Dedičské konanie je právoplatné, nakoľko sa nik neodvolal. Súd potvrdzuje osvedčenia o dedičstve zo zákona.

Počas konania o dedičstve majú účastníci práva ako spoluvlastníci. Jeden spoluvlastník nemá právo disponovať s majetkom po poručiteľovi bez súhlasu ostatných. Spoluvlastníci sa vždy môžu do troch rokov sa domáhať nápravy (relatívna premlčacia doba).

Komplikované je to pre "spoluvlastníkov" s dedičským konaním. Možno by sa vám podarilo obnoviť konanie pre novoobjavený majetok, ktorý bol v čase smrti poručiteľa reálny.

Ak nie je na osvedčení uvedený dátum, dokedy majú byť
deťom vyplatené ich podiely, povinnosť splatiť dlh je do troch rokov od výzvy veriteľov (detí) na zaplatenie.

Notár si vyžiadal tieto informácie z bánk, no
k zablokovaniu účtov neprišlo.
banka na základe úmrtného listu zablokuje účty patriace poručiteľovi - okrem účtu podnikateľského, ak osoba poverená súdom pokračuje v živnosti, alebo spravuje majetok fy do právoplatného rozhodnutia

Banky si pochybenie nepripúšťajú.
z ich strany nešlo o pochybenie

ale "dokázala" tento účet napriek tomu zrušiť poručiteľovým napodobneným podpisom /nakoľko nebola splnomocnená na takýto úkon poručiteľom/ ihneď po jeho smrti, ale pred začiatkom dedičského konania.
banka neurobí žiadnu operáciu bez overenia predkladateľa nejakého príkazu
ak by bola aj disponent, musel by tam figurovať jej podpis a jej nacio

Dobrý deň,



keďže som sa nikde nestretla s takouto situáciou, dovolím sa spýtať:
Dedičské konanie bolo ukončené vydaním "právoplatného osvedčenia o dedičstve" /15 dňovej lehoty na prípadné odvolanie sa všetci vzdali/, nakoľko konanie trvalo už niekoľko mesiacov.
Vzápätí vyšlo najavo, že niektoré účty manželka poručiteľa v priebehu konania zrušila :confused:, takže sú na nich nulové zostatky, t.j. to, čo osvedčil notár, nebola v tej chvíli pravda. Podotýkam, že prostriedky na účtoch boli predmetom BSM, boli vedené na meno manželky /okrem jedného, vedeného na meno poručiteľa, zrušený bol však aj ten :confused:/. Notár si vyžiadal tieto informácie z bánk, no
k zablokovaniu účtov neprišlo.
Otázka:
1. Možno túto situáciu považovať za "uvedenie do omylu" ostatných dedičov vrátane notára?
Nie. Predmetom dedičstva je všetko, čo bolo majetkom poručiteľa (nebohého) v čase jeho smrti. Ak bol teda notárovi nahlásený stav účtov ku dňu smrti poručiteľa, nič na skutočnosti nemení, že medzitým jedna z dedičiek účty vybielila.
2. Kde sa stala chyba? V banke?...
3. Je osvedčenie právoplatné, aj keď sa jedná o právny úkon, na základe ktorého nemohlo prísť k plneniu?
K plneniu dôjsť môže - právo na výplatu dedičov dohodnuté v dedičskom konaní a zahrnuté v osvedčení nie je dotknuté tým, že manželka vybrala peniaze z účtov.
4. Na osvedčení nie je uvedený dátum, dokedy majú byť
deťom vyplatené ich podiely. Je to zásadná chyba alebo ide o vec dohody, v tomto prípade vylúčenej?
Ak je dohoda vylúčená, treba písomne (preukázateľne) požiadať o vyplatenie, a určiť primeranú lehotu na vyplatenie.
5. Odvtedy uplynulo niekoľko mesiacov a nič sa nedeje.
Ako by ste sa zachovali?
Každá rada dobrá.
Ďakujem.
.

[QUOTE=Mária27;1312627]

Komplikované je to pre "spoluvlastníkov" s dedičským konaním. Možno by sa vám podarilo obnoviť konanie pre novoobjavený majetok, ktorý bol v čase smrti poručiteľa reálny.

Mária, toto mi nie je celkom jasné. Ako by to vyzeralo v praxi? "Spoludedič"
by mal žiadať o obnovenie konania z akého dôvodu ? Ten majetok nebol novoobjavený, on sa jednoducho z tých účtov vyparil nevedno kam.

