Dobrý deň ja by som chcel urobiť čo najlepší guláš, pozná niekto ten najlepší recept? Pardon nenapísal som aké mám suroviny aké chute, myslíte že bude viac receptov? Existujú stovky gulášov a tisícky receptov a miliony názorov ktorý je najlepší a ako ho urobiť.
Literatúry je naozaj hodne. Na túto otázku si každý ovocinár odpovedá neustále celý život a vždy keď je dostatočne sebavedomí, nezávisle od skutočných kvalít:D má jasnú a možno dokonca jednoduchú odpoveď. Čo "odborník" a aj naozaj odborník to "trochu" alebo naozaj len trochu iný názor.
Záleží od odrôd, podpníka, polohy, klímy, počasia počas roka, tlaku škodcov, veľkosti sadu, názoru na chemické ošetrenia a mnohých ďalší podrobností.
Správne sa pýtate nie na konkrétnu radu ale na zdroj ďalších informácií. Nie je však ucelená taká stránka, ktorú keď si prečítate tak to máte v kapse. Ak si niekto myslí, že je to jednoduchšie ako si poskladať zo súčiastok perfektne fungujúce auto tak to celkom nemusí tak byť. Auto totiž nerastie nemení sa v čase ak pominieme hrdzu a opotrebenie. Nie je živé a nie je ani tak zložité ako ktorýkoľvek živý organizmus.
Dobrá správa je v tom, že ak ho chceme využívať, nemusíme si ho poskladať, stačí zakúpiť a potom pravidelne investovať do opráv, nie je zlé poznať dopravné predpisy a ešte lepšie je snažiť sa ich približne dodržovať v praxi, čo nám však dlhodobé prežitie vôbec nemusí zaručiť.
Aj pre začínajúceho ovocinára je tu dobrá správa, nemusíte pestovať s jadierka a čakať dlhé roky. Je dobré si prečítať návody na obsluhu a snažiť sa ich dodržovať. Je to však každodenná dlhodobá práca.
Najlepšia správa je v tom, že nejakú úrodu sa vám podarí dopestovať celkom isto, pretože stromy chcú žiť, rásť a rodiť a urobia všetko pre to aby im to žiaden posadnutý záhradkár úplne neprekazil. A tak rodiť budú určite, otázka je či vašou zásluhou či vašou vinou bude úroda tak dobrá či naopak zlá a to zas záleží ani nie tak od úrody ako skôr či budete mať optimisticky pohár jablčnej šťavy poloplný, či pesimisticky poloprázdny...;)

Tak som si to prečítal, a musím sa ospravedlniť, že som vám fakt moc neporadil. Vy iste chcete konkrétu radu jednoduchú a jasnú.
Skúšal ste "gúgliť" pomáha to často keď niečo hľadáte, predpokladám že áno a nenašiel ste to čo ste hľadal. Tiež som to vyskúšal zo zaujímavosti a obmenil nejaké tie kľúčové slová. Chce to zápal a čítať a čítať hodiny a hodiny... Ja uprednostňujem nielen teóriu ale aj prax a sledovať a pracovať.
Názory sú rôzne a všade je pravdy trochu...
Ak vám tu niekto aj ponúkne nejaké linky tak to je to najmenej, tie si poľahky aj sám nájdete. Otázka či vám pomôžu vyriešiť čo ste si predsavzal...
Asi by ste toho mal predsa len napísať viac o sebe a vašich stromoch...

Vdaka za dlhu odpoved :) .
No nie som ziadny ovocinar, ale obycajny clovek, co chodi do zahrady relaxovat. Jabloni tam mam len 6. O pode vela povedat neviem, ale vraj je to piesocnata poda (ale nie je to piesok :) ).
Hlavne ma zaujimaju 2 Golden Delicious jablone. Chcel by som dosiahnut co najvacsi rozmer plodov a nech su idealne bez choroby.

Cital som, ze musim na jar preriedit puky a potom aj jablka. Ked ich bude menej, budu jablka vacsie.
Netusim, ale ake hnojovo a ako casto ho tam davat. Teraz sa davalo MPK.

