Takéto riešenie nie je postačujúce. Aby nebol v budúcnosti problém, buď treba byt dcére predať /akože/, alebo tú druhú dcéru vydediť.

Darovacia zmluva sa dá urobiť na jednu sestru. Ale po smrti rodičov môže druhá požadovať svoju časť, lebo pri dedení zo zákona (je to dedenie rovnakým dielom) sa dedičovi započíta do jeho podielu (teda do podielu sestry, ktorá dostala byt do daru) to, čo za života rodičov dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania. Myslím si, že ak to takto "vydedená" sestra napadne, tak by asi mala úspech.
Je to v občianskom zákonníku § 484.

Darovanie v žiadnom prípade - ako píše Palino, je to napadnuteľné.

Čiže jedine spraviť predaj bytu zapísať do katastra, to by už nemohla napadnúť, keď pokiaľ žijú oficiálne byt predajú dcére.

A keď darujú a zapíše sa do katastra tá obdarovaná sestra, môže potom ešte požadovať druhá sestra o diel po rodičoch? Čo ak prvá sestra s tým nesúhlasí, súd prípadne rozhodne o nejakom vysporiadaní, napr.finančnom, ale ona nemá peniaze na vyplatenie?

A keď darujú a zapíše sa do katastra tá obdarovaná sestra, môže potom ešte požadovať druhá sestra o diel po rodičoch? Čo ak prvá sestra s tým nesúhlasí, súd prípadne rozhodne o nejakom vysporiadaní, napr.finančnom, ale ona nemá peniaze na vyplatenie?
Fany, pozri príspevok č. 3. Palino to tam pekne napísal.

Čiže jedine spraviť predaj bytu zapísať do katastra, to by už nemohla napadnúť, keď pokiaľ žijú oficiálne byt predajú dcére.
Áno - kúpnu zmluvu /samozrejme so všetkými náležitosťami - aj kúpna cena zaplatená..../, vklad do katastra - skrátka všetko ako keby to predávali cudziemu.

Ďakujem za radu.
Prajem pekný deň

Neviem odkial to beriete - PEPA a spol. - predsa ZA ZIVOTA si mozu s majetkom robit co chcu. Predat, darovat, prehrat v kartach alebo cokolvek.
To co pise Palino, je zrejme myslene ako "zapocitanie na dedicsky podiel", teda pri dedeni, ak by bol predmetom dedicstva nejaky DALSI majetok, tak neobdarovana sestra moze pozadovat, aby sa dedicsky podiel obdarovanej sestry na tomto dalsom majetku znizil o hodnotu daru ("co dostal od porucitelov nad ramec obvykleho darovania").
To co pisete by znamenalo, ze ked intermontovi rodicia daruju dom mne ako cudzej osobe, mala by som po ich smrti vyplacat ich dcery???? Sa zobudte!
Jedine na co treba dat pozor - ak su rodicia starsi pripadne chori, dobre by bolo mat od obvodaka papier, ze v case darovania boli v dobrej kondicii, aby neskor neobdarovana sestra nemohla spochybnit, ze rodicia uzavreli darovaciu zmluvu v "nesposobilom" stave, napr. v prechodnej dusevnej poruche a pod. A samozrejme, zmluvu dat na zapis do katastra hned po podpisani.
Kupna zmluva????? Aby to neobdarovana napadla, ze zmluva je absolutne neplatna, lebo nedoslo k vyplateniu kupnej ceny???
To uz potom skor zaopatrovacia zmluva - je to podobne ako darovacia, akurat sa tam ako dovod daru da, ze sa dcera o nich postara v starobe, chorobe a ked to budu potrebovat, a ona sa zaviaze toto dodrzat. Pripadne sa im tam moze zriadit (rodicom) aj pravo dozivotneho bezplatneho uzivania, aby si boli isti, ze neskoncia v starobinci.
VYDEDENIE? Podla mojich skusenosti vyhodne jedine pre pravnikov, ktori s tym budu potom robit. Na vydedenie treba mat zakonny dovod, a kazdy pravnik (ak vydedeny nie je vysloveny zlocinec) sa dobre zapoti nad tym, kym v potom v spore o neplatnost vydedenia dokaze, ze dovod vydedenia naozaj OBJEKTIVNE existoval.
Takze, intermont, zariad sa ako si vyberies.

Darovacia zmluva sa dá urobiť na jednu sestru. Ale po smrti rodičov môže druhá požadovať svoju časť, lebo pri dedení zo zákona (je to dedenie rovnakým dielom) sa dedičovi započíta do jeho podielu (teda do podielu sestry, ktorá dostala byt do daru) to, čo za života rodičov dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania. Myslím si, že ak to takto "vydedená" sestra napadne, tak by asi mala úspech.
Je to v občianskom zákonníku § 484.
Svoju cast, ale iba z toho, co tvori predmet dedicstva. T.j. majetok, ktory bol vlastnictvom porucitela (zomreteho) v case jeho smrti, a nie VSETKO CO KEDY MAL.

Svoju cast, ale iba z toho, co tvori predmet dedicstva. T.j. majetok, ktory bol vlastnictvom porucitela (zomreteho) v case jeho smrti, a nie VSETKO CO KEDY MAL.Skopírujem sem celý § Občianskeho zákonníka, o ktorý ja opieram svoj názor:

§ 484
Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských

podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do

jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho

bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovanie; ak

ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta

sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal

dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie

urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak

by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému

v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený.

Možno právnici nebudú súhlasiť s mojim názorom, ale ja si myslím, že po smrti rodičov neobdarovaná sestra zistí, že nič nededí, lebo notár zistí, že rodičia nemali žiaden majetok. A vtedy napadne takého dedičké konanie (aspon ja si myslím, že takto by to mohlo byť), a sestra, ktorá dostala za života rodičov polovicu domu, bude musieť jej podiel vyplatiť.
Podotýkam, že to je môj "laický" názor, nie som študent práva.:confused:

l. darovacia zmluva sa dá napadnúť - myslím, že sa nemýlim
2. kúpna zmluva - kto mi môže čo napadnúť, ak je v zmluve uvedené ..... kúpna
cena vo výške zaplatená pri podpise zmluvy pred notárom ..............
3. darovanie ako také - neviem prečo tu dávaš za príklad darovanie cudzej
osobe - nepostrehla som, že by to tu bolo spomenuté
4. vydedenie - podľa Obč. zák. § 469a - nemyslím si, že vydedený musí byť
zločincom, aby bol vydedený bez problémov

Darovacia zmluva bola v našom prípade napadnutá - môj manžel prišiel o dom - získala ho jeho "macocha".
Vydedenie - v našom prípade 469a 1b - o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať - bez problémov - byt je náš.

Toto všetko som prežila "na vlastnej koži" takže píšem zo skúseností. Ale samozrejme, treba sa obrátiť na právnika /ja si myslím, že pri majetku to stojí za "to"/.

Ja mám zase takúto skúsenosť. Za života svokrovcov sa urobil znalecký posudok nehnuteľnosti. Na základe znaleckého posudku sa vypracovala darovacia zmluva na manžela, ktorá bola v bezpodielovom spoluvlastníctve svokrovcov. Zmluva bola podpísaná oboma pred notárom oboma manželmi. Bola na základe darovacej zmluvy prevedená aj na katastri.
Po smrti svokrovcov keď sa riešilo dedičstvo právnika už nezaujímalo, že nehnuteľnosť bola darovaná lebo podľa jeho slov bola darovaná za života manželov a tak isto aj prepísaná na katastri. Čiče nebola už predmetom dedičstva. To je zas moja skúsenosť. i keď pomeri v rodine s manželovej strany sú už od vtedy naštrbené.

Skopírujem sem celý § Občianskeho zákonníka, o ktorý ja opieram svoj názor:

§ 484
Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských

podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do

jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho

bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovanie; ak

ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta

sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal

dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie

urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak

by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému

v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený.

Možno právnici nebudú súhlasiť s mojim názorom, ale ja si myslím, že po smrti rodičov neobdarovaná sestra zistí, že nič nededí, lebo notár zistí, že rodičia nemali žiaden majetok. A vtedy napadne takého dedičké konanie (aspon ja si myslím, že takto by to mohlo byť), a sestra, ktorá dostala za života rodičov polovicu domu, bude musieť jej podiel vyplatiť.
Podotýkam, že to je môj "laický" názor, nie som študent práva.:confused:
Odpoved je pod #11

l. darovacia zmluva sa dá napadnúť - myslím, že sa nemýlim
2. kúpna zmluva - kto mi môže čo napadnúť, ak je v zmluve uvedené ..... kúpna
cena vo výške zaplatená pri podpise zmluvy pred notárom ..............
3. darovanie ako také - neviem prečo tu dávaš za príklad darovanie cudzej
osobe - nepostrehla som, že by to tu bolo spomenuté
4. vydedenie - podľa Obč. zák. § 469a - nemyslím si, že vydedený musí byť
zločincom, aby bol vydedený bez problémov

Darovacia zmluva bola v našom prípade napadnutá - môj manžel prišiel o dom - získala ho jeho "macocha".
Vydedenie - v našom prípade 469a 1b - o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať - bez problémov - byt je náš.

Toto všetko som prežila "na vlastnej koži" takže píšem zo skúseností. Ale samozrejme, treba sa obrátiť na právnika /ja si myslím, že pri majetku to stojí za "to"/.
1. Principialne - KAZDA zmluva sa da napadnut. Potom je to uz len o dokazovani na jednej a na druhej strane, uneseni dokazneho bremena a rozhodnuti sudu.
2. Ziaden notar (podla mojich skusenosti) nepotvrdi, ze pred nim bolo nieco vyplatene. A zvlast nie vtedy ak NEBOLO.
3. Pre ilustraciu. Darovanie je VZDY ROVNAKE, bez ohladu na to, ci darujes cudzim alebo svojim.
4. Neprejavovanie zaujmu moze mat aj pricinu na strane rodica (nechce, nevpusti dnu a pod.), a ak sa najdu svedkovia na to ze to tak bolo, panboh s tebou, ked sa do toho pustis. "Bez problemov" pravdepodobne preto, lebo druha strana nad tym mavla rukou a nenapadla vydedenie na sude.
5. Zalezi na dovode, z akeho bola DZ napadnuta. Principialne moze byt napadnuta kazda zmluva.
6. Sud moze ulozit v pripadnom spore, aby obdarovana v pozicii kupujucej preukazala, ze tolko penazi mala. Neviem ako je na tom buduca obdarovana konkretne, ale ak by bola zamestnancom najvacsieho zamestnavatela v SR - uradu prace, asi tazko by preukazovala ze v case uzavretia KZ nejake peniaze mala a vyplatila.


Palino:
vid Astensova - presne to, co som pisala. O tom je ten Tebou citovany §.

Tiez sa priklánam k tvrdeniu elli. To, co raz za zivota darujú, majú právo len oni samotní pozadovat spät (zrusit darovanie napr. z dôvodu hrubého zaobchádzania obdarovaného k darcovi).

Ten paragraf, na ktorý sa Palino odvoláva, sa vztahuje na prípady, kde sa pri rozdelovaní dedicstva iba prihliadne na majetok obdrzaný pocas zivota, pochybujem, ze by sudca zrusil vsetky predoslé darovacie zmluvy. Potom by to mohlo zájst do takých extrémov, ze by si vycítali darovanie auta k maturitám alebo svadobného daru. Pokial nie je ziadny majetok na dedenie, tak nie je co rozdelovat.

Elli, Chobot - ďakujem za odpovede, ktoré ma uviedli do "obrazu".
Mám aj ja jednu prosbu. Prosím aspoň o "navigáciu" ako riešiť moju najnovšiu dilemu:
U nás je to tak: moje deti, tvoje deti, naše dieťa. Mám družstevný byt /ja som členkou družstva/, ktorý bol "nadobudnutý" pred uzavretím manželstva. Vyslovene sa bojím odkúpiť ho do OV, keďže podľa môjho názoru by mal v budúcnosti patriť mojim deťom /nemám výčitky svedomia, pretože byt, ktorý mal manžel dali napísať na jeho deti, takže "svoje" dostali/. Ako by sa toto dalo "ošetriť" - byt odkúpim do OV /spoluvlastník aj manžel?/, v prípade "nepríjemnej udalosti" by dedili manžel a moje deti, prípade "inej nepríjemnej udalosti" by mohli dediť aj jeho deti? Asi guláš........
Vopred vďaka.

[QUOTE=Pepa]Elli, Chobot - ďakujem za odpovede, ktoré ma uviedli do "obrazu".
Mám aj ja jednu prosbu. Prosím aspoň o "navigáciu" ako riešiť moju najnovšiu dilemu:
U nás je to tak: moje deti, tvoje deti, naše dieťa. Mám družstevný byt /ja som členkou družstva/, ktorý bol "nadobudnutý" pred uzavretím manželstva. Vyslovene sa bojím odkúpiť ho do OV, keďže podľa môjho názoru by mal v budúcnosti patriť mojim deťom /nemám výčitky svedomia, pretože byt, ktorý mal manžel dali napísať na jeho deti, takže "svoje" dostali/. Ako by sa toto dalo "ošetriť" - byt odkúpim do OV /spoluvlastník aj manžel?/, v prípade "nepríjemnej udalosti" by dedili manžel a moje deti, prípade "inej nepríjemnej udalosti" by mohli dediť aj jeho deti? Asi guláš........
Vopred vďaka.[/QUOTE

Erika,
po Tebe dedi manzel a deti, z toho manzel polovicu titulom vyporiadania BSM, a zvysok manzel spolu s TVOJIMI detmi (teda Tvojimi + vasimi, nie s JEHO). ALE: po NOM dedia popri Tebe AJ JEHO deti - ale Tvoje NIE!
Zlomovym bodom je teda len to, kto zomrie skor. Podla toho sa potom urci aj okruh dedicov.
Do OV by ste mali podla prava odkupovat spolu, lebo uzavretim manzelstva ste sa stali spolocnymi najomcami.
Riesenia:
- mozes si vybrat jedno z Tvojich deti, na ktore prepisete (spolocne) clenske prava a povinnosti spojene s clenstvom v BD, a uzavrite s decom zmluvu o buducej zmluve, ze ked si byt odkupi, zriadi vam tam (Tebe+Tvojej polovici) pravo dozivotneho byvania. A po odkupeni sa pravo dozivotneho byvania zriadi formou vecneho bremena so zapisom na liste vlastnictva.
- ked ho odkupite (do BSM, samozrejme), mozte ho darovat Tvojim detom.
Prevod na VSETKY Tvoje deti sa spravit neda, lebo zakon urcuje, ze v druzstevnom byte mozu byt spolocnymi najomcami len manzelia, darovanie na vsetky Tvoje deti sa spravit da, lebo pocet vlastnikov bytu obmedzeny nie je.

