ak si presvedceny o tom ze ide o miesto kde pravidelne nevykonavas svoju cinnost potom mas narok na stravne...ale ak si neni o tom presvedceny tak nemas narok pretoze to je tak sporny bod zakona o dani z prijmov paragraf 19 ods 2 pism e ze si nedovolim tvrdit na stopercent co je prevda...mozno pre zjednodusenie vyjdu tabulky pravidelnosti z DU inak neviem :) ale v tomto pripade by som povedal ze narok nie je kedze miesto vykonu je v zmluve bratislava.

Som zivnostnik so sidlom v KE, zmluvu o vykonani prac mam podpisanu s miestom vykonu prace v BA. Chodim na tyzdnovky. Mozem si uctovat stravne sam na seba?Ak som správne pochopila, vykonávaš objednané práce (na živnosť) v inom mieste, ako je miesto, kde pravidelne vykonávaš svoju činnosť (miesto podnikania). Je to teda príjem podľa §6 z podnikateľskej činnosti. Podľa zákona o DzP (§19, písm. e) sa za daňovo uznateľné výdavky považujú:

výdavky (náklady) daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa osobitného predpisu, a to na stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami, nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste a v súvislosti s činnosťou vykonávanou v zahraničí aj suma do výšky 40 % nároku na stravné podľa osobitného predpisu; ak daňovník na cestovanie využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, uplatní výdavky (náklady) do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky a základnej náhrady za každý jeden km jazdy podľa osobitného predpisu.

Z uvedeného vyplýva, že máš nárok aj na stravné počas dní, ktoré si v inom mieste ako je miesto, kde pravidelne svoju činnosť vykonávaš.

citujem "máš nárok aj na stravné počas dní, ktoré si v inom mieste ako je miesto, kde pravidelne svoju činnosť vykonávaš."

je to aj v tedy, ked je to jedina zmluva ktoru mam a v ktorej je jasne napisane misto vykonu prace?

Ak miesto, kde pravidelne vykonávaš činnosť je Ba, tak určite nie.

Som zivnostnik so sidlom v KE, zmluvu o vykonani prac mam podpisanu s miestom vykonu prace v BA. Chodim na tyzdnovky. Mozem si uctovat stravne sam na seba?
Mám dva pohľady na vec :

1/ Neviem aká je to " zmluva o vykonaní prác" ? To je široký pojem . Ale , ak si podnikateľ - SZČO , tak by som mala v predstave , že na základe určitej objednávky alebo uzatvorenia zmluvy o dielo s Tvojou firmou , vykonávaš prácu pre zákazníka z BA na tvoje meno a zodpovednosť. Tam by som to brala ako opodstatnené s tým , že musíš deklarovať o aký skutočný obchodný vzťah v tomto prípade ide . Čiže predstava je taká , že budeš fakturovať určité práce v BA , zasa opakujem na tvoje meno .Podkladom pre fakturáciu vidím príslušný protokol o odovzdaní určitej práce /služby/, a prevzatie práce/služby/ musí podpísať objednávateľ. Toto sú podklady na zreálnenie Tvojho výjazdu do BA za prácou , vtedy by som neuvažovala o tom , že či áno alebo nie . Tu máš nárok si uplatniť stravné , dokonca aj ubytovanie , na základe priebehu prác v BA . Je to proste normálny vzťah medzi firmou a objednávateľom /zákazníkom/ .

2/ Ak si SZČO pracujúca pre firmu na základe ŽL? V tomto prípade by som to dala s otáznikom . Niečo mi tu zaváňa pracovným pomerom pri využití ŽL .

