Ahoj, prosím súrne o radu. Sestra má zlomené srdce. Priateľ ju opustil po siedmich rokoch a ona sa úplne zrútila. Boli sme na pohotovosti, pichli jej diazepan, neviem, či sa to presne takto volá, ale vôbec to nepomohlo. Už mám aj ja žalúdočnú neurózu. Bojím sa o ňu a neviem, ako ju mám utešiť. Čo jej mám povedať? Ona stále, že prečo jej to urobil, že ju odkopol ako handru. Nemám už slová útechy.

tu nepomoze nic iba cas-cas vylieci vsetky rany...

Donúť ju, aby zmýšľala pozitívne! Takým argumentom môže byť aj toto: "Pre jedného nevďačného chalana sa predsa svet nezastaví, nájdi si iného a 100krát lepšieho, pretŕčaj sa s nim po meste, nech ti všetci závidia!"
Dobrý argument, nie!?:D

Ano, ja viem, ale chcela by som jej to trosku pomoct preklenut. Ale uz nenachadzam slova utechy. Vsetky sa mi minuli.

Ano, ja viem, ale chcela by som jej to trosku pomoct preklenut. Ale uz nenachadzam slova utechy. Vsetky sa mi minuli.
Keď už nezaberá ľutovanie a utešovanie, skús jej dohovoriť , alebo mierne vynadať, že sú aj väčšie nešťastia, ako jeden stroskotaný vzťah. Ste sestry, iste nájdeš tie správne argumenty. Ale smútok nad ukončeným vzťahom neprejde zo dňa na deň. Pokiaľ budeš cítiť, že Tvoja podpora sestre nestačí, nasmeruj ju aj na vyhľadanie odbornej pomoci.

Je tu vôbec niekto kto sa "strafil" na prvý krát?7 ročný vzťah sa neukončuje len tak zo dňa na deň.

Je tu vôbec niekto kto sa "strafil" na prvý krát?7 ročný vzťah sa neukončuje len tak zo dňa na deň.

...ani z flinty sa nedá ...

Najprv sa musí " zastreliť " .....tá flinta , aby sme si rozumeli ..;)

Tvojej sestry mi je ľúto..ale ľútosť jej v tomto nepomôže...nechaj nech to prejde samé časom...Nechaj nech si poplače koľko jej oči dovolia.buď len pri nej a buď jej oporou..Niekedy sú slová zbytočné, najmä v tedy keď už nevieš čo jej máš povedať..bude to dlho trvať kým sa z toho spamätá na to sa treba pripraviť..Ale nič netrvá večne..Aj toto sa raz skončí a začne sa iná etapa života..Ved na svete nežije len jeden chlap..všetko zlé je na niečo dobré...ale na to dobré si treba počkať...Tým že ju jeden chlap opustil sa uvoľnilo miesto pre iného s ktorým bude v živote veľmi šťastná....Myslím si že aj ty si z toho moc zúfalá ale netlač na pílu.....už len to že ťa má je pre ňu vzácne aj keď ti to v tomto období možno nehovorí..ale raz ti za to poďakuje že si stála pri nej....držím vám obom palce...

Vsetkym, naozaj vsetkym zo srdca dakujem. Medzitym mi sestricka stihla skolabovat. Teraz uz je zase v posteli. Takze dufajme, ze rano bude lepsie, ved sa hovori ze rano mudrejsie vecera. No ved uvidime.

Moja stara mama hovorievala, ze na kazde trapenie je najlepsia robota. Cim tvrdsia, tym lepsie. Sestru by si mohla skusit motivovat nejakou zaujimavou pracou. Ale najlepsim liekom je cas.

Keď to vezmeme z drastického konca:
Lepšie keď ju nechal teraz ako po dvoch rokoch manželstva s dieťaťom a ťahať spory o majetok...
Ja by som sa asi tiež zrútila, aj keď si to teraz nepriznám. Tiež poznám človeka, ktorému sa tiež takýto dlhý vzťah vymkol z rúk a on z toho bol na nervy, ale to preto. lebo ho mal zidealizovaný a bol si istý, že všetko bude podľa jeho vysnívaných predstáv. Ak po 7mich rokoch bola stále zaláskovaná a žila si svoj vysnívaný vzťah, preto ju to tak vzalo (pozn.: môj názor)... Myslím, že nájde ešte človeka z ktorým možno bude musieť riešiť reálne problémy a zložité životné situácie a bude jej s ním lepšie a zistí, že už nepotrebuje zažiť taký kolaps.

Na svete sú aj horšie veci.
Stále lepšie, keď sa rozišli teraz, ako keby ju nechal s dieťaťom ...

