Zita5
14.04.10,14:44
Prirodzené úbytky zásob a manká (škody)
JUDIKÁT č. 85
Prirodzené úbytky zásob a manká (škody)
Právny predpis: ZÁKON O SPRÁVE DANÍ A POPLATKOV
Kľúčové pojmy: daň určená na základe pomôcok
účtovníctvo nevedené úplne, preukazne a správne
obchodná prirážka dohodnutá s daňovníčkou
maloobchodná metóda výpočtu
Vykonanou daňovou kontrolou sa preukázalo, že žalobkyňa neviedla účtovníctvo v súlade s § 7 zákona o účtovníctve. Počas daňového konania nepredložila žiadne interné smernice o prirodzených úbytkoch zásob v rámci noriem, ani záznamy o vyčíslených mankách a škodách, o precenení tovaru, ani žiadne iné dôkazy ako napríklad záznamy elektronickej registračnej pokladnice prípadne skladovej evidencie o predaji tovaru pod nákupnú cenu. Správca dane preto dôvodne ustálil rozdiel, o ktorý boli zvýšené príjmy podľa § 7 zákona o daniach z príjmov a upravený základ dane využitím maloobchodnej metódy výpočtu tak, že k počiatočnému stavu zásob v nákupných cenách pripočítal hodnotu nákupu tovaru podľa údajov peňažného denníka žalobkyne a odpočítal inventarizovaný zostatok zásob tovaru k 31. decembru kontrolovaného zdaňovacieho obdobia v nákupných cenách. K vypočítanej hodnote tovaru v nákupných cenách pripočítal 8 %-tnú obchodnú prirážku (maržu) dohodnutú s daňovníčkou na ústnom pojednávaní. Daňový úrad tak vyčíslil tržby, ktoré mala žalobkyňa pri použití dolnej hranice priemerného obchodného rozpätia dosiahnuť v kontrolovanom zdaňovacom období.
Vzhľadom na to, že správca dane a žalobkyňa nedospeli k dohode o výške dane podľa ustanovenia § 29 ods. 5 zákona o správe daní a poplatkov, správca dane vychádzajúc z § 29 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov vyčíslil sumu dane podľa pomôcok a dodatočným platobným výmerom dôvodne vyrubil žalobkyni daň z príjmov fyzických osôb za kontrolované zdaňovacie obdobie. Žalovaný potom nepochybil, ak prvostupňové rozhodnutie daňového úradu ako vecne správne potvrdil.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 6 Sž 64/00 zo dňa 26.7.2000)
Predmet sporu:
Žalobkyňa namietala, že správca dane postupoval v rozpore so základnými zásadami daňového konania, pretože jej neumožnil uplatnenie dôkaznej povinnosti zákonným spôsobom. Poukázala na to, že účtovníctvo viedla v súlade so zákonom o účtovníctve. Daniari sa s právnym názorom žalobkyne nestotožnili. Pokúsili sa s daňovníčkou vyčísliť daň z príjmov dohodou. Tento pokus nebol úspešný a preto daňový úrad stanovil žalobkyni daň z príjmov na základe pomôcok využijúc pritom § 29 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov. Daňový subjekt sa proti tomuto postupu bránil podaním žaloby na súd. Ten odobril postup daňových orgánov a žalobu zamietol.
Druh dane: daň z príjmov fyzických osôb
Kontrolované zdaňovacie obdobie:rok 1997
Daňový subjekt: fyzickáosoba – podnikateľ
Výsledok sporu: Žalobca súdny spor p r e h r a l .
CITÁCIA USTANOVENÍ ZÁKONA:
Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a podobne), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim (§ 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov – ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“ alebo „zákon o správe daní a poplatkov“).
Ak v daňovom konaní daňový subjekt nesplní svoju dôkaznú povinnosť pri určení výšky dane, môže správca výšku dane s ním dohodnúť. Na túto dohodu sa vzťahuje primerane § 11 (§ 29 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb.).
Ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani podľa odseku 5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali osobitnému predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníženie základu dane, alebo v prípadoch podľa § 15 ods. 2, je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Takýmito pomôckami môžu byť najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov (§ 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.).
