katarina30
11.10.05,09:12
Prosím, nemá niekto skúsenosť s tým, čo treba napísať do žiadosti o odpustenie penále z daňového úradu. Konkrétne ide o daň z prechodu a prevodu nehnuteľností, kde bola neskoro zaplatená daň pri predaji domu, nakoľko daňovník zmenil adresu a neoznámil túto skutočnosť DU, t.j. nebol mu na prvýkrát doručený platobný výmer. DU mu teraz vyrúbil penále za onekorenú platbu v hroznej sume, vo výške 0,5 % z nedoplatku dane za každý deň omeškania podľa zákona 318/1992 Zb. v znení účinnom do 31.3.2002. Budem vďačná za každú radu.
Zita5
11.10.05,07:17
Aká to je hrozná suma , ak sa môžem spýtať .
katarina30
11.10.05,07:21
134 000 Sk
bepo
11.10.05,07:24
Na základe čoho chce žiadať o odpustenie? Že zmenil adresu a nenahlásil ju nie je dôvod a že je to vysoká suma - iba ak by preukázal že sa dostane do sociálnej núdze. Tak neviem
Zita5
11.10.05,07:33
134 000 SkNo to je ozaj hrozná suma . Koľko dní bol v omeškaní ? Platba za daň mala byť v akej výške ?
katarina30
11.10.05,07:52
dátum splatnosti bol 26.11.2004 a myslím, že to zaplatil niekedy začiatkom júla 2005. Daňová povinnosť bola 120 000 Sk myslím, že vklad do katastra bol niekedy začiatkom roka 2002, daňové priznanie bolo podané načas, DU daň vyrúbil až v júni 2004 zo splatnosťou 26.11.2004, to je ten nedoručený platobný výmer, ďalšie doručenie bolo v júli 2005 na základe toho to bolo okamžite zaplatené.
Zita5
11.10.05,08:10
dátum splatnosti bol 26.11.2004 a myslím, že to zaplatil niekedy začiatkom júla 2005. Daňová povinnosť bola 120 000 Sk myslím, že vklad do katastra bol niekedy začiatkom roka 2002, daňové priznanie bolo podané načas, DU daň vyrúbil až v júni 2004 zo splatnosťou 26.11.2004, to je ten nedoručený platobný výmer, ďalšie doručenie bolo v júli 2005 na základe toho to bolo okamžite zaplatené.
No podľa toho čo píšeš , tak to malo zdržanie aj na DÚ pretože je to dosť dlhá doba , aby na podané DP v roku 2002/ malo byť myslím podané 90 dní od zápisu do katastra / a daň bola vymeraná v júli v roku 2004 .
Nech napíše žiadosť o odpustenie .... , len ťažko sa mu bude zdôvodňovať neohlásenie zmeny adresy , túto mal oznámiť do 8 dní od uskutočnenia zmeny sídla , resp. trvalého pobytu . Treba ešte zájsť daňovému poradcovi a predložiť mu všetky dokumenty na posúdenie . Stojí to za pokus , pretože je to hrozivá suma a keď to nezaplatí načas , hrozí mu exekútor .
No podľa toho čo píšeš , tak to malo zdržanie aj na DÚ pretože je to dosť dlhá doba , aby na podané DP v roku 2002/ malo byť myslím podané 90 dní od zápisu do katastra / a daň bola vymeraná v júli v roku 2004 .
Nech napíše žiadosť o odpustenie .... , len ťažko sa mu bude zdôvodňovať neohlásenie zmeny adresy , túto mal oznámiť do 8 dní od uskutočnenia zmeny sídla , resp. trvalého pobytu . Treba ešte zájsť daňovému poradcovi a predložiť mu všetky dokumenty na posúdenie . Stojí to za pokus , pretože je to hrozivá suma a keď to nezaplatí načas , hrozí mu exekútor .
katarina30
11.10.05,08:12
tiež som toho názoru, ďakujem
fasia
11.10.05,10:16
toto písali na trende, neviem či je to k tejto téme, ale pricapím to tu...