No momentálne nie je možné obnoviť dedičské konanie, lebo nebol objavený nový majetok.
Vtedy je možné konanie o tomto majetku poručiteľa, § 175x ods. 1 z.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.
V tomto prípade však k objavu nového majetku nedošlo.
Dalo by sa postupovať jedine určovacou žalobou na vydanie bezdôvodného obohatenia.

budem trochu mimotemy ale ako vôbec môže banka zrušiť účet vedený na iné meno.. ??? keď ho prípde rušiť osoba, ktorá je síce blízka, avšak rušiť účet nemôže za štandardných podmienok ani spoludisponent...

na Vašom mieste by som sa na danú banku sťažoval prostredníctvom bankového ombudsmana... nakoľko sa jedná o podvod... (sfalšovaný podpis)

[QUOTE=Mária27;1312627] Možno by sa vám podarilo obnoviť konanie pre novoobjavený majetok, ktorý bol v čase smrti poručiteľa reálny.
QUOTE]

Pri poukazovaní na novoobjavený majetok som vychádzala zo zadania:
"Vzápätí vyšlo najavo, že niektoré účty manželka poručiteľa v priebehu konania zrušila." Ak by teda boli účty zrušené až v priebehu konania, v čase smrti by existoval poručiteľov majetok na účtoch, ktorý mal byť predmetom konania.

Spoluvlastníci môžu žiadať iného spoluvlastníka o náhradu škody alebo bezdôvodného obohatenia. Rozdiel medzi týmito skutkami nie je vždy na prvý podľad jasný, často býva zamietnutá žaloba pre chybný petit.

Vzápätí vyšlo najavo, že niektoré účty manželka poručiteľa v priebehu konania zrušila :confused:, takže sú na nich nulové zostatky, t.j. to, čo osvedčil notár, nebola v tej chvíli pravda. Podotýkam, že prostriedky na účtoch boli predmetom BSM, boli vedené na meno manželky

Mne tu vŕta v hlave taká otázka. Bolo teda povedané, že tie účty boli na meno manželky. Prečo by teda manželka po smrti manžela nemala mať právo vyberať peniaze z účtov znejúcich na JEJ meno peniaze a prečo by nemohla rušiť tieto účty? Ako viete preukázať, že tie peniaze boli v BSM?

Je potom bežný postup, že pri smrti jedného z manželov sa do dedičstva zahrnie všetok majetok, aj keď je písaný na druhého manžela? MYslel som, že predmetom dedičstva sú len veci v majetku poručiteľa - teda konkrétne jeho bankové účty. Prečo sa spomínajú účty jeho manželky? Čo majú tieto účty spoločné s poručiteľom?


/okrem jedného, vedeného na meno poručiteľa, zrušený bol však aj ten :confused:/.
Ďakujem.

Toto pochopím, ten účet mal byť zablokovaný a predmetom dedičstva mal byť zostatok, ktorý mal účet v deň smrti poručiteľa. To je bez debaty.

Ale prečo manželkine účty????

banka na základe úmrtného listu zablokuje účty patriace poručiteľovi - okrem účtu podnikateľského, ak osoba poverená súdom pokračuje v živnosti, alebo spravuje majetok fy do právoplatného rozhodnutia

Aj z tohto príspevku od hanelie mi vychádza, že mali byť zablokované len účty poručiteľa a nie jeho manželky..

Možno som pri čítaní niečo prehliadla. Tak skús mi vysvetliť:

- či notár zahrnul do aktív dedičstva aj stav na vkladných knižkách v čase smrti poručiteľa;
- či v aktívach dedičstva boli zahrnuté všetky účty, ktoré boli v BSM
- či notár v rámci DK vykonal vysporiadanie BSM.

Manželka mala vyplatiť dedičov v sumách, v ktorých boli zahrnuté aj prostriedky zo zistených účtov?

Chcem Ťa upozorniť, že žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia nie je určovacou žalobou, ale typickou žalobou na plnenie. V tomto prípade žalovať o vydanie bezdôvodného obohatenia vôbec neprichádza do úvahy.