Ak miesto, kde pravidelne vykonávaš činnosť je Ba, tak určite nie. Ja by som netvrdila, že miesto, v ktorom pravidelne vykonáva činnosť a miesto výkonu práce je v tomto prípade totožné. Ak je dotyčný podnikateľ a na objednávku robí v Bratislave, neznamená to, že je to jeho pravidelné pracovisko. Aj keď tam má prácu napríklad na celý rok. Je živnostník a zohnal na dlhšiu dobu prácu v Bratislave. (On nie je zamestnanec - aspoň dúfam, že to nie je na nejaký zamestnanecký pomer - DVP a pod.) Jeho pravidelné pracovisko je asi v Košiciach, nie? Pravidelné pracovisko sa neposudzuje podľa času (dĺžky trvania), kde pracuje. Skúsme to trocha rozobrať, ak si to dá dotyčný do výdavkov, musí si to vedieť obhájiť.

Ja by som netvrdila, že miesto, v ktorom pravidelne vykonáva činnosť a miesto výkonu práce je v tomto prípade totožné. Ak je dotyčný podnikateľ a na objednávku robí v Bratislave, neznamená to, že je to jeho pravidelné pracovisko. Aj keď tam má prácu napríklad na celý rok. Je živnostník a zohnal na dlhšiu dobu prácu v Bratislave. (On nie je zamestnanec - aspoň dúfam, že to nie je na nejaký zamestnanecký pomer - DVP a pod.) Jeho pravidelné pracovisko je asi v Košiciach, nie? Pravidelné pracovisko sa neposudzuje podľa času (dĺžky trvania), kde pracuje. Skúsme to trocha rozobrať, ak si to dá dotyčný do výdavkov, musí si to vedieť obhájiť.
Evanka , mňa zavádza už len pojem " zmluva o vykonaní prác ". Čo to značí DoVP , zmluva o vykonaní diela alebo aká zmluva .??? Podľa mňa treba otázku viac konkretrizovať a presne pomenovať zmluvu , s kým , kedy a načo .;)

Pri pohľade na otázku je jasné , že sídlo SZČO je v KE , kde vykonáva svoju činnosť .

Evanka , mňa zavádza už len pojem " zmluva o vykonaní prác ". Čo to značí DoVP , zmluva o vykonaní diela alebo aká zmluva .??? Podľa mňa treba otázku viac konkretrizovať a presne pomenovať zmluvu , s kým , kedy a načo .;)

Pri pohľade na otázku je jasné , že sídlo SZČO je v KE , kde vykonáva svoju činnosť . DoVP = Dohoda o vykonaní práce :). Podľa mňa dôležité potvrdiť skutočnosť, že medzi objednávateľom a vykonávateľom nie je zamestnanecký pomer. Potom je všetko OK a spomínané výdavky sú daňovo uznateľné.

ja si nemyslim ze sa pravidelnost urcuje podla sidla firmy(teda zivnostnika) a preto si dovolujem oponovat ze ak by chodil rok do bratislavy tak sa na neho nevztahuje paragraf 19 od 2 pism e, tam uz ta pravidelnost je...ja si skor myslim ze zakonodarca chcel povedat nieco take...tu pracujes ale ked potrebujes ist niekam inam napr. na skolenie, na nakupy, na obchodne rokovanie tak si mozes uplatnit stravne

ja si nemyslim ze sa pravidelnost urcuje podla sidla firmy(teda zivnostnika) a preto si dovolujem oponovat ze ak by chodil rok do bratislavy tak sa na neho nevztahuje paragraf 19 od 2 pism e, tam uz ta pravidelnost je...ja si skor myslim ze zakonodarca chcel povedat nieco take...tu pracujes ale ked potrebujes ist niekam inam napr. na skolenie, na nakupy, na obchodne rokovanie tak si mozes uplatnit stravne
Neviem teraz či sa rozumieme :

čo taký prípad keď živnostník má v ŽL strojársky smer - servis oprava . Dostane objednávku na GO opravu strojného zariadenia a po obhliadke sa určí doba opravy 6 mesiacov s tým , že sa musí ubytovať , prestravovať a aj určitú dobu dochádzať , pretože určitý kus zo zariadenia treba opraviť aj v dielni SZČO . Podľa týchto uvedených skutočnosti sa určí aj cena opráv a táto sa fakturuje. Já nevidím dôvod , prečo by si nemohol učtovať stravné ? Budem trošku teraz ja oponovať . Predsa nákup, obchodné rokovanie sa dá nakamuflovať/ a tu má nárok / , ale takáto objednávka na opravu niečoho , ako v prípade , ktorý uvádzam ...... a dokazateľná ....... tak nie /tu by nárok nemal ?/.

