Keď Vám nepomohli lekári pokúste sa pomôcť si sama.
V prvom rade sa extrémne začnite pozorovať.
Musíte analyzovať "spúšťače". To jest kedy sa Vám to stane. Pod spúšťače spadá najmä strava, teda čo ste v ten deň jedli a hlavne večerali. Čo ste v ten deň robili = aktivita, prílišná alebo žiadna...?
Aj psychika spadá medzi najhlavnejšie spúšťače , stres, hádka...

Neviem aké lekárske vyšetrenia si absolvovala tak je ťažko aj radiť. Doporučujem komplexné lekárske vyšetrenie u odborného lekára. Navštívila by som aj psychiatra, či sa nejedná o psychickú poruchu. Alebo by som hľadala pomoc u viacerých odborných lekárov, vzhľadom k tomu že výsledok liečby nie je úspešný. V krajnom prípade by som vyhľadala aj bylinkárov.

Asi zmeniť poradie. Lekárov a odborné vyšetrenia určite už absolvovala. Takže by som hľadal liečiteľov. Tí dokážu to, čo MUDRci nedokážu.

Milá Alenka :),

keďže Tvoj problém pretrváva od detstva, jeho príčinu treba hľadať tam. To, čo Ťa trápi teraz, môže byť následok nejakého traumatizujúceho, pravdepodobne opakujúceho sa a veľmi negatívneho zážitku /zážitkov/, ktoré sa Ti vracajú v snoch. Ďalej uvádzaš, že podľa vyšetrení a testov si úplne v poriadku - to by znamenalo, že sa nejedná o nejaký fyzický handicap, ktorý by sa v prípade potreby dal riešiť chirurgicky. Takže to vidím /ako laik/ jednoznačne na psychický problém.

Ak dovolíš, podelím sa s Tebou so svojimi skúsenosťami.
Keď som čakala druhé dieťa /dcérka mala vtedy necelých 6 rokov/, všetci sme sa naň veľmi tešili. Chystali sme výbavičku, postieľku, kočík - všetko čo k tomu patrí a snažila som sa ju psychicky pripraviť na príchod "konkurencie" :---, aby nebola zaskočená a nežiarlila na súrodenca. Napriek tomu, že sa ho nevedela dočkať a na jeho príchod sa tešila, na svoj vek bola veľmi rozumná a vyspelá - realita ju zaskočila. Snažila som sa jej venovať rovnakú pozornosť ako bábätku, samozrejme primeranú jej veku, no zrazu sme mali problém. Hocikedy cez deň jej "cvrklo". Doslova. Takže ak sme aj niekde šli, brali sme so sebou "rezervu". Nevedela som si to vysvetliť a keďže to nebolo z prechladnutia /bolo teplo/ a neprestávalo to, navštívili sme psychologičku /prvý aj poslednýkrát v živote - viackrát nebolo treba/, aby sme to vyriešili v zárodku a neprerástlo nám to cez hlavu.
Pani doktorka sa s nami porozprávala, medzitým jej dala niečo nakresliť - myslím, že na tému rodina /dieťa v tom veku nedokáže oklamať/ a výsledok? Všetko bolo O.K. len dcérka potrebovala čas, aby sa vyrovnala s tým, že už nie je sama. Podvedome si takto cez deň vynucovala našu pozornosť /v noci problém nebol/. Veď ak môžeme prebaľovať brata... Neviem, ako by taká diagnóza znela v lekárskej terminológii, no ja som si ju nazvala pracovne "súrodenecká žiarlivosť".
Dcérka sa nesťažovala /a ani nemala dôvod - dnes sa sťažuje aj keď dôvod nemá :D:D:D - to vieš, ťažká puberta/ na nedostatok pozornosti - s oboma deťmi som bola 3 roky na materskej "dovolenke". Mne odľahlo a jediná "terapia", ktorá zabrala, bol čas, venovaný výlučne jej.
Takže napr. manžel postrážil malého a my sme si spravili "babskú jazdu" na kolotoče, alebo som jej po nociach vyrobila 2-poschodový domček pre bábiky aj so zariadením /ozajstný "Barbie" bol pre nás vtedy veľmi drahý a aj tak každá návšteva obdivovala ten "jej" - žiadny plast, ale "na mieru" vyrobená sedacia súprava, krb, vyšívané obrázky, vankúše, paplón i ozajstný matrac, šité záclony na "garnížach", lustre - v každej miestnosti iný, tkané koberce... dnes by som to už asi nedokázala :rolleyes:/. Až o pár mesiacov, keď v 1. triede deti kreslili najkrajší zážitok z prázdnin, som v zošite mojej školáčky našla "scénu z kolotočov", ako jazdíme na elektrických autíčkach /ledva som tam vliezla :D/. Vtedy som pochopila, čo pre dcéru znamenala moja pozornosť. A problém medzitým ako prišiel, tak i odišiel.

Prepáč, že som sa tak rozpísala, ale keďže nie som lekár, píšem ako matka. Viem, že ide o veľmi chúlostivý problém, a kto sa s ním nestretol, ťažko to pochopí. Preto ak Ťa to trápi tak, že Ťa to oberá o sebadôveru a chuť do života, urobila by som na Tvojom mieste toto:
- snažila by som sa navštíviť dobrého psychológa alebo psychiatra /ak to máš za sebou a nemáš s nimi dobrú skúsenosť, išla by som trebárs do iného mesta/ - veď to robíš pre seba ;)
- ak nevieš, čo je Tvojou "nočnou morou" :eek: - Tvojím spúšťačom - možno by som uvažovala aj nad hypnózou - podotýkam, že s ňou nemám žiadne skúsenosti, ale možno by to bolo riešenie - ak by sa nenašlo iné - ale Ty určite vieš, čo sa Ti sníva
- skúsila by som návštevu dobrého homeopata /nech sa nesmejú tí, ktorí nemajú osobnú skúsenosť, ani ja som neverila, kým mi nepomohol/ - neviem síce, či by to šlo, ale za pokus by to určite stálo /mám skúsenosť, že kde boli lekári bezradní, jeho pomoc zabrala, nešlo však o psychický problém - v prípade záujmu napíš do súkr. správy, pokúsila by som sa spýtať, prípadne zariadiť osobný kontakt/, určite by som ho uprednostila pred bylinkármi či vešticami, ku ktorým sa dnes mnohí utiekajú.

Na záver Ti chcem povedať, aby si neklesala na duchu, si mladá, život máš ešte len pred sebou, aj Ty máš právo na lásku a pekný vzťah, tak si to nenecháš predsa pokaziť, nie :)?
A ak Ti je niekedy veľmi, veľmi ťažko, klikni si napr.na stránku www.dobryanjel.sk - "píšu chorí" alebo "píšu darcovia" a hneď uvidíš, že nie si sama, kto má problém... Ty máš aspoň čas zbaviť sa ho, mnohí z nich nemajú ani ten...
Želám Ti pekný večer, dobrú noc a slnečné rána.:)

Mala som spolužiačku, ktorá sa v detstve každú noc pomočila. nechodila na školské výlety, do letných táborov, nikam. Absolvovala rôzne lekárske vyšetrenia. hospitalizácie, akupunktúry. Bezvýsledne. Až raz,na strednej škole, v poslednom maturitnom ročníku sa rozhodla ísť s celou triedou na výlet na 3 dni. Prvú noc bola vo veľkom strese a obavách, že si spraví hanbu. Tento strach jej vlastne nedovolil sa pomočiť. Odvtedy sa jej to už nestalo. Veľa vecí sa odohráva nám v hlavách a stačil jeden taký stresujúci zážitok a bolo po probléme.

tiež mám podobnú skúsenosť ako Lilka...jeden môj príbuzný asi 4-5 ročný tiež mal problém s pomočovaním...ako deti sme sa často navštevovali...a tak keď sa mu to znova stalo počas našich spoločných hier, tak som mu ako môjmu rovesníkovi povedala, či sa nehanbí, že je už veľký a tak podobne..proste ako dieťa som ho síce zahanbila, ale pomohlo mu to...odvtedy už s tým nemal problém...zrejme na niekoho zaberá stres, na niekoho strach a niekoho pocit hanby, alebo úplne niečo iné...snáď nájdeš riešenie na svoj problém...a medzi nami poraďákmi vždy nájdeš nejakú dobrú dušu, ktorá ťa tu aspoň vypočuje alebo povzbudí a poradí...

tiež mám podobnú skúsenosť ako Lilka...jeden môj príbuzný asi 4-5 ročný tiež mal problém s pomočovaním...ako deti sme sa často navštevovali...a tak keď sa mu to znova stalo počas našich spoločných hier, tak som mu ako môjmu rovesníkovi povedala, či sa nehanbí, že je už veľký a tak podobne..proste ako dieťa som ho síce zahanbila, ale pomohlo mu to...odvtedy už s tým nemal problém...zrejme na niekoho zaberá stres, na niekoho strach a niekoho pocit hanby, alebo úplne niečo iné...snáď nájdeš riešenie na svoj problém...a medzi nami poraďákmi vždy nájdeš nejakú dobrú dušu, ktorá ťa tu aspoň vypočuje alebo povzbudí a poradí...

No moc nesúhlasím,ale budiž- určite netreba na nikoho s takýmto problémom ísť so slovami- "čo sa nehanbíš"?-nemyslím si, že práve to mu pomohlo, práve naopak, sa mu mohol stav ešte zhoršiť z posmechu...
Sorry Monika...

Mala som spolužiačku, ktorá sa v detstve každú noc pomočila. nechodila na školské výlety, do letných táborov, nikam. Absolvovala rôzne lekárske vyšetrenia. hospitalizácie, akupunktúry. Bezvýsledne. Až raz,na strednej škole, v poslednom maturitnom ročníku sa rozhodla ísť s celou triedou na výlet na 3 dni. Prvú noc bola vo veľkom strese a obavách, že si spraví hanbu. Tento strach jej vlastne nedovolil sa pomočiť. Odvtedy sa jej to už nestalo. Veľa vecí sa odohráva nám v hlavách a stačil jeden taký stresujúci zážitok a bolo po probléme.

Podla mňa sa nepocikala nie preto,že bola vo velkom strese(to by sa podľa mňa pocikala ešte viacej),ale podľa mňa aby sa nepocikala tak preto radšej celú noc nespala...

To Oliwa-súhlasím s tebou-sú aj oveľa horšie veci a choroby a žiaľ ako pocikávanie sa- je to síce asi moc nepríjemné pre toho, kto je takto postihnutý,ale fakt sú aj horšie veci v živote...

No moc nesúhlasím,ale budiž- určite netreba na nikoho s takýmto problémom ísť so slovami- "čo sa nehanbíš"?-nemyslím si, že práve to mu pomohlo, práve naopak, sa mu mohol stav ešte zhoršiť z posmechu...
Sorry Monika...