Pre zistenie základu dane sa vychádza z účtovníctva vedeného podľa osobitného predpisu, pokiaľ osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ nedochádza ku kráteniu daňovej povinnosti iným spôsobom (§ 23 ods. 9 zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení platnom do konca roku 1997 – ďalej len „zákon č. 286/1992 Zb.“ alebo „zákon o daniach z príjmov“).
Účtovné jednotky sú povinné viesť účtovníctvo úplne, preukazným spôsobom a správne tak, aby verne zobrazovalo skutočnosti, ktoré sú jeho predmetom. Účtovníctvo účtovnej jednotky je úplné, ak účtovná jednotka zaúčtovala všetky účtovné prípady týkajúce sa účtovného obdobia. Účtovníctvo účtovnej jednotky sa vedie preukazným spôsobom, ak účtovná jednotka účtovné prípady a účtovné zápisy o nich doložila alebo preukázala predpísaným spôsobom a inventarizovala majetok a záväzky. Účtovníctvo účtovnej jednotky je správne, ak účtovná jednotka s prihliadnutím na všetky okolnosti účtovného prípadu neporušila povinnosti uložené jej týmto zákonom (§ 7 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov – ďalej len „zákon o účtovníctve“ alebo „zákon č. 563/1991 Zb.“).
SKUTKOVÝ STAV DAŇOVEJ VECI:
Žalobou zo 4.4. 2000 sa žalobkyňa domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia z 31.3.2000, ktorým žalovaný zamietol jej odvolanie proti dodatočnému platobnému výmeru daňového úradu z 27.10.1999 o dorubení dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roka1997.
Žalobkyňa namietala, že správca dane postupoval v rozpore s ustanovením § 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov tým, že jej neumožnil uplatnenie dôkaznej povinnosti spôsobom upraveným v zákone. Poukázala na to, že svoje účtovníctvo vykonávala v súlade so zákonom č. 563/1991 Zb. o účtovníctve a postup správcu dane bol v rozpore aj s ustanovením § 23 ods. 9 zákona o daniach z príjmov platného v čase kontrolovaného obdobia.
Vo svojom vyjadrení k žalobe žalovaný vysvetlil postup daňových orgánov a zaujal stanovisko k vzneseným námietkam. Trval na správnosti postupu v daňovom konaní a žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť.
Najvyšší súd SR vecne príslušný podľa § 246 ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku na preskúmanie rozhodnutí orgánov štátnej správy s pôsobnosťou pre celé územie SR, po preskúmaní napadnutých rozhodnutí, ako aj konania, ktoré im predchádzalo, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Z ODôvodnenia ROZSUDKU VYBERÁME:
Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že u žalobkyne bola vykonaná v dňoch od 26. februára 1999 prerušovane do 20. októbra 1999 kontrola dane z príjmov fyzických osôb podľa zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o daniach z príjmov“) za zdaňovacie obdobie roka 1997. Na základe výsledkov kontroly bol vypracovaný protokol o daňovej kontrole zo dňa 25. októbra 1999, ktorého záverom bolo vyčíslenie daňovej povinnosti vzhľadom na to, že na ústnom pojednávaní, ktorého predmetom malo byť dosiahnutie dohody o výške dodatočnej dane v zmysle § 29 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb., k dohode nedošlo.
Podľa § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť správne určiť, a daň sa neurčí ani podľa odseku 5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali osobitnému predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníženie základu dane, alebo v prípadoch podľa § 15 ods. 2, je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícií alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Takýmito pomôckami môžu byť najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov.
V zmysle § 7 zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov sú účtovné jednotky povinné viesť účtovníctvo úplne, preukazným spôsobom a správne tak, aby verne zobrazovalo skutočnosti, ktoré sú jeho predmetom. Účtovníctvo účtovnej jednotky je úplné, ak účtovná jednotka zaúčtovala všetky účtovné prípady týkajúce sa účtovného obdobia. Účtovníctvo účtovnej jednotky sa vedie preukazným spôsobom, ak účtovná jednotka účtovné prípady a účtovné zápisy o nich doložila alebo preukázala predpísaným spôsobom a inventarizovala majetok a záväzky. Účtovníctvo účtovnej jednotky je správne, ak účtovná jednotka s prihliadnutím na všetky okolnosti účtovného prípadu neporušila povinnosti uložené jej týmto zákonom.
