členov si prevedenie na základe závierky každý do svojho účtovníctva. V prípade , ak v priebehu roka odstúpi jeden z členov , tak ku dňu vystúpenia musím spraviť mimoriadnu závierku , inak si to neviem predstaviť z dôvodu vysporiadania členov združenia .Pokiaľ sú v združení len dvaja členovia tak dňom výstupu združenie končí , nakoľko je už nefunkčné .Pokiaľ je členov viac , tak pokračujú po mimoriadnej závierke v účtovaní ďalej .
Vedenie spoločného účtovníctva sa v praxi používa viac , ako účtovanie v účtovníctvach členov vo výške zmluvne dohodnutého podielu .
V mojom prípade ak napíšem" združenie " tým myslím jednotlivých členov , najmä člena povereného viesť účtovníctvo , povereného evidovať spoločne nadobudnutý majetok , účtovať o ňom a podobne, a nie ako "združenie" - účtovnú jednotku .
Všetko je na dohode členov , tak ako aj vysporiadanie členov je na dohode .
Doplním:
V prípade , že poverený člen vedením účtovníctva okrem spoločnej činnosti v združení nemá inú osobitnú činnosť , tak si viem predstaviť viesť účtovníctvo jedno a to svoje , v ktorom účtuje o činnosti združenia /nazvem to tak , nakoľko všetci zúčastnený debaty vieme ,že združenie nie je právny subjekt /.....ale pokiaľ má aj inú činnosť ako spoločnú , tak nevidím dôvod prečo by nemohol viesť osobitné účtovníctvo pre združenie na meno povereného + ďalšie svoje . Však na konci roka sa v účtovníctve spraví závierka a ich podiel jednotlivých členov si prevedenie na základe závierky každý do svojho účtovníctva. V prípade , ak v priebehu roka odstúpi jeden z členov , tak ku dňu vystúpenia musím spraviť mimoriadnu závierku , inak si to neviem predstaviť z dôvodu vysporiadania členov združenia .Pokiaľ sú v združení len dvaja členovia tak dňom výstupu združenie končí , nakoľko je už nefunkčné .Pokiaľ je členov viac , tak pokračujú po mimoriadnej závierke v účtovaní ďalej .
Vedenie spoločného účtovníctva sa v praxi používa viac , ako účtovanie v účtovníctvach členov vo výške zmluvne dohodnutého podielu .
V mojom prípade ak napíšem" združenie " tým myslím jednotlivých členov , najmä člena povereného viesť účtovníctvo , povereného evidovať spoločne nadobudnutý majetok , účtovať o ňom a podobne, a nie ako "združenie" - účtovnú jednotku .
ego.mc
12.02.10,06:57
Ja som toho názoru , že ak si každý člen združenia FO vedie účtovníctvo vo výške svojho zmluvne dohodnutého podielu , tak je to veľmi neprehľadné -hotový chaos . Žiadny predpis im to nezakazuje , ako im žiadny predpis nezakazuje poveriť jedného z členov vedením osobitného účtovníctva pre výkon ich spoločnej činnosti . Všetky doklady ako dodavateľské , tak aj odberateľské ,zmluvy, objednávky .....sú na meno poverenej osoby .Tu som sa nezmienila o tom, čo ak je jeden z členov je platca DPH ......odpoveď všetci poznáme .
Súhlasím.
Všetko je na dohode členov , tak ako aj vysporiadanie členov je na dohode .
Súhlasím.
Doplním:
V prípade , že poverený člen vedením účtovníctva okrem spoločnej činnosti v združení nemá inú osobitnú činnosť , tak si viem predstaviť viesť účtovníctvo jedno a to svoje , v ktorom účtuje o činnosti združenia /nazvem to tak , nakoľko všetci zúčastnený debaty vieme ,že združenie nie je právny subjekt /.....ale pokiaľ má aj inú činnosť ako spoločnú , tak nevidím dôvod prečo by nemohol viesť osobitné účtovníctvo pre združenie na meno povereného + ďalšie svoje .
Ibaže tu sa dostávame do rozporu so ZoÚ. Keďže účtovnou jednotkou je fyz. osoba, myslím si, že nemôže viesť na svoje meno dve rôzne účtovníctva. (jedno iba za seba a jedno za združenie). To druhé je potom iba "účtovníctvo". Však na konci roka sa v účtovníctve spraví závierka a ich podiel jednotlivých členov si prevedenie na základe závierky každý do svojho účtovníctva. V prípade , ak v priebehu roka odstúpi jeden z členov , tak ku dňu vystúpenia musím spraviť mimoriadnu závierku , inak si to neviem predstaviť z dôvodu vysporiadania členov združenia .Pokiaľ sú v združení len dvaja členovia tak dňom výstupu združenie končí , nakoľko je už nefunkčné .Pokiaľ je členov viac , tak pokračujú po mimoriadnej závierke v účtovaní ďalej .
Vedenie spoločného účtovníctva sa v praxi používa viac , ako účtovanie v účtovníctvach členov vo výške zmluvne dohodnutého podielu .
Súhlasím.