Stanko vôbec sa nemusíš ospravedlňovať za to, že máš iný názor ako ja, alebo s ním nesúhlasíš. Každý máme iný stupeň poznania a každý z nás niečo iné v živote skúsil a zažil. Možno tí, čo trocha študovali psychológiu, poznajú metódu cukor a bič. Je to o tom, že na niektorých z nás platí pochvala, povzbudenie, odmena aby sme dosiahli želané správanie alebo cieľ...no a na niekoho platí trest, hrozba, zákaz, výsmech, zahanbenie, podcenie na to, aby si ho doslova vyprovokoval k tomu, aby urobil alebo dosiahol to, čo chceš...ver mi viem o čom hovorím...7 rokov som vykonávala povolanie, ktorého cieľom bolo naučiť ľudí celkom zložitý technolog. postup...ročne v priemere som prišla do kontaktu s asi cca 400 - 500 ľuďmi...a to je už pekná vzorka rôznych pováh a charakterov ľudí a na ani jedného z nich neplatila rovnaká metóda učenia resp. rovnaký prístup...:)

Stanko vôbec sa nemusíš ospravedlňovať za to, že máš iný názor ako ja, alebo s ním nesúhlasíš. Každý máme iný stupeň poznania a každý z nás niečo iné v živote skúsil a zažil. Možno tí, čo trocha študovali psychológiu, poznajú metódu cukor a bič. Je to o tom, že na niektorých z nás platí pochvala, povzbudenie, odmena aby sme dosiahli želané správanie alebo cieľ...no a na niekoho platí trest, hrozba, zákaz, výsmech, zahanbenie, podcenie na to, aby si ho doslova vyprovokoval k tomu, aby urobil alebo dosiahol to, čo chceš...ver mi viem o čom hovorím...7 rokov som vykonávala povolanie, ktorého cieľom bolo naučiť ľudí celkom zložitý technolog. postup...ročne v priemere som prišla do kontaktu s asi cca 400 - 500 ľuďmi...a to je už pekná vzorka rôznych pováh a charakterov ľudí a na ani jedného z nich neplatila rovnaká metóda učenia resp. rovnaký prístup...:)

keď myslíš,nehádam sa...

keď myslíš,nehádam sa...


ja každý príspevok teda aj tvoj považujem za informáciu/ názor...t.z. vymieňame si informácie/názory medzi sebou....a tiež som sa tu aj vďaka tejto téme podozvedala kadečo zaujímavé...

ja každý príspevok teda aj tvoj považujem za informáciu/ názor...t.z. vymieňame si informácie/názory medzi sebou....a tiež som sa tu aj vďaka tejto téme podozvedala kadečo zaujímavé...

ty budeš monika fakt nejaká psychologička...:);):cool:

ty budeš monika fakt nejaká psychologička...:);):cool:
mimotemysa skôr cítim, ako slečna Marplová od A. Christie :).
...len som si zrejme ako školiteľka vypočula až príliš veľa životných príbehov a väčšinou som si z toho vzala aj ponaučenie, bez toho aby som mala potrebu niektoré príbehy zažiť
"Obyčajný človek sa poučí na vlastných chybách, múdry človek na chybách druhých a hlupák sa nepoučí zo žiadnych."

Ahojte. Ďakujem všetkým za radu. Len doplním, že psychológov i psychiatrov som navštívila asi piatich za to obdobie, no spúšťaciu príčinu sa nám nepodarilo nájsť. Absolvovala som kvôli tomu hypnózou aj narkoanalýzu, no ani to nepomohlo a je stále záhadou čo to mohlo vyvolať. Detstvo som totiž mala veľmi pokojné, v usporiadanej rodine, jedným slovom...krásne. Výsledok môjho mnohoročného chodenia po X lekároch, po nespočetne mnohých vyšetreniach je taký, že asi spadám pod jedno percento dospelých, ktorí sa toho nikdy nezbavia a sú celoživotní enuretici. Alternatívne spôsoby liečby tiež k ničomu neviedli. Taká tá "stresová terapia", akú tu spomínate, mne nepomáha, skôr naopak. Keď musím prenocovať inde ako doma, tak sa všemožne snažím nezaspať, lebo suchú noc mimo domu, som snáď ešte nezažila. Som z toho zúfalá, ale asi mi naozaj nič iné neostane, len sa s tým zmieriť a tešiť sa, že som inak zdravá. Asi to nebude ľahké, no dúfam, že sa mi to časom nejak podarí.

Alenka, určite tvoju tému ešte nečítali všetci, verím, že niekto sa tu nájde, čo poradí...

Ahojte. Ďakujem všetkým za radu. Len doplním, že psychológov i psychiatrov som navštívila asi piatich za to obdobie, no spúšťaciu príčinu sa nám nepodarilo nájsť. Absolvovala som kvôli tomu hypnózou aj narkoanalýzu, no ani to nepomohlo a je stále záhadou čo to mohlo vyvolať. Detstvo som totiž mala veľmi pokojné, v usporiadanej rodine, jedným slovom...krásne. Výsledok môjho mnohoročného chodenia po X lekároch, po nespočetne mnohých vyšetreniach je taký, že asi spadám pod jedno percento dospelých, ktorí sa toho nikdy nezbavia a sú celoživotní enuretici. Alternatívne spôsoby liečby tiež k ničomu neviedli. Taká tá "stresová terapia", akú tu spomínate, mne nepomáha, skôr naopak. Keď musím prenocovať inde ako doma, tak sa všemožne snažím nezaspať, lebo suchú noc mimo domu, som snáď ešte nezažila. Som z toho zúfalá, ale asi mi naozaj nič iné neostane, len sa s tým zmieriť a tešiť sa, že som inak zdravá. Asi to nebude ľahké, no dúfam, že sa mi to časom nejak podarí.

Ja ti Alenka neviem pomocť ani poradiť,tak ti aspoň prajem, aby si sa z toho nejako dostala,alebo sa to aspoň zminimalizovalo...Veru neviem ,povedať že z toho vyrastieš už asi nieje namieste,tak ja už neviem...-možno,keď sa vydáš,mohlo by aj to pomocť...:confused:

Ahojte. Ďakujem všetkým za radu. Len doplním, že psychológov i psychiatrov som navštívila asi piatich za to obdobie, no spúšťaciu príčinu sa nám nepodarilo nájsť. Absolvovala som kvôli tomu hypnózou aj narkoanalýzu, no ani to nepomohlo a je stále záhadou čo to mohlo vyvolať. Detstvo som totiž mala veľmi pokojné, v usporiadanej rodine, jedným slovom...krásne. Výsledok môjho mnohoročného chodenia po X lekároch, po nespočetne mnohých vyšetreniach je taký, že asi spadám pod jedno percento dospelých, ktorí sa toho nikdy nezbavia a sú celoživotní enuretici. Alternatívne spôsoby liečby tiež k ničomu neviedli. Taká tá "stresová terapia", akú tu spomínate, mne nepomáha, skôr naopak. Keď musím prenocovať inde ako doma, tak sa všemožne snažím nezaspať, lebo suchú noc mimo domu, som snáď ešte nezažila. Som z toho zúfalá, ale asi mi naozaj nič iné neostane, len sa s tým zmieriť a tešiť sa, že som inak zdravá. Asi to nebude ľahké, no dúfam, že sa mi to časom nejak podarí.

Alenka, napísala si všetky vyšetrenia boli v poriadku, možno by si mohla napísať o aké vyšetrenia išlo?! Bol vyšetrený ADH hormón! mikcie, kapacita močového mechúra? bola si vyšetrená aj v spánkovom laboratóriu. Ďalej bola si liečená aj medikamentózne?

Alenka, napísala si všetky vyšetrenia boli v poriadku, možno by si mohla napísať o aké vyšetrenia išlo?! Bol vyšetrený ADH hormón! mikcie, kapacita močového mechúra? bola si vyšetrená aj v spánkovom laboratóriu. Ďalej bola si liečená aj medikamentózne?
Absolvovala som kompletné urologické, nefrologické a neurologické vyšetrenia, vrátane EEG a CT. Úplne všetko je v poriadku. Som zdravá, iba sa pomočujem. V spánkovom laboratóriu som tiež bola a nič zvláštne nezistili. Veľa rokov som sa liečila medikamentózne a brala som všetko od Melipraminu, cez Adiuretin až po Minirin. Okrem toho som brala aj nejaké psychofarmaká. Všetko malo len mierny a hlavne krátkodobý efekt.

Keďže si podstúpila množstvo vyšetrení, určite si bola aj na neurologickom vyšetrení. Viem, že problémy s močovým mechúrom a udržaním moču majú aj ľudia, ktorým tlačí na nerv v chrbtici. Môže to byť zúžený kanálik, cez ktorý nerv prechádza.
Ale zasa ma napadlo, ty cez deň žiadny problém nemáš? Cez deň je všetko v poriadku?

Keďže si podstúpila množstvo vyšetrení, určite si bola aj na neurologickom vyšetrení. Viem, že problémy s močovým mechúrom a udržaním moču majú aj ľudia, ktorým tlačí na nerv v chrbtici. Môže to byť zúžený kanálik, cez ktorý nerv prechádza.
Ale zasa ma napadlo, ty cez deň žiadny problém nemáš? Cez deň je všetko v poriadku?
Absolvovala som aj MR, aby sa vylúčilo, že dôvod problému je to, čo píšeš.

Zabudla som odpovedať ako je to cez deň. Za bdela je všetko v úplnom poriadku, nemám ani náznak inkontinencie. Ak si však cez deň ľahnem a zaspím, tak je to rovnaké ako v noci, budím sa pomočená.

ahoj Ala.Už ti veľa ľudí napísalo rôzne rady.Ale myslím si naozaj,že tvoj problém patrí do rúk psychiatra,podotýkam dobrého psychiatra, odborníka.Nemam s týmto vlastnú skúsenosť,ale naozaj,kedže si inak zdravá tak treba vyriešiť ten spúšťač,prečo sa ti to stáva.Možno je to niečo podobné ako syndróm dráždivého čreva,o tom som čítala.Prajem ti nech sa ti podarí liečba.

Podla mňa sa nepocikala nie preto,že bola vo velkom strese(to by sa podľa mňa pocikala ešte viacej),ale podľa mňa aby sa nepocikala tak preto radšej celú noc nespala... A to chceš povedať, že odvtedy už nespala niekoľko rokov :eek: ?

Alenka, ak vieš, kedy približne sa ti v noci stane tá nehoda, tak vyskúšaj si dať budík pol až hodinku pred predpokladaným pocikaním. Choď sa vycikať a sprav to niekoľko nocí po sebe. Telo si potom zvykne v tú určitú hodinu sa budiť a aj sama sa vycikáš vždy skôr, ako by si sa v posteli pocikala.

Alenka, ak to "zatiaľ" nikto nevie vyriešiť a odstrániť tak sa zameraj na to aby si bola čo najmenej zúfalá a čo najmenej Ti to znepríjemňovalo život. každú noc si nastav budik ..ty už predsa vieš po koľkých hodinách od zaspatia sa to obvykle stane.. všade sa píše že 2-3 hodiny sú čas kedy sa treba budiť v takomto prípade. Jednoducho sa každú noc budeš v určenom čase budiť pôjdeš na záchod a spíš ďalej, s tým sa dá žiť, veľa ľudí sa budí aj viackrát za noc z rôznych zdravotných dôvodov. a ak spíš mimo dom tak maj poruke lieky na to určené ktoré takto príležitostne použiť pre svoj dobrý pocit je určite zmysluplné, aj ked neodstrania príčinu,ale aby si nemala mimo domu stres zaspať ..to vyriešiť vedia, resp.aj mimo domu sa môžeš v noci zobudiť a ísť na WC, budíky máme všetci na mobiloch.

Telo si potom zvykne v tú určitú hodinu sa budiť a aj sama sa vycikáš vždy skôr, ako by si sa v posteli pocikala.

