vevjurka
12.04.10,09:54
Dobrý deň!
Potrebujem poradiť, ako ďalej postupovať.
Manžel vlastní 9/10 z domu po svojich starých rodičoch ( 6/10 dostal darovacou zmluvou od strýka1, ktorý tam ešte býva s podmienkou, že sa o neho postará, 1/10 dostal tiež darovacou zmluvou od svojho otca a po 1/10 kúpil od strýka2 a tety). Ostáva ešte posledný strýko, hovorme mu strýko3, ktorému patrí 1/10 domu. Ten sa však rozhodol, že svoju časť ani nedaruje a ani nepredá.
Otázka 1: Môžeme aj napriek tomu rekonštruovať dom, ak je manžel vlastníkom väčšiny (9/10)? Alebo pri rekonštrukcii - stavebnom povolení musí súhlasiť strýko3? Alebo do akej miery nám môže zasahovať do rekonštrukcie?
Otázka 2: Existuje nejaký zákon, ktorý by strýka3 "donútil", aby nám predal svoj podiel z domu alebo ho zbavil vlastníctva ( poviem to vulgárne: vyvlastnil)?
Ešte chcem dodať, že strýko3 nežije na Slovensku už 20 rokov. So strýkom1 (ktorý ešte býva v tom dome) sa nenávidia. Ten dom, o ktorom hovorím je v zlom stave - hlavne strecha a okná. Možno aj preto trucuje, aby urobil strýkovi1 čo najhoršie.
Ďakujem za odpovede.
Potrebujem poradiť, ako ďalej postupovať.
Manžel vlastní 9/10 z domu po svojich starých rodičoch ( 6/10 dostal darovacou zmluvou od strýka1, ktorý tam ešte býva s podmienkou, že sa o neho postará, 1/10 dostal tiež darovacou zmluvou od svojho otca a po 1/10 kúpil od strýka2 a tety). Ostáva ešte posledný strýko, hovorme mu strýko3, ktorému patrí 1/10 domu. Ten sa však rozhodol, že svoju časť ani nedaruje a ani nepredá.
Otázka 1: Môžeme aj napriek tomu rekonštruovať dom, ak je manžel vlastníkom väčšiny (9/10)? Alebo pri rekonštrukcii - stavebnom povolení musí súhlasiť strýko3? Alebo do akej miery nám môže zasahovať do rekonštrukcie?
Otázka 2: Existuje nejaký zákon, ktorý by strýka3 "donútil", aby nám predal svoj podiel z domu alebo ho zbavil vlastníctva ( poviem to vulgárne: vyvlastnil)?
Ešte chcem dodať, že strýko3 nežije na Slovensku už 20 rokov. So strýkom1 (ktorý ešte býva v tom dome) sa nenávidia. Ten dom, o ktorom hovorím je v zlom stave - hlavne strecha a okná. Možno aj preto trucuje, aby urobil strýkovi1 čo najhoršie.
Ďakujem za odpovede.
ivka70
12.04.10,08:11
Ako vacsinovy vlastnik sa moze manzel obratit na sud o vysporiadanie vlastnictva.
Vyvlastnit stryka nemoze, ale sud mu moze nariadit odpredanie jeho casti.
A s rekonstrukciou - snad sa ozvu vacsi odbornici - ale dala by som dom ocenit v aktualnej podobe, urobila dokumentaciu, poziadala sud o urcenie odpredaja mensinoveho podielu a s rekonstrukciou zacala. Samozrejme, vsetky blocky a naklady by som odkladala, pre pripad, ze by niekto chel vyplatit viac ako bola povodna hodnota jeho casti domu.
Vyvlastnit stryka nemoze, ale sud mu moze nariadit odpredanie jeho casti.
A s rekonstrukciou - snad sa ozvu vacsi odbornici - ale dala by som dom ocenit v aktualnej podobe, urobila dokumentaciu, poziadala sud o urcenie odpredaja mensinoveho podielu a s rekonstrukciou zacala. Samozrejme, vsetky blocky a naklady by som odkladala, pre pripad, ze by niekto chel vyplatit viac ako bola povodna hodnota jeho casti domu.
elaurie
12.04.10,08:18
"Vyvlastnenie" vo Vašom prípade neprichádza úvahy, to je možné iba "vo verejnom záujme". Pokiaľ sa strýko nechce dohodnúť, môže manžel (ako spoluvlastník) podať na súd návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.)
