Suhlasim :) Velmi rada pomozem.

Aj u mňa sa nejaké nájdu. Máme ich zatiaľ 17. :-)

Braňo tak skús čosi priložiť aj sem,nejakú napr.o tých stravných lístkoch.

Tu je smernica na poskytovanie stravovania a nealko nápojov.

Braňo,
ďakujeme za Smernicu. Ja však mám pochybnosti, či nealkoholické nápoje, tak ako je to uvedené, môžu byť nákladovou položkou. Myslím si, že to je len v tom prípade, ak je pokytnutý nápoj pri podaní stravy. Inak len ak ide o prevádzky, kde je zo zákona stanovený pitný režim.
Iné je, že tieto nealkoholické nápoje sú u zamestnanca príjmom oslobodeným od dane.

Určite máš pravdu, v smernici si určíš, ktoré prac. pozície majú pitný režim a pod., potom je daňovo uznané. Je to len všeobecné, vždy závisí od konkrétnej firmy.

SÚČASNÁ PRÁVNA ÚPRAVA STRAVOVANIA ZAMESTNANCOV



Zákonom č. 43/1998 Z. z. z 3. februára 1998 sa zmenil a doplnil Zákonník práce. Tento v súčasnosti ustanovuje zamestnávateľovi povinnosti týkajúce sa stravovania zamestnancov v:

§ 140

(1) Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti; túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu a v prípadoch, keď to vylučujú podmienky výkonu práce na pracoviskách. V kolektívnej zmluve možno rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zamestnávateľ poskytne stravovanie; to platí aj pre zamestnávateľov, ktorí neprevádzkujú podnikateľskú činnosť.

(2) Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 podávaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny. Za pracovnú zmenu sa považuje výkon práce dlhší ako tri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, ale netrvá viac ako 12 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla; pri pracovnej zmene nad 12 hodín, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.

(3) Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odsekov 1 a 2 vo vlastnom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať alebo sprostredkúvať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby.

(4) Zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odsekov 1 až 3 vo výške 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. 8e) Okrem toho zamestnávateľ poskytuje aj príspevok podľa osobitného predpisu. 8f)

(5) Stravovanie podľa odseku 1 nemožno nahradiť iným plnením.


--------------------------------------------------------------------------------

8e) Zákon č. 119/1992 Zb. v znení zákona NR SRč. 53/1996 Z. z.
8e) Zákon NR SR č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

Novelou Zákonníka práce, ktorá nadobudla účinnosť 1. apríla 1998, sa rozšíril okruh subjektov, poskytujúcich stravovanie zabezpečované zamestnávateľom za predpokladu, že majú oprávnenie poskytovať alebo sprostredkúvať stravovacie služby, ak tieto budú sprostredkované u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby.

Novela stanovila tiež povinnosť zamestnávateľa zabezpečovať stravovanie zamestnancom počas pracovnej zmeny diferencovane od výkonu práce presahujúcej tri hodiny, jedenásť hodín alebo dvanásť hodín. Naďalej ostáva v platnosti možnosť dohodnúť v kolektívnej zmluve rozšírenie okruhu fyzických osôb, ktorým zamestnávateľ poskytne stravovanie, napríklad bývalým zamestnancom na dôchodku, počas dovolenky, práceneschopnosti za dodržania príslušných opatrení v súvislosti s režimom nemocenského poistenia, počas ospravedlnenej neprítomnosti v práci a pod.

Takisto na základe kolektívnej zmluvy zamestnávateľ môže poskytovať stravovanie aj zamestnancom, ktorých zamestnáva na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a to na základe dohody o vykonaní práce alebo na základe dohody o pracovnej činnosti. Takéto rozšírenia okruhu fyzických osôb, ktorým bude poskytované stravovanie, môžu dohodnúť zamestnávatelia, ktorí prevádzkujú podnikateľskú činnosť, ale aj zamestnávatelia, ktorí podnikateľskú činnosť neprevádzkujú. V týchto prípadoch kolektívnu zmluvu nemôže nahradiť iný vnútorný predpis zamestnávateľa.

Stravovanie v takýchto prípadoch je zamestnávateľ povinný zabezpečovať za rovnakých podmienok ako sú stanovené v § 140 ods. 2 až 5 Zákonníka práce, pričom bude naplnená podmienka výkonu práce ustanovená § 140 ods. 2 Zákonníka práce v takýchto prípadoch.