Tak takto som učila moje deti nepocikávať sa v noci, keď sme sa odúčali od plienok. Cez deň nebol problém. No a aby nebol ani v noci, keď som išla spať ja /okolo polnoci - to už dieťa malo za sebou 4 h spánku/, dala som do postieľky nočník /čo najmenej som s ním manipulovala, aby sa celkom neprebralo/a s citom som naň posadila svoje "spiace" dieťa. Samozrejme som si ho oprela o ruky, resp. pritúlila - v rámci možností a čo najrýchlejšie sme sa to snažili vybaviť, prihovárala som sa mu, čo má urobiť, keď to nešlo hneď, pomohla som si vetami o vodičke, o daždi, prípadne nejakými citoslovcami - pššššš, atď. Výsledok sa skôr či neskôr dostavil - ja som spala kľudne, dieťa tiež /ani nevedelo, že v noci sedelo chvíľku na nočníku/ a ráno sme sa spoločne tešili zo "suchej postieľky" :).

Možno si teraz niekto pomyslí, že to tu píšem ako dement :D, ale robím to len na povzbudenie pre zádavateľku, ktorá uvádza, že je zúfalá a na znak súhlasu s Lilkou 1. Teda že telu sa dá rozkázať. Každá mamička má zrejme svoje "metódy", no túto som si vymyslela ja /v škole nás to neučili :D/ a 100 %-ne sa mi osvedčila pri obidvoch deťoch - chlapec i dievča. Rozhodne to stálo za to - lepšie ako mať plienky do 3 rokov, igelit pod plachtou alebo mokrý a "voňavý" matrac.
Hlavne sme sa obaja nezobudili vystresovaní a nebolo treba hneď zapínať práčku :---.

Ešte som si v súvislosti s inkontinenciou spomenula na cviky, ktoré sa odporúčali mamičkám po pôrode, keďže celá panva a orgány v nej /vrátane močového mechúra/ dostali zabrať a potrebovali sa dostať na pôvodné miesto. Boli to cviky na spevnenie panvového dna - dobrý fyzioterapeut by sa k tomu vedel vyjadriť. Myslím, že ako sekundárna pomoc /pri pravidelnom cvičení/ by to mohlo priniesť žiadúci efekt - neviem, nikto ich tu nespomínal, ani Alenka. Nie je to náročné, cviky v podstate fungovali na princípe sťahovania, zadržania a uvolňovania pošvových aj sedacích svalov v kombinácii s nádychmi a výdychmi. Nech mi všetci medicíny znalí prepáčia, ak sa nevyjadrujem správne, ale je to už dosť dávno. Výhodou je, že sa dajú cvičiť s prestávkami v priebehu celého dňa - keď ste v stoji a nikto na Vás práve nečumí napr. doma pri varení, ale aj v MHD cestou do práce /ak máte kabát alebo jarník - nikto si to nevšimne - s výnimkou extrémne veľkých horúčav, priliehavého oblečenia, či krátkych sukieň :---/.
Nevhodné pre ženy, ktoré sú prirastené k sedadlu auta, ale to by tiež nemal byť problém - nájsť si na seba čas ;).

Vaša snaha pomôcť, poradiť mi, je pre mňa úžasnou podporou. Ďakujem. To budenie som praktizovala veľa rokov, ale ono to nemá taký efekt ako logika hovorí, že by malo mať. Aj napriek nastavenému budíku na zvonenie niekoľkokrát za noc, som sa väčšinou pocikala a okrem toho, ráno som vstávala unavená. Často sa stáva, že sa pomočím aj viackrát za noc, preto som skúšala aj výrazne znížiť príjem tekutín večer, ale ani to nemalo logikou očakávaný efekt a tak nejeden lekár mi povedal, že prísne dodržiavanie enuretického režimu u mňa, v mojom veku, nemá význam a nech sa radšej správam štandardne, proste tak, aby som sa cítila v pohode. Bola som rada, že som s tým enuretickým režimom skončila. Cítila som sa naozaj vo väčšej pohode a čo sa týka nehôd, bolo to takmer jedno.

Alenka a skúšala si tento problém neriešiť?...jednoducho sa na to vykašli a prestaň nad tým absolútne rozmýšľať...
Tiež si myslím, že je to problém psychiky, /nehovorím to s iróniou/, ale Tvoje podvedomie oblbni tým, že sa na to vykašleš.
Ak si už vyskúšala všetko, čo si myslím, že si vyskúšala, tak sa tým nezaoberaj.

Vaša snaha pomôcť, poradiť mi, je pre mňa úžasnou podporou. Ďakujem. To budenie som praktizovala veľa rokov, ale ono to nemá taký efekt ako logika hovorí, že by malo mať. Aj napriek nastavenému budíku na zvonenie niekoľkokrát za noc, som sa väčšinou pocikala a okrem toho, ráno som vstávala unavená. Často sa stáva, že sa pomočím aj viackrát za noc, preto som skúšala aj výrazne znížiť príjem tekutín večer, ale ani to nemalo logikou očakávaný efekt a tak nejeden lekár mi povedal, že prísne dodržiavanie enuretického režimu u mňa, v mojom veku, nemá význam a nech sa radšej správam štandardne, proste tak, aby som sa cítila v pohode. Bola som rada, že som s tým enuretickým režimom skončila. Cítila som sa naozaj vo väčšej pohode a čo sa týka nehôd, bolo to takmer jedno.

Mňa ešte napadla homeopatia, tá určite neuškodí a za ten pokus to stojí - Belladona D4 a Sepia D3 alebo akupunktúru, akupresúru.
Používala si aj enuretický alarm?

podvedomie

Danushka, zasa zásah do čierneho...

Alenka: Moc nášho podvedomia - Joseph Murphy

PS: držím palce...;)

Snažím sa, ale denne pomočená posteľ má taký negatívny vplyv na kvalitu života, že len ťažko sa to dá. Máš ale pravdu, bolo by fajn, keby sa mi to podarilo. Budem sa snažiť ešte viac.

Mňa ešte napadla homeopatia, tá určite neuškodí a za ten pokus to stojí - Belladona D4 a Sepia D3 alebo akupunktúru, akupresúru.
Používala si aj enuretický alarm?
Skúšala som aj enuretický alarm, aj akupunktúru, ale ani to nemalo efekt. Som beznádejný prípad.

Našla som na nete takúto radu ohľadom g. zón. Niekedy stačí položiť pod posteľ zrkadlo obrátené lesklým dolu. Kov na zrkadle zachytí žiarenie zo spodných vôd, ktoré oslabuje zvierač mechúra. Zrkadlo po jednom týždni treba dať von na slnko a vymeniť za iné. Použité zrkadlo treba dať potom stojmo medzi okná otočené lesklým von. Toto opakovať každý týždeň.

Alenka a skúšala si tento problém neriešiť?...jednoducho sa na to vykašli a prestaň nad tým absolútne rozmýšľať...
Tiež si myslím, že je to problém psychiky, /nehovorím to s iróniou/, ale Tvoje podvedomie oblbni tým, že sa na to vykašleš.
Ak si už vyskúšala všetko, čo si myslím, že si vyskúšala, tak sa tým nezaoberaj.

Snažím sa, ale denne pomočená posteľ má taký negatívny vplyv na kvalitu života, že len ťažko sa to dá. Máš ale pravdu, bolo by fajn, keby sa mi to podarilo. Budem sa snažiť ešte viac.

Pokiaľ si od detstva dodnes chodila po lekároch a stav je nezmenený, viem si úplne predstaviť, ako sa asi cítiš. Ja som tak chodila asi od 8 rokov len s inou diagnózou, pár chorôb sa pridalo, a v dospelosti som si povedala, ďakujem, neprosím si. Čítala som totiž články a stretávala sa s ľuďmi, ktorí preferovali liečbu na prírodnej báze. Lekári totiž podľa mňa nie vždy liečia príčinu choroby. Postupne som si mohla dovoliť jednolivých lekárov a lieky vynechať, keby som na sebe viac pracovala, bolo by to ešte lepšie. Keďže Tvoj problém pretrváva od detstva, bude treba popracovať s psychikou, ale asi aj s obličkami. Veľa ľudí má skúsenosti s bylinkármi, homeopatmi, liečiteľmi, a každý bude chváliť toho, ktorý pomohol práve jemu. Výber bude asi ťažký, človek musí natrafiť na niekoho, kto sadne práve jemu. Ja som ich tiež vyskúšala, resp. počula o viacerých, momentálne navštevujem jednu pani, ktorá pracuje s energiami a lieči, ja Ti ju môžem len odporučiť. Prajem veľa vytrvalosti na Tvojej ceste za zdravím!:)

Našla som na nete takúto radu ohľadom g. zón. Niekedy stačí položiť pod posteľ zrkadlo obrátené lesklým dolu. Kov na zrkadle zachytí žiarenie zo spodných vôd, ktoré oslabuje zvierač mechúra. Zrkadlo po jednom týždni treba dať von na slnko a vymeniť za iné. Použité zrkadlo treba dať potom stojmo medzi okná otočené lesklým von. Toto opakovať každý týždeň.
Jeeeeežiš, na toto som príliš neveriaca. To fakt mám urobiť? Snáď nie.

Pokiaľ si od detstva dodnes chodila po lekároch a stav je nezmenený, viem si úplne predstaviť, ako sa asi cítiš. Ja som tak chodila asi od 8 rokov len s inou diagnózou, pár chorôb sa pridalo, a v dospelosti som si povedala, ďakujem, neprosím si. Čítala som totiž články a stretávala sa s ľuďmi, ktorí preferovali liečbu na prírodnej báze. Lekári totiž podľa mňa nie vždy liečia príčinu choroby. Postupne som si mohla dovoliť jednolivých lekárov a lieky vynechať, keby som na sebe viac pracovala, bolo by to ešte lepšie. Keďže Tvoj problém pretrváva od detstva, bude treba popracovať s psychikou, ale asi aj s obličkami. Veľa ľudí má skúsenosti s bylinkármi, homeopatmi, liečiteľmi, a každý bude chváliť toho, ktorý pomohol práve jemu. Výber bude asi ťažký, človek musí natrafiť na niekoho, kto sadne práve jemu. Ja som ich tiež vyskúšala, resp. počula o viacerých, momentálne navštevujem jednu pani, ktorá pracuje s energiami a lieči, ja Ti ju môžem len odporučiť. Prajem veľa vytrvalosti na Tvojej ceste za zdravím!:)
Vystihla si to. Každý ti v dobrej viere, odporúča skvelého liečiteľa a ja zúfalec som ich vyskúšala asi všetkých a zaprisahala som sa, že stačilo.

Ja som radila v téme Nadmerné nočné potenie pani Anežku z anezkacentrum.sk. Táto pani lieči čínskou medicínou. Veľmi veľa ľuďom pomohla z môjho okolia a príbuzných. Pre mňa je nevysvetliteľné presné stanovenie diagnózy, ktorú zistili vyšetreniami lekári až následne. Teraz začala liečiť práve nočné pomočovanie u mojej 4 ročnej vnučky. Ona má problém podľa všetkého s tvrdým spánkom po zaspatí, ak ju nezobudíme po dvoch hodinách, tak sa pomočí, ale potom spí do rána ďalších 8-10 hodín suchá. Stáva sa jej aj v škôlke, že sa počura pri obedňajšom spánku, ak trvá dlhšie ako 2 hodiny. Doktor hovorí, že je to len tvrdým spánkom. Tak uvidíme, či sa to pani Anežke podarí.

Ja som radila v téme Nadmerné nočné potenie pani Anežku z anezkacentrum.sk. Táto pani lieči čínskou medicínou. Veľmi veľa ľuďom pomohla z môjho okolia a príbuzných. Pre mňa je nevysvetliteľné presné stanovenie diagnózy, ktorú zistili vyšetreniami lekári až následne. Teraz začala liečiť práve nočné pomočovanie u mojej 4 ročnej vnučky. Ona má problém podľa všetkého s tvrdým spánkom po zaspatí, ak ju nezobudíme po dvoch hodinách, tak sa pomočí, ale potom spí do rána ďalších 8-10 hodín suchá. Stáva sa jej aj v škôlke, že sa počura pri obedňajšom spánku, ak trvá dlhšie ako 2 hodiny. Doktor hovorí, že je to len tvrdým spánkom. Tak uvidíme, či sa to pani Anežke podarí.
Neviem či v tomto veku sa to dá považovať za diagnózu. Myslím si, že u dieťaťa do piatich rokov ide skôr o dozrievanie CNS. Držím palce, nech je to čo najskôr minulosťou, lebo verím, že aj pre dieťa v škôlke je to stresujúce.

Kognitivno behavioralna terapia ma dobre metody na liecenie tohto problemu. Skusali ste s psychologom tuto cestu? Myslim ze je kniha od Praska, ktora sa tym zaobera, skuste pozriet.

Alenka, ja som mala rovnaký problém. Asi do 13-14 rokov so mnou rodičia behali po kadejakých špecialistoch... a tiež sa nič nezistilo. Tak to nechali tak. Tiež som nikam nechcela chodiť na prázdniny, na víkendy... Strašne som sa za to hanbila, takže ako tu už odznelo: cielené zahanbovanie od okolia je kontraproduktívne:mee:.
U mňa to našťastie postupne odznievalo, ešte nedávno sa mi to stalo asi raz za 2 týždne, dnes už vôbec. Môže byť niečo pravdy na tých geopatogénnych zónach, lebo dnes už spávam úplne inde ako počas "problematických rokov".

Ja odporúčam tiež pani Anežku z KE. So svojou diagnostikou je pred lekármi. ( dlhodobá osobná skúsenosť)

Alenka, keď som Ti prvýkrát písala, videla som len prvú stranu reakcií (ešte sa len orientujem). Niečo si si toho už preskákala, ale ak chceš svoj stav zmeniť a nielen zmieriť sa s ním, asi Ti iné nezostáva, iba skúšať také veci, ktoré si dodnes ešte neskúsila, aj keď oproti klasickej liečbe sa to niekedy zdá za uši pritiahnuté. Tá kniha Moc podvedomia sa aj mne pozdáva, ešte som ju nečítala, poznáš Tajomstvo? V každom prípade sa nasmeruj "pozitívne" a nepovažuj sa za beznádejný prípad, len Tvoja cesta je trocha iná.;)

Jeeeeežiš, na toto som príliš neveriaca. To fakt mám urobiť? Snáď nie.


A prečo to neskúsiť? Vyskúšala si už veľa spôsobov, ktorým si verila a nepomohli Ti, prečo nevyskúšať aj to, čomu neveríš. Sila viery uzdravuje.
Neodsudzovala by som vplyv geopatogénnych zón. Netvrdím, že to musí pomôcť, ale môže. Ja by som to skúsila. :)

Alenka, ja som mala rovnaký problém. Asi do 13-14 rokov so mnou rodičia behali po kadejakých špecialistoch... a tiež sa nič nezistilo. Tak to nechali tak. Tiež som nikam nechcela chodiť na prázdniny, na víkendy... Strašne som sa za to hanbila, takže ako tu už odznelo: cielené zahanbovanie od okolia je kontraproduktívne:mee:.
U mňa to našťastie postupne odznievalo, ešte nedávno sa mi to stalo asi raz za 2 týždne, dnes už vôbec. Môže byť niečo pravdy na tých geopatogénnych zónach, lebo dnes už spávam úplne inde ako počas "problematických rokov".

Veľmi rada počujem, že sa niekto z toho dostal. Bola by som nekonečne šťastná, keby sa to podarilo aj mne. Či sa mi to podarí, alebo nie, a aj keby som mala ostať jediná enuretička na svete, tak z celého srdca každému prajem, nech sa toho zbaví.

Kočky, vyskúšam všetko čo mi radíte, lebo cítim úprimnú snahu pomôcť mi a verím, že by ste sa potešili so mnou, keby sa to aspoň zlepšilo. Vďaka vám sa s tou enurézou ešte pobijem.

Ešte skúsim doporučiť dve metódy. Jedna je tzv. Teória jednotného mozgu , One Brain, druhá Dispozičná prognostika.
Veľmi zjednodušené vysvetlenie - niečo máme získané, alebo zdedené nejakou negatívnou skúsenosťou svojou, alebo od príbuzných. Dispozičná prognostika je zase "oprava" dráh v mozgu. Aj nervové vzruchy sa prenášajú ako elektrické impulzy , áno - alebo - nie , a v prípade blokády - napr. stres, dochádza k poruchám zdravia. Prajem úspešný boj s chorobou.

Alenka, písala som to hlavne pre Tvoje povzbudenie- tiež už nado mnou "palicu lámali"- vraj bezradný prípad a akosi samé to pominulo...
Verím, že sa to podarí aj Tebe, hoci nemám žiadnu konkrétnu radu.

Alenka, písala som to hlavne pre Tvoje povzbudenie- tiež už nado mnou "palicu lámali"- vraj bezradný prípad a akosi samé to pominulo...
Verím, že sa to podarí aj Tebe, hoci nemám žiadnu konkrétnu radu.
Vedela som, že ma tým chceš povzbudiť. Ďakujem. Môžem byť zvedavá a opýtať sa, koľko si mala rokov, keď to úplne prestalo?

Ono to ustávalo veľmi pomaly, takže presný čas stanoviť neviem. O pár mesiacov budem mať 30-ku, a úplný kľud mám možno posledné 3-4 roky...

Alenka, vidím že si on-line. Nedalo mi to a dala som si googla "cviky na spevnenie panvového dna" - neviem, či si ich cvičievala. Sú tam uvedené, aj názorne, aj rôzne iné rady. Už naozaj neviem, ako Ti pomôcť. Iba ak by si reflektovala na toho homeopata - je to skúsený človek, ktorý sa tomu venuje 12 rokov, absolvoval zahraničné štúdiá, je stále obsadený - má mnoho klientov /sú medzi nimi napr. aj deti, mladí, starí, športovci ... / ale je vždy ochotný.

Ono to ustávalo veľmi pomaly, takže presný čas stanoviť neviem. O pár mesiacov budem mať 30-ku, a úplný kľud mám možno posledné 3-4 roky...
Som síce staršia, ale budem dúfať ďalej, že nejaký zázrak sa stane a zbavím sa toho. Teším sa s Tebou, že si už v poriadku. Veľmi rada som to počula.

Alenka, vidím že si on-line. Nedalo mi to a dala som si googla "cviky na spevnenie panvového dna" - neviem, či si ich cvičievala. Sú tam uvedené, aj názorne, aj rôzne iné rady. Už naozaj neviem, ako Ti pomôcť. Iba ak by si reflektovala na toho homeopata - je to skúsený človek, ktorý sa tomu venuje 12 rokov, absolvoval zahraničné štúdiá, je stále obsadený - má mnoho klientov /sú medzi nimi napr. aj deti, mladí, starí, športovci ... / ale je vždy ochotný.
Vystriedala som troch homeopatov, ale u mňa asi tadial cesta nevedie. Neviem čo mám ďalej robiť, možno skúsim aj toho. Tie Kegelove cviky som síce cvičila, ale ja nepotrebujem posilniť panvové svalstvo. Nemám totiž ani náznak inkontinencie.

Nemám totiž ani náznak inkontinencie.
:confused::confused::confused: Tak teraz Ti nerozumiem.
Inkontinencia = samovoľný, vôľou neovplyvniteľný únik moču /u Teba v noci/.
Ty máš teda čo?

:confused::confused::confused: Tak teraz Ti nerozumiem.
Inkontinencia = samovoľný, vôľou neovplyvniteľný únik moču /u Teba v noci/.
Ty máš teda čo?
Moja diagnóza je Enuresis nocturna (enuréza), čiže klasické nočné pomočovanie. Inkontinencia je odlišná diagnóza.

Milá Alenka :),

keďže Tvoj problém pretrváva od detstva, jeho príčinu treba hľadať tam. To, čo Ťa trápi teraz, môže byť následok nejakého traumatizujúceho, pravdepodobne opakujúceho sa a veľmi negatívneho zážitku /zážitkov/, ktoré sa Ti vracajú v snoch. Ďalej uvádzaš, že podľa vyšetrení a testov si úplne v poriadku - to by znamenalo, že sa nejedná o nejaký fyzický handicap, ktorý by sa v prípade potreby dal riešiť chirurgicky. Takže to vidím /ako laik/ jednoznačne na psychický problém.

Ak dovolíš, podelím sa s Tebou so svojimi skúsenosťami.
Keď som čakala druhé dieťa /dcérka mala vtedy necelých 6 rokov/, všetci sme sa naň veľmi tešili. Chystali sme výbavičku, postieľku, kočík - všetko čo k tomu patrí a snažila som sa ju psychicky pripraviť na príchod "konkurencie" :---, aby nebola zaskočená a nežiarlila na súrodenca. Napriek tomu, že sa ho nevedela dočkať a na jeho príchod sa tešila, na svoj vek bola veľmi rozumná a vyspelá - realita ju zaskočila. Snažila som sa jej venovať rovnakú pozornosť ako bábätku, samozrejme primeranú jej veku, no zrazu sme mali problém. Hocikedy cez deň jej "cvrklo". Doslova. Takže ak sme aj niekde šli, brali sme so sebou "rezervu". Nevedela som si to vysvetliť a keďže to nebolo z prechladnutia /bolo teplo/ a neprestávalo to, navštívili sme psychologičku /prvý aj poslednýkrát v živote - viackrát nebolo treba/, aby sme to vyriešili v zárodku a neprerástlo nám to cez hlavu.
Pani doktorka sa s nami porozprávala, medzitým jej dala niečo nakresliť - myslím, že na tému rodina /dieťa v tom veku nedokáže oklamať/ a výsledok? Všetko bolo O.K. len dcérka potrebovala čas, aby sa vyrovnala s tým, že už nie je sama. Podvedome si takto cez deň vynucovala našu pozornosť /v noci problém nebol/. Veď ak môžeme prebaľovať brata... Neviem, ako by taká diagnóza znela v lekárskej terminológii, no ja som si ju nazvala pracovne "súrodenecká žiarlivosť".
Dcérka sa nesťažovala /a ani nemala dôvod - dnes sa sťažuje aj keď dôvod nemá :D:D:D - to vieš, ťažká puberta/ na nedostatok pozornosti - s oboma deťmi som bola 3 roky na materskej "dovolenke". Mne odľahlo a jediná "terapia", ktorá zabrala, bol čas, venovaný výlučne jej.
Takže napr. manžel postrážil malého a my sme si spravili "babskú jazdu" na kolotoče, alebo som jej po nociach vyrobila 2-poschodový domček pre bábiky aj so zariadením /ozajstný "Barbie" bol pre nás vtedy veľmi drahý a aj tak každá návšteva obdivovala ten "jej" - žiadny plast, ale "na mieru" vyrobená sedacia súprava, krb, vyšívané obrázky, vankúše, paplón i ozajstný matrac, šité záclony na "garnížach", lustre - v každej miestnosti iný, tkané koberce... dnes by som to už asi nedokázala :rolleyes:/. Až o pár mesiacov, keď v 1. triede deti kreslili najkrajší zážitok z prázdnin, som v zošite mojej školáčky našla "scénu z kolotočov", ako jazdíme na elektrických autíčkach /ledva som tam vliezla :D/. Vtedy som pochopila, čo pre dcéru znamenala moja pozornosť. A problém medzitým ako prišiel, tak i odišiel.

Prepáč, že som sa tak rozpísala, ale keďže nie som lekár, píšem ako matka. Viem, že ide o veľmi chúlostivý problém, a kto sa s ním nestretol, ťažko to pochopí. Preto ak Ťa to trápi tak, že Ťa to oberá o sebadôveru a chuť do života, urobila by som na Tvojom mieste toto:
- snažila by som sa navštíviť dobrého psychológa alebo psychiatra /ak to máš za sebou a nemáš s nimi dobrú skúsenosť, išla by som trebárs do iného mesta/ - veď to robíš pre seba ;)
- ak nevieš, čo je Tvojou "nočnou morou" :eek: - Tvojím spúšťačom - možno by som uvažovala aj nad hypnózou - podotýkam, že s ňou nemám žiadne skúsenosti, ale možno by to bolo riešenie - ak by sa nenašlo iné - ale Ty určite vieš, čo sa Ti sníva
- skúsila by som návštevu dobrého homeopata /nech sa nesmejú tí, ktorí nemajú osobnú skúsenosť, ani ja som neverila, kým mi nepomohol/ - neviem síce, či by to šlo, ale za pokus by to určite stálo /mám skúsenosť, že kde boli lekári bezradní, jeho pomoc zabrala, nešlo však o psychický problém - v prípade záujmu napíš do súkr. správy, pokúsila by som sa spýtať, prípadne zariadiť osobný kontakt/, určite by som ho uprednostila pred bylinkármi či vešticami, ku ktorým sa dnes mnohí utiekajú.

Na záver Ti chcem povedať, aby si neklesala na duchu, si mladá, život máš ešte len pred sebou, aj Ty máš právo na lásku a pekný vzťah, tak si to nenecháš predsa pokaziť, nie :)?
A ak Ti je niekedy veľmi, veľmi ťažko, klikni si napr.na stránku www.dobryanjel.sk (http://www.dobryanjel.sk) - "píšu chorí" alebo "píšu darcovia" a hneď uvidíš, že nie si sama, kto má problém... Ty máš aspoň čas zbaviť sa ho, mnohí z nich nemajú ani ten...
Želám Ti pekný večer, dobrú noc a slnečné rána.:)

oliwa suhlasim s tebou.tak krasne,spontanne si to napisala,az sa mi oci zaleskli slzami.

Alenka, veľmi pekne ti ďakujem za vnučku, chcem ti len napísať, že práve dnes bola kontrola u Anežky, ešte jej nechala lieky, trochu pomenila dávkovanie a už sa jej stav zlepšuje. My ju ešte stále budíme po dvoch troch hodinách od zaspania. Chcem ti povedať, že tá pani Anežka nie je veštica, ani nejaká "liečiteľka", neviem pomenovať čo vlastne je, je v tejto oblasti poriadne vzdelaná, má veľa rokov praxe, viem, že chodí liečiť do Nemecka, pozri si jej stránku, má tam pekne rozpísané, kde študovala, kde prednáša, atď. Čo ti môžem s istotou povedať-povie ti presne, čo ti to spôsobuje a potom si to dáš overiť u svojho lekára, či to je pravda. Viem o čom hovorím zo skúsenosti svojich blízkych príbuzných a známych. Lekári až následne na sone našli to, čo ona pre mňa nevysvetliteľne videla hneď bez sona, po CT predoperačnom vyšetrení bolo vo vnútri maternice pri operácii všetko, čo povedala ona a nie, čo lekári po vyšetrení CT a veľa iných vyšetrení. Ja o nej viem od svojej bývalej kolegyne, ktorej išli sestre vyberať vaječník kvôli zhubnému nádoru na opačnej strane a po nových vyšetreniach bol zoperovaný správny vaječník a ona ju potom liečila ďalej a je zdravá. U našej malej náš lekár vidí ako tvrdý spánok, má pravdu, lebo spí tvrdo a Anežka vidí problém s ľadvinkami - ktorý je u detí normálny a postupne liečením zmizne. Zatiaľ si to nedávame lekársky overovať, aby sme nestresovali dieťa zbytočne, má dosť stresu z toho, keď ju učiteľka zabudne zobudiť a sa pomočí. Je to na dlhé písanie, tak nepokračujem. Prajem ti, aby si našla tú správnu alternatívu vyliečenia tvojho problému, hlavne to nevzdávaj.

Alenka, veľmi pekne ti ďakujem za vnučku, chcem ti len napísať, že práve dnes bola kontrola u Anežky, ešte jej nechala lieky, trochu pomenila dávkovanie a už sa jej stav zlepšuje. My ju ešte stále budíme po dvoch troch hodinách od zaspania. Chcem ti povedať, že tá pani Anežka nie je veštica, ani nejaká "liečiteľka", neviem pomenovať čo vlastne je, je v tejto oblasti poriadne vzdelaná, má veľa rokov praxe, viem, že chodí liečiť do Nemecka, pozri si jej stránku, má tam pekne rozpísané, kde študovala, kde prednáša, atď. Čo ti môžem s istotou povedať-povie ti presne, čo ti to spôsobuje a potom si to dáš overiť u svojho lekára, či to je pravda. Viem o čom hovorím zo skúsenosti svojich blízkych príbuzných a známych. Lekári až následne na sone našli to, čo ona pre mňa nevysvetliteľne videla hneď bez sona, po CT predoperačnom vyšetrení bolo vo vnútri maternice pri operácii všetko, čo povedala ona a nie, čo lekári po vyšetrení CT a veľa iných vyšetrení. Ja o nej viem od svojej bývalej kolegyne, ktorej išli sestre vyberať vaječník kvôli zhubnému nádoru na opačnej strane a po nových vyšetreniach bol zoperovaný správny vaječník a ona ju potom liečila ďalej a je zdravá. U našej malej náš lekár vidí ako tvrdý spánok, má pravdu, lebo spí tvrdo a Anežka vidí problém s ľadvinkami - ktorý je u detí normálny a postupne liečením zmizne. Zatiaľ si to nedávame lekársky overovať, aby sme nestresovali dieťa zbytočne, má dosť stresu z toho, keď ju učiteľka zabudne zobudiť a sa pomočí. Je to na dlhé písanie, tak nepokračujem. Prajem ti, aby si našla tú správnu alternatívu vyliečenia tvojho problému, hlavne to nevzdávaj.

Veľmi si vážim, že mi chceš pomôcť. Pozerala som sa na stránku pani Anežky a tak už viem, že sa zaoberá TCM. O TCM sa zaujímam už dávno. Je to snáď jediná alternatívna (dá sa povedať, že medicínska) liečebná metóda, ktorej dôverujem. Rok som pracovne chodievala do Švajčiarska, bola som tam 6 krát dva týždne a keďže som vedela, že vo Švajčiarsku sú špičkové centrá TCM, začala som po nich pátrať a dostala som sa do ChinaMed. Po dohode som absolvovala liečbu na ich klinike. Nerada to priznávam, ale pomohlo mi to len veľmi minimálne a len na krátko. Nakoniec oni sami mi odporúčali liečbu Adiuretínom v nejakom centre pre liečbu enurézy. Keďže takúto dlhodobú liečbu som mala za sebou, tak moja nádej sa znova rozplynula. Nádej a beznádej sa u mňa striedajú celý život, ale tá posledná iskierka nádeje ešte nezhasla, preto stále verím, že mi raz niečo pomôže a moje rána budú suché.

Moja diagnóza je Enuresis nocturna (enuréza), čiže klasické nočné pomočovanie. Inkontinencia je odlišná diagnóza.

O.K. Ale keďže výsledok je ten istý, ako laik v tom rozdiel nevidím. Žeby spôsoby liečby boli také odlišné?
Veď ak treba napr. niekomu zastaviť krvácanie, je jedno, či krváca cez deň alebo v noci, nie? A najmä, ak sa to týka toho istého orgánu.

O.K. Ale keďže výsledok je ten istý, ako laik v tom rozdiel nevidím. Žeby spôsoby liečby boli také odlišné?
Veď ak treba napr. niekomu zastaviť krvácanie, je jedno, či krváca cez deň alebo v noci, nie? A najmä, ak sa to týka toho istého orgánu.
Tiež nie som odborníčka a tiež som to dlho vnímala podobne. Hlavný rozdiel je asi v tom, že inkontinencia má organickú príčinu, čiže spôsobuje ju ochorenie močového mechúra, zvieračov, svalstva a pod.. Preto ak sa vyrieši primárny problém, to ochorenie, tak sa stratí aj sekundárny, únik moču. O enuréze sa hovorí len ak ide o nočné pomočovanie. To síce občas je organicky podmienené, ale vtedy je to len prejav inej choroby. Enuréza väčšinou nemá organický pôvod. Príčina enurézy je často neznáma a v podstate je to tak, že človek je úplne zdravý, ale v noci sa pomočuje. Nie som odborníčka, preto prosím, tak to ber, ale pochopila som to tak, ako to tu píšem.

Tiež nie som odborníčka a tiež som to dlho vnímala podobne. Hlavný rozdiel je asi v tom, že inkontinencia má organickú príčinu, čiže spôsobuje ju ochorenie močového mechúra, zvieračov, svalstva a pod.. Preto ak sa vyrieši primárny problém, to ochorenie, tak sa stratí aj sekundárny, únik moču. O enuréze sa hovorí len ak ide o nočné pomočovanie. To síce občas je organicky podmienené, ale vtedy je to len prejav inej choroby. Enuréza väčšinou nemá organický pôvod. Príčina enurézy je často neznáma a v podstate je to tak, že človek je úplne zdravý, ale v noci sa pomočuje. Nie som odborníčka, preto prosím, tak to ber, ale pochopila som to tak, ako to tu píšem.

O.K. To v podstate potrvdzuje moju domnienku v prvom príspevku, že príčinu treba hľadať inde, ak nemá organický pôvod - v psychike. Dúfam, že som sa Ťa nejako nedotkla /na začiatku bolo málo informácií z Tvojej strany/, som rada, že si prežila pekné a šťastné detstvo. Ale ako vyplynulo aj z mojej uvedenej skúsenosti, to ešte nevylučuje dôvod na vznik takejto poruchy. Ani moja dcérka nebola nešťastná... A tiež bola fyzicky zdravá.
Mohol to byť zážitok mimo rodiny, nejaká udalosť, čo ja viem napr. autonehoda, alebo nejaké sklamanie, alebo nejaký silný citový zážitok opačného charakteru... Nikde neuvádzaš, od akého veku sa s tým boríš - od detstva je dosť široký pojem.

Bojujeme s takým istým problémom,hoci chlapec má 11 rokov ale druhý mesiac skúšame aloe a výsledok?Obrat o 80 percent.Nerobím žiadnu reklamu chytáme sa už všetkeho ale zatial je to na dobrej ceste.Skúšala si aloe vera?

Napadlo ma, že som na niektorej medicínskej stránke čítala, že tátá diagnóza je dedičná. Ak ju mal jeden z rodičov môže ju mať aj dieťa, ak obidvaja tak tá pravdepodobnosť je veľmi vysoká. Len si nepamätam, kde to bolo. Viem, že som hľadala pomočovanie cez Google. Bolo tam strašne veľa príspevkov ľudí, čo sa s ňou trápia.

Bojujeme s takým istým problémom,hoci chlapec má 11 rokov ale druhý mesiac skúšame aloe a výsledok?Obrat o 80 percent.Nerobím žiadnu reklamu chytáme sa už všetkeho ale zatial je to na dobrej ceste.Skúšala si aloe vera?
Môžeš presnejšie popísať o aké aloe vera ide, počujem to prvýkrát. Tiež máme problémy s pomočovaním u vnučky. Už som tu o tom písala.

O.K. To v podstate potrvdzuje moju domnienku v prvom príspevku, že príčinu treba hľadať inde, ak nemá organický pôvod - v psychike. Dúfam, že som sa Ťa nejako nedotkla /na začiatku bolo málo informácií z Tvojej strany/, som rada, že si prežila pekné a šťastné detstvo. Ale ako vyplynulo aj z mojej uvedenej skúsenosti, to ešte nevylučuje dôvod na vznik takejto poruchy. Ani moja dcérka nebola nešťastná... A tiež bola fyzicky zdravá.
Mohol to byť zážitok mimo rodiny, nejaká udalosť, čo ja viem napr. autonehoda, alebo nejaké sklamanie, alebo nejaký silný citový zážitok opačného charakteru... Nikde neuvádzaš, od akého veku sa s tým boríš - od detstva je dosť široký pojem.

Presne tak, máš pravdu, problém treba hľadať inde. Bohužiaľ, nikto nevie kde. Asi 8 rokov som mala, keď to začalo. To obdobie som si prešla v pamäti miliónkrát, ale na nič negatívne, čo to mohlo vyvolať, si nepamätám. Nebyť enurézy, tak som mala a aj mám, úplne pohodičkový život. Ani narkoanalýza a hypnóza neodhalili žiaden moment z môjho života, ktorý to mohol spustiť. Už naozaj neviem, kde hľadať problém a trápi ma to, no aj tak stále dúfam, že raz sa z toho dostanem.

Napadlo ma, že som na niektorej medicínskej stránke čítala, že tátá diagnóza je dedičná. Ak ju mal jeden z rodičov môže ju mať aj dieťa, ak obidvaja tak tá pravdepodobnosť je veľmi vysoká. Len si nepamätam, kde to bolo. Viem, že som hľadala pomočovanie cez Google. Bolo tam strašne veľa príspevkov ľudí, čo sa s ňou trápia.
Ja som ju síce nezdedila, ale je to fakt, enuréza je dedičná. Už teraz sa bojím, že moje dieťa ju dostane do vienka. Bude ma to veľmi mrzieť. Hrozná predstava. Ach jaj...

To Oliwa-súhlasím s tebou-sú aj oveľa horšie veci a choroby a žiaľ ako pocikávanie sa- je to síce asi moc nepríjemné pre toho, kto je takto postihnutý,ale fakt sú aj horšie veci v živote...

tak to je sice pravda, ale pre nu to je urcite dost podstatna vec,no a cloveku co to nezazil, tak sa to asi hovori lahko. myslim, ze kazdy ma nejaky problem,ktory poklada za dost vazny a pre neho zivotne dolezity. ked si pozorne precitas ten prispevok, tak sa zamysli, co asi citi a ako sa asi koli tomu trapi, takze si nemyslim, ze spojenie - su aj ovela horsie veci- je na mieste,

urcite mas si z toho velmi frustrovana a deprimovana, mne velmi pomohla joga a cvicenie, co sa tyka dusevnej rovnovahy a velmi sa to dzrkadlivo aj na kvalite zivota a zdravia, mozno ti nepomoze s tvojim problemom / aj ked je vela roznych cvikov a pozicii, mozno by nebolo zle vydat sa inou cestou ako cestou klasickej mediciny/ ale urcite ti pomoze na psychiku
velmi ti drzim palce a prajem, aby sa ti podarilo riesit tvoj problem

Presne tak, máš pravdu, problém treba hľadať inde. Bohužiaľ, nikto nevie kde. Asi 8 rokov som mala, keď to začalo. To obdobie som si prešla v pamäti miliónkrát, ale na nič negatívne, čo to mohlo vyvolať, si nepamätám. Nebyť enurézy, tak som mala a aj mám, úplne pohodičkový život. Ani narkoanalýza a hypnóza neodhalili žiaden moment z môjho života, ktorý to mohol spustiť. Už naozaj neviem, kde hľadať problém a trápi ma to, no aj tak stále dúfam, že raz sa z toho dostanem.

Týmto si ma dostala do pomykova. Doteraz som sa stretávala s tým, že enuréza je práve od malička. To, že to začalo až v 8 rokoch by som považovala už za niečo výnimočné a tiež by som skúšala aj mimomedicínske alternatívy. Alenka, prepáč mi ak ťa to otravuje, ale skús tú Anežku, ja som si istá, že zistíš pravdu prečo to máš a či to len z enurezy. Liečiť sa u nej nemusíš, ak nebudeš chcieť, ale aspoň budeš vedieť z čoho to máš a či sa lekári nemýlia. Naozaj to myslím úprimne, lebo sa s tým trápime.

Môžeš presnejšie popísať o aké aloe vera ide, počujem to prvýkrát. Tiež máme problémy s pomočovaním u vnučky. Už som tu o tom písala.

Je to čisto prirodný gel z listov aloe vera 96 percentný.S kombináciou kvetoveho pelu a včelej kašičky pozorujem výrazne zlepšenie u mojho syna.Viac už nemôžem lebo by to bola reklama.

Zdravím, Alenka, pozorne som prečítala všetky príspevky a rady. Ja ti toho už nové asi nič nenapíšem, ale fakt skús niečo mimo medicíny. Anežku poznám, skús sa s ňou porozprávať / ja sa tiež prikláňam k tomu, že je to v tvojej psychike./ Ak ti nepomôže, určite ti ani nepoškodí. Prajem ti skoré uzdravenie, držím palce.

Je to čisto prirodný gel z listov aloe vera 96 percentný.S kombináciou kvetoveho pelu a včelej kašičky pozorujem výrazne zlepšenie u mojho syna.Viac už nemôžem lebo by to bola reklama.
Ďakujem.

Som vážne dojatá z toho, ako mi chcete pomôcť, je to úžasný pocit. V priebehu mája pôjdem služobne do Košíc, tak sa s pani Anežkou asi skontaktujem. No ak mám byť úprimná, nič si od toho nesľubujem, lebo ako som spomínala, liečila som sa v ChinaMed v Luzerne vo Švajčiarsku a to je preslávená, prvá v európe a najlepšia klinika zaoberajúca sa TCM (tradičnou čínskou medicínou). Pracujú tam lekári profesionáli, ktorí TCM praktizovali mnoho rokov v Číne a čo sa týka TCM, patria medzi najkompetentnejších ľudí na svete. Aj napriek tomu všetkému, ich konečná rada pre mňa bola, aby som sa liečila Adiuretinom v nejakom centre pre liečbu enurézy.

Ahoj Alenka. Tochu som googlila a náhodou som sa dogooglila k tejto diskusii. Váhala som či Ti napísať. No iste nehryzieš, tak idem k veci. Úvodom Ti musím povedať, že nie som lesba. Nemusíš sa báť. Som obyčajné 26 ročné dievča, a už od malička ma trápi enuréza. Rada by som si s Tebou pokecala pri káve. Neboj, iste budeme mať o čom, nebude tam trápne ticho. Možno si budeme rozumieť, možno sa skámošime a medzi kámoškami je každý problém menší. Ver, že aj ten náš. Nemám zatial žiadne kámošky, lebo mojou nechcenou, ale nutnou prioritou je chrániť si naše tajomstvo. Ešte nikdy som nikde nebola, ale veľmi rada by som občas niekam vypadla. Myslím tým obyčajný výlet, víkend, v zime na lyžovačku a keby sme boli super kámošky, tak aj na vytúženú dovolenku k moru. Donedávna som si myslela, že o tom môžem len snívať, ale teraz sa mi zdá, že k tomu stačí málo, že stačí mať dobrú kámošku. Nemám dosť guráže, aby som sama niekam išla, ale s kámoškou, by som išla nesmierne rada. Neviem ako žiješ Ty, ale mne chýba priateľka pred ktorou nemusím tajiť, že som enuretička a pred ktorou by som sa necítila trápne za nejakú tú "nehodu". Už mi lezie krkom izolácia v ktorej žijem. Myslím, že obom by nám to spríjemnilo život. Možno nás vygooglia ešte nejaké baby, ktoré tiež trápi pocikávanie a časom z nás bude veselá babská partička, pre ktorú je svet gombička a zistíme, že aj s enurézou sa dá žiť nádherný život. Alenka, čakám mail. lenka1983@centrum.sk Uvidíš, že nám to zmení život k lepšiemu. Skús napísať.

Alenka a skúšala si tento problém neriešiť?...jednoducho sa na to vykašli a prestaň nad tým absolútne rozmýšľať...
Tiež si myslím, že je to problém psychiky, /nehovorím to s iróniou/, ale Tvoje podvedomie oblbni tým, že sa na to vykašleš.
Ak si už vyskúšala všetko, čo si myslím, že si vyskúšala, tak sa tým nezaoberaj.

Ak doteraz nezabrala žiadna liečba, na záver sa prikláňam k názoru Danushky. Dovolím si uviesť príklad zo života, aj keď z iného súdka, ale so spoločným menovateľom - psychika.

Kedysi v našom susedstve žili manželia, ktorí sa celé roky márne pokúšali o potomstvo. Zlyhali všetky typy liečby. Boli nešťastní a nevideli zmysel svojho života. :mee::mee: Ich túžba po deťoch bola taká veľká, že sa rozhodli pre adopciu. Vzali si dievčatko /ako bábätko/ a pamätám si, ako ju učili chodiť po našom spoločnom dvore. Našlapovala na špičky ako baletka a jej "mama" sa veľmi bála, aby si neublížila. Rodičovstvo sa im tak zapáčilo, že sa opäť rozhodli pre adopciu - tentoraz chlapčeka. A tak Karinka dostala bračeka. No a aby ich šťastie bolo dokonalé, do ďalšieho roka im pribudol nový súrodenec - tentoraz nie z detského domova, ale "z vlastnej produkcie" šťastných manželov. ;) Takže aj v ich prípade sa potvrdilo, že tam, kde neexistoval zdravotný problém, psychika bránila otehotneniu a len čo to prestali "riešiť" - problém sa vyriešil sám. A úplne najveselšie na tom je, že o nejaký čas pribudlo k dvom adoptovaným a jednému vlastnému posledné - štvrté dieťa - tiež "z vlastnej kuchyne". :---
Takže z frustrovaného manželského páru, ktorý mal kedysi problém, čo s toľkým voľným časom, sa stal najšťastnejší pár so 4 deťmi :):):):)/slovom štyrmi/, ktorý mal teraz opačný problém - kde vôbec vziať nejaký voľný čas? :D:D:D
Bolo naozaj milé stretnúť túto rodinku s kočíkmi a tmoliacimi sa deťmi na prechádzke - všetky rovnako milovali. Veď nebyť tých adoptovaných, možno nikdy by neboli mali ani vlastné... A tak sa navzájom obdarovali - láskou. :) Doslova sa potvrdilo, že láska plodí lásku.

Toľko na záver odomňa, Alenka. Takže - nevzdávaj to, lebo nikdy nevieš, čo Ťa čaká. Ozaj, ktorú z rád, okrem návštevy tej Anežky, si si vzala k srdcu? Alebo Ti pomohlo len to, že si sa mala komu zdôveriť - poraďákom? Rozmýšľala som, či Ti ešte niečo napíšem, ale skúsim to: našla som náhodou na googli nejaké inzeráty - nevysvetľuj si to prosím zle. Ale bol tam napr. nejaký tuším 30r. muž, ktorý uvádzal, že má problém nájsť si partnerku z rovnakého dôvodu ako Ty. Tak ma napadlo, že možno existuje aj nejaké fórum, alebo ľudia, ktorí spolu komunikujú, prípadne sa aj stretávajú a je im spolu fajn - lebo majú rovnaký problém, a ten ich spája. Veď keď sú napr. spoločenstvá anonymných alkoholikov, žien s rakovinou prsníka, autistických detí či ľudí s downovým syndrómom, možno by to stálo za pokus... Predpokladám, ako si napokon sama písala, že si vzdelaná, scestovaná, úspešná moderná žena, tak by bolo škoda dovoliť nejakej enuréze, aby Ti nahlodávala sebavedomie a odizolovala Ťa od ľudí. Čím nechcem povedať, že nestretneš v živote zdravého partnera, s ktorým budeš šťastná. Dúfam, že si ma správne pochopila. Ja už Ti viac nemám čo povedať. Snáď len toľko, že Porada je tu aj naďalej aj pre Teba. A týmto chcem zároveň poďakovať jej zakladateľovi, lebo zrejme sa nikdy nedozvie, koľkým ľuďom v živote jeho myšlienka založiť toto fórum pomohla. Napríklad aj mne. Držím Ti palce na Tvojej ceste ku šťastiu.:):):)

neviem, ci to tu uz niekto spomenul, ale ja som sa na VS ucila, ze sa pri tomto probleme pouziva aj hypnoza, u nas to jeden doc. aj skusal na spoluziackach.

Ahoj Ali,

vela odpovedi, ani som nebola schopna ich vsetky precitat. Co som precitala, nie je pomoc....
Som pratkik tradicnej cisnkej mediciny. Vidim, ze si absolvovala aj AKU. Myslim, ze tu nepomoze. Skor liecba fytoterapiou. Nocne pomocovanie vseobecne naznacuje, ze je oslabena zahriavajuca funkcia ladvin. Predpoklad je, ze si zimomriva, chladne krize, oslabenie krizov a kolien, slaby zaludok, bolesti po zjedeni chladnej stravy, zeleniny ovocia hlavne v zime. Asi deti nemas...Mozno je ale vsetko inak, nie take tragicke.
Bolo by dobre sa pozriet na Tvoj celkovy stav, co sa tam deje. Ak si z Blavy, tak stretnutie je bez problemov. Ak sa nechces rozpisovat tu pred vsetkymi o svojich detailoch, bolo by lepsie priamo mailovo. Ak budes mat zaujem, ozvi sa. Uzivanie liekov zapadnych, Ti stav len zhorsuje.

Ak doteraz nezabrala žiadna liečba, na záver sa prikláňam k názoru Danushky. Dovolím si uviesť príklad zo života, aj keď z iného súdka, ale so spoločným menovateľom - psychika.

Kedysi v našom susedstve žili manželia, ktorí sa celé roky márne pokúšali o potomstvo. Zlyhali všetky typy liečby. Boli nešťastní a nevideli zmysel svojho života. :mee::mee: Ich túžba po deťoch bola taká veľká, že sa rozhodli pre adopciu. Vzali si dievčatko /ako bábätko/ a pamätám si, ako ju učili chodiť po našom spoločnom dvore. Našlapovala na špičky ako baletka a jej "mama" sa veľmi bála, aby si neublížila. Rodičovstvo sa im tak zapáčilo, že sa opäť rozhodli pre adopciu - tentoraz chlapčeka. A tak Karinka dostala bračeka. No a aby ich šťastie bolo dokonalé, do ďalšieho roka im pribudol nový súrodenec - tentoraz nie z detského domova, ale "z vlastnej produkcie" šťastných manželov. ;) Takže aj v ich prípade sa potvrdilo, že tam, kde neexistoval zdravotný problém, psychika bránila otehotneniu a len čo to prestali "riešiť" - problém sa vyriešil sám. A úplne najveselšie na tom je, že o nejaký čas pribudlo k dvom adoptovaným a jednému vlastnému posledné - štvrté dieťa - tiež "z vlastnej kuchyne". :---
Takže z frustrovaného manželského páru, ktorý mal kedysi problém, čo s toľkým voľným časom, sa stal najšťastnejší pár so 4 deťmi :):):):)/slovom štyrmi/, ktorý mal teraz opačný problém - kde vôbec vziať nejaký voľný čas? :D:D:D
Bolo naozaj milé stretnúť túto rodinku s kočíkmi a tmoliacimi sa deťmi na prechádzke - všetky rovnako milovali. Veď nebyť tých adoptovaných, možno nikdy by neboli mali ani vlastné... A tak sa navzájom obdarovali - láskou. :) Doslova sa potvrdilo, že láska plodí lásku.

Toľko na záver odomňa, Alenka. Takže - nevzdávaj to, lebo nikdy nevieš, čo Ťa čaká. Ozaj, ktorú z rád, okrem návštevy tej Anežky, si si vzala k srdcu? Alebo Ti pomohlo len to, že si sa mala komu zdôveriť - poraďákom? Rozmýšľala som, či Ti ešte niečo napíšem, ale skúsim to: našla som náhodou na googli nejaké inzeráty - nevysvetľuj si to prosím zle. Ale bol tam napr. nejaký tuším 30r. muž, ktorý uvádzal, že má problém nájsť si partnerku z rovnakého dôvodu ako Ty. Tak ma napadlo, že možno existuje aj nejaké fórum, alebo ľudia, ktorí spolu komunikujú, prípadne sa aj stretávajú a je im spolu fajn - lebo majú rovnaký problém, a ten ich spája. Veď keď sú napr. spoločenstvá anonymných alkoholikov, žien s rakovinou prsníka, autistických detí či ľudí s downovým syndrómom, možno by to stálo za pokus... Predpokladám, ako si napokon sama písala, že si vzdelaná, scestovaná, úspešná moderná žena, tak by bolo škoda dovoliť nejakej enuréze, aby Ti nahlodávala sebavedomie a odizolovala Ťa od ľudí. Čím nechcem povedať, že nestretneš v živote zdravého partnera, s ktorým budeš šťastná. Dúfam, že si ma správne pochopila. Ja už Ti viac nemám čo povedať. Snáď len toľko, že Porada je tu aj naďalej aj pre Teba. A týmto chcem zároveň poďakovať jej zakladateľovi, lebo zrejme sa nikdy nedozvie, koľkým ľuďom v živote jeho myšlienka založiť toto fórum pomohla. Napríklad aj mne. Držím Ti palce na Tvojej ceste ku šťastiu.:):):)
Každú radu som si vzala k srdcu, ale najviac ma potešila vaša snaha pomôcť mi. Často sa stretávam s tým, že ľudia pristupujú k enuréze u dospelého s veľkým nepochopením a na tomto fóre je to naopak, som nesmierne rada, že je to tak. Ja sa za pomočovanie veľmi hanbím a pomohlo mi, že som videla s akým pochopením, ako ľudský, to vnímate. Ďakujem za to všetkým. Som rada, že som sem napísala.

Alenka, len chrapúň sa bude vysmievať z choroby a pochopenie môžeš v takomto prípade nájsť len u ľudí, čo mali zdravotné problémy a na vlastnej koži pocítili, čo je to riešiť napr. aj dlhodobý zdravotný problém alebo majú v takejto situácii príbuzného alebo kamaráta...som ti vtedy písala, že tu nájdeš dobrú dušu, čo vypočuje alebo poradí a teší ma, že sa tu takýto ľudia našli...
...tiež som zisťovala pre moju mamku možnosť návštevy u p. Anežky, ale vidím to najskôr na jún...uvidím, či mamu presvedčím...

Každú radu som si vzala k srdcu, ale najviac ma potešila vaša snaha pomôcť mi. Často sa stretávam s tým, že ľudia pristupujú k enuréze u dospelého s veľkým nepochopením a na tomto fóre je to naopak, som nesmierne rada, že je to tak. Ja sa za pomočovanie veľmi hanbím a pomohlo mi, že som videla s akým pochopením, ako ľudský, to vnímate. Ďakujem za to všetkým. Som rada, že som sem napísala. Vôbec sa za svoju chorobu nemusíš hanbiť, nemôžeš za to. Skoro každý človek má nejaké trápenie a ty si sa ešte odvážila sa zdôveriť ostatným. Buď rada, že máš len toto jedno zdravotné trápenie, pretože veľa ľudí má nie jedno, ale hneď niekoľko. A hanbiť sa naozaj nemusíš, nezapríčinila si si to sama. Verím tomu, že keď raz prispeješ sem do tejto témy, budeš už na svoj problém len spomínať. ;)

Alenka, prepáč mi ak ťa to otravuje, ale skús tú Anežku, ja som si istá, že zistíš pravdu prečo to máš a či to len z enurezy. Liečiť sa u nej nemusíš, ak nebudeš chcieť, ale aspoň budeš vedieť z čoho to máš a či sa lekári nemýlia.

mimotemypohodicka,velmi ta prosim,mohla by si mi poslat prostrednistvom sukromnej spravy alebo na moj meil kontakt na tu Anezku a popis,ako sa ku nej dostat/objednava sa .....???/.
mam uplne iny problem-gynekologicky,mozno ona mi pomoze.lekari nevedia ani presnu diagnozu,tak ako ma mozu liecit?:mee:
vopred ti dakujem
p.s.
bloskar@libero.it

mimotemypohodicka,velmi ta prosim,mohla by si mi poslat prostrednistvom sukromnej spravy alebo na moj meil kontakt na tu Anezku a popis,ako sa ku nej dostat/objednava sa .....???/.
mam uplne iny problem-gynekologicky,mozno ona mi pomoze.lekari nevedia ani presnu diagnozu,tak ako ma mozu liecit?:mee:
vopred ti dakujem
p.s.
bloskar@libero.it

ja mám tiež kontakt, smiem ti ho poslať?

ja mám tiež kontakt, smiem ti ho poslať?

jednoznacne-dakujem ti!!!!!!
najskor skusim este inych lekarov,ale ked sa to za kratky cas nezisti,budem musiet siahnut aj po takychto ludoch.
ked medicina zlyhava,clovek sa musi utiekat inde.:(

nech už to bude ktokoľvek, dôležité je, aby ti pomohol, podľa mňa je dôležitejší výsledok.

Alenka, mňa napadla jedna vec. Moja mama pred 20 rokmi vypomáhala pri deťoch v psychiatrickej nemocnici. Ja som tam bola s ňou. Boli tam deti, čo mali problémy s učením, mladí narkomani, poruchy príjmu potravy a problémy s pomočovaním. Keď išli na dlhú prechádzku, mama mala na starosti, aby tie deti, ktoré s tým mali problém, neišli hneď, keď sa im chcelo ísť na malú (museli sa pýtať) a takto sa cvičili vo výdrži. Vidíš, riešili to nielen v psychike, ale fyzicky.
Napadlo ma, či aj tebe by to nepomohlo. A keď nemáš problém s inkontinenciou cez deň, možno by sa takto dalo pomôcť. Proste sa napi napríklad 0,5l vody/čaju, a keď si myslíš, že už to nevydržíš a musíš ísť na WC, tak si to podrž ešte čo ja viem o 5minút dlhšie, potom pri ďalšom raze o 10 min.dlhšie a tak ďalej - neviem ti poradiť maximum času, čo by si to mala držať, ale možno aj 30 min. by sa dalo - a nemalo by to mechúru vadiť.(Veď keď človek, čo nemá taký problém ako ty vydrží 8hod. spať aj s plným mechúrom 30min by nemalo vadiť držať) Takto by sa mohli naučiť nervy, ktoré spúšťajú, aby nespustili kedy sa im zachce, ale aby ťa podržali. A pri normálnom vyprázdňovaní trocha tlačiť s bruchom, aby zase bolo nastavené, že sa pri tom musí tlačiť, nie že to ide samovoľne. Okrem toho tie Kegelove cviky.

Inak, mám pocit, že je to dosť podobné s chrápaním. Možno sa budeš smiať, ale pri chrápaní ide o to, že v hrtane pri spánku ochabnú tkanivá a tie potom vibrujú. Pri tvojom probléme tiež v spánku ochabnú tkanivá, a potom obsah neudržia. A to je o genetike - stavbe tvojho tela. Spánok ovplyvňuje svalový tonus - napätie v svaloch.

Trochu som googlila, ohľadom chrápania:

https://www.starostlivostodieta.sk/clanok-preco-deti-chrapu.html

Toto je zaujímavé:

Klinické príznaky v spánku: Pri chrápaní môže byť výrazné respiračné úsilie, vťahovanie jamky nad kľúčnou kosťou, hrudnej kosti, apnoické pauzy, prebudenie sa zo spánku, prevaľovanie sa v posteli, nezvyčajná poloha v spánku, pomočovanie alebo časté močenie v spánku, desivé sny, nadmerné potenie. Znížením kvality spánku a nedostatočným okysličovaním mozgu pri opakovanom zastavení dychu (apnoe) až na 30 sekúnd môže dieťa trpieť rannými bolesťami hlavy, počas dňa býva ospalé. Niektoré deti sú naopak hyperaktívne, podráždené, majú poruchy pozornosti a v škole majú preto horší prospech. Často je u detí na prvý pohľad zrejmé, že cez deň dýchajú cez ústa /ústami/, majú problémy pri prehĺtaní tuhej stravy alebo aj gastroezofageálny reflux. Následkom dlhodobého dýchania cez ústa /ústami/ a chrápania v spánku sa postupne vyvíja pretiahnutá tvár, gotické podnebie, porucha zhryzu, deformity hrudníka, často dieťa neprospieva (má nižší vzrast a menšiu hmotnosť). Opakované apnoické pauzy v spánku môžu mať po rokoch za následok mentálne zaostávanie, hypertenziu a hypertrofiu srdca. Často už na prvý pohľad lekár vidí, že dieťa má pootvorené ústa, a vtedy je na mieste cielená anamnéza. Veľmi dôležitá je informácia, ako dieťa spí, obzvlášť pokiaľ má dieťa niektorý z ďalších príznakov (napr. pomočovanie v spánku, deformity hrudníka apod.). Najdôležitejšie je otorinolaryngologické a endoskopické vyšetrenie na odhalenie prekážky v horných dýchacích cestách, RTG vyšetrenie, pulzoxymetrie, prípadne celonočné polysomnografické vyšetrenie (PSG). Liečba závisí na tom, kde je prekážka v dýchacích cestách a ako je možné ju odstrániť. Pri opuchnutí sliznice nosa sa používajú lokálne kvapky do nosa, prípadne kortikoidy, pri obezite endokrinologické vyšetrenie a liečba obezity. Pokiaľ je v horných dýchacích cestách prekážka, liečba je chirurgická, pokiaľ sa nejedná o anatomickú prekážku alebo sa prekážka nedá odstrániť (vrodená anomália tvárového skeletu), je indikovaná liečba prístrojom, ktorý v spánku napomáha dieťaťu dýchať (nasal continuous positive airway pressure). Takýto prístroj je indikovaný na základe výsledku celonočného monitorovania (PSG vyšetrenia). Prvým krokom, pokiaľ dieťa chrápe každú noc, je vyšetrenie u otorinolaryngológa (ušné – nosné – krčné), ktorý prekážku v dýchacích cestách odhalí, a pokiaľ je to možné, aj odstráni. Dlhodobé chrápanie každú noc s opakovaným prebudením sa a apnoickými pauzami je nevyhnutné vyšetriť a liečiť, pretože jeho následkom sú závažné zmeny telesného aj duševného vývoja dieťaťa.

Asi by bolo treba navštíviť odporúčaných odborníkov a SPÁNKOVÉ ŠTÚDIO.
A nemusí to byť, že chrápeš, stačí ak máš apnoe - zastavenie dýchania v noci a takto sa to môže ukazovať.
Inak, keď sa ti to začalo od 8 rokov môže to mať takýto súvis-telo rastie do objemu - tkanivá sa vyvýjajú až do konečných rozmerov.

Tradicna cinska medicina vie riesit tieto stavy. Pozri si stranku TCM clinic a nakontaktuj sa. Nocne pomocovanie je z pohladu TCM zapricinene prazdnotou yangovej(zahrievajucej) energie Obliciek. Bylinnymi odvarmi sa da doplnit. Treba vsak pozriet celkovy stav - urobit diagnostiku. Urcite mas aj ine priznaky...Odpoved, ze su aj horsie veci, nic neriesi a akurat nastve, pretoze pre kazdeho je ten jeho problem ten najvacsi. Nemusime cely zivot trpiet, ked nemusime.

a skusila si uz tzv. Cestu (Brandon Bays), ci metodu RUS (Karel Nejedly)? Obidve su zalozene na odburavani potlacenych emocii a transformacii presvedceni.

Ahoj. Vidím, že tento príspevok je starý už viac ako 2 roky ale náhodne som ho našiel a chcem sa opýtať, čí ešte stále máš tieto problémy. Ak áno rád sa s tebou porozprávam.

Ahoj Snake81, ja som na tuto stranku tiez nadabila az teraz po rokoch...ale mam podobny Problem...aj ked u mna sa to prejavuje troska inak. Mozno by sme sa mohli porozpravat

Ahoj betty1234. Jasné že sa môžne porozprávať. Píš mi na Snake81@azet.sk

Myslím si že bya bolo vhodné zistiť príčinu ochabnutia nervového vplyvu v CNS, a spätnou väzbou zistiť riadenie CNS zvierač a ovplyvnenie stien močového mechura mikrobionálnou záťažou.
Ak chceš o tom niečo vedieť napíš mi SS

Cau Alena precital som si tvoj prispevok a mozem ti povedat, viem ako ti je. Ze ti stroskotali vztahy, no zial ludia su uz taki. Nechapavi. A bez lasky sa zit dobre neda. Zober si napriklad mna. Ja som chvala Bohu uplne zdravy clovek a ani tak o mna nikto nejavi zaujem. Vztahov mi stroskotalo uz sest. Takze ta uplne chapem a viem ako sa citis naviac ked mas tento problem. Velmi rad by som ti pomohol aspon teda po citovej stranke, lebo zdravotnik nie som. Ale urcite to nevzdavaj, musi existovat nejaky sposob. Navstiv roznych specialistov o ktorych vies ze su dobri a odporucal by som aj psychologa, lebo problem moze byt kdekolvek. Mozem ta ubezpecit ze hoci mas tento nelahky problem, ja preto ze som si uz toho preskakal v zivote dost, hoci mam len 23 rokov a studujem momentalne v 4.tom rocniku na vyske, viem ta plne pochopit. Mozno som pre teba primlady a neviem tiez odkial si (ja som z vychodu). Ak sa chces porozpravat,pripadne nieco viac kludne mi napis na exupery4@azet.sk Rad ta spoznam a ak budem vediet tak aj pomozem.

Cau Alena precital som si tvoj prispevok a mozem ti povedat, viem ako ti je. Ze ti stroskotali vztahy, no zial ludia su uz taki. Nechapavi. A bez lasky sa zit dobre neda. Zober si napriklad mna. Ja som chvala Bohu uplne zdravy clovek a ani tak o mna nikto nejavi zaujem. Vztahov mi stroskotalo uz sest. Takze ta uplne chapem a viem ako sa citis naviac ked mas tento problem. Velmi rad by som ti pomohol aspon teda po citovej stranke, lebo zdravotnik nie som. Ale urcite to nevzdavaj, musi existovat nejaky sposob. Navstiv roznych specialistov o ktorych vies ze su dobri a odporucal by som aj psychologa, lebo problem moze byt kdekolvek. Mozem ta ubezpecit ze hoci mas tento nelahky problem, ja preto ze som si uz toho preskakal v zivote dost, hoci mam len 23 rokov a studujem momentalne v 4.tom rocniku na vyske, viem ta plne pochopit. Mozno som pre teba primlady a neviem tiez odkial si (ja som z vychodu). Ak sa chces porozpravat,pripadne nieco viac kludne mi napis na exupery4@azet.sk Rad ta spoznam a ak budem vediet tak aj pomozem.
cau exupery4....nevie či vieš...ale Alena tému založila v roku 2010....ak sa chceš rozprávať móžeš...... mi sa tu verejne.....ja som zo západu:D

Ahoj. Ak to trvá od detstva a inak si podľa vyšetrení zdravá, tak ten problém bude tam. Može to byť zážitok, na ktorý si dávno zabudla a stal sa spúšťačom úniku moču. Doporučujem klub na www.moliklub.sk. Na tejto stránke nájdeš veľa informácií, rád a doporučení. Skús stránku preštudovať v sekcii poradňa, možno tam narazíš na niečo, čo by ti pomohlo. Určite skús cvičenia, zameraj sa hlavne na seba a svoj životný štýl. Skús sa zamerať na fyzickú aktivitu ako formu relaxu a terapie. Tieto cvičenia mi pomohli pri úniku moči po porode: http://www.moliklub.sk/home-sk/zscvicenie. Myslím, že vo chvíli, keď budeš spokojná a v pohode sama so sebou, vyrieši sa aj tvoj problém s inkontinenciou a zlepší sa celý tvoj život. Neboj sa obrátiť na psychológa. Držím palčeky.

ahoj Ali, je to uz dost rokov co si napisala ja som si to precital az teraz.
Raad by som vedel ako sa ti dari a ci ti nieco pomohlo?
Ak ano prosim napis, ak nie nieco ti poradim.

Mne pomohli Kegelove cviky. Chce to cvičiť pravidelne dlhšiu dobu a naozaj to pomôže.