Penále na DPH nahradil sankčný úrok
Daňový úrad vyrubil podnikateľovi sankčný úrok za oneskorené zaplatenie DPH za rok 2003
[28.9.2005, eTREND / Patrik Benčík, advokát]
Paragraf 35b o sankčnom úroku bol do zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov podľa mojich informácií doplnený s účinnosťou od 1. 1. 2004. Je možné na základe tohto paragrafu vyrubiť sankčný úrok spätne za predchádzajúce obdobia, napríklad za neskoré zaplatenie DPH v roku 2003? Ak to je možné, je nejaký časový limit koľko rokov dozadu? Daňový úrad mi poslal niekoľko rozhodnutí tohto typu vychádzajúcich z § 35b, pričom najstaršie sa týka DPH za obdobie 4. kvartálu 2001. Má zmysel odvolávať sa proti rozhodnutiu o vyrubení sankčného úroku? Existuje možnosť odpustiť sankčný úrok a ak áno, tak za akých podmienok a kto o tom bude rozhodovať?
Do 31. 12. 2003 si „žila“ skoro každá daň, pokiaľ ide o sankcie, vlastným životom. Sankcie sa najčastejšie nazývali „penále“. V súčasnosti platí v daňovom práve jednotný sankčný systém. Znamená to, že v žiadnom hmotno-právnom daňovom zákone nie sú ustanovenia o sankciách.
Tie sú riešené jednotne v § 35b procesného zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v platnom znení, ktorý upravuje sankčný úrok. V praxi vznikla otázka, čo s minulými zdaňovacími obdobiami.
Odpoveď na túto otázku dala novela s účinnosťou od 1. 1. 2005 v § 110e. Podľa tohto prechodného ustanovenia platí, že nová právna úprava sa použije aj na pokuty a sankčný úrok účinné od 1. 1. 2004, ako aj na zrušené penále, pokuty a zvýšenie dane, ak konanie o nich bude prebiehať po 1. 1. 2005 a dosiaľ nezaniklo právo na ich vyrubenie, vybratie a vymáhanie.
Na konanie o penále sa použijú ustanovenia zákona o sankčnom úroku a na konanie o pokutách a zvýšení dane sa použijú ustanovenia o správnych deliktoch. Z toho vyplýva, že správca dane postupoval správne, keď za oneskorené zaplatenie DPH za rok 2003 nevyrubil v súčasnosti penále, ale sankčný úrok. Dovoľuje mu to § 110e zákona o správe daní a poplatkov, pretože konanie o sankciách prebieha po 1.1.2005.
Správca dane mal právo ísť spätne do roku 2003 (aj do roku 2001) a vyrubiť za tieto roky sankčný úrok za oneskorené zaplatenie DPH. Podľa § 35b ods. 9 zákona č. 511/1992 Zb. sankčný úrok nemožno vyrubiť, ak uplynulo 5 rokov od konca roka, v ktorom došlo k porušeniu zákona o správe daní a poplatkov alebo osobitného hmotnoprávneho daňového zákona. Porušením daňového zákona je pochopiteľne aj zmeškanie termínu splatnosti dane.
Sankčný úrok sa vyčísľuje ako štvornásobok základnej úrokovej sadzby NBS (do 31. 12. 2002 sa volala diskontná sadzba) z dlžnej sumy platnej v deň vzniku daňového nedoplatku. Pre porovnanie, tá je od 1. 3. 2005 vyčíslená na 3 % ročne.
Odpúšťanie daňových sankcií rieši § 103 zákona o správe daní a poplatkov. Dôležité je si uvedomiť, že zákon umožňuje len odpustenie daňových sankcií (pokuta, sankčný úrok, úrok), a nie istiny daňového nedoplatku.
V tomto sa podnikatelia v praxi často mýlia, keď žiadajú o odpustenie celého daňového nedoplatku. Podmienkou odpustenia sankcie je pritom zaplatenie celej istiny daňového nedoplatku.