Mne tu vŕta v hlave taká otázka. Bolo teda povedané, že tie účty boli na meno manželky. Prečo by teda manželka po smrti manžela nemala mať právo vyberať peniaze z účtov znejúcich na JEJ meno peniaze a prečo by nemohla rušiť tieto účty? Ako viete preukázať, že tie peniaze boli v BSM?.....................

ale prečo manželkine účty????



manželkine účty preto, pretože boli manželia, a bez ohľadu na to, kto je zapísaný ako vlastník účtu (auta a pod.), ak nemajú zrušené BSM za trvania manželstva alebo zúžený rozsah BSM alebo nejde o majetok jedného z manželov nadobudnutý darom, dedením, reštitúciou atd., patrí tento majetok do BSM-ky, pretože bol nadobudnutý za trvania manželstva.
Rovnako by to bolo aj v prípade pasív - ak niektorý z manželov uzavrel za trvania manželstva zmluvu o pôžičke, a nejde o úkon presahujúci bežné nakladanie s majetkom, tvorí táto pasívum BSM bez ohľadu na to, či dlžníkom bol jeden manžel alebo obaja.

[QUOTE=Mgr.Shrek;1314107]

A to je práve dôvod, prečo sa s Vami radím. Ak teda nepochybil notár /o čom ešte stále nie som presvedčená - prečo nedal zablokovať účty?/ a nikto sa tu k tomu zatiaľ nevyjadril, všetky cesty smerujú na súd... Našla som tu v nejakej téme, že občan podal žalobu na notára a súd mu ju vrátil s tým, že nie je možné žalovať notára. A občan sa pýta, či notár nie je človek a či nie je neomylný a koho má teda žalovať, či notársku komoru? Ale to je asi v tomto prípade mimotemy.

Takže k téme sa pýtam: Ak mi viete poradiť, keďže to zatiaľ nehodlám riešiť súdnou cestou, čo by mohlo predchádzať určovacej žalobe na vydanie bezdôvodného obohatenia? Výzva na zaplatenie dlžnej sumy podľa dedičského osvedčenia /doporučená a s doručenkou?/ napr. do 14 dní od doručenia?

1. Notár je vlastne súd, pretože v dedičskom konaní koná z poverenia súdu ako súdny komisár. Žalovať notára teda = žalovať súd.
2. Tým, že neboli blokované účty, nevznikla žiadna škoda, pretože predmetom prejednania v dedičskom konaní bol stav účtov v deň smrti poručiteľa. Ak zahrnuté v D boli, rozhodujúci je stav ku dňu smrti poručiteľa, a nie zmena, ktorá nastala počas dedičského konania.
3. Ak tieto účty zahrnuté do dedičstva neboli, je možné žiadať o ich prejednanie v rámci konania o novoobjavenom majetku.
4. Ak v rámci konania o novoobjavenom majetku zostane
táto skutočnosť medzi dedičmi sporná, je možné domáhať sa určovacou žalobou určenia, že prostriedky na konkrétnych účtoch boli majetkom poručiteľa v čase jeho smrti a preto tvoria predmet dedičstva (súčasť majetkového substrátu dedičstva) po poručiteľovi.

Ak môžem,poprosila by som Vás o radu.Pozvali nás na dedičské konanie po svokre.Vybrali sme z katastra výpis o pozemkoch ktoré vlastnila a zarazili sme sa pri jednej rozlohe.Pátrala som za tým ďalej,že na základe čoho má len 1/3 a mala by byť 1/2,ktorú aj vlastne celý život užívala. Zistila som,že je to na základe konania-novoobjavený majetok po jej ocovi a toto dedičské konanie prebehlo v r.1993. Otec jej zomrel v r.1960.Vyžiadala som si dedičské z archívu a v ňom je uvedená moja svokra ako dedička,aj ako zúčastnená,hoci ona na dedičské konania nechodila,vždy ju zastupoval manžel.Pýtala som si nejaký doklad o tom,že sa tam zúčastnila napr. podpis a oni mi nevedia nič doložiť.Ako by som sa mala presvedčiť,že sa niekto z našej strany tohoto konania zúčastnil a že to nebolo robené bez nás.

[QUOTE=Petra Nová;1314782]Možno som pri čítaní niečo prehliadla. Tak skús mi vysvetliť:

- či notár zahrnul do aktív dedičstva aj stav na vkladných knižkách v čase smrti poručiteľa; áno
- či v aktívach dedičstva boli zahrnuté všetky účty, ktoré boli v BSM áno
- či notár v rámci DK vykonal vysporiadanie BSM. áno, ak sa tým myslí formulácia "z majetku v BSM pozostalej manželke patrí..."