Vykonanou kontrolou sa preukázalo, že žalobkyňa neviedla účtovníctvo v súlade s citovaným ustanovením (ani počas daňového konania nepredložila žiadne interné smernice o prirodzených úbytkoch zásob v rámci noriem, ani záznamy o vyčíslených mankách a škodách, o precenení tovaru, ani žiadne dôkazy – záznamy elektronickej pokladnice prípadne skladovej evidencie o predaji tovaru pod nákupnú cenu). Správca dane preto dôvodne ustálil rozdiel, o ktorý boli zvýšené príjmy podľa § 7 zákona o daniach z príjmov a upravený základ dane využitím maloobchodnej metódy výpočtu tak, že k počiatočnému stavu zásob v nákupných cenách pripočítal hodnotu nákupu tovaru podľa údajov peňažného denníka žalobkyne a odpočítal inventarizovaný zostatok zásob tovaru k 31.12.1997 v nákupných cenách. K vypočítanej hodnote tovaru v nákupných cenách pripočítal 8 % obchodnú prirážku dohodnutú s daňovníčkou na ústnom pojednávaní dňa 23. marca 1999 a vyčíslil tak tržby, ktoré mala žalobkyňa pri použití dolnej hranice priemerného obchodného rozpätia dosiahnuť v roku 1997.
Vzhľadom na to, že správca dane so žalobkyňou nedospeli k dohode o výške dane podľa ustanovenia § 29 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb., správca dane vychádzajúc z citovaného § 29 ods. 6 vyčíslil sumu dane podľa pomôcok a dodatočným platobným výmerom z 27. októbra 1999 dôvodne vyrubil žalobkyni daň z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roka 1997. Žalovaný nepochybil, ak prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
V konaní sa nepreukázalo, že správca dane alebo žalovaný svojím postupom porušili práva žalobkyne vyplývajúce zo základných zásad daňového konania (§ 2 zákona č. 511/1992 Zb.) a ani ďalšie námietky uvádzané v žalobe žalobkyňa ničím konkrétnym nepodložila, preto súd žalobu v súlade s § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku z a m i e t o l .
Žalobkyňa bola v konaní neúspešná, žalovanému trovy konania nevznikli, preto súd žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
Podľa poučenia o opravnom prostriedku, ktoré tvorí záverečnú klauzulu rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, proti tomuto rozsudku účastníci nemajú právo podať opravný prostriedok.
POZNÁMKA AUTORA:
Predložený judikát je prvým rozsudkom, ktorý autor čítal, v ktorom daňový úrad určil daň na základe pomôcok a súd odobril tento postup daniarov. Dosiaľ v prípadoch určenia dane na základe pomôcok súd dával za pravdu zväčša žalobcom. A to dokonca aj v prípade, keď si žalobca určil na prvý pohľad nereálnu symbolickú cenu nájomného 1 Sk ročne za prenájom hotela, ktorú daňový úrad oprávnene navýšil na trhovú (obvyklú) cenu, zvýšil tým zdaniteľné príjmy podnikateľa a určil daň na základe pomôcok.