ja nehovorim ze je to spravne...ale skratka je tam podmienka pravidelnosti...tak treba stanovisko DRSR inak to nevidim...pretoze kazdy ma iny nazor na pravidelnost a nepravidelnost....

ja si nemyslim ze sa pravidelnost urcuje podla sidla firmy(teda zivnostnika) a preto si dovolujem oponovat ze ak by chodil rok do bratislavy tak sa na neho nevztahuje paragraf 19 od 2 pism e, tam uz ta pravidelnost je...ja si skor myslim ze zakonodarca chcel povedat nieco take...tu pracujes ale ked potrebujes ist niekam inam napr. na skolenie, na nakupy, na obchodne rokovanie tak si mozes uplatnit stravne Čo je pre živnostníka, ktorý zdaňuje príjmy podľa §6 ods 1, písm b) pravidelným pracoviskom? Je to miesto, kde má práve objednávku na nejakú činnosť? V prípade podnikateľov sa za pravidelné pracovisko považuje miesto podnikania, uvedené v ŽL, alebo miesto, kde bola zriadená prevádzkáreň, kancelária, pre lekára ambulancia a pod. Preto pri ceste do prevádzkárne, ambulancie, nemôže podnikateľ uplatňovať cestovné výdavky.

[QUOTE=Vladimír Ozimý]ja nehovorim ze je to spravne...ale



Neber to osobne :) , ale určite bude s tým kopec problémov , pokiaľ nebudú novelizovať zákon a dajú to na pravú mieru .

Čo je pre živnostníka, ktorý zdaňuje príjmy podľa §6 ods 1, písm b) pravidelným pracoviskom? Je to miesto, kde má práve objednávku na nejakú činnosť? V prípade podnikateľov sa za pravidelné pracovisko považuje miesto podnikania, uvedené v ŽL, alebo miesto, kde bola zriadená prevádzkáreň, kancelária, pre lekára ambulancia a pod. Preto pri ceste do prevádzkárne, ambulancie, nemôže podnikateľ uplatňovať cestovné výdavky.


Tu zasa hovoríš o prevádzakrni , to je zasa niečo iné . Tu uplatnenie nie je na mieste .

Tu zasa hovoríš o prevádzakrni , to je zasa niečo iné . Tu uplatnenie nie je na mieste . Asi si to pozorne nečítala. Hovorím čo je považované za pravidelné pracovisko, pretože v podstate ak určíme jednoznačne pravidelné pracovisko v danom prípade, vieme posúdiť aj, či existuje nárok na CN, alebo nie. (Ja zastávam názor, že BA nie je pravidelným pracoviskom živnostníka, ktorý má miesto podnikania v Košiciach- o to v podstate ide.)

Živnostník nemá predsda pravidelné pracovisko, veď živnostený list sa nevydáva na na každu akciu zvlášť, ale aj celý život. V ŽL má uvedené miesto prevádzky, prípadne sídlo podľa trvalého bydliska.
Ak vykonáva svoju činnosť mimo tohoto miesta a spĺňa ostatné pomienky na nárok stravného (trvanie pracovnej cesty...) má nárok na stravné.
Pravidelné pracovisko má pracovník určený v pracovnej zmluve, dohode o vykonaní práce - pracovný pomer.
V tomto prípade ide pravdepodobne o nezrovnalosti. Dotyčný má nejakú zmluvu, vykonáva remeselnú činnosť,nemá žiadnu objednávku, pravidelne dostáva nejakú odmenu. Skratka stav pre čistý zamestnanecký pomer, lenže u nás to tak chodí, keď si murár, urob si živnosť, tak ti dáme prácu.