Manželka mala vyplatiť dedičov v sumách, v ktorých boli zahrnuté aj prostriedky zo zistených účtov? áno

Ak je to tak, ako si napísala, potom postup dediča, ktorý mal byť podľa osvedčenia o dedičstve vyplatený, je ten, že podá návrh na vykonanie exekúcie. Osvedčenie o dedičstve je právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu.
Tento dedič môže povinného dediča aj písomne vyzvať na vyplatenie jeho dedičského podielu, ale nie je to potrebné.

Vychádzam z nasledovného:
- Osvedčenie o dedičstve, ak v konaní o dedičstve nebola podaná včas žiadosť o jeho pokračovanie, nadobudne účinky právoplatného uznesenia o dedičstve. - § 175zca ,ods.4 Osp

- Ak v osvedčení o dedičstve nebola uvedená lehota dokedy má dedič vyplatiť ostatných spoludedičov, potom platí , že táto lehota je tri dni od právoplatnosti uznesenia o dedičstve - § 160 ods.1 Osp v spojení s § 167 ods.2 Osp .

Všetky ostatné úvahy o zrušení účtov a pod. sa mi zdajú bezpredmetné vo vzťahu k splneniu povinnosti - vyplatiť dedičstvo.

Vo vzťahu k povinnosti plniť áno, ale...
Problémom protiprávne zrušeného účtu poručiteľa som sa zaoberala preto, lebo v OZ sa píše: "nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu voči poručiteľovi, jeho deťom... ak mu poručiteľ tento čin neodpustil."
Takže čiste teoreticky použiť toto ako také "bububu", ako radila Mária27 v inej téme:
"Je dobre, ak jej poukážeš na možné prekážky úspechu. Skús jej však poradiť, ako z toho von."
A to z dôvodu poukázať na možné následky konania, ktorého sa dopustila/li, resp. uvedomenie si toho, čo to znamená v reči §. Lebo keby sa to dotiahlo do dôsledkov, bola by časť majetku ohrozená. Predpokladám, že nie celá, polovica z BSM by v tom prípade asi zostala, nededila by sa len časť po manželovi? Už som z toho celá zmagorená.


Musí ísť o trestný čin voči poručiteľovi, jeho deťom ...... a musí sa ho dopustiť za ich života. Vyplýva to aj z dikcie ... ak mu poručiteľ tento trestný čin neodpustil. Teda neprichádza do úvahy.

Ak môžem,poprosila by som Vás o radu.Pozvali nás na dedičské konanie po svokre.Vybrali sme z katastra výpis o pozemkoch ktoré vlastnila a zarazili sme sa pri jednej rozlohe.Pátrala som za tým ďalej,že na základe čoho má len 1/3 a mala by byť 1/2,ktorú aj vlastne celý život užívala. Zistila som,že je to na základe konania-novoobjavený majetok po jej ocovi a toto dedičské konanie prebehlo v r.1993. Otec jej zomrel v r.1960.Vyžiadala som si dedičské z archívu a v ňom je uvedená moja svokra ako dedička,aj ako zúčastnená,hoci ona na dedičské konania nechodila,vždy ju zastupoval manžel.Pýtala som si nejaký doklad o tom,že sa tam zúčastnila napr. podpis a oni mi nevedia nič doložiť.Ako by som sa mala presvedčiť,že sa niekto z našej strany tohoto konania zúčastnil a že to nebolo robené bez nás.
Priznám sa, že nerozumiem. Skús niečo bližšie o tom, na základe čoho bola svokra vlastníčkou najskôr 1/2 pozemku, potom len 1/3. Nechcem špekulovať, lebo ak išlo o novoobjavený majetok, tak to musel byť majetok už po skôr zomretom poručiteľovi, ktorý ho vlastnil v 1/2.
Potom mi nesedia tie nové podiely z dedičského konania v roku 1993.
Obávam sa však, že s tým veľa nenarobíš.

Pre Oliwu

Tuším, prečo je to také ťažké dlh z dedičstva exekučne vymáhať. Ale každé súdne rozhodnutie možno vykonať len po určitú dobu a dlh sa premlčí( 10 rokov). Skúsim vytvoriť scénar možných dôsledkov.