Existujú štyri dôvody na povolenie úľav:
1. existenčné dôvody;
2. dedičská otázka;
3. hospodársky zánik daňového subjektu a nižší výnos z likvidácie ako vyrubená sankcia;
4. nesprávna aplikácia právneho predpisu.
Daňové a colné riaditeľstvo sú oprávnené povoliť úľavu alebo odpustiť sankciu, ak výška sankcie v jednotlivom prípade nepresiahne pri fyzickej osobe sumu 5 mil. Sk a pri právnickej osobe limit 50 mil. Sk. Sankcie nad tieto limity má v kompetencii Ministerstvo financií SR.
Daňový úrad je oprávnený povoliť úľavu alebo odpustiť sankciu, ak výška sankcie v jednotlivom prípade nepresiahne pri fyzickej osobe limit 1 000 000 Sk, a pri právnickej osobe limit 10 mil. Sk. Predpokladám, že vo vašom prípade sa zmestíte do týchto limitov a preto o vašej prípadnej žiadosti o odpustenie sankčného úroku bude rozhodovať daňový úrad.
Žiadosť o odpustenie sankčného úroku preto podáte v písomnej forme na miestne príslušnom daňovom úrade. Podľa položky č. 144 sadzobníka správnych poplatkov za žiadosť zaplatíte správny poplatok 500 Sk. Môžete ho zaplatiť v kolkoch nalepených v tejto nominálnej hodnote na origináli žiadosti.
Na daňovom úrade to funguje tak, že na posudzovanie žiadostí o odpustenie daňových sankcií je zriadená osobitná komisia, ktorej odporúčanie má len váhu poradného hlasu, rozhoduje riaditeľ daňového úradu. Na odpustenie sankcie nemáte ako daňový subjekt právny nárok.
Podľa skúseností z praxe, daňové úrady vo väčšine prípadov žiadostiam o odpustenie sankčného úroku nevyhovujú. Dôvody sú prevažne dva.
Najprv treba zaplatiť istinu daňového nedoplatku, pričom daňový subjekt nemá istotu, že mu odpustia sankciu. Túto podmienku splní málo žiadateľov. Zákonom akceptované dôvody na odpustenie sankcie sú oklieštené. Vo vašom prípade je použiteľný prvý a tretí dôvod.
Pokiaľ ide o odpoveď na otázku, či máte podať odvolanie proti rozhodnutiu daňového úradu o vyrubení sankčného úroku, odpoveď je že prinajmenšom z taktického hľadiska áno. Pretože odvolanie má v daňovom konaní odkladný účinok.
Podaním odvolania teda oddialite moment vykonateľnosti rozhodnutia a tým aj prípadné začatie daňovej exekúcie. Na sankčnom úroku sa však v daňovom konaní „chlieb neláme“.
Treba sa sústrediť na zrušenie dodatočného platobného výmeru na DPH, ktorým vám správca dane dorubil istinu daňového nedoplatku. Ak totiž odvolací orgán alebo súd po podaní žaloby zruší dodatočný platobný výmer, daňový úrad je povinný ex offo znížiť v alikvotnej časti aj vyrubenú sankciu. Sankčný úrok je len príslušenstvom pohľadávky správcu dane a kde niet istiny daňového nedoplatku, nemôže existovať ani sankčný úrok.
Penále na DPH nahradil sankčný úrok
Daňový úrad vyrubil podnikateľovi sankčný úrok za oneskorené zaplatenie DPH za rok 2003
[28.9.2005, eTREND / Patrik Benčík, advokát]
Paragraf 35b o sankčnom úroku bol do zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov podľa mojich informácií doplnený s účinnosťou od 1. 1. 2004. Je možné na základe tohto paragrafu vyrubiť sankčný úrok spätne za predchádzajúce obdobia, napríklad za neskoré zaplatenie DPH v roku 2003? Ak to je možné, je nejaký časový limit koľko rokov dozadu? Daňový úrad mi poslal niekoľko rozhodnutí tohto typu vychádzajúcich z § 35b, pričom najstaršie sa týka DPH za obdobie 4. kvartálu 2001. Má zmysel odvolávať sa proti rozhodnutiu o vyrubení sankčného úroku? Existuje možnosť odpustiť sankčný úrok a ak áno, tak za akých podmienok a kto o tom bude rozhodovať?