Kombinacia manzela + deti pri dedeni prichadza do uvahy pri vlastnictve, pri neodkupenom byte zdedi clensky podiel len jeden, obvykle pozostaly manzel. To len na upresnenie.

Ďakujem. Takto som si to myslela aj ja - teda s tým dedením. Viem však, že pri odkupovaní bytov /ale to boli obecné - neviem či je to to isté/ podpísal jeden nájomca -manželka druhému nájomcovi-manželovi niečo /teda neviem presne čo to bolo/ a zmluva o prevode vlastníctva bytu sa robila len na manžela - takže podľa mňa sa stal jediným vlastníkom on. Viem určite, že sa to robilo /v tom čase som bola zamestnancom BP/, ale ako to v konečnom dôsledku dopadlo, to neviem. Nie je takéto čosi riešením?

ELLI TY SI MACHER!!! KLOBÚK DOLU.

Ďakujem. Takto som si to myslela aj ja - teda s tým dedením. Viem však, že pri odkupovaní bytov /ale to boli obecné - neviem či je to to isté/ podpísal jeden nájomca -manželka druhému nájomcovi-manželovi niečo /teda neviem presne čo to bolo/ a zmluva o prevode vlastníctva bytu sa robila len na manžela - takže podľa mňa sa stal jediným vlastníkom on. Viem určite, že sa to robilo /v tom čase som bola zamestnancom BP/, ale ako to v konečnom dôsledku dopadlo, to neviem. Nie je takéto čosi riešením?
Ak to tak spravili, nie je to ciste. Nehovorim ze sa to neda. Vela veci sa da, ale niektore len dovtedy, kym to niekomu nezacne vadit.
Obecne byty su ale trochu ine nez druzstevne - uz v tom, ze mestsky si dostal prideleny a za druzstevny si si musel zaplatit, okrem toho ze si najomca si aj clenom BD, mas tam clensky podiel ktory je ocenitelny a pod. Zasa, ked beriem z pohladu dedicov (ak vychadzam z najhorsej varianty - ze dedicia su nenazrati a bez dna, nevztahuj to prosim Ta na svoj pripad, ale za variantu "najhorsie co sa moze stat") - takuto zmluvu by mohli napadnut, pretoze ich otec bol najomcom a ako najomca mal pravo na uzavretie zmluvy o prevode bytu. Otazka je, ako by boli v sudnom konani uspesni.

Presne tak, ja potrebujem tú najkatastrofálnejšiu variantu ........ Ale čo ak sa práva na uzavretie zmluvy o prevode bytu vzdá. Čo môžu napadnúť?Ja viem, že DB sú trošku iné ako obecné - ale za ten DB som zaplatila ja a členom som ja.

Presne tak, ja potrebujem tú najkatastrofálnejšiu variantu ........ Ale čo ak sa práva na uzavretie zmluvy o prevode bytu vzdá. Čo môžu napadnúť?Ja viem, že DB sú trošku iné ako obecné - ale za ten DB som zaplatila ja a členom som ja.Vznika kolizia medzi dobrovolnym prejavom (vzdanie sa prava) a zakonnym ustanovenim. Potom je len otazka, ako by na to pozeral sud. Aj Najvyssi sud rozhoduje v jednej veci rozdielne a potom to riesi zjednocovaci senat. Ja teda skor tvrdim, ze treba sporom a koliziam predchadzat nez si potom nadavat pred sudom.

PS: DIky za uznanie - potesi.

Prosím ťa, napíš mi to "neprávnicky". Riešenie - vzdá sa práva odkúpiť byt ako nájomca - nie je "schodná cesta"? Viem, že sa to robí........ Ale ja to chcem mať na 100% dobre.

Pisala som svoj nazor - ze podla mna to ciste nie je. Preto som nacrtla ine mozne riesenia. Presne ten rozpor je dovodom, preco to na niektorych BP a BD vyslovne odmietaju robit.

Elli, vďaka.

Čiže rodičia prepíšu za života na dcéru byt akože ho kúpila a po smrti sa nebude dať čo dediť. Môže byť?

Čiže rodičia prepíšu za života na dcéru byt akože ho kúpila a po smrti sa nebude dať čo dediť. Môže byť?

Presne tak, rodičia prepíšu, zapíše sa nový vlastník na katastri a po smrti dedia dediči len to, čo je vo vlastníctve rodičov /nábytok, peniaze, auto atď/ teda byt už nie. Práve som po prvom dedičskom konaní môjho manžela, ktorý takto prišiel o dedický podiel na rodinný dom. :mee:

U nás je to tak: moje deti, tvoje deti, naše dieťa. Mám družstevný byt /ja som členkou družstva/, ktorý bol "nadobudnutý" pred uzavretím manželstva. Vyslovene sa bojím odkúpiť ho do OV, keďže podľa môjho názoru by mal v budúcnosti patriť mojim deťom /nemám výčitky svedomia, pretože byt, ktorý mal manžel dali napísať na jeho deti, takže "svoje" dostali/. Ako by sa toto dalo "ošetriť" - byt odkúpim do OV /spoluvlastník aj manžel?/, v prípade "nepríjemnej udalosti" by dedili manžel a moje deti, prípade "inej nepríjemnej udalosti" by mohli dediť aj jeho deti? Asi guláš........
Vopred vďaka.Existuje aj iné riešenie, dá sa ísť k notárovi a notárskou zápisnicou dať zúžiť rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Znamená to, že finančné prostriedky získané jedným z manželov z podnikania alebo zo zamestnania alebo z iného právneho titulu nebudú predmetom bezpodielového spoluvlastníctva a budú výlučným vlastníctvom toho manžela, ktorý ich získal. Takisto všetky nehnuteľnosti, hnuteľný majetok (motorové vozidlo...), záväzky, majetkové, vecné práva a tak pod. budú majetkom a výlučným vlastníctvom toho manžela, ktorý ich získal. Vzťahuje sa to len na majetok, získaný až po spísaní notárskej zápisnice. V praxi to znamená asi toľko, že všetko, čo zarobíš a kúpiš na svoje meno (byt, auto, pozemok........) je výlučne tvojim vlastníctvom a nie je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva. Takto to zvyknú robiť podnikatelia - fyzické osoby, ktoré sú znevýhodnené oproti s.r.o. v tom, že pri podnikaní ručia celým svojim majetkom a takto chcú ochrániť rodinu, pretože samozrejme sa to vzťahuje aj na dlhy. Možno by stálo za uváženie poradiť sa s notárom, či by to neriešilo Tvoju situáciu.

Tam ale zasa potom narazime na to, ze kto zomrie skor, sposobi problem.

Čiže rodičia prepíšu za života na dcéru byt akože ho kúpila a po smrti sa nebude dať čo dediť. Môže byť?
NIE AKOZE HO KUPILA, oni jej ho normalne a legalne daruju a prepise sa to na katastri. Pozri #14, #17.

Kupne zmluvy sa robili namiesto darovacich (a potom urcity cas darovacie namiesto kupnych) kvoli daniam - predtym z prevodu nehnutelnosti a teraz dani z prijmu. Ale v tomto pripade ani jedna dan nehrozi.

Takto to zvyknú robiť podnikatelia - fyzické osoby, ktoré sú znevýhodnené oproti s.r.o. v tom, že pri podnikaní ručia celým svojim majetkom a takto chcú ochrániť rodinu, pretože samozrejme sa to vzťahuje aj na dlhy. Možno by stálo za uváženie poradiť sa s notárom, či by to neriešilo Tvoju situáciu.
Podnikatelia si zvycajne daju sudne zrusit BSM a nasledne ho vysporiadaju tak, ze oni nic a rodina vsetko. Poznam jedneho, ktoremu kvoli tomu zostal len bicykel a jedu na tri zemegule - s takym majetkom bola jeho zena veeelky frajer a nemala problem najst si atraktivnejsi model :-)

Existuje aj iné riešenie, dá sa ísť k notárovi a notárskou zápisnicou dať zúžiť rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Znamená to, že finančné prostriedky získané jedným z manželov z podnikania alebo zo zamestnania alebo z iného právneho titulu nebudú predmetom bezpodielového spoluvlastníctva a budú výlučným vlastníctvom toho manžela, ktorý ich získal. Takisto všetky nehnuteľnosti, hnuteľný majetok (motorové vozidlo...), záväzky, majetkové, vecné práva a tak pod. budú majetkom a výlučným vlastníctvom toho manžela, ktorý ich získal. Vzťahuje sa to len na majetok, získaný až po spísaní notárskej zápisnice. V praxi to znamená asi toľko, že všetko, čo zarobíš a kúpiš na svoje meno (byt, auto, pozemok........) je výlučne tvojim vlastníctvom a nie je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva. Takto to zvyknú robiť podnikatelia - fyzické osoby, ktoré sú znevýhodnené oproti s.r.o. v tom, že pri podnikaní ručia celým svojim majetkom a takto chcú ochrániť rodinu, pretože samozrejme sa to vzťahuje aj na dlhy. Možno by stálo za uváženie poradiť sa s notárom, či by to neriešilo Tvoju situáciu.NO hej, ale keď "to skôr postihne mňa" bude dediť manžel a po manželovi jeho deti. Do kelu, kto by mal vlastne zomrieť skôr?http://www.porada.sk/images/icons/icon10.gifhttp://www.porada.sk/images/icons/icon10.gifhttp://www.porada.sk/images/icons/icon10.gifhttp://www.porada.sk/images/icons/icon10.gifhttp://www.porada.sk/images/icons/icon10.gif

V jednej pesnicke sa spieva "Dobre tomu, co nic nema, nestara sa, kde to schova".....
Mne sa zda, ze tieto starosti su akosi predcasne, ved ako mozete vediet, ci tie vsetky deti budu o vase byty stat? Ci sa nerozutekaju po svete, nezarobia si tam tolko penazi, ze si budu moct dat postavit vily a pripadne este aj letne sidlo pre vas ako rodicov.....

NO hej, ale keď "to skôr postihne mňa" bude dediť manžel a po manželovi jeho deti. Do kelu, kto by mal vlastne zomrieť skôr?http://www.porada.sk/images/icons/icon10.gifhttp://www.porada.sk/images/icons/icon10.gifhttp://www.porada.sk/images/icons/icon10.gifhttp://www.porada.sk/images/icons/icon10.gifhttp://www.porada.sk/images/icons/icon10.gifV prípade zúženého bezpodielového spoluvlastníctva dedí manžel rovnaký diel ako deti, čiže nie polovicu ako v prípade 100% spoluvlastníctva. Čiže aj podiel na byte, ktorý by zdedili jeho deti, je v tomto prípade podstatne menší. Ale uznávam, že to nie je riešenie, ktoré Ty hľadáš, len som chcela pomôcť a úplne som to nedomyslela.

V jednej pesnicke sa spieva "Dobre tomu, co nic nema, nestara sa, kde to schova".....
Mne sa zda, ze tieto starosti su akosi predcasne, ved ako mozete vediet, ci tie vsetky deti budu o vase byty stat? Ci sa nerozutekaju po svete, nezarobia si tam tolko penazi, ze si budu moct dat postavit vily a pripadne este aj letne sidlo pre vas ako rodicov.....No to je celkom možné /aj by ma to potešilo/ ale........ Nemám 18 a keby aj, autá "vybehnú" aj na chodník, aj choroby existujú.......... a veci treba riešiť za života, potom už ťažko niečo spravím - no veď nebudú moje deti "vyplácať" jeho detihttp://www.porada.sk/images/icons/icon10.gifhttp://www.porada.sk/images/icons/icon10.gifhttp://www.porada.sk/images/icons/icon10.gif

V prípade zúženého bezpodielového spoluvlastníctva dedí manžel rovnaký diel ako deti, čiže nie polovicu ako v prípade 100% spoluvlastníctva. Čiže aj podiel na byte, ktorý by zdedili jeho deti, je v tomto prípade podstatne menší. Ale uznávam, že to nie je riešenie, ktoré Ty hľadáš, len som chcela pomôcť a úplne som to nedomyslela.
Žiadny podiel, ani menší - ani väčší. Všetko to je vlastne moje. Chápeš? Nech môj manžel žije 100 rokov, nech sa nikdy nič nestane, všetko bude do poslednej chvíle OK, ale malo by to patriť mojim deťom. Fakt neviem čo s tým....

V jednej pesnicke sa spieva "Dobre tomu, co nic nema, nestara sa, kde to schova".....
Mne sa zda, ze tieto starosti su akosi predcasne, ved ako mozete vediet, ci tie vsetky deti budu o vase byty stat? Ci sa nerozutekaju po svete, nezarobia si tam tolko penazi, ze si budu moct dat postavit vily a pripadne este aj letne sidlo pre vas ako rodicov.....Žiadne starosti o majetok nie sú predčasné. Kto to hovorí, ešte nezažil poriadnu facku.... Treba si nechať poradiť právnikovi a problém riešiť a hlavne myslieť na tie najhoršie situácie, aké sa len môžu vyskytnúť. Ja som sa riadila citmi, ktoré mi hovorili, že s manželom v dobrom aj v zlom spolu. Nepočúvala som rady typu:"Pozor podnikateľ f. osoba ručí celým svojím majetkom!Zúžte BSM." A zostali mi len oči pre plač, keď som jedného dňa zostala s 3-omi deťmi na ulici.Bez majetku, peňazí a s manželovými dlhmi.Exekútori nás ešte aj v tej biede dokázali zodrať z kože. 5x nožík, 5x vidlička,5x lyžička a5x paplón, atď.... Lebo: jeho dlhy sú aj moje dlhy. Dnes som patrná a myslím vždy dopredu. A radila by som to všetkým. Kým je dobre, je dobre. Keď bude zle , už je neskoro. Majetok je ošemetná téma a nejedna rodina sa už dokázala kôli nemu pohnevať na život a na smrť. Pepa držím palce, správne rozmýšľaš. Tvoje deti sú najdôležitejšie.