Ak je dlžníkom (ne) vlastný rodič, s niekoľkými potomkami, sa môže stať aj to, že jeho terajší majetok prejde legálne do dispozície iných, a nemusia to byť len cudzí. Potom v prípade dedičského konania po ňom, nebude čo dediť a ani voči komu jeho dlh uplatniť.

Takže sa treba nejako rozhodnúť.

Petra,však ani mne nesedia tie nové podiely,lebo ten pozemok vlastnili dvaja bratia, otec mojej svokry a jeho brat.V pôvodnom dedičskom konaní sa na to asi zabudlo,tak sa to zrejme prejednalo v novoobjavenom majetku v r.1993 a tam je to podelené tak,že svokra vlatní 1/3 a 2 dedičia po druhom bratovi tiež po 1/3. V skutočnosti by to malo byť tak,že svokra by mala mať polovicu a tí dvaja tiež polovicu dokopy.Takto tento pozemok aj užívame už 40 rokov.Preto som chcela vedieť,ako sa presvedčiť,že tam moja svokra skutočne bola a že to nebolo urobené bez nej. Ďakujem.

Petra,však ani mne nesedia tie nové podiely,lebo ten pozemok vlastnili dvaja bratia, otec mojej svokry a jeho brat.V pôvodnom dedičskom konaní sa na to asi zabudlo,tak sa to zrejme prejednalo v novoobjavenom majetku v r.1993 a tam je to podelené tak,že svokra vlatní 1/3 a 2 dedičia po druhom bratovi tiež po 1/3. V skutočnosti by to malo byť tak,že svokra by mala mať polovicu a tí dvaja tiež polovicu dokopy.Takto tento pozemok aj užívame už 40 rokov.Preto som chcela vedieť,ako sa presvedčiť,že tam moja svokra skutočne bola a že to nebolo urobené bez nej. Ďakujem.
Zistíš to na súde , v kancelárii dedičských veci, obvode v ktorého pôsobil notár , ktorý vec prejednával v roku 1993. Podľa spisovej značky rozhodnutia. Tvoj manžel má právo nazrieť do toho spisu ako účastník dedičského konania po matke. Tam sa dá zistiť, kto dal návrh na dodatočné prejednanie dedičstva, ako tam bolo navrhnuté rozdelenie novoobjaveného majetku, či svokra bola na dedičské konanie predvolaná, či podpísala doručenku , či tam fyzicky zúčastnila a podpísala zápisnicu z prejednania dedičstva pred notárom , či uzavrela dedičskú dohodu, a akým spôsobom prevzala rozhodnutie o dedičstve. V spise treba hľadať hlavne doručenky, zápisnicu z prejednania a dobre pozrieť na podpisy.
Možno tam zistíš veľmi zaujímavé veci, pretože v roku 1992 štátne notárstva a v roku 1993 notári, boli ako odtrhnutí z reťaze.

Posledná otázka pre Petru /keďže je taká ochotná :)/:
Na doplnenie sledu udalostí:
Žiadosť o zrušenie účtu podaná na pobočke: :mad:16.X.XXXX
Poručiteľ zomrel: :mee: 18.X.XXXX
Žiadosť doručená na ústredie: :( 24.X.XXXX
Účet zrušený a prevedený: :eek: 25.X.XXXX

Pripomínam, že žiadosť bola podaná v mene poručiteľa, podpísaná jeho menom, za jeho života a smerovala proti jeho vôli a jeho žijúcim deťom. K prípadnému odpusteniu prísť nemohlo z dôvodu jeho úmrtia.

Poprosím o odpoveď /už aby sme to teoretizovanie úplne dorazili/ a aby som v tom mala jasno :confused:. "Teda neprichádza do úvahy?" Vopred ďakujem.
Ak pripustím, že konanie ktoré popisuješ , naplnilo skutkovú podstatu niektorého úmyselného trestného činu, ktorého objektom bol poručiteľ alebo deti, atď. pred jeho smrťou, tak ten dedič, ktorý ho spáchal bol nespôsobilý dediť.
Ak nebol za tento trestný čin odsúdený( akože aj nebol), potom notár z úradnej povinnosti mal v dedičskom konaní prihliadnúť na túto dedičskú nespôsobilosť a namiesto neho povolať k dedeniu náhradných dedičov, v tomto prípade to boli zrejme deti. Zaoberal sa notár touto otázkou?

Petra,ďakujem krásne za radu,na ten súd určite manžel pôjde.