Asi si to pozorne nečítala. Hovorím čo je považované za pravidelné pracovisko, pretože v podstate ak určíme jednoznačne pravidelné pracovisko v danom prípade, vieme posúdiť aj, či existuje nárok na CN, alebo nie. (Ja zastávam názor, že BA nie je pravidelným pracoviskom živnostníka, ktorý má miesto podnikania v Košiciach- o to v podstate ide.)

Evanka sory , možno som to ozaj zle čítala .;) Aj napriek tomu , svoj názor som vyjadrila v príspevku č.6 a zatiaľ sa s ním stotožňujem . Možno vnesie svetlo do uvedenej problematiky zadávateľ otázky a to tým , že bude konkretizovať zmluvu o akú ide .:)

Neviem teraz či sa rozumieme :

čo taký prípad keď živnostník má v ŽL strojársky smer - servis oprava . Dostane objednávku na GO opravu strojného zariadenia a po obhliadke sa určí doba opravy 6 mesiacov s tým , že sa musí ubytovať , prestravovať a aj určitú dobu dochádzať , pretože určitý kus zo zariadenia treba opraviť aj v dielni SZČO . Podľa týchto uvedených skutočnosti sa určí aj cena opráv a táto sa fakturuje. Já nevidím dôvod , prečo by si nemohol učtovať stravné ? Budem trošku teraz ja oponovať . Predsa nákup, obchodné rokovanie sa dá nakamuflovať/ a tu má nárok / , ale takáto objednávka na opravu niečoho , ako v prípade , ktorý uvádzam ...... a dokazateľná ....... tak nie /tu by nárok nemal ?/.

Skúsme sa pozrieť na uplatňovanie cestovných "náhrad" z pohľadu jeho pôvodného určenia - náhrada pre zamestnancov. Firma vyslala svojho zamesnanca na služobnú cestu - servisné práce u objednávateľa. Po uskutočnení prác pracovník vyučtoval svoje cestovné náhrady. Firma mu ich uhradila a uvedené výdavky sa premietli do jej nákladov. Následne fakturovala vykonané práce svojmu odberateľovi vrátane náhrady cestovných výdavkov (samozrejme, že to bolo zmluvne ošetrené). Vynaložené náklady sa prostredníctvom tržieb firme vrátili.
V prípade živnostníka by to podľa môjho názoru malo byť totožné. Jeho vynaložené náklady sa mu nusia vrátiť. V každom prípade pri vykonávaní opravy u odberateľa by som s nim dohodol úhradu cestovných nákladov.
A tomto prípade už nevidím dôvod daňovej neuznateľnosti mojich
cestovných výdavkov.

V prípade živnostníka by to podľa môjho názoru malo byť totožné. Jeho vynaložené náklady sa mu nusia vrátiť. V každom prípade pri vykonávaní opravy u odberateľa by som s nim dohodol úhradu cestovných nákladov.
A tomto prípade už nevidím dôvod daňovej neuznateľnosti mojich
cestovných výdavkov.

Áno s tým súhlasim a práve preto som oponovala v prípsevku č.11 mojim príkladom , s ktorým sa denno denne v mojej praxi stretávam a preto si dovolím tvrdiť , že ak SZČO prinesie finančný prínos do firmy a je viditeľný zisk , tak nárok na stravné je opodstatnený .

Mám dva pohľady na vec :

1/ Neviem aká je to " zmluva o vykonaní prác" ? To je široký pojem . Ale , ak si podnikateľ - SZČO , tak by som mala v predstave , že na základe určitej objednávky alebo uzatvorenia zmluvy o dielo s Tvojou firmou , vykonávaš prácu pre zákazníka z BA na tvoje meno a zodpovednosť. Tam by som to brala ako opodstatnené s tým , že musíš deklarovať o aký skutočný obchodný vzťah v tomto prípade ide . Čiže predstava je taká , že budeš fakturovať určité práce v BA , zasa opakujem na tvoje meno .Podkladom pre fakturáciu vidím príslušný protokol o odovzdaní určitej práce /služby/, a prevzatie práce/služby/ musí podpísať objednávateľ. Toto sú podklady na zreálnenie Tvojho výjazdu do BA za prácou , vtedy by som neuvažovala o tom , že či áno alebo nie . Tu máš nárok si uplatniť stravné , dokonca aj ubytovanie , na základe priebehu prác v BA . Je to proste normálny vzťah medzi firmou a objednávateľom /zákazníkom/ .

2/ Ak si SZČO pracujúca pre firmu na základe ŽL? V tomto prípade by som to dala s otáznikom . Niečo mi tu zaváňa pracovným pomerom pri využití ŽL .
Môj prípada je nasledovný. Živnostník má živnostenský list vydaný na adresu v Žiline. Avšak 100%práce vykonáva v BA, a všetko to stále fakturuje jednej fime. Toto tiež je v podstate pracovný pomer s využitím ŽL. Moja prvá otázka. Kto môže mať s týmto problémy, živnostník, ktorý takúto prácu vykonáva alebo firma pre ktorú pracuje? A druhá otázočka sa tiež týka uplatňovnia si stravného a ubytovacích nákladov do daňových výdavkov. Môže si to uplatňovať? Alebo len vtedy, ak ide napr. s BA na nejaké školenia uplne niekam inam. Konzultovala som to s dvoma daňovými poradcami a každý zastával iný názor. Samozrejme uplne opačný. Tak nemáte náhodou niekto vyjadrenie DU?

Ak je nejasne a nejednoznačne postavená otázka potom je široká diskusia.

Zhrniem.
Pre SZČO je pravidelným miestom práce ohlásená prevádzkáreň na živnostenskom úrade a na daňovom úrade.

Ak je náš poraďák remeselníkom, ktorý nemá zriadenú prevádzku. potom každý jeden JOB ktorý bude robiť mimo bydliska je s nárokom na cesťák so všetkými náležitosťami ako sú priznané zamestnancovi.

Pozdravujem poraďákov.
apo

súhlasim s posledným príspevkom a dodám, že školenia a iné - všetko je výdavkom SZČO. Cestovné náhrady si uplatňuje vo výdavkoch. Záleží na zmluve s odberateľom, či si môže fakturovať tieto náhrady osobitnou položkou, alebo sa dohodli na cene včítane cestovných náhrad. Nesúhlasím ak SZČO si necháva preplácať ubytovanie ap. - predkladá odberateľovi origanály dokladov na preplatenie. Toto je výdavok SZČO (už sa opakujem:) )

RAda by som sa spýtala aj ja ohľadom stravného SZČO. SZČO vykonáva montáž.okien mimo miesta podnikania napr. miesto podnikania má v Pov.Bystrici a montáž jeden deň ide vykonať do Púchova,kde mu takáto montáž môže trvať aj dva dni, stým že každý deň sa vraca naspäť domov na noc, nie je ubytovaný. Potom ked vykoná túto činnosť ide napr. do Beluše zasa montáž trvá 2 dni no niekedy aj jeden deň. Takto to funguje 80 % z celého mesiaca. Moja otázka znie má nárok na stravné? A ak áno môže sa služobné cesty rozpísať na jeden cestov.príkaz? a uplatniť stravné s rozpisom určitých dní kedy a kde vykonával práce?. Ak toto stravné nebolo uplatnované do výdavkov za celý rok dá sa to urobiť aj dodatočne? , že sa rozpíše podľa vystavených faktúr cestovný príkaz za 1/05 ( kde pracoval ) a napočíta sa stravné za celý mesiac a do výdavkov sa to uplatní dňom kedy sa mu vyplatia peniaze za služ.cesty napr. 11/05. Takto by pokračoval za ďalšie ostatné mesiace . Ďakujem za rady a poučenia.

:mee: nájde sa spriaznená duša, ktorá mi poradi?:mee:

Prosííííííííííííííííííííííí ííííííím

Podľa mňa je to správne ako píšeš - ja by som to kľudne urobila aj spätne, máš doklady kde kedy bol.