Každý strom chce svoje

Ak chceme mať pri pestovaní viacerých ovocných druhov v záhradke úspech, musíme pred vysadením preveriť podmienky, v ktorých budú žít.


Pri výbere ovocných druhov a odrôd musíme brať do úvahy:

* prírodné podmienky stanovišťa, ktoré je vhodné pre nový strom
* nároky jednotlivých ovocných druhov na prostredie.


Výber druhov a odrôd musíme urobiť tak, aby ovocie v záhradke dozrievalo postupne. To predpokladá vybrať si širší sortiment..

V záhradke by rozhodne nemali chýbať jablone, ktorým sa v našich klimatických podmienkach darí veľmi dobre. Využiteľnosť jabĺk je mnohostranná a sú aj dobre skladovateľné. Plody jablone sú aj zdrojom vitamínov, dôležitých pre ľudský organizmus.

Prostredné a južné oblasti sú vhodné najmä na odrody Golden Delicious a Goldpur. Vyznačujú sa bohatými a pravidelnými úrodami kvalitného ovocia.

V záhradkách, ktoré majú výmeru niekoľko sto metrov štvorcových a ktoré sú obyčajne rozdelené na tri časti — okrasnú, zeleninovú a ovocnú — by nemalo chýbať ani drobné ovocie: jahody, ríbezle, maliny, egreše, josty, liesky.

Pre tých, ktorí pozemok pre záhradku azda ešte len dostanú, je dôležité zostaviť si plán vysádzania.:

* smer radov
* ovocné druhy
* odrody.


Jednotlivé druhy je potrebné umiestniť vo výsadbe oddelene, aby ich bolo ľahšie chrániť pred škodcami.

Pestovanie ríbezlí a egrešov v radoch stromov sa neodporúča.

Jahody medzi stromami môžeme pestovať len v prvých 2 — 3 rokoch.
Poznáme tri rozhodujúce činitele, ktoré ovplyvňujú úspech pestovania.

* klíma
* miestne stanovište
* pôda.


Klímu nemôžeme zmeniť, ani stanovište nemožno odrazu zlepšiť — primerane zmeniť, vylepšiť môžeme iba pôdne pomery. Pôda môže mať aj také vlastnosti, ktoré sa ťažko dajú zmeniť. Musíme teda voliť taký druh a kultivar, ktorému miestne podmienky vyhovujú.

Podľa nároku, a vzťahu k daným podmienkam, delíme ovocné druhy na:

* teplomilné
* stredne odolné druhy
* najotužilejšie druhy.


Teplomilné druhy môžeme s úspechom pestovať len v teplých klimatických polohách alebo na výnimočne dobrých stanovištiach stredných polôh. Poradie najnáročnejších po menej náročné: vinič, marhule, broskyne, mandle, orechy, mišpule, jedlé gaštany.

Stredne odolné druhy môžeme pestovať na normálnych stanovištiach stredných polôh. Patrí sem: dula, moruša, čerešne, hrušky, egreš, ostružiny, drienky.

Najotužilejšie druhy môžeme pestovať aj v drsnejších polohách. Patria sem: slivy, slivky, mirabelky, maliny, ríbezle, rakytník, šípky, ringloty, višne štepené na čerešňových podpníkoch, jablone, jahody

Podľa nárokov na svetlo rozlišujeme druhy:

* vyslovene svetlomilné
* ktoré nemusia mať celý deň slnko
* ktoré sú najmenej náročné na svetlo.


Vyslovene svetlomilné, ktoré sadíme na slnečné stanovište, sú:
broskyňa, hruška, marhuľa, vinič, orech, čerešňa, mandľa, rakytník, dula, gaštan.

Dreviny, ktoré nemusia mať celý deň slnko, ale ktoré nemajú rady veľké zatemnenie: višne, sladké višne, mirabelky, slivky, ringloty, mišpule, moruše, jablone, šípky, drienky, čučoriedky, jarabiny, jahody.

Najmenej náročné na svetlo sú: maliny, egreše, ríbezle.