Prepáčte , že som priložila tento článok . Autora nepoznám, ale dosť ma zaujal článok a myslím, že by mal zaujať aj ostatných .Je to príklad najmä pre tých , čo si myslia , že účtovníctvo je " gombička "
Prevzaté zo stránky :
http://www.ginallrobinson.eu/portal/ukaz_judikat.php?judikat_id=70
JUDIKÁT č. 85
Prirodzené úbytky zásob a manká (škody)
Právny predpis: ZÁKON O SPRÁVE DANÍ A POPLATKOV
Kľúčové pojmy: daň určená na základe pomôcok
účtovníctvo nevedené úplne, preukazne a správne
obchodná prirážka dohodnutá s daňovníčkou
maloobchodná metóda výpočtu
Vykonanou daňovou kontrolou sa preukázalo, že žalobkyňa neviedla účtovníctvo v súlade s § 7 zákona o účtovníctve. Počas daňového konania nepredložila žiadne interné smernice o prirodzených úbytkoch zásob v rámci noriem, ani záznamy o vyčíslených mankách a škodách, o precenení tovaru, ani žiadne iné dôkazy ako napríklad záznamy elektronickej registračnej pokladnice prípadne skladovej evidencie o predaji tovaru pod nákupnú cenu. Správca dane preto dôvodne ustálil rozdiel, o ktorý boli zvýšené príjmy podľa § 7 zákona o daniach z príjmov a upravený základ dane využitím maloobchodnej metódy výpočtu tak, že k počiatočnému stavu zásob v nákupných cenách pripočítal hodnotu nákupu tovaru podľa údajov peňažného denníka žalobkyne a odpočítal inventarizovaný zostatok zásob tovaru k 31. decembru kontrolovaného zdaňovacieho obdobia v nákupných cenách. K vypočítanej hodnote tovaru v nákupných cenách pripočítal 8 %-tnú obchodnú prirážku (maržu) dohodnutú s daňovníčkou na ústnom pojednávaní. Daňový úrad tak vyčíslil tržby, ktoré mala žalobkyňa pri použití dolnej hranice priemerného obchodného rozpätia dosiahnuť v kontrolovanom zdaňovacom období.
Vzhľadom na to, že správca dane a žalobkyňa nedospeli k dohode o výške dane podľa ustanovenia § 29 ods. 5 zákona o správe daní a poplatkov, správca dane vychádzajúc z § 29 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov vyčíslil sumu dane podľa pomôcok a dodatočným platobným výmerom dôvodne vyrubil žalobkyni daň z príjmov fyzických osôb za kontrolované zdaňovacie obdobie. Žalovaný potom nepochybil, ak prvostupňové rozhodnutie daňového úradu ako vecne správne potvrdil.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 6 Sž 64/00 zo dňa 26.7.2000)
Predmet sporu:
Žalobkyňa namietala, že správca dane postupoval v rozpore so základnými zásadami daňového konania, pretože jej neumožnil uplatnenie dôkaznej povinnosti zákonným spôsobom. Poukázala na to, že účtovníctvo viedla v súlade so zákonom o účtovníctve. Daniari sa s právnym názorom žalobkyne nestotožnili. Pokúsili sa s daňovníčkou vyčísliť daň z príjmov dohodou. Tento pokus nebol úspešný a preto daňový úrad stanovil žalobkyni daň z príjmov na základe pomôcok využijúc pritom § 29 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov. Daňový subjekt sa proti tomuto postupu bránil podaním žaloby na súd. Ten odobril postup daňových orgánov a žalobu zamietol.
Druh dane: daň z príjmov fyzických osôb
Kontrolované zdaňovacie obdobie:rok 1997
Daňový subjekt: fyzickáosoba – podnikateľ
Výsledok sporu: Žalobca súdny spor p r e h r a l .
CITÁCIA USTANOVENÍ ZÁKONA:
Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a podobne), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim (§ 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov – ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“ alebo „zákon o správe daní a poplatkov“).
Ak v daňovom konaní daňový subjekt nesplní svoju dôkaznú povinnosť pri určení výšky dane, môže správca výšku dane s ním dohodnúť. Na túto dohodu sa vzťahuje primerane § 11 (§ 29 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb.).
Ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani podľa odseku 5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali osobitnému predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníženie základu dane, alebo v prípadoch podľa § 15 ods. 2, je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Takýmito pomôckami môžu byť najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov (§ 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.).
Pre zistenie základu dane sa vychádza z účtovníctva vedeného podľa osobitného predpisu, pokiaľ osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ nedochádza ku kráteniu daňovej povinnosti iným spôsobom (§ 23 ods. 9 zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení platnom do konca roku 1997 – ďalej len „zákon č. 286/1992 Zb.“ alebo „zákon o daniach z príjmov“).
