Tak to jej blahoželám. Dvojičky sú krásne "v kočíku". Mala som dvojčatá - chlapcov, dnes sú dospelí. Je s nimi veľa starostí, všetko sa musí robiť dvakrát. Ťažko je niekomu radiť, sama bude musieť na to prísť, čo sa jej bude ako najlepšie robiť. Najhoršie bolo kojenie, ktoré nemalo konca. Keď prišla fľaška, už som ich vedela aj naraz kŕmiť obidvoch. Zo začiatku som potrebovala pomoc aj pri kúpaní, lebo keď sa jeden okúpal, už plakal a chcel papkať. Takže druhého syna už potom kúpal manžel a ja som sa venovala papkaniu. Choroby boli najhoršie. Vždy keď jednému niečo prechádzalo, druhý to dostal. Lepšie bolo okolo 2,5 - 3 rokov. Držím jej palce, všetko sa dá zvládnuť.

Ďakujem, Veronika, za reakciu. Ja si neviem predstaviť to kúpanie, pamätám si, ak tí moji vrešťali od hladu, už keď som ich po kúpaní obliekala. A môj manžel deti kúpal, až keď chodili, kým boli malé, bál sa. Ten sesternicin bude niečo podobné. Asi sa tam budú musieť nasťahovať aj babičky.

Mne sa osvedčilo naučiť deti na určitý režim. Zo začiatku to bude určite ťažké - ako každý začiatok :-)
Tomu režimu sme podriadili takmer všetko. Deti boli potom kľudné. Nebudili sa mi hociajko, vždy pekne spolu, prebaliť, napapať, zhasnúť a spali. Boli ako hodinky, aj cez deň. Ja som na ne bola sama - teda s manželom, ale ten chodil do práce, aj na poobedné, aj nočné, žiadne babky neboli poruke. Keď bol doma tak v noci vstával aj on. Často vídam u známych a v okolí ako si dospelí prispôsobujú deti k ich režimu aelbo lepšie povedané nerežimu. Potom sa čudujú, že deti sú nervózne, hyperaktívne, nechcú spať - oni vlastne nevedia čo majú robiť. Tak toto by som pri dvojčatách už vôbec neodporúčala :-) to by viedlo k totálnemu chaosu a vyčerpaniu.
Ten režim sa nám osvedčil aj neskôr. Nikdy nebol problém so spaním poobede, ani v škôlke a dá sa povedať, že určitý "poriadok" majú chalani v sebe stále, a to už majú 16.
Ak chceš pýtaj sa, rada pomôžem.
Želám veľa trpezlivosti a síl. :-)

Ďakujem, Veronika, za reakciu. Ja si neviem predstaviť to kúpanie, pamätám si, ak tí moji vrešťali od hladu, už keď som ich po kúpaní obliekala. A môj manžel deti kúpal, až keď chodili, kým boli malé, bál sa. Ten sesternicin bude niečo podobné. Asi sa tam budú musieť nasťahovať aj babičky.
Veď na to sú tie babičky. Sama som babkou a s manželom vždy veľmi čakáme, kedy nás požiadajú o nejakú službu, čo sa týka malej. Je to pre nás v živote veľké potešenie a to vnúčatko prinieslo do nášho života niečo nové, čo sme pri svojich deťoch nezažili.

najprv by som rada pogratulovala sesternici k dvojičkám, prajem celej rodinke všetko dobré ale hlavne zdravia a radosti v živote...

