Nie je to daňový náklad. Môžeš to zaúčtovať z pokladne, ale pri daňovom priznaní navýšiš základ dane /vytvor v nákladoch AE pre tieto prípady - lepší prehľad/. Zo SF by si im to musela zdaniť. Daňovým nákladom je len povinné vybavenie lekárničky. Takto mi to pred rokom vysvetlila auditorka. Neviem o tom, že by sa medzitým niečo zmenilo. Počkaj na ďalší názor.

Mne by sa páčilo obhajovanie uvedeného nákladu ako daňového. Logiku to má, firma sa stará o ochranu zdravia zam., aby nevypadávali zo zam. kvôli chrípke a mohli podávať adekvátne výkony v zam. za účelom dosahovania zisku......atď........
Ale tá obhajoba by bola na vás.

a nemôže to ísť zo sociálneho fondu?

a nemôže to ísť zo sociálneho fondu?no dočítala som to celé, na SF nemáme dostatok fin.prostriedkov.

Nie je to daňový náklad. Môžeš to zaúčtovať z pokladne, ale pri daňovom priznaní navýšiš základ dane /vytvor v nákladoch AE pre tieto prípady - lepší prehľad/. Zo SF by si im to musela zdaniť. Daňovým nákladom je len povinné vybavenie lekárničky. Takto mi to pred rokom vysvetlila auditorka. Neviem o tom, že by sa medzitým niečo zmenilo. Počkaj na ďalší názor.Daňovým výdavkom sú spravidla sociálne náklady povinne hradené v zmysle Zákonníka práce a ostatných súvisiacich predpisov (BOZP, PO atď.).

Doplnenie:
Zdanenie daňou zo závislej činnosti týmto nie je dotknuté. Dodaniť zamestnancom.http://www.porada.sk/images/icons/icon7.gif

A v prípade, že budú hradené zo soc. fondu, tiež to bude nepeňažný príjem zamestnanca a zdaním mu to? + čo s odvodmi na ZP?

Plnenia poskytované zo SF netvoria vymeriavací základ zamestnanca ani zamestnávateľa pre platenie poistného na sociálne poistenie a zdravotné poistenie, tzn., že uvedenému zamestnancovi sa tento nepeňažný príjem len zdaní spolu s mesačným príjmom daňou z príjmov a odvedie sa preddavok na daň.

Plnenia poskytované zo SF netvoria vymeriavací základ zamestnanca ani zamestnávateľa pre platenie poistného na sociálne poistenie a zdravotné poistenie, tzn., že uvedenému zamestnancovi sa tento nepeňažný príjem len zdaní spolu s mesačným príjmom daňou z príjmov a odvedie sa preddavok na daň.
Samozrejme, máš pravdu, veď je to zo soc. fondu!! Nejaka som z toho trochu "zmagorena" :-))

Vďaka.

Mne osobne sa tiež skôr pozdáva názor, že keď je zamestnávateľ ochotný investovať do očkovania svojich zamestnancov je to presne z toho dôvodu aby zamestnanci neboli chorý a on mohol dosahovať zisk. Prečo by si to mali zamestnanci hradiť alebo zdaňovať? Aký pôžitok je to pre zamestnanca? To že bude chodiť do práce? Moc tomu nerozumiem z čoho vychádzate?

a keby to zafinancoval zo socialneho fondu? nas pripad....... musia to zamestnanci zdanit?

a keby to zafinancoval zo socialneho fondu? nas pripad....... musia to zamestnanci zdanit?Musí sa to zamestnancom zdaniť. Zrážku zo mzdy vykoná zamestnávateľ a odvedie.

Mne osobne sa tiež skôr pozdáva názor, že keď je zamestnávateľ ochotný investovať do očkovania svojich zamestnancov je to presne z toho dôvodu aby zamestnanci neboli chorý a on mohol dosahovať zisk. Prečo by si to mali zamestnanci hradiť alebo zdaňovať? Aký pôžitok je to pre zamestnanca? To že bude chodiť do práce? Moc tomu nerozumiem z čoho vychádzate?Dôvody sú jasné, ale bohužiaľ neakceptovateľné zákonom o daniach z príjmov.

