bohužiaľ, nie každé dieťa je ako plyšový macík (kam ho položím, tam ticho sedí). To všetko je o susedských vzťahoch a ohľaduplnosti... Ako rodič by ste radšej mal dieťa, ktoré je tiché, skromné, lenivé, alebo živé, ubehané, možno trochu neskrotné, ale v kolektíve výbojné, jednoducho také, čo sa v živote nestratí...
A v panelákoch nikdy nebude plnohodnotné bývanie, lebo sú postavené tak, že ak si sused prdne tak to nielen počujete, ale hádam aj cítite...

Presne tak, v paneláku nikdy nebude plnohodnotné bývanie, teraz keď každý dáva do bytu plávajúce a iné podlahy, počuť všetko, aj koľkokrát prejde suseda nad nami z kuchyne do izby a naopak, aj počuť čo sa u susedov rozprávajú, aj v noci keď zvoní susedovi na stolíku mobil. A deti sú už také, neposedia, behajú a my napriek tomu,že nabádame našu malú,nech je ticho, nech nedupoce i tak sa to jednoducho vždy nedá, no my máme jedno šťastie, že ona svojim dupotom, výskotom a krikom vyplaší jedine myši v našom baraku, keďže bývame na prvom posch. A to ešte nehovorím, že keď príde k nám aj najmladší beťár, tak ako oni dvaja dokážu z bytu spraviť "kulničku na dříví" a pritom lietame za nimi všetci čo sme doma :)

A toto je vždy lepšie,keď sú deti také hravé, aktívne a živé, ako keby mali len tíško sedieť v kúte.

existuje jedna možnosť zmente sa vy.Podla vašho prispevku predpokladam že ste staršieho vydania,ja mam dve dospele deti takže tiež nie som nove vydanie ale nedovolil by som si obmedzovať deti, pokial by to boli nejake 14ky a viac je to ine ak by robili takyto bordel upozorniť na ich spravanie rodičov je normalne ale male deti ktore si neuvedomuju čo sa deje a chcu sa len hrať tak to je prepačte ale trošička pritiahnute za vlasy mam susedu ma dvoch malych zbojnikov dvojčata ktre su velmi žive a robia krik,buchot ale snažim sa to nejakym spôsobom odignorovať pretože su to deti potrebuju sa vyblaznieť pretože detstvo nie je o tichom sedeni v kute. A rada na koniec skuste sa s nimi spriateliť a potom zistite že ten takzvany buchot a obťažovanie pri praci nie su problemom vašho spolunaživania:---:);)

Ja som prave ta, ktorej deti behaju, placu aj niekolko krat za noc, casto aj 2 hodiny vkuse, kricia... Suseda nemoze spat, oddychovat, boli ju hlava... Naozaj sa s tym neda nic robit, kym su deti malicke. Moj syn napr. este nedavno nevedel normalne chodit, z izby do izby vzdy bezal. Mohla som po nom kricat, prosit, nepochopil to, bol este maly. Musis to vydrzat, zachvilu podrastie pojde do skoly a bude dobre. Ak sa im nenarodi dalsie dieta:D
Proste deti sa musia vybehat, v noci placu, nedaju sa vypnut ako televizor. A ked vonku prsi alebo su chore, tak sa s nimi von neda ist. A privazovat k posteli ich nebudem. Skus tych rodicov pochopit, oni to nemaju tiez lahke, tiez by radsej mali klud, ale s detmi klud nikdy nebol.

Si slobodný, bezdetný?
Pokiaľ áno, tak sa nemôžeš vžiť do situácie, keď máš dieťa, vieš čo dokáže taký malý "navystrájať" ale ono sa pri tom len hrá....
Musíš sa s tým zmieriť že od 6,00 - 22,00 budeš mať o zábavu postarané. Ja som mala susedov, ktorí boli pre moje deti "strašiakom", vždy im niečo vadilo, tiež búchali po radiátoroch, a moje deti chúdence boli mnou stále upozorňované, ticho , ticho lebo xxxx suseda bude sa hnevať. Prišla doba xxxsuseda mala vnúčence a už bolo všetko o.k. nevadilo, že jej vnúčence sa chovajú ako ostatné normálné deti, mohli búchať, kričať..atď...ale podrž sa, zase to vadilo susede , ktorá bývala pod ňou...to bol taký kolobeh susedský a vtedy ešte boli všade koberce po izbách, ktoré hluk trochu tlmili, nie ako teraz , keď je prevažne dlažba alebo parkety Inak stačí ak autíčkom prejde po podlahe a ty to môžeš vnímať ako "rámus". Pracovala som dlhé roky s deťmi, ver mi že im musíš dať priestor aby sa realizovali, musia niečo "robiť".
Pevné nervy ti želám, panelák je panelák, tam ozaj počuješ všetko, musíš sa s tým zmieriť.

ani ja Vas veru nepodporim, aj ked chapem.....ako sa musite asi citit.