No to je celkom možné /aj by ma to potešilo/ ale........ Nemám 18 a keby aj, autá "vybehnú" aj na chodník, aj choroby existujú.......... a veci treba riešiť za života, potom už ťažko niečo spravím - no veď nebudú moje deti "vyplácať" jeho detihttp://www.porada.sk/images/icons/icon10.gifhttp://www.porada.sk/images/icons/icon10.gifhttp://www.porada.sk/images/icons/icon10.gif
Jaaaj, vsak ved hovorim - vyrieste si to pekne za zivota, budete mat upratane a zite si kludne zit do 150 rokov....

No to je celkom možné /aj by ma to potešilo/ ale........ Nemám 18 a keby aj, autá "vybehnú" aj na chodník, aj choroby existujú.......... a veci treba riešiť za života, potom už ťažko niečo spravím - no veď nebudú moje deti "vyplácať" jeho detihttp://www.porada.sk/images/icons/icon10.gifhttp://www.porada.sk/images/icons/icon10.gifhttp://www.porada.sk/images/icons/icon10.gifa "nase" dieta si kde nechala, chudatko??? http://www.porada.sk/images/icons/icon10.gif

a "nase" dieta si kde nechala, chudatko??? http://www.porada.sk/images/icons/icon10.gifElli "naše" dieťa som zaradila do "moje" detihttp://www.porada.sk/images/icons/icon10.gifhttp://www.porada.sk/images/icons/icon10.gifhttp://www.porada.sk/images/icons/icon10.gif

Stretli sa dve priateľky:

- My si v rodine tak dobre žijeme, nehádame sa, žiadne rodinné nezhody, žiadne hádky...
- Čo, ešte ste nič nededili?!!!

Ako to je potom v mojom prípade:

Svokor zomrel. Jeho diel sa delil na svokru a 3 deti. Časom sa švagrinká rozhodla, že chce dom a doopatruje svokru. Darovali sme jej teda svoje podiely a svokra celý svoj podiel i podiel čo mala po manželovi. V darovacej zmluve však o opatrovaní nieje ani zmienka a ani tá starostlivosť zasa nebola bohvieaká. Teraz zomrela svokra. Manžel aj s druhou sestrou majú pocit, že ich vlastne mama obišla, keď celý svoj podiel darovala jednej dcére. Chceli by z jej podielu svoju časť. Je to možné ešte nejako doriešiť?

[QUOTE=jananov]Existuje aj iné riešenie, dá sa ísť k notárovi a notárskou zápisnicou dať zúžiť rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. ....

Je to tzv. zrusenie bezpodieloveho vlastnictva, a vlastne vsetko co ste nadobudli pred zrusenim je spolocne a po zruseni si hrabe kazdy na vlastnom piesocku... Taketo veci je najlepsie riesit s pravnikom, aby potom clovek nelutoval. Ale viem ze zrusenie sa robi na sude.

Otec daroval dom dcére stým, že ho doopatruje a bude mať v dome doživotné právo. Bola som pri tom. V darovacej zmluve však notárka túto klauzulu neuviedla. Dcéra teraz začína od starostlivosti cúvať, otec chce však, aby sa na na zmluve toto doplnilo. Je už aj výpis z katastra, kde to nieje uvedené ako ťarcha. Je nejako možné toto napraviť? Má otec nejakú možnosť doplniť to tam, keď dcéra nebude chcieť? Môžem dosvedčiť, že to bolo sľúbené.

Neviem odkial to beriete - PEPA a spol. - predsa ZA ZIVOTA si mozu s majetkom robit co chcu. Predat, darovat, prehrat v kartach alebo cokolvek.
To co pise Palino, je zrejme myslene ako "zapocitanie na dedicsky podiel", teda pri dedeni, ak by bol predmetom dedicstva nejaky DALSI majetok, tak neobdarovana sestra moze pozadovat, aby sa dedicsky podiel obdarovanej sestry na tomto dalsom majetku znizil o hodnotu daru ("co dostal od porucitelov nad ramec obvykleho darovania").
To co pisete by znamenalo, ze ked intermontovi rodicia daruju dom mne ako cudzej osobe, mala by som po ich smrti vyplacat ich dcery???? Sa zobudte!
Jedine na co treba dat pozor - ak su rodicia starsi pripadne chori, dobre by bolo mat od obvodaka papier, ze v case darovania boli v dobrej kondicii, aby neskor neobdarovana sestra nemohla spochybnit, ze rodicia uzavreli darovaciu zmluvu v "nesposobilom" stave, napr. v prechodnej dusevnej poruche a pod. A samozrejme, zmluvu dat na zapis do katastra hned po podpisani.
Kupna zmluva????? Aby to neobdarovana napadla, ze zmluva je absolutne neplatna, lebo nedoslo k vyplateniu kupnej ceny???
To uz potom skor zaopatrovacia zmluva - je to podobne ako darovacia, akurat sa tam ako dovod daru da, ze sa dcera o nich postara v starobe, chorobe a ked to budu potrebovat, a ona sa zaviaze toto dodrzat. Pripadne sa im tam moze zriadit (rodicom) aj pravo dozivotneho bezplatneho uzivania, aby si boli isti, ze neskoncia v starobinci.
VYDEDENIE? Podla mojich skusenosti vyhodne jedine pre pravnikov, ktori s tym budu potom robit. Na vydedenie treba mat zakonny dovod, a kazdy pravnik (ak vydedeny nie je vysloveny zlocinec) sa dobre zapoti nad tym, kym v potom v spore o neplatnost vydedenia dokaze, ze dovod vydedenia naozaj OBJEKTIVNE existoval.
Takze, intermont, zariad sa ako si vyberies.
Súhlasím s tým, že môže byť aj darovacia aj kúpna zmluva - majú rovnakú právnu relevanciu, a nie je možné ich súdne napadnúť, ak boli splnené všetky formálne aj obsahové náležitosti právneho úkonu. Predstavme si napr. situáciu, že rodičia by darovali jednej dcére peniaze, ktoré by napr. ona nenávratne minula (neobstarala by za to žiaden nehnuteľný majetok), prehrala v kasíne, išla za ne na dovolenku, a pod. Neexistuje právna udalosť alebo právny úkon, ktorý by rodičom za ich života (pokiaľ sú spôsobilí na právne úkony) zakázal minúť alebo spotrebovať nimi nadobudnutý a vlastnený majetok. Dedenie totiž nastáva IBA smrťou poručiteľa(ľov), a teda skúma sa právny stav k DŇU ÚMRTIA rodiča (rodičov).http://www.porada.sk/images/icons/icon12.gif

Elli, Chobot - ďakujem za odpovede, ktoré ma uviedli do "obrazu".
Mám aj ja jednu prosbu. Prosím aspoň o "navigáciu" ako riešiť moju najnovšiu dilemu:
U nás je to tak: moje deti, tvoje deti, naše dieťa. Mám družstevný byt /ja som členkou družstva/, ktorý bol "nadobudnutý" pred uzavretím manželstva. Vyslovene sa bojím odkúpiť ho do OV, keďže podľa môjho názoru by mal v budúcnosti patriť mojim deťom /nemám výčitky svedomia, pretože byt, ktorý mal manžel dali napísať na jeho deti, takže "svoje" dostali/. Ako by sa toto dalo "ošetriť" - byt odkúpim do OV /spoluvlastník aj manžel?/, v prípade "nepríjemnej udalosti" by dedili manžel a moje deti, prípade "inej nepríjemnej udalosti" by mohli dediť aj jeho deti? Asi guláš........
Vopred vďaka.
Byt odkúp sama, a keď chceš mať istotu za života, daruj (predaj) ho "svojim deťom". Existuje aj možnosť zriadenia závetu, je to však komplikovanejšia možnosť. V prípade tvojej smrti byt nededia automaticky "manželove deti", ak nie sú tebou osvojené.

Ako to je potom v mojom prípade:

Svokor zomrel. Jeho diel sa delil na svokru a 3 deti. Časom sa švagrinká rozhodla, že chce dom a doopatruje svokru. Darovali sme jej teda svoje podiely a svokra celý svoj podiel i podiel čo mala po manželovi. V darovacej zmluve však o opatrovaní nieje ani zmienka a ani tá starostlivosť zasa nebola bohvieaká. Teraz zomrela svokra. Manžel aj s druhou sestrou majú pocit, že ich vlastne mama obišla, keď celý svoj podiel darovala jednej dcére. Chceli by z jej podielu svoju časť. Je to možné ešte nejako doriešiť?
Mám taký nie dobrý pocit, že je už neskoro. Tak ako všetci skôr diskutujúci tu už radili, malo sa to vyriešiť za svokrovho života. Prečo ste všetci dobrovoľne darovali svoje podiely !?http://www.porada.sk/images/icons/icon6.gif

Keď som po biede niečo zdedila /jednu štvrtinu nehnuteľnosti/, práve prebieha dedičské konanie aké poplatky za dedičstvo budem platiť. Prosím o zákon kde to nájdem, alebo nejaké čísla ide cca o hodnotu /spravený súdnoznalecký posudok/ 300. tis. môj podiel. Dík.

Keď som po biede niečo zdedila /jednu štvrtinu nehnuteľnosti/, práve prebieha dedičské konanie aké poplatky za dedičstvo budem platiť. Prosím o zákon kde to nájdem, alebo nejaké čísla ide cca o hodnotu /spravený súdnoznalecký posudok/ 300. tis. môj podiel. Dík.
Je to vyhláška č. 31/1993 Z.z., ktorá bola niekoľkokrát novelizovaná. Je kompletne na www.notar.sk (http://www.notar.sk), časť o súdnych poplatkoch ti tu skopírujem

B/1 Vyhláška o odmenách a náhradách notárov - Druhý diel










DRUHÝ DIEL


Odmena notára za ďalšiu činnosť a odmena správcu dedičstva


Prvý oddiel


Odmena notára za ďalšiu činnosť


Odmena notára ako súdneho komisára


§ 11

Odmena notára ako súdneho komisára (ďalej len "súdny komisár") za úkony vykonané v konaní o dedičstve, ktoré bolo zastavené pre nedostatok podmienok konania, pretože poručiteľ nezanechal majetok alebo súd vydal majetok nepatrnej hodnoty tomu, kto sa postaral o pohreb, je 400 Sk.




§ 12

(1) Základom odmeny súdneho komisára za iné úkony vykonané v konaní o dedičstve, ako sú uvedené v § 11, je všeobecná cena majetku poručiteľa 5), ktorý sa stal predmetom konania o dedičstve.

(2) Ak je predmetom konania o dedičstve majetok poručiteľa, ktorý sa objavil po právoplatnosti uznesenia, ktorým bolo konanie o dedičstve skončené, základom odmeny súdneho komisára za úkony vykonané v tomto konaní je všeobecná cena tohto majetku.

(3) Ustanovenie § 4 ods. 2 platí obdobne.




§ 13

Odmena uvedená v § 12 ods. 1 je:

z prvých 100 000 Sk základu 2 %,

z presahujúcej sumy až do 500 000 Sk základu 1 %,

z presahujúcej sumy až do 1 000 000 Sk základu 0,7 %,

z presahujúcej sumy až do 3 000 000 Sk základu 0,4 %,

z presahujúcej sumy až do 20 000 000 Sk základu 0,2 %,

najmenej 700 Sk.

Čiastka nad 20 000 000 Sk sa do základu nezapočítava.




§ 14

(1) Odmenu určenú podľa § 11 alebo vypočítanú podľa § 13 môže súd primerane zvýšiť, najviac však o 50 %, ak úkony notára boli mimoriadne obťažné alebo časovo náročné.

(2) Ak bolo v dedičskom konaní činných viac notárov alebo ak notár vykonal len niektoré úkony, patrí mu podiel odmeny určenej podľa § 11 alebo vypočítanej podľa § 13, prípadne zvýšenej podľa odseku 1, ktorý zodpovedá rozsahu jeho činnosti.




Druhý oddiel


Odmena správcu dedičstva


§ 15

Ak je správcom dedičstva notár (ďalej len "správca dedičstva"), základom odmeny je všeobecná cena poručiteľovho majetku, na správu ktorého bol správca dedičstva ustanovený. Ustanovenie § 4 ods. 2 platí obdobne.




§ 16

Ak správca dedičstva vykoná správu poručiteľovho majetku alebo jeho časti štyri mesiace, patrí mu odmena vo výške vypočítanej podľa § 13; ak vykonáva správu kratší alebo dlhší čas, odmena sa mu pomerne zníži alebo zvýši.




§ 17

Odmenu vypočítanú podľa § 16 môže súd primerane zvýšiť, najviac však o 50 %, ak úkony správcu dedičstva pri správe dedičstva boli mimoriadne obťažné alebo časovo náročné.




Tretí oddiel


Náhrada niektorých hotových výdavkov súdneho komisára a správcu dedičstva


§ 18

(1) Súdny komisár a správca dedičstva majú popri nároku na odmenu aj nárok na

a) náhradu hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním činnosti súdneho komisára a správcu dedičstva (najmä cestovné a telekomunikačné výdavky, zaplatená odmena za znalecký posudok, preklad, odpis a iné),

b) náhradu za stratu času.



(2) Súdny komisár a správca dedičstva sa môžu so žiadateľom vopred dohodnúť na druhu a výške niektorých hotových výdavkov, ktorých vynaloženie sa predpokladá v súvislosti s vykonávaním činnosti súdneho komisára a správcu dedičstva.

(3) Ak sa náhrada cestovných výdavkov nedohodla podľa odseku 2, určí sa podľa osobitných predpisov ³).

4) Odmena a náhrada hodových výdavkov Notárskej komory Slovenskej republiky za prístup do centrálneho informačného systému je zahrnutá v odmene notára určenej touto vyhláškou.

Byt odkúp sama, a keď chceš mať istotu za života, daruj (predaj) ho "svojim deťom". Existuje aj možnosť zriadenia závetu, je to však komplikovanejšia možnosť. V prípade tvojej smrti byt nededia automaticky "manželove deti", ak nie sú tebou osvojené.
Tiež sa mi zdá cesta "odkúp si ho sama" najschodnejšia. Viete mi s tým poradiť - treba aby manžel súhlasil, alebo prehlásil - alebo čo, že súhlasí s tým, aby som si ho odkúpila sama? Ako sa tento úkon alebo papier volá - treba zrejme ísť k notárovi - poraďte nech tam nejdem sprostá.

Dobrý deň, som tu prvýkrát a mám k téme (trochu po funuse) nejaké otázky, dúfam, že niekto bude ochotný mi poradiť. Tiež mám podobný problém. Manželkina matka previedla 2 mesiace pred smrťou byt na manželkinho brata, ktorý s ňou býval v jednom byte. Manželka o ničom nevedela, pritom sa o chorú matku starala, 3 - 4 krát týždenne za ňou chodila, vybavovala lekárov a pod. Pri prejednávaní dedičstva u notára, keď prišiel rad na byt (nič iné sa nededilo), švagor vytiahol papier, ktorým dokazoval, že byt je jeho, už aj zapísaný na katastri. Manželka bola z toho taká šokovaná, že si ani nevšimla, či bol byt darovaný alebo len tak prepísaný a ešte k tomu aj notársku zápisnicu podpísala. Keď sa jej to rozležalo v hlave, o nejakú dobu žiadala od brata podiel z bytu, čo tento odmietol. Niekde som čítal, že darovacia zmluva sa nedá napadnúť, dá sa napadnúť iba to, že takýmto spôsobom bol dedič vydedený. Ako je to - (v prípade darovacej zmluvy) - započítava sa majetok nadobudnutý od rodičov za ich života a ten, kto ho obdržal musí vyplatiť druhého aj keď predmetom dedičského konania už nebol žiaden majetok? Alebo musí byť ešte nejaký majetok dedený, aby bolo možné ponížiť podiel švagra o časť majetku, ktorý vlastne dostal navyše? (dúfam, že sa vyjadrujem "zreteľne"). A čo v prípade len prepisu na katastri - je to vôbec možné? Asi nie, musí byť predsa nejaká zmluva, na základe ktorej môže byť uskutočnený vklad do katastra. Nepredpokladám, že byt akože odkúpil, lebo ako bolo povedané vyššie, nebude riskovať napadnutie kúpnej zmluvy, keď nebola vyplatená kúpna cena.

Ak by sa to dalo nejako napadnúť, existuje nejaká premlčacia doba? Je to už 2 a pol roka, odkedy bol byt prepísaný na švagra.

Mno, ak manželka nič nedostane, je to veľmi nefér (čo je vlastne v tomto štáte fér?). Švagor sa "tlačí" sám v 4-izbovom byte. Dôvod, ktorým je vysvetlený tento stav v zmluve je, že manželka dostala pred 18 rokmi do užívania 1-izbový štátny byt tak, že sa nasťahovala k staršej príbuznej matky, aby ju doopatrovala. Časom si byt odkúpila. Od brata nepožaduje polovicu z hodnoty 4-izb. bytu, ale po započítaní hodnoty 1-izb. bytu (čo by ani nemusela, keďže ten nebol dedičstvom po rodičoch) len štvrtinu. No švagor argumentuje tým, že aj ona dostala byt... To, že je medzi bytmi diametrálny rozdiel, mechce pochopiť. Vyhlasoval, že on si brať pôžičku nikdy nebude, no potom si na splátky kúpil motorku za 180.000, lebo to bola výhodná kúpa... Svokre pomohla na druhý svet aj cukrovka, manželka ju nemá, no naša dcéra ju pred dvomi rokmi dostala - sarkasticky hovorievam, že aspoň niečo sme zdedili...
Prepáčte, že som vás zaťažoval svojimi problémami, ale musel som si trocha uľaviť. Manželka nechce o súde (v prípade, že by to bolo možné napadnúť) ani počuť. Okrem neho nemá už žiadneho priameho príbuzného (rozumej z pôvodnej rodiny) a nechce sa s ním hádať a súdiť. Nezaslúži si mať takú sestru.

Dobrý deň, som tu prvýkrát a mám k téme (trochu po funuse) nejaké otázky, dúfam, že niekto bude ochotný mi poradiť. Tiež mám podobný problém. Manželkina matka previedla 2 mesiace pred smrťou byt na manželkinho brata, ktorý s ňou býval v jednom byte. Manželka o ničom nevedela, pritom sa o chorú matku starala, 3 - 4 krát týždenne za ňou chodila, vybavovala lekárov a pod. Pri prejednávaní dedičstva u notára, keď prišiel rad na byt (nič iné sa nededilo), švagor vytiahol papier, ktorým dokazoval, že byt je jeho, už aj zapísaný na katastri. Manželka bola z toho taká šokovaná, že si ani nevšimla, či bol byt darovaný alebo len tak prepísaný a ešte k tomu aj notársku zápisnicu podpísala. Keď sa jej to rozležalo v hlave, o nejakú dobu žiadala od brata podiel z bytu, čo tento odmietol. Niekde som čítal, že darovacia zmluva sa nedá napadnúť, dá sa napadnúť iba to, že takýmto spôsobom bol dedič vydedený. Ako je to - (v prípade darovacej zmluvy) - započítava sa majetok nadobudnutý od rodičov za ich života a ten, kto ho obdržal musí vyplatiť druhého aj keď predmetom dedičského konania už nebol žiaden majetok? Alebo musí byť ešte nejaký majetok dedený, aby bolo možné ponížiť podiel švagra o časť majetku, ktorý vlastne dostal navyše? (dúfam, že sa vyjadrujem "zreteľne"). A čo v prípade len prepisu na katastri - je to vôbec možné? Asi nie, musí byť predsa nejaká zmluva, na základe ktorej môže byť uskutočnený vklad do katastra. Nepredpokladám, že byt akože odkúpil, lebo ako bolo povedané vyššie, nebude riskovať napadnutie kúpnej zmluvy, keď nebola vyplatená kúpna cena.

Ak by sa to dalo nejako napadnúť, existuje nejaká premlčacia doba? Je to už 2 a pol roka, odkedy bol byt prepísaný na švagra.

Mno, ak manželka nič nedostane, je to veľmi nefér (čo je vlastne v tomto štáte fér?). Švagor sa "tlačí" sám v 4-izbovom byte. Dôvod, ktorým je vysvetlený tento stav v zmluve je, že manželka dostala pred 18 rokmi do užívania 1-izbový štátny byt tak, že sa nasťahovala k staršej príbuznej matky, aby ju doopatrovala. Časom si byt odkúpila. Od brata nepožaduje polovicu z hodnoty 4-izb. bytu, ale po započítaní hodnoty 1-izb. bytu (čo by ani nemusela, keďže ten nebol dedičstvom po rodičoch) len štvrtinu. No švagor argumentuje tým, že aj ona dostala byt... To, že je medzi bytmi diametrálny rozdiel, mechce pochopiť. Vyhlasoval, že on si brať pôžičku nikdy nebude, no potom si na splátky kúpil motorku za 180.000, lebo to bola výhodná kúpa... Svokre pomohla na druhý svet aj cukrovka, manželka ju nemá, no naša dcéra ju pred dvomi rokmi dostala - sarkasticky hovorievam, že aspoň niečo sme zdedili...
Prepáčte, že som vás zaťažoval svojimi problémami, ale musel som si trocha uľaviť. Manželka nechce o súde (v prípade, že by to bolo možné napadnúť) ani počuť. Okrem neho nemá už žiadneho priameho príbuzného (rozumej z pôvodnej rodiny) a nechce sa s ním hádať a súdiť. Nezaslúži si mať takú sestru.

Celý problém možno rozdeliť do 2 rovín: právnej a morálnej.
Samozrejme, čo by kto mal (alebo nemal) dostať za života svojich rodičov- alebo iných príbuzných, je skôr o morálke, o pocitoch a " spravodlivosti ". Schválne som napísal spravodlivosť do úvodzoviek, lebo táto môže mať rozličné podoby, najmä nazerajúc na ňu z iného uhla pohľadu.
Faktom je však rovina právna, a tá jasne hovorí, že predmetom dedičstva sa môže stať iba to, čo poručiteľ zanechal - teda čo vlastnil v čase smrti. Takže keď by daroval (predal) komukoľvek majetok za svojho života - nemusí to byť príbuzný, mohol(a) to zanechať aj charite - nie je to predmetom dedičstva. Takže, žiaľ, nie je možnosť ani napadnúť závet na súde. Za života totiž môže akákoľvek fyzická osoba v SR darovať alebo predať majetok komukoľvek - okrem prípadov, keď nie je spôsobilá na právne úkony.

A len doplním, že v rámci dedičstva sa darovacia zmluva mohla započítať do dedičstva, ale malo by to zmysel len ak by sa ešte niečo dedilo. vtedy by výška neprimeraného daru bratovi mohla ovplyvniť výšku jeho podielu na inej časti dedičstva. Lenže teraz už nemáte žiadne možnosti veci riešiť.

podla mna sa da vsetko, co sa vymyka z normalu sudne napadnut, zalezi, ake su tam okolnosti, ale vydedenie u nas je protizakonne /su tam myslim iba 2 alebo 3 pripady, kedy je zakonne/, lenze mam pocit, ze aj ked rodicia vydedia napr. syna, tak ten ma narok myslim na polovicu z toho, co by mu pripadlo, keby ho nevydedili...
Kupna zmluva a nasledny penazny prevod. Keby kupili ten byt za povedzme 500000Sk a za 2 roky by zomrel dotycny, tazko by sa dokazovalo, keby naraz pri smrti peniaze "zmizli", takze toto by som tiez v prvom rade napadol...
Jedina moznost, normalne vysporiadanie, ake je mozne v ramci zakona, teda ak je dovod na vydedenie, vydedit, pripadne odkupit, ale pocitat s tym, ze tieto peniaze raz aj tak pojdu do dedicskeho konania, alebo darovat tak ako pisali vyssie...

Ďakujem, takže budeme musieť na švagra vplývať z morálno-etickej stránky:rolleyes:

Existuju dva nazory na problematiku darovanie + dedictvo. Bud sa dar (napr. aj nehnutelnost) darovani pred smrtou porucnika vobec neberie pri dedicskom konani navedomie alebo berie. Ako je to napr. s pripadom, ked sa preskoci generacia a porucitel daruje nehnutelnost svojej vnucke a vnuckina teta o tom roky nevie, dozvie sa to po smrti porucnika (svojho rodica). To je naozal "cista" zalezitost? To pravoplatny dedic nema nijakz narok na "odskodne:?

Existuju dva nazory na problematiku darovanie + dedictvo. Bud sa dar (napr. aj nehnutelnost) darovani pred smrtou porucnika vobec neberie pri dedicskom konani navedomie alebo berie. Ako je to napr. s pripadom, ked sa preskoci generacia a porucitel daruje nehnutelnost svojej vnucke a vnuckina teta o tom roky nevie, dozvie sa to po smrti porucnika (svojho rodica). To je naozal "cista" zalezitost? To pravoplatny dedic nema nijakz narok na "odskodne:?

Právne je to v poriadku, žiadne "odškodné" nemá prečo dostať.

Keď pri podpisovaní darovacej zmluvy bola svojprávna a pri zmysloch potom je to v poriadku. Veď počas svojho života so svojím majetkommôže slobodne nakladať. Nikomu do toho nič nie je.

Keď sa rozhodla darovať zrejme má na to aj pádny dôvod.

Moj znamy ma majetok(byt, auto, dalsie veci), kt. chce rovnym dielom rozdelit medzi
vsetky 3 svoje deti. Ale ma tiez majetok(1 mil. v investicnom fonde), kt. chce zanechat len jednemu svojmu potomkovi - ako zabezpecit, aby tento potomok dostal uvedeny 1 milion + tretinu z ostatneho majetku a nebolo to nijako napadnutelne(napriklad ostatnymi surodencami)?

Zdravím všetkých. Veľmi by som chcela poprosiť o radu. Rada sa týka dedenia, respektíve darovania bytu a keďže som si prečítala 7 strán rôznych názorov, teraz fakt neviem, ako postupovať.
Som vnučka, ktorej starí rodičia chcú ešte za života (začiatkom budúceho roka) darovať byt s bremenom jeho doživotného využívania starými rodičmi. Prosím, ako to mám urobiť, aby som neprisla o dalsie dedictvo (ak nejaké ešte bude:-))), respektíve, aby darovanie nebolo napadnutelne? Jedny hovoria, ze mam urobi fiktivnu kupu (ale co s peniazmi?- je to 4-izbak). teraz tu citam, ze darovanie stačí..Prosím, čo by ste si vybrali na mojom mieste? Medzi dalsich dedicov patria 3 deti + dalsich 5 vnucat. Skutocne by som sa rada vyhla vsetkym moznym problemom...Este raz vrela vdaka! Lenka

Zdravím všetkých. Veľmi by som chcela poprosiť o radu. Rada sa týka dedenia, respektíve darovania bytu a keďže som si prečítala 7 strán rôznych názorov, teraz fakt neviem, ako postupovať.
Som vnučka, ktorej starí rodičia chcú ešte za života (začiatkom budúceho roka) darovať byt s bremenom jeho doživotného využívania starými rodičmi. Prosím, ako to mám urobiť, aby som neprisla o dalsie dedictvo (ak nejaké ešte bude:-))), respektíve, aby darovanie nebolo napadnutelne? Jedny hovoria, ze mam urobi fiktivnu kupu (ale co s peniazmi?- je to 4-izbak). teraz tu citam, ze darovanie stačí..Prosím, čo by ste si vybrali na mojom mieste? Medzi dalsich dedicov patria 3 deti + dalsich 5 vnucat. Skutocne by som sa rada vyhla vsetkym moznym problemom...Este raz vrela vdaka! Lenka

Presný návod Ti nikto nedá, existuje niekoľko riešení, Ty sa musíš rozhondúť (vzhľadom na okolnosti a vzťahy v rodine), pre ktorú sa rozhodneš. Každý spôsob má svoje výhody aj nevýhody.

V každom prípade darovanie nebude napadnuteľné (okrem samotného darcu vo výnimočných prípadoch). V tomto prípade, ak Ti byt darujú, tak záleží od ostatných dedičov, ako sa zachovajú pri dedičskom konaní. Ak darovanie akceptujú, dedičstvo sa bude deliť normálnym spôsobom podľa obč. zákonníka. Hodnota daru sa nemusí zohľadňovať pri dedičskom konaní. Otázne je, koľko majetku, ktorý sa bude dediť, zostane starým rodičom po tom, ako Ti darujú byt. AK je to zanedbateľná hodnota (v porovnaní s hodnotou bytu), tak by som bol za darovanie.

AK však ešte vlastnia ďalší významný majetok, ktorý sa bude dediť a nechceš, aby Ťa o to náhodou ukrátili (ak by mali námietky voči riadnemu deleniu dedičstva), tak spíšte radšej kúpnu zmluvu. MYslím, že kúpna cena nemusí rešpektovať trhovú ani znaleckú hodnotu nehnuteľnosti, takže v nej môžete dohodnúť aj cenu napr. 100.000 SKK, ktorú fiktívne uhradíš v hotovosti (dúfam, že sa v tomto nemýlim - dana9 by mi tu mohla pmôcť toto potvrdiť alebo vyvrátiť). ALebo uveď riadnu cenu (akože uhradenú v hotovosti), ktorá sa tiež nebude v skutočnosti platiť. Tu je však riziko, že keby došlo k vážnejšiemu sporu medzi dedičmi po smrti starých rodičov a bol by napr. súdny spor, bolo by obtiažne dokázať, že si uhradila kúpnu cenu.

Voči kúpnej zmluve sa ale nemôžu v dedičskom konaní dediči ohradiť.

AKo som už hore spomenul, výber spôsobu záleží od vzťahov v rodine a príbuzenstve - či vedia o darovaní a či s tým úplne súhlasia. Pokiaľ by si však darovaním bola nepomerne zvýhodnená iba Ty, nečudoval by som sa príbuzenstvu, že sa voči darovaniu bytu ohradí. Na druhej strane ja nepoznám pomery v rodine, možno ostatní dostali predtým niečo alebo neviem prečo sa tak rozhodli starí rodičia.

Stačí taká úvaha, alebo chceš vedieť niečo bližšie?

AK však ešte vlastnia ďalší významný majetok, ktorý sa bude dediť a nechceš, aby Ťa o to náhodou ukrátili (ak by mali námietky voči riadnemu deleniu dedičstva), tak spíšte radšej kúpnu zmluvu. MYslím, že kúpna cena nemusí rešpektovať trhovú ani znaleckú hodnotu nehnuteľnosti, takže v nej môžete dohodnúť aj cenu napr. 100.000 SKK, ktorú fiktívne uhradíš v hotovosti (dúfam, že sa v tomto nemýlim - dana9 by mi tu mohla pmôcť toto potvrdiť alebo vyvrátiť). ALebo uveď riadnu cenu (akože uhradenú v hotovosti), ktorá sa tiež nebude v skutočnosti platiť. Tu je však riziko, že keby došlo k vážnejšiemu sporu medzi dedičmi po smrti starých rodičov a bol by napr. súdny spor, bolo by obtiažne dokázať, že si uhradila kúpnu cenu.

Stačí taká úvaha, alebo chceš vedieť niečo bližšie?[/quote]



Nie celkom suhlasim - ak kupna cena nezodpoveda hodnote, mohla by byt napadnutelna, pretoze je obzvlast nevyhodna pre jednu zo zmluvnych stran, pripadne podla ustanoveni o simulovanych pravnych ukonoch ("mysli sa" kupa, a v skutocnosti je to darovanie). Je jedno, ako by spor dopadol a komu by sud dal zapravdu, zabiju tym kus zivota.

Moj nazor je - bud darovacia zmluva, alebo zaopatrovacia zmluva (t.j. akoby podmienene darovanie - ako protihodnotu starych rodicov doopatrujes a pochovas).
Pred uzavretim zmluvy by som navrhla vyziadat od obvodaka potvrdenie o zdravotnom stave, aby nikto v buducnosti nemohol napadnut, ze starcekovia neboli v kondicii zodpovedajucej tak vaznemu pravnemu ukonu, skratka, ze neboli pri zmysloch, ked zmluvu podpisali.
A pretoze to ziaden pravny predpis nevylucuje, moze sa zmluva podpisovat v pritomnosti svedkov, ktori sa ako svedkovia na zmluvu podpisu, a v pripade potreby dosvedcia, ako to cele bolo. Jasne, ze svedka treba vybrat tak, aby sa dozil dedicskeho konania.

Temer doslovne sa vyrovnávam s takým istým problémom, až na to, že moja matka ešte žije." Obdarovala" našu najstaršiu sestru 6/8-nami rodinného domu( ďalšie :1/8+1/8 sme zdedili ja+mladšia sestra - po našom zomrelom otcovi.)"Obdarovaná" sestra náhle - ešte pred zápisom do katastra - kde sú na vkladovom liste viditeľne sfalšované podpisy- náhle zomrela. Dedia po nej jej 2 dospelé deti, ktoré vymenili zámok na dome a ani neviem ako sa mám dostať dnu. O tomto matkinom "počine " sme sa dozvedeli len náhodne, pri prečíslovaní domov v meste.Matka sa predo mnou ukrýva, neodomkýna mi ani dvere a je veľmi nahnevaná že tieto transakcie vyplávali na povrch. Noví"dediči" sú "profesionáli" od ktorých sa je dobre držať čo najďalej. Toto píšem len preto, aby ste videli že nie ste sami v takýchto problémoch.Pritom som sa o matku a rodičovský dom spolu s mojim manželom celý život príkladne starala a pomáhala jej po všetkých stránkach. A napriek tomu ...


Neviem, ako sa k tomu vyjadria kolegovia, ale podla mojho nazoru, ak nebol v case jej smrti vykonany "prepis na katastri" a doslo k tomu az potom, rozhodnutie je neplatne. Ale pretoze kataster sa o smrti obdarovanej dozvediet nemusel, odporucam podat podnet na prokuraturu, aby to cele preskumali v ramci prokuratorskeho dozoru a podali prokuratorsky protest. Po doruceni protestu prokuratora sa rozhodnutie zrusi, a kataster by mal o navrhu na vklad rozhodnut znova, a to tak, ze ho zamieta.
Mrtvy totiz nemoze nadobudat majetok, a prava k nehnutelnostiam sa nadobudaju az zapisom do katastra.
Ak na prokurature nepochodis, bud vyuzi staznost na vyssom stupni prokuratury, alebo podaj na sude zalobu, kde mozes uplatnit aj podozrenie tykajuce sa falsovania podpisov.
Upozornujem ale, ze ani kladny vysledok nezabrani matke, aby dalej disponovala tou svojou ciastkou 6/8, napriklad aby ju darovala zmienenym dedicom.
Vstup do domu si mozes zjednat aj s asistenciou mestskej ci statnej policie, kym si spoluvlastnik, su povinni ti v tomto pomoct a zabezpecit ti vstup do domu.

A je takýto postoj naozej fér voči ostatným Vašim príbuzným, resp. dedičom zo zákona?♣

Treba si uvedomit zakladnu vec, ze moje deti (dedicia, pribuzni) ma nemozu obmedzovat v tom, ako sa rozhodnem nakladat so svojim majetkom.
Moje dieta sa nijako nepricinilo na tom, ze nejaky majetok mam, a preto nema pravo urcovat mi, ako s nim mam nakladat. To nic nemeni na jeho postaveni neopomenutelneho dedica (ak si s majetkom nenalozim podla vlastnej vole zaziva), ani na vzajomnej (zakonnej) vyzivovacej povinnosti potomkov a predkov.

Ak majú voči svojim deťom skutočné výhrady - v súlade s právom, nech to riešia vydedením - veď na to sú 4 zákonné dôvody - a nie spôsobom , ktorý v nich vyvolá trvalý a ťažko zvládnuteľmý pocit krivdy. Podľa môjho názoru títo rodičia v konečnom dôsledku svoje deti de facto psychycky týrajú - aj keď si to nepripúšťajú. Ostáva na nich spomienka ako na trestajúcich a nespravodlivých . Vždy je len jeden spokojný - a čo tí ostatní ? Lebo dôležité je, čo cítia ich deti - a s čím tu zostanú žiť ďalšie generácie. S tým žiaľ právo neráta.


Katarina, vydedenie je podla mna slepy a hluchy paragraf, pretoze ak sa vydedeni rozhodnu ho napadnut, tak je to spor na roky rokuce, a jedinymi spokojnymi budu advokati kvoli palmare a sudy kvoli poplatkom, ostatni "splacou nad vydelkem".
A naviac, hlavna persona - porucitel, uz po smrti nikomu nemoze povedat, preco to spravil a co ho k tomu viedlo. O to je potom dokazovanie tazsie, zatiahne sa do neho pol rodiny a stvrtina ulice/mesta...
Bol by tvoj pocit krivdy mensi, keby si sa sudila so sestrou o neplatnost vydedenia?
Aby si rozumela - nie som proti tebe (a ak si myslis, ze sa stala PRAVNA chyba, navod som napisala vyssie), len mam iny nazor.

čitam, že téma dedičstva je nevyčerpateľná.
Chcem sa spýtať, či nemáte niekto skúsenosti s tým, že dediči sa dohodli, že sa medzi sebou vysporiadajú. Ide o rodinný dom. Jedna sestra druhej vyplatí určitú čiastku a pri dedičskom konaní sa táto nehnuteľnosť by mala prejsť na jednu zo sestier. Problém nastáva v tom, ako vyriešiť toto majetkové vysporiadanie. Stačí, keď sa sestry vyrovnajú len medzi sebou a nemusí sa táto čiastka nikde uvádzať. Alebo musí byť spomenutá v dohode priamo pred notárom (tak by to bolo najlepšie, aby bol o tom doklad). Čo spísať ako doklad o tom, že jedna sestra druhej vyplatila dohodnutú čiastku, ak by sa o tom v dohode pred notárom nepísalo.

Dobrý večer Poraďáci,
chcela by som Vás požiadať o vyriešenie môjho "chrobáka" v hlave.
Môjmu manželovi darovali jeho rodičia spoločne 1/2 svojho majetku.
Teraz svokor zomrel a mňa zaujíma, či môže svokra ešte nejako napadnúť darovaciu zmluvu. Podotýkam, že v zmluve máme:"Darcovia sa môžu domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný bude správať k nimi alebo k členom ich rodiny tak, že tým hrubo poruší dobré mravy" Čo to pre nás znamená? Ďakujem a prajem pekný večer.

Presne tak, rodičia prepíšu, zapíše sa nový vlastník na katastri a po smrti dedia dediči len to, čo je vo vlastníctve rodičov /nábytok, peniaze, auto atď/ teda byt už nie. Práve som po prvom dedičskom konaní môjho manžela, ktorý takto prišiel o dedický podiel na rodinný dom. :mee:

Dobrý, chápet to dobre, že ak manžel dostal darovaním byt a bude to zapísané aj do katastra tak jeho brat už nemá nárok na tento byt ani po smrti rodičov? Ďakujem

Dobrý, chápet to dobre, že ak manžel dostal darovaním byt a bude to zapísané aj do katastra tak jeho brat už nemá nárok na tento byt ani po smrti rodičov? Ďakujem

Presne tak.

Síce existuje niečo ako započítanie majetku, získaného počas života poručiteľa, pri prejednávaní dedičstva, ale ten majetok, ktorý už bol darovaný, tak ten už patrí tomu, komu bol darovaný.

Dobrý večer Poraďáci,
chcela by som Vás požiadať o vyriešenie môjho "chrobáka" v hlave.
Môjmu manželovi darovali jeho rodičia spoločne 1/2 svojho majetku.
Teraz svokor zomrel a mňa zaujíma, či môže svokra ešte nejako napadnúť darovaciu zmluvu. Podotýkam, že v zmluve máme:"Darcovia sa môžu domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný bude správať k nimi alebo k členom ich rodiny tak, že tým hrubo poruší dobré mravy" Čo to pre nás znamená? Ďakujem a prajem pekný večer.

Pre vás to znamená, že keby ste hrubo porušovali dobré mravy (napr. slovne týrali svokru, zatvárali ju do pivnice, ...ň tak by mohla požadovať vrátenie daru. Musela by to ale dosiahnuť súdnou cestou, kde by musela jednoznačne preukázať hrubé porušovvanie dobrých mravov.

Viac si prečítaš tu:

http://www.porada.sk/t72992-darovanie-bytu.html

Presne tak.

Síce existuje niečo ako započítanie majetku, získaného počas života poručiteľa, pri prejednávaní dedičstva, ale ten majetok, ktorý už bol darovaný, tak ten už patrí tomu, komu bol darovaný.

Ďakujem pekne.

Môj známy dostal darom rodinný dom od rodičov s podmienkou, že doopatruje rodičov a súrodencom vyplatí po 500 000,- Sk. (Dom má samozrejme ďaleko vyššiu hodnotu.) Otázka je, či si náhodou súrodenci nebudú musieť tých 500000,- zdaniť, alebo ako to spraviť, aby si ich zdaniť nemuseli.? Do akého § by ste zaradili takýto príjem?

Do darov. A daň z darovania sa neplatí.
Veď predsa od nich tvoj známy nič nekupoval.
Správne by to malo byť tak, že známy kúpil dom od rodičov za 1 milión (ak má 2 súrodencov) a rodičia darovali dvom deťom po 500 tis. (Darovanie nemôže byť podmienené vyplácaním nejakej finančnej odplaty.)

Len by ma zaujímalo, prečo si "sestra" myslí, že všetko je jej a tú druhú treba o majetok po rodičoch pripraviť. Vieš si predstaviť, že by sa to stalo tebe ? Ako by ťa to urazilo a zranilo ? A to, že by si nič nedostala, ani nespomínam . . .

[quote=vieroslava;668576]Do darov. A daň z darovania sa neplatí.
Veď predsa od nich tvoj známy nič nekupoval.
Správne by to malo byť tak, že známy kúpil dom od rodičov za 1 milión (ak má 2 súrodencov) a rodičia darovali dvom deťom po 500 tis. (Darovanie nemôže byť podmienené vyplácaním nejakej finančnej odplaty.)[/quot

Moja otázka smerovala skôr k tomu, či si majú tých 500tis. zdaniť súrodenci. A ak áno tak pod akým §?

Konečne sa ozval niekto aj z druhej strany. Ďakujeme pani Žofia. Postoj - ako koho "dostať" je naozaj poľutovaniahodný. Žiaľ s týmto sa často stretávame. A čo na to ETIKA???

Do darov. A daň z darovania sa neplatí.
Veď predsa od nich tvoj známy nič nekupoval.
Správne by to malo byť tak, že známy kúpil dom od rodičov za 1 milión (ak má 2 súrodencov) a rodičia darovali dvom deťom po 500 tis. (Darovanie nemôže byť podmienené vyplácaním nejakej finančnej odplaty.)[/quot

Moja otázka smerovala skôr k tomu, či si majú tých 500tis. zdaniť súrodenci. A ak áno tak pod akým §?

Nečítala si pozorne moje odpoveď.
Nebudú to zdaňovať, pretože sa jedná o dar.

PROSíM POTEBUJEM RADU K DANI Z PREDAJA DAROVANEJ NEHNUTELNOSTI.

Akú?

V roku 1999 manželovi darovala mama byt,ktorý on v roku 2005 daroval mne v 1/2.V darovacej zmluve neuviedol cenu darovanej nehnuteľnosti,ktorú sme v roku 2007 predali. Nemala som tam trvalý pobyt a tým mi vznikla povinnosť zaplatiť daň z príjmu.Na daňovom úrade nám poradili,aby sme si dali vyhotoviť znalecký posudok na tento byt ku dňu darovania v roku 2005.Chcem sa opítať či je možné dodatočný znalecký posudok použiť pri zadávaní kúpnej ceny v daňovom priznaní za rok 2007 a znížiť si tým daňový základ.Ak bude znalecký posudok dodatočne vystavený v roku 2008 podla platných znaleckých predpisov ku dňu darovania z roku 2005, a či ho môžem použiť ak cenu darovanej nehnutelnosťi nemám zapísanú v darovacej zmluve.alebo budem musiet urobiť dodatok k darovacej zmluve.
. V darovacej zmluve mám napísané bezodplatné a dobrovoľné darovanie 1/2 bytu.
Prosím poradte mi , nerada bi som sa podala zle daňove priznanie.

Prosím Vás, ako sa dá napadnúť darovacia zmluva?
(Otec nám zomrel v útlom veku.)
Pri dedičskom konaní po otcovi (v r.1962,) bolo všetko rozdelené podľa zákona, čo som musela hľadať v súdnom archíve až teraz, a o čom som vôbec nevedela. Matka odmietla vtedy zápis do katastra, čo vyplýva zo zápisnice.
Boli sme 3 sestry. Prvú naša matka celý život uprednostňovala prvú, druhú už ako dieťa nenávidela, tretiu tolerovala. Pred 2 rokmi prepísala všetko na prvú zo sestier, hrou osudu táto sestra do 1 mesiaca zomrela.Súčasťou darovacej zmluvy bolo, že ju táto (dnes zomrelá) sestra doopatruje.O pohybe na majetku som sa dozvedela na základe nejasného výpisu z katastra. Po mojom 2 ročnom pátraní som dala do poriadku aspoň malé dedičstvo po otcovi - pre 2 žijúce sestry.
Po zomretej (rozvedenej) sestre ostali 2 deti, katastrofálnych charakterových vlastností, ktoré matka miluje, ostatnými vnukmi opovrhuje. Dohoda nie je možná. Matka si ako hlavného poradcu zvolila skutočného "výbercu dlhov," čiže výpalníka. Ten sa na všetkom veľmi dobre zabáva - a ona mu za tieto "transakcie" ešte aj platí!!! Aké máme možnosti?

Zdravím všetkých. Veľmi by som chcela poprosiť o radu. Rada sa týka dedenia, respektíve darovania bytu a keďže som si prečítala 7 strán rôznych názorov, teraz fakt neviem, ako postupovať.
Som vnučka, ktorej starí rodičia chcú ešte za života (začiatkom budúceho roka) darovať byt s bremenom jeho doživotného využívania starými rodičmi. Prosím, ako to mám urobiť, aby som neprisla o dalsie dedictvo (ak nejaké ešte bude:-))), respektíve, aby darovanie nebolo napadnutelne? Jedny hovoria, ze mam urobi fiktivnu kupu (ale co s peniazmi?- je to 4-izbak). teraz tu citam, ze darovanie stačí..Prosím, čo by ste si vybrali na mojom mieste? Medzi dalsich dedicov patria 3 deti + dalsich 5 vnucat. Skutocne by som sa rada vyhla vsetkym moznym problemom...Este raz vrela vdaka! Lenka
To myslíš naozaj? A čo Tvoji bratranci, sesternice a tety? Je tento postoj fér? Vieš si predstaviť, že by si bola na druhej strene?

Rozumiem tomu tak,že
- v roku 1962 ste dedili po otcovi 3 sestry a matka nie
- ty si ktorá zo sestier (2. alebo 3. ? ) ?
- pred 2 rokmi matka darovala svoju polovicu 1. sestre
- po prvej sestre dedia jej 2 deti
- tie majú po 1/3 ?
- čo to je "dala som do poriadku malé dedičstvo po otcovi" (1/6 + 1/6 ?)

Ak toto je na katastri zapísané (1/3+1/3+1/6+1/6 = 1 ),podľa mňa nemáš žiadne možnosti.
(Iba darca sa niekedy môže domôcť vrátenia daru od obdarovaného ).
O dosť horšia varianta je,ak matka v 1962 dedila (asi 5/12+5/12+ 1/12+1/12 = 1 )

Pôvodne, pred 2 rokmi zamlčali matka a najstaršia sestra ďalšie 2 sestry už pri prvom zápise do katastra. Dodatočne - matka + najstaršia sestra - museli predložiť zápisnicu z dedičského konania po otcovi z r.1962 - a to na výzvu katastra. Bolo to zapísané aj so sfalšovanými osobnými údajmi 2 sestier, bez ich vedomia - teda aby sa nedozvedeli o "pohybe." (zlé adresy, zlý dátum narodenia a vymyslené rodné čísla.) Okamžite nasledovala "darovacia zmluva," a konečný výsledok je:
1. 5/8 po matke+1/8 po otcovi
2. 1/8 po otcovi
3. 1/8 po otcovi
Pátrať som musela po : dedičskom konaní po otcovi z r. 1962 v súdnom archíve ( vo veľmi vzdialenom meste od môjho bydliska,) po kúpnej zmluve z r. 1958 - v súdnom archíve ( vo veľmi vzdialenom meste od môjho bydliska,) žiadať o "opravu" zápisu do katastra za pomoci právnika, žiadať o "opravu" sfalšovaných údajov. Toto všetko som musela absolvovať ja pre "nechcené" 2 sestry.
Podarilo sa mi aspon to, že 2 sestry majú zapísané v katastri po 1/8 po otcovi. Veľmi "zaujímavú" rolu tam zohrala zamestnankyňa na katastrálnom úrade.
Máme vôbec nejaké šance to zmeniť?
Ďakujem Vám za Váš záujem a odpoveď.

Veľmi pekne ďakujem za odpoveď.
Spolu s mladšou sestrou sme z toho v absolútnej depresii ( ml. sestra je navyše vdova!).
Ako je možné, že môžu byť vymyslené a navyše fungovať takéto zákony, kde pod rúškom "darovacej zmluvy" sa de facto uskutoční vydedenie?
Vzťahy v rodine nebudem komentovať, lebo to je totálna katastrofa. Preto nikdy nezaujímam stanovisko, ak sa nejaká stará pani v TV žaluje - lebo problémy si obvykle vyrobila sama svojim CELOŽIVOTNÝM prístupom k svojim vlastným deťom.
Možno by bolo potrebné otvoriť diskusiu na tému etika a morálka v rodine a možnosti ochrany detí pred psychickým týraním rodičmi.
Ešte raz ďakujem za Váš záujem. Katarína

Veľmi pekne ďakujem za odpoveď.
Spolu s mladšou sestrou sme z toho v absolútnej depresii ( ml. sestra je navyše vdova!).
Ako je možné, že môžu byť vymyslené a navyše fungovať takéto zákony, kde pod rúškom "darovacej zmluvy" sa de facto uskutoční vydedenie?
Vzťahy v rodine nebudem komentovať, lebo to je totálna katastrofa. Preto nikdy nezaujímam stanovisko, ak sa nejaká stará pani v TV žaluje - lebo problémy si obvykle vyrobila sama svojim CELOŽIVOTNÝM prístupom k svojim vlastným deťom.
Možno by bolo potrebné otvoriť diskusiu na tému etika a morálka v rodine a možnosti ochrany detí pred psychickým týraním rodičmi.
Ešte raz ďakujem za Váš záujem. Katarína

Všimol som si, že veľmi oduševnene obviňuješ darovaciu zmluvu z krivdy, ktorá bola na tebe spáchaná. Myslím, že darovacia zmluva za to nemôže a vôbec to nie je zlý alebo negatívny inštitút. Darovacia zmluva je naopak dobrá vec a zákon, ktorý ju zaviedol nie je zlý.

To, že sa niekto rozhodne za života naložiť so svojim majetkom podľa vlastného uváženia nie je preto, že exituje možnosť darovania, ale považujem to za samozrejmosť, lebo môže presadiť slobodnú vôľu. Keď sa raz rozhodne, že majetok daruje len jednému potomkovi, tak následky rozhodnutia si musí znášať sám. Naopak - nesúhlasil by som s tým, keby mal človek zákonom obmedzenú možnosť takto naložiť s majetkom za života. Ty to vidíš zo svojho pohľadu, ale spýtam sa takto: Z akého titulu si potomok nárokuje majetok rodiča (rodičov), pokiaľ rodič ešte žije? Prečo by mal mať automaticky nárok na ich majetok?

Pokiaľ sa tvoja mama rozhodla darovať väčšiu časť majetku len jednému potomkovi, tak nemôže za to darovacia zmluva, ale asi na to mala dôvod. A ak nemala dôvod, tak sa spýtaj jej, prečo sa tak rozhodla. Je to vecou vzťahov v rodine, nie zlým zákonom.

Dobrý večer. Ja a moja manželka sme dostali darovacou zmluvou rodinný dom aj s pozemkami od jej rodičov a ich doživotným právom na bývanie. Tak je to napísané aj v katastri v liste vlastníctva. Moja manželka má ešte dvoch súrodencov. Chcem sa opýtať, či po smrti oboch rodičov si môžu nárokovať dedičstvo už z domu, ktorý bol nám darovaný a ktorého sme len my výlučný vlastníci. A či môžu napadnúť darovaciu zmluvu s tým, že ich budem musieť nejako potom vyplatiť. O radovaní boli však ústne upovedomený ich rodičmi a zároveň im aj bola vyplatene istá finančná suma , čo bolo aj spísané a podpísané rodičmi a ich deťmi, avšak nebolo to tak urobené pred notárom.
Vopred ďakujem za pomoc.

Dobrý večer. Ja a moja manželka sme dostali darovacou zmluvou rodinný dom aj s pozemkami od jej rodičov a ich doživotným právom na bývanie. Tak je to napísané aj v katastri v liste vlastníctva. Moja manželka má ešte dvoch súrodencov. Chcem sa opýtať, či po smrti oboch rodičov si môžu nárokovať dedičstvo už z domu, ktorý bol nám darovaný a ktorého sme len my výlučný vlastníci. A či môžu napadnúť darovaciu zmluvu s tým, že ich budem musieť nejako potom vyplatiť. O radovaní boli však ústne upovedomený ich rodičmi a zároveň im aj bola vyplatene istá finančná suma , čo bolo aj spísané a podpísané rodičmi a ich deťmi, avšak nebolo to tak urobené pred notárom.
Vopred ďakujem za pomoc.

Nemusíš mať obavy, dom je už tvojim (vlastne spolu s manželkou vašim) majetkom, nikto to už nemôže napadnúť, pokiaľ jej rodičia v čase darovanie neboli pozbavení svojprávnosti.

Súrodenci si síce môžu nárokovať na nejakú kompenzáciu, ale zákonný nárok na ňu nemajú. Nemajú nárok ani na dedičstvo z domu, pretože po smrti svokrovcov dom nebude predmetom dedičstva.

Jediné, čo by mohli tvoji švagrovci urobiť je to, že pokiaľ svokrovci majú ešte iný majetok, ktorý sa bude dediť, tak môžu požadovať, aby sa pri dedičstve toho zvyšného majetko zohľadnila skutočnosť, že ste dostali dom darom (teda budú chcieť, aby ste potom zo zvyšného dedičstva menej dedili).

Dobrý den, chcela by som sa aj ja na nieco spýtať. Máme takýto problém: moja prastará matka (mala iba 2 dcéry)mala nejaké pozemky, ktoré prepísala na svoju staršiu dcéru - moju starú matku akože nejakým zavetom alebo niečim takým - kým este žila. Keď ale zomrela, táto záveť sa nebrala do úvahy (neviem prečo) a dedilo sa podľa vtedajšieho zákona (z r. 1989)- zmluva je postavená takým spôsobom, že síce je v nej uvedené, že všetky pozemky dedí staršia, no zároveň jej ukladá povinnosť zaplatiť polovicu sumy z vyčíslenej odhadnutej ceny (este v Kčs) pozemkov mladšej sestre, ale dovetok: v prípade predaja alebo "vyvlastnenia"pozemkov. Moja stará matka uz medzitým zomrela a uvedené pozemky zdedila moja matka. Už spomínaná mladšia dcéra mojej prastarej matky sa až teraz začala zaujímať o tieto pozemky. Viem, že je to "trošku" komplikované, nevedel by však niekto poradiť, či má táto pani ešte na niečo nárok, keď už má listy vlastníctva moja matka?

Ďakujem ti pekne ,,Chobot,, za odpoveď. Ono viac menej som bol presvedčený o tom ako si to napísal, ale chcel som sa uistiť, či to tak naozaj je. Ešte raz ti ďakujem. Svokra ešte vlastní auto ale aj to chce napísať na moju manželku.

Dobrý deň, mám priateľa, ktorý má nasledovný problém:
Sú traja synovia žijúcich rodičov. Dvaja synovia majú postavené vlastné RD, tretí býva v rodičovskom dome, kde žije v samostatnej bytovej jednotke v uvedenom RD. Rodičia vyplatili dvom synom v hotovosti po 300 tis.Sk s tým, že tretí syn bude bývať v uvedenej "nadstavbe" RD, ktorú postavili rodičia v hodnote cca 300 tis. Sk. Tak aj je, tretí syn sa oženil a nasťahoval sa do uvedenej "nadstavby", ktorú si s manželkou dokončili do finálnej podoby. A teraz problém:
Uvedená bytová jednotka dodnes nie je prepísaná na manžela a manželku, aj keď vlastne okrem tej hodnoty 300 tis. /čo bola vtedy hrubá stavba/ dokončili manželia za svoje peniaze.
Teraz chcú rodičia tohto syna spísať darovaciu zmluvu len na "nadstavbu" bytového domu na syna, ktorý túto stavbu obýva. Je to správny postup?
1. Má syn pristúpiť na takúto alternatívu?
2. Nebudú dvaja súrodenci pri dedení po rodičoch požadovať aj časť, ktorú obýva tretí syn?
3. Je lepšia kúpna zmluva, alebo darovacia zmluva?
4. Dá sa špecifikovať v darovacej zmluve, čo všetko patrí tretiemu synovi /konkrétne syn vymenil na svoje náklady celú strechu na dome, ktorá sa nachádza práve nad časťou, kde býva syn - aj keď vlastne strecha je súčasťou celého domu/?
ďakujem za odpovede.

Prosím Vás o radu, včera ma zaskočila otázkou moja mamina. Ide o to, že má našetrené nejaké peniaze v banke. V prípade úmrtia ( ak neurčí inak závetom ) sa tieto stávajú predmetom dedičského konania? Ide len o praktickú stránku veci. Ak tie peniaze sú v banke, na knižke na jej meno a heslo, bude stačiť nejaké rozhodnutie z dedičského konania a dostaneme sa k peniazom? Na vysvetlenie : mamka je na to už dosť zle a teraz nás obháňa nápadom, že peniaze radšej vyberie z knižky, aby neprepadli štátu. Bolo by možné aby sa to stalo?

Prosím Vás o radu, včera ma zaskočila otázkou moja mamina. Ide o to, že má našetrené nejaké peniaze v banke. V prípade úmrtia ( ak neurčí inak závetom ) sa tieto stávajú predmetom dedičského konania? Ide len o praktickú stránku veci. Ak tie peniaze sú v banke, na knižke na jej meno a heslo, bude stačiť nejaké rozhodnutie z dedičského konania a dostaneme sa k peniazom? Na vysvetlenie : mamka je na to už dosť zle a teraz nás obháňa nápadom, že peniaze radšej vyberie z knižky, aby neprepadli štátu. Bolo by možné aby sa to stalo?

Nie, peniaze neprepadnú. Budú predmetom dedičského konania. Na základe rozhodnutia o dedičstve potom banka vyplatí právoplatným dedičom príslušné sumy z vkladnej knižky - podľa dedičského podielu.

Ak máte normálne vzťahy v rodine (medzi súrodencami, resp. ak ste jediný dedič - čo by bolo v tomto prípade najlepšie,) je najjednoduchšie sa na vkladnú knižku pripísať spolu s Vašou p. matkou ako spoludisponent,resp. spoluvlatník. Urobia Vám to v každej banke na počkanie. Tých spoludisponentov môže byť aj viac.Potom môžete peniaze vybrať Vy - a rozdeliť medzi ostatných. (Pozn." dedičské konanie v niektorých prípadoch trvá aj niekoľko rokov.)

Dobrý deň, mám priateľa, ktorý má nasledovný problém:
Sú traja synovia žijúcich rodičov. Dvaja synovia majú postavené vlastné RD, tretí býva v rodičovskom dome, kde žije v samostatnej bytovej jednotke v uvedenom RD. Rodičia vyplatili dvom synom v hotovosti po 300 tis.Sk s tým, že tretí syn bude bývať v uvedenej "nadstavbe" RD, ktorú postavili rodičia v hodnote cca 300 tis. Sk. Tak aj je, tretí syn sa oženil a nasťahoval sa do uvedenej "nadstavby", ktorú si s manželkou dokončili do finálnej podoby. A teraz problém:
Uvedená bytová jednotka dodnes nie je prepísaná na manžela a manželku, aj keď vlastne okrem tej hodnoty 300 tis. /čo bola vtedy hrubá stavba/ dokončili manželia za svoje peniaze.
Teraz chcú rodičia tohto syna spísať darovaciu zmluvu len na "nadstavbu" bytového domu na syna, ktorý túto stavbu obýva. Je to správny postup?
1. Má syn pristúpiť na takúto alternatívu?
2. Nebudú dvaja súrodenci pri dedení po rodičoch požadovať aj časť, ktorú obýva tretí syn?
3. Je lepšia kúpna zmluva, alebo darovacia zmluva?
4. Dá sa špecifikovať v darovacej zmluve, čo všetko patrí tretiemu synovi /konkrétne syn vymenil na svoje náklady celú strechu na dome, ktorá sa nachádza práve nad časťou, kde býva syn - aj keď vlastne strecha je súčasťou celého domu/?
ďakujem za odpovede.


Neodpovie nikto???

Ahojte poradaci, plne suhlasim s elli. Vlastnik moze pocas svojho zivota robit so svojim majetkom cokolvek, pokial to niekto /trebars aj deti ako opravneni buduci dedicia/ nenapadnu pre zmensenu sposobilost. Takze súhlas, jedine zaopatrovaciou zmluvou podla §51 obc.zakonnika.

Ahojte. Ja by som sa chcela spýtať. Otec môjho známeho zdedil peniaze. Podliehajú tieto peniaze dani z príjmov a podľa akého par.? V prípade, že áno, má dôchodca nárok na nejakú odpočitateľnú položku? Ďakujem.

daň z dedičstva bola dávno zrušená......(pri predaji zdedeného majetku je to iné)

odpočítateľnú položku z daň. základu si môže uplatniť do rozdielu s vyplateným SD.....

daň z dedičstva bola dávno zrušená......(pri predaji zdedeného majetku je to iné)

odpočítateľnú položku z daň. základu si môže uplatniť do rozdielu s vyplateným SD.....

Ďakujem za odpoveď. Ale ja som sa pýtala na daň z príjmov. Je to príjem a neviem v zákone nájsť či sa zdaňuje a podľa akého paragrafu alebo to je od dani oslobodené, čo som tiež nevedela nájsť.

majetok predal? po kom dedil?

Zdedil peniaze.

ale ja som ti správne odpovedala, tie peniaze, kt. zdedil by podiehali dani z dedičsvta, kt. je zrušená.....

je iné, ak by predal zdedený majetok......

ale ja som ti správne odpovedala, tie peniaze, kt. zdedil by podiehali dani z dedičsvta, kt. je zrušená.....

je iné, ak by predal zdedený majetok......

Ale nepodlieha každý príjem dani z príjmov, prípadne musí byť ako oslobodený?

nie, jasne že nepodlieha, napr. § 9 ZDP je príjem oslobodený.....
a v § 3 ZDP si nájdeš čo je predmet dane z príjmu FO
a ešte si pozri § 2, sú v ňom stanovené základné pojmy....

Ja som tento príjem hľadala pod par. 8 ako ostatný príjem, čo som nenašla a pod par. 9 ako príjem oslobodený. Ani tam som nič nenašla. Hľadať v par. 2 ma nenapadlo. A podľa tohto par. príjem získaný dedením nie je predmetom dane. To som v podstate hľadala. Ďakujem.
(2) Predmetom dane nie je

a) prijatá náhrada oprávnenej osoby podľa osobitných predpisov, 3) príjem získaný vydaním, 3) darovaním4) alebo dedením5)

Mila milagros tak ako ti napisala Mila. Dan z darovania a dedicstva bola zrusena,
a peniaze su vlastne dedicstvo, ci na uctoch alebo ti ich nechaju u notara v uschove,
to je jedno. Neznamena to, ze sa jedna o prijem v zmysle zakona o dani z prijmu.
To je dedistvo. Ak zainvestujes do nejakych fondov, akcii a z toho mas prijem, tak
sa budes riadit zakonom o dani z prijmov. Ale inac nech si ich znamy uziva plnymi
priehrstami.

Dobry vecer, stretol sa niekto s takymto pripadom, alebo vie poradit:

V r.2003 prebehlo dedicske konanie po otcovi z 1/2 rodinneho domu. Dedicmi zo zakona boli manzelka a 4 deti. Manzelka sa svojho podielu po manzelovi vzdala v prospech 4 deti, takze deti dedili kazdy 1/4 z polovicky rodinneho domu. V r.2005 po suhlase vsetkych vlastnikov rodinneho domu si jedno z deti (nazvime ho A) vzalo hypoteku 500 000,- Sk na rekonstrukciu predmetneho rodinneho domu. V dome zili spolu iba matka a dieta A s rodinou. Okrem tejto hypoteky dieta A investovalo do oprav a modernizacie domu dalsiu nemalu sumu penazi a dom tak ziskal na hodnote (faktury a blocky ma odlozene). Zvysne deti B, C a D neprispeli ani peniazmi, ani pomocu. Vztahy v rodine su normalne. Matka chce teraz, este za zivota vysporiadat vlastnictvo svojej polovice domu, chce celu ciastku darovat/prepisat/previest na dieta A (kedze zdravotne-fyzicky nie je na tom velmi dobre).
1) je mozne nieco riesit, ak je na dome este hypoteka (az do r. 2020)
2) je mozne spisat zavet, s tym, ze po smrti dedi iba dieta A (aby to bolo pravne nenapadnutelne)
3) alebo by to bolo lepsie darovat dietatu A alebo predat za zivota?

Dakujem za pomoc.

Matka moze svoj majetok darovat,alebo predat./ darovacia,alebo kupno-predajna zmluva/
Do zmluvy si moze ziadat zapisat vecne bremeno-pravo dozitia.
Zavet by mohli ostatni surodenci,ako neopomenutelny dedicia napadnut.

Najistejšia forma je kúpno-predajná zmluva. Tú je ťažko napadnúť.
A ešte jeden detail, pokiaľ je súrodnec A ženatý/vydatý, v pripade darovacej zmluvy by sa mohlo stať všetko to, čo matka daruje, bude iba jeho vlastníctvom. V prípade kupnopredajnej zmluvy (ak nemá rozdelené BSM) sa to automaticky stáva majetkom oboch manželov.

Najistejšia forma je kúpno-predajná zmluva. Tú je ťažko napadnúť.
A ešte jeden detail, pokiaľ je súrodnec A ženatý/vydatý, v pripade darovacej zmluvy by sa mohlo stať všetko to, čo matka daruje, bude iba jeho vlastníctvom. V prípade kupnopredajnej zmluvy (ak nemá rozdelené BSM) sa to automaticky stáva majetkom oboch manželov.

Dakujem za odpoved a je vôbec mozne spravit kupno-predajnu zmluvu, ak je na dome este hypoteka 9 rokov? Nie je to tak,ze pokial je dom zalozeny, neda sa s nim disponovat a robit zmeny v liste vlastnictva?

Hypoteka na dome nema takmer ziadny vplyv na to, ci s domom mozete disponovat alebo nie, nakolko banka ma zriadene zalozne pravo na dom, avsak vlastnikom ste stale vy. Jediny problem je, ze treba banku poziadat o suhlas s takymto prevodom - banka by nemala problem takyto suhlas vydat. Ak by ste ho nevyziadali, mohla by to banka kvalifikovat ako zavazne porusenie zmluvnych podmienok co by mohlo vyustit do poziadavky o predcasne splatenia hypoteky.

Matka moze svoj majetok darovat,alebo predat./ darovacia,alebo kupno-predajna zmluva/
Do zmluvy si moze ziadat zapisat vecne bremeno-pravo dozitia.
Zavet by mohli ostatni surodenci,ako neopomenutelny dedicia napadnut.

Ak je na dome zalozne pravo banky z titulu hypoteky, vecne bremeno dozitia banka nepovoli.

Znami vlastnia 2-izb.byt, ktory chcu nechat dcere. Ich dcera ma znamost, ktora sa im-rodicom velmi nepaci a tak chcu mat istotu, ze v prip. manzelstva a rozvodu, zostane byt len dcere a nebude sa musiet on s ex. delit, prip. vyplacat. Ako tento byt previest na dceru, darovanim, dedicstvom? Tiez sa nechcu unahlit, aby dcera, ked dostane byt (je pomerne mlada a neskusena), niekomu nenaletela na klamstva a byt napr. nezalozila. Viete niekto nieco poradit?

Rennka,
ja by som to riesil darovacou zmluvou. Ak nie su este manzelia, vsetko, co nadobudne manzelka pred svadbou nespada do BSM. Ako poistku toho, aby dcera byt nepreviedla by som tam zriadil vecne bremeno dozivotneho uzivania zo strany rodicov, pripadne niekoho ineho z rodiny. V takom pripade je takmer nulova sanca, ze by niekto takyto byt kupil. Zaroven bez suhlasu rodicov toto vecne bremeno nemoze zmazat. Banka pri poskytovani hypoteky pozaduje list vlastnictva cisty bez akychkolvek tarch. Na taketo LV by urcite hypoteku nedostala.

Netreba to ani darovať. V prípade dedenia to nebude spadať do bezpodielového vlastníctva manželov.
Viď Občiansky zákonník


Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
§ 143

V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.3)

Dakujem Pavol a Mariankaj, takze v podstate je jedno ci by jej ho darovali za zivota, alebo by ho zdedila po ich smrti, vzdy bude len jej vlastnictvom o ktore sa nebude musiet s nikym delit. Pochopila som spravne?

Dakujem Pavol a Mariankaj, takze v podstate je jedno ci by jej ho darovali za zivota, alebo by ho zdedila po ich smrti, vzdy bude len jej vlastnictvom o ktore sa nebude musiet s nikym delit. Pochopila som spravne?

No ak by nebolo dedičské konanie, tak by ušetrila na notárskom poplatku.
Ale na druhej strane ak to prejde na dcéru, ktovie ako s tým naloží. Keďže je mladá a neskúsená.:confused:

Z uvedeného dôvodu je lepšie to previesť za života s vecným bremenom napr. na súrodenca, alebo iného príbuzného s ktorým má dobré vzťahy.

obč. zák.
§ 109 (Premlčanie práva z vecného bremena)Právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa premlčí, ak sa desať rokov nevykonávalo.

Z uvedeného dôvodu je lepšie to previesť za života s vecným bremenom napr. na súrodenca, alebo iného príbuzného s ktorým má dobré vzťahy.