Ak výdavok týkajúci sa zamestnancov nie je taxatívne ustanovený ako povinnosť v Zákonníku práce (a súvisiacich predpisoch dotýkajúcich sa práce ako napr. BOZP atď.), je potrebné túto skutočnosť zohľadniť. Jednak sa spravidla jedná o daňovo pripočítateľnú položku pre zamestnávateľa, ak je hradená z nákladov a jednak je zdaniteľným príjmom zamestnanca.
Nie je to tak iba pri tomto druhu výdavkov. Všeobecne sa to týka rôznych výdavkov (viď napr. §§ 19 a 21 Zákona o daniach z príjmov).

V prípade úhrady zo sociálneho fondu sa nejedná o úhradu z nákladov zamestnávateľa (spravidla nie prvotne), ale rovnako je takého plnenie považované za zdaniteľný príjem zamestnanca.

Na druhej strane je podstatný aj fakt, že napr. vakcína bude stáť napr. 500,00 Sk, ale zamestnancovi bude zrazené "iba" 95,00 Sk ... samozrejme v závislosti od ostatných mesačných príjmov a uplatnenia odpočítateľných položiek.

Stornujem súhlas v príspevku č. 1, blbne cituj. Chcela som odpovedať. Môžeš do nákladov, ale nedaňových účet 528AE :rolleyes: :cool:

Daňovým výdavkom sú spravidla sociálne náklady povinne hradené v zmysle Zákonníka práce a ostatných súvisiacich predpisov (BOZP, PO atď.).

Doplnenie:
Zdanenie daňou zo závislej činnosti týmto nie je dotknuté. Dodaniť zamestnancom.http://www.porada.sk/images/icons/icon7.gif
A nešlo by nákup vakcíny pre zamestnancov posudzovať ako ich príjem podľa § 5 ods.5 písm. e) a síce, že ide o preventívnu zdravotnú starostlivoť o zdravie pracovníkov podľa § 147 ods.1 ZP. Citujem:
§ 147
Povinnosti zamestnávateľa

(1) Zamestnávateľ je v rozsahu svojej pôsobnosti povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci a na ten účel vykonávať potrebné opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie ochrany práce. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach a prispôsobovať úroveň ochrany práce meniacim sa skutočnostiam.
Nákup a použitie vakcíny by mohlo spadať pod ochranu zdravia zamestnancov pri práci, najmä ak pracujú na takých miestach, kde sa pohybuje veľa ľudí a je ľahkké sa nakaziť.:):cool:

Ideálne by bolo, keby si cenu vakcíny mohla firma odpočítať z výšky zdravotného poistenia, ktoré odvádza za svojich zamestnancov. No, to by mali zdravotné poisťovne radosť:D

A nešlo by nákup vakcíny pre zamestnancov posudzovať ako ich príjem podľa § 5 ods.5 písm. e) a síce, že ide o preventívnu zdravotnú starostlivoť o zdravie pracovníkov podľa § 147 ods.1 ZP. Citujem:
§ 147
Zatiaľ to tak posudzované nebolo. V rámci preventívnej starostlivosti sa rozumeli najmä preventívne prehliadky. Mám za to, že v prípade, že by to bolo zahrnuté do predpisov firmy (v odôvodnených prípadoch), možno by sa s tým dalo pohnúť. Muselo by to však vyplývať z profesionálne doložených bezpečnostných predpisov.