V mojom prípade ak napíšem" združenie " tým myslím jednotlivých členov , najmä člena povereného viesť účtovníctvo , povereného evidovať spoločne nadobudnutý majetok , účtovať o ňom a podobne, a nie ako "združenie" - účtovnú jednotku .
Odpoveď v texte.
Súhlasím.
Všetko je na dohode členov , tak ako aj vysporiadanie členov je na dohode .
Súhlasím.
Doplním:
V prípade , že poverený člen vedením účtovníctva okrem spoločnej činnosti v združení nemá inú osobitnú činnosť , tak si viem predstaviť viesť účtovníctvo jedno a to svoje , v ktorom účtuje o činnosti združenia /nazvem to tak , nakoľko všetci zúčastnený debaty vieme ,že združenie nie je právny subjekt /.....ale pokiaľ má aj inú činnosť ako spoločnú , tak nevidím dôvod prečo by nemohol viesť osobitné účtovníctvo pre združenie na meno povereného + ďalšie svoje .
Ibaže tu sa dostávame do rozporu so ZoÚ. Keďže účtovnou jednotkou je fyz. osoba, myslím si, že nemôže viesť na svoje meno dve rôzne účtovníctva. (jedno iba za seba a jedno za združenie). To druhé je potom iba "účtovníctvo". Však na konci roka sa v účtovníctve spraví závierka a ich podiel jednotlivých členov si prevedenie na základe závierky každý do svojho účtovníctva. V prípade , ak v priebehu roka odstúpi jeden z členov , tak ku dňu vystúpenia musím spraviť mimoriadnu závierku , inak si to neviem predstaviť z dôvodu vysporiadania členov združenia .Pokiaľ sú v združení len dvaja členovia tak dňom výstupu združenie končí , nakoľko je už nefunkčné .Pokiaľ je členov viac , tak pokračujú po mimoriadnej závierke v účtovaní ďalej .
Vedenie spoločného účtovníctva sa v praxi používa viac , ako účtovanie v účtovníctvach členov vo výške zmluvne dohodnutého podielu .
Súhlasím.
V mojom prípade ak napíšem" združenie " tým myslím jednotlivých členov , najmä člena povereného viesť účtovníctvo , povereného evidovať spoločne nadobudnutý majetok , účtovať o ňom a podobne, a nie ako "združenie" - účtovnú jednotku .
Odpoveď v texte.
ego.mc
12.02.10,06:58
Ako by si robil účtovníctvo a daňové priznanie pre členov združenia ty? Čo v prípade, keď by niekto bol členom ďalšieho združenia?
Robím to pomocou stredísk.
Robím to pomocou stredísk.
Zita5
12.02.10,07:17
citácia ego.mc
Ibaže tu sa dostávame do rozporu so ZoÚ. Keďže účtovnou jednotkou je fyz. osoba, myslím si, že nemôže viesť na svoje meno dve rôzne účtovníctva. (jedno iba za seba a jedno za združenie). To druhé je potom iba "účtovníctvo"
Na jednej strane máš pravdu , ale tento rozpor pri vedení účtovníctva zatiaľ akceptujú zo strany DU , keď jedna osoba vedie dve účtovníctva v prípade združenia FO /a to poverená osoba /.Ja zasa nevidím až také porušenie v tomto , nakoľko je to vec prehľadná .
Mne vždy pri účtovaní ohľadom združenia fyzických osôb príde na um výrok andreja-rv/už ho tu nevidieť na Porade dlho/.......účtovanie v združení je jeden "PAŠKVIL" . Má pravdu .:);)
Ja som začala so združením FO v roku 1992 , bola som po radu na daňovom úrade ....ako to združenie účtovať . Jednucho odpoveď bola strohá .......veďte to tak , aby to bolo prehľadné a v súlade s ustanoveniami zákona .Nič viac , nič menej som sa nedozvedela taktiež aj u daňových poradcov . Systém som si našla a zrejme do dnešného dňa porušujem ZoÚ :) a budem zatiaľ pokračovať ďalej . Ešte som nedostala na papieri od kontrolných orgánov DU , že porušujem ZoÚ .Ale i napriek tomu človek nikdy nevie, možno ma to čaká .
Za celé uplynulé roky neboli schopní zákonne túto oblasť združenia FO z oblasti účtovania doriešiť . A to ubehlo kopec rokov .Čo k tomu dodať .
Ibaže tu sa dostávame do rozporu so ZoÚ. Keďže účtovnou jednotkou je fyz. osoba, myslím si, že nemôže viesť na svoje meno dve rôzne účtovníctva. (jedno iba za seba a jedno za združenie). To druhé je potom iba "účtovníctvo"
Na jednej strane máš pravdu , ale tento rozpor pri vedení účtovníctva zatiaľ akceptujú zo strany DU , keď jedna osoba vedie dve účtovníctva v prípade združenia FO /a to poverená osoba /.Ja zasa nevidím až také porušenie v tomto , nakoľko je to vec prehľadná .