ja síce nie som mamka dvojičkám, ale som teta a krstná mamka v jednom mojim neterkám dvojičkám...a to je už kumulovaná funkcia :)

moja sestra bola veľmi šťastná keď sa narodili a samozrejme aj celá rodina...pomáhali sme kde a ako sa dalo...hlavne mama s otcom...keďže nebývam v tom istom meste ako sestra, pomáhala som vtedy keď som bola doma...ak trebalo nosila som na rukách kým nezaspali, alebo keď začali chodiť tak som na ne dávala pozor...teraz už majú 7 rokov, chodia do školy a musím povedať, že odmalička sa pozorovali ktorá má akú hračku, aké oblečenie a pod. ...ja mám zatiaľ jediný problém pri kúpe šiat alebo obuvi..naozaj aj v BA je problém kúpiť z jedného vzoru 2 rovnaké čísla šiat alebo obuvi...a vôbec, čo sa týka nákupov pre dvojičky tak to sú mastné účty...ale peniaze nie sú všetko....aj dnes som im kúpila oblečenie na leto...a som celá z toho happy a teším sa na to akú radosť budú mať moje parádnice...kuknem do ich očí a hneď som na mäkko :) :)

Ďakujem veľmi pekne. No, som zvedavá, ako to budú zvládať, ja ich podporujem len na diaľku, bývajú v KE. A to ešte majú 2,5 ročného bračeka. Pre mňa je napríklad ťažké pochopiť, ako to je s kojením, ja som mala pocit, že nič iné nerobím, len kojím, dávala som im papať často a cicali dlho, aj hodinu. Neviem si to predstaviť 2x. Zatiaľ ich nevie kojiť obe naraz, lebo ešte nevedia poriadne ťahať, možno to bude lepšie, keď trošku priberú. Teraz majú okolo 2 kg.

Ďakujem veľmi pekne. No, som zvedavá, ako to budú zvládať, ja ich podporujem len na diaľku, bývajú v KE. A to ešte majú 2,5 ročného bračeka. Pre mňa je napríklad ťažké pochopiť, ako to je s kojením, ja som mala pocit, že nič iné nerobím, len kojím, dávala som im papať často a cicali dlho, aj hodinu. Neviem si to predstaviť 2x. Zatiaľ ich nevie kojiť obe naraz, lebo ešte nevedia poriadne ťahať, možno to bude lepšie, keď trošku priberú. Teraz majú okolo 2 kg.

ja ich tiež podporujem na diaľku ...obdivujem sestru, že si napr. pamätá kedy a čo som im kúpila...ja si to všetko nepamätám, ale jednu vec si veľmi dobre pamätám - pred krstom mi povedala, že sú to aj moje deti - veľmi ma to dojalo :)...ešte aj o svoje deti sa chcela so mnou podeliť ...:)

... A to ešte majú 2,5 ročného bračeka... ;)...aj mne s mojimi dvojičkami pomáhala jedine 3-ročná prvorodená (občas susedovci, keď som sa vracala okrem detí, ovešaná nákupom a zrovna nefungoval výťah na 9.poschodie :D:D) ...:---... S chladnou hlavou zaviesť systém bola jediná šanca... S odstupom času netuším, ako sa mi to zadarilo, ale stíhala som pri nich viac ako pri prvom bábätku. Otázky typu "ako?" sa to dá zvládať, sa mi naozaj zdali absurdné... Deti si pýtali svoje a ako Denisa vyššie uviedla, najúčinnejšie bolo deti naučiť istotám (kedy hajať... kedy papať... kedy sa jašiť)... ;) ...pripájam sa ku gratulantom...

...aj ja blahoželám k bábätkám..je to všetko stereo..starosť aj radosť..a prajem veľa trpezlivosti a lásky...

Ďakujem, Veronika, za reakciu. Ja si neviem predstaviť to kúpanie, pamätám si, ak tí moji vrešťali od hladu, už keď som ich po kúpaní obliekala. A môj manžel deti kúpal, až keď chodili, kým boli malé, bál sa. Ten sesternicin bude niečo podobné. Asi sa tam budú musieť nasťahovať aj babičky.
Netreba podceňovať našich mužov. :) Môj tiež robil divné tváre, keď som mu oznámila, že bude kúpať naše prvé dieťa. Po mojej prvotnej asistencii to už robil automaticky. Keď sa nám narodili druhé dve deti (nie dvojičky :), po dvoch rokoch), kúpal už sám od prvého dňa. Takýmito úlohami som radšej poverila muža, ako starké. Starké prišli na rad, keď boli deti staršie, v iných oblastiach.