Nezaoberal, lebo o tom nevedel. Ja som to zistila až následne /a v podstate náhodou/ po ukončení DK.[/COLOR]
K tomu postupu notára. Samozrejme, že niektorý z dedičov by musel namietať dedičskú nespôsobilosť pre spáchanie trestného činu proti poručiteľovi alebo by sa notár o takýchto skutočnostiach musel inak dozvedieť v priebehu konania. Ak dedič za ten trestný čin nebol odsúdený, otázka, či bol spáchaný trestný čin proti poručiteľovi by sa riešila ako predbežná otázka. Ak by dedič svoju nespôsobilosť dediť uznal, pokračoval by notár v konaní s ostatnými dedičmi, a ak by uzavreli dedičskú dohodu, vydal by osvedčenie. Ak by svoju dedičskú nespôsobilosť popieral, potom by šlo o spornú skutočnosť a notár by pripravil pre súd uznesenie, ktorým by súd uložil „spornému dedičovi“, aby podal na súde žalobu o určenie, že je dedičom po poručiteľovi( § 175k ods.2 OSP). Po skončení tohto konania by sa v dedičskom konaní postupovalo podľa jeho výsledku.

Po právoplatnom skončení dedičského konania možno zmeniť právoplatné osvedčenie o dedičstve už len cez obnovu konania.(§ 231 Osp) A ešte je tu možnosť žiadať nepravého dediča vyrovnanie podľa § 485 Obč. zák..

Veľmi pekne ďakujem za odpovede.No ešte poprosím na záver /dúfam/:
- vo vyrovnaní BSM by neprišlo k zmene? Je to tak? Sporný dedič by nedelil iba časť po poručiteľovi? -- Áno
- a čo znamená "súd by uložil „spornému dedičovi“, aby podal na súde žalobu o určenie, že je dedičom po poručiteľovi" - znamená to, že sporný dedič by musel na výzvu súdu obhájiť, že je spôsobilý dediť, t.j. dôkazné bremeno by bolo na ňom, že skutok nespáchal? -- Dôkazoval by, že je spôsobilým dedičom. Teda, že to, čo ste tvrdili v dedičskom konaní, že spáchal úmyselný trestný čim voči poručiteľovi nie je pravda( zjednodušene) a že žiadny trestný čin nespáchal. V tomto konaní by bol navrhovateľom a odporcami ostatní dediči.

Alebo spoludedič, ktorý by obnovil DK, by musel dokazovať, čo zistil? A akú úlohu by mal v tomto konaní? Ide mi o to, či by musel vystupovať na súde, a ak áno, ako navrhovateľ či svedok? Resp. či navrhovateľom by bol notár na návrh spoludediča. -- Dedič by musel podať návrh na obnovu konania, tvrdiť a dokazovať zákonný dôvod pre obnovu konania. Notár nie.
Teda či ide o totožný postup ako pri určovaní súdneho znalca na vypracovanie znaleckého posudku súdom, ak o to požiada notár na návrh dediča kvôli objektivite, nakoľko posudky predložené v konaní boli podhodnotené a posudky vypracované znalcom, určeným spoludedičom by boli a priori neakceptované. -- Toto je však už o inom.
Tieto posledné odpovede majú pre mňa veľký význam. Takže keď mi Petra venuješ už toľko času, poprosím o ne. Ešte raz ďakujem.

Odpovede som vyznačila fialovo.

Môj osobný názor je, že to , v čom vidíš Ty spáchanie úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, súd takto nevyhodnotí.

Chápem to ako radu neuvažovať týmto smerom, lebo by to bolo beznádejné a veľmi si ju cením. Nechápem však celkom dobre prečo. Veď sama si napísala:
"Ak pripustím, že konanie ktoré popisuješ , naplnilo skutkovú podstatu niektorého úmyselného trestného činu, ktorého objektom bol poručiteľ alebo deti, atď. pred jeho smrťou, tak ten dedič, ktorý ho spáchal bol nespôsobilý dediť. "

Ale ako by to mohol súd vyhodnotiť, resp. zdôvodniť, ak by to zamietol? alebo ako to správne povedať. Čo by hovorilo v prospech sporného dediča?
/Prepáč, ak sa zle vyjadrujem, nie som právnik/. Keby som bola, tak Ťa neotravujem :D/.
Skutok sa predsa stal - podpis je falošný /poručiteľ bol v tom čase hospitalizovaný, v bezvedomí a na prístrojoch/.

