Pomaly rastúci podpník je colt, ale pokiaľ viem, málokto to robí. Odporúčam radšej skoré, na rozdiel od neskorších utečú červivosti. Napadá ma kordia, Wabi možno prispeje niečím lepším.

Zakrpatené odrody som videla v ponuke Kohaplantu a v Starkli ponukaju čerešňu Duet.

... myslím si, že táto odroda by bola vhodná do vašej záhrady:)

http://www.klivia.com/sub/klivia.com/images/stories/fruit/ceresne_stlpovite/ceresna_stlpovita_campanilo_01.jpg





CAMPANILO R
Stĺpovitá čerešňa Campanilo R má tmavočervené až čierne veľmi veľké plody sladkej chuti, dužina je pevná, chrumkavá, dozrieva v 5 až 6 čerešňovom týždni, vzrast je pravidelne stĺpovitý, dorastá do výšky 2,5 m pri slaborastúcom podpníku, je samoopelivá, úrody sú bohaté, môžeme ju pestovať v záhradke vo voľnej pôde, ale aj na balkónoch a terasách v nádobach.

Čerešne sa tvarujú ako štvrťkmene alebo zákrpky s pyramidálnou alebo pyramidálno dutou korunou v spone 6,0-8,0 x 3,5-6,0 m. Pre stromy pestované vo forme ovocných stien sa používajú slabo rastúce podpníky - Colt, P-HL-A a tie sa vysádzajú v spone 5,0-6,0 x 3,0-4,5 m a používa sa tvar voľne rastúcej palmety. Čerešne neznášajú prísne tvarovanie ani príliš hlboký rez, najmä nie ak ho robíme v nevhodnom termíne. Základné konáre majú mať uhol odklonu aspoň 45 o a majú byť v dostatočnom odstupe od seba, inak hrozí nebezpečenstvo ich vylamovania a tvorby glejotoku.

Čo sa týka odrody, tak by som si tým príliš nelámal hlavu, veď keď vám dám ochutnať napríklad 10 odrôd čerešní dozrievajúcich v rovnakom termíne, pravdepodobne nezbadáte medzi nimi žiadny rozdiel, najmä ak ide o novšie kvalitné odrody. Rozhodujúci je najmä termín zberu, ak to chcete na primy konzum, je lepšie natiahnuť zber tým, že máte viac odrôd na jednom strome, ak je záhradka malá ak aj nie, tak časom z jedného stromu bude plodov priveľa na skonzumovanie za čerstva. Ak chcete aj spracúvať, je to iné.
Ak si vyberiete z neskorších odrôd, červíkom sa ťažko vyhnete. Skoršie odrody zas majú často trochu menšie plody ale nečervivejú tak...

Dakujem za rady.
Čerešňa je už zasadená. Vybrali sme nakoniec Reginu na pomaly rastúcom podpníku Gisel A. Dúfam, že sa jej bude u nás dariť. Plody chcem na priamy konzum aj zaváranie, takže spotrebujeme určite všetko len aby bolo čo.

vcera mi oco kupil ceresnu,ale nazov neviem.
je to stromcek na zasadenie,kedy by som ju mala zasadit?
okrem toho kupil hrusku,jablon a tmavomodru ringlotu-budem vdacna,ak mi napisete kedy a ako zasadit-mam dat do jamy aj dake hnojivo....?

Tých úkonov je tam viac: rozostup, správna hĺbka zasadenia, rez korenov, rez korunky, dobrá zálievka pred sadením (jamu) a po zasadení. Na jar aspoň ja vysádzané ovocné dreviny nehnojím. Dal by som sem odkazy, kde je to pekne vysvetlené ale to nemožem pretože je tu "super" obmedzenie (mám len dva príspevky a preto mi to tu neumožní nahodiť tie odkazy).

...tu máš niečo, snáď si z toho vyberieš...:)
Veľa krát opakované, ale vždy sa nájde niečo nové, čím vylepšíme sadenie
VÝSADBA OVOCNÝCH VÝPESTKOV
Kedy sadiť ?
Najvhodnejším obdobím na vysádzanie je jeseň. Sadíme od druhej polovici októbra až do príchodu celodenných mrazov, ktoré by mohli poškodiť korienky stromčekov. Vysadené stromčeky blahodarne využívajú zimnú vlahu, cez zimu sa zemina v jamách uľahne a na jar tieto stromčeky začnú skôr pučať. V jarnom období začíname sadiť hneď, len čo pôda preschla natoľko, že nie je blatová. Čím neskoršie na jar stromčeky sadíme, tým väčšiu pozornosť im potom musíme venovať (dôkladnejšie zalievanie, mulčovanie a pod.). Toto isté platí aj pre drobné ovocie.