Podľa mňa je to správne ako píšeš - ja by som to kľudne urobila aj spätne, máš doklady kde kedy bol.
za 1/05 by som povypisovala z faktúr kde montoval - vyčíslila na jednom cest.príkaze po dátumoch, kde sa montovalo a napočítala by som stravné za celý mesiac a uplatnila si výdavky cez VPD v novembri.
Takto si to predstavujem:
A nebude vadiť daňovákom , že by som takto rovnako postupovala za mesiace 2,3,4,5,6,7,8,9,10,/05 a náklady si nárazovo uplatním v novembri?

za 1/05 by som povypisovala z faktúr kde montoval - vyčíslila na jednom cest.príkaze po dátumoch, kde sa montovalo a napočítala by som stravné za celý mesiac a uplatnila si výdavky cez VPD v novembri.
Takto si to predstavujem:
A nebude vadiť daňovákom , že by som takto rovnako postupovala za mesiace 2,3,4,5,6,7,8,9,10,/05 a náklady si nárazovo uplatním v novembri?
už iba jednu odpoved a už nebudem otravovať. :D Je to z daňového hľadiska takto správne? áno alebo nie:confused: ;) :) :)

Nárok na stravné má , pokiaľ chodí takto von pracovať na objednávky , čo je podľa mňa preukázané jeho príjmom OVZD .

Len neviem , čo by to spravilo , ak by si to zúčtovala v novembri ? Je to dosť dlhá doba . Nedá sa to spätne , pokiaľ má plusovú pokladňu ? Skús porozmýšľať .

Nárok na stravné má , pokiaľ chodí takto von pracovať na objednávky , čo je podľa mňa preukázané jeho príjmom OVZD .

Len neviem , čo by to spravilo , ak by si to zúčtovala v novembri ? Je to dosť dlhá doba . Nedá sa to spätne , pokiaľ má plusovú pokladňu ? Skús porozmýšľať .
Plusovú pokladňu má stále, ale viacej ma štve , že aké dám poradové číslo na VPD? keby som to účtovala ku koncu každého mesiaca. Poradte ešte ak vás niekoho ešte niečo napadne, alebo povedzte názory. Chcem sa do toho cez víkend pustiť a je škoda si neuplatniť stravné. :mee:

Plusovú pokladňu má stále, ale viacej ma štve , že aké dám poradové číslo na VPD? keby som to účtovala ku koncu každého mesiaca. Poradte ešte ak vás niekoho ešte niečo napadne, alebo povedzte názory. Chcem sa do toho cez víkend pustiť a je škoda si neuplatniť stravné. :mee:Niektoré SW umožňujú aj spätne prečíslovať VPD, ale podľa mňa si to pokojne môže nechať preplatiť aj v tom 11. mesiaci. Zákon mi to nezakazuje a čo nie je zakázané je dovolené.http://www.porada.sk/images/icons/icon7.gif

Veľmi pekne ďakujem, dám to všetko do 11/05.

Veď zdaňovacie obdobie je u kalendárny rok, a keď je to výdavok príslušného roku, tak nie je dôvod si to neuplatniť.
Pekný podvečer...

Otvárame ďalšiu predajňu v meste B. Konateľ=spoločník=zamestnanec s.r.o. bude túto predajňu zariaďovať, bude predavača zaúčať, čo a ako po dobu asi pol roka. Konateľ=spoločník=zamestnanec v jednej osobe bude dochádzať autom spoločnosti denne do tejto prevádzky B.

Má nárok na stravné ?

Pokial je predajna v inom meste ako je sidlo spolocnosti, ja by som stravne, resp. diety uplatnila.

Myslím že má nárok na stravné, pretože je to cesta medzi prevádzkami, resp. medzi sídlom spoločnosti a prevádzkou. Mala by byť na pamäti skutočnosť, aby cesta nevypadala ako cesta z miesta bydliska do predajne - tam stravné neprislúcha.
Pekný večer želám...