Mne vždy pri účtovaní ohľadom združenia fyzických osôb príde na um výrok andreja-rv/už ho tu nevidieť na Porade dlho/.......účtovanie v združení je jeden "PAŠKVIL" . Má pravdu .:);)
Ja som začala so združením FO v roku 1992 , bola som po radu na daňovom úrade ....ako to združenie účtovať . Jednucho odpoveď bola strohá .......veďte to tak , aby to bolo prehľadné a v súlade s ustanoveniami zákona .Nič viac , nič menej som sa nedozvedela taktiež aj u daňových poradcov . Systém som si našla a zrejme do dnešného dňa porušujem ZoÚ :) a budem zatiaľ pokračovať ďalej . Ešte som nedostala na papieri od kontrolných orgánov DU , že porušujem ZoÚ .Ale i napriek tomu človek nikdy nevie, možno ma to čaká .
Za celé uplynulé roky neboli schopní zákonne túto oblasť združenia FO z oblasti účtovania doriešiť . A to ubehlo kopec rokov .Čo k tomu dodať .
Monika Kováčová
12.02.10,07:24
keby bolo združenie registrované ako právnická osoba, tak, ako má v zmysle OZ byť registrované, problém by bol vyriešený, Zitka.
Keďže združenie FO málokto registruje ako právnickú osobu (nepoznám nikoho), tak je to s účtom tak, ako to je...
A zas na druhej strane: existuje vôbec právnická osoba "združenie"???
ja poznám: š.p., a.s., v.o.s., k.s., s.r.o., sam. podnikajúca FO, družstvo, organiz. zložka podniku, org. zložka zahr. osoby, obecný podnik, obecný úrad, európske zoskupenie hosp. záujmov, európska spoločnosť...
Keďže združenie FO málokto registruje ako právnickú osobu (nepoznám nikoho), tak je to s účtom tak, ako to je...
A zas na druhej strane: existuje vôbec právnická osoba "združenie"???
ja poznám: š.p., a.s., v.o.s., k.s., s.r.o., sam. podnikajúca FO, družstvo, organiz. zložka podniku, org. zložka zahr. osoby, obecný podnik, obecný úrad, európske zoskupenie hosp. záujmov, európska spoločnosť...
Zita5
12.02.10,07:33
Raz dááávno poraďáčka lenkak na Poradu priložila super materiál ja Vám ho prikladám k náhľadu ......
Stefan2005
12.02.10,07:52
... poraďáčka lenkak na Poradu priložila super materiál ja Vám ho prikladám k náhľadu ......
... pridám aj ja jeden link, tiež sa oplatí prečítať:
http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/Main/ArticleShow.ascx&ArtID=8460&LngID=0
niekoľko hlavných myšlienok z materiálu:
"... Legislatívna úprava v súvislosti s podnikaním vo forme združenia je minimálna. Združenie nie je ani FO a ani PO, preto podmienky na podnikanie v združení neupravuje ani Obchodný zákonník a ani Živnostenský zákon. Občiansky zákonník je jediný všeobecne záväzný predpis, ktorý obsahuje širšie ustanovenia o združení.
... Združenie nemá a ani nemôže mať pridelené IČO a IČ DPH
... Združenie nemá právnu subjektivitu, preto daňovníkmi v zmysle § 2 ods. a) ZDP sú jednotliví členovia združenia a účtovnými jednotkami v zmysle ZÚ sú tiež jednotliví členovia združenia. To znamená, že každý člen združenia je samostatným podnikateľským subjektom a samostatnou účtovnou jednotkou.
... Všetkým podnikateľom, ktorí chcú podnikať v združení, odporúčam viesť účtovníctvo združenia podľa postupu A, t. j. viesť za združenie jedno spoločné účtovníctvo. Na konci účtovného obdobia uzavrieť účtovné knihy združenia a zostaviť účtovnú závierku združenia. Previesť rozdelenie príjmov a výdavkov na členov združenia písomne, a to tak, aby každý člen združenia dostal písomne vypracované rozdelenie a mohol si ho založiť do svojho účtovníctva. Odporúčam, aby súčasťou rozdelenia bola aj kópia účtovnej závierky združenia."
... pridám aj ja jeden link, tiež sa oplatí prečítať:
http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/Main/ArticleShow.ascx&ArtID=8460&LngID=0
niekoľko hlavných myšlienok z materiálu:
"... Legislatívna úprava v súvislosti s podnikaním vo forme združenia je minimálna. Združenie nie je ani FO a ani PO, preto podmienky na podnikanie v združení neupravuje ani Obchodný zákonník a ani Živnostenský zákon. Občiansky zákonník je jediný všeobecne záväzný predpis, ktorý obsahuje širšie ustanovenia o združení.
... Združenie nemá a ani nemôže mať pridelené IČO a IČ DPH
... Združenie nemá právnu subjektivitu, preto daňovníkmi v zmysle § 2 ods. a) ZDP sú jednotliví členovia združenia a účtovnými jednotkami v zmysle ZÚ sú tiež jednotliví členovia združenia. To znamená, že každý člen združenia je samostatným podnikateľským subjektom a samostatnou účtovnou jednotkou.