Účtovné jednotky sú povinné viesť účtovníctvo úplne, preukazným spôsobom a správne tak, aby verne zobrazovalo skutočnosti, ktoré sú jeho predmetom. Účtovníctvo účtovnej jednotky je úplné, ak účtovná jednotka zaúčtovala všetky účtovné prípady týkajúce sa účtovného obdobia. Účtovníctvo účtovnej jednotky sa vedie preukazným spôsobom, ak účtovná jednotka účtovné prípady a účtovné zápisy o nich doložila alebo preukázala predpísaným spôsobom a inventarizovala majetok a záväzky. Účtovníctvo účtovnej jednotky je správne, ak účtovná jednotka s prihliadnutím na všetky okolnosti účtovného prípadu neporušila povinnosti uložené jej týmto zákonom (§ 7 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov – ďalej len „zákon o účtovníctve“ alebo „zákon č. 563/1991 Zb.“).
SKUTKOVÝ STAV DAŇOVEJ VECI:
Žalobou zo 4.4. 2000 sa žalobkyňa domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia z 31.3.2000, ktorým žalovaný zamietol jej odvolanie proti dodatočnému platobnému výmeru daňového úradu z 27.10.1999 o dorubení dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roka1997.
Žalobkyňa namietala, že správca dane postupoval v rozpore s ustanovením § 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov tým, že jej neumožnil uplatnenie dôkaznej povinnosti spôsobom upraveným v zákone. Poukázala na to, že svoje účtovníctvo vykonávala v súlade so zákonom č. 563/1991 Zb. o účtovníctve a postup správcu dane bol v rozpore aj s ustanovením § 23 ods. 9 zákona o daniach z príjmov platného v čase kontrolovaného obdobia.
Vo svojom vyjadrení k žalobe žalovaný vysvetlil postup daňových orgánov a zaujal stanovisko k vzneseným námietkam. Trval na správnosti postupu v daňovom konaní a žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť.
Najvyšší súd SR vecne príslušný podľa § 246 ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku na preskúmanie rozhodnutí orgánov štátnej správy s pôsobnosťou pre celé územie SR, po preskúmaní napadnutých rozhodnutí, ako aj konania, ktoré im predchádzalo, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Z ODôvodnenia ROZSUDKU VYBERÁME:
Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že u žalobkyne bola vykonaná v dňoch od 26. februára 1999 prerušovane do 20. októbra 1999 kontrola dane z príjmov fyzických osôb podľa zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o daniach z príjmov“) za zdaňovacie obdobie roka 1997. Na základe výsledkov kontroly bol vypracovaný protokol o daňovej kontrole zo dňa 25. októbra 1999, ktorého záverom bolo vyčíslenie daňovej povinnosti vzhľadom na to, že na ústnom pojednávaní, ktorého predmetom malo byť dosiahnutie dohody o výške dodatočnej dane v zmysle § 29 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb., k dohode nedošlo.
Podľa § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť správne určiť, a daň sa neurčí ani podľa odseku 5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali osobitnému predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníženie základu dane, alebo v prípadoch podľa § 15 ods. 2, je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícií alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Takýmito pomôckami môžu byť najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov.
V zmysle § 7 zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov sú účtovné jednotky povinné viesť účtovníctvo úplne, preukazným spôsobom a správne tak, aby verne zobrazovalo skutočnosti, ktoré sú jeho predmetom. Účtovníctvo účtovnej jednotky je úplné, ak účtovná jednotka zaúčtovala všetky účtovné prípady týkajúce sa účtovného obdobia. Účtovníctvo účtovnej jednotky sa vedie preukazným spôsobom, ak účtovná jednotka účtovné prípady a účtovné zápisy o nich doložila alebo preukázala predpísaným spôsobom a inventarizovala majetok a záväzky. Účtovníctvo účtovnej jednotky je správne, ak účtovná jednotka s prihliadnutím na všetky okolnosti účtovného prípadu neporušila povinnosti uložené jej týmto zákonom.