Ja by som ju niekoľko dní pekne jemne utešovala ale keby sa jej stav nelepšil skôr zhoršoval, tak by som jej jemne povedala tvrdú vetu:
Ako vidím, možno, že jedným z dôvodu, prečo odišiel je to, že pravdepodobne nedokážeš riešiť ťažšie problémy a nevieš ovládať svoje pocity. Pozbieraj sa a ukáž, že to nie je pravda a že si ťa vlastne ani nezaslúži, pretože si silná žena, ktorá sa vie poprať so životom.
Viem, že "láska bolí" a že by to bolo surové, ale ako motivácia k "pozbieraniu sa" by to mohlo poslúžiť.
Veľa šťastia
JaDo

pamatáte na túto pieseň?

Keď ta nechá dievča, dievča neverné
vtedy nesmieš blúdiť bezcieľne
veď sa tým nezrútil celučičký svet
že na ňom už jednej lásky niet...(ZENIT)

a je to pravda...

Piggos to veľmi trefne napísal/a, svojej sestre budeš najväčšou oporou už len tým, že budeš stáť pri nej. Pár dní teraz nebude schopná fungovať normálne, bude sa utápať v žiali a sebaľútosti, komunikuj s ňou a povzbudzuj ju, hoci sa Ti zdá, že to nikam nevedie, jej to veľmi pomôže, keď nebude sama... Postupne sa potom snaž priviesť ju na iné myšlienky, mohli by ste si vymyslieť nejaké spoločné aktivity, čím menej bude mať nevyplneného času, tým sa bude menej trápiť... Kamarátke sa tiež zosypal dlhoročný vzťah zo dňa na deň, ale našťastie chápala, že svet ide ďalej, našla si nových kamarátov, vymenila šatník, dala spraviť nový účes, prihlásila sa na kurzy na ktoré dovtedy nemala čas, začala viacej športovať, cez víkendy lyžovačky, v lete túry, výlety...

Ak ju dokázal takto po toľkých rokoch zraniť, to znamená, že ju asi nemiloval rovnako, ako ona jeho. Teda vlastne nemá za čím banovať. Iba ak za strateným časom. Nech si z toho vezme to pozitívne - konečne sa jej môžu otvoriť oči, že verila niekomu, koho vlastne nepoznala.
Mám známu, ktorá pred časom vyslovila nečakanú teóriu - čím sú muži starší /je cca 20 rokov vydatá/, tým sa na seba viac podobajú - prioritami, záľubami, egom, spôsobmi, zlozvykmi ... Zostáva už len jediný rozdiel - či sú bohatí alebo chudobní... Ak sa nad tým zamyslíš, asi na tom niečo bude. Takže nech nebanuje, určite ešte do konca života na nejaký exemplár natrafí...

Hlavne ju vela pocuvaj, aj ked stale opakuje to iste. Potrebuje hlavne tvoje usi, to je najlepsi liek. Ver mi, viem z vlastnej skusenosti, to je jedine, co pomaha.

Takze, noc sme zvladli, ideme skusit co nam prinesie den. Dufam, ze to ustojime. Este raz srdecna vdaka vsetkym za podporu.

Z vlastnej skúsenosti viem, že keď niečo trvá príliš dlho tak ťa to časom prestane baviť a už si z toho unavená a praješ si aby sa v tvojom živote dialo už konečne niečo iné...a myslím si že je to jedno či sa dejú dobré a či zlé veci v živote.. niekedy nás stereotyp dokáže riadne skoliť vždy si prajeme niečo úplne iné než to čo práve žijeme.... a prečo to píšem?..raz ju tento stav prejde, prestane ju baviť žiť takto a bude chcieť žiť niečo iné niečo nové...a len dúfam že nebude rozmýšľať opačným smerom... že sa jej už nechce žiť a podobne...dúfam že to nieje až také zlé......

Takze, noc sme zvladli, ideme skusit co nam prinesie den. Dufam, ze to ustojime. Este raz srdecna vdaka vsetkym za podporu.
atomika, všetci, ktorí ti napísali, majú pravdu, dovolím si však napísať, že keď už bude tvoja sestra na tom lepšie, prosím, povedz jej, že to bola ona , ktorá mu dovolila urobiť to, čo jej urobil., určite boli nejaké náznaky, ktoré ignorovala, nechcela ich vidieť, nech si zoberie z tohto ponaučenie a ak už nechce v živote trpieť pre lásku /hoci, to je to najkrajšie utrpenie/, nech sa tých chýb vyvaruje.,

si skvelá sestra, želám ti veľa, veľa zdravia a všetko dobré.