Ja mam doma dvoch zbojnikov, skoro 5rocneho a skoro 3rocnu...mame susedku, uz starsiu pani, skor babku teda. Mame ju u nas tak 2-3x do mesiaca, co sa stale stazuje, ale v dobrom, teda nerobi mi doma cirkus, len sa potrebuje postazovat.

Raz som bola aj u nej, naozaj je to pocut, ale no fakt? co mam s tymi detmi robit? ked su chore, tak von nemozeme chodit, tym padom ani do skolky, doteraz bola zima, zase doma.... na nervy to ide najma tym detom, ved ked nechcem, co teda nechcem aby boli strcene pred TV alebo pri PC musim im nejaku inu cinnost vymysliet, pri ktorej sa trosku zabavia, ale aj priznavam rozblaznia...

ale suhlasim s prispevkami vyssie, chce to cas, mozno si aj zvyknete :)

Presne tak, v paneláku nikdy nebude plnohodnotné bývanie, teraz keď každý dáva do bytu plávajúce a iné podlahy, počuť všetko, aj koľkokrát prejde suseda nad nami z kuchyne do izby a naopak, aj počuť čo sa u susedov rozprávajú, aj v noci keď zvoní susedovi na stolíku mobil. A deti sú už také, neposedia, behajú a my napriek tomu,že nabádame našu malú,nech je ticho, nech nedupoce i tak sa to jednoducho vždy nedá, no my máme jedno šťastie, že ona svojim dupotom, výskotom a krikom vyplaší jedine myši v našom baraku, keďže bývame na prvom posch. A to ešte nehovorím, že keď príde k nám aj najmladší beťár, tak ako oni dvaja dokážu z bytu spraviť "kulničku na dříví" a pritom lietame za nimi všetci čo sme doma :)

A toto je vždy lepšie,keď sú deti také hravé, aktívne a živé, ako keby mali len tíško sedieť v kúte.

to s tym ze vsetko je v panelaku pocut je svata pravda a ten mobil je este v pohode-su aj ovela ovela horsie veci ktore by susedia nemali pocut ale bohuzial pocuju :-)

nas sused sa chodil stazovat kazdy tyzden pravidelne.odkedy som mu prestal otvarat dvere,tak uz nechodi-vzdal to.

bohužiaľ, nie každé dieťa je ako plyšový macík (kam ho položím, tam ticho sedí). To všetko je o susedských vzťahoch a ohľaduplnosti... Ako rodič by ste radšej mal dieťa, ktoré je tiché, skromné, lenivé, alebo živé, ubehané, možno trochu neskrotné, ale v kolektíve výbojné, jednoducho také, čo sa v živote nestratí...
A v panelákoch nikdy nebude plnohodnotné bývanie, lebo sú postavené tak, že ak si sused prdne tak to nielen počujete, ale hádam aj cítite...

cisty suhlas-100bodov

to s tym ze vsetko je v panelaku pocut je svata pravda a ten mobil je este v pohode-su aj ovela ovela horsie veci ktore by susedia nemali pocut ale bohuzial pocuju :-)

...hm o tých ostatných som nechcela písať, ale jasné,že počuť aj iné veci, ako mobil :)

bratovi chodil furt takto sused búchať... až raz... bol som u neho na návšteve a moje deti tam behali. Búchal na dvere... Otvoril som. Trieskal po dverách bakuľou. Som trochu iná povaha a postava na rozdiel od brata... Vyvrieskal som sa na hulváta jedného a tajne som dúfal, že ma udrie bakuľou, aby som prešiel do nutnej obrany. Odvtedy sa mi zďaleka zdravil a bol milý. Zrejme som prehovoril jazykom jeho kmeňa.

dieťa nie je hračka, že sa vypne alebo odloží vtedy, keď nie je na ňu práve chuť. ;)
Deti sú živé striebra, ktoré neposedia, toľko majú energie.
Keď sa stretnem so susedkou, jej prvé slová, ale počujeme behať malého, šinter je, a moja odpoveď s úsmevom na tvári znie: Aspoň vieme aj my, aj Vy, že ho máme. :D

Keď sme boli my malé deti, susedom sa až lampa kývala. :rolleyes: Boli sme traja, sestra s bratom futbal hrávali, ja som bola knihomoľ. Pritom susedy sme sa báli, tá keby nám jednu vylepila, ocitli by sme sa na konci druhej miestnosti. Časom sme sa odsťahovali, ale napriek tomu rodičia zostali dobrými priateľmi až dodnes, susedy sa nebojíme :D a s úsmevom spomíname keď sa stretneme. :)

My keď sme mali deti malé - máme 4 deti - na chodbe sme mali okrúhly stôl, sústavne sa hrali okolo neho na naháňačku, dookola behali a robili taký randál,že som len čakala, či nepríde sused odnaproti alebo čo býva nad nami búchať na dvere,že nech ich "uzemníme"...ani raz sa tak nestalo, ale keď sme sa stretli tak mi aj zopár krát s úsmevom povedal, že "riadnych aktivistov" mám doma.