... Všetkým podnikateľom, ktorí chcú podnikať v združení, odporúčam viesť účtovníctvo združenia podľa postupu A, t. j. viesť za združenie jedno spoločné účtovníctvo. Na konci účtovného obdobia uzavrieť účtovné knihy združenia a zostaviť účtovnú závierku združenia. Previesť rozdelenie príjmov a výdavkov na členov združenia písomne, a to tak, aby každý člen združenia dostal písomne vypracované rozdelenie a mohol si ho založiť do svojho účtovníctva. Odporúčam, aby súčasťou rozdelenia bola aj kópia účtovnej závierky združenia."
Zita5
12.02.10,07:58
... pridám aj ja jeden link, tiež sa oplatí prečítať:
http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/Main/ArticleShow.ascx&ArtID=8460&LngID=0 (http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent=%7E/Main/ArticleShow.ascx&ArtID=8460&LngID=0)
niekoľko hlavných myšlienok z materiálu:
"... Legislatívna úprava v súvislosti s podnikaním vo forme združenia je minimálna. Združenie nie je ani FO a ani PO, preto podmienky na podnikanie v združení neupravuje ani Obchodný zákonník a ani Živnostenský zákon. Občiansky zákonník je jediný všeobecne záväzný predpis, ktorý obsahuje širšie ustanovenia o združení.
... Združenie nemá a ani nemôže mať pridelené IČO a IČ DPH
... Združenie nemá právnu subjektivitu, preto daňovníkmi v zmysle § 2 ods. a) ZDP sú jednotliví členovia združenia a účtovnými jednotkami v zmysle ZÚ sú tiež jednotliví členovia združenia. To znamená, že každý člen združenia je samostatným podnikateľským subjektom a samostatnou účtovnou jednotkou.
... Všetkým podnikateľom, ktorí chcú podnikať v združení, odporúčam viesť účtovníctvo združenia podľa postupu A, t. j. viesť za združenie jedno spoločné účtovníctvo. Na konci účtovného obdobia uzavrieť účtovné knihy združenia a zostaviť účtovnú závierku združenia. Previesť rozdelenie príjmov a výdavkov na členov združenia písomne, a to tak, aby každý člen združenia dostal písomne vypracované rozdelenie a mohol si ho založiť do svojho účtovníctva. Odporúčam, aby súčasťou rozdelenia bola aj kópia účtovnej závierky združenia."
Presne tak to robím- vyznačené oranžovou .:)
http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/Main/ArticleShow.ascx&ArtID=8460&LngID=0 (http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent=%7E/Main/ArticleShow.ascx&ArtID=8460&LngID=0)
niekoľko hlavných myšlienok z materiálu:
"... Legislatívna úprava v súvislosti s podnikaním vo forme združenia je minimálna. Združenie nie je ani FO a ani PO, preto podmienky na podnikanie v združení neupravuje ani Obchodný zákonník a ani Živnostenský zákon. Občiansky zákonník je jediný všeobecne záväzný predpis, ktorý obsahuje širšie ustanovenia o združení.
... Združenie nemá a ani nemôže mať pridelené IČO a IČ DPH
... Združenie nemá právnu subjektivitu, preto daňovníkmi v zmysle § 2 ods. a) ZDP sú jednotliví členovia združenia a účtovnými jednotkami v zmysle ZÚ sú tiež jednotliví členovia združenia. To znamená, že každý člen združenia je samostatným podnikateľským subjektom a samostatnou účtovnou jednotkou.
... Všetkým podnikateľom, ktorí chcú podnikať v združení, odporúčam viesť účtovníctvo združenia podľa postupu A, t. j. viesť za združenie jedno spoločné účtovníctvo. Na konci účtovného obdobia uzavrieť účtovné knihy združenia a zostaviť účtovnú závierku združenia. Previesť rozdelenie príjmov a výdavkov na členov združenia písomne, a to tak, aby každý člen združenia dostal písomne vypracované rozdelenie a mohol si ho založiť do svojho účtovníctva. Odporúčam, aby súčasťou rozdelenia bola aj kópia účtovnej závierky združenia."
Presne tak to robím- vyznačené oranžovou .:)
Daggmar
12.02.10,08:03
[QUOTE=Zita5;1294300]citácia ego.mc
Ibaže tu sa dostávame do rozporu so ZoÚ. Keďže účtovnou jednotkou je fyz. osoba, myslím si, že nemôže viesť na svoje meno dve rôzne účtovníctva. (jedno iba za seba a jedno za združenie). To druhé je potom iba "účtovníctvo"
Dovolím sa pripojiť a nesúhlasiť ..... v roku 2006 nám odišiel 1 člen združenia v priebehu účt. roka. /resp. sme ho vylúčili / Pri podávaní DP za jednotlivé FO nás daňový úrad vyzval o predloženie závierky združenia ku dňu vylúčenia člena a žiadal aj ostatné závierky, ak FO vedie aj iné účtovníctvo. Argumentovali, že FO môže mať aj 3 evidované firmy ako FO a môže viesť aj 3 účtovníctva, za každú firmu jedno. Mali sme dosť problém dokázať , že žiadne iné účtovníctvo sa nevedie okrem združenia. Nikde v zákone nie je, že FO musí viesť len jedno účtovníctvo. Podáva len jedno daňové priznanie, v ktorom sú zohľadnené /alebo by mali byť / všetky jeho príjmy.