Do 31. 12. 2003 si „žila“ skoro každá daň, pokiaľ ide o sankcie, vlastným životom. Sankcie sa najčastejšie nazývali „penále“. V súčasnosti platí v daňovom práve jednotný sankčný systém. Znamená to, že v žiadnom hmotno-právnom daňovom zákone nie sú ustanovenia o sankciách.
Tie sú riešené jednotne v § 35b procesného zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v platnom znení, ktorý upravuje sankčný úrok. V praxi vznikla otázka, čo s minulými zdaňovacími obdobiami.
Odpoveď na túto otázku dala novela s účinnosťou od 1. 1. 2005 v § 110e. Podľa tohto prechodného ustanovenia platí, že nová právna úprava sa použije aj na pokuty a sankčný úrok účinné od 1. 1. 2004, ako aj na zrušené penále, pokuty a zvýšenie dane, ak konanie o nich bude prebiehať po 1. 1. 2005 a dosiaľ nezaniklo právo na ich vyrubenie, vybratie a vymáhanie.
Na konanie o penále sa použijú ustanovenia zákona o sankčnom úroku a na konanie o pokutách a zvýšení dane sa použijú ustanovenia o správnych deliktoch. Z toho vyplýva, že správca dane postupoval správne, keď za oneskorené zaplatenie DPH za rok 2003 nevyrubil v súčasnosti penále, ale sankčný úrok. Dovoľuje mu to § 110e zákona o správe daní a poplatkov, pretože konanie o sankciách prebieha po 1.1.2005.
Správca dane mal právo ísť spätne do roku 2003 (aj do roku 2001) a vyrubiť za tieto roky sankčný úrok za oneskorené zaplatenie DPH. Podľa § 35b ods. 9 zákona č. 511/1992 Zb. sankčný úrok nemožno vyrubiť, ak uplynulo 5 rokov od konca roka, v ktorom došlo k porušeniu zákona o správe daní a poplatkov alebo osobitného hmotnoprávneho daňového zákona. Porušením daňového zákona je pochopiteľne aj zmeškanie termínu splatnosti dane.
Sankčný úrok sa vyčísľuje ako štvornásobok základnej úrokovej sadzby NBS (do 31. 12. 2002 sa volala diskontná sadzba) z dlžnej sumy platnej v deň vzniku daňového nedoplatku. Pre porovnanie, tá je od 1. 3. 2005 vyčíslená na 3 % ročne.
Odpúšťanie daňových sankcií rieši § 103 zákona o správe daní a poplatkov. Dôležité je si uvedomiť, že zákon umožňuje len odpustenie daňových sankcií (pokuta, sankčný úrok, úrok), a nie istiny daňového nedoplatku.
V tomto sa podnikatelia v praxi často mýlia, keď žiadajú o odpustenie celého daňového nedoplatku. Podmienkou odpustenia sankcie je pritom zaplatenie celej istiny daňového nedoplatku.
Existujú štyri dôvody na povolenie úľav:
1. existenčné dôvody;
2. dedičská otázka;
3. hospodársky zánik daňového subjektu a nižší výnos z likvidácie ako vyrubená sankcia;
4. nesprávna aplikácia právneho predpisu.
Daňové a colné riaditeľstvo sú oprávnené povoliť úľavu alebo odpustiť sankciu, ak výška sankcie v jednotlivom prípade nepresiahne pri fyzickej osobe sumu 5 mil. Sk a pri právnickej osobe limit 50 mil. Sk. Sankcie nad tieto limity má v kompetencii Ministerstvo financií SR.
Daňový úrad je oprávnený povoliť úľavu alebo odpustiť sankciu, ak výška sankcie v jednotlivom prípade nepresiahne pri fyzickej osobe limit 1 000 000 Sk, a pri právnickej osobe limit 10 mil. Sk. Predpokladám, že vo vašom prípade sa zmestíte do týchto limitov a preto o vašej prípadnej žiadosti o odpustenie sankčného úroku bude rozhodovať daňový úrad.
Žiadosť o odpustenie sankčného úroku preto podáte v písomnej forme na miestne príslušnom daňovom úrade. Podľa položky č. 144 sadzobníka správnych poplatkov za žiadosť zaplatíte správny poplatok 500 Sk. Môžete ho zaplatiť v kolkoch nalepených v tejto nominálnej hodnote na origináli žiadosti.
Na daňovom úrade to funguje tak, že na posudzovanie žiadostí o odpustenie daňových sankcií je zriadená osobitná komisia, ktorej odporúčanie má len váhu poradného hlasu, rozhoduje riaditeľ daňového úradu. Na odpustenie sankcie nemáte ako daňový subjekt právny nárok.
Podľa skúseností z praxe, daňové úrady vo väčšine prípadov žiadostiam o odpustenie sankčného úroku nevyhovujú. Dôvody sú prevažne dva.
Najprv treba zaplatiť istinu daňového nedoplatku, pričom daňový subjekt nemá istotu, že mu odpustia sankciu. Túto podmienku splní málo žiadateľov. Zákonom akceptované dôvody na odpustenie sankcie sú oklieštené. Vo vašom prípade je použiteľný prvý a tretí dôvod.
Pokiaľ ide o odpoveď na otázku, či máte podať odvolanie proti rozhodnutiu daňového úradu o vyrubení sankčného úroku, odpoveď je že prinajmenšom z taktického hľadiska áno. Pretože odvolanie má v daňovom konaní odkladný účinok.
Podaním odvolania teda oddialite moment vykonateľnosti rozhodnutia a tým aj prípadné začatie daňovej exekúcie. Na sankčnom úroku sa však v daňovom konaní „chlieb neláme“.
Treba sa sústrediť na zrušenie dodatočného platobného výmeru na DPH, ktorým vám správca dane dorubil istinu daňového nedoplatku. Ak totiž odvolací orgán alebo súd po podaní žaloby zruší dodatočný platobný výmer, daňový úrad je povinný ex offo znížiť v alikvotnej časti aj vyrubenú sankciu. Sankčný úrok je len príslušenstvom pohľadávky správcu dane a kde niet istiny daňového nedoplatku, nemôže existovať ani sankčný úrok.
Jarino
13.10.05,15:01
Čo znamená, že ďalšie doručenie bolo v júli 2005? Platobný výmer alebo iné rozhodnutie sa doručuje jedenkrát. Ak ho doručovali v júni 2004 - a považujú ho za doručený, tak je právoplatný a splatný (usudzujem podľa toho, že píšeš splatnoť 26.11.2004). Tak prečo ho doručovali aj v júli 2005? To iba v tom prípade, ak by zistili, že nebol doručený v súlade s § 17 zákona č. 511/1992 Zb. Ak by bolo tak, tak by nemohol byť právoplatný a splatný 26.11.2004. Navrhujem, aby si išla na DÚ a žiadaj nahliadnuť do spisu, akou formou bol platobný výmer doručený (hlavne, čo je napísané na doručenke-návratke - dôvod nedoručenia). Od toho sa odvíja ostatné. Ak by bolo všetko OK, tak určite požiadaj o úľavu z penále podľa § 103, myslím že pri takej veľkej sume je určite šanca.
Mikolajova
01.02.12,08:48
Prosím Vás ako zaúčtovať ak nam DU odpustil sankčný úrok?