"Čl. 20 ods. 4 Ústavy SR
Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu."
"§ 139 Občianskeho zákonníka
(1) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
(2) O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
(3) Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.
§ 140
Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
§ 141
(1) Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
(2) Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu.
§ 142
(1) Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
(2) Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
(3) Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti."
"Čl. 20 ods. 4 Ústavy SR
Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu."
"§ 139 Občianskeho zákonníka
(1) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
(2) O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
(3) Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.
§ 140
Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
§ 141
(1) Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
(2) Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu.
§ 142
(1) Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
(2) Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
(3) Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti."
hanelie
12.04.10,08:22
každopádne by bol vhodný znalecký posudok -
najskôr je vhodné požiadať písomne spoluvlastnika o odpredaj tejto časti, až potom sa obrátiť na súd s návrhom na vysporiadanie podielového spoluvlastníctva / § 142 obč. zákonník
najskôr je vhodné požiadať písomne spoluvlastnika o odpredaj tejto časti, až potom sa obrátiť na súd s návrhom na vysporiadanie podielového spoluvlastníctva / § 142 obč. zákonník
Mária27
12.04.10,09:13
Podľa § 138 ods. 2 obč. zákonníka O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
Znamená to, že spoluvlastník s 9/10 podielom môže rozhodnúť o potrebných investíciach a nemôže to zmeniť ani súd. Najskôr však musí toto rozhodnutie menšinovému spoluvlastníkovi oznámiť, nech sa vyjadrí (akokoľvek) alebo nech sa nevyjadrí. Tento oznam je dôležitý, bez neho by išlo o neplatný právny úkon.
Ak ide o investíciu na nutné opravy alebo údržbu, oznámi mu sumu 1/10 investície a vyzve ho na úhradu. Ak to neuhradí, menšinový vlastník sa bezdôvodne obohatí - to sa dá od neho vymáhať (napr. platobným rozkazom a exekúciou). Ak ide o inú väčšiu investíciu, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia má až pri zániku spoluvlastníctva.
Obč. zákonník hovorí v odseku 3 o zmene spoločnej veci: Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.
Myslím, že sa z cudziny súdiť nebude, ale čo je to tá zmena: zmena právnej podstaty je predaj, založenie, vecné bremeno; zmena vecnej povahy môže byť prestavba , nadstavba, prístavba, účel stavby. Dať si na to pozor.
Ešte by som odporučila strýkovi v cudzine zdôrazniť, že má nehuteľnosť (časť) stále pripravenú na to, aby ju využíval. Je to preto, aby si nepýtal alebo nezapočítal bezdôvodné obohatenie ako "nájomné".
Znamená to, že spoluvlastník s 9/10 podielom môže rozhodnúť o potrebných investíciach a nemôže to zmeniť ani súd. Najskôr však musí toto rozhodnutie menšinovému spoluvlastníkovi oznámiť, nech sa vyjadrí (akokoľvek) alebo nech sa nevyjadrí. Tento oznam je dôležitý, bez neho by išlo o neplatný právny úkon.
Ak ide o investíciu na nutné opravy alebo údržbu, oznámi mu sumu 1/10 investície a vyzve ho na úhradu. Ak to neuhradí, menšinový vlastník sa bezdôvodne obohatí - to sa dá od neho vymáhať (napr. platobným rozkazom a exekúciou). Ak ide o inú väčšiu investíciu, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia má až pri zániku spoluvlastníctva.
Obč. zákonník hovorí v odseku 3 o zmene spoločnej veci: Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.
Myslím, že sa z cudziny súdiť nebude, ale čo je to tá zmena: zmena právnej podstaty je predaj, založenie, vecné bremeno; zmena vecnej povahy môže byť prestavba , nadstavba, prístavba, účel stavby. Dať si na to pozor.
Ešte by som odporučila strýkovi v cudzine zdôrazniť, že má nehuteľnosť (časť) stále pripravenú na to, aby ju využíval. Je to preto, aby si nepýtal alebo nezapočítal bezdôvodné obohatenie ako "nájomné".