Ibaže tu sa dostávame do rozporu so ZoÚ. Keďže účtovnou jednotkou je fyz. osoba, myslím si, že nemôže viesť na svoje meno dve rôzne účtovníctva. (jedno iba za seba a jedno za združenie). To druhé je potom iba "účtovníctvo"
Dovolím sa pripojiť a nesúhlasiť ..... v roku 2006 nám odišiel 1 člen združenia v priebehu účt. roka. /resp. sme ho vylúčili / Pri podávaní DP za jednotlivé FO nás daňový úrad vyzval o predloženie závierky združenia ku dňu vylúčenia člena a žiadal aj ostatné závierky, ak FO vedie aj iné účtovníctvo. Argumentovali, že FO môže mať aj 3 evidované firmy ako FO a môže viesť aj 3 účtovníctva, za každú firmu jedno. Mali sme dosť problém dokázať , že žiadne iné účtovníctvo sa nevedie okrem združenia. Nikde v zákone nie je, že FO musí viesť len jedno účtovníctvo. Podáva len jedno daňové priznanie, v ktorom sú zohľadnené /alebo by mali byť / všetky jeho príjmy.
Stefan2005
12.02.10,09:18
...Argumentovali, že FO môže mať aj 3 evidované firmy ako FO a môže viesť aj 3 účtovníctva, za každú firmu jedno....
... a FO môže byť členom aj napr. 3 združení (vždy s inými osobami) a dokonca osoba poveraná vedením účtovníctiev týchto združení nemusí byť žiadna z osôb zúčastnená v týchto združeniach (môže byť napr. účtovnícka firma) ...
... a FO môže byť členom aj napr. 3 združení (vždy s inými osobami) a dokonca osoba poveraná vedením účtovníctiev týchto združení nemusí byť žiadna z osôb zúčastnená v týchto združeniach (môže byť napr. účtovnícka firma) ...
Zita5
12.02.10,09:36
Ale mám taký pocit , že uvedenú diskusiu by bolo dobré presunúť do témy "Združenie " .:)
Požiadala som o presunutie . Uvidíme kam nás presunú...:)
Požiadala som o presunutie . Uvidíme kam nás presunú...:)
Zoltán Kovács
12.02.10,12:05
presunuli, ale názov témy je skomolený PODNIKIATEĽ
Už nie.... :);)
Už nie.... :);)
Zita5
12.02.10,12:10
Už nie.... :);)
Ďakujeme .:)
Ďakujeme .:)
ego.mc
12.02.10,14:10
Raz dááávno poraďáčka lenkak na Poradu priložila super materiál ja Vám ho prikladám k náhľadu ......
Ďakujem za link.
Dovolím si z neho citovať časť vety:
"Keďže združenie nie je právnym subjektom, a teda nie je ani daňovým a účtovným subjektom,..."
čo je presne to, čo som tvrdil na začiatku tejto diskusie a s čím ste viacerí nesúhlasili.
Ďakujem za link.
Dovolím si z neho citovať časť vety:
"Keďže združenie nie je právnym subjektom, a teda nie je ani daňovým a účtovným subjektom,..."
čo je presne to, čo som tvrdil na začiatku tejto diskusie a s čím ste viacerí nesúhlasili.
marjankaj
12.02.10,14:27
Ďakujem za link.
Dovolím si z neho citovať časť vety:
"Keďže združenie nie je právnym subjektom, a teda nie je ani daňovým a účtovným subjektom,..."
čo je presne to, čo som tvrdil na začiatku tejto diskusie a s čím ste viacerí nesúhlasili.
To je pravda. Ale aby som mohol vyčísliť príjmy a výdavky, tak to treba nejako účtovať. Mohol by som si to viesť aj v nejakom zošite a potom rozdeliť podľa zmluvy. Mne sa javí výhodnejšie nejaký program. Máš pravdu s tým rozdelením na strediská. Ale prečo by to nemohlo byť aj samostatne. Najmä ak by tie strediská boli jedno v Bratislave a druhé v Medzilaborciach.
Prilož § ktorý to priamo zakazuje a debata sa môže ukončiť.
Dovolím si z neho citovať časť vety:
"Keďže združenie nie je právnym subjektom, a teda nie je ani daňovým a účtovným subjektom,..."
čo je presne to, čo som tvrdil na začiatku tejto diskusie a s čím ste viacerí nesúhlasili.
To je pravda. Ale aby som mohol vyčísliť príjmy a výdavky, tak to treba nejako účtovať. Mohol by som si to viesť aj v nejakom zošite a potom rozdeliť podľa zmluvy. Mne sa javí výhodnejšie nejaký program. Máš pravdu s tým rozdelením na strediská. Ale prečo by to nemohlo byť aj samostatne. Najmä ak by tie strediská boli jedno v Bratislave a druhé v Medzilaborciach.
Prilož § ktorý to priamo zakazuje a debata sa môže ukončiť.
marjankaj
12.02.10,14:43
Mam otazku, ked je zivnostnik clenom zdruzenia do konca januara 2010 (ucto robi jedna uctovnicka), od februara uz chce fungovat samostatne ale so starym ICO (ucto si chce dat robit inej uctovnicke). Treba za januar uzavriet uctovnictvo a zacat od februara od nuly? Ako spojit potom ucto za rok 2010?
Nedá mi vrátiť sa k pôvodnej otázke.
Ak mne robí účto jedna účtovníčka v jednom softe a v priebehu roka vymením účtovníčku a prejdem k inej s iným softom ako by som mal postupovať? Nahodiť v novom softe napríklad celých sedem mesiacov znovu, aby som to mal v jednom účtovníctve?
Nedá mi vrátiť sa k pôvodnej otázke.
Ak mne robí účto jedna účtovníčka v jednom softe a v priebehu roka vymením účtovníčku a prejdem k inej s iným softom ako by som mal postupovať? Nahodiť v novom softe napríklad celých sedem mesiacov znovu, aby som to mal v jednom účtovníctve?
ego.mc
12.02.10,14:44
Ak som poverená osoba a vediem účtovníctvo, potom ho musím viesť tak, aby bolo v súlade so ZoÚ:
§ 4
(4) Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku za účtovnú jednotku ako celok. Prípady, v ktorých účtovná jednotka musí viesť za seba a za majetok a záväzky iných osôb, s ktorými nakladá vo vlastnom mene, oddelené samostatné účtovníctvo a zostavovať oddelene účtovnú závierku, môže ustanoviť osobitný predpis.9)
Mám za to, že druhá veta odseku sa nevzťahuje na združenie podnikateľov.
To je zároveň aj komentár k príspevku č.37 od Daggmar
§ 4
(4) Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku za účtovnú jednotku ako celok. Prípady, v ktorých účtovná jednotka musí viesť za seba a za majetok a záväzky iných osôb, s ktorými nakladá vo vlastnom mene, oddelené samostatné účtovníctvo a zostavovať oddelene účtovnú závierku, môže ustanoviť osobitný predpis.9)
Mám za to, že druhá veta odseku sa nevzťahuje na združenie podnikateľov.
To je zároveň aj komentár k príspevku č.37 od Daggmar
ego.mc
12.02.10,14:49
Nedá mi vrátiť sa k pôvodnej otázke.
Ak mne robí účto jedna účtovníčka v jednom softe a v priebehu roka vymením účtovníčku a prejdem k inej s iným softom ako by som mal postupovať? Nahodiť v novom softe napríklad celých sedem mesiacov znovu, aby som to mal v jednom účtovníctve?
To je ale skôr technický problém, nie účtovný. Zmena účtovníka alebo softvéru predsa nemôže byť dôvodom na vykonanie uzávierky.
Ak mne robí účto jedna účtovníčka v jednom softe a v priebehu roka vymením účtovníčku a prejdem k inej s iným softom ako by som mal postupovať? Nahodiť v novom softe napríklad celých sedem mesiacov znovu, aby som to mal v jednom účtovníctve?
To je ale skôr technický problém, nie účtovný. Zmena účtovníka alebo softvéru predsa nemôže byť dôvodom na vykonanie uzávierky.
Zita5
12.02.10,16:03
Ďakujem za link.
Dovolím si z neho citovať časť vety:
"Keďže združenie nie je právnym subjektom, a teda nie je ani daňovým a účtovným subjektom,..."
čo je presne to, čo som tvrdil na začiatku tejto diskusie a s čím ste viacerí nesúhlasili.
Ale toto je nám predsa všetkým jasné , možno sme sa inak vyjadrovali , ale v podstate je to to isté .Ja s tým súhlasím , ale tu sa teraz jedná o vedenie účtovníctva , či jedno ,alebo dve .....u poverenej osoby vedením účtovníctva .:)
Dovolím si z neho citovať časť vety:
"Keďže združenie nie je právnym subjektom, a teda nie je ani daňovým a účtovným subjektom,..."
čo je presne to, čo som tvrdil na začiatku tejto diskusie a s čím ste viacerí nesúhlasili.
Ale toto je nám predsa všetkým jasné , možno sme sa inak vyjadrovali , ale v podstate je to to isté .Ja s tým súhlasím , ale tu sa teraz jedná o vedenie účtovníctva , či jedno ,alebo dve .....u poverenej osoby vedením účtovníctva .:)
marjankaj
12.02.10,18:27
Ak som poverená osoba a vediem účtovníctvo, potom ho musím viesť tak, aby bolo v súlade so ZoÚ:
§ 4
(4) Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku za účtovnú jednotku ako celok. Prípady, v ktorých účtovná jednotka musí viesť za seba a za majetok a záväzky iných osôb, s ktorými nakladá vo vlastnom mene, oddelené samostatné účtovníctvo a zostavovať oddelene účtovnú závierku, môže ustanoviť osobitný predpis.9)
Mám za to, že druhá veta odseku sa nevzťahuje na združenie podnikateľov.
To je zároveň aj komentár k príspevku č.37 od Daggmar
Táto definícia sa mi zdá trochu neurčitá. Môže to tak byť ale aj nemusí.
A ak nemusí viesť oddelené účtovníctvo, to ešte neznamená, že nemôže.
A ešte z gramatického hľadiska. Spojka a spája dve samostatné vety modrú a zelenú. Z vety vôbec nie je jednoznačné ku ktorej časti patrí "ako celok". A ak sa to dá pochopiť dvomi spôsobmi, tak neviem prečo by jeden mal byť nesprávny.
Myslím, že hovoríme o tom istom. Ja nevidím problém, ak združenie má dve prevádzky, tak vedie samostatne účto pre každú zvlášť a na konci roku ich dá dohromady (napríklad aj v exceli) a zostaví uzávierku a podá daňové priznanie. Nemusí to byť v jednom softe. Dokonca si to môžem viesť aj manuálne v peňažných denníkoch oddelene.
Ja si napríklad robím evidenciu Hmotného a nehmotného majetku a odpisy v exceli a tie si potom vkladám do účta. Čo tým porušujem? Že to nemám evidované v jednom softe?
§ 4
(4) Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku za účtovnú jednotku ako celok. Prípady, v ktorých účtovná jednotka musí viesť za seba a za majetok a záväzky iných osôb, s ktorými nakladá vo vlastnom mene, oddelené samostatné účtovníctvo a zostavovať oddelene účtovnú závierku, môže ustanoviť osobitný predpis.9)
Mám za to, že druhá veta odseku sa nevzťahuje na združenie podnikateľov.
To je zároveň aj komentár k príspevku č.37 od Daggmar
Táto definícia sa mi zdá trochu neurčitá. Môže to tak byť ale aj nemusí.
A ak nemusí viesť oddelené účtovníctvo, to ešte neznamená, že nemôže.
A ešte z gramatického hľadiska. Spojka a spája dve samostatné vety modrú a zelenú. Z vety vôbec nie je jednoznačné ku ktorej časti patrí "ako celok". A ak sa to dá pochopiť dvomi spôsobmi, tak neviem prečo by jeden mal byť nesprávny.
Myslím, že hovoríme o tom istom. Ja nevidím problém, ak združenie má dve prevádzky, tak vedie samostatne účto pre každú zvlášť a na konci roku ich dá dohromady (napríklad aj v exceli) a zostaví uzávierku a podá daňové priznanie. Nemusí to byť v jednom softe. Dokonca si to môžem viesť aj manuálne v peňažných denníkoch oddelene.
Ja si napríklad robím evidenciu Hmotného a nehmotného majetku a odpisy v exceli a tie si potom vkladám do účta. Čo tým porušujem? Že to nemám evidované v jednom softe?
marjankaj
12.02.10,18:35
To je ale skôr technický problém, nie účtovný. Zmena účtovníka alebo softvéru predsa nemôže byť dôvodom na vykonanie uzávierky.
Sú aj iné okolnosti.
Predpokladajme, že jeden z účastníkov združenia zomrie(napríklad v máji). Podľa zákona o dani z príjmov musí dedič do 3 mesiacov podať daňové priznanie. To má čakať do konca roku až bude urobená uzávierka?
Myslím, že veľa vecí, čo sa týkajú združenia nie je dotiahnutých. Prakticky sa to nezmenilo od začiatku ako sa u nás začalo podnikať začiatkom 90.-tych rokov. A asi sa ani tak skoro nezmení.
Sú aj iné okolnosti.
Predpokladajme, že jeden z účastníkov združenia zomrie(napríklad v máji). Podľa zákona o dani z príjmov musí dedič do 3 mesiacov podať daňové priznanie. To má čakať do konca roku až bude urobená uzávierka?
Myslím, že veľa vecí, čo sa týkajú združenia nie je dotiahnutých. Prakticky sa to nezmenilo od začiatku ako sa u nás začalo podnikať začiatkom 90.-tych rokov. A asi sa ani tak skoro nezmení.
ego.mc
12.02.10,22:17
Táto definícia sa mi zdá trochu neurčitá. Môže to tak byť ale aj nemusí.
A ak nemusí viesť oddelené účtovníctvo, to ešte neznamená, že nemôže.
A ešte z gramatického hľadiska. Spojka a spája dve samostatné vety modrú a zelenú. Z vety vôbec nie je jednoznačné ku ktorej časti patrí "ako celok". A ak sa to dá pochopiť dvomi spôsobmi, tak neviem prečo by jeden mal byť nesprávny.
Nuž, reč paragrafov asi musí byť pokrútená. :)
mimotemy Vo výrokovej logike "a" znamená "a zároveň, súčasne".
A ak nemusí viesť oddelené účtovníctvo, to ešte neznamená, že nemôže.
A ešte z gramatického hľadiska. Spojka a spája dve samostatné vety modrú a zelenú. Z vety vôbec nie je jednoznačné ku ktorej časti patrí "ako celok". A ak sa to dá pochopiť dvomi spôsobmi, tak neviem prečo by jeden mal byť nesprávny.
Nuž, reč paragrafov asi musí byť pokrútená. :)
mimotemy Vo výrokovej logike "a" znamená "a zároveň, súčasne".
marjankaj
12.02.10,22:23
Nuž, reč paragrafov asi musí byť pokrútená. :)
mimotemy Vo výrokovej logike "a" znamená "a zároveň, súčasne".
Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku za účtovnú jednotku ako celok.
Skúsim to preložiť.
Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo(nemusí byť ako celok)
a zároveň zostavovať účtovnú závierku za účtovnú jednotku ako celok.:confused::eek:
mimotemy Vo výrokovej logike "a" znamená "a zároveň, súčasne".
Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku za účtovnú jednotku ako celok.
Skúsim to preložiť.
Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo(nemusí byť ako celok)
a zároveň zostavovať účtovnú závierku za účtovnú jednotku ako celok.:confused::eek:
ego.mc
13.02.10,09:37
Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku za účtovnú jednotku ako celok.
Skúsim to preložiť.
Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo(nemusí byť ako celok)
a zároveň zostavovať účtovnú závierku za účtovnú jednotku ako celok.:confused::eek:
Ja to čítam takto:
Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo a zároveň zostavovať účtovnú závierku za účtovnú jednotku ako celok.
Ale samozrejme je na každom, čo si z toho sám vyvodí.;)
Skúsim to preložiť.
Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo(nemusí byť ako celok)
a zároveň zostavovať účtovnú závierku za účtovnú jednotku ako celok.:confused::eek:
Ja to čítam takto:
Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo a zároveň zostavovať účtovnú závierku za účtovnú jednotku ako celok.
Ale samozrejme je na každom, čo si z toho sám vyvodí.;)
marjankaj
13.02.10,12:23
Ja to čítam takto:
Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo a zároveň zostavovať účtovnú závierku za účtovnú jednotku ako celok.
Ale samozrejme je na každom, čo si z toho sám vyvodí.;)
Samozrejme sa to dá aj tak vysvetliť. Myslím, že gramaticky je to možné. Nie som si istý, či moje vysvetlenie tej vete odporuje.
Ďalší nejasný pojem je "celok". Čo mám robiť, keď sa mi všetky doklady nevojdú do jedného šanónu? Ak budú vo dvoch, už to nebude jeden celok. Myslím, že tvorca zákona mal dosť času, aby takéto nejasnosti upresnil. A v tomto zákone som našiel aj viac takýchto "perličiek". Nechcem však odbočovať.
Asi bude najlepšie opýtať sa na to drsr. Ale podľa ústavy SR, čo nie je zakázané, to je povolené a nemožno za to uložiť sankcie.
Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo a zároveň zostavovať účtovnú závierku za účtovnú jednotku ako celok.
Ale samozrejme je na každom, čo si z toho sám vyvodí.;)
Samozrejme sa to dá aj tak vysvetliť. Myslím, že gramaticky je to možné. Nie som si istý, či moje vysvetlenie tej vete odporuje.
Ďalší nejasný pojem je "celok". Čo mám robiť, keď sa mi všetky doklady nevojdú do jedného šanónu? Ak budú vo dvoch, už to nebude jeden celok. Myslím, že tvorca zákona mal dosť času, aby takéto nejasnosti upresnil. A v tomto zákone som našiel aj viac takýchto "perličiek". Nechcem však odbočovať.
Asi bude najlepšie opýtať sa na to drsr. Ale podľa ústavy SR, čo nie je zakázané, to je povolené a nemožno za to uložiť sankcie.
marjankaj
13.02.10,20:51
Ešte na doplnenie
§4
(5) Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo ako sústavu účtovných záznamov podľa § 31 ods. 2. Účtovným záznamom sa rozumie údaj, ktorý je nositeľom informácie týkajúcej sa predmetu účtovníctva alebo spôsobu jeho vedenia. Každú informáciu týkajúcu sa predmetu účtovníctva alebo spôsobu jeho vedenia je účtovná jednotka povinná zaznamenávať len účtovnými záznamami.
V smernici si môžem určiť, čo je sústava účtovných záznamov, číselné rady pre jednotlivé prevádzky a aj iné potrebné veci, ktoré nie sú celkom presne v zákone definované. Aj problematické veci týkajúce sa združenia. Myslím, že takto by to mohlo prejsť.
§4
(5) Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo ako sústavu účtovných záznamov podľa § 31 ods. 2. Účtovným záznamom sa rozumie údaj, ktorý je nositeľom informácie týkajúcej sa predmetu účtovníctva alebo spôsobu jeho vedenia. Každú informáciu týkajúcu sa predmetu účtovníctva alebo spôsobu jeho vedenia je účtovná jednotka povinná zaznamenávať len účtovnými záznamami.
V smernici si môžem určiť, čo je sústava účtovných záznamov, číselné rady pre jednotlivé prevádzky a aj iné potrebné veci, ktoré nie sú celkom presne v zákone definované. Aj problematické veci týkajúce sa združenia. Myslím, že takto by to mohlo prejsť.