Ďakujem za odpoveď. Rozumiem tomu tak, že možno by cez § 147 ZP mohla viesť cesta k vyriešeniu tohoto problému v prospech zamestnancov, ale najprv by ju bolo treba prešlapať. Chcem sa ešte spýtať kto má teda kompetenciu posúdiť a rozhodnúť či ide v tomto prípade o preventívnu starostlivosť o zamestnancov? Nejde mi teraz o posúdenie konkrétneho prípadu, ale tak všeobecne. Je to Inšpektorát práce, alebo Ministerstvo PSV a R? :):cool:

Ďakujem za odpoveď. Rozumiem tomu tak, že možno by cez § 147 ZP mohla viesť cesta k vyriešeniu tohoto problému v prospech zamestnancov, ale najprv by ju bolo treba prešlapať. Chcem sa ešte spýtať kto má teda kompetenciu posúdiť a rozhodnúť či ide v tomto prípade o preventívnu starostlivosť o zamestnancov? Nejde mi teraz o posúdenie konkrétneho prípadu, ale tak všeobecne. Je to Inšpektorát práce, alebo Ministerstvo PSV a R? :):cool:Ak by som kontrolovala takýto náklad, alebo obdobný náklad, tak by ma zaujímal:http://www.porada.sk/images/icons/icon7.gif
- predpis BOZP,
- kto ho vypracoval - mala by to byť špecializovaná inštitúcia (firma), ktorá je oprávnená k tejto činnosti t.j. neakceptovala by som vnútorný predpis firmy, ktorá si ho vypracuje pre odôvodnenie vlastných postupov bez patričných odborností a zodpovedností,
- overovala by som odvolávky na predpis, na základe ktorého sa stanovia povinnosti zamestnávateľa pre oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
- sledovanie pracovných podmienok a pravidelné hodnotenie situácie spojenej s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci vo vzťahu k pracovnému zaradeniu zamestnancov, pracovnému prostrediu a pod.

Vo svojej odpovedi vychádzam z praxe. Nie som odborník na problematiku BOZP, ale odborník by ma musel presvedčiť o oprávnenosti nárokov zamestnancov a opodstatnenosti daňového výdavku firmy.

Na Zákonník práce a Zákon č. 330/1996 Zb. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci nadväzuje celý rad vykonávacích predpisov (o ktorých mnohí ani len netušia :confused: ), nakoľko problematika bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nie je prioritou pri podnikaníhttp://www.porada.sk/images/icons/icon9.gif a nie je zverená do rúk osôb, ktoré sú znalé problematiky a zároveň preberajú aj primerané zodpovednosti.

Týmto sa samozrejme nechcem dotknúť firiem, ktoré vyvíjajú nemalé úsilie (a náklady) v tejto oblasti. Štandardne však zo svojej praxe viem, že kvalifikovane BOZP rieši asi 1/2 firiem, s ktorými som v kontakte (a z menších firiem takmer žiadna, iba tie, ktoré mali kontrolu z išpektorátu).

Čo sa týka ochrany zdravia pri práci bola tu založená celkom zaujímavá téma:) http://www.porada.sk/showthread-t_14103.html

Všetko o BOZP beriem. Prešlapaním cesty som nemyslela to, že si stačí dať nákup a použitie vakcíny pre zamestnancov do internej smernice a je to v suchu. Naopak zdá sa mi, že logicky by to mohlo pod pojem zabezpečenie prevencie pri ochrane zdravia patriť. A tak sa zaujímam, kto je kompetetný vyložiť tento pojem. Taký výklad by bol všeobecne platný. Kladné stanovisko by pomohlo finačne zamestnancom pracujúcim v ohrozených prevádzkach. Pokiaľ viem preventívne očkovanie proti chrípke je v dnešnej dobe záležitosť čiste komerčná a asi nie lacná. Tiež sa nechcem nikoho dotknúť, len rozmýšlam či by aj efekt pri ochrane zdravia nebol takto väčší, ako keď sa zaplatí (v súlade so všetkými možnými zákonmi ) pracovník, ktorý síce perfektne ovláda všetky potrebné zákony a predpisy o ochrane zdravia, ale pre zamestnancov urobí akurát školenie. No nič, asi sa musím na vykladača ZP spýtať odborníkov v téme, ktorú tu zverejnila Denda.:):cool:

Všetko o BOZP beriem. Prešlapaním cesty som nemyslela to, že si stačí dať nákup a použitie vakcíny pre zamestnancov do internej smernice a je to v suchu. . Podľa mňa hľadanie vykladačov až tak veľmi ani nie je potrebné, skôr to prešľapávanie vžitých názorov :) .... U pracovníkov prevádzok so zvýšeným rizikom nákazy chrípkou (nemyslím tým lekárov a zdravotnícky personál - ich vakcinácia je hradená z verejného zdravotného poistenia) ale napr. prevádzky so zvýšenou hustotou ľudí (lekárne, obchody, kiná, vodiči MHD...) sa môže zamestnávateľ podľa mňa v plnej miere oprieť o § 8a ods. 1 písm. a) zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, na základe ktorého je zamestnávateľ povinný vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Ak teda náklady na vakcínu pre týchto zamestnancov so zvýšeným rizikom nákazy neuhradí v zmysle § 20 ods. 5 zákona o Liečebnom poriadku zdravotná poisťovňa, je zamestnávateľ povinný pri takomto charaktere prác zabezpečiť očkovanie príslušných zamestnancov, pričom náklady vzniknuté v súvislosti s očkovaním môže považovať za daňovo uplatniteľné. Pri tomto tvrdení je podľa mňa možné aplikovať aj § 19 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov. (Samozrejme - interný predpis vítaný :) ).
Ja by som však zahrnul výdavky na očkovanie proti chrípke do daňových nákladov u všetkých zamestnancov. V predchádzajúcich príspevkoch sa akosi opomenula jedna závažná skutočnosť - na úplne iné podmienky po novelách zákona o nemocenskom poistení. Podľa súčasného znenia totiž náhradu za stratu príjmu počas prvých 10 dní PNS už nehradí Sociálna poisťovňa, ale zamestnávateľ, u ktorého je táto položka plne uznaným daňovým výdavkom. Že vakcinácia tieto náklady počas chrípkovej epidémie preukazne znižuje, asi nie je potrebné nikomu zvlášť dokazovať. Keďže z tohoto hľadiska preventívne očkovanie nie je nejakým bohumilým krokom zamestnávateľa, ale prísne racionálnym opatrením na zníženie nákladov (a tým aj zvýšenie zisku), podľa môjho názoru možno naň v plnej miere aplikovať všeobecnú klauzulu § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov a zahrnúť ho v plnej miere do daňových výdavkov. Som presvedčený, že za súčasných podmienok (spomínaná novela o nemocenskom poistení) je takéto posúdenie nákladov na vakcináciu určite v súlade s duchom zákona o dani z príjmov a formálne nie je v rozpore z jeho ustanoveniami.

Ja s tvojím výkladom súhlasím. Tiež mám pocit, že niekedy chýba hlavne ochota pozrieť sa na záležitosti inými očami. A tak si myslím, že keby to bolo na papieri s razítkom museli by to akceptovať všetci. Teraz myslím predovšetkým kontrolné orgány. Podnikatelia majú s novým pohľadom na vec menšie problémy.;) V podstate mi ide o to, najsť argumentáciu, aby aspoň pre pracovníkov na pracoviskách so zvýšeným rizikom nákazy bol takýto príjem posudzovaný podľa § 5 ods.5 písm. e) zákona o DzP, čiže oslobodený príjem.:):cool:

Ja s tvojím výkladom súhlasím. Tiež mám pocit, že niekedy chýba hlavne ochota pozrieť sa na záležitosti inými očami. A tak si myslím, že keby to bolo na papieri s razítkom museli by to akceptovať všetci. Teraz myslím predovšetkým kontrolné orgány. Podnikatelia majú s novým pohľadom na vec menšie problémy.;) V podstate mi ide o to, najsť argumentáciu, aby aspoň pre pracovníkov na pracoviskách so zvýšeným rizikom nákazy bol takýto príjem posudzovaný podľa § 5 ods.5 písm. e) zákona o DzP, čiže oslobodený príjem.:):cool:Možná argumentácia by bola, keby ste ako pracovisko so zvýšeným rizikom nákazy považovali chrípku za faktor, ktorý podmieňuje vznik choroby z povolania alebo iných poškodení zdravia zamestnancov a vakcína je prevencia. :)

POdľa mojho názoru vakcina proti chripke je oslobodená od dane u zamestnanca podľa § 5 ods. 5 písm. e) a daňový výdavok zamestnávateľa podľa § 19 ods.ods. 2 písm. c) bod 2.
Katija, napiš to ako dotáz na DR SR a budeš istá.