Presne tak, komu to vadí, nech nebýva v paneláku.

Mojej susedke vadí aj to, ak sa bicyklujem na stacionári, hoci ho mám (len kvôli nej) na doske, pod ktorým je 3cm molitan ... podľa mňa má na plafóne fonendoskop, aby vedela, kedy presne som začala ;)

Od nasťahovania do nového bytu mám problém so susedkou a jej dieťaťom, ktorí bývajú nado mnou. Dieťa má asi 4 roky, neustále behá po byte, hádže veci na podlahu, odhliadnúc od toho, že počujem všetky rozhovory, každé ráno ma budí neznesiteľný buchot, otriasajúce sa steny a dunenie. Po niekoľkých dňoch som ju bol osobne poprosiť a vysvetliť jej situáciu, že potrebujem doma pracovať a pokojne žiť, no nemalo to na ňu zrejme žiaden vplyv. Niekedy sa to vystrájanie nedá vydržať, od hnevu zoberiem metlu a pobúcham na strop, no ani to nemá žiaden účinok, aj keď vedia, že mi to vadí. Neviem, ako sa dnes vychovávajú deti, ale v mojich časoch, sme boli nabádaní, aby sme nepobehávali po byte a rešpektovali súkromie ostatných. Existujú predsa ihriská, škôlky a pod.
Existuje nejaká možnosť, aby sa niečo zmenilo? Nerád by som kvôli tomuto musel meniť byt, ktorý mi skutočne vyhovuje. Mám nejakú možnosť ochrany súkromia, keďže nejde ani o rušenie nočného kľudu? Čo by som mohol v tejto otázke urobiť? Chcem mať plnohodnotné bývanie, vzhľadom na súkromie a pokoj. Rešpektujem mladé rodiny s deťmi, ale aj oni musia brať predsa na zreteľ svojich susedov, nejde o bábätko ktoré plače, ale o matku, ktorej je jedno, čo jej šibal robí.

Existuje nejaká možnosť, aby sa niečo zmenilo? Nerád by som kvôli tomuto musel meniť byt, ktorý mi skutočne vyhovuje.

Existuje život bez možnosti!? A čo by mali zmeniť možnosti? A nie je problém v tom, že ten byt ti vyhovuje?

Ak ti nevyhovujú susedia navrhni im, že nech sa odsťahujú.

Úplne Vás chápem, pretože prežívam takmer to isté, ibaže dieťatko v byte nado mnou má len 8 mesiacov a rodičia mu kúpili behátko - pavúka. Neviete si predstaviť, čo sú to za zvuky - ako keby v kuse ťahali nábytok. Na zbláznenie. Všetcia Vám tu radia, aby ste boli tolerantný, že si časom zvyknete... Je to blbosť - nezvyknete. Na to sa proste zvyknúť nedá, zvlášť keď človek potrebuje byť sústredený na prácu, alebo je z práce unavený a potrebuje v kľude relaxovať a načerpať sily. Zaráža ma však, že nikto tu neodsudzuje (ne)konanie mamičky. 4-ročné dieťa sa dá totiž zamestnať aj niečim iným, pričom sa nerobí buchot, ani sa nebehá. Čo keby sa mu tak mamička trošku venovala a spolu s ním by si napríklad sadla k stolu a kreslila si s ním, alebo vymaľovávala omaľovánky, alebo čítala mu rozprávky, alebo listovala si s ním knižky pre deti, alebo hrala sa s ním napr. človeče nezlob sa, pexeso... Možností je neúrekom, ale to by musela chcieť v prvom rade mamička!
Ja by som asi vo Vašom prípade obetovala nejaké drobné, kúpila by som dieťaťu pastelky a omalovánku (jednu), odniesla by som mu to s tým, že keď je celú pekne vymaluje, kúpim mu druhú... Keď ho nedokáže zmysluplne zamestnať jeho mama, skúste to Vy.

s.renka, ja sa opat musim zastat mamiciek. neviem ako je to v pripade mamicky, o ktorej pise otlak, ale ja svojej dcere, ktora uz ma skolkarsky vek citam, rozpravame sa, malujeme, strihame, modelujeme, staviame lego, hrame sa na doktorku, ucitelku,... pismenka a cislice pozna uz od dvoch rokoch, riesime vselijake ulohy, dokonca vie surfovat po internete, najde si oblubene rozpravky, vzdelavacie hry - dozeram na to co pozera... Ked je pekne a aj ked prsi ako dnes, tak sme spolu vonku aj tri krat denne. Ale aj tak, aj ked je dieta studijny typ, aj tak sa proste potrebuje vybehat, vyskakat a niekedy si zmysli uprostred dna, ze teraz bude poskakovat a nezmenim to nijako a uz vobec nie u rocneho alebo dvojrocneho dietata. skusala som to, ale vzdala, lebo by som musela prejst k privazovaniu, resp. by som tie deti musela tak dobit, aby sa zlomili. Je mi luto, ze moja suseda to zle znasa, ale taku polhodinu denne dupotania musi vydrzat. A nocny plac tiez.

Saara, polhodinka denne - to je úplne v poriadku - aj hodina a pol sa dá vydržať. Ale keď Vám nad hlavou trieskajú, dupocú, hrkocú... celé poobedie od 14h do 21h ako napr. mne - tak to je fakt na zbláznenie. Aj ja som mama a nemám nič proti deťom ani proti ich potrebám. Ale každá taká mamička, ako píše autor otázky, by mala vedieť, že byť mamou neznamená LEN porodiť dieťa.

keď tie moderné plávajúce podlahy fungujú ako zosilovač ruchov... mozno sa to dieťa doma ani nezdá hlučné... možno ani o poschodie nižšie to nieje veľký hluk, ale je stále... a hlavne starší ľudia sú niekedy takí, že ešte aj ticho im pripadá hlučné... Ono to chce fakt trochu ohľaduplnosti na oboch stranách... Veď tí dôchodcovia ani v penziónoch nemajú kľud podľa vlastných predstáv, a to sú tam samí starci... Pri premiešaní s mladými niektorým nevyhovuje nič.

Nech je pre zadávatela témy,uspokojením,že tie deti za pár rôčkov vyrastú a prestanú dupotať!! :)

Ale nechcem si predstaviť,ako sa správa k svojim vnúčatám/ak neaké má/
keď k nemu prídu na návštevu! :rolleyes:

ha pani renka, asi skatulkujete deti :) pretoze, nie kazde dieta si vydrzi cele dopoludnie vyfarbovat vymalovanky, a zvysok popoludnia hrat pexeso alebo ine tiche cinnosti....a toboz nie 8mesacne dieta, aj ked priznavam, tak dlho v chodaku nieje zdrave a normalne.

Ja tu pisem, ale o chorobe, kedy musi byt dieta zavrete, samozrejme, choroby su rozne, kedy zas nepotrebuje lezat v posteli, ale iba berie ATB, no von nesmie, takymi cinnostiami ako farbenie, hrat pexeso, knizky....proste kludove cinnosti vydrzia takemu chalanovi na 15min.

takze, ako som pisala vyssie, sa mi zda len, ze skatulkujete deti, su proste rozne, zivsie a ked su zavrete doma, je im jednoducho dlho.

Úplne Vás chápem, pretože prežívam takmer to isté, ibaže dieťatko v byte nado mnou má len 8 mesiacov a rodičia mu kúpili behátko - pavúka. Neviete si predstaviť, čo sú to za zvuky - ako keby v kuse ťahali nábytok. Na zbláznenie. Všetcia Vám tu radia, aby ste boli tolerantný, že si časom zvyknete... Je to blbosť - nezvyknete. Na to sa proste zvyknúť nedá, zvlášť keď človek potrebuje byť sústredený na prácu, alebo je z práce unavený a potrebuje v kľude relaxovať a načerpať sily. Zaráža ma však, že nikto tu neodsudzuje (ne)konanie mamičky. 4-ročné dieťa sa dá totiž zamestnať aj niečim iným, pričom sa nerobí buchot, ani sa nebehá. Čo keby sa mu tak mamička trošku venovala a spolu s ním by si napríklad sadla k stolu a kreslila si s ním, alebo vymaľovávala omaľovánky, alebo čítala mu rozprávky, alebo listovala si s ním knižky pre deti, alebo hrala sa s ním napr. človeče nezlob sa, pexeso... Možností je neúrekom, ale to by musela chcieť v prvom rade mamička!
Ja by som asi vo Vašom prípade obetovala nejaké drobné, kúpila by som dieťaťu pastelky a omalovánku (jednu), odniesla by som mu to s tým, že keď je celú pekne vymaluje, kúpim mu druhú... Keď ho nedokáže zmysluplne zamestnať jeho mama, skúste to Vy.

Renka ...veď vydrž ...

Za chvíľku dieťa podrastie ...začne nie len s chodákom lomoziť , príde na rad aj nejaká tá lopta , postupne aj iné zvuky ...
Hm , s pubertou začne intenzita zvukov naberať na intenzite ...poviem Ti , také dobré stereo , jedná báseň ...
Nebude ho / dieťa / ani potrebné zmysluplne zamestnávať , urobí to samo z vlastnej vôle , kurňa , dokonca samostatne a rado ...

Len tak , mimochodom , nechcela by si teraz byť v byte podo alebo nado mnou ...:rolleyes:;)...čistý koniec , že akú hudbu počúvam ...čerpám sily a relaxujem , poprípade aj pracujem ...občas...;):---:D

dasska, v žiadnom prípade detičky neškatulkujem, veľmi dobre viem, že tak ako dospelí, tak aj deti sú každé iné. Ja som tú svoju radu s omalovánkou myslela tak, že možno by aj to pomohlo autorovi otázky k tomu, aby mal aspoň chvíľu ticho nad hlavou. Je mi jasné, že 4 dieťa nie je možné zamestnať na celý deň napr. činnosťami, ktoré som písala. Ale ak by bola jeho mamička ochotná vyjsť trošku v ústrety svojmu susedovi, mohla by svoje dieťatko zamestnať denne aspoň na nejaký čas, čo ja viem - 2 - 3 hodinky? Príklad: Dieťa lomozí, buchoce, pobehuje po byte už 2 hodiny. Zaujmem ho napr. skladaním puzzle aspoň na 1 hodinku. Potom zase lieta, búcha ... Nechám ho, nech sa vyšantí - a znovu ho stopnem aspoň na 1h hodinku niečím iným ... No, neviem, či už teraz chápete, ako som to myslela. Viem ale, že keď po neustálom hluku nastane aspoň na chvíľu ticho, tak je to najkrajší zvuk na svete.

Mám taký pocit, že sa tu stretli samí rodičia :) No fajn, ak ste to brali ako útok na vaše deti, s tým nič neurobím. Len som chcel poukázať aj na druhú stranu mince, veľmi dobre si uvedomujem, že malé deti potrebujú pohyb, aktivitu a nikdy by som to žiadnemu neupieral. Ja som sa pýtal na možnosti. Napr. prečo sa nemôže hrať v inej izbe alebo aby dali koberce, ja neviem ... Tieto rady mi prídu ako jednostranná ohľaduplnosť. Mier s vami.
A nie som žiadna staršia generácia, možno sa tak len vyjadrujem.

poradit Vam neviem, ale nesuhlasim s ostatnymi odpovedami, ze je to dieta a zmenit sa mate vy. Dieta tiez potrebuje vychovu a nie kazdemu skakat po hlave... pretoze z neho vyrastie clovek netolerantny a bude s tym mat v zivote problemy. Aj dieta musi vediet co je dobre a co zle. A ze budete strasiakom pre deti?? Pri spravnej formulacii nemusite byt ale to je uz na tom rodicovi. Nema dietatu vraviet, ze bud ticho lebo xxx sa bude hnevat, ale preto, lebo je neslusne byt hlucny a ze nie je tam sam a to co teraz vadi inym raz moze vadit jemu. A viem o com vravim, mame to v rodine. Bratove deti tuto vychovu nemaju, ale pri sestrinych vidim ze to ide. A nie je to tym ze tie deti su "plysovy medvedici" skor naopak... len ide tam najmä o pristup rodicov. Tak Vam drzim palce... aj ked poradit Vam neviem

poradit Vam neviem, ale nesuhlasim s ostatnymi odpovedami, ze je to dieta a zmenit sa mate vy. Dieta tiez potrebuje vychovu a nie kazdemu skakat po hlave... pretoze z neho vyrastie clovek netolerantny a bude s tym mat v zivote problemy. Aj dieta musi vediet co je dobre a co zle. A ze budete strasiakom pre deti?? Pri spravnej formulacii nemusite byt ale to je uz na tom rodicovi. Nema dietatu vraviet, ze bud ticho lebo xxx sa bude hnevat, ale preto, lebo je neslusne byt hlucny a ze nie je tam sam a to co teraz vadi inym raz moze vadit jemu. A viem o com vravim, mame to v rodine. Bratove deti tuto vychovu nemaju, ale pri sestrinych vidim ze to ide. A nie je to tym ze tie deti su "plysovy medvedici" skor naopak... len ide tam najmä o pristup rodicov. Tak Vam drzim palce... aj ked poradit Vam neviem

nemožem súhlasiť, že len výchovou je možné zmeniť správanie dieťata , dôležité sú aj osobnostné, charakterové či intelektuálne črty dieťaťa, ktoré dostane do vienka. Niektoré deti sú pohybovo aktívnejšie až hyperaktívne, môžu mať poruchu pozornosti (ADHD) a nevydržia pri určitých duševných činnostiach, napr. kreslenie, vyfarbovanie omalovánok pexeso a tak podobne a tento handicap kompenzujú nadmernou aktivitou. A aj keď rodičia urobia všetko správe, stáva sa, že okolie vníma takéto dieťa ako nevychované, neposlušné, priečne a automaticky sa hľadí na matku ako na netolerantnú a neschopnú zabezpečiť vychovu detí.

Chcem tým povedať len to, že v probléme zadávateľa môže mať viacero okolností a príčin, ktoré nielen my ale aj zadávateľ nemusí poznať. Preto aj riešenie veci je len na poznaní problému a následnej dohode.

Nuž ale musíme všetci objektívne priznať, že kedysi bolo rodičov s deťmi viac vonku- dnes ich vidíme v obchodných domoch a pri pozeraní TV, PC a hraní hier ;) ( a verte , že ja pri 14r. vekovom rozdiely mojich detí to vidím veľmi !)( Naša mladšia - nakoľko bývame v dome, má výbehu dostatok a verte, že mám čo robiť, aby som ju nahnala dnu :D:D:D - je živšia ako bola staršia :D - jej ručičky pobantujú a skúšajú všetko:D )

s tymto suhlasim, ale zaroven viem, ze aj v tejto dobe je lahke hyperaktivne dieta zaujat. Nemusi si kreslit, hrat pexeso a podobne. A tu pouzijem priklad mojej sestry - byva v panelaku v bratislave, nema auto, takze si musi poradit s tym co tam ma. Kazdy den doobeda je vonku na prechadzke s malym, zatial co dievcatko je v skole. Pridu sa domov napapat, poobede ide po malu, ta je hyperaktivna dost, tak ma gymnastiku, plavanie, ballet a ked ma volno tak idu na detske ihrisko alebo prechadzat sa po okoli. Pri tomto vsetkom pridu domov, deti sa napapaju a su tak unavene, ze nedokazu este robit zle. Takze mi nic nevravte ze to nie je o vychove a pristupe. Alebo o moznostiach byt-dom.

imelia máš pravdu, že aj hyperaktívne dieťa sa dá zamestnať tak, aby to bolo pre neho postačujúce- avšak pri krúžkoch a všetkých akciách- nuž kedysi to bolo zadarmo - dnes však všetko stojí peniaze a nie každý rodič je ochotný alebo schopný to platiť, tak sa to zas presúva na rodičov! Ach jáj, doba sa zmenila, ľudia sa zmenili a preto zadávateľka ťažko nájde riešenie pre svoju situáciu. Ľudia myslia už len na seba a to, že tým možno ubližujú iným- ich nezaujíma.
Ja viem, že možno to vyznie hlúpo , ale čo tak skúsiť zblížiť sa s tou mamou ( kávička....) a pri kamarátskejšom prístupe možno bude aj ochota...
Hromadenie napätia len zhoršuje znesiteľnosť stavu a skôr alebo neskôr to môže mať zdravotné následky.....

Úplne Vás chápem, pretože prežívam takmer to isté, ibaže dieťatko v byte nado mnou má len 8 mesiacov a rodičia mu kúpili behátko - pavúka. Neviete si predstaviť, čo sú to za zvuky - ako keby v kuse ťahali nábytok. Na zbláznenie. Všetcia Vám tu radia, aby ste boli tolerantný, že si časom zvyknete... Je to blbosť - nezvyknete. Na to sa proste zvyknúť nedá, zvlášť keď človek potrebuje byť sústredený na prácu, alebo je z práce unavený a potrebuje v kľude relaxovať a načerpať sily. Zaráža ma však, že nikto tu neodsudzuje (ne)konanie mamičky. 4-ročné dieťa sa dá totiž zamestnať aj niečim iným, pričom sa nerobí buchot, ani sa nebehá. Čo keby sa mu tak mamička trošku venovala a spolu s ním by si napríklad sadla k stolu a kreslila si s ním, alebo vymaľovávala omaľovánky, alebo čítala mu rozprávky, alebo listovala si s ním knižky pre deti, alebo hrala sa s ním napr. človeče nezlob sa, pexeso... Možností je neúrekom, ale to by musela chcieť v prvom rade mamička!
Ja by som asi vo Vašom prípade obetovala nejaké drobné, kúpila by som dieťaťu pastelky a omalovánku (jednu), odniesla by som mu to s tým, že keď je celú pekne vymaluje, kúpim mu druhú... Keď ho nedokáže zmysluplne zamestnať jeho mama, skúste to Vy.

presne takýto problem trapi aj mna, mame novych susedov s 2 detmi, ktoré mama absolutne nezvlada, neokrikne, oni si kopu loptu o vchodove dvere, behaju po plavajucich na autickach a ona je aj po viacerých osobnych rozhovoroch absolutne imunna voci nejakým upozorneniam deti

Mne je tiež občas do plaču z hluku susedovych detí nado mnou. Mám pocit, že majú špeciálne vyrobené kovové gule o priemere 40cm, minimálne s hmotnosťou 12kg ktoré hádžu o zem. Občas som tak zúfalá, že musím odísť z domu. Ale čo narobím?

Toto leto som však bola na dovolenke s bratom a jeho malou dcérkou (1,5r.), a až tu som pochopila že aj slušní rodičia s malými a dobrými deťmi narobia taký hluk. Len sme sa na sekundu otočili, malá už stihla otvoriť šuflík s hrncami a šmariť ho o zem. Má asi 15 kil ale dupoce viac ako ja.

Sú to len malé deti. A ukľudňujem sa tým, že jedného dňa vyrastú a budú dobré. Ide o slušnú mamičku s dvomi malými deťmi (tipujem 4r a 5r). Ale ten božský klud od 20h večer, ked detičky idú spať je na nezaplatenie :). Určite je to lepšia situácia, ako keby bol nado mnou nejaký alkoholik alebo hádajúca sa manželka s manželom.

Dúfam, že aj ja raz budem mať deti a dúfam že susedia podo mnou budu rovnako tolerantní ako som ja k svojim susedom.

Všetko je len o tolerancii, treba si spomenúť, že ani my sme neboli hneď dospelí a poslušní(hoci niektorí nie sú ani teraz, ale to je o inom). Dieťa nebude sedieť celý deň za stolom, je to živý maličký človiečik, ktorý stále niečo potrebuje, niečo objavuje.

ja si myslim, ze je to hlavne aj o tom, ze dnesne novostavby su stavane nie moc kvalitne, steny so susedmi su hrozne tenke, na zemi nemame skoro ziadne koberce, len plav. podlahy a minimum nabytku, ktory by steny aspon ako-tak odhlucnoval a nasledne v tych prazdnych -vzdusnych priestoroch sa kazde slovko odraza :( u nas vedla v byte maju tiez male dievcatko, ale je fakt zlate, tichucke, vie sa vyhrat same, ju fakt nepocut, iba niekedy nervoznu mamicku, ktora ziape po nej a manzelovi ...a tiez maju kupene behatko a nejaku motorku a to ked zacne tymi kolieskami lietat, tak to je katastrofa, hrozny zvuk a to byvame vedla a nie pod nimi, tu susedu lutujem, takze chapem reakciu zadavatela. Tiez si myslim, ze sa s tym neda nic robit, len aby sa mamicky troska uvedomili, ze netreba do bytou kupovat taketo veci, alebo popripade si kupit koberce na odhlucnenie, aby susedia pod nimi si nemuseli vlasy trhat a riesit taketo problemy....je to asi vsetko o ohladuplnosti, my tiez odkedy vieme, ze maju vedla dieta, tak ked mame vecer hosti snazime sa byt co najtichsie a nepustat hlasno hudbu...

Keby len deti boli hlučné! Nado mnou býva dospelý pár a majú svoju babku.
Babka nechodí von, ale potrebuje pohyb, tak chodí o paličke na prechádzku po byte.
Ťuk ťuk ťuk

Babka nechodí von, ale potrebuje pohyb, tak chodí o paličke na prechádzku po byte.
Ťuk ťuk ťuk
Aspoň je kontrola, že ešte žije. Ak to ťuk ťuk ťuk prestane, stačí pozerať, kedy sa pristaví "sanitka pre nebielych" :D

v našom vchode vyrástlo 40deti, vrátane mna s bratom a nikdy nebol taký hluk:o( podla mna minimalne do detskej by sa dal dat koberec, ked je vonku pekne, tak ist s nimi von a nie sediet celý den doma zatvorene a jasne, že detska su ako z divých vajec a nemaju ani ziaden denný rezim. Bývala som aj inde, tiež sme mali susedov malé deti, ale o tých sme ani nevedeli...skrátka, deti su vizitkou výchovy svojich rodicov