Tvojej sestry mi je ľúto..ale ľútosť jej v tomto nepomôže...nechaj nech to prejde samé časom...Nechaj nech si poplače koľko jej oči dovolia.buď len pri nej a buď jej oporou..Niekedy sú slová zbytočné, najmä v tedy keď už nevieš čo jej máš povedať..bude to dlho trvať kým sa z toho spamätá na to sa treba pripraviť..Ale nič netrvá večne..Aj toto sa raz skončí a začne sa iná etapa života..Ved na svete nežije len jeden chlap..všetko zlé je na niečo dobré...ale na to dobré si treba počkať...Tým že ju jeden chlap opustil sa uvoľnilo miesto pre iného s ktorým bude v živote veľmi šťastná....Myslím si že aj ty si z toho moc zúfalá ale netlač na pílu.....už len to že ťa má je pre ňu vzácne aj keď ti to v tomto období možno nehovorí..ale raz ti za to poďakuje že si stála pri nej....držím vám obom palce...


akoby si mi hovorila z duse.
presla som sama niecim takym,ale v mojom pripade to bolo este horsie,lebo mi sme sa stale velmi lubili a museli sme sa po 4 rokoch rozist koli nabozenskym rozdielom.prisli sme spolu o dieta a prezili sme vela krasneho i smutneho......
naozaj mi pomohol len cas.aj dnes mi zovrie este srdce ked na to pomyslim.
ale presne ako vravis.prisiel iny muz,nova laska......cas,cas,cas....jediny liek na nestastnu lasku.;)

Ešte raz srdečná vďaka všetkým za vašu podporu. Normálne ste mi nahnali slzy do očí. Som vám vďačná, že nie som v tom sama.

Ešte raz srdečná vďaka všetkým za vašu podporu. Normálne ste mi nahnali slzy do očí. Som vám vďačná, že nie som v tom sama.

neboj nie si v tom sama. určite je vás doma viac takých, ktorých to trápi... no teraz je dôležité ,aby tvoja sestra nezostala v tom sama..držte sa..

Každý po opustení partnerom musí prekonať svoje fázy pocitov u tvojej sestry sú tieto fázy o to intenzívnejšie, pretože na rozchod nebola pripravená. Je to porovnateľné so stratou partnera, ktorý zomrel.
Väčšinou príde ku kolízii v myšlienkach, pocitoch a v správaní.
Najprv príde fáza nezáujmu: je to šok a odopieranie, človek sa správa ako robot, ma pocit, že je to len zlý sen a praje si dostať druhú šancu.
Po tomto šoku príde druhá fáza: nečakané pocity:
Príde k dezorientovanosti, náladovosti, strieda sa zúfalstvo, strach, pochybnosti o vlastnej osobe. Samozrejme okrem týchto psychických stavov prejavia sa aj fizycké ťažkosti - poruchy spánku, pamäte, koncentrácie, nechuť do jedla, nervozita a úzkosť.
V tretej fáze, hovorí sa jej nová orientácia:
človek začne žiť život aktívnejšie, už vidí perspektívy v budúcnosti, síce rozmýšľa občas nad rozchodom, ale zvyčajne už necíti nenávisť.
A vtej poslednej štvrtej fáze: koncepcia života:
človek už znovu nachádza zmysel života, sebavedomie.
Chcem len povedať, že je absolútne normálne, čo momentálne pociťuje tvoja sestra, dôležité je, aby o svojich pocitoch hovorila, ak bude mať pocit, že potrebuje pomoc, nech vyhľadá psychológa. Nech robí to, čo ju baví, počúva hudbu, pozerá filmy .... ale hlavne nech nesiaha po alkohole, alebo utišujúcich tabletkách, toto vyrieši problém na krátku chvíľu, utlmí myšlienky, ale potom to príde odznovu.
Potrebuje len čas ... čas na spracovanie rozchodu a to može trvať niekoľko mesiacov ak nie rokov .

Áno, čas, čas, keby sa tak dalo otočiť Arabeliným prsteňom a preniesť sa o takého pol roka dopredu. Ale ktovie, možno by to nebolo dobré, ktovie, čo nás tam čaká, že? Takže som rada, že jej držíme palce viacerí aby to zvládla a aby sa celkom nezosypala, aj keď k tomu v ten prvý deň nemala veľmi ďaleko.
Dúfam, že to bude zo dňa na deň lepšie. Lekár čas má v tomto prípade naozaj plné ruky práce.
Ešte raz vďaka - za sestru aj za mňa.