Vzdialenosť medzi stromčekmi
Jablone - zákrpok 3 - 4m, vreteno 2 - 2,5m
Hrušky - zákrpok 4 - 5m, vreteno 2 - 2,5m
Slivkoviny 5 - 6m
Čerešne 8 -10m
Višne 4 - 5m
Broskyne 4 - 5m
Marhule 5 - 6m
Dule 3 - 4m
Orechy 10 -15m
Lieska 5 - 6m
Ríbezle, Egreše 1,5 - 2m


Vykopanie jamy
Vysadenie stromčeka toho istého druhu na to isté miesto si žiada čas aspoň 5 rokov, čo platí zvlášť pre kôstkoviny. Jamy na jesenné vysádzanie vyhĺbime aspoň mesiac dopredu, na jarné vysádzanie v jeseni, aby sa pôda dobre okysličila. V suchých polohách, kde nebudeme mať možnosť stromčeky po vysadení zalievať, je však vhodnejšie kopať jamy až pred vysádzaním, aby pôda príliš nevyschla. Veľkosť jám závisí od kvality pôdy, jej predchádzajúcej prípravy a od ovocného druhu. Väčšinou kopeme jamy 1x1x0,6m. V úrodných pôdach stačia menšie jamy. Na stanovištiach s neúrodnou kamenitou pôdou je efektné vymeniť zeminu výsadbových jám úplne
alebo aspoň spodnú vrstvu. V ťažších a nepriepustných pôdach je lepšie kopať plytšie a širšie jamy, lebo keď je dlhší čas mokro, hromadí sa v hlbokých jamách na nepriepustnom podloží voda a korienky tým trpia. Menšie rozmery sadených stromčekov zvádzajú k mylnému názoru, že malý stromček potrebuje menšiu jamu. To je rozhodne nesprávne. Čím je stromček menší, tým väčšiu pozornosť musíme venovať príprave pôdy, aby sa lepšie zakorenil a intenzívnejšie rástol.
Pri hĺbení jamy ukladáme na jednu stranu hornú vrstvu úrodnejšej pôdy a na druhú stranu dávame spodinu. Spodinu použijeme len po zmiešaní s dobre preležaným kompostom, alebo ju vymeníme za kvalitnú zeminu.Nikdy nepoužívame čerstvý maštaľný hnoj.
Dno jamy skypríme, najmä v ťažkých uľahnutých pôdach.
ZÁSOBNÉ HNOJENIE - je základom úspechu. Hnojiť a vápniť treba podľa výsledkov agrochemických pôdnych rozborov. Keď pôda nebola vyhnojená v rámci prípravy na výsadbu a agrochemický rozbor nemáme, na dno jamy dáme pôvodnú vrchnú vrstvu prihnojenú 0,30 kg
síranu draselného a 0,30 kg superfosfátu a aspoň 20 kg kompostu. Na kyslých pôdach pridáme aj 1,5-3 kg mletého alebo dolomitického vápenca. Priemyselné hnojivá nikdy nedávame priamo ku koreňom, lebo by ich mohli poškodiť.


Predvýsadbová úprava výpestkov
na koreňoch treba obnoviť rezné rany a vyrezať silnejšie poškodené korene. Skracujeme aj korene neúmerne dlhé, tenké korene neskracujeme. Rez musí byť hladký a čo najmenší. Podľa potreby môžeme korene močiť vo vode 12 - 24 hodín. Povýsadbový rez urobíme až na jar budúceho roku.


Výsadba
najvhodnejšie je, ak sú pri výsadbe dve osoby. Stromček umiestňujeme zo severnej strany od kolíka. Sadíme do takej hĺbky, v akej boli výpestky v škôlke. Len bobuľoviny sadíme o 10-15cm hlbšie. Zvlášť dbáme o to, aby miesto štepenia bolo aspoň 5cm nad zemou. Korene zasypávame úrodnou pôdou prihnojenou kvalitným kompostom. Dobré prepadávanie zeminy medzi korene zabezpečíme ráznym pohybom výpestkom hore-dolu. Po čiastočnom zasypaní korene dôkladne prišliapneme a zalejeme. Až po vsiaknutí vody zasypanie ukončíme, výpestok nakopcujeme a upevníme osmičkou k opore. Tam kde hrozí nebezpečenstvo poškodenia zverou, kmieniky obalíme pevnejším papierom alebo chráničmi. Pri jarnom sadení nerobíme pri kmeni kopček, ale okolo stromčeka urobíme misu pre ďalšie zaliatie stromčeka

TOP

Nuž ak som to správne pochopil, tak stromčeky sú už kúpené a možno sú dokonca bez nádob - kvetináčov, ta ich treba zasadiť čím skôr!!!:D
Mimo pôdy by mali byť čo najmenej. Vo vode môžu biť čím menej, optimum 1 deň. Ak ešte nemáme vybrané miesto - stanovište, tak môžeme vysadiť do veľkej nádoby, ak nezabudneme v lete polievať a hnojiť, pretože inak by mohla ľahko vyschnúť, alebo zle rásť. V takom prípade radšej najisť miesto kde nezavadzia a keď už budeme môcť dať na to správne miesto, tak vysadiť v jarnom, či jesennom termíne, hlavne čím skôr!
Je veľmi zle často presádzať stromy, pretože tým značne trpia!