Myslím že má nárok na stravné, pretože je to cesta medzi prevádzkami, resp. medzi sídlom spoločnosti a prevádzkou. Mala by byť na pamäti skutočnosť, aby cesta nevypadala ako cesta z miesta bydliska do predajne - tam stravné neprislúcha.
Pekný večer želám... áno, je to cesta medzi prevádzkami, čiže raz bude v A predajni, raz v B, ale ten polrok bude stále len v B predajni mimo okresu. Sídlo spoločnosti je ďalšia adresa v mieste predajne A. :)

áno, je to cesta medzi prevádzkami, čiže raz bude v A predajni, raz v B, ale ten polrok bude stále len v B predajni mimo okresu. Sídlo spoločnosti je ďalšia adresa v mieste predajne A. :) Jednoducho, treba cesťák písať tak, aby to bolo OK medzi prevádzkami:)

ďakujem :):):)

Môj prípada je nasledovný. Živnostník má živnostenský list vydaný na adresu v Žiline. Avšak 100%práce vykonáva v BA, a všetko to stále fakturuje jednej fime. Toto tiež je v podstate pracovný pomer s využitím ŽL. Moja prvá otázka. Kto môže mať s týmto problémy, živnostník, ktorý takúto prácu vykonáva alebo firma pre ktorú pracuje? A druhá otázočka sa tiež týka uplatňovnia si stravného a ubytovacích nákladov do daňových výdavkov. Môže si to uplatňovať? Alebo len vtedy, ak ide napr. s BA na nejaké školenia uplne niekam inam. Konzultovala som to s dvoma daňovými poradcami a každý zastával iný názor. Samozrejme uplne opačný. Tak nemáte náhodou niekto vyjadrenie DU?

Takže, keďže som dostávala rôzne protichodné odpovede, požiadala som o vyjadrenie DU. Tu je odpoveď:
Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Daňové riaditeľstvo SR v Banskej Bystrici k Vášmu podaniu vo veci uplatnenia daňových výdavkov v súlade so zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov /ďalej len ?zákon o dani z príjmov?/ uvádza nasledovné:
Pojem miesto pravidelného vykonávania činnosti nie je v zákone o dani z príjmov špecifikovaný. Takýmto miestom môže byť napr. miesto podnikania uvedené v živnostenskom oprávnení, koncesnej listine alebo v inom oprávnení na výkon činnosti, miesto, v ktorom má daňovník zriadenú prevádzkáreň, kanceláriu, ambulanciu, predajňu, ateliér a podobne.
U daňovníkov, u ktorých je vzhľadom na charakter vykonávanej činnosti obtiažne vymedziť miesto pravidelného vykonávania činnosti, je možné za miesto pravidelného vykonávania činnosti považovať miesto podnikania uvedené v oprávnení na vykonávanie takejto činnosti, a to aj vtedy, ak je ako miesto podnikania v oprávnení uvedené miesto trvalého pobytu daňovníka.
Ak má daňovník v oprávnení na vykonávanie činnosti uvedené ako miesto podnikania miesto trvalého pobytu, ale činnosť vykonáva v prevádzke (predajni, ambulancii...), ktorú má zriadenú na výkon činnosti a jej sídlo nie je totožné s miestom trvalého pobytu daňovníka, potom je miestom pravidelného vykonávania činnosti miesto, v ktorom je zriadená prevádzka.
Z uvedeného vyplýva, že pri výkone činností, ktoré nemajú miesto, kde sa činnosť pravidelne vykonáva a nie sú vykonávané v stálej prevádzkarni, sa bude vychádzať zo živnostenského oprávnenia a z toho, čo je v ňom uvedené ako miesto podnikania. Ak teda daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona vykonáva svoju činnosť mimo miesta obvyklého výkonu činností (na našom území aj v zahraničí), môže si uplatniť daňové výdavky v súlade s § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov.

Tak dúfam, že to pomôže aj ostatným.
Pekný deň