Staň sa ich priateľkou a maj ich rada ako svoje vlastné. Ak sa rozhodnete mať ďalšie dieťatko, nikdy nerob rozdiel "moje deti - tvoje deti - naše deti".

Staň sa ich priateľkou a maj ich rada ako svoje vlastné. Ak sa rozhodnete mať ďalšie dieťatko, nikdy nerob rozdiel "moje deti - tvoje deti - naše deti".

Toto je síce pravda, ale len velmi málo krát sa to podarí- totiž jeho deti ťa budú vždy brať ako nejakého votrelca- a ty to musíš nejako sa snažiť eliminovať aby ťa zobrali za svoju,ale budeš to mať velmi ťažké, lebo detská duša to inak vidí...Prajem vela šťastia-čaká ťa veľmi ťažký "boj"...
Ja som ten boj (ale z pohladu druhej strany) kedysi dávno prehral...,tebe sa to hádam podarí...

Toto je síce pravda, ale len velmi málo krát sa to podarí- totiž jeho deti ťa budú vždy brať ako nejakého votrelca- a ty to musíš nejako sa snažiť eliminovať aby ťa zobrali za svoju,ale budeš to mať velmi ťažké, lebo detská duša to inak vidí...Prajem vela šťastia-čaká ťa veľmi ťažký "boj"...
Ja som ten boj (ale z pohladu druhej strany) kedysi dávno prehral...,tebe sa to hádam podarí...

Ďakujem Stanko,dúfam,že sa podarí,je mi ľúto,že tebe to nevyšlo.Ono je to zatiaľ ešte tak v pohode,pretože spolu ešte nebývame.Toho sa bojím najviac,čo bude,ak budeme spolu žiť.

Ďakujem Stanko,dúfam,že sa podarí,je mi ľúto,že tebe to nevyšlo.Ono je to zatiaľ ešte tak v pohode,pretože spolu ešte nebývame.Toho sa bojím najviac,čo bude,ak budeme spolu žiť.

No však až potom príde na lámanie chleba,až keď sa k nemu nasťahuješ-lebo teraz je to ešte ok, keď sa len stretávate,hmhm-ale ako vravím,hádam sa vám to podarí spolu...
Inak, velmi nepriaznivý fakt je aj vek tých dievčat,hmhm-o rok, o dva ich chytí puberta a bude to zaujímavé, ako to budú znášať,hmhm-inak, si v nevýhode ty-lebo ony sú 2 a ty sama proti ním-ale ako vravím, možnože to bude všetko ok od začiatku-vieš,toto je len také moje teoretizovanie,tak uvidíme...

No však až potom príde na lámanie chleba,až keď sa k nemu nasťahuješ-lebo teraz je to ešte ok, keď sa len stretávate,hmhm-ale ako vravím,hádam sa vám to podarí spolu...
Inak, velmi nepriaznivý fakt je aj vek tých dievčat,hmhm-o rok, o dva ich chytí puberta a bude to zaujímavé, ako to budú znášať,hmhm-inak, si v nevýhode ty-lebo ony sú 2 a ty sama proti ním-ale ako vravím, možnože to bude všetko ok od začiatku-vieš,toto je len také moje teoretizovanie,tak uvidíme......vlastná krv je vlastná krv, Stanko. Aj tá občas spení....
Vraj nie ten, kto splodil, ale kto vychoval....aj keď osobne veľmi tomu neverím, lebo nevďak svetom vládne....

P.S. Aj monitor má uši.....;)

zazila som podobnú situáciu. Hlavne to netreba silit. Myslím byt prehnane kamarátska, byt prehnane milá, pretvarovat sa. To deti vycítia. Jednoducho si musia na teba zvyknút. Treba ich prekvapit, treba ich zaujat. Kedze sú to dievcatka. Nahovorit ich na dámsku jazdu. Zbehnut napriklad do macdonaldu /trepem/. Jednoducho, aby zistili, že čas strávený s tebou môže byť celkom fajn. Nech jednoducho nevidia, že im berieš otca. Musíš sa im venovať minimálne tak ako otcovi. "nebrať im ho", pretože oni ten pocit možno nadobúdajú. Poradiť s chlapcami, poradiť s oblečením. Čo sa týka napríklad oblečenie niekedy aj na úkor, že možno troška zhodíš otca, pretože budeš mať iný názor ako on. Nemyslím v zlom len chlapi sa občas nerozumejú móde resp. nechápu dokonale potreby ženy /dievčaťa/. Páni pardón, ale občas to tak je:) držím palce.

No však až potom príde na lámanie chleba,až keď sa k nemu nasťahuješ-lebo teraz je to ešte ok, keď sa len stretávate,hmhm-ale ako vravím,hádam sa vám to podarí spolu...
Inak, velmi nepriaznivý fakt je aj vek tých dievčat,hmhm-o rok, o dva ich chytí puberta a bude to zaujímavé, ako to budú znášať,hmhm-inak, si v nevýhode ty-lebo ony sú 2 a ty sama proti ním-ale ako vravím, možnože to bude všetko ok od začiatku-vieš,toto je len také moje teoretizovanie,tak uvidíme...

Ono tá staršia je v pohode...jej chýba niekto,s kým by sa porozprávala,pretože s mamou sa moc nestretáva.Ale veď život nemôže byť len jednoduchý...že? Nikto ho taký nemá a ak neskúsime žiť tak ako si prajeme,tak to potom budeme ľutovať.
Ale tie tvoje teórie sú v pohode,myslím,že máš dobré názory

...vlastná krv je vlastná krv, Stanko. Aj tá občas spení....
Vraj nie ten, kto splodil, ale kto vychoval....aj keď osobne veľmi tomu neverím, lebo nevďak svetom vládne....

P.S. Aj monitor má uši.....;)

Máš pravdu,že si tiež myslím,že aj keď to človek nedá najavo,že predsa len vlastné je vlastné

Ale ja som vlastne nechcela až tak rozoberať len tento môj problém,ale chcela som hlavne vedieť,kto z vás mal také skúsenosti a ako sa to skončilo,alebo ako sa to zvládalo.;)

Ono tá staršia je v pohode...jej chýba niekto,s kým by sa porozprávala,pretože s mamou sa moc nestretáva.Ale veď život nemôže byť len jednoduchý...že? Nikto ho taký nemá a ak neskúsime žiť tak ako si prajeme,tak to potom budeme ľutovať.
Ale tie tvoje teórie sú v pohode,myslím,že máš dobré názory...ale axióma to, dúfam, celkom určite nie je. Občas to môže byť presne naopak.:)Dráha medzi srdiečkom a rozumom je neprebádaná.;)

...vlastná krv je vlastná krv, Stanko. Aj tá občas spení....
Vraj nie ten, kto splodil, ale kto vychoval....aj keď osobne veľmi tomu neverím, lebo nevďak svetom vládne....