No ako pre koho. Poručiteľ tie notárske poplatky určite platiť nebude. A bude mať strechu nad hlavou istú. Veď v lampárni nájdeš naozaj kuriózne prípady.

obč. zák.
§ 109 (Premlčanie práva z vecného bremena)

Právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa premlčí, ak sa desať rokov nevykonávalo.

OK, ale aktívnu legitimáciu má pravdepodobne iba dcéra, ktorá by to preukazovala. A za 10 rokov by ju príbuzný neprišiel navštíviť?

Prima73:
Najlepšie by bolo, keby sa už teraz všetci spoluvlastníci domu dohodli na zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva. Sú to vlastne dve zmluvy v jednej.
V prvom bode - všetci sa dohodli na zrušení spoluvlastníctva,
v druhom bode vyporiadanie - celá nehnuteľnosť zostáva A plus vyrovnanie, napr. vyplatenie súrodencov a doopatrovanie mamy. Ak by sa dohodli na sume vyplatenia, napr. hodnota zdedenej časti v pôvodnom stave znásobená infláciou plus čosi menej aj za podiel mamy, zhodnotenie domu by mohli max. spomenúť, že zostáva investorovi A. Inak, investície sa vždy odpočítavajú až pri majetkovom vyrovnaní (opravy a údržba by sa mali vyrovnať spoluvlastníkmi v reálnom čase).

Ak by dieťa A riešilo teraz len maminu časť, zostali by deti spoluvlastníkmi a vyporiadavali by sa niekedy neskôr, čo je vždy ťažšie. Ohodnotenie a investície sú popísané vyššie.
Maminu časť by mohli riešiť darovaním - pri dedení (ak by nedošlo k dedičskej dohode) by zvyšní súrodenci mohli žiadať započítať darovaný podiel do dedičstva A (ak by ešte bolo s čím započítať).
Ak by maminu časť A odkupovalo (aj akože), súrodenci by nič nemohli požadovať, lebo mama by mohla peniaze minúť. Kúpna cena by sa mohla znížiť na pôvodnú hodnotu maminej časti (bez investícií), čo je dobre v zmluve uviesť, tiež o zaopatrenie. Zostali by však spoluvlastníkmi domu.

Prima73:
Najlepšie by bolo, keby sa už teraz všetci spoluvlastníci domu dohodli na zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva. Sú to vlastne dve zmluvy v jednej.
V prvom bode - všetci sa dohodli na zrušení spoluvlastníctva,
v druhom bode vyporiadanie - celá nehnuteľnosť zostáva A plus vyrovnanie, napr. vyplatenie súrodencov a doopatrovanie mamy. Ak by sa dohodli na sume vyplatenia, napr. hodnota zdedenej časti v pôvodnom stave znásobená infláciou plus čosi menej aj za podiel mamy, zhodnotenie domu by mohli max. spomenúť, že zostáva investorovi A. Inak, investície sa vždy odpočítavajú až pri majetkovom vyrovnaní (opravy a údržba by sa mali vyrovnať spoluvlastníkmi v reálnom čase).

Ak by dieťa A riešilo teraz len maminu časť, zostali by deti spoluvlastníkmi a vyporiadavali by sa niekedy neskôr, čo je vždy ťažšie. Ohodnotenie a investície sú popísané vyššie.
Maminu časť by mohli riešiť darovaním - pri dedení (ak by nedošlo k dedičskej dohode) by zvyšní súrodenci mohli žiadať započítať darovaný podiel do dedičstva A (ak by ešte bolo s čím započítať).
Ak by maminu časť A odkupovalo (aj akože), súrodenci by nič nemohli požadovať, lebo mama by mohla peniaze minúť. Kúpna cena by sa mohla znížiť na pôvodnú hodnotu maminej časti (bez investícií), čo je dobre v zmluve uviesť, tiež o zaopatrenie. Zostali by však spoluvlastníkmi domu.


Dakujem velmi pekne za rady. Teoreticky je to mozne, ale prakticky asi nemozne. Aj ked su vztahy v rodine normalne, po akomkolvek zasahu by sa vztahy vyhrotili. Nie je to zavideniahodna situacia, ale nejako sa bude musiet vyriesit. Este raz dakujem.

Dobrý deň, nebudem otvárať novú tému, myslím, že to spolu súvisí, tak Vás žiadam o radu.

Po starkej máme dom (ja som pravnuk), stále žijú, len už potrebujú opateru, tak sme ich vzali k jej synovi, že teda budú bývať s nami v jednom dome. Ostala nehnuteľnosť, ktorá sa predáva, mama si teda vybavila splnomocnenia na všetky úkony. Ide o to, že starký (jej syn) má ešte brata. Ako to teraz bude, máme na dom kupcu, môžu starká rozdeliť peniaze medzi nich ako uznajú za vhodné alebo to už môže urobiť mama? Druhý brat vedie trošku viac neusporiadaný život, viete čo tým myslím. Ak by sa mama chcela vyhnúť, aby jemu išla nejaká čiastka, čo musí spraviť konkrétne v tomto prípade, aby sa to nedalo napadnúť z jeho strany? (i keď pochybujem, že by to robil zrejme, no predsa) Čítam tu o kúpno predajných zmluvách prípadne daroch. Ďakujem za všetky rady.

Dobrý deň, nebudem otvárať novú tému, myslím, že to spolu súvisí, tak Vás žiadam o radu.

Po starkej máme dom (ja som pravnuk), stále žijú, len už potrebujú opateru, tak sme ich vzali k jej synovi, že teda budú bývať s nami v jednom dome. Ostala nehnuteľnosť, ktorá sa predáva, mama si teda vybavila splnomocnenia na všetky úkony. Ide o to, že starký (jej syn) má ešte brata. Ako to teraz bude, máme na dom kupcu, môžu starká rozdeliť peniaze medzi nich ako uznajú za vhodné alebo to už môže urobiť mama? Druhý brat vedie trošku viac neusporiadaný život, viete čo tým myslím. Ak by sa mama chcela vyhnúť, aby jemu išla nejaká čiastka, čo musí spraviť konkrétne v tomto prípade, aby sa to nedalo napadnúť z jeho strany? (i keď pochybujem, že by to robil zrejme, no predsa) Čítam tu o kúpno predajných zmluvách prípadne daroch. Ďakujem za všetky rady.

matka má splnomocnenie na právny úkon (predaj nehnuteľnosti), výťažok z predaja ide predávajúcemu (starkej), ktorá je vlastníkom peňazí a preto s nimi môže disponovať podľa svojho uváženia.

Dôležité je poznať názor starkej. Ak raz ona nechce obísť syna, či vnuka (nepochopil som presne), ktorý vedie neusporiadaný život, nemôžete ju nútiť. Ak starká súhlasí s obídením, stačí podarovať peniaze komu ona uzná za vhodné. Najlepšie formou notárskej zápisnice, aby sa nedalo napádať jej duševné zdravie a neplatnosť právneho úkonu. Notári resp. notárski čakatelia bežne spisujú notárske zápisnice aj pri lôžku imobilných ľudí, takže nemusíte ťahať starkú za notárom.

Ak matka bude rozhodovať miesto starkej o peniazoch (na čo nemá právo) všetky tieto úkony budú neplatné a môže sa dopustiť TČ podvodu, sprenevery... podľa okolností

Takže ak som správne pochopil, s prepisom nehnuteľnosti na katastri sa to nedá vyriešiť, pýtam sa len preto lebo na začiatku témy som čítal napríklad o darovacích zmluvách, kedy by starká darovala nehnuteľnosť mame alebo mne napríklad, ak by sa tak rozhodli.

Jej názor bohužiaľ ešte nevieme. Je to jej syn a vlastne môj ujo.

Dobre teda, ak by sa rozhodli to obísť, všetky PENIAZE z predaja by darovali mame, nemusí sa riešiť teda teraz prepis nehnuteľnosti ešte pred predajom? Ak by sa nerozhodli to obísť, je nejaké riešenie ešte? Napríklad keďže že mama právnu plnú moc, nemôže to napríklad darovať v starkynom mene mne? Či už sa bavíme o TČ? Radi by sme to samozrejme legálnou cestou, tak aby to bolo v poriadku.

Takže ak som správne pochopil, s prepisom nehnuteľnosti na katastri sa to nedá vyriešiť, pýtam sa len preto lebo na začiatku témy som čítal napríklad o darovacích zmluvách, kedy by starká darovala nehnuteľnosť mame alebo mne napríklad, ak by sa tak rozhodli.

Jej názor bohužiaľ ešte nevieme. Je to jej syn a vlastne môj ujo.

Dobre teda, ak by sa rozhodli to obísť, všetky PENIAZE z predaja by darovali mame, nemusí sa riešiť teda teraz prepis nehnuteľnosti ešte pred predajom? Ak by sa nerozhodli to obísť, je nejaké riešenie ešte? Napríklad keďže že mama právnu plnú moc, nemôže to napríklad darovať v starkynom mene mne? Či už sa bavíme o TČ? Radi by sme to samozrejme legálnou cestou, tak aby to bolo v poriadku.

.. všetko sa dá - normálnou cestou! Ale v prvom rade musí starká rozhodnúť, čo s jej majetkom. Ona je vlastníčka. Keď sa rozhodne dom predať a peniaze venovať napr "na kostol", alebo aj hocikomu inému - je to jej vec. (že ako sa potom s tým vysporiada rodina, to už je o inom ...).
Jej dcéra (resp vnučka:confused:) môže za ňu urobiť právne úkony (napríklad predaj domu) - ale len tie, na ktoré ju ona splnomocní.

Takže ak som správne pochopil, s prepisom nehnuteľnosti na katastri sa to nedá vyriešiť, pýtam sa len preto lebo na začiatku témy som čítal napríklad o darovacích zmluvách, kedy by starká darovala nehnuteľnosť mame alebo mne napríklad, ak by sa tak rozhodli.

Jej názor bohužiaľ ešte nevieme. Je to jej syn a vlastne môj ujo.

Dobre teda, ak by sa rozhodli to obísť, všetky PENIAZE z predaja by darovali mame, nemusí sa riešiť teda teraz prepis nehnuteľnosti ešte pred predajom? Ak by sa nerozhodli to obísť, je nejaké riešenie ešte? Napríklad keďže že mama právnu plnú moc, nemôže to napríklad darovať v starkynom mene mne? Či už sa bavíme o TČ? Radi by sme to samozrejme legálnou cestou, tak aby to bolo v poriadku.

môžete urobiť hocičo, ale so súhlasom a vedomím starkej. Je jedno, či starká daruje nehnuteľnosť tvojej mame alebo tebe, alebo splnomocní mamu, aby darovala nehnuteľnosť tebe. Rovnako môže darovať až výťažok z predaja, alebo splnomocniť mamu na iný právny úkon.

Podstatou veci je, že starká je vlastníčkou nehnuteľnosti, ako vlastník môže s vecou nakladať ako ona uzná za vhodné (darovať hocikomu, predať hocikomu, splnomocniť na to hocikoho...). Dôležité je, aby tieto úkony boli prejavom jej vôle. Vy jej môžte veci ozrejmiť a navrhnúť riešenie a ona sa rozhodne, čo chce s nehnuteľnosťou spraviť. Najjednoduchšie a najrýchlejšie bude, ak nehnuteľnosť daruje tvojej mame, alebo tebe. Dajte si pozor na perfektnosť právneho úkonu a vec je tým vyriešená.

http://img52.imageshack.us/img52/3558/51456120.jpg
http://img3.imageshack.us/img3/9467/12580426.jpg

Tieto splnomocnenie má, aby sme boli konkrétni. Určité záležitosti som zmazal pre anonymitu, no znenie som ponechal. Nenastanú po ich prečítaní nejaké zmeny mattto? Dík

http://img52.imageshack.us/img52/3558/51456120.jpg
http://img3.imageshack.us/img3/9467/12580426.jpg

Tieto splnomocnenie má, aby sme boli konkrétni. Určité záležitosti som zmazal pre anonymitu, no znenie som ponechal. Nenastanú po ich prečítaní nejaké zmeny mattto? Dík

nie som fanúšikom generálnych plní mocí, nikto nesplnomocňuje niekoho na všetky úkony, ale iba na niektoré. Napr. súd nemusí uznať takúto plnú moc pre zastupovanie v súdnom konaní, ale bude vyžadovať plnú moc pre konkrétny spor. Rovnako je istejšie splnomocniť splnomocnenca na konkrétny právny úkon (predaj atď.)

Aký je duševný stav starkej? Najistejšie by bolo, keby darovaciu zmluvu uzavrela priamo ona. Takto sa vyhnete potencionálnym komplikáciám, ktoré môžu nastať napádaním platnosti plnej moci, uzavretej darovacej/kúpnej zmluvy v zastúpení atď.

Nestačilo by uzatvoriť darovaciu zmluvu medzi starkou a mamou na sumu, ktorá bude z predaja nehnuteľnosti? (darujú jej finančné prostriedky). Keď sa teraz tak o tom doma bavíme, nešlo by to takto? Majú 85 rokov, neviem čo sa myslím pod pojmom "duševný stav".

Nestačilo by uzatvoriť darovaciu zmluvu medzi starkou a mamou na sumu, ktorá bude z predaja nehnuteľnosti? (darujú jej finančné prostriedky). Keď sa teraz tak o tom doma bavíme, nešlo by to takto? Majú 85 rokov, neviem čo sa myslím pod pojmom "duševný stav".

stačilo, ale predaj nehnuteľnosti nejaký čas potrvá, rovnako ako povolenie vkladu vlastníckeho práva. Jednoduchšie je darovať nehnuteľnosť (počkať iba na povolenie vkladu) a vec je vybavená. 85 rokov nie je veľa, orientuje sa starká bez problémov v čase a v mieste? uvedomuje si súvislosti? berie nejaké lieky, ktoré môžu ovplyvniť jej duševný stav?

Dom je defacto "predaný", záujemcovia si už vybavujú peniaze a môže sa zrealizovať predaj, takže to je v blízkej budúcnosti. Preto sme sa pýtali na to darovanie peňazí. Takže šli by sme asi tým smerom, zaujímali by ma teda možné riziká.

Jej stav je dobrý, nič vážne teda podľa toho na čo sa pýtaš.