...
Chcem len povedať, že je absolútne normálne, čo momentálne pociťuje tvoja sestra, dôležité je, aby o svojich pocitoch hovorila, ak bude mať pocit, že potrebuje pomoc, nech vyhľadá psychológa. Nech robí to, čo ju baví, počúva hudbu, pozerá filmy .... ale hlavne nech nesiaha po alkohole, alebo utišujúcich tabletkách, toto vyrieši problém na krátku chvíľu, utlmí myšlienky, ale potom to príde odznovu.
Potrebuje len čas ... čas na spracovanie rozchodu a to može trvať niekoľko mesiacov ak nie rokov .[/QUOTE]

suhlasim so vsetkym, co tu bolo napisane, az na tie tabletky... mam este v cerstvej pamati, ako mi v pripade zlomeneho srdca pomohli. u mna to bol fakt necakany rozchod, naozaj podpasovka v case, ked som partnera potrebovala ako sol. bola som den po operacii a intenzita tej bolesti ma naozaj prekvapila, zasiahlo a bolelo ma to ovela viac, nez operacna rana... som citliva osoba a preplakala som predtym nespocetne vela vecerov, ale myslela som, ze toto uz ani neprezijem... a ani som nechcela. tie tabletky mi pomohli dostat sa cez prvych par dni. tiez zmena prostredia, blizki... kedze som sa zabyvala v BA, moja rodina nevahala a prisli pre mna tych niekolko sto kilometrov.

prešla som niečím podobným...
pomohla mi psychologička, a kamarátka...
netreba sa báť zájsť za psychologičkou - pomôže...
a naozaj práca a čas pomôže....
ja som vtedy študovala..takže pomohla aj škola...
i keď na druhú stranu pravda je taká - že po dvoch rokoch odlúčenia sme sa dali znova dokopy, a sme teraz manželia....
ale v prvom rade teraz musíte pomôcť sestre dať sa z toho von...a skúste to tou psychologičkou....myslím, že ona jej bude vedieť pomôcť...

Ja som teraz tiež po rozchode, hoci ten vzťah netrval tak dlho, ako u Tvojej sestry...keby sa mi takýto vzťah zrúti, tak sa asi ozaj zosypem....viem si predstaviť preto, čo prežíva Tvoja sestra....bolí to...a najmä, keď človek ani vlastne nevie, že prečo...niekto tu spomínal, že mu to Tvoja sestra vlastne dovolila...že tie signály tam museli byť už dávno....plne súhlasím...aj u mňa to tam bolo od úúúúplného začiatku...ešte sme spolu ani nechodili a už to bolo "zvláštne"....a počas vzťahu samozrejme tiež...videla som tie signály...no bola som taká zaslepená, že som myslela, že sa zmení....nezmenil...a skončilo to tak, že ma jendoducho vymenil....poučila som sa...niekedy človek musí ako sa hovorí padnúť na hubu, aby sa mu otvorili oči...niekedy je dobré počúvať aj okolie, ktoré to vidí bez okuliarov...sestre držím palce a verím, že raz príde ten, kto si ju bude naozaj vážiť....ale na to treba čas...a dovtedy nech si rozanalyzuje všetko, čo bolo v tom vzťahu, prečo to tak bolo...ak nájde chyby a dokáže sa z nich poučiť a v budúcnosti vyvarovať, potom to bude oveľa lepšie :)

""" Ak niekoho ľúbiš, nechaj ho ísť ... Ak sa vráti - bude tvoj navždy. Ak sa nevrati - nikdy tvoj nebol ... """

Mne sa stalo to iste, najradsej by som vyresetovala pamat, no ked clovek spadne s kona, musi na neho cim rychlejsie vyskocit, ja to robim tak, ze sa snazim volny cas travit s pritelmi, nebyt sama, znicit vsetko, co mi ho pripomina, zmenila som farbu vlasov, schudla som, snazim sa vyzerat co najlepsie a nelutovt sa, i ked niekedy to naozaj nejde a placem, no clovek sa nesmie zmierit s prehrou a hrat dalej,orientovat sa n inych chlapov alebo na seba este lepsie..

prešla som niečím podobným...
pomohla mi psychologička, a kamarátka...
netreba sa báť zájsť za psychologičkou - pomôže...
a naozaj práca a čas pomôže....
ja som vtedy študovala..takže pomohla aj škola...
i keď na druhú stranu pravda je taká - že po dvoch rokoch odlúčenia sme sa dali znova dokopy, a sme teraz manželia....
ale v prvom rade teraz musíte pomôcť sestre dať sa z toho von...a skúste to tou psychologičkou....myslím, že ona jej bude vedieť pomôcť...
ešte chcem dodať, ona možno teraz upadne do letargie a nechuti žiť...ale musíš ju trocha prebrať...ísť von - najlepšie nejaký šport....plávanie..hocičo...
ale určite ju zober k psychologičke - kludne na prvé návštevy chodievaj s ňou...a postupne ju to bude baviť..uvidíš....chod s nou ku kaderníčke, manikérke...alebo sa prihláste spolu nakurz nejaké cudzieho jazyka...proste niečo s nou rob..i ked smaozrejme potrvá to dlhšie....kým bude ako tak schopná žiť...a znova si užívať život....ale tá psychologička určite!!! tá jej pomôže! aspoň jej pomôže odraziť sa ako tak z dna....držte sa...a možno to všetko muselo prísť..pre to aby stretla toho pravého...a za pár rokov to tak aj bude brať...
ja som si ničila vtedy nervy, zdravie, trápila..keby som mohla vrátiť čas už sa trápiť nebudem...je to ozdraví..ale v tom momente to nikto tak nechápe...je to vtedy bolesť....teraz som múdra - lebo som tým prešla...aj ona tým prejde, ver mi ...musí...lebo musí žiť...a ísť ďalej...či chce, nechce...musí....