P.S. Aj monitor má uši.....;)

Veru aj steny, a aj monitor...:cool:

Chcela by som sa trošku s vami povenovať téme o nevlastných deťoch.
Rada by som poznať vaše skúsenosti,kto má také.
Ide o to, že mám priateľa,ktorý je rozvedený a má dve dievčatá vo veku 9 a 11 rokov, o ktoré sa stará. Ja som pre ne niekto nový,keďže priateľ nemal štyri roky žiadnu priateľku s ktorou by sa stretával.
Moc skúseností s deťmi nemám,ale ich mám rada,akurát že mladšia z nich asi žiarli.Mne nepovie nič,ale priateľovi sem-tam utrúsi nejakú poznámku na moju adresu.

Čaká ťa veľmi dlhá cesta, treba sa vyzbrojiť trpezlivosťou. Momentálne si ako votrelec, mladšia dcéra má určite pocit, že ju okrádaš o lásku jej tatka. Kým pochopí, že ju o túto lásku obrať nechceš potrvá to ešte dlho. Nesnaž sa byť pre deti vychovávateľkou, radšej sa snaž len poradiť, pochváliť ako vychovávať, toto prenechaj hlavne na ich tatka, on ich pozná od malička a aj výchova tu už určitá bola, vieš autorita sa nanútiť nedá, ale určite si ju získať môžeš svojou láskou, úctou a pozornosťou k dievčatám. Ty a priateľ musíte však pevne držať spolu, tak aby to bolo viditeľné.
Vzťah sa bude budovať roky a ty si musíš uvedomiť, že nemožeš byť zo dňa na deň mamou, netreba sa vždy snažiť byť perfektnou a treba myslieť aj na seba, pretože rodinný život je veľmi únavný. Daj deťom čas, aby si zvykli, že tatko má okrem nich rád aj teba. Deti to potrebujú najprv spracovať a až potom akceptovať. Treba stále udržiavať krok s deťmi, nájsť si čas na rozhovory, hry.
Tatko by sa mal s dcérami porozprávať aj o vzťahu k tebe, aby ťa brali s rešpektom aj vtedy, keď sa cítia ohrozené, nervózne drzé správanie voči tebe by nemalo byť nikdy tolerované.
V tomto vzťahu by si nemala mať ambície byť tou najlepšou mamou, pretože môže pre nich tou najdôležitejšou ostať ich vlastná mama a toto treba akceptovať a radšej ten vzťah budovať na otvorenosti.

Ale ja som vlastne nechcela až tak rozoberať len tento môj problém,ale chcela som hlavne vedieť,kto z vás mal také skúsenosti a ako sa to skončilo,alebo ako sa to zvládalo.;)

Ach ták vlastné skúsenosti nemám, ale zbieram od kolegýň :) Niektoré to vedia majstrovsky a niektoré to bohužiaľ od začiatku kazia :rolleyes::rolleyes:

Ale ja som vlastne nechcela až tak rozoberať len tento môj problém,ale chcela som hlavne vedieť,kto z vás mal také skúsenosti a ako sa to skončilo,alebo ako sa to zvládalo.;)

Ja som mal také skúsenosti a u mňa to skončilo zle- keď som mal 15 rokov tak som si zbalil pár vecí do batoha a zbohom, arrivederci, nečakaj ma už nikdy...
Síce potom sme sa ešte pár krát kontaktovali a aj som bol na vianoce "doma",ale už sa to do poriadku nedalo nikdy a nikdy sa už ani nedá...:mad::mad::mad:

Mám skúsenosti s nevlastným rodičom. "Rodičom". Nemal nás rád, ani my jeho. Spory sme nemali, to sme si nedovolili a pri najbližšej možnej príležitosti, keď to už bolo možné, sme domov opustili. Pamätám si, keď mi povedal: cudzia krv nehreje. To moja skúsenosť.

Z vlastných skúseností viem, že nie je problém ľúbiť deti milovaného človeka. Uvoľni sa a nič nerob nasilu. Veľa vecí (a toto hlavne) potrebuje čas. Moja rada: Vyhnite sa s partnerom intímnostiam v prítomnosti dcér... Držím palce.

je to veľmi ťažké ,takéto niečo človek pochopí,keď to prežije.moja dcéra sa zoznámila s priateľom ,mal dievča asi 4-5 ročné.bolo všetko ok zobrali sa.o dieťa sa starala,boli šťastní,neskôr sa spolu učili,patrila k lepším žiakom.manžel bol v dovec.ja neviem presne,keď bola asidruh alebo tretiačka, narodila sa im dcerka,a neskôr som počula už nie moc dobré správy.dievča začalo žiarliť,lebo všetko sa krútilo len okolo malej,hoci jej vždy hovorili ze ju maju radi,ze druhá dcérka je malá,o nu sa musia viac starať aťd..prestala posluchať,zhoršila sa v škole,nechcela pomáhať,ale tu bolo najhoršie,že otec jej povedal,nemusíš to,nemusíš hento,,,jasne že to netrvalo chvílu,ale dlchšiu dobu.potom sa začali aj oni hadať,tá veľká robila tej malej zle,potom klamala a raz povedala,že kedy konečne vypadnu! ano dobre myslíte,su od seba.ja mam v sebe len bolesť,a hovorím si ,že jasne moja dcera mala rada svoje dieťa viac!!preco nevydržala ,asi sa nedalo.videla som že tato potreboval doma kucharku,práčku,operku,učiteľku,upratovačku,a lásku k dcere prejavoval tak,že jej kupoval veci ktoré ani nepotrebovala.mali chybu obaja ,len teraz dve deti nemaju komplet rodinu.napísala som to sem,plačem,je mi to ľuto!!Všetko záleží od vašej povahy,aká ste,či ste schopná ísť dotoho --dve deti!! Či ste skromná,katolíčka,obetavá, čina vás nepreskočila len iskra,že ste zalúbená.ja som si myslela ,že vychová dievčatko,nestalo sa tak,keď som ju prvý raz vydela medzi dverami ,jejslová boli "či chcem byť jej tretia babka,tak som ju pritulila so slzami v ociach a povedala že ano.dnes má už 16,ten čas tak letí...

Z vlastných skúseností viem, že nie je problém ľúbiť deti milovaného človeka. Uvoľni sa a nič nerob nasilu. Veľa vecí (a toto hlavne) potrebuje čas. Moja rada: Vyhnite sa s partnerom intímnostiam v prítomnosti dcér... Držím palce.

kýblik, to čo si ale predstavuješ pod pojmom intímnosť?

My sme boli nevlastní súrodenci, ja som bola jediné spoločné dieťa rodičov, a jasne som to od súrodencov pociťovala. Určitý čas boli ťažké časy, nielen pre mňa, ale aj pre mojich rodičov.

kýblik, to čo si ale predstavuješ pod pojmom intímnosť?