To zn. že kto sa dopustí takéhoto činu a obohatí sa tým na úkor iného - nič mu nehrozí? A čo ak by sa poručiteľ uzdravil?mimotemy Tiež by mu nezostávalo iné, len sa zmieriť s tým, že sa nič nestalo?

Bol to môj žolík - také veľké BUBUBU, čo by sa mohlo stať, keby... Ale poviem Ti, dnes sme boli s kyticou na návšteve - s úmyslom porozprávať sa a dohodnúť, predsa, sme rodina - a viac tam nevkročím. Keď Ti matka povie, že na Teba zavolá políciu... Ona je schopná naozaj všetkého.

Myslela som to v tom zmysle, že ...dajme tomu, ....pripusťme, že je to tak. Uviedla som to len pre ilustráciu , aby som Ti vysvetlila, ako by sa asi postupovalo v dedičskom konaní, ak by tam vyšlo najavo, že jeden z dedičov spáchal úmyselný trestný čin proti poručiteľovi. A konanie o povolení obnovy (dedičského) konania nie je pre laika jednoduché, asi by si sa bez právnika neobišla.
Skutočne si myslím, že tadiaľ cesta nevedie. A každý právnik by vymyslel pre dediča , ktorý zrušil účty v BSM pred smrťou poručiteľa, aby sa mu nedalo preukázať úmyselné konanie, ani trestný čin, spáchaný proti poručiteľovi.

Plus: v obcianskopravnom konani (teda aj v konani o dedicstve) je sud viazany az vysledkom rozhodnutia v trestnom konani, teda pravoplatnym rozhodnutim trestneho sudu. Moj nazor je, ze na preukazanie dedicskej nesposobilosti nepostacuje podozrenie z toho, ze bol spachany trestny cin.

§ 469 Dedičská nespôsobilosť (obč.zák. )


Nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Môže však dediť, ak mu poručiteľ tento čin odpustil.



§ 135 O.s.p.

(1) Súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná [§ 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania14); súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

Ak bol ucet zruseny po smrti porucitela, a v dedicskom konani bol ako aktivum dedicstva prejednany aj zostatok na ucte ku dnu smrti porucitela, nedoslo na strane ziadneho z dedicov ku skode: v rozhodnuti o dedicstve je zostatok na ucte zahrnuty, a pravdepodobne je urcena aj osoba, ktora je povinna titulom vyrovnania dedicskych podielov vyplatit konkretnym dedicom na nich pripadajucu cast aktiv.

Plus: v obcianskopravnom konani (teda aj v konani o dedicstve) je sud viazany az vysledkom rozhodnutia v trestnom konani, teda pravoplatnym rozhodnutim trestneho sudu. Moj nazor je, ze na preukazanie dedicskej nesposobilosti nepostacuje podozrenie z toho, ze bol spachany trestny cin.

§ 469 Dedičská nespôsobilosť (obč.zák. )


Nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Môže však dediť, ak mu poručiteľ tento čin odpustil.



§ 135 O.s.p.

(1) Súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná [§ 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania14); súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

Áno, je viazaný vtedy, pokiaľ to to rozhodnutie existuje. Keď ono neexistuje, tak viď postup podľa uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. 24 Co 315/97.

Při posuzování, zda se dědic dopustil úmyslného trestného činu, který zakládá dědickou nezpůsobilost ( § 469 ObčZ ), je soud v řízení o dědictví vázán rozhodnutím příslušného orgánu, pokud bylo vydáno ( § 135 odst. 1 OSŘ ). Jestliže však takové rozhodnutí vydáno nebylo (např. z důvodu amnestie, promlčení), řeší soud v dědickém řízení tuto otázku jako předběžnou ( § 135 odst. 2 OSŘ ). Otázka, zda se dědic dopustil určitého konkrétního jednání je otázkou skutkovou a v případě sporu mezi účastníky se řeší postupem dle § 175k odst. 2 OSŘ . Otázka, zda takové jednání je trestným činem, je otázkou právní a řeší se postupem podle § 175k odst. 1 OSŘ .

S Oliwou sme "teoretizovali". viď môj príspevok č.21, ktorý Oliwa dodatočne vymazala, ako aj všetky jej ďalšie príspevky.
Tiež riešenie.