POdľa mojho názoru vakcina proti chripke je oslobodená od dane u zamestnanca podľa § 5 ods. 5 písm. e) a daňový výdavok zamestnávateľa podľa § 19 ods.ods. 2 písm. c) bod 2.
Katija, napiš to ako dotáz na DR SR a budeš istá.
Ďakujem Naile za povzbudenie.:):cool:

Ešte niečo. Práve som narazila na článok, ovšem v novinách, v ktorom sa hovorí v poslednom odstavci toto.
"V SR sú registrované štyri očkovacie látky proti ľudskej chrípke a tie budú s účinnosťou od 21. októbra 2005 plne hradené z verejného zdravotného poistenia a sú oslobodené od dvadsaťkorunového poplatku za recept."
Tu je link http://www.sme.sk/c/2432580/MZ-Najucinnejsou-prevenciou-je-ockovanie-proti-ludskej-chripke--redir.html
Ak je to pravda, tak nakoniec už týždeň štát zabezpečuje preventívne očkovanie proti chrípke a to nie len pre zamestnancov. Vie o tomto mimoriadnom opatrení niekto niečo? :):cool:

Z tohto mi vychádza, že pokiaľ je vakcína proti chrípke účtovaná ako náklad (nie je hradená zo SF), tak dochádza k dvojitému zdaneniu? Raz ako nedaňový náklad a raz ako nepeň. príjem zamestnanca????


Dôvody sú jasné, ale bohužiaľ neakceptovateľné zákonom o daniach z príjmov.

Ak výdavok týkajúci sa zamestnancov nie je taxatívne ustanovený ako povinnosť v Zákonníku práce (a súvisiacich predpisoch dotýkajúcich sa práce ako napr. BOZP atď.), je potrebné túto skutočnosť zohľadniť. Jednak sa spravidla jedná o daňovo pripočítateľnú položku pre zamestnávateľa, ak je hradená z nákladov a jednak je zdaniteľným príjmom zamestnanca.
Nie je to tak iba pri tomto druhu výdavkov. Všeobecne sa to týka rôznych výdavkov (viď napr. §§ 19 a 21 Zákona o daniach z príjmov).

V prípade úhrady zo sociálneho fondu sa nejedná o úhradu z nákladov zamestnávateľa (spravidla nie prvotne), ale rovnako je takého plnenie považované za zdaniteľný príjem zamestnanca.

Na druhej strane je podstatný aj fakt, že napr. vakcína bude stáť napr. 500,00 Sk, ale zamestnancovi bude zrazené "iba" 95,00 Sk ... samozrejme v závislosti od ostatných mesačných príjmov a uplatnenia odpočítateľných položiek.

Z tohto mi vychádza, že pokiaľ je vakcína proti chrípke účtovaná ako náklad (nie je hradená zo SF), tak dochádza k dvojitému zdaneniu? Raz ako nedaňový náklad a raz ako nepeň. príjem zamestnanca????Rovnaký princíp sa uplatňuje u mnohých výdavkov napríklad aj u cestovného nad limit stanovený Zákonom o cestovných náhradách. .-)

A princíp dvojitého zdanenia ja chápem v prípade príjmov, t.j. napr. príjem PO druhýkrát zdanený u FO - zdanenie podielu na zisku u príjemcu tohto podielu.
Uvádzam to iba ako príklad, nie na aplikáciu paušálneho zdaňovania podielov na zisku .-)