Stanko, nič vulgárne samozrejme. Dotyky, bozky... Toto deti vnímajú veľmi zle...

Stanko, nič vulgárne samozrejme. Dotyky, bozky... Toto deti vnímajú veľmi zle...

Hm,keď myslíš-toto ja neviem posúdiť...:(
Ale zasa sa to ani asi nedá- však ked žena robí obed alebo tak-tak sa predsa žiadny chlap neudrži,aby ju nechytil za zadok, tak ja teda nevím...

Zažila som na vlastnej koži nevlastného rodiča, je to už veľmi dávno, ale keď som bola v puberte, vtedy som si povedala, moje deti toto nikdy nesmú zažiť.
Už je 32 rokov na onom svete, keď zomrel, bolo na mne, aby som ho pochovala, urobila som to, ale plakala som nad jeho hrobom nad svojim detstvom. Ubližovanie bolo na dennom poriadku, bola som opatrovateľkou detí, ktoré mala mamina spoločné s ním. Teraz viem, že detstvo bolo boľavé, preto neverím na lásku "cudzieho" rodiča, neexistuje. Je to len snaha, niekedy jednostranná, ale nie láska.

Hm,keď myslíš-toto ja neviem posúdiť...:(
Ale zasa sa to ani asi nedá- však ked žena robí obed alebo tak-tak sa predsa žiadny chlap neudrži,aby ju nechytil za zadok, tak ja teda nevím...

Súhlasím, teda ak je chlap zdravý... Ale má to urobiť tak aby to deti nevideli ;) Inak vnímajú ten dotyk ak ho uvidia, ver mi...

Zažila som na vlastnej koži nevlastného rodiča, je to už veľmi dávno, ale keď som bola v puberte, vtedy som si povedala, moje deti toto nikdy nesmú zažiť.
Už je 32 rokov na onom svete, keď zomrel, bolo na mne, aby som ho pochovala, urobila som to, ale plakala som nad jeho hrobom nad svojim detstvom. Ubližovanie bolo na dennom poriadku, bola som opatrovateľkou detí, ktoré mala mamina spoločné s ním. Teraz viem, že detstvo bolo boľavé, preto neverím na lásku "cudzieho" rodiča, neexistuje. Je to len snaha, niekedy jednostranná, ale nie láska.


Už som chcel ísť spať ale nedá mi... Vlasti poznám prípad kedy cudzí človek viac ľúbil a staral sa o deti ako ich vlastný rodič...:confused:

Aj môj otec sa staral o nevlastného syna, tak isto ako o nevlastnú dcéru aj ako vlastnú dcéru - mňa. Nerobil rozdiely, ale nevlastný syn ho mal za nič, vypočul si nejedno škaredé slovo, od nevlastnej dcéry mal na tanieri pomerne často, že on ju nemá rád tak ako vlastné dieťa - teda mňa, aj ja som to často počúvala. No staral sa o nás rovnako. Tak ako mamina. Ja by som sa v takej situácii stretnúť nechcela.

Už som chcel ísť spať ale nedá mi... Vlasti poznám prípad kedy cudzí človek viac ľúbil a staral sa o deti ako ich vlastný rodič...:confused:

Možno, zo mňa hovorí osobná skúsenosť a ver mi, že bola trpká.
Mala som voľakedy kolegyňu, mala dve deti z detského domova, nedostávali od nej nič naviac, ona si v robote kupovala čokoládové tyčinky, mala ich v šuplíku, keď prišiel jej "syn", rýchlo si ho zamkla. Bolo mi do plaču, vybrala som z tašky sladkosť, čo som mala kúpenú domov a veru som mu musela dať, išlo mi puknúť srdce. Takže aj takúto rodičovskú lásku som videla.
City sa vedia usalašiť veľmi hlboko v tele...

Súhlasím, teda ak je chlap zdravý... Ale má to urobiť tak aby to deti nevideli ;) Inak vnímajú ten dotyk ak ho uvidia, ver mi...

mimotemy-inak najlepšia skrýša je kupelka,keď perie pračka-ale to už asi všetci vedia...:D:D:D

No sú tie medziludské vzťahy celkovo na bode mrazu-ja keď pozeraám správy,tak žasnem- otec zabije syna, syn matku, brat brata...:mee::eek::eek::eek:-to už čo je za svet toto?A okrem toho si kludne zabíjame nenarodené vlastné deti atď atď...

:eek:Žeby to bolo niečo nové... Kuk do biblie : Kain a Ábel:confused:

Z vlastných skúseností viem, že nie je problém ľúbiť deti milovaného človeka. Uvoľni sa a nič nerob nasilu. Veľa vecí (a toto hlavne) potrebuje čas. Moja rada: Vyhnite sa s partnerom intímnostiam v prítomnosti dcér... Držím palce.... to celkom určite problém nie je. Skôr naopak.....A keď vyletia z hniezda, hľadajú tých biologických. Z vďaky.:rolleyes:

je to veľmi ťažké ,takéto niečo človek pochopí,keď to prežije.moja dcéra sa zoznámila s priateľom ,mal dievča asi 4-5 ročné.bolo všetko ok zobrali sa.o dieťa sa starala,boli šťastní,neskôr sa spolu učili,patrila k lepším žiakom.manžel bol v dovec.ja neviem presne,keď bola asidruh alebo tretiačka, narodila sa im dcerka,a neskôr som počula už nie moc dobré správy.dievča začalo žiarliť,lebo všetko sa krútilo len okolo malej,hoci jej vždy hovorili ze ju maju radi,ze druhá dcérka je malá,o nu sa musia viac starať aťd..prestala posluchať,zhoršila sa v škole,nechcela pomáhať,ale tu bolo najhoršie,že otec jej povedal,nemusíš to,nemusíš hento,,,jasne že to netrvalo chvílu,ale dlchšiu dobu.potom sa začali aj oni hadať,tá veľká robila tej malej zle,potom klamala a raz povedala,že kedy konečne vypadnu! ano dobre myslíte,su od seba.ja mam v sebe len bolesť,a hovorím si ,že jasne moja dcera mala rada svoje dieťa viac!!preco nevydržala ,asi sa nedalo.videla som že tato potreboval doma kucharku,práčku,operku,učiteľku,upratovačku,a lásku k dcere prejavoval tak,že jej kupoval veci ktoré ani nepotrebovala.mali chybu obaja ,len teraz dve deti nemaju komplet rodinu.napísala som to sem,plačem,je mi to ľuto!!Všetko záleží od vašej povahy,aká ste,či ste schopná ísť dotoho --dve deti!! Či ste skromná,katolíčka,obetavá, čina vás nepreskočila len iskra,že ste zalúbená.ja som si myslela ,že vychová dievčatko,nestalo sa tak,keď som ju prvý raz vydela medzi dverami ,jejslová boli "či chcem byť jej tretia babka,tak som ju pritulila so slzami v ociach a povedala že ano.dnes má už 16,ten čas tak letí...

