Dobrý deň,poprosím o info.Som zamestnaný v štátnej službe,zamestnávateľ si ma dal predvolať ohľadom:prišiel list so sťažnosťou že som sa nezdržiaval počas PN-ky na adrese trvalého bydliska.Nepoznám celý obsah sťažnosti-nebolo mi umožnené prečítanie tejto sťažnosti.Na lístku PN som uviedol inú adresu na ktorej sa budem liečiť,čiže som nebol na adrese trv. pobytu.Čiže viem že som konal správne.Ide mi len o to či:
1.naozaj nemám nárok na prečítanie si sťažnosti,ak áno tak na základe čoho?
2.viem podniknúť nejaké právne kroky voči osobe ktorá túto sťažnosť písala?
Ďakujem.
Zákon o sťažnostiach (úplné znenie č. 9/2010 Z. z.)

§ 15
Oboznamovanie s obsahom sťažnosti


Orgán verejnej správy príslušný na vybavenie sťažnosti je povinný bezodkladne oboznámiť toho, proti komu sťažnosť smeruje, s jej obsahom v takom rozsahu a čase, aby sa jej prešetrovanie nemohlo zmariť. Zároveň mu umožní vyjadriť sa k sťažnosti, predkladať doklady, písomnosti, informácie a údaje potrebné na vybavovanie sťažnosti.

§ 7

(1) Podanie sťažnosti sa nesmie stať podnetom ani dôvodom na vyvodzovanie dôsledkov, ktoré by sťažovateľovi spôsobili akúkoľvek ujmu.

Súhlasím s názorom rodinky.
Zamestnávateľ by ťa mal oboznámiť s obsahom sťažnosti a mal by ti dať možnosť sa k obsahu vyjadriť.
Pokiaľ si však v PN uviedol adresu na ktorej sa budeš zdržiavať a aj sa tam reálne zdržiaval, nemáš sa čoho báť.

Hej,ja sa nemám čoho báť,len niekto-viem kto sa mi snaží zničiť život a preto by som to rád zastavil a podnikol protikroky,nech si uvedomí že bez dôkazov ma nebude neustále ohovárať,vláčiť po úradoch...
Ďakujem každemu za príspevok

Ja by som skôr povedala, že sa jedná o udanie, nie sťažnosť. Ktovie, či sa dotyčný aj podpísal...

Všeobecne o sťažnosti

Problematiku sťažností upravuje zákon č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach (ďalej len zákon), ktorý nadobudol účinnosť od 1. júna 1998. Tento zákon upravuje postup pri podávaní, prijímaní, evidovaní, vybavovaní a kontrole vybavovania sťažností fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa tohto zákona postupujú (teda prijímajú, evidujú, vybavujú a kontrolujú vybavovanie sťažností):
a) štátne orgány a nimi zriadené organizácie,
b) obce a nimi zriadené organizácie,
c) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb (ďalej len "orgán verejnej správy").

Sťažnosť je podľa § 3 zákona podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len "sťažovateľ"), ktorým:

• sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, pretože došlo k ich porušeniu alebo k ohrozeniu činnosťou alebo nečinnosťou (ďalej len "činnosť") orgánu verejnej správy,
• upozorňuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie si vyžaduje zásah orgánu verejnej správy.

Za sťažnosť sa podľa § 4 tohto zákona nepovažuje podanie:

1. fyzickej osoby alebo právnickej osoby poslané orgánu verejnej správy ako dopyt, ktorým sa nedomáha ochrany svojich práv,
2. orgánu verejnej správy, v ktorom upozorňuje na nesprávnu činnosť iného orgánu verejnej správy,
3. ktorého vybavovanie je upravené osobitným predpisom,
4. proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy vydanému v správnom konaní, ak je zrejmé, že podanie možno vybaviť v správnom konaní.

Orgán verejnej správy, ktorému bolo doručené podanie označené ako sťažnosť a toto podanie podľa uvedených bodov 1, 2 a 3 nie je sťažnosťou, je povinný ho do piatich dní vrátiť s uvedením dôvodu tomu, kto ho podal. Podanie podľa uvedeného budú 4 zašle orgán verejnej správy bezodkladne sťažovateľovi s poučením a ak ide o neprávoplatné rozhodnutie, aj orgánu príslušnému na rozhodnutie o opravnom prostriedku; ak časť podania spĺňa náležitosti sťažnosti podľa tohto zákona, vybaví sa táto časť ako sťažnosť.

Ja by som skôr povedala, že sa jedná o udanie, nie sťažnosť. Ktovie, či sa dotyčný aj podpísal...

Všeobecne o sťažnosti

Problematiku sťažností upravuje zákon č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach (ďalej len zákon), ktorý nadobudol účinnosť od 1. júna 1998. Tento zákon upravuje postup pri podávaní, prijímaní, evidovaní, vybavovaní a kontrole vybavovania sťažností fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa tohto zákona postupujú (teda prijímajú, evidujú, vybavujú a kontrolujú vybavovanie sťažností):
a) štátne orgány a nimi zriadené organizácie,
b) obce a nimi zriadené organizácie,
c) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb (ďalej len "orgán verejnej správy").

Sťažnosť je podľa § 3 zákona podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len "sťažovateľ"), ktorým:

• sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, pretože došlo k ich porušeniu alebo k ohrozeniu činnosťou alebo nečinnosťou (ďalej len "činnosť") orgánu verejnej správy,
• upozorňuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie si vyžaduje zásah orgánu verejnej správy.

Za sťažnosť sa podľa § 4 tohto zákona nepovažuje podanie:

1. fyzickej osoby alebo právnickej osoby poslané orgánu verejnej správy ako dopyt, ktorým sa nedomáha ochrany svojich práv,
2. orgánu verejnej správy, v ktorom upozorňuje na nesprávnu činnosť iného orgánu verejnej správy,
3. ktorého vybavovanie je upravené osobitným predpisom,
4. proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy vydanému v správnom konaní, ak je zrejmé, že podanie možno vybaviť v správnom konaní.

Orgán verejnej správy, ktorému bolo doručené podanie označené ako sťažnosť a toto podanie podľa uvedených bodov 1, 2 a 3 nie je sťažnosťou, je povinný ho do piatich dní vrátiť s uvedením dôvodu tomu, kto ho podal. Podanie podľa uvedeného budú 4 zašle orgán verejnej správy bezodkladne sťažovateľovi s poučením a ak ide o neprávoplatné rozhodnutie, aj orgánu príslušnému na rozhodnutie o opravnom prostriedku; ak časť podania spĺňa náležitosti sťažnosti podľa tohto zákona, vybaví sa táto časť ako sťažnosť.
Áno, máš pravdu. Ale zadávateľ otázky sa nepýtal, či podanie je sťažnosť alebo nie.
On chcel vedieť, či má právo nahliadnuť do sťažnosti a či môže voči sťažovateľovi postupovať podľa nejakého právneho predpisu. A na túto otázku mu bolo odpovedané.
Druhá strana veci je tá, že ak orgán verejnej správy prijal podanie a toto podanie považuje za sťažnosť, má postupovať podľa zákona o sťažnostiach. Ak by podanie nepovažoval za sťažnosť, bolo jeho povinnosťou vrátiť toto podanie s uvedením dôvodov, prečo podanie nie je sťažnosťou.

Hej,ja sa nemám čoho báť,len niekto-viem kto sa mi snaží zničiť život a preto by som to rád zastavil a podnikol protikroky,nech si uvedomí že bez dôkazov ma nebude neustále ohovárať,vláčiť po úradoch...
Ďakujem každemu za príspevok

Zobral si to za správny koniec. Vieš, kto to je, tak do toho. Znič ho skôr, než zničí život Tebe.:eek: A my Ti v tom radi pomôžeme.:rolleyes:

Hej,ja sa nemám čoho báť,len niekto-viem kto sa mi snaží zničiť život a preto by som to rád zastavil a podnikol protikroky,nech si uvedomí že bez dôkazov ma nebude neustále ohovárať,vláčiť po úradoch...
Ďakujem každemu za príspevok

Len niekedy je človek prekvapený, keď zistí, kto to spravil. :o
Nie vždy je to presne tak ako predpokladáme :o
Takže pokiaľ nie je istota - nevideli ste udanie, budú Vaše kroky na úrovni toho donášača :o

Právnik v práci mi povie vždy že nemôže mi to ukázať.A skúste mu oponovať-by som to pocítil

Tak podať pre zmenu sťažnosť na právnika nejakej inštitúcii, zastrešujúcej právnikov s tým, že dotyčný právnik ti bráni v obhajovaní tvojich osobných práv. Potom zaručene ti tú "sťažnosť" (podľa mňa je to však udanie) asi ukáže.

Právnik v práci mi povie vždy že nemôže mi to ukázať.A skúste mu oponovať-by som to pocítil

Je to trochu zložitejšie, nie vždy orgán prešetrujúci sťažnosť môže obsah sťažnosti ukázať inej osobe, či osobe voči ktorej sťažnosť smeruje, nakoľko je v určitých prípadoch povinný utajiť totožnosť sťažovateľa v súlade s ustanovením §8 ods. 1) zákona o sťažnostiach

"(1) Totožnosť sťažovateľa je orgán verejnej správy povinný utajiť, ak o to sťažovateľ požiada. Orgán verejnej správy môže utajiť totožnosť sťažovateľa, ak je to v záujme vybavenia sťažnosti. Pri prešetrovaní takejto sťažnosti sa používa jej odpis, alebo, ak je to možné, jej kópia, bez uvedenia údajov, ktoré by identifikovali sťažovateľa. Každý, komu je totožnosť sťažovateľa známa, je povinný o nej zachovať mlčanlivosť."

1. Prva odpoved moze byt, ze "na anonym nebudes reagovat".

2. Ak mas ciste svedomie, vybavil by som to jednoduchou suchou odpovedou, ze si sa pocas celej PN zdrziaval na mieste, ktore si uviedol, s vynimkou pravidelnych kontrol v zdravotnickom zariadeni a povolenych vychadzok (ak boli).

3. Ak to neprestane, budu musiet predlozit nejaky dokaz oni, inak je to len tvrdenie proti tvrdeniu. A z dokazu mozes dedukovat, o koho ide.

4. Ak sa dozvies, kto to je, mozno mu bude stacit dat najavo, ze o nom vies.
Ak nie, mozes to dohnat az do extremu - obtazovanie, ohovaranie, sposobena skoda, nemajetkova ujma, atd...
Pripadne protiutok - podla toho, co stazovatela k takemuto konaniu motivuje.

"(1) Totožnosť sťažovateľa je orgán verejnej správy povinný utajiť, ak o to sťažovateľ požiada. Orgán verejnej správy môže utajiť totožnosť sťažovateľa, ak je to v záujme vybavenia sťažnosti. Pri prešetrovaní takejto sťažnosti sa používa jej odpis, alebo, ak je to možné, jej kópia, bez uvedenia údajov, ktoré by identifikovali sťažovateľa. Každý, komu je totožnosť sťažovateľa známa, je povinný o nej zachovať mlčanlivosť."
Tu sa však dá oponovať silnejším zákonom a tým je ÚSTAVA SR, kde:


Čl. 12
(2) Základné práva a slobody sa zaručujú na území
Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie,
rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické,
či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť
k národnosti alebo etnickej skupine, majetok,
rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov
poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.
(4) Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach
pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.
Čl. 16
(1) Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená.
Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených
zákonom.
Čl. 19
(1) Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,
osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
(2) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.
(3) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním
údajov o svojej osobe.

A pokiaľ sa nemýlim, zákony sa tvoria tak, aby nebola porušená ústava, teda ústava je nadradená VŠETKÝM zákonom v tejto republike.
Tým, že právnik neumožňuje dotknutej osobe chrániť svoje ústavné práva, porušuje vedome ústavu. Takýto právnik by mal odovzdať diplom.

BTW: Len tak - pre srandu králikov - podať na právnika trestné oznámenie pre porušenie ústavy (hl.2, čl.19)

nuz mne prijde logicke ze ta nechcu oboznamit s celym obsahom staznosti a najma s tym kto tu staznost podal... ved inak by to cele nemalo zmysel.. kto by sa odvazil stazovat napr. na postup uradnikov keby vedel ze si to bude dany uradnik citat kto to napisal a este si viac na nom zgustne...
pokial je to tak ako pises a je vsetko ok tak to nechaj tak.. nemas sa coho bat... a pokial si myslis ze ti chce niekto umyselne tymto ublizit tak proste sa mu to nepodarilo ber to tak... zivot vsetko vracia co kto dava dvojnasobne sa mu vrati...

Pre niekoho je to logické, ale pre niekoho nie. Pre osobu A (tej ktorej sa sťažnosť - udanie týka) je podstatné, že chce vedieť aspoň obsah toho, čo na neho napísali. Má to zaručené ústavou, aby sa mohol voči ohováraniam, nepravdivým údajom a osočovaniu brániť.
Osoba B (tá, ktorá to napísala) má zase podľa ústavy právo na to, aby sa nezverejňovali jej osobné údaje. Avšak, pokiaľ udáva nepravdivé údaje, dopúšťa sa trestného činu krivého obvinenia a tu už osoba A má právo na svoju obranu vedieť meno osoby B, aby sa mohla účinne brániť.
Tým, že právnik neumožnil osobe A dozvedieť sa obsah sťažnosti (udania), chránil síce osobu B (sťažovateľa) , ale poškodil osobu A (porušil čl.12, ods.4 a čl.19 ústavy). Prinajmenšom mu mal aspoň dať opis tej sťažnosti.

Na toto nie je potrebné byť ani právnikom, stačí sedliacky rozum a znalosť ústavy.

Pre niekoho je to logické, ale pre niekoho nie. Pre osobu A (tej ktorej sa sťažnosť - udanie týka) je podstatné, že chce vedieť aspoň obsah toho, čo na neho napísali. Má to zaručené ústavou, aby sa mohol voči ohováraniam, nepravdivým údajom a osočovaniu brániť.
Osoba B (tá, ktorá to napísala) má zase podľa ústavy právo na to, aby sa nezverejňovali jej osobné údaje. Avšak, pokiaľ udáva nepravdivé údaje, dopúšťa sa trestného činu krivého obvinenia a tu už osoba A má právo na svoju obranu vedieť meno osoby B, aby sa mohla účinne brániť.
Tým, že právnik neumožnil osobe A dozvedieť sa obsah sťažnosti (udania), chránil síce osobu B (sťažovateľa) , ale poškodil osobu A (porušil čl.12, ods.4 a čl.19 ústavy). Prinajmenšom mu mal aspoň dať opis tej sťažnosti.

Na toto nie je potrebné byť ani právnikom, stačí sedliacky rozum a znalosť ústavy.

Ale tá osoba A mala možnosť sa obhájiť a dokázať, že list sa nezakladá na pravde. A myslím, že môže podať sťažnosť na neznámeho páchateľa a ak sa to bude vyšetrovať, tak by sa mal dozvedieť aj meno toho, kto tento nepravdivý list napísal a osoba B by sa mala ospravedlniť a ak vznikla škoda, tak aj zaplatiť dotyčnej osobe. Ak je osoba vo všeobecnosti rypák, ktorý potrebuje vypisovať nepravdivé obvinenia, takýto trest by si zaslúžila :(

Právnik v práci mi povie vždy že nemôže mi to ukázať.A skúste mu oponovať-by som to pocítil

Vecne príslušný orgán riešiaci sťažnosť - v tomto prípade podnikový právnik je povinný podľ §15 zákona o sťažnosťiach

"Orgán verejnej správy príslušný na vybavenie sťažnosti je povinný bezodkladne oboznámiť toho, proti komu sťažnosť smeruje, s jej obsahom v takom rozsahu a čase, aby sa jej prešetrovanie nemohlo zmariť. Zároveň mu umožní vyjadriť sa k sťažnosti, predkladať doklady, písomnosti, informácie a údaje potrebné na vybavovanie sťažnosti."

Zákon však nedefinuje formu ako oboznámiť toho proti komu sťažnosť smeruje. Čiže nie je jeho povinnosťou originál sťažnosť ukázať. Oboznámiť s jej obsahom môže aj verbálne napr. tým, že ťa dal predvolať, tiež ťa môže oboznámiť s predmetom sťažnosti aj písomnou formou v podobe výzvy aby si sa k sťažnosti vyjadril, kde uvedie obsah sťažnosti. Tiež je dôležité, že v súlade s §15 ťa oboznámi s obsahom sťažnosti iba v takom rozsahu, aby sa prešetrenie nomohlo zmariť. napr. ak podaná sťažnosť obsahuje viac udalostí alebo okolností než sa týkaju predmetu sťažnosti na tvoju osobu, orgán šetriaci sťažnosť ťa oboznámi len s tou časťou, ktorá sa ťa týka.

vyššie som poukázal aj na §8 zákona o sťažnostiach, že ak sťažovateľ požiadal o utajenie totožnosti, alebo je to v záujme prešetrenia sťažnosti orgán šetriaci sťažnosť vykoná odpis sťažnosti alebo ak je to možné, jej kópiu bez uvedenia údajov, ktoré by identifikovali sťažovateľa.

Na vybavovanie sťažností sa nevzťahuje zákon o správnom konaní, podľa ktorého by účastník konania t.j. ten proti komu je sťažnosť smerovaná mal právo nazerať do spisu podľa §23 zákona č. 71/1967 Zb.