Ja si myslím, že je to veľmi individuálne. Je aj ťažká doba, a napríklad aj ja musím mať dve zamestnania aby som vyžila. Viem si predstaviť, že mamička letí z práce aby vyzdvihla deti v škôlke, doma však musí teraz rýchlo variť, prať, upratovať, popri tom má možno druhú prácu (zamestnanie) a deti sú vo veku kedy ich samé nemôže pustiť von. Otec dlho v práci a chodí o 22h večer domov.
Áno, je to všetko o výchove, ale nedá sa to hádzať za vinu vždy rodičom, že sa nestarajú. S tými kobercami je to pravda, mohli by byť aspoň v izbe, i ked my sme museli vyhadzovať koberce doma lebo brat bol alergik a mal nábeh na astmu.

Zas viem, že ked my sme boli deti tak sme samé behali po vonku uz ako 3-4-ročné. Všade bola tráva, pomaly žiadna premávka, a kopec detských ihrísk. Dnes je to panelak na panelaku, žiadne ihriská, parkovisko na ktorom je premavka taká aka bola kedysi na dialnici... No ja by som dnes deti samé von nepustila v takom malom veku.

Je to veľmi individuálne.....

ale napriklad suseda je na materskej, jedneho ma už v skolke a nie je schopna ustrazit ani to jedno dieta a o tom, co robia vo vytahu, ake dupoty a vresky ani nehovorim. Viem, že sa neda chodit po spickach a deti su zive, ale ked vas zobudi strasny hluk cez vikend už o siedmej rano, tak mate po nalade na celý den

jasné, vravím že je to individuálne. Ak by som vedela, že sú doma a nestarajú sa, tak to budem asi riešiť. Ja mám tiež malé deti nad sebou a vravím že neikedy musím odísť z domu že sa to nedá vydržať, občas mi od nervov aj slzy tečú. Mám chuť im trieskať o strop občas... a potom ich stretnem vo výťahu ako idu do Zoo, takí krásni dvaja chlapci a utrápená mamička... a vidim ze su to slusní ludia, tak im neviem nic povedat. a hlavne neviem ako budem ja zvladat raz tie svoje deti. Nechcem hodnotit nieco o com nemam ani paru.

ja zas viem ze ked budem mat hyperaktivne deti, co urcite budem lebo aj ja som, tak budu chodit na rozne sportove kruzky, kde si budu vybijat energiu :D ak si to budeme financne moct dovolit samozrejme

viete kedy sú naj, naj, najlepšie deti????

Ked su u starých rodicov na navsteve? alebo ked spia? :D

Ked su u starých rodicov na navsteve? alebo ked spia? :D
jasne, spiace sú naj...mám bohaté skúsenosti....

jasne, spiace sú naj...mám bohaté skúsenosti....

Ja zas viem, že mama ma nikdy nemala tak rada ako v dobe, ked som si vybavovala hypotéku :D

Ja zas viem, že mama ma nikdy nemala tak rada ako v dobe, ked som si vybavovala hypotéku :D
nepreháňaj.....:D

Moji susedia nad nami sa zas hrávajú s basketbalkou v byte. Keď ich upozorním, tak prestanú, ale po nejakom čase opäť začnú. Tiež som si povedal, že vyrastú a ich to prejde, tak uvidíme. Verím, že do vtedy nám nepopraská sadrokartón.
Pre deti sú pre tlmenie zvukov podľa mňa vhodné papuče a koberce.

Nado mnou určite hrajú bowling. Ináč si tie zvuky neviem vysvetliť.

Ked su u starých rodicov na navsteve? alebo ked spia? :D

...minule bola maličká u nás ...mladí si potrebovali niečo vybaviť ,nakúpiť ......

Lea bola neskutočne zlatá , kľudná ...aj poslušná .............ale mal som dosť po tých 4 - 5 hodinách ....:rolleyes:

...minule bola maličká u nás ...mladí si potrebovali niečo vybaviť ,nakúpiť ......

Lea bola neskutočne zlatá , kľudná ...aj poslušná .............ale mal som dosť po tých 4 - 5 hodinách ....:rolleyes:

Ja som si po 3 dňovej dovolenke s malou neterkou (a to tam boli jej rodičia, takže som ju nemala na starosti, len som bola pri tom) povedala, že som na deti asi ešte neni pripravená. Ale keď nie teraz, tak kedy tomu dieťaťu budem stihať, keď už teraz som vyčerpaná po 3 dňoch? :eek:

Nado mnou určite hrajú bowling. Ináč si tie zvuky neviem vysvetliť.

nasi susedia maju asi rovnake hracky, lebo tiež to pripomina bowlingovu drahu