Tak dúfam,že v mojom prípade to dopadne lepšie...je mi ľúto,že to Vašej dcérke nevyšlo...práve preto rozmýšľam,či vôbec mať to naše spoločné dieťa,či by nebolo lepšie mať ich dve a vychovať ich s láskou a dobre.Čo sa týka tej preskočenej iskry,mám už dosť rokov na to,aby som vedela čo chcem a chcem jeho a keďže k nemu patria aj deti,tak to beriem tak,že hádam raz budú tak trošku aj moje

Tak dúfam,že v mojom prípade to dopadne lepšie...je mi ľúto,že to Vašej dcérke nevyšlo...práve preto rozmýšľam,či vôbec mať to naše spoločné dieťa,či by nebolo lepšie mať ich dve a vychovať ich s láskou a dobre.Čo sa týka tej preskočenej iskry,mám už dosť rokov na to,aby som vedela čo chcem a chcem jeho a keďže k nemu patria aj deti,tak to beriem tak,že hádam raz budú tak trošku aj moje

Ale tak zasa,keď chcete mať bábo,tak kľudne si ho vybavte-to podľa mňa zasa nehraje až tak veľkú úlohu v tejto situácii...

Ale tak zasa,keď chcete mať bábo,tak kľudne si ho vybavte-to podľa mňa zasa nehraje až tak veľkú úlohu v tejto situácii...

Stanko,vieš,ja som nad tým dlho uvažovala...myslím,že takto by to asi bolo lepšie,ak nám to vydrží a ten vzťah bude o.k. tak vieš,oni vyrastú a my dvaja budeme mať na seba čas...čo myslíš?Alebo budem ľutovať keď nebudem mať vlastné?

Ahoj no ja totu situaciu zazivam tiež. Moj partner má tri deti z prvého manželstva. Dvaja chlapci a prostredné dievča. Dvaja z nich s nami už aj byvajú. Mám výhodu že sú už veľký, ale aj tak to nebolo a ani neni vždy jednoduché. Moj partner odišiel od rodiny koli inej žene. Ked sa s novou partnerkou rozišiel, všetky deti a bohužiaľ aj prvá manželka dufali že sa vráti domov. A zrazu som sa zjavila ja. Na prvy spolocný vikend deti odmietli ist ak pojdem ja. Mne v tejto situacii najviac pomohol partner tym že bol k deťom stále rovnako zhovievavý ale daval im svojim spravaním na javo že som súčasťou jeho života. Ale ja som mala vyhodu v tom že deti už boli za pubetou teda okram najmladšieho a už začínali mať svoj život. Hlavne som si davala pozor aby som ich do ničoho nesilila a nesnažila ich nasilu zaradovať do svojho života, a na druhej strane som sa im snažila venovať a prejavovať o nich zaujem. Take niečo sa neda urychliť potrebuje to svoj čas. Sme spolu 4 roky a prvé dva boli najtažšie. U nas sa dokonca objavovali výrazy ako prečo tu musi byť aj ona, s mamou by nam bolo lepšie, pošli ju preč oci .... a pod. Ked som bola v miestnosti, tak čakali kým odidem aby sa mohli rozpravať len z otcom a pod. Vieš deti majú jasný model rodiny, je to ich základná istota od ktorej sa všetko odvija a nový partnery tam moc nezapadajú. A okrem toho ved ani my ako dospelé sa nejdeme hned zdôverovať každemu a priatelov si vybaráme. Ja som to tak aj brala oni si ma nevybrali za člena rodiny a tak som musela byť trpezlivá ked som chcela aby ma k sebe pustili. Ale naozaj to chce čas, oťukate sa spoznáte a ked budete spolu tráviť čas a budete mať spoločne príjemné zážitky tak sa postupne bude medzi vami uvolnovať atmosfera a začneš byť samozrejmou súčasťou ich života. Aspon mne to našťastie vyšlo. :) Dúfam že to vyjde aj tebe držim palčeky.
PS a čo sa týka vlastných detičiek ak po nich túžite mali by ste ich mať. Ked miluješ jeho tak predpokladám že to berieš tak že ked si ho stretla mal detičky a tak k nemu patria a budeš milovať aj ich. Nemyslim si že je isté že by si uprednostnovala alebo zanedbávala niektoré dieťa. Každe dieťa je iné a od každého z nich očakávame niečo iné a aj ho posudzujeme inak aj ked ich milujeme rovnako. Je samozrejme že to bude ťažká a že deti možu mať pocit ze niektoré je milované viac ale to ma vačšina deti a ma rovnakých rodičov. :D Moj názor je ak tužite po dieťatku tak ho majte ale nezabudajte na jeho detičky a milujte ich rovnako. Aj ked to bude znieť kruto ale nemyslim si že by človek mal obetovať svoju túžbu po dieťati iba preto že nevie ako budú reagovať druhé deti. Možno budete prekvapení možno to zoberu jeho detičky úplne normálne. Ale inak to nezistíte iba tak že ich budete mať. Ak po nich túžite a máte všetky predpoklady ich mať a nebudete ich mať, budete si to vyčitať

Stanko,vieš,ja som nad tým dlho uvažovala...myslím,že takto by to asi bolo lepšie,ak nám to vydrží a ten vzťah bude o.k. tak vieš,oni vyrastú a my dvaja budeme mať na seba čas...čo myslíš?Alebo budem ľutovať keď nebudem mať vlastné?

Podľa mňa budeš lutovať, že nebudeš mať vlastné bábo, čas pomaličky ti ubieha,hmhm
A jeho dievčatá, keď vyrastú a odídu z domu( a čas letí jako bláznivý/K.Gott:D/,tak čo budete už vy dvaja sami robiť? Pozerať na seba 20 rokov?A tak aspoň budete mať zase nejake pojítko a na koniec-však každá žena chce mať dieťa, nie?Ja som jednoznačne aby ste mali bábo...;););)A zasa až taká strašná robota to nieje...:D:D:D

Stanko,vieš,ja som nad tým dlho uvažovala...myslím,že takto by to asi bolo lepšie,ak nám to vydrží a ten vzťah bude o.k. tak vieš,oni vyrastú a my dvaja budeme mať na seba čas...čo myslíš?Alebo budem ľutovať keď nebudem mať vlastné?

Imak Fany, ešte som nad tebou rozmýšľal a ty toho chlapca;) musíš fakt ľúbiť,hmhm- lebo si si vybrala ťažkú cestu namiesto toho,že si si mohla vybrať ľahšiu-zobrať si niekoho bez závazkov , kde by bolo všetko ľahšie a navyše si kvoli nemu ochotná sa zriecť šance mať svoje dieťa,hmhm-takže dávam klobúk dolu pred tebou, fakt ho musíš moc ľúbiť...Lebo ja som si začal voľakedy s jednou slobodnou mamičkou,ale neuniesol som to a vycúval som z toho vzťahu...

Velmi si vazim vsetkych, ktori si vezmu partnera so zavazkami, pretoze ja by som to nespravila, bala by som sa,

mala som spoluziacky, ktore mali nevlastnych "otcov", a v tom case som sa velmi cudovala, preco o nich nikdy nerozpravali, preco, ked som prisla ku nim na navstevu, tak tito "otcovia sa zdekovali do inej izby, preco ich stale nazyvali iba po mene, na mna to posobilo, akoby to boli iba cudzinci, ktori boli s ich matkami,

potom, o niekolko rokov, jednej zo spoluziacok mama zahynula, a na pohrebe boli dva tabory, moja spoluziacka a partner zosnulej, akoby sa vobec nepoznali, musel sa vystahovat z bytu, spoluziacka byt predala a odvtedy o sebe nepoculi,

a to este nespominam ostatne problemy,

ale mozno len ja som nepoznala stastne manzelstva s cudzimi detmi,

BTW: udajne statistika vravi, ze druhe zmiesane manzelstva stroskotavaju este viac, ako tie prve, a prave vacsinou kvoli detom

Velmi si vazim vsetkych, ktori si vezmu partnera so zavazkami, pretoze ja by som to nespravila, bala by som sa,

mala som spoluziacky, ktore mali nevlastnych "otcov", a v tom case som sa velmi cudovala, preco o nich nikdy nerozpravali, preco, ked som prisla ku nim na navstevu, tak tito "otcovia sa zdekovali do inej izby, preco ich stale nazyvali iba po mene, na mna to posobilo, akoby to boli iba cudzinci, ktori boli s ich matkami,

potom, o niekolko rokov, jednej zo spoluziacok mama zahynula, a na pohrebe boli dva tabory, moja spoluziacka a partner zosnulej, akoby sa vobec nepoznali, musel sa vystahovat z bytu, spoluziacka byt predala a odvtedy o sebe nepoculi,

a to este nespominam ostatne problemy,

ale mozno len ja som nepoznala stastne manzelstva s cudzimi detmi,

BTW: udajne statistika vravi, ze druhe zmiesane manzelstva stroskotavaju este viac, ako tie prve, a prave vacsinou kvoli detom
Netvrdím moni, že nemáš v niečom aj pravdu, ale tento tvoj príspevok rozhodne Fanny sebavedomie nepridá...:mad:-načo ju strašiť...:confused::confused::confused:

Netvrdím moni, že nemáš v niečom aj pravdu, ale tento tvoj príspevok rozhodne Fanny sebavedomie nepridá...:mad:-načo ju strašiť...:confused::confused::confused:

mas pravdu, radsej stichnem

mas pravdu, radsej stichnem

ešte raz-netvrdím, že nemáš v niečom aj pravdu, ale teraz skorej funny musíme podporiť...;)

ešte raz-netvrdím, že nemáš v niečom aj pravdu, ale teraz skorej funny musíme podporiť...;)

neboj, ja som to pochopila

neboj, ja som to pochopila

Teraz "ukradnem" ten reklamný slogan-keď ju miluješ-nieje čo riešiť, srdcu nerozkážeš...

Stanko,vieš,ja som nad tým dlho uvažovala...myslím,že takto by to asi bolo lepšie,ak nám to vydrží a ten vzťah bude o.k. tak vieš,oni vyrastú a my dvaja budeme mať na seba čas...čo myslíš?Alebo budem ľutovať keď nebudem mať vlastné?Oj, a ako veľmi. Poslaním ženy je porodiť vlastné dieťa. Pokiaľ tomu osud žičí, tak radšej s milovaným mužom. A keďže nič netrvá večne, ani láska k jednej slečne:);), tak dieťa vynahradí aj také straty. Čo už. Život, to sú straty a nálezy. Ale vzdať sa poslania byť matkou je privysoká daň za lásku.:mee:

neboj, ja som to pochopila

Moni ešte doplním- vždy ked ideš do manželstva, nevieš či dobre robíš-je to vlastne riziko podnikania,hmhm-niekomu sa to podarí a do smrti sú spolu v dobrom(mimochodom, ja milujem ked na ulici vidím nejakého dedka s babkou držiacich sa za ruky), niektoré vydržia pomerne dlho-poznám ľudí ktorí sa rozviedli po 30 rokoch :eek: manželstva a sú manželstvá, kde som poznal páriky, štebotali si do uška ako sa veľmi milujú a po čase je podľa nej on K...., a ona podľa neho p..., takže to je vždy vstup do neznáma a buď to vyjde alebo nie,hmhm
A na odľahčenie-keď som sa ženil,tak mi niekto povedal(už neviem, kto)-Stano, užívaj si to-ženíš sa len párkrát v živote...:D:D:D

Trochu ma mrzí, že jaros5 zmazal svoj druhý príspevok v téme, ktorý mal podľa mňa najväčšiu vypovedaciu hodnotu.

Ako sa bude vyvíjať vzťah medzi novým rodičom a nevlastnými deťmi bude záležať predovšetkým od nového rodiča. A ešte toho druhého, vlastného, ako mu dokáže pri utváraní toho vzťahu pomôcť. Za seba môžem potvrdiť známu pravdu. Kto má ľudí rád vo všeobecnosti a má aj ľudské vlastnosti, ktoré možno prirovnať k "zodpovednému dobrákovi od kosti", ten nebude mať neriešiteľný problém vytvoriť novú, fungujúcu rodinu. Aj keď to žiaden z jej členov nebude mať jednoduché. Pričom to vôbec nemusí byť príbeh z úspešného filmu. Môžem to takto napísať, pretože o tom niečo viem. A v tom nepomôžu rady iných, ani ich skúsenosti. Tie má každý iné. A predsa len môžu pomôcť, aby si každý uvedomil mieru zodpovednosti, ktorú novým vzťahom na seba preberá.

A keď tak čítam príspevky jeden za druhým, prekvapuje ma to rozhodnutie - nemať spoločné deti, ak je to možné. Len málo žien netúži aj po vlastnom dieťati.

Fanny, choď do toho skús to...aj to s tým vlastným dieťaťom. Mať vlastné dieťa je niečo zázračné...viem to, lebo som 1xkrát rodila ako 35-ročná a ďakujem osudu, že sa to nakoniec stalo.
Pokiaľ si zdravá a vzdáš sa dobrovoľne nemať dieťa...neskôr budeš určite banovať...a žiarlivosť detí sa rieši v každej rodine...keď sa nám narodilo druhé bábo, staršia dcéra veľmi zmenila správanie /jasné-žiarlivosť!/ a bojujeme s tým do dnes!!
No a čo? Taký je život!
Ešte pozn. k tým "mixovaným" rodinám-moja babka /sama mala
dieťa-dievča/ si zobrala môjho starého otca-vdovca, ktorý mal
sám 3 malé deti, prežili spolu úžasných 50 rokov !!! A verte, museli sa popasovať s kade-čím....

Moji rodičia chvalabohu nerozmýšľali nemať spoločné dieťa. Aby ostatní nežiarlili a pod, môžem im len ďakovať, že som na tomto svete, som ich jediné spoločné dieťa.

Fanny, nerozmýšľaj nad tým, že nebudeš mať vlastné dieťa. To nie, to by si sama sebe veľmi ublížila. a raz aj oľutovala. Viem, že chceš byť mamou deťom muža, ktorého máš rada. Nevieš ale, ako to všetko nakoniec dopadne, hoci ti želám, aby sa vám to podarilo. Ale tvoje dieťa, bude tvoje dieťa a možno vás spojí do jednej rodiny.

Moji rodičia chvalabohu nerozmýšľali nemať spoločné dieťa. Aby ostatní nežiarlili a pod, môžem im len ďakovať, že som na tomto svete, som ich jediné spoločné dieťa.

Aj my ďakujeme tvojím rodičom- nemali by sme takú dobrú poraďáčku medzi nami...;););)

Stanko, ďakujem.

Ahoj no ja totu situaciu zazivam tiež. Moj partner má tri deti z prvého manželstva. Dvaja chlapci a prostredné dievča. Dvaja z nich s nami už aj byvajú. Mám výhodu že sú už veľký, ale aj tak to nebolo a ani neni vždy jednoduché. Moj partner odišiel od rodiny koli inej žene. Ked sa s novou partnerkou rozišiel, všetky deti a bohužiaľ aj prvá manželka dufali že sa vráti domov. A zrazu som sa zjavila ja. Na prvy spolocný vikend deti odmietli ist ak pojdem ja. Mne v tejto situacii najviac pomohol partner tym že bol k deťom stále rovnako zhovievavý ale daval im svojim spravaním na javo že som súčasťou jeho života. Ale ja som mala vyhodu v tom že deti už boli za pubetou teda okram najmladšieho a už začínali mať svoj život. Hlavne som si davala pozor aby som ich do ničoho nesilila a nesnažila ich nasilu zaradovať do svojho života, a na druhej strane som sa im snažila venovať a prejavovať o nich zaujem. Take niečo sa neda urychliť potrebuje to svoj čas. Sme spolu 4 roky a prvé dva boli najtažšie. U nas sa dokonca objavovali výrazy ako prečo tu musi byť aj ona, s mamou by nam bolo lepšie, pošli ju preč oci .... a pod. Ked som bola v miestnosti, tak čakali kým odidem aby sa mohli rozpravať len z otcom a pod. Vieš deti majú jasný model rodiny, je to ich základná istota od ktorej sa všetko odvija a nový partnery tam moc nezapadajú. A okrem toho ved ani my ako dospelé sa nejdeme hned zdôverovať každemu a priatelov si vybaráme. Ja som to tak aj brala oni si ma nevybrali za člena rodiny a tak som musela byť trpezlivá ked som chcela aby ma k sebe pustili. Ale naozaj to chce čas, oťukate sa spoznáte a ked budete spolu tráviť čas a budete mať spoločne príjemné zážitky tak sa postupne bude medzi vami uvolnovať atmosfera a začneš byť samozrejmou súčasťou ich života. Aspon mne to našťastie vyšlo. :) Dúfam že to vyjde aj tebe držim palčeky.
PS a čo sa týka vlastných detičiek ak po nich túžite mali by ste ich mať. Ked miluješ jeho tak predpokladám že to berieš tak že ked si ho stretla mal detičky a tak k nemu patria a budeš milovať aj ich. Nemyslim si že je isté že by si uprednostnovala alebo zanedbávala niektoré dieťa. Každe dieťa je iné a od každého z nich očakávame niečo iné a aj ho posudzujeme inak aj ked ich milujeme rovnako. Je samozrejme že to bude ťažká a že deti možu mať pocit ze niektoré je milované viac ale to ma vačšina deti a ma rovnakých rodičov. :D Moj názor je ak tužite po dieťatku tak ho majte ale nezabudajte na jeho detičky a milujte ich rovnako. Aj ked to bude znieť kruto ale nemyslim si že by človek mal obetovať svoju túžbu po dieťati iba preto že nevie ako budú reagovať druhé deti. Možno budete prekvapení možno to zoberu jeho detičky úplne normálne. Ale inak to nezistíte iba tak že ich budete mať. Ak po nich túžite a máte všetky predpoklady ich mať a nebudete ich mať, budete si to vyčitať

Ďakujem Silvi,tvoj príspevok ma potešil.dúfam,že to budem mať tiež dobré,tebe držím palčeky,aby ti to aj ďalej takto držalo:):):)

ešte raz-netvrdím, že nemáš v niečom aj pravdu, ale teraz skorej funny musíme podporiť...;)
Určite ma všetci podporujete,za čo vám ďakujem,ale kľudne si môžete povedať vlastný názor,rada,sa poučím:)

Fanny, nerozmýšľaj nad tým, že nebudeš mať vlastné dieťa. To nie, to by si sama sebe veľmi ublížila. a raz aj oľutovala. Viem, že chceš byť mamou deťom muža, ktorého máš rada. Nevieš ale, ako to všetko nakoniec dopadne, hoci ti želám, aby sa vám to podarilo. Ale tvoje dieťa, bude tvoje dieťa a možno vás spojí do jednej rodiny.


Asi sa od vás nechám fakt nahovoriť na to dieťatko...u mňa nejde o to,že by som nechcela...určite by som chcela svoje dieťa,viem si predstaviť že by to bolo nádherné....len mi asi veľa záleží na druhých...preto asi idem konať tak,ako by som si myslela,že je dobre.Vlastne ani priateľ sa nevyjadril,že nechce dieťa,dokonca si robil žarty:D že k dvom dievčatám by bodol ešte chlapec...
A fakt ma pomaly presviedčate...za čo vám možno budem vďačná do konca života

Asi sa od vás nechám fakt nahovoriť na to dieťatko...u mňa nejde o to,že by som nechcela...určite by som chcela svoje dieťa,viem si predstaviť že by to bolo nádherné....len mi asi veľa záleží na druhých...preto asi idem konať tak,ako by som si myslela,že je dobre.Vlastne ani priateľ sa nevyjadril,že nechce dieťa,dokonca si robil žarty:D že k dvom dievčatám by bodol ešte chlapec...
A fakt ma pomaly presviedčate...za čo vám možno budem vďačná do konca života

Vieš, ja mám pocit, že toho partnera miluješ viac ako seba a to nieje vždy dobré...Vidieť to úplne jasne, že si moc a moc zamilovaná...:rolleyes:

Asi sa od vás nechám fakt nahovoriť na to dieťatko...u mňa nejde o to,že by som nechcela...určite by som chcela svoje dieťa,viem si predstaviť že by to bolo nádherné....len mi asi veľa záleží na druhých...preto asi idem konať tak,ako by som si myslela,že je dobre.Vlastne ani priateľ sa nevyjadril,že nechce dieťa,dokonca si robil žarty:D že k dvom dievčatám by bodol ešte chlapec...
A fakt ma pomaly presviedčate...za čo vám možno budem vďačná do konca života

Treba mať vlastné bábo- tak možte dnes aj začať...:D:D:D

co sa tyka nevlastnych deti u nas je to naopak, mna si manzel vyzenil s dvomi deti v tom istom veku ako uvadzas ty, par rokov uz preslo a funguje to skvele, dokonca sa spolu bavia o veciach o ktorych by sa so mnou hanbili ale to je vedlajsie, chcela som napisat, ze v prvom rade, by mal byt na tvojej strane partner a deti by mali mat jasno v tom ako to je, takze on je tvoja velka opora a mal by to dat jasne najavo ako tebe, tak i detom. treba byt s nimi kamaratka, ale treba mat aj jasne hranice a velmi potrebna rada, ked budu dievcata v puberte treba sa pripravit na vzdor a veci ktore s tym suvisia, tu bude dvojnsobne potrebne, aby si mala partnera na tvojej strane, hlavne sa pred detmi vzajomne nezhadzovat, pretoze ak sa dospeli nerespektuju a deti to vidia, nebude ziadny respekt nikde

Treba mať vlastné bábo- tak možte dnes aj začať...:D:D:D
Srandista...:D

co sa tyka nevlastnych deti u nas je to naopak, mna si manzel vyzenil s dvomi deti v tom istom veku ako uvadzas ty, par rokov uz preslo a funguje to skvele, dokonca sa spolu bavia o veciach o ktorych by sa so mnou hanbili ale to je vedlajsie, chcela som napisat, ze v prvom rade, by mal byt na tvojej strane partner a deti by mali mat jasno v tom ako to je, takze on je tvoja velka opora a mal by to dat jasne najavo ako tebe, tak i detom. treba byt s nimi kamaratka, ale treba mat aj jasne hranice a velmi potrebna rada, ked budu dievcata v puberte treba sa pripravit na vzdor a veci ktore s tym suvisia, tu bude dvojnsobne potrebne, aby si mala partnera na tvojej strane, hlavne sa pred detmi vzajomne nezhadzovat, pretoze ak sa dospeli nerespektuju a deti to vidia, nebude ziadny respekt nikde


Práve to sa mi na ňom páči,že on je toho názoru,že vo všetkom nemôže robiť len to čo chcú deti,ale myslí aj na nás dvoch a je toho názoru,že dievčatá si zvyknú...Určite by sa so mnou nerozišiel kôli tomu,že jedna z nich trošku teraz žiarli...Stále tak isto im dáva najavo,že ich má rád..

Moni ešte doplním- vždy ked ideš do manželstva, nevieš či dobre robíš-je to vlastne riziko podnikania,hmhm-niekomu sa to podarí a do smrti sú spolu v dobrom(mimochodom, ja milujem ked na ulici vidím nejakého dedka s babkou držiacich sa za ruky), niektoré vydržia pomerne dlho-poznám ľudí ktorí sa rozviedli po 30 rokoch :eek: manželstva a sú manželstvá, kde som poznal páriky, štebotali si do uška ako sa veľmi milujú a po čase je podľa nej on K...., a ona podľa neho p..., takže to je vždy vstup do neznáma a buď to vyjde alebo nie,hmhm
A na odľahčenie-keď som sa ženil,tak mi niekto povedal(už neviem, kto)-Stano, užívaj si to-ženíš sa len párkrát v živote...:D:D:D
http://images.paraorkut.com/img/lide/laska_455658616_126.jpg

To som nesmierne rada,ze bola zalozena tato tema.Je uz troska stara,ale aspon mam pocit,ze tu je niekto kto ma pochopenie.Ja som tiez nevlastna matka a bolo to zo zaciatku nesmierne tazke.Naozaj som si niekedy myslela,ze to uz nezvladnem.Moja dcerka bola stvana paradoxne babkou,ktora pomahala mojmu terajsiemu muzovi s malou.Nesmierne na mna ziarlila a mala vzdy ked od nej prisla,tak ma kritizovala a robila mi naschval.Viete mala to ma v podvedomi az doteraz a obcas sa to este stale prejavuje a to uz nezmeni nikto.Je vela veci,ktore by som sa tu mohla stazovat na malu,ale to nie je podstatne lebo nechcem ani pomysliet na tie strasne a bolestive slova.Priznam sa,ze so svokrou sa uz nebudem do konca zivota bavit.Narobila mi strasne vela starosti.Ked som si to s nou prisla vydiskutovat,tak nezabudnem na jej poslednu vetu.Nech robis cokolvek,tak mojho syna mi nezoberies.Viete,ona to chapala tak,ze nevlastna dcerka jej patri a ze ja jej ju beriem,ale moj muz jasne povedal,ze jeho dcera ked si nasiel zenu ,tak nikdy nebude byvat u babky.Ja by som na jeho mieste spravila to iste.Strasna to zena ,lebo ked som jej malu davala castejsie,tak o mne tvrdila,ze nemam zaujem o nevlastnu dceru.Chapete?Chcela som jej spravit radost a hlavne malu som si nechcela nasilnicky ziskavat.Ked som jej ju od hnevu davala menej,pozor urcite raz do tyzdna,tak to chapala tak,ze som jej ju zobrala,vraj bez upozornenia. Viete ona bola hlavna ustredna a my sme museli vsetko hlasit.Viete ja som si podla jej nazoru zobrala asi nielen muza,ale aj ju.Teraz je to uz nastastie lepsie,mala samozrejme stale chodi k svokre,lebo ja nemienim narusat vztahy,hlavne s dcerkou,ale po tolkych bolestnych slovach,ktore mi dcerka a babka ustedrili musim zialbohu priznat,ze moj syn mi je ovela blizsi.Odrazilo sa to na mojej psychike.Poviem Vam pravdu,ze odkedy som prestala chodit k svokre,tak mala sa postupne zacala menit pred mojimi ocami a dokonca si ma zacala pred svokrou zastavat.Som rada,ze som napokon zvitazila a dcerka mi tymto dokazala,ze mi naozaj bolo okrivdene .Keby aj nadalej chodievam k svokre,tak verte,ze by dokazala zarucene rozbit moju veskeru snahu.Malej som vysvetlila,ze nech o mne zbytocne pred nou nerozprava a hla mala to pochopila.Tesim sa ked bude velka a budeme urcite kamosky.

To som nesmierne rada,ze bola zalozena tato tema.Je uz troska stara,ale aspon mam pocit,ze tu je niekto kto ma pochopenie.Ja som tiez nevlastna matka a bolo to zo zaciatku nesmierne tazke.Naozaj som si niekedy myslela,ze to uz nezvladnem.Moja dcerka bola stvana paradoxne babkou,ktora pomahala mojmu terajsiemu muzovi s malou.Nesmierne na mna ziarlila a mala vzdy ked od nej prisla,tak ma kritizovala a robila mi naschval.Viete mala to ma v podvedomi az doteraz a obcas sa to este stale prejavuje a to uz nezmeni nikto.Je vela veci,ktore by som sa tu mohla stazovat na malu,ale to nie je podstatne lebo nechcem ani pomysliet na tie strasne a bolestive slova.Priznam sa,ze so svokrou sa uz nebudem do konca zivota bavit.Narobila mi strasne vela starosti.Ked som si to s nou prisla vydiskutovat,tak nezabudnem na jej poslednu vetu.Nech robis cokolvek,tak mojho syna mi nezoberies.Viete,ona to chapala tak,ze nevlastna dcerka jej patri a ze ja jej ju beriem,ale moj muz jasne povedal,ze jeho dcera ked si nasiel zenu ,tak nikdy nebude byvat u babky.Ja by som na jeho mieste spravila to iste.Strasna to zena ,lebo ked som jej malu davala castejsie,tak o mne tvrdila,ze nemam zaujem o nevlastnu dceru.Chapete?Chcela som jej spravit radost a hlavne malu som si nechcela nasilnicky ziskavat.Ked som jej ju od hnevu davala menej,pozor urcite raz do tyzdna,tak to chapala tak,ze som jej ju zobrala,vraj bez upozornenia. Viete ona bola hlavna ustredna a my sme museli vsetko hlasit.Viete ja som si podla jej nazoru zobrala asi nielen muza,ale aj ju.Teraz je to uz nastastie lepsie,mala samozrejme stale chodi k svokre,lebo ja nemienim narusat vztahy,hlavne s dcerkou,ale po tolkych bolestnych slovach,ktore mi dcerka a babka ustedrili musim zialbohu priznat,ze moj syn mi je ovela blizsi.Odrazilo sa to na mojej psychike.Poviem Vam pravdu,ze odkedy som prestala chodit k svokre,tak mala sa postupne zacala menit pred mojimi ocami a dokonca si ma zacala pred svokrou zastavat.Som rada,ze som napokon zvitazila a dcerka mi tymto dokazala,ze mi naozaj bolo okrivdene .Keby aj nadalej chodievam k svokre,tak verte,ze by dokazala zarucene rozbit moju veskeru snahu.Malej som vysvetlila,ze nech o mne zbytocne pred nou nerozprava a hla mala to pochopila.Tesim sa ked bude velka a budeme urcite kamosky.

Ja to mám vlastne skoro to isté...odkedy som ale založila túto tému,tak sa niektoré veci zmenili....staršia dcéra môjho priateľa je úplne v pohode,aj mladšia je,zatiaľ mi nepovedala jedno krivé slovíčko,ani priateľovi predo mnou...ale tiež keď ide k babke-priateľovej svokre,tak jej tam tlačia halušky do hlavy,ale ona keď od nej odíde tak jej to asi vyfučí z hlavy a baví sa so mnou normálne...a myslím že keď bude staršia tak babka ju už tak ovplyvňovať nebude,bude tam určite chodiť už menej.
S priateľovou svokrou sa zatiaľ nepoznám,ani mi to nechýba....pokiaľ to však bude nutné,tak priateľ určite zakročí,pretože je skvelý človek a stále hovorí,že si každý zvykne.
Tvoja dcéra s tebou určite bude dobrá kámoška,potrebuje určite pri sebe nejakú ženu,ktorá jej pomôže s vlasmi,oblečením a t ď.Držím palčeky:)

Mam kamošku,ktorá má priatela s 5-ročným synom.Ona má 12-ročneho.Chodia spolu po výletoch,spolu výkenduju na chalupe,...No majú všetci jeden velký problem.Ten malý 5-ročný je strašne rozmaznaný a hrozne urážlivý.Spolu s otcom býva u babky.Matka oňho nemá zaujem.Tak malý je naučený,že si všetko vydobíja plačom a odúvaním sa.U babky mu to 100% funguje.Vždy mu všetko splní a kúpi,po čom mu srdce piští.
Lenže ked su spolu na chalupe,tento malý im už polkazil nejeden výkend,nejeden výlet so svojím správaním.
Kamoška neraz plakala a bola zúfala,že čo má robiť.Priatela velmi ľúbi,no ked si spomenie na toho malého,tak je v rozpakoch,a nevie čo má robiť,či sa má vzdať svojej velkej lásky,koli tomu malemu nespratníkovi,ktorý si nič neváži?

Mam kamošku,ktorá má priatela s 5-ročným synom.Ona má 12-ročneho.Chodia spolu po výletoch,spolu výkenduju na chalupe,...No majú všetci jeden velký problem.Ten malý 5-ročný je strašne rozmaznaný a hrozne urážlivý.Spolu s otcom býva u babky.Matka oňho nemá zaujem.Tak malý je naučený,že si všetko vydobíja plačom a odúvaním sa.U babky mu to 100% funguje.Vždy mu všetko splní a kúpi,po čom mu srdce piští.
Lenže ked su spolu na chalupe,tento malý im už polkazil nejeden výkend,nejeden výlet so svojím správaním.
Kamoška neraz plakala a bola zúfala,že čo má robiť.Priatela velmi ľúbi,no ked si spomenie na toho malého,tak je v rozpakoch,a nevie čo má robiť,či sa má vzdať svojej velkej lásky,koli tomu malemu nespratníkovi,ktorý si nič neváži?


Myslím,že určite by sa nemala ničoho vzdávať...ono to časom všetko prejde,hlavne keď budú bývať spolu,lebo pochopila som že ešte nebývajú...potom už nebude môcť takto vystrájať...
Priateľova mladšia dcéra zase nechce chodiť autom,lebo jej je stále zle...tak to robíme tak,že ju so sebou neberieme....časom si ale uvedomila o čo prichádza a už s nami ide aj ona a snaží sa nemyslieť na to,že jej bude zle...
Čo sa týka tvojej známej,ešte by som chcela povedať,že záleží aj na priateľovom prístupe,aký má čo sa týka jej a jeho syna.;)

Na tuto temu je dobry film "Druha alebo prva" s Juliou Robertsovou

Ahojte poraďáci,chcela bz som len oynámiť tým,ktorí ste ma nabádali abz som mala aj vlastné detičky,že som čakám bábätko a som šťastná a spokojná...a Vám ďakujem za povzbudivé slová....:)

Fanny gratulujem a teraz už len lásku rozdeliť všetkým rovným dielom :)

Ahoj Fanny, máš ešte chuť porozprávať sa na tému nevlastné deti?