Nikde neuvádzaš, koľko rokov má Tvoja sestra. Viem, že sa vraví "Láska kvitne v každom veku", ale inak môže rozchod znášať dievča, ak má napr. 23 a má život pred sebou a inak žena, ktorá má 50 a myslí si, že to bola jej posledná šanca...
Aj keď si myslím, že každý má iný prah citlivosti nielen na fyzickú, ale aj psychickú bolesť. Mala som kedysi kolegyňu, ktorá sa ako rozvedená matka, dokonca už aj babička, s dvoma dospelými deťmi nevedela spamätať z rozpadu vzťahu s človekom, o ktorom si myslela, že spolu prežijú peknú jeseň života. Podrobnosti nepoznám, ale faktom je, že s týmto svojím žiaľom skončila na psychiatrii. Nikdy by som to nebola na ňu povedala, že ju niečo v jej veku a s toľkými prežitými starosťami tak dokáže zlomiť. Neviem, ako dlho tam bola hospitalizovaná. Bolo to pred rokmi, no keď som ju bola navštíviť v nemocnici, vyzerala v pohode. No určite jej to prospelo, lebo po čase sa vrátila do práce, dnes je už na dôchodku a opäť sa teší zo života, jej veľkým koníčkom je záhrada, vnúčatá...
Hovorím to preto, že mnohí tu spomínali návštevu psychológa, či psychiatra... Ak budeš vidieť, že nestačíš na to so svojimi silami, kľudne vyhľadajte odbornú pomoc. Veď ak niekoho veľmi bolí hlava, ruka či noha, vyhľadá lekára. A ak bolí srdce, či skôr duša, tiež potrebuje pomoc.
A ešte jedno plus mi napadlo: nech sa sestra pozrie okolo seba, ráno keď otvorí oči, nech je vďačná za slnko, za to, že je zdravá, že vidí jarnú prírodu, že môže ísť na prechádzku, že si môže zabehať, sadnúť na bicykel, ísť do parku... Nechci si ani predstaviť, čo by bolo, keby práve bola jeseň alebo zima, pochmúrne rána a večery, zima, dážď... To by boli depky ako vyšité... Takže v lepšom období ju ten človek ani nemohol opustiť... Nech si vezme z toho to pozitívne. Ostatné zahojí čas. Určite. Viem, čo hovorím.
A ak by ani prebúdzajúca sa príroda nezabrala /možno je kaviarenský typ s cigaretou v ruke, ktorý rád relaxuje v nákupných centrách/, skús upriamiť jej pozornosť na niekoho v jej okolí, pre koho by ona mohla byť prospešná. Čo ja viem, napr. postrážiť susedke dieťa, prihovoriť sa mrzutej domovníčke alebo susedovi, pomôcť s doučovaním maturantom, spraviť chorému nákup, robiť spoločnosť niekomu, kto je celkom opustený /ONA MÁ TEBA, takže nie je sama/... Pomocou iným by vlastne pomáhala sebe - zabudnúť, aj keď len na pár minút denne, na svoje trápenie a začala by znova žiť - pre druhých.
P.S.
Minulý rok mi v priebehu 5 mesiacov zomrela blízka osoba - matka, ktorá tu zanechala 3 deti, najmladšie malo 6 rokov. To je skutočné nešťastie. Tvoja sestra je teda v podstate šťastná osoba. Povedz jej to. Obom Vám želám slnečný víkend. :):)

Môžeš skúsiť vzbudiť v nej nenávisť k nemu, že to bol hlupák, ktorý si ju nezaslúžil, keď ju opustil. Nech si ponadáva na neho, to ju trochu odventiluje a k tomu nejakú zaujímavú činnosť, alebo triedenie vecí v skrini, vyhadzovať, akože je to on, teda zlosť si vylievať na veciach... Želám jej, aby ju to čím skôr prešlo. Slniečko vyjde aj zajtra a môže stretnúť niekoho lepšieho.

nenávisťou voči nemu bude ubližovať predovšetkým sebe,

Môžeš skúsiť vzbudiť v nej nenávisť k nemu, že to bol hlupák, ktorý si ju nezaslúžil, keď ju opustil. Nech si ponadáva na neho, to ju trochu odventiluje a k tomu nejakú zaujímavú činnosť, alebo triedenie vecí v skrini, vyhadzovať, akože je to on, teda zlosť si vylievať na veciach... Želám jej, aby ju to čím skôr prešlo. Slniečko vyjde aj zajtra a môže stretnúť niekoho lepšieho.

Nenávisť plodí nenávisť -láska plodí lásku...ak chceme biť milovaný musíme aj mi milovať...pre ňu je dôležité to ,aby mu odpustila...;) lebo keď ty odpúšťaš aj tebe bude odpustené..;)....

Áno, Oliwa, mojej sestre už nie je "sedumnáct let" aj keď v podstate na to vyzerá. Ona má o dosť rokov viac. Je to komplikovanejšie ako sa zdá. Ja sa iba jednoducho o ňu bojím a chcela som sa s tým strachom s niekým podeliť.

Treba chodiť do spoločnosti medzi ľudí, ktorý ju majú radi a nemala by zostávať sama, lebo to človeka zožiera, vtedy najviac rozmýšľa prečo sa to stalo?

""" Ak niekoho ľúbiš, nechaj ho ísť ... Ak sa vráti - bude tvoj navždy. Ak sa nevrati - nikdy tvoj nebol ... """
mne sa vratil 3 krát a znova je preč... je ozaj navždy moj?

To predsa zalezi aj od teba.

mne sa vratil 3 krát a znova je preč... je ozaj navždy moj?

Zuzanka, už mu dvere neotváraj.
Trikrát a dosť !
Aj druhý, aj tretí raz sa vrátil, lebo vedel, že mu otvoríš. Chceš, aby to bolo takto celý život? Nemáš naviac?

"kto nepoznal pady, nepozna cenu vysok"

od urciteho casu (alebo po urcitych skusenostiach) mam zivotne kredo:
pokial je kazdy, na kom mi zalezi, zivy (a navyse aj zdravy),
ostatne problemy nemaju velku vahu,
a plati to aj na moje lasky, ktore ma opustili, ked viem, ze su niekde na zemeguli, stale mam nadej, a aj tu nakoniec predcia ine radosti :)

Moja stara mama hovorievala, ze na kazde trapenie je najlepsia robota. Cim tvrdsia, tym lepsie. Sestru by si mohla skusit motivovat nejakou zaujimavou pracou. Ale najlepsim liekom je cas.

zaujal ma tvoj príspevok, áno hovorí sa že na všetko je najlepšia robota, ale u mňa to neplatí, vtedy "kašlem" na všetko robota mi nepomáha vôbec. Som mimo a robota či niečo vyupratovať, očistiť alebo vyrobiť je nezaujímavá, lepšie povedané v tom rozpoložení nanič, myseľ máš len na svoj problém. Určite to zahojí čas ale pokiaľ to prejde bude to pre ňu kruté...musí sa s tým vyrovnať.

Môžeš skúsiť vzbudiť v nej nenávisť k nemu, že to bol hlupák, ktorý si ju nezaslúžil, keď ju opustil. Nech si ponadáva na neho, to ju trochu odventiluje a k tomu nejakú zaujímavú činnosť, alebo triedenie vecí v skrini, vyhadzovať, akože je to on, teda zlosť si vylievať na veciach... Želám jej, aby ju to čím skôr prešlo. Slniečko vyjde aj zajtra a môže stretnúť niekoho lepšieho.

nie toto asi nebude fungovať, veď keď máš niekoho rada, to nedokážeš predýchať ak ti dá kopačky, myslím že si sestra bude zosobňovať že čo kde a kedy ona urobila že to takto dopadlo, ale určite si ju on nezaslúži a časom, keď prejdu najväčšie emócie bude tvoja sestra v pohode, určite stretne niekoho lepšieho ale v tomto momente nemá ona na to pomyslenie, určite stále dúfa že sa to vráti do starých koľají.

zaujal ma tvoj príspevok, áno hovorí sa že na všetko je najlepšia robota, ale u mňa to neplatí, vtedy "kašlem" na všetko robota mi nepomáha vôbec. Som mimo a robota či niečo vyupratovať, očistiť alebo vyrobiť je nezaujímavá, lepšie povedané v tom rozpoložení nanič, myseľ máš len na svoj problém. Určite to zahojí čas ale pokiaľ to prejde bude to pre ňu kruté...musí sa s tým vyrovnať.
Vtip je v tom, ze nemozes na vsetko kaslat, ale musis si nejaku robotu najst a zaujat sa nou, potom prestanes mysliet na to, co ta trapi a sustredis sa na inu myslienku.

Ja som takto pred rokmi spravila našim na záhrade schody a chodník :D:D:D z betónových kociek a kamenných dlaždíc 40x40 cm /vo svahu/. Dodnes neviem, čo ma to napadlo, ale vtedy pomohlo. Nadrela som sa ako kôň :) a sused síce krútil hlavou, ale bol mi ukradnutý. Nebyť tej nešťastnej lásky, ten chodník by tam nebol asi dodnes :--- - materiál tam bol, ale vždy bola dôležitejšia robota...
Dôležité bolo, že som za sebou /alebo pred sebou?/ videla nejaký výsledok. A hlava sa mi medzitým vetrala na čerstvom vzduchu... Vždy po práci som jednoducho išla na záhradu a makala až do večera.
Dnes, keď sa náhodou stretnem s pôvodcom svojho vtedajšieho žiaľu, si vždy máme čo povedať. S odstupom času viem, že by to asi nebolo fungovalo. Mám svojho "osudového" manžela, ktorý mi už 15 r. "pije krv a žere nervy" :D:D:D - ako si zo žartu hovorievame, a je nám fajn...

bojim sa že neviem žiť bez neho, stretávame sa denne v práci, počúvam na každom kroku aký je zaľúbeny, že sa asi ožení atď atď... a este v piatok bol moj, v sobotu už nie. Pred mojimi očami sa zamilovával do tej ženy a ona do neho a nedokázala som nič urobiť lebo tomu nezabrániš. Nič nevyčítam, nekričím, nehisterčím, nepýtam sa. každý chce byť ľúbeny ale je to taky šok a tak to boli. Prežila som si to už 3 krát a ta bolesť je stale neznesiteľná na to si človek nikdy nezvykne, môžu prejsť aj roky a stale ho pichne pri srdci ked uvidí milovanoho s niekym iným alebo iba začuje nejaku informáciu. Mne doposiaľ neprestali vadiť staré krivdy na duši a už su tu nove.
Nieje to zlý chlap aj ked to vyzerá že áno, poznám aj tú ženu je to skvelá baba. bojím sa iba že neviem bez neho žiť a dívať sa že je sťastný s inou a nevedel byť so mnou.
Schudla som 4 kila za 3 dni, dnes som nešla ani do práce pre slzy v očiach, ale viem že o mesiac začnem znova jesť, plakať prstanem po pol roku, o rok sa s ním dokážem slušne a s usmevom baviť ale milovať ho a chcieť nazad neprestanem nikdy. trvá to už 8 rokov stale dokola a neviem si ho vyhnať zo srdca z hlavy, spod kože. Verím že raz bude dobre ale zlomené srdce sa vyliečiť neda

Ja som takto pred rokmi spravila našim na záhrade schody a chodník z betónových kociek a kamenných dlaždíc 40x40 cm /vo svahu/. Dodnes neviem, čo ma to napadlo, ale vtedy pomohlo. Nadrela som sa ako kôň a sused síce krútil hlavou, ale bol mi ukradnutý. Nebyť tej nešťastnej lásky, ten chodník by tam nebol asi dodnes - materiál tam bol, ale vždy bola dôležitejšia robota...
Dôležité bolo, že som za sebou /alebo pred sebou?/ videla nejaký výsledok. A hlava sa mi medzitým vetrala na čerstvom vzduchu... Vždy po práci som jednoducho išla na záhradu a makala až do večera.
Dnes, keď sa náhodou stretnem s pôvodcom svojho vtedajšieho žiaľu, si vždy máme čo povedať. S odstupom času viem, že by to asi nebolo fungovalo. Mám svojho "osudového" manžela, ktorý mi už 15 r. "pije krv a žere nervy" - ako si zo žartu hovorievame, a je nám fajn...

oceňujem /nedá sa pod príspevkom:)

bojim sa že neviem žiť bez neho, stretávame sa denne v práci, počúvam na každom kroku aký je zaľúbeny, že sa asi ožení atď atď... a este v piatok bol moj, v sobotu už nie. Pred mojimi očami sa zamilovával do tej ženy a ona do neho a nedokázala som nič urobiť lebo tomu nezabrániš. Nič nevyčítam, nekričím, nehisterčím, nepýtam sa. každý chce byť ľúbeny ale je to taky šok a tak to boli. Prežila som si to už 3 krát a ta bolesť je stale neznesiteľná na to si človek nikdy nezvykne, môžu prejsť aj roky a stale ho pichne pri srdci ked uvidí milovanoho s niekym iným alebo iba začuje nejaku informáciu. Mne doposiaľ neprestali vadiť staré krivdy na duši a už su tu nove.
Nieje to zlý chlap aj ked to vyzerá že áno, poznám aj tú ženu je to skvelá baba. bojím sa iba že neviem bez neho žiť a dívať sa že je sťastný s inou a nevedel byť so mnou.
Schudla som 4 kila za 3 dni, dnes som nešla ani do práce pre slzy v očiach, ale viem že o mesiac začnem znova jesť, plakať prstanem po pol roku, o rok sa s ním dokážem slušne a s usmevom baviť ale milovať ho a chcieť nazad neprestanem nikdy. trvá to už 8 rokov stale dokola a neviem si ho vyhnať zo srdca z hlavy, spod kože. Verím že raz bude dobre ale zlomené srdce sa vyliečiť neda