Pôda je veľmi dôležitým faktorom pri výbere druhov.

Ovocným stromom sa najlepšie darí na stredne ťažkých priepustných pôdach s dostatočným obsahom humusu.

V teplejších a suchších oblastiach sú vhodné ťažšie pôdy, v chladnejších a vlhkejších zase ľahké pôdy.

Suché piesočnaté, kamenisté alebo silne vápenaté pôdy sú na pestovanie ovocných stromov nevhodné.
Rovnako nevhodné sú aj ťažké, mokré a silne kyslé pôdy.

Hlavným ovocným druhom vyhovujú neutrálne až mierne zásadité pôdy, bobuľovinám neutrálne až mierne kyslé pôdy. Väčšinou sú ovocné stromy značne prispôsobivé reakcii pôdy.

Veľmi dôležitým faktorom pri výbere druhov pre záhradku je hĺbka pôdy po trvalú hladinu spodnej vody.

Najcitlivejšie na spodnú vodu sú kôstkovité druhy, najmä broskyne, marhule, čerešne, višne, o niečo menej slivkoviny. Tie možno pestovať aj pri vyššej hladine tečúcej vody, na brehoch potoka.

V období jarných záplav znesú vodu bližšie pri koreňoch jablone, ríbezle, drienky. Iné potrebujú následnú hĺbku:

* orech 2 m
* višňa a čerešňa na čerešňovom podpníku 1,70 m, na podpníku mahalebke len 1,50 m
* 1,50 m potrebujú aj broskyne a marhule na typovom slivkovom podpníku, jablone na plánke
* maliny, Černice, slivky, ringloty, mirabelky pri dostatku vápna v pôde vyžadujú hĺbku 1 — 1,20 m
* najmenej 0,8 m potrebujú liesky, duly a hrušky na dule
* 0,2 m menej stačí jabloniam na typových — zákrpkových podpníkoch
* ríbezliam. jahodám a zelenine stačí 0,5 m hĺbky.
*

Minimálne ročné množstvo zrážok pre:

* čerešne a višne je 450 mm
* ostatné dreviny 500 mm.


Zavlažovaním stromov vo vhodnom období možno úrodu ovocia zvýšiť.

Skôr, ako sa rozhodnete pre určité druhy ovocných drevín, preverte podmienky, v ktorých budú žiť.

Chcel by som len dodať, že všetko uvedené je orientačné a netreba to brať vždy úplne doslova, možno ešte dôležitejšie sú mikroklimatické podmienky než predpokladaná klíma v danom regione.

Tiež tam neboli ani spomenuté ovocné druhy ako Asimina - banán severu, Hurmi kaki, kiwi - čiže actinidie, Amelanchier, jarabiny, hloh a ďalšie čoraz viac sa rozširujúce ovocné druhy.
Iste patria do našich záhrad, o to viac, že viaceré z nich sú nenáročné na pestovanie a vhodné do našich regionov a nielen do tých najteplejších, ale aj do podhorských oblastí.
Tiež znížená potreba chemickej ochrany a tiež ich estetická hodnota ich predurčuje k širokému rozšíreniu do záhrad.
Viaceré z nich sú veľmi chutné a v obchodoch sa predávajú veľmi draho ako kusovky, alebo tam vôbec nie sú. Práve preto im dávam prednosť pred jablkami, ktoré si viete nazbierať kdekoľvek aj na miestach starých nikomu nepatriacich sadov, či zanedbaných neobhospodarovaných plôch ktorých je na Slovensku viac ako dosť. Ak si ich nechcete kúpiť lacno v sadoch a uskladniť viete ich kedykoľvek nájsť za prijateľné ceny v marketoch.
Tým som nechcel povedať, aby si ich uvedomelí záhradkári nesadili do záhradok, len ak je miesta málo, tak mi príde logické dopestovať radšej to čo si pre drahú cenu či vôbec neviem kúpiť v požadovanom množstve, než jablká, ktorých na dvoch jabloniach zvlášť ak sú to zákrsky na M9 aj tak nedopestujem v požadovanom množstve na celý rok a najmä na zimu.