Nová dikcia ustanovení v porovnaní s doterajším právnym stavom nemení právnu povahu povinnosti zamestnávateľom zabezpečovať zamestnancom stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy vo vzťahu na charakter zamestnávateľského subjektu. Stravovanie musí byť poskytované v priebehu každej pracovnej zmeny priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť zamestnávateľ nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu a v prípadoch, keď to vylučujú prípady výkonu práce na pracoviskách.

Posúdenie prípadov, kedy zamestnávateľovi nevzniká povinnosť zabezpečovať stravovanie, keď to vylučujú podmienky práce, je svojím spôsobom špecifické. Zvyčajne zostáva na zamestnávateľovi, aby hodnoverne preukázal, že na pracovisku, alebo v jeho blízkosti nemá možnosť zamestnancom stravovanie zabezpečiť, napr. aj dovozom hotových mrazených jedál v hygienickom balení a s následnou tepelnou úpravou v mikrovlnnej rúre.

Zákonom uloženú povinnosť zamestnávateľ zabezpečuje podávaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja v priebehu pracovnej zmeny, pričom za pracovnú zmenu sa považuje výkon práce dlhší ako tri hodiny. Pojem "vhodný nápoj" sa bližšie neupravuje, musí však ísť o nápoj, ktorý bude poskytovaný ku každému teplému hlavnému jedlu. Druh a množstvo poskytovaného nápoja závisí od zmluvných podmienok medzi zamestnávateľom a poskytovateľom stravovacích služieb. Môže však ísť o čaj, mlieko, minerálnu vodu alebo iný vhodný nealkoholický nápoj.

Súčasná právna úprava § 140 ods. 3 umožňuje zamestnávateľom, aby plnili zákonom uloženú povinnosť zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy aj v takých prípadoch, keď nemajú vlastné stravovacie zariadenie. Zamestnávateľ má možnosť využiť služby prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať alebo sprostredkúvať stravovacie služby. Aj v týchto prípadoch však musí byť splnená podmienka podania teplého hlavného jedla, vrátane teplého nápoja. Ak zamestnávateľ využije takúto formu stravovania svojich zamestnancov, napr. zabezpečením stravovacích poukážok prostredníctvom firiem, ktoré majú oprávnenie poskytovať, alebo sprostredkúvať stravovacie služby, nemôžu byť tieto stravovacie poukážky použité na iný nákup potravín alebo nápojov.

Okrem povinného príspevku zamestnávateľa na stravovanie vo výške 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do výšky 55 % stravného poskytovaného na pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín (podľa zákona č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov) zamestnávateľ prispieva na stravovanie zamestnancov aj zo sociálneho fondu. Výška príspevkov zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov zo sociálneho fondu závisí od podmienok ustanovených § 7 zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov. Ak použitie prostriedkov sociálneho fondu upravuje platná kolektívna zmluva, príspevok na stravovanie sa poskytuje vo výške, ktorá je v kolektívnej zmluve dohodnutá. Ak nie je uzavretá kolektívna zmluva alebo ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý prídel alebo rozsah a zásady poskytovania príspevku z fondu, alebo ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, zamestnávateľ je povinný v zmysle § 7 ods. 3 písm. b) zákona o sociálnom fonde poskytovať príspevok na zabezpečenie stravovania a na služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily v rozsahu najmenej 30 % povinného prídelu určeného zamestnávateľovi § 3 ods. 1 písm. a) citovaného zákona.

Pre účely stravovania zamestnancov nie je možné, aby zamestnávateľ poskytoval zamestnancom priamo finančné prostriedky na stravovanie, alebo aby povinnosť zabezpečiť stravovanie mohol nahradiť iným plnením.

Braňo, dúfam, že toto nepovažuješ za aktuálne. Veď Zákonník práce je zákon č. 311/2001 z.z. - stravovanie § 152 a jeho znenie je dosť pozmenené oproti starému Zákonníku. Tým nemôže platiť úplne ani časť o soc. fonde.

Už je to neaktuálne. Len ak by to niekomu pomohlo, tak som to tu hodil.

Ahojte, pripájam Pracovný poriadok spoločnosti, nachádza sa tam aj poskytovanie ochranných nápojov. Pekný deň :)

Prikladám aj účtovnú smernicu, ak niekomu pomôže, tak dobre.

Len zbežne som si prezrela priloženú smernicu na vedenie účtovníctva pre r. 2004 a našla som tam informácie o tvorbe rezerv na opravu hmotného majetku, čo myslím už nie je možné tvoriť. Tiež termín investičný majetok by som doporučovala zmeniť na dlhodobý hmotný majetok.
Príjemný deň.

Fajdy-ďakujem za upozornenie :)