Vykonanou kontrolou sa preukázalo, že žalobkyňa neviedla účtovníctvo v súlade s citovaným ustanovením (ani počas daňového konania nepredložila žiadne interné smernice o prirodzených úbytkoch zásob v rámci noriem, ani záznamy o vyčíslených mankách a škodách, o precenení tovaru, ani žiadne dôkazy – záznamy elektronickej pokladnice prípadne skladovej evidencie o predaji tovaru pod nákupnú cenu). Správca dane preto dôvodne ustálil rozdiel, o ktorý boli zvýšené príjmy podľa § 7 zákona o daniach z príjmov a upravený základ dane využitím maloobchodnej metódy výpočtu tak, že k počiatočnému stavu zásob v nákupných cenách pripočítal hodnotu nákupu tovaru podľa údajov peňažného denníka žalobkyne a odpočítal inventarizovaný zostatok zásob tovaru k 31.12.1997 v nákupných cenách. K vypočítanej hodnote tovaru v nákupných cenách pripočítal 8 % obchodnú prirážku dohodnutú s daňovníčkou na ústnom pojednávaní dňa 23. marca 1999 a vyčíslil tak tržby, ktoré mala žalobkyňa pri použití dolnej hranice priemerného obchodného rozpätia dosiahnuť v roku 1997.
Vzhľadom na to, že správca dane so žalobkyňou nedospeli k dohode o výške dane podľa ustanovenia § 29 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb., správca dane vychádzajúc z citovaného § 29 ods. 6 vyčíslil sumu dane podľa pomôcok a dodatočným platobným výmerom z 27. októbra 1999 dôvodne vyrubil žalobkyni daň z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roka 1997. Žalovaný nepochybil, ak prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
V konaní sa nepreukázalo, že správca dane alebo žalovaný svojím postupom porušili práva žalobkyne vyplývajúce zo základných zásad daňového konania (§ 2 zákona č. 511/1992 Zb.) a ani ďalšie námietky uvádzané v žalobe žalobkyňa ničím konkrétnym nepodložila, preto súd žalobu v súlade s § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku z a m i e t o l .
Žalobkyňa bola v konaní neúspešná, žalovanému trovy konania nevznikli, preto súd žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
Podľa poučenia o opravnom prostriedku, ktoré tvorí záverečnú klauzulu rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, proti tomuto rozsudku účastníci nemajú právo podať opravný prostriedok.
POZNÁMKA AUTORA:
Predložený judikát je prvým rozsudkom, ktorý autor čítal, v ktorom daňový úrad určil daň na základe pomôcok a súd odobril tento postup daniarov. Dosiaľ v prípadoch určenia dane na základe pomôcok súd dával za pravdu zväčša žalobcom. A to dokonca aj v prípade, keď si žalobca určil na prvý pohľad nereálnu symbolickú cenu nájomného 1 Sk ročne za prenájom hotela, ktorú daňový úrad oprávnene navýšil na trhovú (obvyklú) cenu, zvýšil tým zdaniteľné príjmy podnikateľa a určil daň na základe pomôcok.
Prepáčte , že som priložila tento článok . Autora nepoznám, ale dosť ma zaujal článok a myslím, že by mal zaujať aj ostatných .Je to príklad najmä pre tých , čo si myslia , že účtovníctvo je " gombička "
Prevzaté zo stránky :
http://www.ginallrobinson.eu/portal/ukaz_judikat.php?judikat_id=70
promont maja
15.04.10,09:35
Aj u nás v Prešove sme to zažili. Išlo o zmrzlinára a neviedol žiadne skladové hospodárstvo. Tak mu to daňová kontrola spočítala = nepreukazné účtovníctvo = žiadna inventarizácia, či závierka. A potom postupovali presne podľa tabuliek. Skončilo to tak, že dotyčný zaplatil, ale nie som si istá, či sa aj poučil.
Zita5
15.04.10,10:03
Práve preto som to prilepila, ako memento pre neposlušných a tvrdohlavých podnikateľov , ktorí sa v niektorých momentoch nechcú dať presvedčiť od účtovníčky,nerešpektujú zákony a poukazujú na JANA,MIŠA,DEŽA ...ak tí môžu, prečo nie ja ?:)
promont maja
15.04.10,10:27
Inak je to super ... myslím to, že si to tu prilepila.
Lenka1979
15.04.10,10:29
Áno, je to super,že to tu Zitka prilepila... odporúčala by som to prečítať aj nášmu vedeniu ,ktoré je vyššie nad nami...nielen účtovníčkam...:rolleyes::rolleyes::rolleyes: