Z vlastnej skúsenosti:
1. Pozitívne myslenie u pacienta, v jeho okolí. Tešiť sa z každého dňa.
2. Jesť to, na čo má človek chuť, nie za každú cenu šťavy, surovú stravu a pod. Ak chce pacient slaninu tak slaninu, ak melón tak melón a ak obilné klíčky tak klíčky. Hlavné je JESŤ.
3. Riadiť sa pokynmi lekárov - nájsť si takého, ktorému pacient absolútne dôveruje. Liečiteľov vyhľadať len v prípade, ak si to pacient vyslovene želá - osobne tomu veľmi neverím, ale je to každého osobný názor.
4. Netváriť sa akože "kúpime rakvu a počkáme". Je to choroba ako každá iná no a ja si myslím, že lepšia ako napr. infarkt. Rakovina sa prežiť dá, aj infarkt, ale infarkt neovplyvníš žiadnym pozitívnym myslením.
5. Príbuzného s touto diagnózou brať ako chorého na hocijakú chorobu, vychádzať mu v ústrety, ale nedať mu najavo vážnosť stavu - žiť v rámci možností normálne.
6. Podporovať ho v jeho aktivitách, nájsť mu nejaké ciele - napr. dožiť sa dcérinej stužkovej, svadby a pod.
7. Neštudovať zbytočne literatúru, internet a pod. - na to sú lekári. Čas radšej venovať pacientovi.
8. Ak je záujem, zapojiť sa do nejakých združení onkologických pacientov - sú tam väčšinou ľudia tzv. "vyliečení" a takíto veľmi dobre vplývajú na začiatočníkov.
Osobne som sa toho držala a zatiaľ prežila osem krásnych rokov. Nie je to teória, je to odskúšané v praxi. Držím palce.

Neviem, ci mozem spomenut aj konkretny doplnok, ale svagor ma leukemiu, bral aj chemoterapie, a momentalne ma uzasne vysledky, doktori nechapu. Bral tabletky s beta glukanom najvyssie davky a fakt, ze zabralo. Samozrejme plati to, co napisala Gabhus.
Co sa tyka surovej stravy, tak zas celkom radikalne by som to nebrala, lebo by to mohlo este aj uskodit. Ono rozumom treba ist na to a vobec, telo si vypyta, co mu chyba. To je to, na co ma strasnuuu chut a to treba dat. Ja som kedysi skusala surovu stravu, je to super vec, ale narocna a nebola som tazko chora, ale nestacilo mi to, aj ked dodnes nejem mäso, to som v pohode. Soju beriem ako plnohodnotnu bielkovinu a aj chutnu. Vyliecila som sa z inych problemov, co som rada. Ale pridavala som si postupne, co bolo treba, takze ziadny extrem. Ja by som odporucila jest zdravsie, pitny rezim urcite a mozno sa vyhybat tomu, co dost zatazuje oblicky, a tym aj lymfy teda. Voda je urcite najlepsia.
Okrem ineho prikladam jednu super vec, co sa tyka psychiky a jej vplyvu na zdravie. Stoji to za to si to aspon precitat.

Drzim palce, a verim,ze sa vyzdraviete .

Mám kamaráta, ktorý sám prešiel touto chorobou a vyliečil sa zdravou stravou - surové zeleninové šťavy. Napíšte mi súkromnú správu, prepošlem mu ju, môžete sa skontaktovať.

Súhlasím s Gabhus.
Veľmi dôležité je pozitívne myslenie a podpora rodiny a priateľov.
S tou surovou stravou a šťavami je to ťažké. Ja sa liečim už štvrtý rok (striedam operácie, chemoterapie a kratučké prestávky). Keď má človek neustále hnačky (niektorí aj vracanie), na šťavy ani nepomyslí, pretože ak vypije 1 dcl šťavy, za minútu beží na WC a vyjdú z neho 2 dcl. Ja som bola rada, ak som ako-tak vôbec doplnila tekutiny (1-1,5l na deň bol úspech). Veľa som samozrejme schudla a snažím sa pribrať, aby bolo z čoho uberať v horších časoch. Preto jem naozaj všetko, na čo mám chuť a nepozerám sa na to, či je to surová zelenina, ovocie alebo slané tyčinky. Aj môj lekár mi povedal, že nemám držať žiadne diéty a mám jesť všetko zaradom - aj klobásky a jaterničky, ak mám na ne chuť. Každé kilo, ktoré stratím, mi bude neskôr chýbať.
Každý musí prísť sám na to, čo mu robí dobre a čo nie, tu si človek s knihami o zdravej výžive veľmi nepomôže.

Držím palce a želám veľa trpezlivosti pacientovi aj rodine. Táto choroba naučí človeka trpezlivosti, pokore a otvorí mu nové obzory - zistí, čo všetko na tomto svete je krásne, na čom záleží a čo je úplne zbytočné. Mne choroba veľa vzala, ale aj veľa dala. Najmä mi umožnila si uvedomiť, že mám super rodinu a výborných priateľov, ktorým na mne záleží a majú ma radi. Neskutočne mi pomáhajú, dodáva mi to veľa energie.

Súhlasím s Gabhus.
Veľmi dôležité je pozitívne myslenie a podpora rodiny a priateľov.
S tou surovou stravou a šťavami je to ťažké. Ja sa liečim už štvrtý rok (striedam operácie, chemoterapie a kratučké prestávky). Keď má človek neustále hnačky (niektorí aj vracanie), na šťavy ani nepomyslí, pretože ak vypije 1 dcl šťavy, za minútu beží na WC a vyjdú z neho 2 dcl. Ja som bola rada, ak som ako-tak vôbec doplnila tekutiny (1-1,5l na deň bol úspech). Veľa som samozrejme schudla a snažím sa pribrať, aby bolo z čoho uberať v horších časoch. Preto jem naozaj všetko, na čo mám chuť a nepozerám sa na to, či je to surová zelenina, ovocie alebo slané tyčinky. Aj môj lekár mi povedal, že nemám držať žiadne diéty a mám jesť všetko zaradom - aj klobásky a jaterničky, ak mám na ne chuť. Každé kilo, ktoré stratím, mi bude neskôr chýbať.
Každý musí prísť sám na to, čo mu robí dobre a čo nie, tu si človek s knihami o zdravej výžive veľmi nepomôže.

Držím palce a želám veľa trpezlivosti pacientovi aj rodine. Táto choroba naučí človeka trpezlivosti, pokore a otvorí mu nové obzory - zistí, čo všetko na tomto svete je krásne, na čom záleží a čo je úplne zbytočné. Mne choroba veľa vzala, ale aj veľa dala. Najmä mi umožnila si uvedomiť, že mám super rodinu a výborných priateľov, ktorým na mne záleží a majú ma radi. Neskutočne mi pomáhajú, dodáva mi to veľa energie.
Držím Ti všetky prstíky, prajem veľa energie, aby sa to čoskoro na dobré obrátilo.:):):)

Ďakujem.:)

Súhlasím s Gabhus.
Veľmi dôležité je pozitívne myslenie a podpora rodiny a priateľov.
S tou surovou stravou a šťavami je to ťažké. Ja sa liečim už štvrtý rok (striedam operácie, chemoterapie a kratučké prestávky). Keď má človek neustále hnačky (niektorí aj vracanie), na šťavy ani nepomyslí, pretože ak vypije 1 dcl šťavy, za minútu beží na WC a vyjdú z neho 2 dcl. Ja som bola rada, ak som ako-tak vôbec doplnila tekutiny (1-1,5l na deň bol úspech). Veľa som samozrejme schudla a snažím sa pribrať, aby bolo z čoho uberať v horších časoch. Preto jem naozaj všetko, na čo mám chuť a nepozerám sa na to, či je to surová zelenina, ovocie alebo slané tyčinky. Aj môj lekár mi povedal, že nemám držať žiadne diéty a mám jesť všetko zaradom - aj klobásky a jaterničky, ak mám na ne chuť. Každé kilo, ktoré stratím, mi bude neskôr chýbať.
Každý musí prísť sám na to, čo mu robí dobre a čo nie, tu si človek s knihami o zdravej výžive veľmi nepomôže.

Držím palce a želám veľa trpezlivosti pacientovi aj rodine. Táto choroba naučí človeka trpezlivosti, pokore a otvorí mu nové obzory - zistí, čo všetko na tomto svete je krásne, na čom záleží a čo je úplne zbytočné. Mne choroba veľa vzala, ale aj veľa dala. Najmä mi umožnila si uvedomiť, že mám super rodinu a výborných priateľov, ktorým na mne záleží a majú ma radi. Neskutočne mi pomáhajú, dodáva mi to veľa energie.

Jarka, presne viem o čom píšeš, ja som síce túto chorobu na vlastnej koži nevyskúšala, ale prežívala som to s mojou maminkou a ja som bola ešte k tomu aj tehotná. Držím Ti palce, aby sa Ti to podarilo prekonať a zdolať túto chorobu.

Z vlastnej skúsenosti:
1. Pozitívne myslenie u pacienta, v jeho okolí. Tešiť sa z každého dňa.
Je to všetko o veľmi veľkom nápore na psychiku pacienta , aj o jeho okolie...
2. Jesť to, na čo má človek chuť, nie za každú cenu šťavy, surovú stravu a pod. Ak chce pacient slaninu tak slaninu, ak melón tak melón a ak obilné klíčky tak klíčky. Hlavné je JESŤ.
Povinne ....poprípade len sem tam niečo takpovediac zobnúť , aj keď nasilu ...
3. Riadiť sa pokynmi lekárov - nájsť si takého, ktorému pacient absolútne dôveruje.
Jednoznačne ....
Liečiteľov vyhľadať len v prípade, ak si to pacient vyslovene želá - osobne tomu veľmi neverím, ale je to každého osobný názor.
4. Netváriť sa akože "kúpime rakvu a počkáme". Je to choroba ako každá iná no a ja si myslím, že lepšia ako napr. infarkt. Rakovina sa prežiť dá, aj infarkt, ale infarkt neovplyvníš žiadnym pozitívnym myslením.
5. Príbuzného s touto diagnózou brať ako chorého na hocijakú chorobu, vychádzať mu v ústrety, ale nedať mu najavo vážnosť stavu - žiť v rámci možností normálne.
6. Podporovať ho v jeho aktivitách, nájsť mu nejaké ciele - napr. dožiť sa dcérinej stužkovej, svadby a pod.
7. Neštudovať zbytočne literatúru, internet a pod. - na to sú lekári. Čas radšej venovať pacientovi.
Tu by som trochu oponoval .
Jedná sa mi o to , že som mal možnosť vidieť a aj počuť pacientov , ktorí pre nevedomosť boli vyplašení ako zajace . Osobne som sa snažil nejaké to info získať , nikdy nie je na škodu vedieť trochu viac , no na druhej strane sa môže stať , že dotyčný ten prítok infa nezvládne ...
8. Ak je záujem, zapojiť sa do nejakých združení onkologických pacientov - sú tam väčšinou ľudia tzv. "vyliečení" a takíto veľmi dobre vplývajú na začiatočníkov.
Osobne som sa toho držala a zatiaľ prežila osem krásnych rokov. Nie je to teória, je to odskúšané v praxi.
Môžem len potvrdiť ...
Držím palce.

Dovolil si doplniť v texte ....

Čo sa týka jedálnička , ne nete je toho neskutočne veľa ...
Ale len námatkou spomeniem , že v čase liečby som jedol na kilá , oveľa viac , ako pred nemocou , produkty prírody, ktoré sú overené ....jedná sa hlavne o čučoriedky , paradajky , čierna redkovka , červená repa a šťava z nej ....a nemôžem opomenúť aj chilly papriky .

Od operácií a chema už uplynulo pomaly 10 rokov ...kontrola každý rok , čistý som , žiadne nálezy ..

Súhlasím s Gabhus.
Veľmi dôležité je pozitívne myslenie a podpora rodiny a priateľov.
S tou surovou stravou a šťavami je to ťažké. Ja sa liečim už štvrtý rok (striedam operácie, chemoterapie a kratučké prestávky). Keď má človek neustále hnačky (niektorí aj vracanie), na šťavy ani nepomyslí, pretože ak vypije 1 dcl šťavy, za minútu beží na WC a vyjdú z neho 2 dcl. Ja som bola rada, ak som ako-tak vôbec doplnila tekutiny (1-1,5l na deň bol úspech). Veľa som samozrejme schudla a snažím sa pribrať, aby bolo z čoho uberať v horších časoch. Preto jem naozaj všetko, na čo mám chuť a nepozerám sa na to, či je to surová zelenina, ovocie alebo slané tyčinky. Aj môj lekár mi povedal, že nemám držať žiadne diéty a mám jesť všetko zaradom - aj klobásky a jaterničky, ak mám na ne chuť. Každé kilo, ktoré stratím, mi bude neskôr chýbať.
Každý musí prísť sám na to, čo mu robí dobre a čo nie, tu si človek s knihami o zdravej výžive veľmi nepomôže.

Držím palce a želám veľa trpezlivosti pacientovi aj rodine. Táto choroba naučí človeka trpezlivosti, pokore a otvorí mu nové obzory - zistí, čo všetko na tomto svete je krásne, na čom záleží a čo je úplne zbytočné. Mne choroba veľa vzala, ale aj veľa dala. Najmä mi umožnila si uvedomiť, že mám super rodinu a výborných priateľov, ktorým na mne záleží a majú ma radi. Neskutočne mi pomáhajú, dodáva mi to veľa energie.

JarkaL si tak zlatá ,ja som mala možnosť sa s Tebou stretnúť ,človek by ani nepovedal,že máš nejaké zdravotné problémy.To je všetko to pozitívne myslenie,prispôsobivosť,chuť žiť,milovať rodinu a priateľov a postoj k životu aký máš .:)

Držím Ti palčeky ,ste krásna rodinka a veľmi sa teším, ak sa v budúcnosti zasa stretneme na stretnutí poraďákov,ako bolo v Pezinku .;)

JarkaL si tak zlatá ,ja som mala možnosť sa s Tebou stretnúť ,človek by ani nepovedal,že máš nejaké zdravotné problémy.To je všetko to pozitívne myslenie,prispôsobivosť,chuť žiť,milovať rodinu a priateľov a postoj k životu aký máš .:)

Držím Ti palčeky ,ste krásna rodinka a veľmi sa teším, ak sa v budúcnosti zasa stretneme na stretnutí poraďákov,ako bolo v Pezinku .;)

Ďakujem.
V Pezinku bolo super, veľmi mi to pomohlo, tú energiu odtiaľ prinesenú som čerpala doteraz, ale zišlo by sa dobiť baterky. Snáď keď sa oteplí, zas by sme mohli niečo zorganizovať.

Veru, okrem chemickej liečby a dajme tomu aj zdravej výživy, je neoddeliteľnou súčasťou uzdravovania aj kontakt s tými, ktorých máme radi a vedomie, že aj oni nás majú radi a stále nás potrebujú. Ten pocit sa nedá nahradiť žiadnymi liekmi.

moja mama má tiež rakovinu plúc,robí si šťavy,mrkva,cvikla,prestala jesť mäso a mäsové výrobky,používa len špaldovú múku,užíva biobran 1000,kozie mlieko v tabletách,robí si javorový sirup so sodabikarbonou,počúva relaxačné cd od jednej liečitelky.pije čaj z madarska tafedim.

Mojej priateľke pomáhalo MUMIO, prinajmenšom lepšie znášala chemo.

Dovolil si doplniť v texte ....

Čo sa týka jedálnička , ne nete je toho neskutočne veľa ...
Ale len námatkou spomeniem , že v čase liečby som jedol na kilá , oveľa viac , ako pred nemocou , produkty prírody, ktoré sú overené ....jedná sa hlavne o čučoriedky , paradajky , čierna redkovka , červená repa a šťava z nej ....a nemôžem opomenúť aj chilly papriky .

Od operácií a chema už uplynulo pomaly 10 rokov ...kontrola každý rok , čistý som , žiadne nálezy ..

Toto vie veľmi človeka potešiť....

Ktosi spomínal Beta glukan, potvrdzujem, pomáha. Takže Buchač aj Ty? Asi si nepamätáš, videli sme sa v Prešove. A s tou literatúrou som to myslela presne tak, ako si napísal. Na mňa to veľmi dobre nepôsobilo, tak som s tým prestala. DRŽME SA!!!!! (Inak ja som tiež "čistá").

Este raz sa vratim k surovym stavam, pisete tu o tom vela, samozrejme su vyborne hlavne z vlastnej zahradky ked je zelenina, ale ak je oslabena funkcia obliciek, tak surove stavy davaju velky zaber na oblicky a to im nerobi dobre, je to pre ne zataz. Ja by som opatrnejsie s nimi. Ked tak, riedene s vodou. A opakujem beta glukan.

Ďakujem zo srdca a úprimne všetkým, ktorí ste sa zapojili do tejto neľahkej témy. Vaše príspevky mi dodávajú silu a energiu a som rada že ste. Potešili hlavne od tých, čo si už svoje prešli. Gabhus,JarkaL, Búchač - vďaka za to, že ste sa tu pred všetkými otvorili. Vy ste mi pomohli najviac. Všetky rady si pomaly utriedim a po určení presnej diagnózy a stanovení liečebných postupov sa rozhodneme, čo budeme využívať. Želám Vám všetkým krásne a požehnané sviatky a teším sa na ďalšie vaše príspevky.

Pokiaľ budeš chcieť, napíš súkromnú správu - dá sa pokecať. Kedykoľvek. Držte sa.

Ahoj, aj ja mám v rodine onkologického pacienta. Má 21 rokov a zhubný nádor na mozgu. Moja teta - teda jeho mama sa dostala na stránky www.badatel.sk Sú tam zaujímavé veci a tiež by Vám mohli pomôcť v liečbe. Spomína sa tam najmä liečba s vysokými dávkami C vitamínu a vitamínom B17. Táto liečba veľa ľuďom už pomohla. Celú liečbu zastrešuje lekár v Anglicku, s ktorým teta konzultuje cez internet a skype. Dokonca jej zasiela aj prípravky, ktoré nie sú dostupné na Slovensku. Želám veľa šťastia a hlavne sily. Psychickej a fyzickej.