je zrejme najvyšší čas na zmenu zamestnania / ego totiž nepustí - stále bude nastolená otázka - v čom som horšia od tej druhej?
btw - kto z nás je ochotný resp schopný rešpektovať bezpodmienečnú lásku - ak je on šťastný som aj ja?

Ahoj Zuzana, viem si predstavit ako sa citis, a myslim, ze to zazil asi kazdy z nas, nestastnu lasku a tu bolest, ktora nasledovala.
Mozem Ti vsak z osobnych skusenosti povedat, ze nic sa nevyrovna tomu, ked zomrie clovek, ktoreho nadovsetko milujes.
Mne zomrel priatel po 6 rocnom vztahu a dala by som cokolvek za to, aby zil, aby bol stastny po boku inej zeny, aby som videlo radost v jeho ociach, pocula jeho smiech a sledovala ako sa mu dari. Viem, ze to co prezivas je pre Teba v tomto momente takze, ale musis si prejst vsetkymi fazami rozchodu. Vyplac sa, vykric, mozes sa lutovat, chod sa opit s kamoskami, nadavaj na vsetkych muzov a cely svet, dostan to zo seba. A uvidis, ze jedneho dna to prejde, ani nebudes vediet ako - a budes nad vecou :-)

Ahoj,neviem či ti pomôžem,ale mne sa toto isté stalo,že ma priateľ opustil pred dvomi mesiacmi a boli sme spolu 14 rokov.Ja som bola v tom vzťahu šťastná a spokojná,ale ukázalo sa ,že on nie a povedal mi svoje pripomienky k nášmu vzťahu veľmi netaktným spôsobom a posledná bola,že si chce nájsť mladšiu ženu.Preplakala som celý týždeň a nakoniec som sa vzchopila a poslala som ho preč. Tento týždeň som zistila,že on už dávno má inú ženu,len nemal tú guráž,aby mi to povedal a celý rozchod nechal na mne.Ostala som sama s mojimi chorobami.Neviem,či si ešte niekedy niekoho nájdem,už nie som najmladšia,tak je to ťažšie.Asi som silnejšia ,ako tvoja sestra a povedala som si ,že budem myslieť pozitívne .Je mi síce smutno,ale z najhoršieho som vonku.Ak je tvoja sestra mladá,určite si ešte niekoho nájde a nájde svoje šťastie.

Ja by som chcel povedať a už to tu zaznelo,zeby si mala venovať sestre vela času a byť jej "najlepšia kamoška". Určite by pomohlo keby si ju virdla k pozitívnemu vnímaniu. Mohla by s ňou ísť napr. nakupovať a najlepšie by bolo keby na toho chalana zabudla skusila sa mu "vyhybat" zas to nie ale zo zaciatku by bolo lepsie keby bol pre nu akoby neviditelný. Je to ťažké ale každý si tým raz prejde a nech sa snaží mať úsmev na perách :-) . Súcitím s vami a držím palce . =D

Ja by som chcel povedať a už to tu zaznelo,zeby si mala venovať sestre vela času a byť jej "najlepšia kamoška". Určite by pomohlo keby si ju virdla k pozitívnemu vnímaniu. Mohla by s ňou ísť napr. nakupovať a najlepšie by bolo keby na toho chalana zabudla skusila sa mu "vyhybat" zas to nie ale zo zaciatku by bolo lepsie keby bol pre nu akoby neviditelný. Je to ťažké ale každý si tým raz prejde a nech sa snaží mať úsmev na perách :-) . Súcitím s vami a držím palce . =D

luvdoctor, je pekné, že chceš pomáhať. Si nový na porade, ale poradím ti jednu vec - pred napísaním príspevku si pozri dátum zadania. Táto téma je stará tri a pol roka a myslím, že sestra atomiky má už dávno druhého priateľa alebo je dokonca už vydatá. JE zbytočné vyťahovať staré témy, potom sa porada zbytočne zahlcuje.

nech ide na spoved porozprava sa s knazom aj ked je neveriaca....

:eek:

nech ide na spoved porozprava sa s knazom aj ked je neveriaca....

SORRY ...ale na toto sa dá len jedno použiť .
Ja teraz použijem ten najslušnejší výraz ...

SI DEBIL !!!